Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. február 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16Csp/53/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117204227
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117204227.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: F. M., A..

X.X.XXXX, W. W.O. XX, XXX XX F., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom
kancelárie Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.
s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, v konaní o
zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v I. rade je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o
úvere č. 9011327208, z 3.7.2008, na výkon zrážok zo mzdy žalobcu.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca svojou žalobou doručenou súdu dňa 20.2.2017 žiadal súd, aby vydal rozsudok, ktorým by bol
žalovaný povinný zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v Zmluve o úvere č.
9011327208 zo dňa 3.7.2008 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade (žalovaným v 2. rade bol
pre účely konania o neodkladnom opatrení aj zamestnávateľ žalobcu). Zároveň žiadal priznať náhradu
trov konania.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 3.7.2008 uzatvoril zmluvu o úvere č.
9011327208 s právnym predchodcom žalovaného. Súčasne s podpisom typovej formulárovej zmluvy,
ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, bola dňa 3.7.2008 podpísaná aj dohoda o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Žalovaný napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa žalobcu
- žalovaného v 2. rade (len pre konanie o vydanie neodkladného opatrenia) o vykonanie zrážok zo
mzdy listom zo dňa 16.11.2016. Podľa žalobcu, inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený

na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky
a jej príslušenstva. Podľa žalobcu pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom
posúdeniasúdu,aleboinejobjektívnejinštitúciejerelevantnéexoffosúdnepreskúmanieprávezdôvodu
nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Ani v prípade, že by žalovaný
upustil od použitia dohody o zrážkach zo mzdy, bez presného vyhlásenie veriteľa nemá žalobca istotu,
že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jeho zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy a že
autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky.

3. Žalobca zároveň žiadal vydať predbežné opatrenie. Tunajší súd uznesením č. k. 16 Csp 53/2017-27
zo dňa 15.3.2017 nariadil predbežné opatrenie týkajúce sa povinnosti žalovaného v 1. rade zdržať sa
použitia dohody o zrážkach zo mzdy a taktiež pre zamestnávateľa žalobcu - žalovaného v 2. rade (LearCorporation Seating Slovakia s.r.o., so sídlom Solivarská 1/A, 080 01 Prešov, IČO: 36663662) uložil
povinnosť, aby sa zdržal vykonávania zrážok zo mzdy podľa tejto dohody. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 14.7.2017.

4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že podanú žalobu považuje za nedôvodnú, pričom
konštatoval, že žalobca vedel o uzatváraní dohody o zrážkach zo mzdy a o jej obsahu, pričom ju uzavrieť
nemusel. Konštatoval, že spotrebiteľ je neprimerane zvýhodňovaný a dlžník sa neoprávnene obohacuje
na úkor dodávateľa, pričom v danom prípade nesplatil ani celú istinu. Dohodu o zrážkach zo mzdy

považovalzaklasickýzabezpečovacíprostriedok,ktorýniejevylúčenýzoblastispotrebiteľskýchúverov.
Navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi prečítaním celého spisu konštatovaním, že na č. l. 1 a
nasl. sa nachádza samotná žaloba, na č. l. 6 je zmluva o úvere č. 9011327208 z 3.7.2008 uzatvorená
medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného (Poštovou bankou a.s.), na č. l. 7 je oznámenie

o postúpení pohľadávky, na č. l. 8 je predloženie Dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy, t.j.
zamestnávateľovi žalobcu, na č. l. 9 sa nachádza rozsudok KS PO sp. zn. 3Co/160/2016 zo dňa
6.12.2016, na č. l. 13 a nasl. je rozsudok KS PO sp. zn. 21Co/68/2016 zo dňa 15.12.2016, na č. l. 17
a nasl. je uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/259/2012 z 21.8.2013, na č. l. 22 a nasl. je uznesenie KS
PO sp. zn. 6Co/84/2011 zo dňa 26.5.2011, na č. l. 27 sa nachádza uznesenie tunajšieho súdu č. k.

16Csp/53/2017-27zodňa15.3.2017,ktorýmsúduložilžalovanémuvI.radepovinnosťzdržaťsapoužitia
Dohody o zrážkach zo mzdy z uvedenej zmluvy o úvere a žalovanému v II. rade, t.j. zamestnávateľovi
žalobcu povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy podľa tejto Dohody o zrážkach zo mzdy, na č.
l. 29 je odvolanie žalovaného v I. rade voči uzneseniu OS PO vyššie uvedeného, na č. l. 44 sa nachádza
uznesenie KS PO č. k. 21Co/78/2017-44 zo dňa 28.6.2017, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej

inštancie vo vzťahu k neodkladnému opatreniu, na č. l. 54 a nasl. sa nachádza vyjadrenie žalovaného
k žalobe zo dňa 2.10.2017, na č. l. 58 sa nachádza rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s. sp. zn. ISC0910089 zo dňa 12.8.2011,
na č. l. 63 sa nachádza aktuálny stav úveru ku dňu 1.6.2010, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil
tento skutkový stav:

6. Dňa 3.7.2008 uzatvoril žalobca s právnym predchodcom žalovaného (Poštová banka, a.s.) zmluvu
o úvere č. 9011327208. Predmetom úveru bolo poskytnutie sumy vo výške 2.323,57 Eur (70.000 Sk).
Žalobca sa zaviazala veriteľovi zaplatiť v 60-tich mesačných splátkach po 63,96 eur (1.927 Sk), pričom

celková výška nákladov za poskytnutie úveru bola dojednaná vo výške 984,74 eur (29.666,15 Sk),
pričom ročná úroková sadzba úveru bola 19 %, RPMN úveru bola 20,73 % a priemerná RPMN na trhu
64,79 %.

7. V čl. 2 zmluvy je údaj o žiadanom úvere vo výške 3.319,39 eur (100.000 Sk) , pričom pri údajoch o

schválenom úvere bola uvedená poskytnutá suma úveru 2.323,57 Eur (70.000 Sk).

8. Zároveň v čl. 4 bod 4.8 tejto zmluvy je uvedené, že klient a banka touto zmluvou o úvere zároveň
uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka a klient udeľuje súhlas
banke na predloženie tejto dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy klienta za účelom zabezpečenia

peňažných prostriedkov klienta vyplývajúcich zo zmluvy o úvere.

9. V oznámení o postúpení pohľadávky z 12.10.2016 žalovaný vyzval žalobcu na úhradu záväzku zo
zmluvy o úvere č. 9011327208 vo výške 5.317,62 eur.

10. Žalovaným bolo žiadosťou zo dňa 16.11.2016 adresovaným zamestnávateľovi žalobcu oznámené,
že žalovaný žiada o vykonávanie zrážok zo mzdy.

11. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 8.2.2018 (bez prítomnosti žalovaného, ktorý sa
ospravedlnil) zotrval na písomne podanej žalobe. Konštatoval, že vo veci bolo vydané tunajším súdu

uznesenie o neodkladnom opatrení, ktoré bolo potvrdené KS PO, pričom konštatoval, že iba rozhodnutie
vo veci samej môže zabrániť vykonávaniu agresívnej finančnej politiky zo strany žalovaného. Dôvodil,
že podľa § 137 CSP je možné domáhať sa povinnosti zdržať sa vykonávania zrážok z predmetnej
Dohody o zrážkach zo mzdy. Nesúhlasil s názorom, že rozhodcovský rozsudok predstavuje res judicata.V ostatnom sa pridržal svojich doterajších vyjadrení, v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania
v rozsahu 100%. Navrhol žalobe vyhovieť a nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

12. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

13. Podľa § 551 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších
právnych predpisov (ďalej len OZ), uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou
medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky

pri výkone rozhodnutia.

14. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

15. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

18. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

21. Podľa § 52a ods. 1 OZ, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo

sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.

22. Podľa § 52a ods. 2 OZ, ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených
v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej
z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než

splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s
obdobnými právnymi účinkami.

23. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

24. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

25. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť

od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

26. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

27. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,

že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
28. Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
29. Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky

vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
30. Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.
31. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, neprípustné je
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola
uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť

ju odmietnuť.
32. Dohoda o zrážkach zo mzdy je prostriedkom na zabezpečenie peňažnej pohľadávky a potom môže
by uzavretá skôr, ako došlo k vzniku omeškania, teda možno touto dohodou zabezpečiť aj pohľadávku,
ktorá sa stane zročnou v budúcnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy však musí spĺňať všeobecné
náležitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., t. j. musí byť urobený tejto úkon slobodne a

vážne, určite a zrozumiteľne a to pod následkom neplatnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí pritom
obsahovať označenie veriteľa a dlžníka, platiteľa mzdy, označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide,
ako aj výšku dohodnutých zrážok.

33. Súd po preskúmaní zmluvy o úvere, ako aj uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy dospel k názoru, že

žalobca má postavenie spotrebiteľa nakoľko zmluva o úvere ako aj v nej uvedená dohoda o zrážkach zo
mzdy mali formulárový charakter a obsah takýchto zmlúv nemohol takmer žiadnym spôsobom ovplyvniť.
Zároveň nebolo v konaní preukázané a ani žalovaným tvrdené, že finančné prostriedky boli poskytnuté
žalobcovi na výkon povolania, zamestnania alebo výkon podnikateľskej činnosti. Žalobca tak mal pri
uzavieraní zmluvy o úvere ako aj dohode o zrážkach zo mzdy postavenie slabšej strany s tým, že takéto

zmluvy vypĺňal zamestnanec žalovaného.

34. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že tá slúžila na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej
z poskytnutého úveru s tým, že žalobca ako slabšia strana v takomto zmluvnom vzťahu ho nemohol
jednak ovplyvniť a inštitút zabezpečenia úveru si zvolil žalovaný a nemohol tiež ovplyvniť obsah dohody

o zrážkach zo mzdy.

35. Navyše inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňoval žalovanému obísť právnu úpravu na
ochranu spotrebiteľa, ktorá vyplýva jednak z únijného práva ako aj právneho poriadku SR nakoľko na
základe takéhoto zabezpečovacieho inštitútu sa vykonávali zrážky zo mzdy žalobcu bez toho, aby boli

nároky žalovaného uplatňované zo zmluvy o úvere preskúmané súdom, pričom ten si mohol uplatňovať
akýkoľvek nárok bez ohľadu na to, či takýto nárok bol odôvodnený alebo nie.

36. Z celého konania žalovaného tak vyplýva, že účelom takéhoto zabezpečenia jeho pohľadávky bolo,
aby vylúčil zo súdneho prieskumu uplatňovanú pohľadávku voči žalobcovi.

37. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že bola formulovaná jednostranne v neprospech
žalobcu ako spotrebiteľa, pričom súd prvej inštancie akcentuje tú skutočnosť, že dohoda o zrážkach
zo mzdy nebola vyhotovená na samostatnej listine, ale bola len neprehľadne zakomponovaná do textu
zmluvy o úvere, navyše miniatúrnym písmom.

38. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o
zrážkach zo mzdy z dôvodu, že takýto právny úkon bol v rozpore zo zákonom a neobsahoval všetky
zákonné náležitosti, pričom podmienky boli žalobcovi ako slabšej strane nastavené žalovaným.39. Podľa názoru súdu prvej inštancie chýba aj náležitosť právneho úkonu a to jeho určitosť.
Atribút určitosti musí byť naplnený vo vzťahu ku konkrétnemu právnemu úkonu a jeho obligatórnym

náležitostiam. V prípade predmetnej dohody v čase jej uzavretia však ešte neexistovala splatná
pohľadávka žalovaného, ale navyše tá v predmetnej dohode nie je vymedzená určito. Určitá je len suma
poskytnutého úveru (2.323,57 eur) avšak pohľadávka je vymedzená v inej výške a preto aj z toho dôvodu
spôsobuje neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Dôkazom tohto záveru je napokon skutočnosť, že
žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o výkon zrážok zo mzdy pre pohľadávku vo výške 5.319,52

eur, napriek viacerým žalobcom zaplateným splátkam, pričom toto tvrdenie žalobcu nebol žalovaným
popreté.

40. V danej súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013,
sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, kde práve bolo poukazované, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris
non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany

dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v
neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne
okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje
na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc
z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu,

odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov o strany spotrebiteľa.
Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže
byť na ujmu.

41. V predmetnom konaní teda súd skúmal, či medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o

spotrebiteľskom úvere, či je v konaní možné poskytnúť zvýšenú ochranu žalobcovi ako spotrebiteľovi
a či nároky, ktoré si žalovaný voči žalobcovi uplatňuje z dohody o zrážkach zo mzdy, vznikli v súlade
so zákonom. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo
fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých
dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť

práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne, cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné
dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa.
Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto

faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.

42. Neobstojí ani argument, že v danom prípade ide o prekročenie rozsahu ochrany spotrebiteľa,
nakoľko pri takomto type dohody bez jej zákonných náležitostí ide o vykonávanie zrážok bez akejkoľvek
súdnej kontroly, čo by pre v tomto konaní žalobcu znamenalo, že by mohol žalovanému plniť aj napr. z

neprijateľných zmluvných podmienok, ktorých existenciu súdy skúmajú ex offo. Na základe uvedeného
preto súd prvej inštancie konštatuje, že žalobe žalobcu je možné vzhľadom na vyššie zistený skutkový
stav po právnom posúdení veci vyhovieť.

43. Súd prvej inštancie preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

44. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto má voči neúspešnému
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiachpodania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí
jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.