Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. máj 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/28/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5413202931
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5413202931.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

BeniačovejačlenovsenátuMgr.MárieKašíkovejaMgr.FrantiškaDulačku,vprávnejvecinavrhovateľov:
1/ A. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. G., Ľ. S. XXXX/XX, 2/ M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. G., Ľ. S.
XXXX/XX, obaja právne zastúpení Mgr. Zlatou Hunčagovou, advokátkou so sídlom v W. G., F. XXXX/
XX, proti odporcom: 1/ Mgr. Štefan Krnáč, správca konkurznej podstaty úpadcu S. Y., nar. XX.XX.XXXX,
správca so sídlom Brezovica, Osloboditeľov 28, 2/ C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. G., N. XXXX/XX,
právne zastúpená: Advokátska kancelária Kováčik Legal s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského
1729, IČO: 47 238 429, o určenie, že nehnuteľnosti patria do BSM a o zaplatenie istiny 31.073,60 Eur s

príslušenstvom, na odvolanie odporkyne v rade 2/ proti čiastočnému rozsudku Okresného súdu Dolný
Kubín č.k. 4C/71/2013-290 zo dňa 08. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd vydal čiastočný rozsudok, ktorým určil, že nehnuteľné veci - pozemky KNC parc. č. 84/5
trvalé trávne porasty o výmere 196 m2, parc. č. 84/6 trvalé trávne porasty o výmere 776 m2, parc. č. 84/7
trvalé trávne porasty o výmere 80 m2, parc. č. 84/8 trvalé trávne porasty o výmere 27 m2 zapísané na LV
č. XXXX v k. ú. N. U., obec Dolný Kubín v 1/1-ine patria do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva
úpadcu S. Y. a odporkyne v rade 2/. O trovách konania vyhradil, že bude rozhodnuté do 30 dní od

právoplatnosti vo veci samej.
V priebehu konania na pôvodného odporcu v rade 1/ S. Y. bol vyhlásený konkurz, preto súd ďalej
pokračoval namiesto neho ako s účastníkom konania so správcom konkurznej podstaty Mgr. Štefanom
Krnáčom, ktorý dal súhlas na pokračovanie v konaní len vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva a vo
vzťahu k zaplateniu kúpnej ceny súhlas nedal, nakoľko toto sa môže riešiť len v rámci konkurzného
konania a incidenčnej žaloby.
Mal za preukázané, že navrhovatelia s úpadcom S. Y. a odporkyňou v rade 2/ dňa 07.05.2012 na

sporné nehnuteľnosti uzavreli kúpnu zmluvu, navrhovatelia ako kupujúci a odporcovia ako predávajúci
a bola dohodnutá kúpna cena vo výške 30.500,- Eur. V časti IV. tejto zmluvy odporcovia ako predávajúci
vyhlásili, že nehnuteľnosti sú udržiavané, nemajú žiadne skryté vady, o ktorých by vedeli a na ktoré
by boli povinní upozorniť kupujúcich. Vyhlásili, že pozemky sú v územnom pláne obce určené na
výstavbu IBV. Navrhovatelia pozemky kupovali ako stavebné pozemky, keďže realitnou kanceláriou,
ktorá sprostredkovávala predaj, boli aj takto inzerované. S poukazom na ust. § 48 ods. 1 a § 597 ods. 1,
2 OZ mal za to, že navrhovatelia platne odstúpili od zmluvy uzavretej dňa 07.05.2012, keď dodatočne

vyšla najavo vada, ktorá predmet zmluvy urobila neupotrebiteľným pre účely, pre ktoré bol zakúpený, a
to pre výstavbu rodinného domu, keď ubezpečenie v zmluve v časti IV bod 1 sa ukázalo nepravdivým.
Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že sporné územie je v Atlase Stability Svahov
SR v M = 1 : 50000 list 26-32 Dolný Kubín vedené ako zosuvné pásmo pod registračným číslom466(INGEO-ighp, s.r.o. Žilina, 2004) a z pohľadu stability územia výstavby plánovaného rodinného domu
navrhovateľov je hodnotené ako nevhodné na výstavbu rodinného domu. Táto výstavba by mohla byť
realizovaná za predpokladu zvýšenia nákladov na zastabilizovanie pozemku po vykonaní inžiniersko-

geologického prieskumu, však nielen územia týkajúceho sa sporného pozemku, ale celého územia
cca 300 metrov, čo za daného stavu predpokladá zvýšenie nákladov jednak na získanie informácie z
možnosti výstavby rodinného domu a o vykonaní potrebných opatrení na zastabilizovanie územia, ako
aj ďalších nákladov na zabezpečenie samotných opatrení pred prípadným zrútením sa stavby, čo v
konečnom dôsledku znamená zvýšenie nákladov na samotnú výstavbu, s ktorými navrhovatelia ako

stavitelia nemuseli počítať v prípade pozemkov, ktoré by nemali žiadnu takúto vadu. Zodpovednosť za
vady veci je zodpovednosťou objektívnou a nevzťahuje sa len na prípady, keď predávajúci neupozorní
na vady, o ktorých vie, a teda tieto vady zatají, ale aj na prípady, keď ide o vady, ktoré nielen pre
kupujúceho, ale aj pre predávajúceho vyšili najavo dodatočne a na ktoré predávajúci kupujúceho ani
upozorniť nemohol, pretože o nich nevedel. Pokiaľ ide o odstúpenie, nejedná sa o neprimeranú dobu od
zistenia závady vzhľadom aj na skutočnosti, že až z listu zo dňa 25.03.2013 sa navrhovatelia dozvedeli

od spracovateľa geologickej úlohy o výške nákladov, ktoré by boli potrebné len na zistenie nákladov a
opatrení pre vykonanie zastabilizovania sporných pozemkov.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podala odvolanie odporkyňa v rade 2/, keď namietala,
že súd nesprávne vyhodnotil otázku, či navrhovateľom vzniklo právo na odstúpenie zmluvy. Svedok

S. a znalec Ing. Lovich nevylúčili, že stavať za istých okolností možno na každom pozemku, avšak
za akých podmienok či s vynaložením takých nákladov, možno určiť až na základe inžiniersko-
geologického prieskumu. Jeho vykonanie navrhovala, avšak súd tento dôkaz nevykonal. Zo samotného
hrubého odhadu nákladov nemožno ustáliť neupotrebiteľnosť veci. Tento odhad navyše uviedol znalec
Ing. Lovich, ktorý nie je znalcom v odbore oceňovania stavebných prác. Je potrebné posúdiť, či

náklady navyše zakladajú právo na odstúpenie od zmluvy, nakoľko na takéto prípady zákon zakladá
právo na primeranú zľavu z kúpnej ceny, keďže vada nerobí vec neupotrebiteľnou. Súd svoj názor
o neupotrebiteľnosti veci bližšie nerozvinul. Neuviedol, aké náklady by bolo potrebné vynaložiť.
Predávajúci v zmluve nevyhlásili, že pozemky nemajú žiadne skryté vady. Zo žiadneho dôkazu
nevyplynulo, že by predávajúci v čase podpisu kúpnej zmluvy vedeli o tejto skrytej vade. Nemožno tvrdiť,

že v tomto prípade je jedno, či predávajúci o vade vedeli alebo nie, keďže v zmluve vyhlásili iba to, že
vec nemá skryté vady, o ktorých by vedeli. Predávajúci nevyhlásili, že vec nemá žiadne vady, a teda
nemožno aplikovať ust. § 597 ods. 2 OZ. Rovnako sa okresný súd nevyporiadal s čl. IV. ods. 3 kúpnej
zmluvy, podľa ktorej kupujúci vyhlasujú, že im je predmet kúpy známy, poznajú jeho stav z ohliadky.
Poukázali na ust. § 501 OZ. Predávajúci v zmluve nevyhlásili, že na pozemkoch možno stavať bez

vynaloženia akýchkoľvek ďalších nákladov a jedine uviedli, že pozemky sú v územnom pláne mesta
určené na IBV. Taktiež kupujúci si nevymienili žiadnu osobitnú vlastnosť pozemkov. Súd teda nevykonal
navrhnutý dôkaz, hoci je pre rozhodnutie vo veci potrebný. Na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Preto navrhuje rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie.

K odvolaniu odporkyne sa vyjadrili navrhovatelia, ktorí nesúhlasia interpretáciou odporkyne v rade 2/,
nebolo preukázané, že na predmetných pozemkoch nie je možné postaviť rodinný dom. Ako vyplýva z
fotodokumentácie záverečnej správy z geologickej úlohy Mgr. A. S. a znaleckého posudku Ing. Lovicha,
ako aj samotného vyjadrenia odporcu v rade 1/ na pojednávaní dňa 23.07.2013, jedná sa o rovinaté

pozemky s pozvoľným prechodom do kopca, v žiadnom prípade teda nie o pozemky v prudkom strmom
svahu, kde sa musí so stavebnými úpravami vopred počítať. Vytýkanou vadou pozemkov nebolo to, že
stoja vo svahu, ale že sa nachádzajú v zosuvnom pásme a nie je preto možné ich využiť na stavebné
účely. Bolo jednoznačne preukázané, že predmetné pozemky sa nachádzajú v zosuvnom pásme, v
súčasnosti v kľudovom režime, avšak môže dôjsť k aktivácii zosuvov, resp. k obnoveniu plošných

zosuvov. Vec sa považuje za neupotrebiteľnú aj vtedy, ak náklady na opravu veci by boli v pomere ku
kúpnej cene ekonomicky neúčelné, pričom potreba nákladov prevyšujúcich kúpnu cenu pozemkov v
konaní bola preukázaná. Namieste je aj použitie ust. § 597 ods. 2 OZ, nakoľko odporcovia ubezpečili
navrhovateľov, že vec nemá žiadne vady, čo sa ukázalo ako nepravdivé. Ust. § 597 OZ pojednáva o
skrytých vadách všeobecne, pričom skrytá vada bola preukázaná. Ust. § 501 OZ sa vzťahuje len na

úhrnne nadobudnuté veci a nemožno ho aplikovať na zmluvu, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti. Zo
samotnej zmluvy, ako aj z jej účelu a kúpnej ceny je zrejmé, že pozemky boli kupované na stavebné
účely, teda išlo o vlastnosť navrhovateľmi vymienenú a tiež odporcovia ubezpečili navrhovateľov, žepozemok je určený na výstavbu. Preto navrhujú rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny
a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

Odporca v rade 1/ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne v rade 2/ poukazoval na to, že na strane
odporcov tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo podľa § 91 ods. 2 O.s.p., kde platí zásada, že
každý z nerozlučných spoločníkov môže samostatne konať len tam, kde tak tomu je k prospechu
spoločného práva alebo povinnosti z pohľadu záujmu všetkých nerozlučných procesných spoločníkov,
avšakuostatnýchúkonovplatízásadajednomyseľnosti.Naakýkoľvekprocesnýúkonjepotrebnýsúhlas

všetkých nerozlučných procesných spoločníkov. Procesný úkon vykonaný napriek nesúhlasu druhého
nerozlučného spoločníka bude neúčinný. Preto s podaním odvolania nesúhlasí a žiada ho odmietnuť,
nakoľko sa jedná o neúčinný úkon.

K vyjadreniu odporcu v rade 1/ odporkyňa v rade 2/ poukázala na to, že Najvyšší súd SR už v obdobnej
veci rozhodol, že odvolanie podané len jedným zo žalovaných, ktorým bola uložená povinnosť plniť

spoločne a nerozdielne, má odkladný účinok aj vo vzťahu k tomu žalovanému, ktorý odvolanie nepodal.
Povinnosťou odvolacieho súdu v takom prípade je preskúmať celý rozsudok súdu prvého stupňa. Princíp
jednomyseľnosti má práve naopak chrániť účastníka, aby v dôsledku úkonu iného účastníka neprišiel o
možnosť disponovať konaním alebo jeho predmetom. Preto jej odvolanie je prípustné a sú s ním spojené
všetky účinky vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v rozsahu ust. § 212 ods. 1 O.s.p.
a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 597 ods. 1 OZ, ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil,
má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak
ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť.

Podľa § 597 ods. 2 OZ, právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil,
že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto
ubezpečenie sa ukáže nepravdivým.

V preskúmavanej veci nebolo sporné, že navrhovatelia ako kupujúci a odporcovia ako predávajúci

uzavreli kúpnu zmluvu na sporné pozemky za kúpnu cenu 30.500 eur. Navrhovatelia pozemky kupovali
ako stavené pozemky a pri vybavovaní stavebného povolenia narazili na prekážku s tým, že geológom
Mgr. A. S. im bolo oznámené, že sporné územie je v Atlase Stability Svahov SR v M = 1 : 50000, list 26-32
DolnýKubínvedenéakozosuvnépásmopodregistračnýmčíslom466(INGEO-ighp,s.r.o.,Žilina,2004)
a z pohľadu stability územia výstavby plánovaného rodinného domu je hodnotené ako nevhodné na

výstavbu rodinného domu. Na základe zisteného navrhovatelia listom z 15.04.2013 odstúpili od kúpnej
zmluvy z dôvodu neodstrániteľnej skrytej vady, pretože nehnuteľnosti z dôvodu existencie zosuvného
pásma nemožno využiť na účel, na ktorý boli odkúpené. Predávajúci odstúpenie od zmluvy prevzali
dňa 23.04.2013. V konaní bolo preukázané, že podľa záverečnej správy EKOSEVIS JASSINGER,
vypracovanej v októbri 2008 dané územie podľa seizmologickej mapy Slovenska sa nachádza v oblasti

s možnosťou výskytu seizmologických otrasov v intenzite 7 stupňov stupnice makroseizmickej intenzity
KSK-64. Nariadeným znaleckým dokazovaním vo veci bolo zistené, že pozemky, ktoré boli predmetom
kúpnej zmluvy sa nachádzajú v pasívnom stave zosuvu a vzhľadom k tomu, že GFP bola lokalizovaná
šmyková plocha, pozemky sú náchylné na zosuv, a do aktívnej fázy ich môže viesť extrémna anomália
(intenzívnezrážkyprisúčasnomtopenísnehu),nevhodnýantropogénny zásahdosvahu(nepremyslená

stavebná činnosť vlastníka pozemkov, alebo susedných pozemkov), prirodzená seizmická aktivita.
Vzhľadom k tomu, že bola lokalizovaná šmyková plocha, je možné konštatovať, že v predmetnom
území existuje vysoká pravdepodobnosť potenciálnej svahovej deformácie. Geofizikálne merania s
hĺbkovým dosahom do 20 m nezachytili pevné skalné podložie. Stavbu domu v danom území je možné
realizovať iba po prevedenom IGP, z ktorého bude tiež známe, aké geotechnické opatrenia a v akom

rozsahu je možné ich uskutočniť. Súdny znalec na pojednávaní uviedol, že pokiaľ sa týka nákladov na
zastabilizovanie pozemku za účelom výstavby rodinného domu, na uvedené nie je možné odpovedať
jednoznačne, nakoľko zatiaľ sa nevie presné geologické určenie pôdy a jej mechanické vlastnosti a
presná lokalizácia šmykovej plochy. V príslušnom teréne je však potrebné problém riešiť globálne asi300 metrov, a nie iba časť týkajúcu sa jedného pozemku. Bolo by potrebné urobiť odvodňovacie a
drenážne práce, výkopy a skalnú výstelku, avšak v celom území, čo sú náklady asi 25,- Eur až 30,-
Eur na 1 meter, teda približne na 300 metrov náklady sú 7.500 - 9.000 eur. Ďalej by bolo potrebné

urobiť štrkovú drenáž globálne s nákladmi asi 15,- Eur za meter - 4.500 eur na 300 metrov. Okrem
toho sú potrebné svahové úpravy - v hornej časti odkop a v dolnej časti priťaženie. Dom by musel byť
osadenýcitlivobezveľkéhozárezu,abysazabrániloaktivácii.Ďalšieopatreniabyvyplynulizprípadného
inžiniersko-geologického prieskumu, ktoré podľa cenovej ponuky z 25.03.2013 by predstavovali náklady
vo výške 5.932,32 eur až 6.478,32 eur. Pokiaľ by sa robila mikropilotáž, je to asi 100,- až 120,- Eur

na bežný meter a globálne na 300 metrov by to predstavovalo náklady vo výške 30.000 - 36.000 eur.
Stavebnými úpravami je možné znížiť riziko zosuvu pozemkov, ale úplne vylúčiť sa to nedá. Nie je
obvyklé pri iných stavbách vo svahu, že sa robia odvodňovacie rigoly a dreny, avšak z prevedeného
fyzikálno-geologického prieskumu bolo zistené, že je to potenciálne zosuvné územie, a preto by to bolo
potrebné urobiť. Nevylučuje možnosť postavenia domu na daných nehnuteľnostiach za predpokladu, že
na danom území budú urobené už spomínané opatrenia, a to dreny, rigoly, avšak či budú potrebné ešte

ďalšie opatrenia, a to kotvy alebo mikropiloty, je možné zistiť až z podrobného inžiniersko-geologického
prieskumu. Z konštatovaného vyplýva, že by bolo nutné minimálne vynaložiť náklady na odvodňovacie
a výkopové práce, skalnú výstelku s predpokladanými nákladmi 7.500 - 9.000 eur; štrkovú drenáž s
nákladmi približne 4.500 eur; svahové úpravy - v hornej časti odkop a v dolnej časti priťaženie a napokon
inžiniersko-geologický prieskumu s predpokladanými nákladmi podľa cenovej ponuky 5.932,32 eur -

6.478,32 eur.

Občiansky zákonník pojem vady priamo nedefinuje. Zásadne je však nutné za vadu považovať
nedostatok takých vlastností, ktorá sa u vecí toho istého druhu a veku všeobecne predpokladá, a
ktorej neexistenciou je možnosť využitia veci na daný účel nie nepodstatne znížená. Za neupotrebiteľnú

vec treba považovať takú vec, u ktorej vyšla najavo neodstrániteľná vada a predmet kúpy nemožno
pre ňu užívať dohodnutým spôsobom alebo riadne, alebo vyšla najavo obdobná vada, ktorá je síce z
technického hľadiska odstrániteľná, avšak náklady na opravu sú neúmerne cene veci - oprava by bola
ekonomicky neúčelným nákladom v pomere ku kúpnej cene, čo spôsobuje, že zistená vada je vadou
neodstrániteľnou.

Vychádzajúc z konštatovaného navrhovatelia kupovali pozemky ako stavebné pozemky, avšak bolo
zistené,žetietosanachádzajúvpasívnomzosuvovompásmeapredzapočatímstavbybybolopotrebné
vynaložiť približné náklady na zastabilizovanie pozemkov vo výške 17.932,32 - 19.978,32 eur. Už tieto
predpokladané náklady na zastabilizovanie pozemkov by boli ekonomicky neúčelné v pomere ku kúpnej

cene. I keď súdny znalec Ing. Lovich nie je znalcom v odbore oceňovania stavebných prác, je znalcom
v odbore „stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, statika stavieb“, pričom pri svojej práci sa stretáva s
týmito stavebnými prácami, a preto sú mu známe približné ceny týchto prác. Nakoľko už tieto skutočnosti
nasvedčujú tomu, že pozemky sa pre navrhovateľov stali neupotrebiteľnými, správne okresný súd už
nevykonal navrhované dokazovanie odporkyňou v rade 2/, a to znalecké dokazovanie inžiniersko-

geologickým prieskumom. Navyše ak by na základe inžiniersko-geologického prieskumu bolo potrebné
vykonať mikropilotáž, tieto náklady by vysoko prekračovali kúpnu cenu pozemkov. Vzhľadom na
uvedené, je možné prijať záver, že na základe vytýkanej vady sa pozemky pre navrhovateľov stali
neupotrebiteľnými, a preto boli oprávnení od kúpnej zmluvy odstúpiť.

V časti IV. kúpnej zmluvy predávajúci vyhlásili, že nehnuteľnosti sú udržiavané, nemajú žiadne skryté
vady, o ktorých by vedeli a na ktoré by boli povinní upozorniť kupujúcich. Úpadca S. Y., ako pôvodný
odporca v rade 1/ na pojednávaní konanom dňa 23.04.2013 (č.l. 59) sa vyjadril, že z jednej strany začal
stavať dom p. G., ktorý získal stavebné povolenie pred 4-5 rokmi, avšak z nejakých dôvodov tento dom
nedostaval a už v tom období bolo známe, že tam existuje pásmo zosuvu, avšak počas 8 rokov, čo

vlastnili pozemky nezistili na nich žiadne zmeny. O tom, že je tam zosuvné pásmo sa dozvedel od p.
G. asi jeden rok potom, ako sa podpisovali p. G. k stavebnému povoleniu. Nevedel, že sa to jedná aj
ich pozemky, ale mal vedomosť že smerom od p. G. boli nejaké zosuvy. Na základe tohto vyjadrenia
pôvodného odporcu v rade 1/ je možné prijať záver, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy (7.5.2012) s
navrhovateľmi mali predávajúci vedomosť o tom, že pozemky sa nachádzajú v pásme zosuvu pôdy, a

preto sa ich ubezpečenie v časti IV. kúpnej zmluvy, že pozemky nemajú žiadne skryté vady, o ktorých
by vedeli, ukázalo nepravdivým.K odvolacej námietke, že navrhovatelia vadu neuplatnili bezodkladne, odvolací súd poukazuje na to, že
lehota upravená v § 599 ods. 1 OZ „bez zbytočného odkladu“ je lehotou poriadkovou, a preto stačí že
navrhovatelia ju uplatnili najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci, inak by sa ich právo prekludovalo.

Keďže navrhovatelia uplatnili svoje právo z vady veci v prekluzívnej 24-mesačnej lehote (7.5.2012 kúpna
zmluva, 15.4.2013 odstúpenie), predmetná odvolacia námietka je nedôvodná.

Ust. § 501 OZ je vyjadrením zmluvnej zodpovednosti za vady, ktoré súčasne vyjadruje prednosť
zmluvného dojednania aj vo väzbe na zodpovednosť za vady v prípade, ak predmetom scudzenia

nie je individuálne určená vec. Jeho aplikácia prichádza do úvahy, ak boli veci určené úhrnne, bez
rozlíšenia vecí na ich určenie individuálne alebo druhovo a s týmito sa zaobchádza ako s celkom. V
predmetnej veci boli predmetom kúpnej zmluvy individuálne určené nehnuteľnosti - pozemky určené
druhom, výmerou, katastrálnym územím, listom vlastníctva. Preto poukazovanie odporkyne v rade 2/ na
predmetné ustanovenie je neopodstatnené.

Podľa § 91 ods. 1 O.s.p., ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z nich
sám za seba.

Podľa § 91 ods. 2 O.s.p., ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí
vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre

ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie
zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.

Napadnutým rozsudkom bolo určené, že nehnuteľnosti patria do zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva odporcov (úpadcu S. Y. zast. správcom konkurznej podstaty a odporkyne v rade 2/), a

tedatýmtorozhodnutímsúdubolozaloženéichnerozlučnéspoločenstvovkonaní,ktorévylučujeodlišné
rozhodnutie voči jednotlivým odporcom. Oprávnenou osobou na podanie odvolania pri nerozlučnom
spoločenstve budú všetci spoločne alebo jednotlivo, nezávisle od ostatných spoločníkov, ak rozhodnutie
vyznelo v ich neprospech. Podanie opravného prostriedku len jedným zo spoločníkov má účinky aj pre
ostatných. To že nie je potrebný súhlas ďalšieho odporcu na odvolanie vyplýva aj z ust. § 91 ods. 2 veta

druhá O.s.p., ktoré výslovne uvádza, kedy je tento súhlas potrebný. Z týchto dôvodov námietka odporcu
v rade 1/ v jeho vyjadrení k odvolaniu nie je na mieste.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 224 ods. 4 O,.s.p.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.