Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 12, 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/301/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1609203855
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1609203855.16

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Rudinským, v právnej veci
navrhovateľov: 1. V.A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.. XXX, B. J., 2. V.A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G..
XXX, B. J., 3. Q.A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.. XXX, B. J., všetci zastúpení advokátkou JUDr. Martou
Vícenovou, AK so sídlom Záhorácka 5478/15B, Malacky, proti odporcovi: Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G. XXX, B. J., zastúpený advokátkou JUDr. Ester Bujnovskou, AK so sídlom Záhorácka 5478/15B,
Malacky, o určenie práva prechodu a prejazdu, rozhodol

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa zamieta.

Navrhovatelia v 1.-3. rade sú povinní zaplatiť odporcovi náhradu trov konania na účet právnej
zástupkyne, advokátky JUDr. Ester Bujnovskej, AK so sídlom Záhorácka 5478/15B, Malacky v sume
714,14 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodne navrhovateľka U.A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, svojím návrhom žiadala, aby súd
určil, že má právo prechodu a prejazdu cez pozemok par. č.: XXX/XX v kat.úz. B. J., zapísanej na LV č.
XXX v rozsahu podľa GP č.26/2009, ktorý bude tvoriť súčasť rozsudku. Ďalej žiadala uložiť odporcovi
povinnosť strpieť vedenie inžinierskych sietí cez pozemok par. č.: XXX/XX v kat. úz. B. J., v časti určenej
GP č.26/2009 a umožniť ich opravu a údržbu. Svoj návrh pôvodná navrhovateľka odôvodnila tým, že je
vlastníčkou v celosti nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. B. J., označených ako parc. č. XXX/XX-
zast. plochy a nádvoria o výmere 292 m2, parc. č. XXX/XXX - zast. plochy a nádvoria o výmere 119
m2, parc. č. XXX/XXX - zast. plochy a nádvoria o výmere 152 m2, parc. č. XXX/XXX - zast. plochy
a nádvoria o výmere 71 m2 a parcely č. XXX/XXX - zast. plochy a nádvoria o výmere 189 m2,
ktoré nehnuteľnosti sú evidované správou katastra Q. na LV č. XXX. Na pozemku parc. č. XXX/XX sa
nachádza stavba - rodinný dom so súp. č. 717, zapísaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX. Na
pozemku parc. č. XXX/XXX sa nachádza stavba - garáž, neevidovaná na katastri nehnuteľností. Na
pozemku par. č. XXX/XXX sa nachádza rodinný dom so súp. č. 718, zapísaný na LV č. XXX. Odporca
je vlastníkom
2 5C 301/2009

v celosti nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. B. J., označených ako parc. č. XXX/XX- zast.
plochy a nádvoria o výmere 352 m2, zapísané na LV č. XXX. Na pozemku parc. č. XXX/XX sa nachádza
stavba - rodinný dom, súp. č. XXX, nezapísaný v katastri nehnuteľností, vo vlastníctve odporcu v celosti.
Ďalej uvádzala, že je aj spoluvlastníčka v podiele 2/3 nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území B.
J., označených ako parc. č. XXX/XX - zast. plochy a nádvoria o výmere 311 m2, parc. č. XXX/XXX- zast.
plochy a nádvoria o výmere 64 m2, ktoré sú evidované na LV č. XXX. Na pozemku parc. č. XXX/XXX sa
nachádza drobná stavba - dielňa, nezapísaná v katastri nehnuteľností. Odporca je spoluvlastníkom tých

istých nehnuteľností v podiele 1/3. Pôvodná navrhovateľka svoje nehnuteľnosti nadobudla na základe
darovacej zmluvy od svojho otca B. S. a matky U. S., keď predmetom daru bol stavebný pozemok
parc. č. XXX/XX s rozostavanými základmi rodinného domu. Odporca nadobudol nehnuteľnosť parc.
č. XXX/XX ako stavebný pozemok darom od svojho otca B. S.. Darovacia zmluva bola spísaná formou
notárskej zápisnice bývalým Štátnym notárstvom v Senici, pod č. N315/70, Nz328/70 zo dňa 14.09.1970.
V článku VII. tejto notárskej zápisnice sa odporca zaviazal ako svoju osobnú povinnosť poskytnúť
vlastníkovi parc. č. 259/34, Štefanovi Kovárovi staršiemu, ktorý má na parc. č. 259/34 postavený
rodinný dom so súp. č. 530, právo prechodu a prístupu na tento pozemok a to ako pešo, tak i vozom.
Ďalej návrh bol odôvodnený tým, že právny predchodcovia navrhovateľky a odporca na pozemkoch
parc. č. XXX/XX a parc.č. XXX/XX začali v roku 1971 stavať rodinný dom pozostávajúci z dvoch
bytov - dvojdom, pričom pôvodne sa mal realizovať tak, že samostatný vchod mal byť pre každý z
bytov osobitne. Pred samotnou stavbou sa však bratia B. S. a Q. S. dohodli tak, že stavbu dvojdomu
posunuli a prístup k obom bytom bol len zo strany odporcu. K takémuto riešeniu pristúpili preto, aby
bol vytvorený spoločný vchod nie len pešo, ale aj autom, keď dva samostatné vchody by boli úzke a
posunutím stavby na hranicu pozemkov vznikol dostatočne široký priestor pre vchod pešo aj vozom.
Po kolaudácii stavby navrhovateľky v roku 1979 sa prechádzalo cez pozemok parc. č. XXX/XX a iný
prístup k domu nikdy nebol a nie je možný. V roku 2002 sa pôvodná navrhovateľka stala vlastníčkou
stavby súp. č. XXX (predtým XXX) a súvisiacich pozemkov. Tieto nehnuteľnosti nadobudla darovaním
od svojej matky. Rodičia účastníkov boli pozemnoknižný vlastníci pôvodnej parcely č. XXX/XX, na
ktorej si postavili dom so súp. č. XXX (XXX) v roku 1942 a od tej doby túto nehnuteľnosť užívali.
Prístup k tomuto domu bol vždy cez parcelu teraz označenú ako parc. č. XXX/XX. Pôvodné prípojky
do tohto domu - elektrina, voda, neskôr kanalizačná prípojka boli vedené tiež cez parc. č. 249/52 a
takto doposiaľ aj existujú. V takomto stave nehnuteľnosti užívali rodičia účastníkov až do svojej smrti
a potom navrhovateľka až doposiaľ. Po tom ako v roku 1986 zomrel otec pôvodnej navrhovateľky a
odporcu, nehnuteľnosti naďalej užívala matka účastníkov. Právny predchodcovia navrhovateľky a ani
ona sama nebola nikdy v minulosti v užívania prechodu a prejazdu rušení. Až v roku 2008 začali
medzi účastníkmi nezhody. Boli vyhotovené geometrické plány na rozdelenie nehnuteľnosti tak, aby
zabezpečené prístupy, k dohode však nedošlo. Od roku 2009 odporca začal navrhovateľku obmedzovať
vo výkone práva prechodu a prejazdu vykonávaním drobných stavebných prác, parkovaním pred
vchodom, posunutím oplotenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bola pôvodná navrhovateľka toho
názoru, že vydržala právo zodpovedajúce vecnému bremenu, keďže splnila všetky zákonné podmienky
pre vydržanie takéhoto práva. Navrhovateľka U.A. zomrela XX.XX.XXXX. Jej právnymi nástupcami -
dedičmi sú manžel V.A. a deti V.A. a Q.A.. Súd v konaní ďalej pokračoval už s právnymi nástupcami
pôvodnej navrhovateľky.

3 5C 301/2009

Odporca s návrhom nesúhlasil. Argumentoval tým, že už od roku 2002 začali vznikať medzi pôvodnou
navrhovateľkou a odporcom rozpory a problémy súvisiace s užívaním nehnuteľnosti, na ktorej sú
postavené rodinné domy, čo súviselo s tým, že pôvodná navrhovateľka nadobudla svoju nehnuteľnosť
darovaním od svojej matky, nie dedením. Odporca bol takto obídený. Odporca ďalej uvádzal, že
pôvodná navrhovateľka ani nevykonávala právo prechodu a prejazdu cez parcelu č. XXX/XX a ani
nijakým spôsobom nepreukazovala a ani nepreukázala kedy mal začať takýto stav - dobromyseľné
užívanie takéhoto práva. Už v roku 2002 boli pozemky oddelené najskôr pletivovým plotom, neskôr
sa vstup obmedzoval tým, že na pozemku a umiesťovali predmety zabraňujúce vjazdu - kamenné
kvetináče. Pokiaľ navrhovatelia poukazujú na povinnosť, ktorá vyplývala z darovacích zmlúv, ktorými B.
S. st. daroval svoju nehnuteľnosť svojim synom jednalo sa iba o osobné právo medzi týmito osobami,
účastníkmi darovacích zmlúv. V tom čase to bola aj logická úprava vzťahov, lebo súčasťou domu B.
S. st. bola aj stolárska dielňa, do ktorej bolo potrebné mať prístup. Žaloba na súd bola však podaná
až po približne 7 rokoch, od vtedy, ako sa právo prechodu a prejazdu nevyužívalo. K navrhovanému
prechodu a prejazdu tak, ako bol navrhnutý geometrickým plánom odporca uvádzal, že takýto návrh
nekorešponduje so skutočnosťou, teda s tým, ako skutočne v minulosti bolo právo prechodu a prejazdu
využívané. Medzi pôvodnou navrhovateľkou a odporcom nikdy nedošlo k dohode o tom, v akom rozsahu
môže prípadne rodina navrhovateľky využívať prechod a prejazd cez pozemok parc. č XXX/XX. O tom
žiadna dohoda neexistuje. Odporca považoval tiež navrhovaný rozsah práv prechodu a prejazdu za
neprimeraný zásah do jeho vlastníckych práv. Tiež bol toho názoru, že navrhovatelia nepreukázali ani
dobromyseľnosť a ani dobu výkonu takéhoto práva a ani jeho nepretržitosť. Odporca žiadal preto žalobu
zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ich právnych zástupcov, svedkyne I. X., obhliadkou,
oboznámil sa s listami vlastníctva Okresného úradu Q., katastrálneho odboru, č. 378, 379, 380,
1386 pre kat. úz. B. J., oboznámil sa s notárskou zápisnicou bývalého ŠN v Senici na Myjavou č.
N460/72, Nz 431/72 a s rozhodnutím ŠN Senica č. D1338/71, s notárskou
zápisnicou ŠN v Senici č. N314/70, Nz327/70, a č. 315/70, Nz 328/70, s rozsudkom OS v Senici,
sp. zn. Nc1145/72, s osvedčením o dedičstve OS Malacky sp. zn. 12D688/2011, s kópiou pôvodnej
katastrálnej mapy obce B. J., so stavebným povolením č. 8/1971-Výst. Vydaným MNV vo B. J. zo dňa
17.09.1971, s kolaudačným rozhodnutím ONV v Senici č. výst. 564/79-Dc zo dňa 13.02.1979, s GP č.
26/2009 vyhotoveným vyhotoviteľom Geodet - Y.I., s vytyčovacím náčrtom na parc. č. XXX/XX č. plánu
38/2009, s fotodokumentáciou sporných a susedných nehnuteľností a s ďalším obsahom spisu. Súd
zistil nasledovné:

Navrhovatelia v 1.-3. rade sú spoluvlastníci nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz. B. J. a
to: parc. č. XXX/XX o výmere 292 m2 - zast. plochy a nádvoria a to: navrhovateľ v 1. rade v podiele 4/6
a navrhovatelia v 2.-3. rade v podiele po 1/6. Na parcele č. XXX/XX sa nachádza stavba rodinného
domu so súp. č. XXX.

Navrhovatelia v 1.-3. rade sú spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz. B. J.
a to: parc. č. XXX/XX o výmere 292 m2, zast. plochy a nádvoria a ďalej parc. č. XXX/XXX, XXX, XXX,
XXX, každý v podiele 1/3. Na parcele č. XXX/XXX sa nachádza stavba rodinného domu so súp. č. XXX.

4 5C 301/2009

Odporca je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX pre kat. úz. B. J. a to parc. č. XXX/XX -
zast. plochy a nádvoria o výmere 352m2 so stavbou rodinného domu so súp. č. XXX.

Z obhliadky súd zistil, že nehnuteľnosti so súp. č. XXX a XXX sú rodinné domy postavené ako dvojdom.
Rodinný dom so súp. č. XXX je vo vlastníctve navrhovateľov a rodinný dom so súp. č. XXX je vo
vlastníctve odporcu. Vstup do rodinného domu so súp. č. XXX je vyriešený prístupom cez schodisko
do domu od cesty v obci a takto sa aj do rodinného domu bežne vstupuje. V zadnej časti dvojdomu sa
nachádza upravený dvor a záhrada. Parcely č. XXX/XX a XXX/XX sú oddelené novovybudovaným
plotom postaveným približne v roku 2009. Jedná sa o plot s betónovým základom, nepriehľadný plot z
betónových tvárnic. Za parcelou XXX/XX pokračuje stavba pôvodnej hospodárskej budovy, vybudovanej
ešte predchodcami účastníkov v spoluvlastníctve účastníkov (navrhovatelia spolu 2/3, odporca 1/3).
Ide o stavbu bez súpisného čísla. Parcela č. 249/52 je v prírode vo svojej zadnej časti svojej hranice
oplotená. Parcely č. XXX/XXX, XXX, XXX tvoria dvor hospodárskej budovy. Na pozemku parc. č. XXX/X
je postavená ďalšie budova bez súp. čísla vo vlastníctve navrhovateľov. Hospodárska budova pokračuje
v predĺžení ako súvislý celok stavbou pôvodného rodinného domu so súp. č. XXX. Rodinný dom so súp.
č. XXX bol v čase obhliadky využívaný na bývanie, napojený odvodom kanalizácie do žumpy, ktorá
je na hranici pozemkov účastníkov. Zadnú časť nehnuteľnosti z pohľadu od G. ulice vo B. J. , tvoria
nehnuteľnosti parc. č. XXX/XXX a parc. č.XXX/XX. Zadná časť celého súboru nehnuteľností (parc. č.
XXX/XX) má ukončenie a výstup na inú ulicu v obci. Pre výstup na túto ulicu je potrebné prekonať 11-
stupňové schodisko a rozdiel medzi úrovňou pozemku a cestou je cca 2-2,5 m. Z tejto strany je pozemok
oplotený čiastočne murovaným a čiastočne dreveným oplotením. Z obhliadky parc. č. XXX/XX súd
zistil, čo je dokumentované aj fotodokumentáciou založenou do spisu, že predná časť tohto pozemku je
ohradená železnou bránou, tento vstup využíva odporca, resp. jeho rodina. Zadná časť parcely č. XXX/
XX tvoriaca hranicu s parcelou č. XXX/XXX je taktiež ohradená bránou.

Otec pôvodnej navrhovateľky nadobudol parcelu č. XXX/XX darovaním od svojho otca B. S. st.. B. S. ml.
sa zaviazal v notárskej zápisnici o darovaní (ŠN Senica sp.zn. N314/70, Nz327/70) k tomu, že umožní
právo prechodu a prístupu k rodinnému domu vo vlastníctve jeho otca, k domu č.XXX (v súčasnosti so
súp. č. XXX) cez svoj novonadobudnutý pozemok, a to ako pešo, tak i povozom.

Odporca nadobudol parcelu č. XXX/XX darovaním taktiež od svojho otca B. S. a zaviazal sa v notárskej
zápisnici o darovaní (ŠN Senica sp.zn. N315/70, Nz328/70) ako u svojej osobnej povinnosti, poskytnúť

vlastníkovi parc. č. XXX/XX - B. S. st. právo prechodu a prístupu na tento pozemok, a to ako pešo,
tak i povozom.

Geometrickým plánom č. XX/XXXX vyhotoveným vyhotoviteľom: Geodet - Y.I., je navrhnutá trasa
uvažovaného prechodu. Nie je však navrhnuté v ako rozsahu by malo byť právo prechodu zriadené. V
geometrickom pláne je iba graficky znázornený náčrt trasy. Navrhovateľka vo svojom návrhu uvádza, že
v minulosti si obaja účastníci dali vyhotoviť geometrické plány na rozdelenie nehnuteľností, tak aby boli
zabezpečené prístupy k obom vlastníkom. Nedošlo však k dohode. Súdu takéto dohody ani predložené
neboli.

5 5C 301/2009
Podľa § 129 ods. 1, 2 Obč. zák., držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
Podľa § 130 ods. 1, 2 Obč. zák., ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že
mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je
oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má
tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.
Podľa § 134 ods. 1 Obč. zák., oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe
po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 151n ods. 1 Obč.zák., vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho
iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným
bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobne.
Podľa § 151n ods. 2 Obč.zák., vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s
vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
Podľa § 151n ods. 3 Obč.zák., pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady
na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery
spoluužívania.
Podľa § 151o ods. 1 Obč.zák., vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu,
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce k vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
Podľa § 151o ods. 3 Obč.zák., ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup
vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť ináč, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno
v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
Podľa § 80 písm. c/ OSP, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že nie sú splnené podmienky pre vyhovenie návrhu.
Vlastnícke vzťahy medzi účastníkmi sú nesporné, čo súd už vyššie uviedol. Navrhovatelia sa domáhajú
toho, aby súd zriadil právo prechodu a prejazdu cez pozemok parc. č. XXX/XX v kat. úz. B. J. vo
vlastníctve odporcu a to podľa GP č. 26/2009. Navrhovatelia argumentujú tým, že v minulosti sa
právo prechodu a prejazdu cez pozemok parc. č. XXX/XX vykonávalo. Základom tohto práva má byť
vzájomný záväzok ich právnych predchodcov, ktorý vyplynul z notárskej zápisnice o darovaní. Vtedy sa
riešilo podľa názoru navrhovateľov aj právo prechodu a prejazdu cez pozemok parc. č. 249/52.
6 5C 301/2009

Podľa v súčasnosti platného Obč. zák. pri dobromyseľnosti je základným kritériom to, či držiteľ vecí
alebo vykonávateľ práva, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda,
alebo právo, ktoré vykonáva, patria. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť na
základe vydržania. Vydržanie je jedným zo spôsobov nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu. Tieto práva prechádzajú na nadobúdateľa, len čo boli splnené podmienky vydržania. Z vyššie
citovaných ustanovení § 129, 130 a 134 Obč. zák. vyplýva, že je potrebné splniť nasledovné podmienky
vydržania práva, zodpovedajúce vecnému bremenu: a) subjekt práva vykonáva právo zodpovedajúce
vecnému bremenu pre seba a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu toto právo patri;
b) právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa vykonáva nepretržite po dobu 10 rokov; c) do 10 ročnej
doby sa započíta aj doba, po ktorú právny predchodca držiteľa práva vykonával právo zodpovedajúce

vecnému bremenu. Právna predchodkyňa navrhovateľov vedela a túto vedomosť majú aj navrhovatelia,
že neexistuje s odporcom žiadna zmluva ani dohoda o vecnom bremene, ktoré by sa týkalo nehnuteľností
parc. č. XXX/XX. Iba tá skutočnosť, že v minulosti svokor a svokra navrhovateľa v 1. rade a starí rodičia
navrhovateľov v 2. a 3. rade v minulosti používali prístup k svojmu rodinnému domu cez parcelu č. XXX/
XX, nezakladá vznik práva zodpovedajúcemu vydržaniu vecného bremena. Držiteľ totiž musí byť, so
zreteľom na všetky okolnosti, v dobrej viere, že vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu. K
vydržaniu nestačí správanie, ktoré by mohlo byť obsahom takéhoto práva, napr. prechádzanie cez cudzí
pozemok. Držiteľ musí byť zo zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je subjektom vykonávaného
práva a že toto právo vykonáva pre seba. Sudca sa pri vykonanom dokazovaní zameral predovšetkým
na skutočnosť, či v predmetom prípade sa môže jednať o oprávnenú držbu. Vzhľadom k uvedenému je
v danej veci podstatným to, či navrhovatelia, so zreteľom na všetky okolnosti, boli dobromyseľní v tom,
že im požadované právo patrí. Dobromyseľnosť má pri tom svoju oporu nie len v presvedčení, že im
takéto právo patrí, ale aj v skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že právo mohlo držiteľovi
- navrhovateľom patriť. Z toho potom vyplýva, že nestačí len subjektívne presvedčenie navrhovateľov
o tom, že im právo patrí a nestačí ani to, že prípadne toto právo niekedy bolo v minulosti využívané.
Podstatné je, či existovali konkrétne okolnosti, z ktorým je možné vyvodiť presvedčenie navrhovateľov
o dobromyseľnosti, že im právo patrí.
Takouto okolnosťou by napríklad bola existencia zmluvy, ktorá by síce bola neplatná, ale na základe
nej by sa pôvodná navrhovateľka ujala držby. Navrhovatelia však nepredložili žiadny relevantný a
hodnoverný doklad o tom, že skutočne uzatvorili zmluvu s odporcom, z ktorej by bolo možné vyvodiť
vznik práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu. Naviac, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
navrhovatelia a aj ich právna predchodkyňa (manželka a matka) už niekoľko rokov právo prechodu
nevyužívali. Takúto možnosť ani nemali, odporca prechodu aktívne bráni, keďže sporná nehnuteľnosť
je oplotená zo všetkých strán a navrhovatelia na ňu vstup nemajú. Navrhovatelia využívajú v súčasnosti
a aj v minulosti využívali prístup k nehnuteľnostiam vo svojom vlastníctve, cez iné svoje nehnuteľnosti.
Vecné bremeno by muselo byť v rozsudku presne vymedzené. Malo spočívať v obmedzení práv vlastníka
nehnuteľnosti. V tom prípade, by muselo byť presne vyjadrené, ku ktorej časti nehnuteľnosti by mali mať
navrhovatelia určité právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Bolo by preto vymedziť časť parcely, cez
ktorú by mala viesť trasa prechodu. Navrhovatelia žiadali prechod a prejazd určiť v rozsahu podľa GP
č. 26/2009, tento však naznačuje líniu predpokladanej trasy prechodu a prejazdu bez toho, aby presne
špecifikoval
7 5C 301/2009
rozsah požadovanej trasy prechodu a prejazdu. Naviac odporca spochybňoval, že podľa naznačenej
trasy v minulosti sa nikdy ani neprechádzalo do súčasnej nehnuteľnosti - rodinného domu so súp. č. XXX.
Navrhovatelia nepredložili žiadny dôkaz o tom, že v prejednávanej veci sa jednalo o oprávnenú
držbu. Nemohlo preto dôjsť k vydržaniu práva zodpovedajúce vecnému bremenu. Bolo potrebné návrh
navrhovateľov vzhľadom na už vyššie uvedené dôvody zamietnuť.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 veta prvá OSP. Úspech v konaní má odporca a preto
mu patrí právo na náhradu trov konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia. Odporcovi bolo
poskytnutých 10 úkonov právnej pomoci a to: 1. prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 23.07.2009 (§
14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (ďalej len vyhláška)), 2. písomné podanie na súd, odvolanie
proti vydanému predbežnému opatreniu zo dňa 27.07.2009 (§ 14 ods. 1 písm. d/ vyhlášky), 3. účasť na
pojednávaní dňa 10.05.2011(§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky), 4. obhliadka dňa 27.05.2011, 5. účasť na
pojednávaní dňa 19.11.2013 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky), 6. účasť na pojednávaní dňa 21.01.2014 (§
14 ods. 5 písm. b/ vyhlášky), 7. písomné podanie na súd zo dňa 17.04.2014, 8. účasť na pojednávaní
dňa 02.02.2016 (§ 14 ods. 5 písm. b/ vyhlášky), 9. obhliadka dňa 12.02.2016, 10. účasť na pojednávaní
12.04.2016 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky).
Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ a podľa § 14 ods. 1 písm. a/ b/c/ d/ vyhl. č. 655/2004 Z.z., je hodnota sporu vo
výške 1/13 výpočtového základu, čo predstavuje sumu 53,49 EUR v roku 2009; 57,00 EUR v roku 2011;
60,07 EUR v roku 2013; 61,87 EUR v roku 2014 a 66,-EUR v roku 2016. Za úkony právnej pomoci patrí
preto právnemu zástupcovi odporcu odmena spolu vo výške 602,79 EUR.
Právnej zástupkyni odporcu patrí aj právna náhrada režijného paušálu 2x po á 6,95 EUR
(rok 2009), 2x 7,41 EUR (rok 2011), 1x 7,81 EUR (rok 2013), 2x 8,04 EUR (rok 2014), 3x 8,58 EUR (rok
2016), čo je spolu suma 78,35 EUR. Odporcovi patrí aj právo na náhradu zaplateného súdneho poplatku
za odvolanie proti vydanému predbežnému opatreniu vo výške 33,00 EUR. Celkovo tak trovy právneho
zastúpenia, na náhradu ktorých má odporca právo, predstavujú spolu sumu 714,14 EUR.
Podľa § 149 ods. 1 OSP ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania,
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

8 5C 301/2009
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek
tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.