Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 13, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Cob/66/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815202980
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8815202980.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozef

Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so
sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866 proti žalovanému: Slovenská správa ciest, so
sídlomMiletičova19,82619Bratislava,IČO:00003328,zaúčastiintervenienta:Kooperativapoisťovňa,
a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o náhradu škody s
prísl.,oodvolaníintervenientaprotirozsudkuOkresnéhosúduVranovnadTopľou,č.k.7Cb/46/2015-200
zo dňa 03.03.2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobca m á proti intervenientovi na strane žalovaného nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo
„okresný súd“) rozhodol takto :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.720,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne od 14.3.2015 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca eviduje škodu ktorá vznikla žalobcovi vyplatením
náhrady za bolesť policajtovi V.. Š. X. za služobný úraz ako aj služobného platu za náhradu služby počas
doby dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby (práceneschopnosti) pre služobný úraz. Menovaný
policajt utrpel poškodenie zdravia dňa XX.XX.XXXX na ceste S. v mieste križovatky so štátnou cestou

S. za mestom L. V. B. smer na V. X.. Pri dokumentovaní škodovej udalosti, keď prechádzal cez cestu
stúpil ľavou nohou do výtlku čím utrpel podľa lekárskeho posudku podvrtnutie členka vľavo a podvrtnutie
kolena vľavo ťažšieho stupňa s liečením poškodeného policajta od XX.XX.XXXX E. XX.XX.XXXX s
dočasnou neschopnosťou na výkon štátnej služby od XX.XX.XXXX E. XX.XX.XXXX (vrátane).

3. O predmetnej žalobe súd prvej inštancie pôvodne rozhodol platobným rozkazom, ktorý vydal dňa
27.05.2015 v súlade so žalobou žalobcu voči, ktorému podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že

podľa fotodokumentácie, ktorú žalobcu z prešetrenia pracovného úrazu vyhotovil, úsek cesty, kde došlo
k pracovnému úrazu poškodeného bol evidentne posiaty hojnými výtlkmi, čo zodpovedalo stavebnému
stavu po zimnom období. Išlo teda o stavebný stav cesty, ako ho charakterizuje § 9a ods. 1 Zákona
č. 135/61 a v takomto prípade žalovaný nezodpovedá za škodu. Pre prípady zodpovednosti za škodumá žalovaný uzatvorenú pod číslom XX-XXXXXXX poistnú zmluvu so spoločnosťou Q. Y., D..T...
Predmetom poistenia podľa poistnej zmluvy je prevádzková zodpovednosť za škodu v súvislosti s
činnosťami v zmysle zriaďovacej listiny č. XXX/M-XXXX. Túto náhradu škody si žalovaný uplatnil u

predmetnej poisťovni, ktorá odmietla poskytnúť poistné plnenie s odôvodnením, že úsek cesty, kde došlo
ku vzniku škody nebol označený, a preto správca komunikácie zodpovedá iba vodičom motorových a
nemotorových vozidiel a nie chodcom. V tomto odpore navrhol, aby do konania vstúpil vedľajší účastník
nastranežalovanéhoatoKooperativapoisťovňa,a.s.,ViennaInsuranceGroup.Zároveňvtomtoodpore
žalovaný namietal označenie žalovaného nakoľko podľa neho žalovaný, a to Slovenská správa ciest

je štátna rozpočtová organizácia, ktorú štát poveril správou verejného majetku štátu. Správca koná
v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje
alebo spravovaného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných
predpisov. K odporu žalovaný priložil zriaďovaciu listinu, podľa ktorej číslo listiny XXX/M/XXXX zo
dňa 14.02.2005 Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácie Slovenskej republiky zriadilo Slovenskú
správu ciest s dátumom zriadenia 01.01.1996 ako rozpočtovú organizáciu spolu s vymedzením účelu

a predmetu činnosti organizácie, ktorá okrem iného vykonáva správu ciest prvej triedy a súvisiacich
pozemkov vo vlastníctve štátu.

4. Následne aplikujúc ustanovenia § 415, § 420 ods. 1, 2, 441, 442 ods. 1, 3, 100 ods. 1, 101 ods. 1,
106 ods. 1, 2 všetko Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 1, 3d ods. 1, 5, 6, 8, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1,

§ 9a ods. 1, 2 všetko Zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len Cestný zákon) v
spojení s § 12 ods. 1, 2, § 13 ods. 1 Vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva Zákon o pozemných
komunikáciách (ďalej len vyhláška) a § 2 písm. f) a v) Zákona č. 8/2009 o cestnej premávke mal okresný
súd v prejednávanej veci preukázané, že medzi stranami sporu bola nespornou skutočnosť, že dňa
XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hodiny na ceste križovatiek X/XX D. X/XX za mestom L. V. B. v

smere na V. X. pri dokumentovaní škodovej udalosti poškodený policajt, keď prechádzal cez cestu,
vstúpil ľavou nohou do výtlku naplneného dažďovou vodou, pričom pocítil bolesť v členku a kolene ľavej
nohy, čím utrpel podľa lekárskeho posudku o bolestnom podvrtnutie členka vľavo a podvrtnutie kolena
vľavo ťažšieho stupňa s liečením poškodeného policajta od XX.XX.XXXX E. XX.XX.XXXX s dočasnou
práceneschopnosťou na výkon štátnej služby v čase od XX.XX.XXXX E. XX.XX.XXXX vrátane. Ďalej

medzi stranami sporu došlo aj k zhode k tomu, že pokiaľ ide o predmetný výtlk, do ktorého vstúpil
poškodený policajt, bol po zameraní dlhý 50 cm, jeho šírka bola 23 cm a hĺbka 6 cm. Taktiež zo strany
žalovaného nedošlo k popretiu skutočnosti, a to že v dôsledku služobného úrazu bola poškodenému
policajtovi priznaná náhrada za bolesť vo výške 966,- eur a zároveň mu bol vyplatený za prvých 10 dní
služobný plat počas nemoci vrátane odvodov za zamestnávateľa vo výške 616,28 eur a následne za

ďalších 4 dni náhrada služobného príjmu vo výške 138,69 eur. Taktiež najprv došlo k stranám sporu aj k
zhode o tom, že daný výtlk patrí medzi hojné výtlky, no neskôr žalobca poukázal na technický predpis,
ktorý je zverejnený na internetovej stránke žalovaného, podľa ktorého sa majú poruchy na cestách
kvalifikovať. Súd však z tohto technického predpisu nevychádzal, pretože ide iba o vnútorný technický
predpis žalovaného, ktorý nie je zverejnený v Zbierke zákonov a nebol ani vyhotovený znalcom, ktorý

by mal na to osobitné predpoklady. Tento technický predpis bol vypracovaný na žiadosť žalovaného
spoločnosťou L.-A., T..I..N.., K. X, XXX XX P., ktorý podľa bodu 1.3. tohto predpisu je určený pre
všetkých správcov cestných komunikácií v Slovenskej republike (SR). Zároveň sú tieto TP určené aj pre
investorov, projektantov a zhotoviteľov asfaltových vozoviek.

5. Sporným v tomto konaní podľa súdu prvej inštancie ostalo právne posúdenie, či žalobcovi v dôsledku
tohto pracovného úrazu a následného vyplatenia náhrady za bolesť a náhrady za služobný plat, ako
aj vrátane vyplatených odvodov vznikol žalobcovi nárok na náhradu škody z dôvodu, že k tomuto
pracovnému úrazu došlo kvôli porušeniu povinnosti žalovaného a to udržiavať pozemné komunikácie v
stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené.

6. Podľa súdu prvej inštancie pri posudzovaní zodpovednosti žalovaného je podstatné, že poškodený
policajt utrpel škodu a to tým, že vstúpil do výtlku, kde nebolo sporné, že na danom úseku cesty sa
nachádzalo väčšie množstvo takýchto výtlkov, čo napokon vyplýva aj z fotodokumentácie, ktorá bola
priložená k žalobe ako aj z následného zdokumentovania pracovného úrazu, ktorého okrem zástupcu

žalobcu sa zúčastnil aj zástupca žalovaného a ktorý zároveň aj potvrdil, že takto zdokumentovaný
priebeh komunikácie možno zhodnotiť ako hojné výtlky. Je preto nepochybné, že daný stav je typickou
závadou v zjazdnosti výslovne uvedenej v demonštratívnom ustanovení § 12 ods. 2, písm. a) Vyhláškyč. 35/1984 Zb. a preto je opodstatnený záver aj o objektívne zodpovednosti žalovaného, ako správcu
komunikácie.

7. V danom prípade k pracovnému úrazu došlo na križovatke ciest X/XX D. X/XX, ktoré podľa § 3d
Cestného zákona ods. 1 sú vo vlastníctve štátu, s tým že správu pozemných komunikácii ak ide o cesty,
ktoré sú vo vlastníctve štátu vykonávajú právnické osoby na tento účel zriadené ministerstvom, pričom
podľa zriaďovacej listiny, ako bola predložená žalovaným v danom prípade touto právnickou osobou je
Slovenská správa ciest (§ 3d, ods. 5, písm. b Cestného zákona).

8. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, že daný výtlk nebolo možné odstrániť bežnou údržbou, nakoľko
tieto výtlky vznikli v zimnom období a taktiež o obranu, že tieto výtlky boli označené dopravnou značkou
A5 s doplneniu obrany, že tieto výtlky mali byť odstraňované na predmetnom úseku dňa 12.03.2013,
okresný súd považoval túto obranu za nedôvodnú, nakoľko nebol súdu predložený žiaden taký
jednoznačný dôkaz, ktorý by jednoznačne potvrdil skutočnosť, že tieto výtlky boli označené príslušnou

dopravnou značkou. Takýmto dôkazom malo byť iba potvrdenie od správy a údržby ciest Prešovského
samosprávneho kraja, ktorá pre žalovaného vykonávala údržbu ciest, avšak tento dôkaz súd vyhodnotil
ako nedôveryhodný, nakoľko táto správa nie je podporená žiadnym dôkazom. Toto potvrdenie vyvracia
aj umiestnenie značky zákruta vpravo tak ako to uviedol žalobca vo svojom písomnom podaní /bod
68. rozsudku/. Zároveň aj obranou žalovanou o tom, že predmetné výtlky nebolo možné odstrániť

bežnouúdržbousúdpovažovalzaodporujúcisiďalšímlistinnýmdôkazom,ktorépredložilžalovaný.Sám
žalovaný mal súdu predložiť potvrdenie správy údržby a ciest, kde týmto potvrdením súdu jednoznačne
deklaroval, že boli vykonávané opravy povrchu ciest obaľovanou zmesou za studena a to v období od
01.01.2013 do 30.04.2013 v celkovom objeme 15,9 ton, čím teda jednoznačne bolo preukázané, že
takéto výtlky bolo, resp. nejaké iné závady bolo možné aj v priebehu zimného obdobia odstraňovať a

opravovať. Teda pravidlám formálnej logiky zodpovedá záver, že žalovaný vedel o takýchto závadach
pokiaľ ide o komunikácie. Tieto závady aj odstraňoval, a teda v jeho možnostiach a schopnostiach bolo aj
odstrániťdanévýtlky,naktorýchdošloajkpracovnémuúrazu.Tvrdenie,žetakétovýtlkysamôžuvytvoriť
aj v priebehu niekoľkých hodín, resp. niekoľkých dní, resp. že sú dôsledkom klimatických podmienok nie
je liberačným dôvodom, na ktoré by zákon prihliadal a vylúčil by zodpovednosť žalovaného.

9. V danom prípade na posúdenie zodpovednosti za vzniknutý stav súd prvej inštancie použil
ustanovenia Cestného zákona, nakoľko v ustanovení § 1 ods. 1 Cestného zákona je uvedené, že tento
zákon upravuje výstavbu, užívanie a ochranu pozemných komunikácií, práva a povinnosti vlastníkov
a správcov pozemných komunikácii a ich užívateľov, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy § 3

a orgánov štátneho odborného dozoru § 3c vo veciach pozemných komunikácii. Ďalej v zmysle §
9a ods. 2 Cestného zákona správcovia diaľnic, ciest a miestnych komunikácii však zodpovedajú za
škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácii a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti okrem
prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť ani na ne predpísaným
spôsobom upozorniť. Poškodený policajt v danom prípade si pracovný úraz privodil tým, že ako

užívateľ diaľnice, ktorý ako vodič motorového vozidla, a ako poverený príslušník policajného zboru,
ktorý musel prechádzať cez miestnu komunikáciu, avšak aj napriek tomu súd ho považoval nie za
chodca, ale užívateľa tejto komunikácie a mal za to, že v danom prípade poškodený policajt nebol
chodcom, ale bol vodičom - užívateľom, pričom niektoré činnosti vodiča vyžadujú, aby aj z motorového
vozidla vystúpil a vykonal nevyhnuté úkony. Aj v danom prípade poškodený policajt pri plnení si svojich

pracovných povinnosti musel vstúpiť na miestnu komunikáciu a zdokumentovať danú dopravnú nehodu
a iným spôsobom ako prejsť k odstavenému motorovému vozidlu, a to prejsť cez cestu nemal. Nie je
možné súhlasiť s argumentáciou vedľajšieho účastníka žalovaného, že teda poškodený policajt nebol
užívateľom tejto diaľnice. To, že nebol chodcom jednoznačne vyplýva z dokumentácie o dopravnej
nehode, keďže poškodený policajt v žiadnom prípade nevykonával úkony, teda že neprechádzal cez

prechod pre chodcov. Logickým výkladom Cestného zákona možno dospieť k tomu, že zákon výslovne
takéto situácie a teda, že počas jazdy po miestnej komunikácii je nútený vodič aj vstúpiť na miestnu
komunikáciu (§ 6 ods. 1 Cestného zákona). Takýto prípad môže nastať aj v prípade napríklad, že by
došlo k poruche motorového vozidla, kedy vodič musí vystúpiť a označiť odstavené vozidlo, taktiež v
prípade ak by bol podrobený kontrole policajnej hliadky, taktiež by musel vystúpiť z motorového vozidla

a vstúpiť na miestnu komunikáciu a pod.. Avšak aj tieto činnosti však nikdy tohto vodiča nevylúčia ako
užívateľa miestnej komunikácie.10. Preto v danom prípade má okresný súd za to, že je tu objektívna zodpovednosť žalovaného ako
správcu komunikácie a neboli naplnené žiadne liberačné dôvody podľa § 9a ods. 2 Cestného zákona,
ktoré by žalovaného zbavili zodpovednosti.

11. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že úspešnému žalobcovi ich náhradu z dôvodu, že si
ich neuplatňoval nepriznal.

12. Proti tomuto rozsudku ako celku po udaní súhlasu žalovaného podal včas odvolanie v zmysle § 360

ods. 2 CSP intervenient na strane žalovaného.

13. Svoje odvolanie podal podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, pretože súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Podľa odvolateľa pokiaľ súd prvej inštancie dospel ku skutkovému zisteniu, že na danom úseku
cesty, kde malo dôjsť k úrazu policajta sa nachádzajú hojné výtlky nemohol následne aplikovať na
uvedený zistený stav ust. § 12 ods. 2 písm. a) Vyhlášky, ktorá výslovne hovorí o „ojedinelých“ a nie
„hojných“výtlkoch.Vtomtosmerevychádzalsúdznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Podľanázoru
intervenienta mal súd aplikovať ust. § 13 ods. 1 Vyhlášky pretože „hojné výtlky“ možno podriadiť pod

pojem stavebný stav cesty. Uvedené má veľmi dôležitý význam z hľadiska posúdenia zodpovednosti
za škodu podľa ust. Cestného zákona. Pokiaľ teda súd v konaní dospel ku skutkovému zisteniu, že
na danom úseku cesty išlo o hojné výtlky, nešlo o závadu zjazdnosti podľa ust. § 12 ods. 2 písm. a)
Vyhlášky, ale o stavebný stav cesty podľa § 13 ods. 1 Vyhlášky. Na uvedený zistený skutkový stav
mal súd správne aplikovať § 9a ods. 1 Cestného zákona, podľa ktorého užívatelia diaľnic, ciest alebo

miestnych komunikácií nemajú nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla zo stavebného stavu alebo
dopravno-technického stavu diaľnic, ciest alebo miestnych komunikácií, a teda podľa ktorého potom
nevzniká žalobcovi nárok na náhradu škody, ktorá bola spôsobená stavebným stavom cesty (t.j. hojnými
výtlkmi).

15. Podľa intervenienta išlo o hojné výtlky ktoré nebolo možné odstrániť pri bežnej údržbe, pričom
úraz sa mal stať 04.04.2013, ktoré obdobie spadá ešte do zimného obdobia, a tieto výtlky vznikajú z
dôvodu klimatických podmienok. Za takejto situácie sa aj výtlky zasypávajú avšak v priebehu jedného
dňa sa môže opäť vytvoriť výtlk, ktorý môže vzniknúť za pol dňa alebo za 2-3 hodiny. V rámci zimnej
údržby sa tieto výtlky odstraňujú podľa možnosti žalovaného, a to aj v závislosti od počasia na ktoré

nadväzujú jednotlivé technológie, ktoré sa používajú na odstránenie závad zjazdnosti, a na ktoré sa
používajú špeciálne ST normy. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že bolo preukázané, že
výtlky bolo možné aj v priebehu zimného mesiaca odstraňovať a opravovať, a že to bolo v možnostiach
a schopnostiach žalovaného, v tomto smere podľa intervenienta dospel súd na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

16. Z ustanovení § 9a ods. 2 Cestného zákona a § 12 ods. 1, 2 Vyhlášky vyplýva, že pojem „zjazdnosť
cesty“ je taký stav komunikácie, ktorý umožňuje „bezpečnú jazdu vozidiel“. V zmysle vyššie uvedeného
podľa odvolateľa je zrejmé, že „závady v zjazdnosti“ sú také zmeny, ktoré nemôže vodič pri jazde
predvídať. Logickým a dramatickým výkazom všetkých vyššie uvedených ustanovení možno podľa

názoru intervenienta dospieť k záveru, že podľa ust. § 9a ods. 2 Cestného zákona správca zodpovedá
za škody, ktorých príčinou boli závady zjazdnosti, ale len užívateľom ktorých sú vodiči na danej ceste
a nie chodcami. Pojem zjazdnosť tiež predpokladá „bezpečnú jazdu vozidiel“ a nie bezpečnú chôdzu
chodcov na ceste. Ustanovenie § 9a ods. 3 Cestného zákona navyše upravuje osobitnú zodpovednosť
za škodu, ktorých príčinou boli závady v „schodnosti“ v miestach ktoré sú výhradne určené pre chodcov,

a to na priechodoch pre chodcov, miestnych komunikáciách určených výhradne pre chodcov a na
chodníkoch. Teda zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla chodcom ako užívateľom komunikácií. Súd pri
aplikácií ust. § 9a ods. 2 Cestného zákona vychádzal podľa odvolateľa zo skutočnosti, že policajt pri
prechádzaní cesty bol ako užívateľ v postavení vodiča. Podľa názoru intervenienta ide aj v tomto prípade
o nesprávne právne posúdenie. Intervenient nikdy netvrdil, že policajt nikdy nebol užívateľom cesty.

Poukázal však na to, že podľa ust. § 9a ods. 2 Cestného zákona sa predpokladá, že daná škoda môže
byť spôsobená len vodičom, a to výslovne len pri jazde v motorovom vozidle, pretože pojem „závady
zjazdnosti“ predpokladá jazdu vodičom. Z uvedených dôvodov preto nemožno policajta, ktorý prechádza
ako chodec po ceste brať ako vodiča v zmysle § 9a ods. 2 Cestného zákona, pretože podľa názoruintervenienta môže byť pod uvedené ustanovenie zosumovaná len taká situácia, kedy je spôsobená
škoda pri jazde v dôsledku závad v zjazdnosti. Žalovaný teda podľa názoru intervenienta nemôže v
danom prípade zodpovedať za škodu podľa ust. § 9a ods. 2 Cestného zákonníka. Nezodpovedal však

samozrejme ani podľa § 9a ods. 3 Cestného zákona, pretože k poškodeniu zdravia nedošlo na mieste
respektíve komunikácii určenej pre chodcov.

17. Z ust. § 6 ods. 1 druhá veta Cestného zákona vyplýva, že aj policajt bol povinný prispôsobiť sa
stavebnému stavu komunikácie, po ktorej kráčal a práve naopak zvýšiť opatrnosť pokiaľ svoje pracovné

povinnosti vykonával v nočných hodinách a za daždivého počasia. Z výpovedí svedkov úrazu pritom
vôbec nevyplynulo, žeby policajt akýmkoľvek spôsobom zvýšil mieru svojej opatrnosti a prispôsobil
svoju chôdzu stanovenému stavu vozovky. Je to podľa názoru intervenienta práve policajt, ktorý porušil
prevenčnú povinnosť podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka, keď policajt nezachoval taký stupeň
opatrnosti, ktorý bolo možno od neho vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu (tma, dážď)
požadovať.

18. Na základe vyššie uvedených skutočností preto intervenient navrhol v rámci svojho odvolacieho
návrhu, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne
a prizná žalovanému a intervenientovi nárok na náhradu trov konania.

19. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu intervenienta uviedol, že napriek tomu, že nepodal
odvolanie sa stotožňuje s jeho dôvodmi odvolania.

20. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu intervenienta ohľadom posúdenia toho či ide o hojné výtlky
alebo ojedinelý výtlk a v nadväzujúcej právnej úvahy vyplývajúcej z Cestného zákona a Vyhlášky uviedol

iba to, že ide o právny názor intervenienta, ku ktorému sa nebude bližšie vyjadrovať.

21. Podľa názoru žalobcu pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného o možnosti vzniknúť výtlky za pol dňa alebo
za 2-3 hodiny, ide o účelové vyjadrenie ktoré sa nezakladá na pravde už len z toho dôvodu, že ak by
takýto výtlk vznikol znova po oprave do 2-3 hodín, tak by absolútne nemalo žiaden význam a zmysel,

aby takýto výtlk bol opravovaný. Aj keď podľa interných opatrení žalovaného vzniku úrazu došlo ešte
počas tzv. zimného obdobia je podľa žalobcu treba pripomenúť, že apríl je už v poradí druhým jarným
mesiacomaklimaticképodmienkyniesúpodobnétýmaképanujúvzimnýchmesiacochjanuárafebruár.
Naviac podľa samotného vyjadrenia svedka S.. Š.. L. sa tieto výtlky ani nenachádzali v jazdnej dráhe
vozidiel ale mimo nej, čiže je nanajvýš zaujímavé ako na danom mieste mohol v jarnom období vzniknúť

výtlk rozmerov: dĺžka 50 cm, šírka 23 cm, hĺbka: 6 cm ako bol zmeraný.

22. Žalobca poukázal na obranu žalovaného o tom, že výtlky na danom mieste mal cez subdodávateľa
opraviť 23 dní pred vznikom úrazu čo dokladoval listinnými dokladmi. Žalobca spochybnil predložené
listinné dôkazy, ktoré preukazovali na označenie ciest č. 1/15 a č. 1/18 a nakoniec aj umiestnenie

dopravnej značky A5 spolu s dopravnou značkou A1 a, že uvedené výtlky na danom mieste neopravoval
a ani na ne predpísaným spôsobom neupozornil. Podľa vyjadrenia svedka Š.. L. dané miesta mali
byť triskovou metódou opravované, pričom išlo o jednu škáru, ktorá sa zaliala. Dané miesto malo byť
podľa menovaného svedka opravené v lete 2012. Podľa samotnej zmluvy o údržbe ciest prvej triedy
predloženejžalovanoustranoumánapráce,priktorýchdôjdekzabudovaniumateriáluposkytnúťzáruku

24 mesiacov od zápisničného prevzatia prác. Vychádzajúc z toho možno podľa žalobcu konštatovať, že
vzniku výtlku na danom mieste došlo v dobe 6-7 mesiacov po oprave, pričom na práce mala byť záruka
24 mesiacov a nakoniec k ich vzniku došlo do 23 dní od ich opravy.

23. Žalobca sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu o tom, že policajta pri výkone služby považoval

v čase udalosti v logickom širšom zmysle slova za užívateľa cesty na ktorého následne aplikoval správnu
úpravu cestného zákona a vykonávacej vyhlášky. Intervenient v odvolaní policajta nepovažuje za vodiča,
čo je logické. Policajta však v danom čase a na danom mieste nebolo podľa žalobcu možné považovať
ani za chodca, a preto je na mieste ak policajt pri výkone služobnej činnosti je považovaný za užívateľa
cesty.

24. Zároveň žalobca uviedol, že si nevie predstaviť akým spôsobom by mal policajt zvýšiť mieru svojej
opatrnosti pri chôdzi, ktorú prevádzal normálnym spôsobom. To už mohol na tomto mieste asi len
prechádzať po štyroch, alebo za pomoci paličky, ktorou by si dopredu na miesto kam chcel stúpiťpresondoval povrch, a ak by sa mu nič podozrivé nezdalo, tak by tam nohou vykročil. K danému tvrdeniu
intervenienta sa žalobca ďalej nebude vyjadrovať. Prvostupňový súd v tomto smere spoluzavinenie
nevidel a žalobca sa s jeho názorom stotožnil.

25. Na základe vyššie uvedeného navrhol žalobca, aby odvolací súd odvolanie intervenienta zamietol
a potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

26. Intervenient vo svojej replike k vyjadreniu žalobcu zopakoval svoje tvrdenia uvádzané vo svojom

odvolaní ktoré doplnil v tom smere, že ani svedok Š. L., ani intervenient vo svojom odvolaní neuviedol,
že takýto výtlk vzniká do 2-3 hodín hneď po oprave. Svedok S.. L. potvrdil, že takýto výtlk je v zimnom
období bežnou záležitosťou pričom tento výtlk môže vzniknúť za pol dňa, alebo za 2-3 hodiny a to
podľa intenzity dopravy a podľa podložia a rovnako to závisí aj od vonkajšej teploty. Podľa názoru
intervenienta je možné objektívne zdôvodniť prečo zimné obdobie trvá do 15.04. bežného roka, kedy
nie je možné vykonať trvalú opravu výtlku. Je to dané aj tým, že v rámci marca a prvej polovici apríla

môže dochádzať taktiež k veľkým teplotným z menám a výkyvom počasia ktoré sú nepochybne jedným
zo spolurozhodujúcim faktorom prispievajúcim k vzniku výtlkov na ceste. Podľa názoru intervenienta nie
je objektívne možné, aby žalovaný respektíve jeho subdodávateľ mohol odstrániť všetky výtlky ktoré
vzniknú v priebehu niekoľkých hodín.

27. Vo vzťahu k ďalšiemu vyjadreniu žalobcu intervenient poukázal na to, že konajúci súd posúdil
poškodenéhopolicajtaakovodiča-užívateľapričomajžalobcavosvojomvyjadreníuviedol,žejelogické
ak intervenient nepovažuje policajta v danej situácií za vodiča.

28. Podľa názoru intervenienta súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí dôkladne neposúdil porušenie

všeobecnej prevenčnej povinnosti policajta, pričom z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by
policajt akýmkoľvek spôsobom zvýšil mieru svojej opatrnosti a neprispôsobil svoju chôdzu stavebnému
stavu vozovky.

29. Žalobca vo svojej duplike k replike intervenienta uviedol, že na pojednávaní ktorého predmetom

bol daný výtlk svedok Š.. L. uviedol, že takýto výtlk môže vzniknúť aj za 2-3 hodiny. Išlo pritom o výtlk,
ktorý sa podľa tvrdenia svedka a predložených vecných dôkazov mal opravovať 23 dní bez (zrejme
mal žalobca namysli ,,pred“ - poznámka odvolacieho súdu) vznikom úrazu, keď svedok možno priamo
neuviedol, že takýto výtlk môže vzniknúť za 2-3 dni po oprave. Na pojednávaní bol prejednávaný výtlk,
ktorý bol defektný a bol po oprave a svedok jednoznačne hovoril o tomto výtlku. Vyjadrenie žalobcu o

tom, že ak by takýto výtlk vznikol po oprave do 2-3 hodín tak by nemalo ho zmysel a významu opravovať
pokladal žalobca za logicky správne a trvá na ňom.

30. Žalobca nespochybňoval to, že počas zimného obdobia došlo k vzniku takéhoto výtlku ani to, že
takýto výtlk môže vzniknúť za relatívne krátku dobu. Žalobca spochybňoval to, že tento výtlk mal byť

opravený 23 dní pred vznikom úrazu, konkrétne dňa 12.03.2013.

31. Stanovenie dátumu 15.04. bežného roka pre zimné obdobie je podľa žalobcu taktiež nepodstatné a
ide len o terminologické vyjadrenie k zimnému obdobiu. Zo zistených dôkazov ako aj z tvrdenia svedka
Š.. L. podľa žalobcu vyplýva, že na cestách sa realizovali opravy čo bolo dokladované množstvom

použitého materiálu a prác. To preukazuje skutočnosť, že v tom čase dovoľovalo počasie realizovať
opravy a zároveň žalovaný cez dodávateľa mal dostatočné kapacity na opravu ciest I. triedy. Žalovaný
však predloženými dôkazmi nepreukázal, že aj tento výtlk bol opravený pretože k tomu predkladal
dôkazy ktoré svojim obsahom deklarovali opravy inej cesty I. triedy konkrétne č. S. pričom k úrazu došlo
na ceste č. S..

32. Podľa vyjadrenia intervenienta chôdzu na mieste za existujúcich podmienok nebolo možné
vykonávať normálnym spôsobom pri zachovaní akejkoľvek opatrnosti z toho potom podľa žalobcu musí
vyplývať, že poškodený policajt je spoluvinný za vznik škody tak či tak. Aj keď bol akokoľvek na mieste
opatrný nemohol sa tam pohybovať normálnym spôsobom. Podľa žalobcu túto úvahu potom treba

aplikovať aj na prípady vodičov motorových vozidiel, ktoré jazdia v noci za dažďa a prejdú výtlkom, ktorý
správcacestyneopravil,neoznačilaneupozornilaninaneho.Ajvtakýchtoprípadochpotomjednoducho
vodiča treba brať za spoluzodpovedného na vzniku jeho škody pretože za existujúcich podmienok
nemohol po ceste jazdiť normálnym spôsobom aj keby bol akokoľvek opatrný. Policajt si podľa žalobcuna danom mieste plnil svoje zákonné povinnosti a predpokladal, že cesta nie je v poriadku. Na mieste sa
pohyboval normálnym spôsobom prispôsobením k existujúcim podmienkam. K vzniku úrazu došlo preto
lebo stúpil do rozsiahleho výtlku, ktorý nebol opravený, označený a nebolo na neho upozornené. Opravu

tohto výtlku bolo možné realizovať pred vznikom úrazu. Žalovaný si tak podľa žalobcu nesplnil na tomto
konkrétnom mieste svoju prevenčnú povinnosť a je v celom rozsahu zodpovedný za vznik škody.

33. Žalovaný vo svojom následnom vyjadrení k tejto duplike žalobcu uviedol, že si jeho vyjadrenia
nesprávne a účelovo vykladá, pripisuje im významy, ktoré z textu vyjadrení vôbec nevyplývajú a sám

si ich prispôsobuje.

34. Čo sa týka spoluzodpovednosti respektíve zodpovednosti policajta tu intervenient poukázal na to,
že za tmy a dažďa sa nemôže na komunikácií, alebo kdekoľvek inde pohybovať rovnako ako za dňa a
suchého počasia. Je nutné svoju chôdzu prispôsobiť stavu komunikácie a zvýšiť opatrnosť. Uvedené
podľa intervenienta vyplýva aj z ustanovenia § 6 ods. 1 druhá veta Cestného zákona na čo intervenient

poukázal už v odvolaní, a čo súd prvej inštancie podľa neho dôsledne neskúmal.

35. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie intervenienta podľa ust. §
379 v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku
Krajským súdom v Prešove za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu

potvrdený ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke
tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, čím boli splnené podmienky k verejnému
vyhláseniu rozsudku krajským súdom v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.

36. Podľa ust. § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

37. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku
vecne správne.

38. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. §
220 ods. 2 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP pričom výstižne a dostatočne odôvodnil čo ho viedlo
k vydaniu rozhodnutia a vysporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie prvoinštančného
súdu zodpovedá základným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v

odôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobomopísalpriebeh
konania, stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, citoval
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejedávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté
právne závery primerane vysvetlil. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol skutočnosti s ktorými by sa
okresný súd nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následné prijaté

právne závery. Odôvodnenie okresného súdu je vecne správne pričom v jednotlivostiach naň poukazuje
aj krajský súd.

39. Intervenientom uplatnený odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), sa týka chyby

v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúce v tom, že skutkové zistenie ktoré
bolo podkladom pre rozhodnutie je nesprávne t. z. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec
posúdil po právnej stránke, a ktoré je nesprávne vtom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní
pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť,
keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny

názor v dôsledku, ktorého zisťoval iné skutočnosti prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný
právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom ak výsledok hodnotenia dôkazov
nie je v súlade s § 191 CSP (dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko čo vyšlo počas konania najavo),
a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti ktoré z vykonaných dôkazov alebo procesných

strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také
skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu keď je logický rozpor v
hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami) prípadne poznatkov, ktoré vyplynuliz prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti, alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.

40. Aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku podľa odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva, že
okresný súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané respektíve
vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula
respektíve vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení

dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálnej vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu čo bolo zisteným spôsobom
vyplývajúcim z § 191-194 CSP.

41. Intervenient uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu
prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav t. z. vyvodzuje
zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácií práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide ak použil iný predpis, než ktorý mal správne

použiť alebo aplikoval správny predpis ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav
inak nesprávne aplikoval (z podrobenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne
závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ustanovenia neznamená
iba opísanie dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
podriadeniu veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo

iného právneho predpisu vychádzal (pričom pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav) a ako
ho prípadne vyložil a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa
týchto ustanovení vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

42. Súd o základe nároku rozhodol podľa správneho právneho poriadku a to Zákona č. 135/1961 Zb.

o pozemných komunikáciách (Cestný zákon) v účinnom znení ku dňu škodovej udalosti a Vyhlášky č.
35/1984 Zb. ktorou sa vykonáva Cestný zákon v účinnom znení ku dňu škodovej udalosti, správne ho aj
vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval, t. z. z podriadenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

43. Nesprávnym právnym posúdením veci súd strane sporu neznemožňuje realizáciu žiadneho jej
procesného oprávnenia (porovnaj napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Cdo 62/2010, sp. zn. 2Cdo 97/2010, sp. zn. 3Cdo 53/2011, sp. zn. 4Cdo 68/2011, sp. zn. 5Cdo 44/2011,
sp. zn. 6Cdo 41/2011, sp. zn. 7Cdo 26/2010).

44. Podľa § 9a ods. 1 Cestného zákona užívatelia diaľnic, ciest alebo miestnych komunikácií nemajú
nároknanáhraduškody,ktoráimvzniklazostavebnéhostavualebodopravno-technickéhostavudiaľnic,
ciest alebo miestnych komunikácií.

45. Podľa § 9a ods. 2 citovaného zákona správcovia diaľnic, ciest a miestnych komunikácií však

zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v
zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na
ne predpísaným spôsobom upozorniť.

46.Podľa§13ods.1Vyhláškystavebnýmstavomdiaľnice,cestyalebomiestnejkomunikáciesarozumie

ich kvalita, stupeň opotrebenia a povrch, pozdĺžne alebo priečne vlny, hojné výtlky, ktoré nemožno
odstrániť bežnou údržbou, nosnosť vozovky, mostov a priepustov, a vybavenie komunikácie z hľadiska
bezpečnosti dopravy (dopravné značky a zariadenia, bezpečnostné a ochranné zariadenia a podobne).

47. Podľa § 13 ods. 2 dopravno - technickým stavom diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie sa

rozumejú technické znaky a začlenenie komunikácie do terénu.

48. Podľa § 12 ods. 2 Vyhlášky závady zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú také zmeny
v zjazdnosti týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi ktoré nemôže vodič predvídať ani prijazde prispôsobenej stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a nákladu,
vlastným schopnostiach a iným zjavným okolnostiam.

49.Cestnýzákonupravujúcivcitovanomust.§9aods.2zodpovednosťsprávcukomunikáciezaškoduje
vo vzťahu k § 420 Občianskeho zákonníka špeciálnym predpisom. Občiansky zákonník možno aplikovať
ažpotomčojevylúčenáaplikáciaCestnéhozákona.Predpokladomzodpovednostisprávcukomunikácie
za škodu podľa § 9a ods. 2 Cestného zákona je závada v zjazdnosti komunikácie ako príčina vzniku
škody. Závadou zjazdnosti treba rozumieť tak významnú zmenu (zhoršenie zjazdnosti komunikácie),

ktorá je síce odstrániteľná bežnou údržbou, no svojím charakterom sa natoľko vymyká stavebnému
stavu a dopravno - technickému stavu podobnej komunikácie a poveternostným vplyvom, že vodič
ani pri obozretnej jazde rešpektujúc stav komunikácie, či prípadne dôsledky poveternostných vplyvov
nemôže jej výskyt predpokladať a účinne reagovať pri riadení vozidla tak, aby závada neovplyvnila
jeho jazdu a nevznikla tým škoda. Ak príčinou škody nie je závada v zjazdnosti, teda nie je daná
zodpovednosť správcu komunikácie za škodu podľa Cestného zákona nie je tým vylúčená jeho prípadná

všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Ak však príčinou vzniku
škodyjestavebnýstavalebodopravno-technickýstavkomunikácieneprichádzadoúvahyzodpovednosť
správcu komunikácie za škodu nie len podľa Cestného zákona ale ani podľa Občianskeho zákonníka. §
9a ods. 1 Cestného zákona, ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku tiež špeciálnym ustanovením
totiž v takýchto prípadoch vylučuje vznik nároku na náhradu škody, a teda aj vznik zodpovednosti za

škodu.

50. Na základe vykonaného dokazovania odvolací súd konštatuje, že žalovaný v spore nepreukázal,
že nebol obmedzený v jeho možnosti túto závadu odstrániť a ani na ňu predpísaným spôsobom
upozorniť. Žalovaný nenavrhol žiadne dôkazy, ktorými by došlo k jeho liberácií. Dôkazné bremeno

zaťažuje žalovaného ako správcu komunikácie, ktorý objektívne zodpovedá za vzniknutú škodu, ktorej
príčinou bola závada zjazdnosti okrem prípadov, keď preukáže zákonom predpokladané skutočnosti. V
ust. § 12 ods. 2 Cestného zákona zákonodarca demonštratívnym výpočtom uvádza čo sa rozumie pod
pojmom závada v zjazdnosti a sú to najmä ojedinelé výtlky v inak bezchybnom povrchu súvisiaceho
úseku vozovky a iné prekážky ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje. Z uvedeného je

zrejmé, že žalovaný ako správca komunikácie zodpovedá za vzniknutú škodu a je bezpredmetné vo
vzťahu k tomuto sporu čo spôsobilo tento výtlk, v akom časovom horizonte, respektíve, či bol tento výtlk
opravený a či táto oprava mala požadované náležitosti. Je rovnako nepochybné, že žalovaný na túto
zjavnú jazdu v zjazdnosti ani neupozornil pričom ním predložené dôkazy preukazujú opravu inej cesty
prvej triedy konkrétne č. 1/15 a rovnako žalovaný nepreukázal, že by na túto závadu zjazdnosti upozornil

dopravným značením.

51. Rovnako námietka intervenienta, že okresný súd neposudzoval spoluzavinenie poškodeného
neobstojí. Odvolací súd okrem záverov súdu prvej inštancie v tomto smere poukazuje, že v konaní bol
preukázaný pohyb policajta na tejto cestnej komunikácií v čase nehody so zachovaním bežnej miery

opatrnosti pri chôdzi ktorú prevádzal normálnym spôsobom pričom intervenient v podanom odvolaní
nijako nezdôvodnil svoju námietku o spoluzavinení poškodeného policajta, t.j. v čom by tento poškodený
policajt mal porušiť všeobecnú prevenčnú povinnosť, teda v čom bol pohyb policajta v rozpore s bežnou
chôdzou ostatných chodcov.

52. Rovnako aj z tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že je povinnosťou každého účastníka
cestnej premávky prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému a dopravno - technickému stavu cesty
(§ 3 ods. 2 písm. a) Cestného zákona, pričom keďže výtlk bol naplnený vodou, výrazne to znížilo
rozpoznávaciu schopnosť najmä v čase po zotmení u poškodeného policajta.

53. Výrok o príslušenstve pohľadávky (úroku z omeškania) ako aj výrok o náhrade trov konania osobitne
napadnutý nebol, a preto z dôvodu neúplnej apelácie nebol ani podrobený odvolaciemu prieskumu.

54. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ust.
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

55. Odvolací súd nad rámec prejednávanej veci uvádza, že inštitút vedľajšieho účastníctva bol
nahradený od 01.07.2016, a to prijatím Civilného sporového poriadku súčasnou komplexnou úpravou
intervenienta ako nového právneho inštitútu. Intervenient je osoba, ktorá má právny záujem navýsledku konania. Odstránila sa úprava keď vedľajším účastníkom mohla byť aj právnická osoba ktorej
predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Napriek zmene v koncepcii inštitútu
ostalo zachované kritérium právneho záujmu v následku konania a intervenient vstupuje do konania

na základe vlastnej iniciatívy, alebo na základe novozavedeného inštitútu litisdenunciácie podľa § 86
CSP - tzv. oznámením v spore. O vstupe intervenienta súd nerozhoduje. Podľa § 83 CSP môžu strany,
na základe vlastného návrhu dosiahnuť vylúčenie intervenienta z konania (prostredníctvom vyslovenia
neprípustnosti) a v niektorých prípadoch (§ 54 ods. 2 Obchodného zákonníka) bude tvoriť intervenient
nerozlučné spoločenstvo spolu so stranou na ktorej vystupuje. Ak nejde o nerozlučné spoločenstvo s

úkonmi intervenienta, ktoré majú vplyv na vedenie sporu musí súhlasiť strana na ktorej vystupuje.

56.Zobsahuspisuodvolacísúdzistil,žedo01.07.2016,t.j.podanímzodňa25.01.2016(čl.108súdneho
spisu) oznámil vedľajší účastník svoj vstup do konania v zmysle § 93 ods. 1 O.s.p. ako vedľajší účastník
na strane žalovaného a dôvodom jeho vstupu bol právny záujem na výsledku sporu nakoľko v čase
poistnej udalosti mal so žalovaným uzatvorenú Poistnú zmluvu č. XX-XXXXXXX, ktorej predmetom

bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú žalovaným. Strany sporu nevyjadrili nesúhlas s
jeho vstupom, a preto vedľajší účastník po 01.07.2016 v spore vystupuje ako intervenient na strane
žalovaného, a preto o vstupe intervenienta nebolo potrebné rozhodnúť v zmysle § 83 CSP pričom
právny záujem od 01.07.2016 intervenienta vyplýva z odôvodnenia jeho vstupu do konania na strane
žalovaného ešte ako vedľajšieho účastníka.

57. Zároveň mohol odvolací súd rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi
odvolateľom - intervenientom a žalobcom a to v zmysle § 392 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP a § 262
ods. 1 CSP. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, a preto má nárok na plnú náhradu trov
odvolacieho konania, ktorú mu aj odvolací súd priznal. Neúspešný intervenient na strane žalovaného

nemánároknanáhradutrovodvolaciehokonania.Keďžeodvolacísúdvzmysle§262ods.1CSPpriznal
žalobcovi proti intervenientovi na strane žalovaného plnú náhradu trov odvolacieho konania, v zmysle §
262 ods. 2 CSP nasleduje ďalší procesný postup, a to rozhodnutie súdu prvej inštancie o samotnej výške
priznaného plného nároku na náhradu trov odvolacieho konania, o ktorom rozhodne súd prvej inštancie
až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník s odkazom na ust. § 251 CSP.

58. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).