Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 24, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/34/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115218500
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3115218500.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek

senátu Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: L. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.
M. XXX, o zaplatenie 434,22 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
č.k. 16C/331/2015-664 zo dňa 30. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v druhom a treťom výroku p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 434,22 eur

v pravidelných mesačných splátkach po 100,- eur, ktoré sú splatné k 30. dňu v mesiaci, s účinnosťou od
právoplatnosti rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že strany uzatvorili dňa 19.04.2012 zmluvu o
rastovom osobnom účte č. 0656601001/5600, na základe ktorej žalobca zriadil žalovanej osobný účet,
ku ktorému si zmluvné strany dojednali spôsob poplatkovania ako základný súbor ŠTANDARD, spôsob

vloženia základného vkladu v hotovosti, frekvenciu výpisov z účtu mesačne a spôsob doručovania
poštou. Banka úročí kreditný/debetný zostatok účtu aktuálnou úrokovou sadzbou a spôsob úročenia
a určenia výšky aktuálnej úrokovej sadzby je podrobne stanovený v podmienkach. Banka si vyhradila
právo na zmenu úrokovej sadzby. Za vykonané platobné operácie a ďalšie služby je banka oprávnená
účtovať si poplatky v zmysle platného sadzobníka poplatkov. Žalovaná ako klient sa podpisom zmluvy
zaviazala dodržiavať podmienky. Podľa bodu III.U.7 VOP účinných k 01.04.2007 banka sa zaväzuje
poskytovať klientovi peňažné prostriedky do výšky debetného limitu. Klient sa zaväzuje splácať sumu

čerpaných peňažných prostriedkov spolu s úrokmi za podmienok a v lehotách podľa tejto časti článku
III. VOP. Podľa bodu III.U.9 VOP účinných k 01.04.2007 suma čerpaných peňažných prostriedkov nad
výšku debetného limitu je sankcionovaná debetnou úrokovou sadzbou ako pri nepovolenom čerpaní
debetu na účte podľa sadzobníka. Podľa bodu III.U.10 VOP účinných k 01.04.2007 banka má právo
počas trvania zmluvy kedykoľvek prehodnotiť výšku debetného limitu a následne ju zvýšiť, znížiť, resp.
zrušiť v zmysle podmienok uvedených v bodoch 3, 4, 5 a 18 tejto časti článku III. VOP. Pri znížení
výšky debetného limitu je klient povinný peňažné prostriedky vo výške rozdielu medzi čerpanou sumou

a novou výškou debetného limitu uhradiť do dňa účinnosti novej výšky debetného limitu, ktorému
banka vopred oznámi. V prípade neuhradenia uvedeného rozdielu v rámci stanovenej lehoty je suma
čerpaných peňažných prostriedkov nad povolenú výšku debetného limitu sankcionovaná debetnou
úrokovou sadzbou ako pri nepovolenom čerpaní debetu na účte podľa sadzobníka. Podľa bodu III.U.18písm. a) VOP účinných k 01.04.2007 banka má právo okamžite písomne odstúpiť od zmluvy, zrušiť
debetný limit a žiadať okamžité splatenie čerpaných peňažných prostriedkov vrátane úrokov v prípade
ak klient porušuje podmienky uvedené v tejto časti článku III. VOP. Podľa bodu III.U.20 písm. a) VOP

účinných k 01.04.2007 zmluva zaniká doručením odstúpenia od zmluvy bankou alebo klientom podľa
podmienok uvedených v tejto časti článku III. VOP. Listom zo dňa 25.02.2013 žalobca žalovanej oznámil,
že dňom doručenia tohto listu odstupuje od zmluvy o účte z dôvodu vykazovaného debetného zostatku
na účte žalovanej odo dňa 29.09.2012 v aktuálnej výške 67,19 eur a vyzval žalovanú na vyrovnanie
debetného zostatku na účte. Z výpisu z účtu za obdobie január 2012 vyplýva, že ku dňu 16.01.2012

žalobca preúčtoval zostatok zatvoreného účtu v sume 1.500,- eur a výšku debetného limitu znížil na 0,-
eur. Z výpisu z účtu za obdobie marec 2013 vyplýva, že ku dňu 05.03.2013 žalobca preúčtoval zostatok
zatvoreného účtu v sume 74,79 eur.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1,2,3, § 53 ods. 1,4, § 54 ods. 1,2, § 351
ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 497, § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka a konštatoval, že strany

uzavreli zmluvu o bežnom účte podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka. Nepovolené prečerpanie
na účte je svojím obsahom zmluvou o úvere v súlade s § 497 Obchodného zákonníka, pričom zmluva
bola uzavretá zmluvnými stranami ako formulárová, resp. typová zmluva a svojím charakterom spĺňa
predpoklady spotrebiteľskej zmluvy. Žalovaná nesplnila svoju povinnosť podľa bodu III.U.10 VOP, keď
bez zbytočného odkladu nevyrovnala nepovolené prečerpanie peňažných prostriedkov na osobnom

účte, čím porušila podstatným spôsobom svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy o bežnom účte,
preto žalobca v zmysle bodu III.U.18 písm. a) VOP odstúpil listom zo dňa 25.02.2013 od zmluvy
o bežnom účte a žalovanú vyzval na úhradu dlžnej sumy. Žalovaná dosiahla titulom nepovoleného
prečerpania debetný zostatok na účte ku dňu 16.01.2012 v sume 1.500,- eur a ku dňu 05.03.2013 v
sume 74,79 eur pričom žalobcovi uhradila tento debetný zostatok iba čiastočne, a to v sume 740,69 eur

a v sume 399,88 eur a súd žalovanú zaviazal na zaplatenie rozdielu vo výške 434,22 eur. Žalobca si
podanou žalobou uplatňoval aj úrok 28 % ročne zo sumy 434,22 eur od neuvedeného dňa do zaplatenia.
Úrok z nepovoleného prečerpania bol dojednaný v sadzobníku a v úrokových sadzbách, ktoré žalobca
súdu do dňa vyhlásenia rozsudku nepredložil. Odstúpením od zmluvy žalobcom ku dňu 25.02.2013
v zmysle § 351 ods. 1 Obchodného zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Účinkom

odstúpenia tak bol aj zánik práva žalobcu na úrok z úveru poskytnutého žalovanej formou nepovoleného
prečerpania na bežnom účte. Súd vychádzal zo záverov Krajského súdu v Prešove v rozsudku zo
dňa 30.06.2015 sp. zn. 6Co/190/2014, podľa ktorého splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa
vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za
tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané

cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii,
nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný
spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý
a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých
dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty

získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný
pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie
požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade
svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu
požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva

na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo
vrátiť v režime výhody splátok. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné
prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili
výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený
krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným

mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy,
ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti -
uplatňovaný úrok - zamietol. Žalobcovi by vznikol nárok na úrok z omeškania, avšak jedná sa o pojmovo
odlišný inštitút, ktorý nemožno zamieňať s uplatňovaným úrokom z úveru. V tomto smere súd tiež
poukazuje na skutočnosť, že napriek výzve súdu uznesením č.k. 16C/331/2015-24 zo dňa 01.02.2017

žalobca nešpecifikoval riadne uplatňované príslušenstvo, keď v prípade úroku neuviedol deň, od ktorého
si úrok uplatňuje a v prípade úroku z omeškania neuviedol výšku uplatňovaného úroku z omeškania.
Súd tak nemohol žalobcovi priznať plnenie nad rámec podanej žaloby, a preto súd žalobcovi úrok a úrok
z omeškania nemohol priznať.4. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupoval súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP,
nakoľko žalobca i žalovaná mali každý vo veci čiastočný úspech, pričom vo vzťahu k žalovanej sume

434,22 eur s 28 % ročným úrokom zo sumy 434,22 eur od 06.03.2013 do zaplatenia v celkovej výške
959,19 eur (istina s úrokom z úveru ku dňu vyhlásenia rozsudku) bol úspech žalobcu 45 % (434,22 eur)
a úspech žalovanej 55 % (524,97 eur). Po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovanej tak vznikol
žalovanej nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 10 %. Nakoľko si žalovaná nárok na
náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu nevyplýva, že by jej v konaní vznikli trovy, súd rozhodol tak,

že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

5. Žalovaná uviedla, že sa nachádza v nepriaznivej finančnej situácii a požiadala o možnosť dlžnú
sumu splatiť v splátkach po 100,- eur mesačne. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žalovanej
s poukazom na výšku priznanej sumy povolil žalovanej dlžnú sumu splácať v splátkach podľa § 232
ods. 3 CSP.

6. Proti tomuto rozsudku v časti vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a v súvisiacom
výroku o trovách konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní namietal
nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok v
napadnutej časti zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu. Poukázal na rozhodnutie Krajského

súdu v Žiline sp.zn. 11Co/12/2017 zo dňa 31.01.2017, v zmysle ktorého podľa § 497 Obchodného
zákonníka obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré
nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov,
predstavujú cenu úveru, dlžník je povinný platiť ich od okamihu reálneho poskytnutia do okamihu
reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv

omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka,
samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. Odstúpenie od zmluvy nespôsobuje zánik záväzku
ex tunc, naďalej trvá právo veriteľa, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Ide o právny inštitút určený
na ochranu veriteľa a jeho využitím sa veriteľ nemôže dostať do horšieho právneho postavenia, ako bol
pred odstúpením od zmluvy, situácia totiž nastala pre neplnenie si povinností dlžníka. Poukázal aj na

rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 33Cdo/ 212/2014 zo dňa 21.08.2014 podľa ktorého zatiaľ čo
povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi zmluvné úroky vzniká zo záväzku v zmluve, povinnosť platiť úroky
z omeškania vyplýva zo zákona ako dôsledok omeškania so splnením dlhu. Dohodnuté úroky a úroky
z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky, majú však iný právny dôvod a veriteľ ich môže požadovať
popri sebe. Pre posúdenie primeranosti výšky úrokového zaťaženia nemožno obe sadzby úrokov čítať

a zákonné úroky z omeškania nenahradzujú od splatnosti pohľadávky úroky, ktoré si strany dojednali.
Na základe uvedeného mal za to, že úrok z poskytnutého úveru je odplatou za poskytnuté peňažné
prostriedky a nárok na túto odplatu trvá od ich poskytnutia do ich vrátenia.

7. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a
jeho dôvodov. Podľa § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať
pojednávanie.

9. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne
správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1,2 CSP.

10. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o

konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

12. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov,
ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

14. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom závere
súdu prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

16. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny
právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

17. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie, ako aj s jeho právnym posúdením, vo vzťahu k čomu poukazuje na odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia vzťahujúceho sa k veci samej, v ktorom sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými
podstatnými vyjadreniami strán sporu prednesenými v prvoinštančnom konaní, s ktorým odôvodnením

v týchto častiach, sa odvolací súd identifikuje (§ 387 ods. 2 CSP).

18. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej inštancie uvádza odvolací
súd nasledovné skutočnosti.

19. Žalobca v odvolaní namieta právny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého úroky z omeškania nie
je možné priznať aj z úrokov, pretože by tak súd priznal príslušenstvo z príslušenstva, čo je v rozpore s
§ 121 ods.3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“).

20. Odvolací súd sa s uvedeným právnym názorom súdu prvej inštancie stotožňuje.

21.Podľa§121ods.3Občianskehozákonníkapríslušenstvompohľadávkysúúroky,úrokyzomeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Z uvedeného vyplýva, že Občiansky zákonník
jednoznačne rozoznáva úroky a úroky z omeškania. Zmluvnými úrokmi pritom nazývame vopred
dohodnutú odplatu za užívanie istiny, ktorá prichádza do úvahy len pri peňažných pohľadávkach. Úroky

vo všeobecnosti predstavujú hodnotu peňazí , resp. stratu veriteľa v dôsledku zmeny hodnoty peňazí.
Ich výška závisí v zásade od dohody zmluvných strán. Úroky z omeškania sú majetkovou sankciou za
oneskorené splatenie peňažnej pohľadávky. Zákonná definícia príslušenstva pohľadávky, obsiahnutá v
§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka platí aj pre obchodné záväzkové vzťahy, vrátane zmluvy o úvere,
pričom zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka ani Obchodného zákonníka nemožno vyvodiť

právo veriteľa na príslušenstvo z príslušenstva.

22. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na právny názor vyslovený Najvyšším súdom Českej
republiky v rozsudku sp.zn. 35Odo/101/2002 zo dňa 24.03.2004, ktorý pre blízkosť vtedajšej právnej
úpravy nie je dôvod nezohľadniť. Podľa tohto rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky peňažný

záväzkový právny vzťah môže byť buď vzťahom hlavným alebo vedľajším. Hlavným záväzkovým
právnym vzťahom je peňažný záväzkový právny vzťah vtedy, ak jeho kauza smeruje priamo k zaplateniu
určitej čiastky peňazí. Vedľajším peňažným záväzkovým právnym vzťahom je záväzkový právny vzťah
úrokový, ktorý vzniká iba vtedy, ak medzi účastníkmi existuje peňažný záväzkový právny vzťah hlavný.
Splnením hlavného záväzku (alebo iným zo spôsobov jeho zániku) zaniká aj akcesorický záväzok

úrokový; pretrváva iba povinnosť uhradiť už dospelé úroky. Tým, že včas nezaplatí úroky z istiny, sa
dlžník dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu.
Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (tu úroky z omeškania zo zmluvných úrokov )
potom veriteľ nemá preto, že ani Občiansky ani Obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú. Inak
povedané, ani Obchodný ani Občiansky zákonník nezakotvujú majetkovú sankciu pre prípad omeškania

s plnením príslušenstva pohľadávky. Nárok na príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky nemôže plynúť
ani z dikcie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takýto úsudok by totiž bez väzby na § 121 ods.3
Občianskeho zákonníka viedol k záveru, že príslušenstvo z istiny už nie je príslušenstvom pohľadávky,
ale novovzniknutou samostatnou pohľadávkou. Branie úrokov z úrokov bolo zapovedané už podľatradícií rímskeho práva. Odvolateľom citované rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sa pritom týka odlišnej
právnej otázky, a to otázky hodnotenia primeranosti úrokového zaťaženia dlžníka.

23. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
v napadnutej časti vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

24. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP. Úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože jej žiadne trovy

odvolacieho konania preukázateľne nevznikli.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).