Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. január 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117213083
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117213083.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcov: X. G. C., A..

XX.XX.XXXX, W. X. XX, XXX XX F., E. X., X. U. C., A.. XX.XX.XXXX, W. X. XX, XXX XX F., E.Y. X., X.
G. T., A.. XX.XX.XXXX, W. X. XX, XXX XX F., E. X., X. P. C., A.. XX.XX.XXXX, W. X. XX, XXX XX F., E.
X., X. X. C., A.. XX.XX.XXXX, W. X.H. XX, XXX XX F., E. X., X X.G. C., A.. XX.XX.XXXX, W. X. XX, XXX
XX F., E. X., všetci právne zastúpení JUDr. Dušan Remeta, advokátom, so sídlom Masarykova 2, 080
01 Prešov, proti žalovanej Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova
17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou FELIX NEUPAUER
& PARTNERS so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie

25.393,30 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 10 000 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcom v 2.až 6. rade každému z nich po 3 000 eur do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

IV. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcom trovy konania v rozsahu 96,90%.

o d ô v o d n e n i e :

X. Ž. F. A. S. X. T. XX.X.XXXX X. Ž. J. Q. Ž. A. A. N. X. XX.XXX,XX B. X. F.. X. Ž. E.Ô. S., Ž. H. E. X.
F. N. T. XX.XX.XXXX, Č.. O.. XX I. XX/XXXX-XXX, F. T. XX.XX.XXXX Y. Q. T. XX.XX.XXXX (Q. G. A.
F.), Q. X. X. H. O. X. v Prešove zo dňa 14.10.2015, č. k. 3 Co 129/2015-136, súd zaviazal žalovaného
v 1. rade - P. Š., A.. XX.XX.XXXX, X. XX, XXX XX F. a žalovanú v 2. rade - O. T., A.. XX.XX.XXXX,
Q. XX, XXX XX F. spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 10.000,- eur a žalobcom

v 2. až 6. rade sumu 3.000,- eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 11 a nasl. OZ v lehote
60 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a rozhodol o tom, že o trovách
konania rozhodne samostatným uznesením. Žalovaný v 1. rade (v konaní 11C/80/2014) bol zaviazaný
ako subjekt, ktorý pri ním zavinenej dopravnej nehode dňa 21.11.2012 priamo spôsobil neoprávnený
zásah do práva žalobcov na ochranu osobnosti, konkrétne do ich práva na súkromie a rodinný život, a
to tým, že U. C., A.. XX.XX.XXXX (syn a súrodenec žalobcov) pri tejto nehode utrpel vážne zranenia,
ktorým neskôr v nemocnici podľahol, teda spôsobil smrť blízkej osoby žalobcov pri opravnej nehode.

Žalovaná v 2. rade (v konaní 11C/80/2014) bola v čase skutku držiteľom a vlastníkom OMV Citroen
EČV: F.-XXX B., ktorým bola ujma žalobcom spôsobená, teda bola jeho prevádzkovateľom a preto
bola zaviazaná na plnenie žalobcom v súlade s ust. § 427 OZ z titulu jej zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri prevádzke dopravného prostriedku. Žalovaná (v tomto konaní) vystupovala a konala vhore uvedenom súdnom konaní ako intervenient na strane žalovanej v 2. rade z dôvodu, že v čase
zásahu do práv žalobcov bola poisťovateľom OMV Citroen EČV: F.-XXX B. v súvislosti s poistením
zodpovednosti prevádzkovateľa za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovaná využila

všetky z postavenia intervenienta plynúce procesné práva. Žalovaní v hore uvedenom konaní a ani
žalovanávtomtokonaní(ztituluplneniazpovinnéhozmluvnéhopoisteniapreOMVCitroenEČV:F.-XXX
B.), a to ani po zaslaní predexekučných výziev zo dňa 15.01.2016, nezaplatili žalobcom ich judikované
nároky na náhradu nemajetkovej ujmy. Preto žalobcom neostala iná možnosť ako podať proti žalovaným
v hore uvedenom súdnom konaní ako povinným návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 07.03.2016

v spojení s jeho opravou zo dňa 06.04.2016. Exekučné konanie je vedené u súdnej exekútorky
JUDr. Denisy Mihalovej Regináčovej, pod č. Ex 126/2016. V exekučnom konaní vznikli žalobcom ako
oprávneným (ku dňu spísania žaloby) aj trovy konania - zaplatený súdny poplatok za vydanie poverenia
pre exekútora vo výške 16,50 eur (na každého žalobcu pripadá podiel 2.75 eura) a trovy právneho
zastúpenia každého žalobcu vo výške 62,80 eur, spolu vo výške 393,30 eura. Rovnako vznikli aj súdnej
exekútorke predbežné trovy exekúcie vo výške 6.562,39 Eur (ku dňu 23.09.2016). Súdna exekútorka

vydala dňa 23.09.2016 exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky a na úhradu
trov exekúcie č. EX 126/16-63, ktorým prikázala žalovanej ako dlžníkovi povinnej v 2. rade z titulu PZP
tam uvedené sumy zaplatiť na depozitný účet súdneho exekútora. Žalovaná tento exekučný príkaz
prevzala dňa 04.10.2016, napriek tomu však žiadne plnenie žalobcom ani súdnej exekútorke ku dňu
spísania tejto žaloby neposkytla. Povinnosť žalovanej ako poisťovateľa plniť žalobcom ich nárok na

náhradu nemajetkovej ujmy z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla vyplýva z jej povinnosti nahradiť vzniknutú ujmu za poistenú O. T.,
a to v súlade schovaným ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako aj s prihliadnutím na potrebu
eurokonformného výkladu vnútroštátnej normy. V súvislosti s povinnosťou poisťovateľa plniť uplatnené

nároky titulom plnenia z PZP, žalobcovia poukázali na rozsudok súdneho dvora EÚ (druhá komora)
zo dňa 24. októbra 2013 vo veci C-22/2012 - K. Haasová proti R. Petríkovi aspol., kde na podnet
Krajského súdu v Prešove súdny orgán uzavrel, že príslušné smernice Rady EÚ týkajúce sa poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať v tom zmysle,
že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať

aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak
jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v
spore vo veci samej. Keďže slovenská vnútroštátna úprava, ktorá bola priamo aj predmetom prieskumu,
takúto náhradu obsahuje, je daná pasívna vecná legitimácia aj vedľajšieho účastníka. Aj keď sa v
praxi Najvyššieho súdu SR výnimočne objavili rozhodnutia, ktoré vylučovali pasívnu vecnú legitimáciu

poisťovní pri plnení nemajetkovej ujmy pozostalým, tieto však boli prekonané ďalšou rozhodovacou
praxou všeobecných súdov. Definitívny právny záver o tejto doposiaľ v súdnej praxi rozpornej a
všeobecnýmisúdmirozdielnerozhodovanejotázkepredložilÚstavnýsúdvuznesenízodňa16.10.2016,
sp. zn. III. ÚS 666/2016-36, ktorý pri zohľadnení nepriameho účinku smerníc, primáte úniového práva
a vôle úniového zákonodarcu, nevyhnutnosti eurokonformného výkladu pojmu škoda na zdraví podľa

§ 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., keď tradičné chápanie pojmu škoda (ako čisto materiálnej ujmy)
musí ustúpiť európskemu chápaniu a vnútroštátny súd je povinný uprednostniť cieľ proklamovaný
úniovým normotvornom, ako aj pri rešpektovaní zákazu výkladu contra legem a dodržaní zásady, že
eurokonformný výklad má absolútnu interpretačnú prednosť, jednoznačne prijal záver, že na nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy, ktorý vznikol v dôsledku dopravnej nehody, má občianskoprávnu povahu a

vyplýva z ust. § 11 a§ 13 OZ, sa vzťahuje právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla.

2. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila. Vo svojom vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že neeviduje
žiadny splatný ani nesplatný záväzok voči žalovanej v 2. rade z predošlého konania. Takýto údajný

záväzok je len domnelý a zo strany žalobcov síce tvrdený, avšak bez ďalšieho neexistujúci. Pokiaľ
Žalobcovia majú za to, že nároky na náhradu nemajetkovej ujmy by mali spadať pod rozsah poistného
krytia podľa Zákona o PZP, nič im nebránilo už v predošlom konaní sa týchto domáhať aj priamo proti
žalovanej v zmysle § 15 Zákona o PZP. Je výlučne na ťarchu žalobcov, že tak včas neučinili, a že ich
priamy nárok proti žalovanej sa v zmysle § 15 ods. 2 Zákona o PZP premlčal. Zároveň vzniesla námietku

premlčania, keďže žalovaná v 2. rade z predošlého konania by mohla mať proti žalovanému pohľadávku
z titulu poistnej zmluvy, tejto by sa musela úspešne dovolať podľa § 104 OZ v objektívnej štvorročnej
premlčacej dobe, ktorá vzhľadom na dátum poistnej udalosti uplynula.3. Žalobcovia v replike poukázali na zmätočnosť procesnej obrany žalovanej, ktorá nárok považuje za
neexistujúci, pričom ale súbežne namieta aj premlčanie nároku, čo je možné len pri nároku existujúcom.
To či žalovaná eviduje, resp. neeviduje vo svojom účtovníctve nejaký záväzok voči žalovanej v 2.

rade v pôvodnom konaní, nemá žiadny vplyv na základ a reálnu existenciu nárokov žalobcov. Pasívna
legitimácia žalovanej je daná a vyplýva z jej povinnosti plniť z PZP aj nároky na náhradu nemajetkovej
ujmy pozostalých po obetiach dopravných nehôd. Ak je teda žalovaná ako poisťovateľ OMV Citroen
EČV: F.-XXX B. povinná za prevádzkovateľa vozidla (povinnú v 2. rade v exekučnom konaní) uhradiť
prisúdené nároky žalobcov, je daný základ uplatnených nárokov, ako aj jeho pasívna vecná legitimácia

v tomto konaní o poddĺžníckej žalobe. Nároky žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy, a to aj voči
žalovanej v 2. rade v pôvodnom konaní ako prevádzkovateľovi vozidla, boli judikované právoplatným
súdnym rozhodnutím - rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 11 C 80/2014-104 zo dňa 18.02.2015,
právoplatný dňa 26.03.2015 a vykonateľný dňa 26.05.2015 (výrok I na plnenie), v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove č. k. 3 Co 129/2015-136 zo dňa 14.10.2015. Priznané nároky si žalobcovia
riadne vymáhali aj v exekučnom konaní na základe podaného návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa

07.03.2016 v spojení s jeho opravou zo dňa 06.04.2016. Exekučné konanie bez vymoženia naďalej
prebieha. Z tohto hľadiska je potom vylúčené, aby došlo ku premlčaniu nárokov žalobcov ku dňu podania
tejto žaloby (dňa 17.05.2017). Ku dopravnej nehode, ktorá viedla k smrti U. C., A.. XX.XX.XXXX (syna a
súrodenca žalobcov) došlo dňa 21.11.2012, čím nastala aj nemajetková ujma na strane žalobcov. Žaloba
v pôvodnom konaní bola podaná dňa 28.02.2014, teda pred uplynutím premlčacej lehoty. V pôvodnom

konanívystupovalažalovanáakovedľajšíúčastník,pričompremlčanienárokunenamietala.Samotnému
súdnemu konaniu predchádzalo aj trestné konanie, kde žalobcovia tiež požadovali svoje nároky. Keďže
žalobcovia si svoje nároky riadne uplatnili v súdnom a exekučnom konaní, premlčacia lehota počas tohto
obdobia spočívala, preto nemohla ani uplynúť. Žalobcom vzniklo právo uplatniť poddĺžníckou žalobou
voči nemu ich nároky v súlade s ust. § 109 ods. 1 Exekučného poriadku až potom ako mu bol doručený

exekučný príkaz, teda až po 04.10.2016. Žaloba v tomto konaní bola podaná 17.05.2017, teda pred
uplynutím akejkoľvek premlčacej lehoty. Ďalej uviedli, že poškodený si môže vybrať, či nárok na náhradu
škody uplatní voči škodcovi (poistenému) alebo proti poisťovateľovi, alebo voči obom naraz. Žalobcovia
si vybrali žalovanie nároku voči priamemu škodcovi (vodičovi) a voči prevádzkovateľovi vozidla, pričom
žalovaná v tomto konaní vystupovala na jeho strane v pôvodnom konaní ako vedľajší účastník a mala

právo označiť a predložiť všetky relevantné prostriedky procesnej obrany. Žalobcovia taktiež uviedli, že
vznesenie námietky premlčania v danej veci je v rozpore s dobrými mravmi a nemožno na ňu prihliadať.
Rozpor s dobrými mravmi spočíva v okolnostiach, za ktorých žalovaný námietku uplatňuje. Žalobcom
nie je zrejmé prečo žalovaná ako vedľajší účastník v pôvodnom konaní judikované nároky za žalovanej
v 2. rade ako prevádzkovateľa vozidla neuhradila hneď po právoplatnosti rozsudku, keďže v iných

obdobných prípadoch tak robí okamžite. Neurobila tak ani po doručení exekučného príkazu. Žalovaná
je poisťovňou a akciovou spoločnosťou s obrovskými príjmami a je povinná postupovať v súlade so
zákonmi a s odbornou starostlivosťou, nie sú žiadne okolnosti, ktoré by obmedzovali alebo vylučovali
jej schopnosť poskytnúť požadované plnenie. Ak jej postoj vyplýva z nesprávneho právneho názoru o
neexistencii jeho povinnosti plniť žalobcom, nemôže toto nesprávne právne posúdenie byť na ťarchu

a na úkor žalobcov. Pri akceptovaní námietky premlčania zároveň dôjde k podstatnému poškodeniu
žalobcov, ktorý ani po viac ako roku od začatia exekučného konania voči žalovaným v pôvodnom konaní
neobdŕžaližiadneplneniaichnárokovazrejmevzhľadomnapovahuapomerypovinnýchaninedostanú.
Takýto stav je nežiaduci, išlo by o odmietnutie spravodlivosti (denegatio justiciae) a hrubé porušenie
ústavného práva žalobcov na súdnu ochranu. Nakoniec žalobcovia uviedli, že žalovaná sa žalobe môže

brániť len tým, že nemá povinnosť plniť povinnému (za povinného), kde bolo nepochybne preukázané,
že takúto povinnosť žalovaná má z titulu jeho postavenia poisťovateľa a existencie PZP OMV Citroen
EČV: F.-XXX B.. Ďalej povinnosť žalovanej ako poisťovateľa plniť ešte nenastala (nie je splatná), čo nie
je dané, keďže žalovanej bol doručený tak exekučný titul, ako aj exekučný príkaz, pričom žalovaná v
tam uvedených lehotách na plnenie svoju peňažnú povinnosť nesplnila. A taktiež sa môže brániť tým,

že nároky žalobcov už čiastočne alebo úplne zanikli, čo žalovaná ani len netvrdí.

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to: Rozsudkom Okresného súdu Prešov 11C/80/2014
na č.l. 7-10, Rozsudkom Krajského súdu v Prešove na č.l. 11-15, Predexekučnou výzvou na č.l.
16, Návrhom na vykonanie exekúcie na č.l. 17, Návrhom na vykonanie exekúcie, oprava na č.l. 18,

Upovedomením o začatí exekúcie na č.l. 19-21, Exekučným príkazom na č.l. 22, fotokópiou doručenky
na č.l. 23, Vyjadrením žalovaného k žalobe na č.l 31-33, Vyjadrením k podaniu žalovaného na č.l. 40-42
a zistil skutkový stav uvedený v podanej žalobe:5. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 18.02.2015, č. k. 11 C 80/2014-104, právoplatný dňa
26.03.2015 a vykonateľný dňa 26.05.2015 (výrok I na plnenie), v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Prešove zo dňa 14.10.2015, č. k. 3 Co 129/2015-136, súd zaviazal žalovaného v 1. rade - P. Š.,

A.. XX.XX.XXXX, X. XX, XXX XX F. a žalovanú v 2. rade - O.H. T., A.. XX.XX.XXXX, Q. XX, XXX
XX F. spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni v I. rade sumu 10.000,- eur a žalobcom v 2. až 6.
rade sumu 3.000,- eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 11 a nasl. OZ v lehote 60 dní od
právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a rozhodol o tom, že o trovách konania
rozhodne samostatným uznesením. Žalovaný v 1. rade (v konaní 11C/80/2014) bol zaviazaný ako

subjekt, ktorý pri ním zavinenej dopravnej nehode dňa 21.11.2012 priamo spôsobil neoprávnený zásah
do práva žalobcov na ochranu osobnosti, konkrétne do ich práva na súkromie a rodinný život, a to tým,
že U. C., A.. XX.XX.XXXX (syn a súrodenec žalobcov) pri tejto nehode utrpel vážne zranenia, ktorým
neskôr v nemocnici podľahol, teda spôsobil smrť blízkej osoby žalobcov pri dopravnej nehode. Žalovaná
v 2. rade (v konaní 11C/80/2014) bola v čase skutku držiteľom a vlastníkom OMV Citroen EČV: F.-XXX
B., ktorým bola ujma žalobcom spôsobená. Žalovaná (v tomto konaní) vystupovala v vedenom súdnom

konaní ako intervenient na strane žalovanej v 2. rade z dôvodu, že v čase zásahu do práv žalobcov bola
poisťovateľom OMV Citroen B.: F.-XXX B. v súvislosti s poistením zodpovednosti prevádzkovateľa za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

6. Žalovaní v konaní 11C/80/2014 a ani žalovaná v tomto konaní a to ani po zaslaní predexekučných

výziev zo dňa 15.01.2016, nezaplatili žalobcom ich judikované nároky na náhradu nemajetkovej ujmy.

7. Žalobcovia podali proti žalovaným v konaní 11C/80/2014 návrh na vykonanie exekúcie zo dňa
07.03.2016 v spojení s jeho opravou zo dňa 06.04.2016. Exekučné konanie je vedené u súdnej
exekútorky JUDr. Denisy Mihalovej Regináčovej, pod č. Ex 126/2016. Súdna exekútorka vydala dňa

23.09.2016 exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky a na úhradu trov exekúcie
č. EX 126/16-63, ktorým prikázala žalovanej ako dlžníkovi povinnej v 2. rade z titulu PZP tam uvedené
sumy zaplatiť na depozitný účet súdneho exekútora. Žalovaná tento exekučný príkaz prevzala dňa
04.10.2016, napriek tomu však žiadne plnenie žalobcom ani súdnej exekútorke ku dňu spísania tejto
žaloby neposkytla.

8. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

9. Podľa ust. § 109 ods. 1,2 Exekučného poriadku, ak dlžník povinného nevyplatí oprávnenému alebo
exekútorovi, ak sa na tom oprávnený s exekútorom písomne dohodol, pohľadávku bezodkladne potom,

keď sa mu doručil exekučný príkaz alebo keď sa stala pohľadávka splatnou, môže sa oprávnený
domáhať vo vlastnom mene od dlžníka povinného na jeho všeobecnom súde vyplatenia pohľadávky.
Nesmie však s dlžníkom povinného, ak ide o túto pohľadávku, uzavrieť na úkor povinného zmier, ani
odpustiť jej zaplatenie. Dlžník povinného si v takomto prípade nemôže započítať ani svoju vlastnú
pohľadávku, ktorú má voči oprávnenému. Ak oprávnený neuplatní včas na súde pohľadávku povinného

voči dlžníkovi povinného alebo ak neoznámi povinnému, že ju uplatňuje, zodpovedá povinnému za
škodu, ktorá by mu tým prípadne vznikla.

10. Podľa § 100 ods.l, ods.2, ods.3 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.

Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky
majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné
práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na
vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

11. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

12. Podľa § 15 ods. 1,2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

aj ako „zákon o PZP“), náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený
uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie
nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.13. Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve citovaného zákona).

14. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému
uplatnené preukázané nároky na náhradu:
a/ škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b/ škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením, alebo stratou veci,

c/ účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písm. a/, b/ a d/, ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo písm. b/
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d/ ušlého zisku (§ 4 ods. 2 citovaného zákona).

15. Podľa § 5 ods.1 zákona o PZP, Ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí z
poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu,

a) ktorú utrpel vodič motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená,
b) podľa § 4 ods. 2 písm. b) až d),

1. za ktorú poistený zodpovedá svojmu manželovi alebo osobám, ktoré s ním v čase vzniku škodovej
udalosti žili v domácnosti, 7)
2. vzniknutú držiteľovi, vlastníkovi alebo prevádzkovateľovi motorového vozidla, ktorého prevádzkou
bola škoda spôsobená,
3. vzniknutú na vozidlách jazdnej súpravy tvorenej motorovým vozidlom a prípojným vozidlom s

výnimkou, ak škoda bola spôsobená prevádzkou iného motorového vozidla alebo ak ide o spojenie
motorových vozidiel vlečným lanom alebo vlečnou tyčou pri poskytovaní pomoci, ktoré sa nevykonáva
v rámci podnikateľskej činnosti,
c) na motorovom vozidle, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená, ako aj na veciach dopravovaných
týmto motorovým vozidlom, s výnimkou škody spôsobenej na veciach, ktoré mali dopravované osoby,

okrem osôb podľa písmen a) a b) prvého bodu, v čase, keď k dopravnej nehode došlo na sebe alebo
pri sebe,
d) ktorú poistený uhradil alebo sa zaviazal uhradiť nad rámec ustanovený osobitnými predpismi 8) alebo
nadrámecprávoplatnéhorozhodnutiasúduonáhradeškody,alebonazákladerozhodnutiasúdu,ktorým
bola schválená dohoda účastníkov konania, ak poisťovateľ nebol jedným z týchto účastníkov,

e) vzniknutú pretekárom alebo súťažiacim účastníkom pri motoristických pretekoch a súťažiach alebo
pri prípravných jazdách k nim, ani škodu na motorových vozidlách pri nich použitých, s výnimkou
škody spôsobenej prevádzkou takéhoto vozidla, pri ktorej je vodič povinný dodržiavať pravidlá cestnej
premávky,

f) vzniknutú uhradením nákladov zdravotnej starostlivosti, nemocenských dávok, dávok nemocenského
zabezpečenia, úrazových dávok, dávok úrazového zabezpečenia, dôchodkových dávok, dávok
výsluhového zabezpečenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia poskytovaných z dôvodu
škody na zdraví alebo usmrtenia spôsobenej prevádzkou motorového vozidla,
1. ak sa nezistila osoba zodpovedná za škodu,

2. vodičovi motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola táto škoda spôsobená,
g) spôsobenú pracovnou činnosťou motorového vozidla ako pracovného stroja s výnimkou škôd
zapríčinených jeho jazdou,
h) ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou,
i) vzniknutú manipuláciou s nákladom stojaceho vozidla,

j) vzniknutú prevádzkou motorového vozidla pri teroristickom čine alebo vojnovej udalosti, ak má táto
prevádzka priamu súvislosť s týmto činom alebo s udalosťou.

Ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ je oprávnený plnenie sčasti alebo úplne odmietnuť,
ak poistený

a) bez súhlasu poisťovateľa uzná povinnosť nahradiť škodu alebo jej časť nad rámec poistného plnenia,
ktoré by inak poisťovateľ bol povinný poskytnúť podľa tohto zákona,
b) sa zaviaže uhradiť premlčanú pohľadávku,c) neposkytne poisťovateľovi potrebnú súčinnosť v súdnom konaní.

16. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 109 ods. 1,2 Exekučného poriadku oprávnený

získava procesnú aktívnu legitimáciu na podanie žaloby proti dlžníkovi povinného tak, že žalobné právo
vzniká v deň nasledujúci po tom, čo bol dlžníkovi doručený exekučný príkaz na vyplatenie splatnej
pohľadávky a k vyplateniu nedošlo, alebo v deň nasledujúci po jej splatnosti, ak nastala neskôr, až po
doručení exekučného príkazu, a ak k jej vyplateniu oprávnenému nedošlo. Základom nároku je právo
povinného voči poddlžníkovi.

17. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali od žalovanej zaplatenia sumy 25.393,30 eura a to z
dôvodu toho, že rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 18.02.2015, č. k. 11 C 80/2014-104,
právoplatný dňa 26.03.2015 a vykonateľný dňa 26.05.2015 (výrok I na plnenie), v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove zo dňa 14.10.2015, č. k. 3 Co 129/2015-136, súd zaviazal žalovaného v 1.
rade - P. Š., A.. XX.XX.XXXX, X. XX, XXX XX Prešova a žalovanú v 2. rade - O. T., A.. XX.XX.XXXX,

Q. XX, XXX XX Prešov spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 10.000,- eur a
žalobcom v II. až VI. rade sumu 3.000,- eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy. Žalovaná v II. rade
(v konaní 11C/80/2014), O. T. bola v čase skutku držiteľom a vlastníkom OMV Citroen EČV: F.-XXX
B., ktorým bola ujma žalobcom spôsobená. Žalovaná bola poisťovateľom OMV Citroen B.: F.-XXX B.
v súvislosti s poistením zodpovednosti prevádzkovateľa za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla. Žalobcovia podali proti žalovaným v konaní 11C/80/2014 návrh na vykonanie exekúcie. Súdna
exekútorka vydala dňa 23.09.2016 exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky a
na úhradu trov exekúcie č. EX 126/16-63, ktorým prikázala žalovanej ako dlžníkovi povinnej v 2. rade z
titulu PZP tam uvedené sumy zaplatiť na depozitný účet súdneho exekútora. Žalovaná tento exekučný
príkaz prevzala dňa 04.10.2016. Dlžnú sumu neuhradila. V zmysle ust. § 109 ods. 1,2 Exekučného

poriadkuprešlonažalobcovoprávneniedomáhaťsavovlastnommeneoddlžníkapovinného,žalovanej,
vyplatenia pohľadávky.

18. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe vzniesla námietku premlčania. Súd námietku premlčania
vyhodnotil ako nedôvodnú. Začiatok plynutia premlčacej doby nároku oprávneného na pohľadávku

povinného voči dlžníkovi vychádza z momentu doručenia príkazu na začatie exekúcie prikázaním
iných peňažných pohľadávok voči dlžníkovi povinného. Trojročná premlčacia doba začala tak plynúť
dňom, kedy žalobcovia získali procesnú legitimáciu k podaniu poddĺžníckej žaloby, deň nasledujúci po
doručení exekučného príkazu súdnou exekútorkou dňa 4.10.2016, žaloba bola podaná 17.5.2017, t.j.
včas. „Promlčení pohledávky je nutno vázat k okamžiku vzniku úkojného práva, jímž je den doručení

rozhodnutí o nařízení exekuce, tj. v daném případě exekučního příkazu ; ( porovnaj . uznesenie z 21.
12. 2005, sp. zn. 29 Odo 921/2003, publikované v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek pod č.
55/2006). „Nabude-li usnesení o nařízení výkonu rozhodnutí přikázáním jiné peněžité pohledávky právní
moci, vzniká tímto okamžikem oprávněné vůči jejímu poddlužníkovi nárok z tzv. úkojného práva, který
oprávněná musí u soudu (jiného příslušného orgánu) uplatnit včas, aby nedošlo k jeho promlčení nebo

prekluzi; jinak odpovídá povinnému za škodu, která mu tím vznikne“ (srov. Kurka, V., Drápal, L.: Výkon
rozhodnutí v soudním řízení, Linde Praha, 2004, s. 460).

19. Súd v danom prípade zastáva názor, že poistená si voči poisťovateľovi mohla uplatniť nárok až
nasledujúci dňom po právoplatnosti rozsudku, ktorým bola zaviazaná nahradiť žalobcom nemajetkovú

ujmu, keďže až týmto dňom mohla mať vedomosť o výške nemajetkovej ujmy, t.j. dňom 27.3.2016,
žaloba bola podaná 17.5.2017, t.j. včas. Ak by však názor súdu nebol správny tak súd prihliadol na
princíp spravodlivosti neuznal námietku premlčania pre rozpor s dobrými mravmi. V tejto súvislosti
súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.4.2011 sp. zn. II. ÚS
176/2011 ktorý uviedol „Podľa názoru ústavného súdu vo všeobecnosti nie je vylúčené, aby vznesenie

námietky premlčania žalovaným mohlo byť považované za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi,
pretože výkon žiadneho práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. O takýto prípad však môže
ísť iba výnimočne. V rozpore s dobrými mravmi môže byť však len taký výkon práva účastníkom
v občianskom súdnom konaní, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor druhého účastníka
konania, pričom vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania môže o takýto prípad ísť len vtedy, ak

druhý účastník konania márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči nemu by za tejto situácie
priznanie účinkov premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom. Pre posúdenie tejto primeranosti je
potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do úvahy charakter uplatneného
práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej doby.“Žalobcovia si uplatňujú nárok na plnenie z PZP za žalovanú v 2. rade (11C/80/2014), O. T.. Táto
judikovanú pohľadávku neuhradila a to ani v exekučnom konaní. Nevykonala ani žiadne kroky, ktoré
by smerovali k uspokojeniu pohľadávky žalobcov. Rovnako žalovaná ani po výzve žalobcov a ani po

doručení exekučného príkazu neuhradila pohľadávku žalobcov. Žalobcovia, ako vyplýva z rozsudku
11C/80/2014 si nárok na nemajetkovú ujmu uplatnili jednak v trestnom konaní a taktiež v konaní pred
súdom. Iniciovali aj exekučné konanie, kde neboli uspokojení. Je však potrebné poukázať aj na to,
že pohľadávka žalobcov predstavuje nemajetkovú ujmu, ktorá bola spôsobená žalobcom dopravnou
nehodou, kde zomrel syn a súrodenec žalobcov. V rodine žalobcov teda došlo k nenapraviteľnej ujme,

a preto by bolo nespravodlivé ak by súd uznal námietku premlčania žalovanej, ktorá ako poisťovňa by
sa mala starať o to, aby nároky z povinného zmluvného poistenia boli uhradené. Vzhľadom na všetko
vyššie uvedené súd je toho názoru, že takejto námietke nie je možné poskytnúť právnu ochranu v zmysle
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

20. Súd sa následne zaoberal vecou samou. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe namietala,

že neeviduje žiadny splatný ani nesplatný záväzok voči žalovanej v 2. rade z predošlého konania
a žalobcovia mali možnosť si nárok uplatniť priamo voči žalovanej. Ako už bolo vyššie uvedené v
zmysle ust. § 109 ods. 1,2 Exekučného poriadku prešlo na žalobcov oprávnenie domáhať sa vo
vlastnom mene od dlžníka povinného, žalovanej, vyplatenia pohľadávky. Pohľadávka, ktorá prešla
na žalobcov, vyplýva z ust. § 4 ods. 2 zákona o PZP, podľa ktorého poistený má z poistenia

zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky
na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení. Pre rozhodnutie v danej veci je zásadne, či
pojem škoda použitý v zákone o PZP zahŕňa aj nemajetkovú ujmu alebo nie. V rozhodovacej praxi
súdov je názor na túto otázku rozdielny. Súd sa však prikláňa k názoru, že je potrebné vykladať
termín škoda v § 4 ods. 2 písm. a) zákona o PZP aj ako nemateriálnu škodu na zdraví. Škodou

sa podľa európskeho práva rozumie aj nemateriálna škoda. Dôležitý je preto eurokonformný výklad
zákona, aby nebol popretý zmysel a účinok smernice o poistení. Ústavný súd vo svojom uznesení
sp. zn. III. ÚS 646/2015 zo 16. decembra 2015 konštatoval, že „hoci Súdny dvor viackrát zdôraznil,
že nie je oprávnený vykladať ustanovenia vnútroštátneho práva, je zjavné, že ako vnútroštátne
právo Českej republiky, tak aj vnútroštátne právo Slovenskej republiky prostredníctvom konkrétnych

ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 11 a § 13 ,
pozn.) každého z týchto štátov umožňuje blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravných nehodách
priznať náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá má byť krytá z povinného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V Slovenskej republike povinné zmluvné poistenie

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla upravuje zákon č. 381/2001 Z. z.
, podľa ktorého má aj sťažovateľka
ako poisťovateľ oprávnenie vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky.“. Na
uvedených záveroch zotrval aj v uznesení zo dňa 17.8.2016, I. ÚS 474/2016-17, kde navyše dodal:
„Ústavný súd dodáva, že k uvedenému záveru dospel s prihliadnutím na samotný účel povinného

zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a súčasne
zohľadňujúc zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby vyvolaný prevádzkou
motorového vozidla, ako aj aplikujúc extenzívny výklad pojmu náhrada škody. Ústavný súd v tejto
súvislosti poukazuje na svoje rozhodnutie sp. zn. I. ÚS 206/2015 z 29. apríla 2015, ktorým bola
obdobná sťažnosť odmietnutá ako zjavne neopodstatnená“. Nakoniec súd poukazuje aj na odôvodenie

uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 11.10.2016, sp. zn. III. ÚS 666/2016, ktorý uviedol: „Práve
smernice ako typová kategória predpisov sekundárneho práva sú (na rozdiel od nariadení) typické
absenciou priamej uplatniteľnosti voči fyzickým osobám a právnickým osobám v jednotlivých členských
štátoch. Podľa čl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluva o fungovaní
EÚ“) je smernica záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok,

ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Citované
ustanovenie primárneho práva Európskej únie vysiela zrozumiteľné posolstvo vnútroštátnym orgánom
členských štátov zaväzujúc ich na taký výkon ich vrchnostenských kompetencií, ktorý zabezpečí
dosiahnutie výsledku očakávaného smernicou. Inými slovami, ide tu o povinnosť naplniť vôľu únijného
tvorcu smernice vnútroštátnymi právnymi prostriedkami. Štandardným prostriedkom dosahovania cieľa

stanoveného smernicou je zmena právnej úpravy, ku ktorej pristúpi vnútroštátny zákonodarca. Avšak
pre prípad, že túto svoju povinnosť nesplní, vyvinula rozhodovacia prax Súdneho dvora teóriu priameho
účinku smerníc a nepriameho účinku smerníc. Vzhľadom na závery rozsudku Súdneho dvora vo veci
Marshall (C-152/84), podľa ktorého na základe vtedajšieho čl. 189 ods. 3 Zmluvy o založení Európskehohospodárskeho spoločenstva (v súčasnosti už citovaný čl. 288 ods. 3 zmluvy o fungovaní EÚ) záväzná
podstata smernice, ktorá konštituuje základňu pre možnosť odvolať sa na smernicu pred vnútroštátnym
súdom, existuje len vo vzťahu ku „každému členskému štátu, ktorému je určená“. Z toho vyplýva, že

smernica nemôže sama osebe ukladať povinnosti jednotlivcom a že ustanovenia smernice ako také
nemožno uplatňovať voči jednotlivcom. Možno tak uvažovať len o nepriamom účinku smerníc, ktorý
zakladá rozhodnutie Súdneho dvora vo veci Marleasing SA (C-106/89) s odvolaním sa na prejudikatúru
vo veci Von Colson a Kamann (C-14/83). Podľa tohto rozhodnutia pri aplikácii vnútroštátneho práva
bez ohľadu na to, či aplikované ustanovenia boli schválené pred alebo po smernici, vnútroštátny súd

povolaný na výklad vnútroštátneho práva je povinný interpretovať ho, nakoľko je to možné vo svetle
dikcie (textu) a účelu smernice, aby sa dosiahol výsledok sledovaný smernicou, a tým zabezpečil súlad
s tretím odsekom čl. 189 Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (čl. 288 ods.
3 zmluvy o fungovaní EÚ). Nepriamy účinok smerníc Súdny dvor ešte konkrétnejšie objasnil vo veci
Pfeiffer a ďalší (C-397/01 až 403/01), v ktorej zdôraznil, že požiadavka výkladu vnútroštátneho práva
v súlade s právom Únie sa síce v prvom rade týka vnútroštátnych ustanovení prijatých na prebratie

smernice, neobmedzuje sa však iba na výklad týchto ustanovení, ale vyžaduje, aby vnútroštátny súd
vzal do úvahy vnútroštátne právo ako celok a posúdil do akej miery ho možno použiť spôsobom,
ktorý nevedie k výsledku, ktorý odporuje smernici (bod 115). Ak vnútroštátne právo umožňuje za
určitých okolností s použitím vlastných výkladových metód vyložiť ustanovenie vnútroštátneho právneho
predpisu tak, že bude možné vyhnúť sa rozporu s inou normou vnútroštátneho práva alebo obmedziť

oblasť pôsobnosti tohto ustanovenia na dosiahnutie tohto účelu a použiť ho len do tej miery, aby bolo
súladné s danou normou, tak je vnútroštátny súd povinný použiť rovnaké metódy, aby sa dosiahol cieľ
stanovený smernicou (bod 116)“. S poukazom na citované rozhodnutia pojem škoda použitý v zákone
o PZP zahŕňa aj nemajetkovú ujmu.

21. V konaní bolo preukázané, že žalobcovia ako oprávnení v exekučnom konaní vymáhali proti povinnej
O. T. svoju peňažnú pohľadávku. V rámci výkonu exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky bol
žalovanej ako dlžníkovi povinnej doručený súdnym exekútorom príkaz na začatie exekúcie prikázaním
pohľadávky a príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky. Doručením exekučného príkazu
dlžníkovi povinnej stratila povinná právo na vyplatenie pohľadávky, ktoré súčasne nadobudli oprávnení,

žalobcovia.Žalovanávkonanínepreukázalaanakoniecaninetvrdila,abyposkytlapovinnejplneniepred
doručením exekučného príkazu, pričom výška pohľadávku nebola sporná, súd preto žalobe žalobcov v
časti vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 10 000 eur a žalobcom v 2.až 6.
rade každému z nich po 3 000 eur.

22. Vo zvyšnej časti bol nárok žalobcov nedôvodný. Na žalobcov v zmysle § 109 Exekučného poriadku
prešlo oprávnenie domáhať sa vo vlastnom mene od dlžníka povinnej, žalovanej, vyplatenia pohľadávky,
ktorútátomalapodľazákonaoPZP.Zustanovenia§4zákonaoPZPvšaknevyplýva,abypovinnámohla
od žalovanej požadovať aj zaplatenie trov exekúcie, ktoré jej vznikli tým, že neuhradila pohľadávku. Súd
preto žalobu v časti 393,30 eura zamietol.

23. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobcovia boli
úspešní v časti zaplatenia 25.000,- eur zo sumy 25.393,30 eura, t.j. v rozsahu 98,45% a žalovaná

vo zvyšných 1,55%. Úspech žalobcov, ktorý prevyšuje úspech žalovanej je 96,90%. Súd preto priznal
žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 96,90%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov

tak, aby jeden zostal na súde a každá zo strán dostala jeden rovnopis.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní

súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).