Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 26, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715211490
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8715211490.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu

JUDr. Martina Barana a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.,
Bajkalská30,82948Bratislava,IČO:31335004,protižalovaným:1.radeH.P.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
H., 2. rade E.. W. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., K. XXXX/X a 3. rade S. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H., N. - Z. XXXX/XX, o zaplatenie 4.378,38 eur s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného v 1. rade proti
rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 13C/212/2015-113 zo dňa 14.03.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o splatnosti pohľadávky.

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie sumy 838,98 eur s prísl. a úroku
7,79 % zo sumy 3.271,57 eur od 14.04.2015 do zaplatenia a vo výroku o náhrade trov konania.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaných v 1. až 3. rade zaplatiť žalobcovi
3.539,40 eur s 5 % úrokom z omeškania od 14.04.2015 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo
žalovaného zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných. V časti o zaplatenie sumy 838,98
eur s prísl. a úroku 7,79 % ročne zo sumy 3.271,57 eur od 14.04.2015 do zaplatenia žalobu zamietol.

Rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60 %. Rozsudok odôvodnil tým,
že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 4.378,38 eur titulom zmluvy o mimoriadnom
medziúvere. Súd uviedol, že 07.09.2004 uzavrel žalobca so žalovaným v 1. až 3. rade zmluvu o
mimoriadnom úvere a stavebnom úvere, na základe ktorej žalovaným v 1. a 2. rade poskytol mimoriadny
medziúver vo výške 3.319,39 eur. Žalovaný v 3. rade prevzal ručiteľský záväzok za poskytnutý
medziúver. Žalovaní v 1. a 2. rade neuhrádzali dohodnuté splátky, preto žalobca listom z 13.04.2015
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bola neuhradená

istina vo výške 3.271,57 eur a úroky vo výške 267,83 eur. Keďže žalovaní nepreukázali, že po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti uhradili dlh z titulu istiny a úrokov z úveru, súd žalobe v tejto časti vyhovel, a teda
vyhovel žalobe v časti uplatnenej istiny a úrokov z úveru za obdobie do 13.04.2015. Uviedol, že žalobca
si uplatňoval aj zaplatenie sumy 838,98 eur titulom poplatkov spojených s poskytnutím úveru, ktoré
špecifikoval tak, že suma 172,98 eur predstavuje poplatky za vedenie účtu a suma 666 eur predstavuje
poplatky za upomienky. Nie je zrejme za aké obdobie a v akej výške boli účtované jednotlivé poplatky a
kedy nastala ich splatnosť, lebo žalobca iba všeobecne uvádzal, že poplatky sú žalovaní povinní uhradiť

vzmyslečlánku5zmluvyoúvereaplatnýchSadzobníkovpoplatkov.Žalobcavkonanínepredložilžiadny
Sadzobník súdnych poplatkov, z ktorého by bolo zrejmé, či poplatky uplatňované žalobcom sú v súlade
sozmluvnýmidojednaniamistrán.Súdtedauzavrel,ževtejtočastižalobcaneuniesoldôkaznébremeno.
Ani z predloženej špecifikácie nemožno vyvodiť, či poplatky za vedenie účtu boli účtované mesačne,ročne, prípadne v iných lehotách a aká bola výška týchto poplatkov a už vôbec nebol preukázaný
nárok na zaplatenie poplatkov za upomienky vo výške 666 eur. Preto súd žalobu v časti o zaplatenie
sumy 838,98 eur zamietol. Súd nepriznal žalobcovi úroky z úveru za obdobie od 14.04.2015 odo dňa

nasledujúceho po zosplatnení úveru. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Obdo/143/98, z
ktorého vyplýva, že dohodnuté úroky patria len do splatnosti úveru. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a
musí platiť úroky z omeškania, preto v tejto časti žalobu tiež zamietol. Odôvodnil, že žalovaní sa dostali
do omeškania a musia preto platiť aj úrok z omeškania, výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením
§ 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to len proti výroku,
ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá. Uviedol, že v zmysle § 502 Obchodného zákonníka
je dlžník povinný platiť úroky z úveru až do úplného vrátenia poskytnutých prostriedkov. Analogicky
túto povinnosť možno vyložiť k ustanoveniu § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka. Povinnosť dlžníka
platiť dohodnutý úrok za úver zaniká až úplným vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov.

Právna kvalifikácia, ktorú uviedol súd, nie je možné vzťahovať na tento prípad, nakoľko splatnosť
úveru nenastala dohodou, ale tým, že dlžník porušil svoju povinnosť riadne a v čas splácať úver. Ak
by porušením povinnosti dlžníka, v dôsledku ktorého žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru,
zanikol veriteľom nárok na zaplatenie úrokov za úver, dlžník by získal porušením povinností praktický
výhodnejšie postavenie. Okresný súd náležite nezdôvodnil na základe čoho nepriznal žalobcovi nárok

na úrok za úver po zosplatnení úveru. Okresný súd svoje tvrdenia neoprel o žiadne ustanovenie platného
právneho predpisu, poukázal len na súdnu prax, čo žalobca nepovažuje za dostačujúce.

3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaní navrhli rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.

4. Proti rozsudku sa odvolala aj žalovaná v 2. rade, kde poukázala na to, že sa jej podarilo zistiť kde H. P.,
t.j. žalovaný v 1. rade, býva a pracuje. Žalovaná v 2. rade následne uviedla, že sa nejedná o odvolanie,
alelenooznámenieadresyžalovanéhoH.P.,pretoodvolacísúdtotopodanienepovažovalzaodvolanie.

5. Proti rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie aj žalovaný v 1. rade. Uviedol že

vzhľadom na svoje osobné a majetkové pomery si nemôže dovoliť uhradiť dlžnú sumu v lehote 3 dní,
je však schopný splácať predmetný dlh spolu s ostatnými žalovanými v mesačných splátkach po 80
eur. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie a stanovil pre žalovaných v 1. až 3. rade spoločnú a
nerozdielnu povinnosť zaplatiť dlžnú sumu v splátkach po 80 eur.

6. Vo vyjadrení k tomuto odvolaniu žalobca uviedol, že splátka vo výške 80 eur nie je postačujúca.
Žalobca súhlasí s mesačnou splátkou vo výške 150 eur.

7. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil

skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Z citovaného
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 4Obdo/143/98 vyplýva, že veriteľ má právo
žiadať úrok z úveru len do splatnosti úveru. Podľa názoru odvolacieho súdu táto povinnosť existuje bez
ohľadu na to či splatnosť nastala podľa zmluvy alebo na základe právneho úkonu veriteľa. Pri takomto
právnom závere je bez právneho významu, že žalovaný sa po zosplatnení dostáva do výhodnejšieho

postavenia z hľadiska platenia úrokov (ale do nevýhodnejšieho postavenia v tom, že musí naraz splatiť
celú požičanú sumu). Vecne správny je aj výrok o splatnosti pohľadávky, z dôkazov založených v spise
nevyplýva, že žalovaní nie sú schopní pohľadávku zaplatiť. Odvolanie žalovaného v 1. rade nebolo
podopreté žiadnymi dôkazmi.

8. Vecne správny je aj výrok o trovách konania, ktorý zodpovedá výsledku konania.

9. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutých výrokoch potvrdil postupom
podľa § 387 ods. 1 CSP..

10. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a §
255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní ohľadom svojho odvolania neúspešný, neúspešný bol
aj žalovaný v 1. rade ohľadom svojho odvolania. Preto odvolací súd vzhľadom na úspech a neúspechjednotlivých strán v odvolacom konaní rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.