Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoP/21/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3717208480
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3717208480.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek
Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci navrhovateľky: F. Y., nar. X.X.XXXX,
bytom D. 169, C. H., právne zastúpená JUDr. Miroslavou Žitníkovou, advokátkou, advokátska kancelária
so sídlom Moyzesova 816/100, Považská Bystrica o rozvod manželstva s W. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom
D. XXX, C. H., právne zastúpeným Mgr. Vladimírom Legéňom, advokátom, advokátska kancelária so

sídlom Centrum 1/1, Považská Bystrica a o úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k
maloletým deťom Y., W., nar. X.X.XXXX a U., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeným opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu
Považská Bystrica zo dňa 28. februára 2018, č. k. 11P/179/2017-60 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku III. v časti určenia výživného na maloletú W.
a maloletého U., z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo manželky F. Y., rod. F. , nar. XX.X.XXXX a
manželaW.Y.,nar.XX.XX.XXXX,uzatvorenédňa08.07.2006,zapísanévknihemanželstievMatričného
úradu Považská Bystrica , vo zväzku 19, ročník 2006, na strane 141, pod por. č. 68, rozviedol. Maloletú
W., nar. XX.XX.XXXX a maloletého U., nar. XX.XX.XXXX zveril na čas po rozvode do osobnej
starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti vychovávať, zastupovať a spravovať majetok v bežných

veciach. Súčasne otcovi určil povinnosť prispievať výživným na maloletú W. po 200 € mesačne a na
maloletého U. po 150,- € mesačne, od právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré výživné bude zasielať vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých.

2. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že po narodení detí jej manžel
nepomáhal s domácnosťou a iba málo zabezpečoval starostlivosť o maloleté deti, takmer o všetko sa

musela starať navrhovateľka. Manžel navrhovateľky trávil neprimerane veľa času v práci a následne sa
venoval svojim záľubám, dával navrhovateľke sústavne najavo, že je menejcenná, spoločne zarobené
peniaze rozdeľoval na svoje a navrhovateľkine, ponižoval ju narážkami na jej postavu, neschopnosť, na
to, že neprispieva do spoločného rozpočtu rovnakou sumou ako on. Vzťah navrhovateľky k manželovi
v dôsledku toho ochladol, v dôsledku čoho navrhovateľka nadviazala krátkodobý vzťah s iným mužom
a od manžela sa s deťmi odsťahovala. Na naliehanie manžela sa navrhovateľka vrátila aj s deťmi

bývať späť k manželovi, spoločne navštívili aj manželskú poradňu. Avšak po troch mesiacoch dal
manžel navrhovateľke opätovne pocítiť, že je menejcenná a keďže on zarába viac má iba on výlučné
právo rozhodovať o spôsobe použitia spoločných peňazí. To navrhovateľku utvrdilo v presvedčení, že ju
manžel nevníma ako rovnocennú partnerku vo vzťahu a že ich manželstvo nemôže naďalej fungovať.
Následne sa navrhovateľka sa aj s deťmi odsťahovala k svojim rodičom, pričom ešte vyvíjala snahu o
udržanie manželstva, avšak manžel navrhovateľky svoj postoj nezmenil, preto navrhovateľka dospela k

záveru, že ich manželstvo je trvale rozvrátené a nie je šanca na jeho obnovenie.3. Manželstvo účastníkov konania bolo uzatvorené dňa 8.7.2006. U oboch ide o prvé manželstvo.
Manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Považská Bystrica, zväzok 19, ročník
2006, na strane 141, pod poradovým číslom 68. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti, a to

maloletá W. Y., nar. X.X.XXXX a maloletý U. Y., nar. XX.XX.XXXX. Posledným spoločným bydliskom
manželov je C. H., D. XXX.

4. Podľa potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľky Desma Slovakia, s.r.o., navrhovateľka dosahuje
príjem priemerne 675,78 Eur mesačne a je poberateľom daňového bonusu na obe deti. Podľa tvrdenia

manžela navrhovateľky tento pracuje ako živnostník s priemerným mesačným platom vo výške 1.000
eur.

5. Kolízny opatrovník sa vyjadril, že vykonal podrobné šetrenie v domácnostiach matky aj otca, ktorí
bývajú neďaleko seba, pričom obe domácnosti majú dobré podmienky pre maloleté deti. Maloletá
W. uviedla, že sa otec s matkou hádavali, teraz je spokojná ,že žije u starých rodičov s matkou, so

starými rodičmi má veľmi dobrý vzťah, odmietal striedavú osobnú starostlivosť, s tým, že chce byť u
matky a neobmedzene chodiť k otcovi. Uviedla, že matka sa s ňou učieva, otec z dôvodu pracovnej
zaneprázdnenosti na to nemá čas. Kolízny opatrovník navrhol, aby deti boli na čas po rozvode zverené
do osobnej starostlivosti matky a aby bolo na ne určené primerané výživné, keďže sa rodičia dokážu
na styku dohodnúť, tento nie je potrebné určovať.

6. Zo správy z poradensko - psychologického procesu s maloletými deťmi vyplýva, že rodičia sa dokážu
dohodnúť u koho z nich budú deti tráviť čas, deti v súčasnosti prechádzajú voľne podľa svojho záujmu
od jedného rodiča k druhému, deti s rodičmi trávia čas aj individuálne a majú výlučnú pozornosť rodiča
pre seba. Maloletá W. napriek tomu, že bol vystavená hádkam rodičov ľutuje, že rodičia už nežijú

spolu. Pokiaľ ide o prípravu do školy, maloletá W. preferuje pomoc zo strany matky, na ktorú je
navyknutá, rozumie striedavej osobnej starostlivosti , ale preferuje návštevy u otca podľa vlastného
želania. Maloletý U. má vytvorenú pozitívnu citovú väzbu k otcovi, matke a sestre, ako aj k starým
a krstným rodičom, aktuálne nevníma rozvod rodičov, nakoľko má intenzívny kontakt s oboma a to
sprevádza aj tá skutočnosť, že má 2 detské izby, 2 oslavy narodením, 2x darčeky, v súvislosti s vekom to

vníma skôr ako výhodu, nie ako problém, systému presne rozdelenej striedavej starostlivosti nerozumie,
teraz s rodičmi trávi čas podľa možností rodičov a svojej vôle, nemá s týmto problémy. Maloleté
deti majú vzhľadom na tesnú blízkosť bydlísk oboch rodičov zabezpečený dostatočný kontakt s oboma
rodičmi. Kolízny opatrovník sa vyjadril, že je vhodné zveriť deti do osobnej starostlivosti matke.

7. Právne vec posúdil podľa ust. § 18 , § 23 ods. 1 , § 24 ods. 1 , 2 , 25 ods. 1,2 , § 62 ods. 1,2, 4 ,
§ 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine.

8. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že manželstvo účastníkov
je v súčasnej dobe hlboko a trvalo rozvrátené a ani do budúcnosti nie je predpoklad na zlepšenie
vzťahov medzi nimi, nakoľko pre odmietavý postoj oboch účastníkov nie je predpoklad ich vzájomného
zmierenia. Manželia spolu dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, dlhodobo sa intímne nestýkajú,

nevychovávajú spoločne svoje maloleté deti, preto súd dospel k záveru, že nie je možné predpokladať
obnovenie manželského spolužitia. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

9. Pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom súd rozhodol o zverení

maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, pričom prihliadal predovšetkým na záujmy maloletých
detí,najmänaichcitovéväzbykmatkeaďalšímpríbuznýmzmatkinejrodiny,sktorýmidetiaktuálnežijú,
ich vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Vychádzal pritom najmä z vyjadrení
rodičov, ako aj kolízneho opatrovníka maloletých detí a tiež správy z poradensko - psychologického
kontaktu psychológa s maloletými deťmi.

10. Pri rozhodovaní o určení výšky výživného súd prihliadal na majetkové a zárobkové pomery otca, z
dôvodu, že je v jeho schopnostiach platiť na deti výživné v sume 200 eur mesačne na maloletú W. a vsume 150 eur mesačne na maloletého U. , pričom uvedené výživné zodpovedá aj potrebám maloletých
detí.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP a to tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
ich náhradu.

12. Proti tomuto rozsudku , výroku III. o určenie výživného na maloleté deti , podal manžel v zákonom
stanovenej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti tak, že určí

výživné na maloletú W. vo výške 150,- eur mesačne a na maloletého U. sumou 100,- eur . Namietal,
že napadnutý rozsudok je nesprávny a nezákonný, nakoľko súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočňoval svoje práva tak, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, neúplne zistil
skutkový stav veci a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie súdu

prvej inštancie je nepreskúmateľné, neodôvodnené ,nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé,
na základe akých skutočností bola určená výška výživného. Určená výška výživného je neprimerane
vysoká, nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí a nezohľadňuje možnosti, schopnosti a
majetkové pomery oboch rodičov. Príjem navrhovateľky je vo výške 897,43,- eur a príjem manžela zo
živnosti je vo výške 1.000,- eur netto. Navrhovateľka poberá aj rodinné prídavky a daňový bonus na

deti. Súd určil neprimerane vysokú vyživovaciu povinnosť , pričom vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Mesačné výdavky na mal. W. sú vo výške 76,- eur a na mal. U. vo výške 50,- eur. Súd
prvej inštancie neprihliadal na skutočnosť, že sa otec s deťmi často stretáva, deti u otca prespávajú
cez víkendy, počas voľných dní ako i v priebehu pracovných dní . Obaja rodičia maloletých detí bývajú
v tesnej blízkosti, teda deti sú u otca takmer denne . Táto špecifická situácia spoločnej starostlivosti

o maloleté deti mala byť zohľadnená vo výške vyživovacej povinnosti otca . Poukázal i na porušenie
práva na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie neumožnil manželovi vyjadriť sa k tvrdeniam
navrhovateľky týkajúcich sa výdavkov na deti. Súčasne súd prvej inštancie neumožnil manželovi ani
jeho právnemu zástupcovi prednes záverečných rečí a nevyzval ich , aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili
sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci, čím konal v rozpore s povinnosťou, ktorá mu je uložená v

ust. § 162 CSP. Záverom doplnil výdavky na stravné v sume 70-80,- eur mesačne, montérky, prešivák ,
ponožky, pracovné topánky, čistiace prostriedky , výdavky na bývanie v sume 250-30,- eur . Skutočnosti
uvedené v odvolaní napĺňajú odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP a podľa §
62 ods. 1 CMP.

13. Navrhovateľka v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu manžela uviedla, že odvolanie
je nedôvodné, nezakladá sa na pravde. Navrhovateľka dosahuje príjem vo výške 800,- eur, pričom
vynakladá maximálne úsilie na zabezpečenie potrieb maloletých detí. Poukázala na skutočnosť, že
manžel pracuje na živnosť vo firme svojho otca a teda jeho reálne príjmy nekorešpondujú s tým, aké
príjmy uvádza. Otec manžela dáva svojim zamestnancom príspevok na letnú dovolenku a odmeny na

konci roka . Manžel je vlastníkom nehnuteľnosti, do ktorej investoval sumu 120.000,- eur bez úveru ,
je majiteľom dvoch áut, motorky, štyroch štvorkoliek, čo s príjmom vo výške 1.000,- eur nie je reálne.
Navrhovateľka žije v dome u svojich rodičov, ktorí jej finančne pomáhajú. Domácnosť bola zariadená
pred 12 rokmi,, preto niektoré veci dožívajú, a to televízor, rúra, batéria v kúpeľni. Každý mesiac
sa vyskytne situácia, keď výdavky na deti sú vyššie a to 10,- eur na fotenie pre syna, 20,- eur pre

dcéru na zošity a školské pomôcky, 35,- eur tenisová prípravka , cestovné na tanečnú súťaž. Záverom
navrhovateľka uviedla náklady na bývanie nasledovne: plyn 95,- eur, elektrika 35,- eur, voda 30,- eur,
internet 11,- eur, káblová televízia 15,- eur, RTVS 5,- eur. Žiadala, aby súd určil otcovi povinnosť platiť
výživné na maloletú W. vo výške 250,- eur a na maloletého U. sumou 200,- eur.

14. Manžel v písomne podanej replike uviedol, že ako živnostník je zaťažený pracovnými povinnosťami a
musívyvinúťmaximálneúsilienato,abyudržalsúčasnýpríjem.Pracujeprivýrobeoceľovýchlán.Všetky
príjmymáriadnezdokladované,zaúčtované,vprácinedostávažiadnemesačnéodmeny.Uznal,žedom,
v ktorom býva, manželovi darovali jeho rodičia. Motorové vozidlá patria do BSM, auto zn. Audi A6 užíva
navrhovateľka a druhé- Mitsubishi Pajero, manžel. Dve štvorkolky patria deťom a dve sú v BSM. Manžel

zo svojho príjmu hradí náklady na bývanie, zaplatí výživné. Pokiaľ navrhovateľka uvádza náklady na
spotrebu motorového vozidla, manžel poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľke navrhol auto predať
a kúpiť menej nákladné. Manžel v rámci svojich finančných možností zaplatil deťom zimnú lyžovačku v
Oravskej Lesnej. Namietal, že s navrhovateľkou nemali žiadne spoločné úspory. Navrhovateľka bývas deťmi u svojich rodičov v podkroví, pričom ide o samostatnú bytovú jednotku, ktorú kompletne zariadil
manžel aj so svojím otcom. Deťom na MDD zakúpil tenisové rakety. Pokiaľ navrhovateľka poukazuje na
skutočnosť, že manžel je vlastníkom rodinného domu, je rovnako navrhovateľka vlastníčkou pozemkov

v k.ú. D. a to KN-C parc.č. XX, zast. plochy a nádvoria o výmere 177 m2 a KN-C parc. č. 100- orná
pôda o výmere 1472 m2, zapísané na LV č. XXX v podiele 1. Navrhovateľka má neobmedzený životný
štýl , každý deň chodí inak oblečená, minimálne raz do mesiaca navštevuje kaderníčku, kozmetičku,
nechtovú dizajnérku , solárium, počas víkendov sa zúčastňuje rôznych aktivít.

15. Krajský súd v Trenčíne , ako odvolací súd , preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového
poriadku (zák. č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP a dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku
III. , zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

16. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o

konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

18. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len
ak neboli splnené procesné podmienky, a podľa písm. b) ak súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,

ak nie je účelné doplniť dokazovanie na odvolacom súde.

19. Odvolací súd skôr, ako preskúmal napadnutý rozsudok po vecnej stránke, skúmal odvolaciu
námietku manžela, ktorý namietal, že mu bolo odopreté právo zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k
dokazovaniu a k právnej stránke veci.

20. Podľa čl.6 ods. 1 CSP, strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej
miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,
ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.

21. Podľa ust. § 182 CSP, ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby
zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd
nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.
22. Postup súdu prvej inštancie je na pojednávaní z hľadiska procesnej aktivity sporových strán zavŕšený

prednesením záverečných rečí. Toto právo majú účastníci konania ako i právni zástupcovia. Je
povinnosťou súdu vyzvať prítomných účastníkov na prednesenie záverečnej reči. Obsahom záverečnej
reči je stručné a vecné zhrnutie substancovaných skutkových tvrdení, vyjadrenie k priebehu a výsledkom
dokazovania a k právnej stránke veci . Upretie, resp. odňatie práva sporovej strany predniesť pred
skončením dokazovania záverečnú reč predstavuje zásadný zásah do jej základného práva na súdnu

ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
a do princípu rovnosti strán v zmysle čl. 6 ods. 1 CSP. Pokiaľ došlo k takémuto excesnému postupu v
rozpore so zákonom, zakladá táto vada odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.

23. Z obsahu spisu a zo zápisnice zo dňa 28.02.2018 odvolací súd zistil, že na pojednávaní boli vypočutí

účastníci konania, vyjadril sa právny zástupca navrhovateľky a právny zástupca manžela a kolízny
opatrovník. Následne súd prvej inštancie oboznámil listinné dôkazy s uvedením, že ďalšie návrhy na
dokazovanie neboli . Záverom uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok. Z
obsahu zápisnice ani po oboznámení zvukového záznamu odvolací súd nemal za preukázané, že
súd prvej inštancie v zmysle ust. § 182 CSP vyzval strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k

dokazovaniu a k právnej stránke veci, teda na právo záverečnej reči.

24. Z ust. § 182 CSP vyplýva jednak procesná povinnosť súdu vyzvať účastníkov na zhrnutie ich
návrhov a vyjadriť sa k dokazovaniu i právnej stránke veci, jednak tomu zodpovedajúce procesnéoprávnenie účastníka na „záverečnú reč“. V nej môžu účastníci (ich zástupcovia) zhrnúť svoje návrhy,
vyjadriť svoj názor na vykonané dokazovanie z hľadiska jeho úplnosti, zákonnosti a hodnotenia
jednotlivých dôkazov. Vyjadriť sa môžu tak k skutkovej ako aj právnej stránke veci. Takéto zhrnutie

a vyjadrenie nemusí predniesť osobne účastník konania, môže ho za neho predniesť jeho zástupca.
Podstatný obsah tohto zhrnutia a vyjadrenia treba uviesť do zápisnice o pojednávaní. Spravidla je na
toto zhrnutie a vyjadrenie vyzvaný žalobca pred žalovaným, je však na úvahe predsedu senátu, kedy
účastníkov vyzve, aby ho predniesli, a v akom poradí im udelí slovo. Záverečným zhrnutím a vyjadrením
nie je len ten procesný úkon účastníka (jeho zástupcu), ktorý je takto označený aj formálne. Je ním i

bez tohto formálneho označenia aj iný, na záver pojednávania urobený procesný úkon účastníka (jeho
zástupcu), ktorým zhrňuje svoje návrhy, vyjadruje sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci.

25. Z obsahu spisu vyplýva, že na pojednávaní pred súdom prvej inštancie bolo vykonané oboznámenie
s listinnými dôkazmi s uvedením, že ďalšie návrhy na dokazovanie neboli . Záverom uznesením vyhlásil
dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok. Zápisnica o pojednávaní pred súdom prvej inštancie

nesvedčí o tom, že by súd rešpektoval ust. § 182 CSP a že by pred skončením pojednávania vyzval
účastníkov konania, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci.
Námietka manžela , že mu súd prvej inštancie odňal právo na „záverečnú reč“, je preto dôvodná.

26. Na základe toho dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným

postupom znemožnil manželovi, aby uskutočnil procesné práva v takej miere, že došlo k porušenou
práva na spravodlivý proces.

27. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP, pričom sa nezaoberal

preskúmaním veci po vecnej stránke.

28. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne postupom podľa § 182 CSP v prípade, ak
pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k
dokazovaniu a k právnej stránke veci. Následne sa vysporiada so všetkými dovolacími námietkami

manžela v rozsahu napadnutého rozhodnutia.

29. Podľa § 391 ods. 2 CSP je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

30. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).