Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. december 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/64/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200413
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:6018200413.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: V. F., O. Y. XXX, proti žalovanému: M. poisťovňa, ústredie v

Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X.
zo dňa 11. 04. 2018, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu zamieta.
Žalovanej súd nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Rozhodnutím žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 11. 04. 2018 podľa § 218 ods. 2 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zamietnutí

žiadosti o invalidný dôchodok č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. 01. 2018 potvrdil a odvolanie žalobcu
v celom rozsahu zamietol.

2. I. stupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 29. 01. 2018 zamietol žiadosť
žalobcu o invalidný dôchodok, pretože podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočky
Levice zo dňa 20. 11. 2017 nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v

porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu žalobcu bola posudkovým lekárom určená na
25 %.

II.

3. Žalobca voči rozhodnutiu včas podal voči rozhodnutiu zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom
neuviedol žiadne konkrétne námietky a nepriložil žiadne nové lekárske nálezy.

4. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal spisovú dokumentáciu a vzhľadom na záver posudkového
lekára ústredia so sídlom v Banskej Bystrici, ktorý preskúmal zdravotný stav žalobcu dňa 27. 03. 2018,
ktorý sa oboznámil s lekárskymi správami - neurologické zo dňa 18. 10. 2017, 14. 03. 2018, psychiatrické
02. 10. 2017 a 21. 03. 2018 a psychologické zo 16. 10. 2014 a 06. 09. 2017 a dospel k záveru, že žalobca
je v sporadickej liečbe neurológa a ortopéda pre bolesti chrbtice a váhonosných kĺbov pri obezite.
Ortopéd pri vyšetrení v r. 2015 potvrdil skoliozu hrudnej chrbtice ľahkého stupňa (Coobov uhol 15st.),

s miernou funkčnou poruchou a so stuhnutím paravertebrálneho svalstva. Bolesti žalobcu ustupujú
po analgetickej a myorelaxačnej liečbe. Pri opakovaných vyšetreniach neurológom neboli popísané
prejavy koreňového dráždenia, poruchy citlivosti alebo závažnejšieho postihnutia periférnych nervov
ani hypotrofia a trofia svalstva. Žalobca je v starostlivosti psychiatra pre spomalené psychomotorickétempo,ktorépretrvávaodútlehoveku.Vdetstvebolviackrátvyšetrenýpsychológom,ktorýpopísalľahký
mentálny deficit s intelektom v pásme priemeru, o čom svedčí aj to, že bol schopný ukončiť štúdium
maturitnouskúškou.Vr.2014privyšetrenípsychológomboloIQhodnotenévrozmedzí102-107,čojevo

významnom rozpore so záverom psychiatra zo dňa 02. 10. 2017 a 27. 03. 2018, ktorý stav hodnotil ako
mentálnu retardáciou ľahkého stupňa. Rozumové schopnosti pri psychologickom vyšetrení v r. 2014 boli
hodnotené v pásme populačného priemeru. Osobnosť bola hodnotená ako introvertovaná, neuroticky
alternovaná. Posudkový lekár dospel k záveru, že úzkostne depresívnu poruchu je možné dobre
ovplyvniť liečbou a neobmedzuje účastníka konania možnosti pracovného uplatnenia. Rozhodujúcim

ochorením pre určenie miery poklesu je ochorenie chrbtice pri obezite a tučnote s miernym funkčným
postihnutím,sintermitentnýmiprejavmikoreňovéhodráždenia,priktorombolamierapoklesuschopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť určená posudkovým lekárom na 25 % (z rozpätia 25-35%). Zlepšenie
funkcie chrbtice pri skolioze hrudnej chrbtice ľahkého stupňa je možné dosiahnuť pravidelným cvičením
a redukciou telesnej hmotnosti. Pri obezite zatiaľ neboli zistené komplikácie v zmysle postihnutia
pľúc s ventilačnou poruchou a ani postihnutie kardiovaskulárneho systému. Tieto ochorenia podľa

posudkového lekára nie sú závažné, a preto nezvyšujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. Miera poklesu je naďalej 25 %.

5. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár
sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár ústredia.

Výkonlekárskejposudkovejčinnostijepodmienenýzískanímodbornejspôsobilostiposudkovéholekára,
ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený
do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkového lekárstvo. Z uvedeného vyplýva,
že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení

zdravotného stavu účastníkov konania, a to na základe vyšetrenia žalobcu, z doloženej zdravotnej
dokumentácie ako aj lekárskych správ a záverov posudkových lekárov.

Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles
schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako
1 rok.
Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým

zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu.
Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa

nespočítavajú.
Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú
hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza

z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným

dopadom najviac porovnateľná.

Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia účastníka konania boli dostatočne
ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia a sú z hľadiska skutkového úplné,
dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez

nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.

Žalobca v odvolacom konaní nepredložil dôkazy, ktorými by bol spochybnil správnosť posúdenia jeho
zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jeho nároku o invalidný dôchodok.

III.

6.Žalobcapodalvočidruhostupňovémurozhodnutiužalovanéhožalobu,vktoromnamietal nesprávnosť
rozhodnutia žalovaného. Uviedol, že je liečený na psychiatrii, bojí sa ísť medzi ľudí, neudrží rovnováhu,
má silnú nadváhu 167kg, bolesti chrbtice, kĺbov, opuchy nôh. Žiadal o opätovne posúdenie zdravotného
stavu.

IV.

7. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe žalobcom prejednal na pojednávaní a podľa § 190 SSP dospel k záveru, že žaloba

nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobcu zamietol.
8. Správny súd rozhodol podľa § 107 ods. 2 SSP tak, že vo veci nenariadil pojednávanie.
9. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu
ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovaného konštatoval, že nezistil dôvod, že by sa žalovaný odchýlil
od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou dotknutých právnych

noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré vytvárajú dostatočné
právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia.
10. Žalobca si požiadal žiadosťou zo dňa 20. 11. 2017 o invalidný dôchodok. Po podaní žiadosti bol
posúdený jeho zdravotný stav prvostupňovým posudkovým lekárom v Leviciach dňa 20. 11. 2017,
ktorý za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových

platničkách s miernym funkčným postihnutím s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť
svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku podľa kapt. XV. odd. E položka 3 písm. b/
prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. a určil mieru poklesu schopnosti 25 %. Vzhľadom na tento záver
posudku posudkového lekára prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa
29. 01. 2018 zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok.

11. V dôsledku podaného odvolania bol opätovne posúdený zdravotný stav druhostupňovým
posudkovým lekárom v Banskej Bystrici, ktorý preskúmal zdravotný stav žalobcu dňa 27. 03. 2018, ktorý
sa oboznámil s lekárskymi správami - neurologické zo dňa 18. 10. 2017, 14. 03. 2018, psychiatrické 02.
10. 2017 a 21. 03. 2018 a psychologické zo 16. 10. 2014 a 06. 09. 2017 a dospel k záveru, že žalobca je

v sporadickej liečbe neurológa a ortopéda pre bolesti chrbtice a váhonosných kĺbov pri obezite. Ortopéd
pri vyšetrení v r. 2015 potvrdil skoliozu hrudnej chrbtice ľahkého stupňa (Coobov uhol 15st.), s miernou
funkčnou poruchou a so stuhnutím paravertebrálneho svalstva. Bolesti žalobcu ustupujú po analgetickej
a myorelaxačnej liečbe. Pri opakovaných vyšetreniach neurológom neboli popísané prejavy koreňového
dráždenia, poruchy citlivosti alebo závažnejšieho postihnutia periférnych nervov ani hypotrofia a trofia

svalstva. Žalobca je v starostlivosti psychiatra pre spomalené psychomotorické tempo, ktoré pretrváva
od útleho veku. V detstve bol viackrát vyšetrený psychológom, ktorý popísal ľahký mentálny deficit s
intelektom v pásme priemeru, o čom svedčí aj to, že bol schopný ukončiť štúdium maturitnou skúškou. V
r. 2014 pri vyšetrení psychológom bolo IQ hodnotené v rozmedzí 102-107, čo je vo významnom rozpore
so záverom psychiatra zo dňa 02. 10. 2017 a 27. 03. 2018, ktorý stav hodnotil ako mentálnu retardáciou

ľahkého stupňa. Rozumové schopnosti pri psychologickom vyšetrení v r. 2014 boli hodnotené v
pásme populačného priemeru. Osobnosť bola hodnotená ako introvertovaná, neuroticky alternovaná.
Posudkový lekár dospel k záveru, že úzkostne depresívnu poruchu je možné dobre ovplyvniť liečbou
a neobmedzuje účastníka konania možnosti pracovného uplatnenia. Rozhodujúcim ochorením preurčenie miery poklesu je ochorenie chrbtice pri obezite a tučnote s miernym funkčným postihnutím, s
intermitentnými prejavmi koreňového dráždenia, pri ktorom bola miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť určená posudkovým lekárom na 25 % (z rozpätia 25-35%). Zlepšenie funkcie chrbtice

pri skolioze hrudnej chrbtice ľahkého stupňa je možné dosiahnuť pravidelným cvičením a redukciou
telesnej hmotnosti. Pri obezite zatiaľ neboli zistené komplikácie v zmysle postihnutia pľúc s ventilačnou
poruchou a ani postihnutie kardiovaskulárneho systému. Tieto ochorenia podľa posudkového lekára nie
sú závažné, a preto nezvyšujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Miera poklesu
je naďalej 25 %.

12. Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu žalobcu neboli známe
a zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku žalobca k žalobe nepripojil
žiadne nové lekárske nálezy, ktoré by preukazovali výrazné zhoršenie jeho zdravotného stavu.
Posudkový lekár rozhodol po vlastnom vyšetrení zdravotného stavu žalobcu a posúdení odborných
lekárskych nálezov z oblastí, na ktoré si žalobca sťažuje a svoj posudok aj náležite zdôvodnil.
13. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia

žalovaného ako aj v konaní o odvolaní na základe predložených odborných nálezov a vlastného
vyšetrenia vyhodnotili, že zdravotný stav žalobcu nie je zhoršený na úroveň invalidity.
14. Správny súd považoval preskúmavané rozhodnutie žalovaného za vydané v súlade so zákonom o
sociálnom poistení ako aj prílohou č. 4 k zákonu.
15. Správny súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť

rozhodnutie žalovaného orgánu zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 199 SSP zamietol. Ak
by žalobca relevantným spôsobom preukázal výrazné zhoršenie svojho zdravotného stavu lekárskymi
nálezmi, môže kedykoľvek požiadať žalovaného o priznanie invalidného dôchodku.

16. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov

konania, pretože nemal v konaní úspech.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (§ 133, ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon

neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1
mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak.

Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch
uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o

konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).