Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 15, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/68/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817203463
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8817203463.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: X. K., a.s., Z. 8, XXX XX C., P.: XX
XXX XXX, zast. spoločnosťou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl.
Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
S. N. XXX/XX, D. nad R., štátny občan K. republiky o zaplatenie XXX,XX eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Vranou nad Topľou, č.k. 7Csp/97/2017-95 z 09.11.2017 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti
a v súvisiacom výroku o trovách konania.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia označených strán sporu súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
rozhodol nasledovne:

· Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 165,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne z dlžnej sumy od 18.12.2015 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

· V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

· Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1, ods.
2, ods. 5, § 54 ods. 1, ods. 2, § 517 ods. 1, ods. 2, § 544 ods. 1, ods. 2, § 588 Občianskeho zákonníka,
§ 43 ods. 1 písm. a/, písm. d/, § 43 ods. 2 písm. a/ zák. č. 351/2001Z.z., § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007Z.z.

Výrok o trovách konania ustanoveniami § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP.

3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvy o poskytovaní
verejných služieb a dodatky k ním, ktoré posúdil ako zmluvy spotrebiteľské, na základe čoho boli
žalovanému poskytované dohodnuté služby, no tento sumy za tieto služby tak ako boli vyčíslené v
jednotlivých faktúrach neuhradil. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že nárok žalobcu na
zaplatenie ceny za poskytnuté služby je opodstatnený v časti 93,14 eur ( pričom tento nárok vyplýva

z predložených faktúr), ako aj v časti sumy 72 eur predstavujúcou nezaplatené splátky za mobilné
zariadenia, na kúpe ktorého sa strany dohodli pri uzavretí dodatku k zmluve, a na splátkach za toto
zariadenie sa dohodol žalobca so žalovaným v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb U.
a to v dohode o splátkach.4. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorý mu žalobca v
pokuse o pokonávku na plnenie poskytol, dostal do omeškania, t.j. dňom 18.12.2015, preto ho súd

zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania v súlade s príslušným ustanovením OZ v spojení s nariadením
vlády a to vo výške 5,05 % ročne dňom nasledujúcom po uplynutí lehoty poskytnutej žalovanému na
plnenie v pokuse o pokonávku. (Výška úrokov z omeškania je určená ako 5 percentuálnych bodov
+ základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu t.j. 0,05 %).

5. Ďalším žalobcom uplatňovaný nárok predstavoval nárok na zaplatenie sumy 383,92 eur titulom
zmluvnej pokuty.

6.AkouviedolÚstavnýsúdSR:„Pokiaľjevšakzmluvnápodmienkaažvhrubomnepomerevneprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý

vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z
24.02.2011, IV.ÚS 55/201-19).

7. V zmysle Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb bod č. 2 bola medzi stranami sporu pre

prípadporušeniazáväzkuviazanostidohodnutázmluvnápokutapočiatočnousumou283,92eur /zmluva
1/ a 100 eur /zmluva 2/, ktorá suma mala denne klesať až do ukončenia zmluvy. Súd mal však za to, že
takto dohodnutá zmluvná pokuta je v rozpore s ust. § 3 ods. 1 a § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Ustanovenia o zmluvnej pokute tvorili predtlač Dodatku k zmluve bez možnosti voľby jej prijatia alebo
odmietnutia. Zmluvná pokuta je dojednaná v bude 2 Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb

uzavretého podľa zákona č. 351/2011Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „Dodatok“).

8. Zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi alebo
veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali a to aj v prípade, ak
porušením zmluvných povinností nevznikne druhej strane škoda. Jej funkcia spočíva v hrozbe zaplatiť

určitú dohodnutú sumu, keď povinný svoj záväzok nesplní riadne a včas. Úlohou zmluvnej pokuty je viesť
k splneniu povinností zo strany účastníkov. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť pre prípad, že k splneniu
záväzku dohodnutého v zmluve nedôjde vôbec alebo iba čiastočne, prípadne ak dôjde k porušeniu
akejkoľvek zmluvnej povinnosti. Keďže záväzok z dohody o zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom,
jeho existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok. Za predpokladu, že ku vzniku hlavného záväzku

nedôjde, nemôžu nastať účinky záväzku akcesorického.

9. Vzhľadom na charakter dojednania a jeho začlenenia v texte právneho úkonu - Dodatku zmluvy,
nemôžu byť žiadne pochybnosti, že zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne. O takéto
individuálne ustanovenie by sa jednalo vtedy, keď by práve takáto časť dohody bola výsledkom

dojednania zmluvných strán. O individuálnom dojednaní však nemožno hovoriť v prípade, keď si
zákazník zvolí určitú formu záväzku (jednu z ponúkaných možností), avšak musí prijať celý súbor
opatrení a dojednaní ustanovených v zmluve, všeobecných podmienkach a cenníku, minimálne ich
nemôže vylúčiť.

10. V žiadnom prípade teda nemožno tvrdiť, že sa jedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie
(§ 53 ods. 2 OZ). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne
nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách či
dodatkoch. Zmluvná pokuta, ktorá nebola individuálne dojednaná, lebo sa jedná o štandardnú typovú
zmluvu a ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa, ako aj v rozpore s Chartou základných práv
Európskej únie (čl. 98), podľa ktorého v záujme naplnenia jedného zo základných práv Európskej únie
politiky štátov je zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa, a preto je potrebné využiť všetky
efektívneprostriedkyochranyspotrebiteľa,abysazvyšovaladôveraspotrebiteľovvtrh,abyneprimerané
postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Žalobca ako osoba podnikajúca na trhu elektronických

komunikácií má odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým svoje služby poskytuje, a preto možno od
neho očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľom sa bude správať s náležitou odbornou starostlivosťou.
Dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ
je neplatná. Z neplatnej zmluvnej podmienky tak nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanejpovinnosť plniť. Pre posúdenie dojednania zmluvnej pokuty ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej
zmluve z hľadiska jej neprijateľnosti nie je podstatné, či reálne dôjde k porušeniu povinnosti.

11. Žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku k
nej, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje a preto sa nejedná o
individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako
spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok

vo všetkých dodatkoch a žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Súd ďalej konštatuje, že žalobca pri
uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, keď v zmluve je priamo
uvedené, že ju uzatvárala ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Tento vzťah medzi účastníkmi na základe
zmluvy vznikol v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice
EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať

neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky.

12. Súd pri hodnotení dojednaných zmluvných podmienok bral zreteľ na povahu tovaru, na ktorý zmluva

bola uzavretá, keď predmetom bolo poskytovanie služieb v rámci dohodnutého programu, pričom cena
za poskytované služby bola stanovená cenníkom a zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s tým,
že v zmysle dodatku sa žalovaný zaviazal, že po dobu 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s
podnikom a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať a to v súlade s jeho
záväzkami.Zmluvnápokutaboladojednanápreporušeniepovinnostítakakoboliuvedenévjednotlivých

ustanoveniach vyplývajúcich pre žalovaného zo zmluvy a predmetného dodatku. Súd bral na zreteľ aj
okolnostisúvisiacesuzavretímpredmetnejzmluvyvdobeuzatvoreniazmluvy,keďzmluvabolauzavretá
na predtlači spoločnosti, jednotlivé údaje boli vpísané zástupcom spoločnosti.

13. Zmluvná pokuta v zmysle dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb predstavuje okrem

sankčnej a prevenčnej funkcie aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej podniku v dôsledku
porušenia záväzku vzhľadom na benefity, ktoré podnik poskytol účastníkovi na základe tohto dodatku
s tým, že benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za služby podľa
cenníka, ako aj zľava z ceny mobilného telefónu, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou
cenou. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty je pritom suma, ktorá zohľadňuje benefity poskytnuté

účastníkovi.

14. Súd mal za to, že žalobca poskytol žalovanému na základe dodatku k zmluve o poskytovaní
verejných služieb služby za znížené poplatky a kúpu mobilného telefónu za ním určenú zníženú
kúpnu cenu v rámci jeho marketingovej a obchodnej stratégie na trhu mobilných operátorov, keď je

nepochybné, že k takémuto kroku, resp. k predaju za takýchto podmienok nebol nijako donucovaný, bolo
tojehodobrovoľnérozhodnutiepodľanázorusúduzameranévýhradnenaúčelzískaniaklientov.Rozdiel
medzi skutočnými cenami a akciovými cenami, tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovaného,
ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Je pritom neprípustné, aby takýto
zmluvný konsenzus bol v prípade nesplnenia očakávaní, ktoré do zmluvného vzťahu žalobca vkladal,

z jeho strany reparovaný tým, že súčet takto poskytnutých benefitov, bude predstavovať základ pre
výpočet zmluvnej pokuty. Súd preto takéto dojednanie o zmluvnej pokute, keď základ pre výpočet
zmluvnej pokuty predstavuje suma zohľadňujúca všetky poskytnuté benefity žalovanému, považuje za
neprijateľnú zmluvnú podmienku a preto absolútne neplatnú s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka a neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka a preto v tejto

časti žalobu zamietol.

15. V obdobných právnych veciach (zmluvných pokút) už opakovane rozhodli súdy o neprijateľnosti
zmluvnej pokuty v dodatkoch k zmluvám o pripojení. /rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci sp.
zn. 19Co/160/2016 zo dňa 31.01.2017/.

16. Preto súd žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol.17. Proti tomuto rozsudku, čo do zamietavého výroku podal odvolanie žalobca majúc za to, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( § 365 ods. 1

písm. h/, f/ CSP).

18. V odvolaní poukázal na to, že v minulosti niektoré súdy vyhodnotili dohodu o zmluvnej pokute v
dodatku žalobcu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že výšku zmluvnej pokuty považovali
za neprimerane vysokú a z dôvodu, že dohoda o zmluvnej pokute nezohľadňovala čas, kedy užívateľ

služieb prestal plniť svoje zmluvné povinnosti. Žalobca nedostatky dohody o zmluvnej pokute odstránil.
Maximálnavýškazmluvnejpokutyzodpovedávýškeposkytnutejzľavyzkúpnejcenytelekomunikačného
zariadenia a dohoda o zmluvnej pokute zohľadňuje časový aspekt porušenia zmluvných povinností.
Dohoda o zmluvnej pokute rozlišuje kedy došlo k porušeniu zmluvných povinností a výška zmluvnej
pokuty sa postupne znižuje v závislosti od toho koľko celých mesiacov uplynulo od okamihu porušenia
zmluvnej povinnosti. Žalovaný nebol žiadnym spôsobom povinný ani žalobcom nútený uzatvoriť

dodatok k zmluve o pripojení. Poskytnutie telekomunikačného zariadenia za zľavnenú cenu bolo vo
vzájomnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným kompenzované vernosťou žalovaného ako zákazníka.
Model vzájomne akceptovanej modifikácie záväzkového vzťahu nie je možné realizovať bez platného
dojednania zmluvnej pokuty, ktorej jednou z funkcií je zabránenie špekulatívnemu konaniu zo strany
účastníka, ktorý pri vzniku zmluvného vzťahu využije poskytnuté výhody. Zmluvnú pokutu je nutné

posudzovať z hľadiska zabezpečovacej, motivačnej, sankčnej, reparačnej funkcie s ohľadom na všetky
relevantné okolnosti a vzájomne poskytnuté plnenia v rámci uzavretej zmluvy a dodatku. Žalobca má
za to, že dojednanie zmluvnej pokuty, ako aj jej výšky nemohlo spôsobiť nerovnováhu medzi účastníkmi
zmluvného vzťahu v neprospech spotrebiteľa. Dôvodom uzavretia dodatku bolo pre žalovaného získanie
telekomunikačného zariadenia za výhodnú cenu. Súd prvej inštancie sa pritom vôbec nezaoberal

skutočnosťou, že telekomunikačné zariadenie si mohol žalovaný kúpiť za riadnu maloobchodnú cenu
bez hrozby sankcie za nedodržanie zmluvných povinností, že dohodnutá zmluvná pokuta zohľadňovala
rozsah výhody, ktorú žalobca žalovanému preukázateľne poskytol a aj časový úsek, po ktorý si žalovaný
svoje zmluvné povinnosti plnil. Vzhľadom na výhodu, ktorú žalovaný na základe uzavretia dodatku
k zmluve získal je výška dohodnutej zmluvnej pokuty primeraná, objektívne nespôsobila poškodiť

žalovaného ako spotrebiteľa. Pokiaľ ide o nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, je nevyhnutné prihliadať na nerovnováhu založenú samotným uzatvorením
dodatku v prospech spotrebiteľa a to výhodu, ktorú spotrebiteľ uzatvorením dodatku získal. V súvislosti
s daným prípadom poukázal žalobca na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Cdo/172/2007, podľa ktorého primeranosť výšky zmluvnej pokuty treba posúdiť v každom prípade

individuálne vzhľadom na všetky okolnosti. V danom prípade bola v dodatku k zmluve medzi stranami
sporu dohodnutá pre prípad porušenia zmluvných povinností zmluvná pokuta, v dohode o zmluvnej
pokute bol zohľadnený časový aspekt porušenia zmluvných povinností a maximálna výška zmluvnej
pokuty zodpovedala výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia, ktorú
žalovaná pri uzavretí dodatku získala. Zároveň poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k.

17Co/654/2015-57 zo dňa 29.06.2016 v obdobnej právnej veci, ktorým odvolací súd žalobcovi nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty priznal. Zmluvnú pokutu považoval odvolací súd za dojednanú v súlade
s ust.§ 544 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyslovený právny názor a princíp právnej istoty
deklarovaný v ustanovení článku 2 CSP navrhol žalobca, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu
prvej inštancie v odvolaním napadnutej zamietavej časti tak, že zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy

383,92Eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 18.12.2015 do zaplatenia a prizná žalobcovi
náhradu trov konania.

19. Žalovaný sa ku podanému odvolaniu nevyjadril.

20. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej

tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 09.11.2018 a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.21. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

22. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či

súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či
riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí
byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).

23. Žalobca tvrdí, že na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam. Tu odvolací súd uvádza, že vykonané dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov súd uvedie v
odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie dôkazov súdom, prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia.
Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po „individuálnej selekcii“
následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z

vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov,
alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

24. Žalobca ďalej tvrdí, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.
7 Cdo 7/2010).

25. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania dospel
k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia tu
napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri

hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Naproti tomu v priebehu
odvolacieho konania žalobca nepredostrel relevantný argument majúci súvis s prejednávanou vecou,
ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre neho priaznivejšie rozhodnutie.

26. Možno teda naproti námietkam odvolateľa uzavrieť, že aj podľa právneho názoru odvolacieho

súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné
argumenty strán sporu (predovšetkým tých, ktoré sú uvedené v odvolaní žalobcu), pričom tak učinil
v snahe garantovať stranám sporu ich právo na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto
rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalobcu, teda súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho
právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho základného práva na spravodlivé súdne

konanie. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu totiž postupoval v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo strán sporu na súdnu ochranu, túto stranám
sporu poskytol v požadovanej kvalite.

27. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti

s odvolacími námietkami žalobcu dopĺňa nasledovné.

28. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie ako odôvodnil zamietnutie v časti o zmluvnej
pokute vo výške 383,92Eur, t.j. rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného
telefónu a jeho akciovou cenou a to napriek tomu, že žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré

uplynulioduzavretiadodatkukzmluve dookamihuporušeniazmluvnejpovinnostizostranyžalovaného.
Dojednanie zmluvnej pokuty je súčasťou formulárovej zmluvy vyhotovenej žalobcom a teda je sporná
aj skutočnosť, či vôbec žalovaný mal možnosť privodiť jeho zmenu, nakoľko žalovaný tým, že podpísal
zmluvu, keďže mal záujem o poskytovanú službu, musel prijať aj ostatné podmienky zmluvného vzťahuurčené dodávateľom - žalobcom, vrátane ustanovení o zmluvnej pokute. I odvolací súd súhlasí s
názorom súdu prvej inštancie, že takéto dojednanie zmluvnej pokuty nie je možné považovať ani za
individuálne dohodnuté v zmysle ust.§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Správne citoval súd prvej

inštancie aj ust.§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Odvolací súd považuje zmluvné dojednania obsiahnuté v dodatku týkajúce sa zmluvnej pokuty za
neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Skutočne dodávateľ nerozlišuje situáciu akú službu spotrebiteľ

nezaplatí, t.j. či nezaplatí len cenu dojednaného mesačného poplatku alebo nezaplatí cenu v dôsledku
prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu. Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného
dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý
smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí nastať. Odvolací súd má
za to, že v danom prípade ide o neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinnosti, ku ktorým
sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo. Je zrejmé, že žalobca odvíja právo na zaplatenie zmluvnej

pokuty od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby. Po vyčerpaní služieb v
rámci zvoleného účastníckeho programu, pritom dodávateľ preukázateľne už neposkytuje spotrebiteľovi
služby za tak zvýhodnené ceny ako je to v rámci dojednaného programu, preto zmluvná pokuta v tomto
rozsahu pôsobí ešte neprimeranejšie. Zmluvná pokuta bola dojednaná len pre prípad nezaplatenia
splatnej ceny za služby, resp. porušenia povinnosti upravených vo vymedzených článkoch dodatku,

ktoré súvisia s predajom mobilného telefónu alebo iného koncového zariadenia, ktorým užívateľ prijíma
služby. Odvolací súd má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty za nezaplatenie ceny za poskytnuté
služby je neakceptovateľné i to, že na tom nič nemení fakt, že žalobca sa snažil zohľadniť časový aspekt
porušenia tejto povinnosti vyjadrujúci mesačne klesanie základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby
viazanosti do dňa prerušenia poskytnutia služieb v dôsledku nezaplatenia sumy za poskytnuté služby.

Pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej
porušením záväzku. Zmluvná pokuta, tak ako bola dojednaná, umožňuje poskytovateľovi služieb
požadovať od spotrebiteľa zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške podstatne prevyšujúcej pohľadávku
vzniknutú porušením záväzku zaplatiť sumu poskytnutých služieb vo výške 93,14Eur oproti tejto výške
žalobca požaduje zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 383,92Eur, čo je 412,20 % vo vzťahu k výške

neuhradenej ceny za poskytnutie služieb.

29.Pretonemožnoakceptovaťodvolacienámietkyžalobcu,ktorýsaodvolávanato,žemaximálnavýška
zmluvnej pokuty zodpovedá výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny. Tieto inštitúty nemožno navzájom
zamieňať a je vecou obchodnej politiky žalobcu, že poskytol zľavu z mobilného telefónu, ktorý v súvislosti

s uzavretím predmetnej zmluvy o pripojení žalovanému odpredal. Výška zmluvnej pokuty tak ako ju
stanovil žalobca však s touto zľavou vôbec nesúvisí. Zmluvná pokuta sa viaže na porušenie konkrétnych
povinnosti žalovaného ako spotrebiteľa. Okolnosť, že žalovaný nebol žiadnym spôsobom povinný alebo
nútený uzatvoriť dodatok k zmluve o pripojení, ktorým mu bol predmetný mobilný telefón poskytnutý
nemá vo vzťahu k výške a funkcií zmluvnej pokuty právny význam.

30. K princípu právnej istoty deklarovanému v ust. článku 2 CSP a vyslovenému právnemu názoru
v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/654/2015 odvolací súd uvádza, že so záverom
Krajského súdu v Trenčíne v deklarovanom rozhodnutí nesúhlasí a zároveň poukazuje na rozhodnutia
Krajského súdu v Prešove, napr. sp. zn. 17Co/34/2015, sp. zn. 7Co/233/2016, sp. zn. 7Co/36/2015,

sp.zn. 11Co/30/2017 a ďalšie.

31. Správnemu výroku vo veci samej potom zodpovedá i správny výrok o trovách konania.

32. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v

rozhodnutí uvedenými, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti a v súvisiacom
výroku o trovách konania.

33. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešný bol žalovaný, ktorému
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s §

396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu sa
nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil, a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v
odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim
procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSPo priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady
trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen
nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).