Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 19, 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 1T/69/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315010393

Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Studenčan

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2315010393.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Studenčanom na hlavnom
pojednávaní dňa 19.02.2018 v trestnej veci proti obžalovanému J. K. pre prečin poškodzovanie veriteľa
podľa § 239 ods. 1 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný J. K., Z.. XX.XX.XXXX V. Š., K. B. Š.-V., L. Č.. XXXX/XX, Z. Q.,

j e v i n n ý , že

dňa 19.07.2011 v Šali uzatvoril, ako predávajúci, s F. V., ako kupujúcou kúpnu zmluvu, v zmysle ktorej na
menovanú previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV 508, v katastrálnom území
Šaľa, pričom tak konal napriek tomu, že v danom čase nemal iný majetok, z ktorého by vedel uspokojiť

celý svoj dlh voči svojmu veriteľovi I. O., plynúci mu z kúpnej zmluvy zo dňa 10.03.2011 uzatvorenej v
Šali, a týmto konaním zmaril jeho uspokojenie a spôsobil mu škodu vo výške najmenej 38.968,- Eur,

t e d a

- čo aj len čiastočne zmaril uspokojenie svojho veriteľa tým, že odstránil čo aj len časť svojho majetku

a spôsobil ním značnú škodu,

č í m s p á c h a l

-prečin poškodzovanie veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a/, ods. 4 Tr.zák
Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 239 ods. 4, § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá
na skúšobnú dobu v trvaní 13 (trinásť) mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného,
poškodeného, svedkov, ako aj prečítaním listinných dôkazných materiálov, pričom dospel k záveru tak,

ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný J. K. na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že zo žalovanej trestnej činnosti
sa necíti byť vinným. Na svoju obranu uviedol, že so I. O. žiadnu zmluvu neuzatváral. Svoj dom z dôvodu
nevedomosti založil v prospech Novomestského, pričom A. V. prevzala za jeho dom peniaze. Následne
tento dom od Z. odkúpil I. O.. A. V. poskytol list vlastníctva na svoj dom ako aj svoj občiansky preukaz,

načo táto následne doniesla zmluvy a všetko začala vybavovať. S V. bol iba v banke - Tatra Banka
pobočka Šaľa, kde sa podpisovali papiere na sumu na 40.000,- Eur. On tieto peniaze nevidel, všetky
zobrala V. s tým, že ich do troch mesiacov vráti. On v tomto prípade ručil svojim domom. Po uplynutí
troch mesiacoch za ním prišiel I. O., ktorý mu dal podpísať nejaké listiny, ktoré podpísal na Mestskom
úrade v Šali. A. V. mu neskôr zaslala 9.000,- Eur, ktoré peniaze zaslal na účet I. O.. Mal poznatky o

tom, že V.Z. mala v úmysle splácať peniaze O., avšak O. s tým nesúhlasil. Obžalovaný ďalej uviedol,
že s F. V. uzatvoril následne kúpnu zmluvu, nevie o akú zmluvu sa jednalo. Tejto dlhoval peniaze. S
Novomestským žiadnu zmluvu neuzatváral. Všetko vybavovala V., ktorej veril. Táto mu zatajila okolnosti
o svojich dlžobách,

Svedok- poškodený I. O. na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že čo sa týka rodinného
domu J. K., túto nehnuteľnosť získal na základe kúpnopredajnej zmluvy. Zmluvu uzatvoril s Z. s
predajnou sumou 45.000,- Eur. Po zaplatení tejto sumy sa stal vlastníkom nehnuteľnosti. S odstupom
časom niekedy v roku 2011- 2012, po dohode s J. K. s týmto podpísal kúpnu zmluvu na predmetnú
nehnuteľnosť na sumu 50.000,- Eur . Dohodli sa, že časť prostriedkov K. uhradí obratom a zvyšok

bude splácať z hypotekárneho úveru. Zaplatil mu 9.000,- Eur. Zvyšok peňazí mu nezaplatil. Návrh na
vklad mal podať kupujúci až momentom uhradenia celej sumy. Po tomto následne zistil, že vkladom
do katastra došlo k prevodu tejto nehnuteľnosti na kupujúceho J. K. a to bez toho, aby zo strany K.
bola uhradená celá predajná cena. Následne si svoje vlastnícke právo uplatňoval na súde, žiadal
aj o vydanie predbežného opatrenia, avšak súd vo veci rozhodol oneskorene, pretože nehnuteľnosť

už bola prevedená z obžalovaného na F. V.. V súčasnosti je exekúcia neúčinná pretože F. V. pred
právoplatnosťou rozhodnutia súdu previedla nehnuteľnosti na svoju dcéru F. O.. On nevidel žiadnu
zmluvu spísanú medzi obžalovaným a V.. Svedok ďalej uviedol, že s obžalovaným mal dohodu
obsiahnutú v kúpnej zmluve, že návrh na vklad spolu kúpnou zmluvou, v prospech kupujúceho J. K. bude
podaný na správu katastra až po úhrade celej kúpnej ceny. Táto dohoda zo strany obžalovaného nebola

dodržaná, pretože uhradil iba čiastku 9.000,- Eur. Obžalovaný napriek tomu v rozpore s ustanoveniami
zmluvy, kúpnu zmluvu spolu s návrhom na vklad podal na katastrálny úrad, napriek tomu, že neuhradil
kúpnu cenu v plnej výške. To, že obžalovaný. predložil kúpnu zmluvu na kataster sa dozvedel z listu zo
správa katastra, kde mu bol oznámený zápis vlastníckych práv v prospech J. K.. Hneď podal sťažnosť
na prokuratúru na Nové Zámky smerujúcu proti rozhodnutiu katastra. Okrem toho podal žiadosť na OS

Galanta o vydanie predbežného opatrenia, pretože obžalovaný nadobudol do vlastníctva predmetnú
nehnuteľnosť. Okresný súd vydal predbežné opatrenie ale oneskorene. V súčasnosti má poznatky, že
Krajský súd v Trnave rozhodol o neplatnosti kúpnej zmluvy medzi F. V. ako predávajúcou a F. O. ako
kupujúcou. Svedok ďalej uviedol, že nevie či odstúpenie od kúpnej zmluvy sa jeho strany stalo právne
účinným. Vtedy prišiel o peniaze od obžalovaného. Výpoveď poslal aj obžalovanému a predpokladá, že

aj na správu katastra. Až to riešil cez prokurátora Nové Zámky. Žiadnu odpoveď z hľadiska odstúpenia
od zmluvy nedostal.

Svedkyňa A. V. na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedla, že z obžalovaným J. dňa 27.05.2011
uzatvorili zmluvu o pôžičke s tým že Takács založil svoj dom. S manželom si požičali peniaze od I.

O. a J. K. v rámci tejto pôžičky ako zábezpeku založil svoj dom. Osobný bankový účet J. K., na ktorý
bola zaslaná kúpna cena od pána Z. na tento mala dispozičné právo, t.j. právo nakladať s finančnými
prostriedkami. J. K. jej dal plnú moc na dispozičné právo. Potom ako O. Z. K. účet previedol peniaze,
tak 10.000,- Eur musela hneď vybrať a tieto odovzdať O.. Ona prevzala iba 30.000,- Eur. Už nevedela
uviesť na aký účel tieto peniaze použila. Neskôr tento účet obžalovaný zrušil. S O. bola taká dohoda,že do 8 mesiacov sa mali tieto peniaze vrátiť. Ona s manželom sa aj snažila, avšak v prípade O.Q. sa
jednalo o človeka, ktorý oberá ľudí o domy.
Nechceli aby Takács prišiel o dom. J. K. zaslala na jeho účet sumu 10.000,- Eur za účelom vrátenia

peňazí.O.užsňounechcelkomunikovať,išlomuibaopeniaze.Jepravdou,žedňa27.05.2011podpísali
zmluvu o pôžičke s J. K., pretože peniaze mala posielať K. T. Z. O. s tým, že K. ich mal následne
odovzdať O.. J. K. jej ani jej manželovi nedal žiadne peniaze, nikdy im reálne žiadne peniaze nepožičal,
len poskytol dom ako zálohu.

Svedkyni F. V. po zákonnom poučení využila svoje právo a odmietla vypovedať, keďže obžalovaný je jej
brat. Následne bola prečítaná výpoveď svedkyne z prípravného konania zo dňa 17.3.2015. Svedkyňa
vo svojej výpovedi uviedla, že si už nepamätá kedy došlo k prevodu domu na jej osobu. Bolo to asi tri
roky dozadu. Jej brat J. K. sa rozhodol, že dom prevedie na ňu, nakoľko jej dlžil peniaze. Jednalo sa
o dlžoby, ktoré mu vznikli z jeho podnikania. V čase, ked na ňu previedol dom, manželia V. mali voči
nemu pohľadávku vo výške 41.000 Eur. Bola aj spísaná zmluva, na základe ktorej manželia V. pristúpili

k záväzku jej brata, ktorý mal voči O..

Svedkyňa F.. F. O. po zákonnom poučení využila svoje právo a odmietla vypovedať, keďže obžalovaný
je jej strýko, jej mamy F. V. brat. Následne bola prečítaná výpoveď svedkyne z prípravného konania.

Svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že ona nemala poznatky o tom, aký majetok mal strýko v čase,
keď dom previedol na jej matku F. V.. Jej mama tento dom následne previedla na jej osobu.

Znalec D.. D. A., z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti, na hlavnom pojednávaní

vypovedal k znaleckému posudku č. 3/2015. Znalec okrem iného uviedol, že pôvodná stavba
posudzovanej nehnuteľnosti bola daná do užívania v roku 1950, daný údaj - rok 1950 čerpal z listu zo
štátneho archívu ako aj zo znaleckého posudku D.. Š. F.. Výpočet technickej hodnoty stavby nevykonal
lineárnou metódou, kde má vplyv priamo vek stavby ale na výpočet použil analogickú metódu, kde
podľa miestnej obhliadky odborným odhadom stanovil percento opotrebenia pre jednotlivé stavebné

prvky a konštrukcie, čo je žurnalizované od str. 8 znaleckého posudku. Týmto výpočtom mu vyšlo
42,47% čo je približne polovica opotrebenia. Opotrebenie síce závisí od veku stavby ale pre jednotlivé
konštrukčné prvky, ktoré boli v rámci rekonštrukcie, modernizácie a iných zásahov do stavby realizované
v priebehu do času obhliadky lepšie odzrkadľuje percentuálne ohodnotenie opotrebenia. Keby išlo o
stavbu, na ktorej by od roku 1936 neboli robené žiadne zásahy, žiadna modernizácia, v tom prípade by

bolo možné použiť lineárnu metódu. Pri výpočte východiskovej a technickej hodnoty a aj opotrebenia
nezhodnotil zvlášť pôvodnú stavbu a prístavbu, pretože ide o jeden objekt, jednu stavbu, jeden rodinný
dom. Metodika nedovoľuje rozdeliť takúto nehnuteľnosť na dva samostatné objekty a takto samostatne
vypočítať cenu. V roku 2004 vošiel do platnosti zákon o znalcoch a tlmočníkoch, ktorý odporučil použitie
modifikovanej metodiky, ktorý bola platná v roku 2004. Súčasťou znaleckého posudku je aj ohodnotenie

chlieva, ktoré tvorí príslušenstvo ku hlavnej stavbe a to aj napriek tomu, že nie je zapísané na LV, avšak
tvorí súčasť stavby. Ako všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti t.j. stavby a pozemku znalec vyčíslil na sumu
69.500,-Eur.

Na hlavnom pojednávaní bol taktiež prečítaný znalecký posudok J.. G. B. z č.l. 60-73 č. 4/2015, z odboru

poľnohospodárstvo, odvetvie hodnota poľnohospodárskej pôdy. Znaleckým posudkom bola stanovená
hodnota majetkového podielu na zadaných pozemkoch v celkovej výške 632,00 Eur.

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal listinné dôkazy trestné oznámenie č.l. 1-4 trestné oznámenie,
listinné materiály č.l. 116 - 308 č.l. 414-415.

Súd v rámci hodnotenia produkovaných dôkazných materiálov predovšetkým vychádzal z výpovede
obžalovaného J. K., svedka poškodeného I. O., ďalej kúpnej zmluvy č.l. 143-145.

Súd na základe vyhodnotenia produkovaných dôkazov dňa 19.10.2016 vyhlásil rozsudok, ktorým

obžalovaného J. K. podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry v
Galante z prečinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a/, ods. 4 Tr. zák., pretože nemal
za preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Okresný súd v rámci zdôvodnenia
oslobodzujúceho rozsudku sa zaoberal nasledovnými právnymi úvahami :Predovšetkým súd mal za vyvrátené tvrdenie obžalovaného, že so I. O. žiadnu zmluvu neuzatváral.

Toto tvrdenie obžalovaného bolo vyvrátené výpoveďou poškodeného I. O., ktorý uviedol, že niekedy v
roku 2011- 2012, po dohode s J. K. s týmto podpísal kúpnu zmluvu na predmetnú nehnuteľnosť na
sumu 50.000,- Eur . Dohodli sa, že časť prostriedkov Takács uhradí obratom a zvyšok bude splácať z
hypotekárneho úveru. Zaplatil mu 9.000,- Eur. Zvyšok peňazí mu nezaplatil. Návrh na vklad mal podať
kupujúci až momentom uhradenia celej sumy. Okrem toho z kúpnej zmluvy zo dňa 15.03.2011 na č.l.

143 - 145 vyplýva, že táto bola uzatvorená medzi predávajúcim I. O. a kupujúcim J. K.. Predmet prevodu
bola sporná nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva č. 508 za cenu 50.000,-Eur. Jej súčasťou bolo
vyhlásenie kupujúceho v článku VII. bod 7, že kúpnu zmluvu spolu s návrhom na vklad podá kupujúci
na príslušnú Správu Katastra až po uhradení kúpnej ceny v plnej výške na účet predávajúceho, pričom
k Návrhu na vklad bude pripojený aj doklad o úhrade kúpnej ceny v plnej výške na účet predávajúceho.
V tomto prípade zo strany kupujúceho - obžalovaného boli podľa názoru súdu porušené podmienky

uzatvorenejzmluvy,pretožebeztohoabyuhradilcelúčiastkuprevádzanejnehnuteľnosti,takpodalnávrh
na vklad do katastra nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu podľa názoru súdu bola takýmto konaním
obžalovaného z právneho hľadiska kúpna zmluva de facto neúčinná, pretože obžalovaný v stanovenej
lehote podľa zmluvy do dňa 31.05.2011 neuhradil celú cenu nehnuteľnosti a v rozpore s podmienkami
zmluvy článok VII. bod 7, kúpnu zmluvu spolu s návrhom na vklad podal na príslušnú Správu Katastra

bez toho, aby uhradil kúpnu ceny v plnej výške na účet predávajúceho. Okrem uvedeného zo strany
predávajúceho I. O. bolo dňa 30.06.2011 jednostranným právnym úkonom realizované odstúpenie od
kúpnej zmluvy, čo nepoprela ani obhajoba v záverečnej reči. Na základe uvedeného, súd dospel k
právnemu názoru, že momentom uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 21.07.2011 medzi predávajúcim J.
K. a kupujúcim F. V. č.l. 146-148, obžalovaný J.B. K. nedisponoval vlastníckym právom k predmetnej

nehnuteľnosti a ani nemal dispozičné právo nakladať z touto nehnuteľnosťou, teda nemohol čo aj
čiastočne zmariť uspokojenie svojho veriteľa tým, že odstránil čo aj len časť svojho majetku.

Následne na základe podaného odvolania prokurátorky Okresnej prokuratúry v Galane vo veci
rozhodoval Krajský súd v Trnave pod sp. zn. 6To/40/2017. Dňa 28.09.2017 krajský súd napadnutý

rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd v Trnave v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia poukázal na právne zdôvodnenie
odvolania prokurátora, ktorý okrem iného uviedol, že v zmysle § 7 ods. 1 Trestného poriadku orgány

činné v trestnom konaní a súd posudzujú samostatne predbežné otázky, ktoré sa v konaní vyskytnú; ak
je o takej otázke právoplatné rozhodnutie súdu, Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný
súd“), Súdneho dvora Európskej únie alebo iného štátneho orgánu, orgány činné v trestnom konaní
a súd sú takým rozhodnutím viazané, ak nejde o posúdenie viny obvineného. Okresný súd Galanta
rozsudkom sp. zn. 15C/66/2012 z 02.10.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s potvrdzujúcim

rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/16/2013 z 27.11.2013, ešte v roku 2013 rozhodol,
že kúpna zmluva z 19.07.2011 uzatvorená medzi J. K. ako predávajúcim a F. V., ako kupujúcou, na
základe ktorej previedol obžalovaný J. K. na svoju sestru F. V. sporné nehnuteľnosti zapísané na LV
č. 508 v katastrálnom území Šaľa, je voči I. O. právne neúčinná. V tomto smere bol potom súd (I.
stupňa) v trestnom konaní povinný rešpektovať právny záver súdu vyslovený v uvedenom právoplatne

skončenom civilnom konaní v tom smere, že ak bola kúpna zmluva z 19.07.2011 medzi obžalovaným
a jeho sestrou právne neúčinná voči I. O., nemohla byť zároveň neplatná. Ak by obžalovaný nebol
vlastníkom prevádzaných nehnuteľností, právny záver o neúčinnosti zmluvy by nemohol byť urobený,
pretože absencia vlastníckeho práva na strane predávajúceho zakladá absolútnu neplatnosť právneho
úkonu pre rozpor s § 39 Občianskeho zákonníka a zásadou, že nikto nemôže na iného previesť viac

práv ako má sám. Okresný súd Galanta v cit. rozsudku sp. zn. 15C/66/2012 výslovne konštatoval,
že napadnutým právnym úkonom (kúpna zmluva obžalovaného z jeho sestrou F. V. z 19.07.2011)
sa J. K. zbavil svojho majetku (na str. 4 rozsudku). Skutočnosť, že J. K. bol vlastníkom sporných
nehnuteľností výslovne konštatoval v rozsudku sp. zn. 10Co/16/2013 aj Krajský súd v Trnave, keď
na strane 6 uviedol, že jediný majetok, ktorý J. K. mal, a z ktorého mohol uspokojiť pohľadávku

veriteľa, boli práve sporné nehnuteľnosti. Na základe uvedeného súd (I. stupňa) v trestnom konaní s
poukazom na § 7 ods. 1 Trestného poriadku nebol oprávnený posúdiť otázku vlastníckeho práva J.
K. k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 508, v katastrálnom území Šaľa, v čase uzavretia kúpnej
zmluvy s jeho sestrou F. V. (19.07.2011 - dátum uvedený na zmluve), ktorú už raz posudzoval súd vcivilnom konaní, ktoré bolo právoplatne skončené, inak. Súd (I. stupňa) ďalej v napadnutom rozsudku
vychádzal zo skutkového stavu, že obžalovaný ako kupujúci uzatvoril 15.03.2011 kúpnu zmluvu s I.
O. ako predávajúcim, predmetom ktorej boli sporné nehnuteľnosti zapísané na LV č. 508 v k. ú. Šaľa

za cenu 50.000 eur, pričom obžalovaný zaplatil predávajúcemu len 9.000 eur a zvyšok kúpnej ceny
predávajúcemu nezaplatil. Zároveň obžalovaný podal návrh na vklad vlastníckeho práva v rozpore s
čl. VII. bod 7 uvedenej kúpnej zmluvy, podľa ktorého bol obžalovaný oprávnený podať návrh na vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností až po zaplatení celej kúpnej ceny. (Pozn.: v kúpnej zmluve
je uvedený dátum uzavretia 10.03.2011, podľa osvedčovacej doložky mesta Šaľa, nachádzajúcej sa

v spise predávajúci zmluvu podpísal 15.03.2011 a takýto dátum uzavretia zmluvy uvádza súd aj v
napadnutom rozsudku, pričom zo spisu je ale zrejmé, že ide o tú istú zmluvu medzi obžalovaným a
O., ako je uvádzaná v obžalobe s dátumom uzavretia 10.03.2011.) Na základe uvedeného uviedol
súd (I. stupňa) v napadnutom rozsudku právny záver, že v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti
obžalovaného podľa čl. VII. bod 7 uvedenej kúpnej zmluvy, táto bola de facto neúčinná. Okrem
toho zo strany predávajúceho I. O. bolo 30.06.2011 zrealizované jednostranné odstúpenie od kúpnej

zmluvy, z čoho vyplýva, že obžalovaný v čase uzavretia kúpnej zmluvy s jeho sestrou F. V. 21.07.2011
nedisponoval vlastníckym právom k predmetným nehnuteľnostiam. (Pozn.: v kúpnej zmluve je uvedený
dátum uzavretia 19.07.2011, a takto bol označovaný aj v cit. rozsudkoch Okresného súdu Galanta sp.
zn. 15C/66/2012 a Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/16/2013, z osvedčovacej doložky obsiahnutej
v spise vyplýva, že k podpisu došlo 21.07.2011; súd v napadnutom rozsudku uvádza ako dátum

uzatvorenia zmluvy 21.07.2011, je pritom zrejmé, že ide o jednu a tú istú zmluvu medzi obžalovaným
a F. V.). S týmito právnymi závermi súdu prvého stupňa sa prokurátor nestotožnil. Predovšetkým, ak
účastník kúpnej zmluvy poruší svoju zmluvnú povinnosť, uvedené v žiadnom prípade nespôsobuje
neúčinnosť kúpnej zmluvy. Druhá zmluvná strana sa môže domáhať splnenia zmluvnej povinnosti
súdnou cestou, môže jej vzniknúť nárok na náhradu škody, na zaplatenie zmluvnej pokuty, prípadne za

splnenia zákonných podmienok nárok na odstúpenie od zmluvy. Porušenie zmluvnej povinnosti však
nemôže (bez ďalšieho) spôsobiť neúčinnosť zmluvy, čo je celkom zrejmé aj z toho dôvodu, že potom
by žiadna uzatvorená zmluva nebola pre účastníkov účinná a teda ani záväzná, pretože záväznosti by
sa dalo vyhnúť porušením zmluvy. Na základe uvedeného nemožno dospieť k právnemu záveru, že
ak obžalovaný ako kupujúci porušil zmluvnú povinnosť nepodať návrh na vklad vlastníckeho práva do

katastra nehnuteľností skôr, ako zaplatí celú kúpnu cenu, tak naňho vlastnícke právo vlastne vôbec
neprešlo.Dňa24.06.2011SprávakatastraŠaľarozhodnutímsp.zn.V887/14povolilavkladvlastníckeho
práva z kúpnej zmluvy z 15.03.2011 v prospech obžalovaného, teda nastali vecno-právne účinky
predmetnej zmluvy a obžalovaný nadobudol k nehnuteľnostiam jednoznačne vlastnícke právo. Pokiaľ
ide o právny úkon odstúpenia od zmluvy z 30.06.2011 zo strany I. O., na ktorý poukázal súd prvého

stupňa, z napadnutého rozsudku nevyplýva, kedy mal byť tento právny úkon doručený obžalovanému,
resp. kedy mal vôbec nadobudnúť právne účinky, či to bolo predtým, ako obžalovaný uzatvoril kúpnu
zmluvu z 19.11.2011, ktorou „predal“ sporné nehnuteľnosti svojej sestre za započítanú (teda nikdy
nevyplatenú) kúpnu cenu s právom ich dlhodobého užívania obžalovaným a právom spätnej kúpy za 1
euro alebo až potom. Uvedené ustanovenia kúpnej zmluvy sú navyše okrem iného v rozpore s účelom

kúpnej zmluvy a v skutočnosti išlo o fingovanie kúpnej zmluvy, ktorým sa malo zastrieť vlastnícke právo
obžalovaného a zároveň právny úkon odpustenia dlhu F. V. voči obžalovanému. I. O. v zápisnici o
výsluchu poškodeného z 13.05.2014 na strane 11 síce potvrdil, že predmetný list (odstúpenie od zmluvy
z 30.06.2011) písal, ale zároveň uviedol, že k odstúpeniu od zmluvy nikdy nedošlo a preto následne
podával aj žalobu na súd. Pri výsluchu na hlavnom pojednávaní 03.02.2016 uviedol, že nevie, či sa

odstúpenie od kúpnej zmluvy z jeho strany stalo účinným. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku teda
nie je teda zrejmé, z akých dôkazov súd prvého stupňa urobil právny záver, že odstúpenie od kúpnej
zmluvy z 30.11.2011 zo strany I. O. nadobudlo právne účinky, a to ešte predtým, ako obžalovaný ako
predávajúci 21.07.2011 uzatvoril kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli predmetné nehnuteľnosti, s jeho
sestrou F. V. ako kupujúcou. Určenie, či obžalovaný bol alebo nebol v čase uzavretia zmluvy 21.07.2011

s F. V. skutočným vlastníkom predmetných nehnuteľností, patrí do právomoci súdu v civilnom sporovom
konaní a táto otázka bola civilným súdom už aj právoplatne posúdená, preto súd v trestnom konaní
nebol oprávnený urobiť iný záver, ako už urobil súd v civilnom konaní (v cit. rozhodnutiach sp. zn.
15C/66/2012 a sp. zn. 10Co/16/2013), a to ani vtedy, ak by sa s ním nestotožňoval. Prokurátor ďalej
uviedol, že ak by odvolací súd napriek uvedenému bol názoru, že súd prvého stupňa mohol v trestnom

konaní dospieť k záveru, že obžalovaný nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností v čase ich predaja
jeho sestre (pretože I. O. predtým účinne odstúpil od zmluvy), tak v danom prípade sa trestného činu
poškodzovania veriteľa sa v zmysle § 239 ods. 1 Trestného zákona dopúšťa nielen ten, kto, čo aj len
čiastočne, zmarí uspokojenie svojho veriteľa tým, že predá čo aj len časť svojho majetku, ale aj ten, ktozmarí uspokojenie svojho veriteľa tým, že predstiera neexistujúce právo. Ak by teda súd dospel k záveru,
že odstúpenie z 30.06.2011 od kúpnej zmluvy z 15.03.2011, ktorú uzatvoril obžalovaný so I. O., bolo
účinné, potom obžalovaný nevyhnutne v čase uzavretia kúpnej zmluvy s jeho sestrou 21.07.2011 musel

vedieť, že mu vznikla povinnosť nehnuteľnosti vrátiť predávajúcemu O. na základe odstúpenia, a ak tieto
nevrátil, ale uzatvoril kúpnu zmluvu so svojou sestrou, išlo by o naplnenie skutkovej podstaty prečinu
poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, a to predstieraním vlastníckeho
práva obžalovaného, o ktorom vedel, že mu nesvedčí (samozrejme za predpokladu, že obžalovaný
nemal iný majetok na uspokojenie veriteľa, čo však nie je sporné a napadnutý rozsudok na tomto dôvode

ani vôbec nespočíva). Uvedená skutočnosť by teda mohla mať za následok nanajvýš nesprávnu právnu
kvalifikáciu konania obžalovaného, ktorá by v takom prípade namiesto § 239 ods. 1 písm. a), ods. 4
Trestného zákona, ako bola uvedená v obžalobe, mala byť správne uvedená ako prečin poškodzovania
veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. c), ods. 4 Trestného zákona, čo však nemôže odôvodňovať záver, že
nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, a teda oslobodenie obžalovaného
spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku. Preto prokurátor navrhol, aby Krajský súd v

Trnave zrušil rozsudok Okresného súdu v Galante č. k. 1T/69/2015-431 a nariadil súdu (I. stupňa), aby
vo veci znovu konal a rozhodol.

Krajský súd poukázal aj na vyjadrenie obžalovaného k dôvodom odvolania prokurátora, ktoré písomne

vypracovala jeho obhajkyňa F.. P.. X.. D. F.. „V prvom rade považuje za potrebné uviesť, že predmetom
tohtocivilnéhokonanianebolourčenieneplatnostikúpnejzmluvyzodňa19.07.2011-naviac,poškodený
I. O., ako navrhovateľ, v predmetnom konaní vôbec neuviedol, že od kúpnej zmluvy uzatvorenej s
obžalovaným J. K. dňa 10.03.2011, listom zo dňa 30.06.2011 odstúpil, a teda pravdivo neopísal všetky
rozhodujúce skutočnosti, ako mu to ukladalo ustanovenie § 79 ods. 1 O.s.p. Čo sa týka posúdenia

otázky vlastníckeho práva po platnom a účinnom odstúpení od kúpnej zmluvy, v zmysle ustálenej
judikatúryzastávanázor,že:Platnéodstúpenieodzmluvyoprevodenehnuteľnostivzmysleustanovenia
§ 48 ods. 1 Obč. zákonníka má za následok zánik len záväzkovo-právneho vzťahu, ktorý takouto
zmluvou vznikol, a nie tiež zánik vecného práva, ktoré vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností po
príslušnom konaní a rozhodnutí správneho orgánu. Preto odstúpenie od kúpnej zmluvy predávajúcim

nie je samo osebe dôvodom pre obnovenie jeho vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam
v katastri nehnuteľností. Konštitutívne (právotvorné) účinky vkladu do katastra nehnuteľností môžu byť
odstránené buď tak, že bude pre predávajúceho jeho vlastnícke právo spätne vložené do katastra
nehnuteľností na základe dohody účastníkov podľa § 28 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. alebo
záznamom podľa § 34 a nasl. citovaného zákona na základe rozsudku súdu vydaného v konaní o

žalobe požadujúcej určenie vlastníckeho práva (§ 80 písm. c) O.s.p.). (Rozsudok Najvyššieho súdu z
21.8.1997 sp. zn. 3 Cdo 151/1996) Naviac, poškodený I. O. predmetné odstúpenie od kúpnej zmluvy zo
dňa 30.06.2011 podal aj na príslušnú správu katastra v Šali (ako to uviedol aj na hlavnom pojednávaní
dňa 03.02.2016 - strana 3 dole zápisnice). Návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.07.2011 uzatvorenej s F. V., bol podaný až dňa 22.07.2011, pričom

Správa katastra Šaľa, napriek doručenému odstúpeniu, rozhodnutím zo dňa 15.12.2011, pod č. k. V
1205/11,vkladvlastníckehoprávadokatastranehnuteľnostíkpredmetnýmnehnuteľnostiam,vprospech
F. V., povolila. Odhliadnuc od uvedeného však má za to, že skúmanie otázky, či obžalovaný J. K. v
momente uzatvorenia kúpnej zmluvy so svojou sestrou F. V. dňa 19.07.2011 disponoval vlastníckym
právom k predmetným nehnuteľnostiam alebo nie - t.j. či obžalovaný predstieral neexistujúce právo

(strana 4 dole a 5 hore odôvodnenia), resp. platnosti jej uzatvorenia je právne irelevantné, pretože
v tom čase právny titul - dlh obžalovaného voči svojmu veriteľovi I. O., plynúci mu z kúpnej zmluvy
zo dňa 10.03.2011 uzatvorenej v Šali, na základe ktorého mohol poškodený I. O., v čase prevodu
nehnuteľností na F. V., požadovať od obžalovaného zaplatenie zostávajúcej časti kúpnej ceny za prevod
nehnuteľností, ako objekt trestného činu poškodzovania veriteľa, už neexistoval - a v danom prípade nie

je potom rozhodné, či to bolo z titulu neúčinnosti kúpnej zmluvy alebo v dôsledku platného a účinného
odstúpenia od kúpnej zmluvy, čím došlo k jej zrušeniu ex tunc. Pre naplnenie skutkovej podstaty
trestného činu marenia uspokojenia veriteľa prestieraním neexistujúceho práva, by musel nevyhnutne,
v čase prevodu nehnuteľností na F. V., existovať objekt trestného činu, ktorým bola v tomto konkrétnom
prípade pohľadávka I. O. na zaplatenie zostávajúcej časti kúpnej ceny plynúca mu z kúpnej zmluvy zo

dňa 10.03.2011. Keďže, tento dlh obžalovaného neexistoval, či už v dôsledku neúčinnosti kúpnej zmluvy
alebo v dôsledku platného a účinného odstúpenia od kúpnej zmluvy, má za to, že prevodom, hoci aj
neexistujúceho vlastníckeho práva, nemohlo dôjsť k zmareniu uspokojenia veriteľa I. O.Ű., a preto aj
popísané konanie obžalovaného, nemôže byť v žiadnom prípade spôsobilé naplniť skutkovú podstatutrestného činu poškodzovania veriteľa, či už podľa § 239 ods. 1 písm. a) alebo podľa § 239 ods. 1
písm. c) Trestného zákona. Prokurátor v ďalšej časti odôvodnenia stotožňuje záväzok obžalovaného
vyplývajúci mu z nezaplatenej časti kúpnej ceny, ako objektu trestného činu poškodzovania veriteľa,

s jeho diametrálne odlišným synalagmatickým záväzkom na vrátenie plnenia z titulu bezdôvodného
obohatenia, t. j. vzájomne podmienenej povinnosti obidvoch účastníkov neplatnej alebo zrušenej zmluvy
vrátiť si všetko, čo podľa zmluvy dostali, čo samozrejme považuje za absolútne neprijateľné. Podľa ust. §
457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný
vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Súdy, v tomto prípade, poukazujú na Zborník stanovísk,

správ o rozhodnutí súdov a súdnych rozhodnutí najvyšších súdov IV, kde sa uvádza: „Ak je kúpna
zmluva neplatná alebo zrušená, môže sa jej účastník domáhať úspešne vrátenia svojho plnenia len za
predpokladu, že je ochotný a schopný vrátiť žalovanému to, čo sám prijal ako plnenie zo zmluvy. To
sa týka aj prípadnej peňažnej náhrady za plnenie, ak nie je dobre možné vrátenie plnenia pôvodného
(§458 ods. 1, veta druhá OZ). Súd môže vyhovieť takej žalobe len vtedy, ak je v žalobnom návrhu
samotnom, alebo v jeho spojení so vzájomným návrhom žalovaného podklad (§153 ods. 2 O.s.p.) pre

výrok, v ktorom možno vyjadriť vzájomnú viazanosť plnení oboch účastníkov, ktorá by bola v zmysle
ustanovenia § 262 ods. 1 O.s.p. rešpektovaná v prípade súdneho výkonu rozhodnutia.“ Ak z uvedeného
vyplýva, skutočnosť, že obžalovaný J. K. predmetné nehnuteľnosti poškodenému I. O., z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia nevrátil, ale ich previedol na F. V., nemôže byť v žiadnom prípade objektom
trestného činu poškodzovania veriteľa - ale, ako to vyplýva zo skutkového základu obžaloby, tým je v

tomto prípade jedine dlh obžalovaného voči svojmu veriteľovi I. O.Q., plynúci mu z kúpnej zmluvy zo dňa
10.03.2011 uzatvorenej v Šali. Navyše, poškodený I. O. svoj záväzok voči obžalovanému, a to vrátiť mu
zaplatenú časť kúpnej ceny vo výške 9.000,- € do dnešného dňa nesplnil, a preto, v zmysle ustanovenia
§ 560 prvá veta Občianskeho zákonníka, sa ani poškodený I. O. nemôže domáhať splnenia záväzku voči
obžalovanému. V dôsledku uvedeného, sa teda obžalovaný do dnešného dňa nedostal do omeškania

so splnením svojho záväzku voči poškodenému I. O., a preto nemohlo dôjsť ani k zmareniu uspokojenia
veriteľa z titulu nevydania jeho bezdôvodného obohatenia. Okrem toho, v prípade, že si účastníci nie sú
ochotní a schopní vrátiť to, čo prijali ako plnenie zo zmluvy, majú nárok na peňažnú náhradu. Obhajkyňa
ďalej poukázala na stranu 4 odôvodnenia prokurátora, kde sa taktiež zaoberá otázkou nadobudnutia
právnych účinkov odstúpenia poškodeného I. O. zo dňa 30.06.2011, od kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel

s obžalovaným dňa 10.03.2011, pričom zdôrazňuje, že I. O. v zápisnici o výsluchu poškodeného z
13.05.2014 na strane 11 síce potvrdil, že predmetný list (odstúpenie od zmluvy z 30.06.2011) písal, ale
zároveň uviedol, že k odstúpeniu od zmluvy nikdy nedošlo, a preto následne podával aj žalobu na súd,
resp. že nevie, či sa odstúpenie od kúpnej zmluvy z jeho strany stalo účinným. Ďalej prokuratúr na strane
4 tretí odsek uviedol, že: Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je teda zrejmé, z akých dôkazov

súd prvého stupňa urobil právny záver, že odstúpenie od kúpnej zmluvy z 30.0.62011 zo strany I. O.
nadobudlo právne účinky, a to ešte predtým, ako obžalovaný ako predávajúci 21.07.2011 uzatvoril kúpnu
zmluvu predmetom ktorej boli predmetné nehnuteľnosti s jeho sestrou F. V., ako kupujúcou. Následky
odstúpenia od zmluvy sú všeobecne upravené v § 48 ods. 2 OZ, ktorý ustanovuje, že „odstúpením
od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi

dohodnuté inak.“ Vzhľadom na nejednotnosť rozhodovania súdov ohľadom odstúpenia od zmluvy,
občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko publikované pod
č. Cpj 29/97 zo dňa 20. 10. 1997, v ktorom sa uvádza že odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny
úkon adresovaný druhej zmluvnej strane, ktorým sa ruší zmluvný záväzkový vzťah. Uvedený právny
úkon nadobúda účinnosť okamihom, kedy dôjde do dispozičnej sféry druhého subjektu. Jeho účinnosť

nie je podmienená súhlasom druhého účastníka, ani rozhodnutím súdu. Odstúpiť možno len od platnej
zmluvy. Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby
adresát mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom
sa zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu
možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j. akonáhle sa dostane prejav vôle

do sféry jeho dispozície. Máme za to, že vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že
poškodený I. O., listom zo dňa 30.06.2011 odstúpil od kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel s obžalovaným dňa
10.03.2011 (resp. 15.03.2011), pričom v tento deň aj toto odstúpenie zaslal poštou obžalovanému, a to
prostredníctvom doporučeného listu, 1. triedou, do vlastných rúk, pričom predmetný list podal na poštovú
prepravu na pobočke Slovenskej pošty, a.s., Šaľa 1, pod podacím číslom RR338781052SK, ako je to

zrejmé z podacej pečiatky pošty na obálke. Ako vyplýva z webovej stránky Slovenskej pošty, a.s.: , je lehota prepravy doporučeného listu 1. triedy nasledujúci
pracovný deň po dni podania, t. j. v tomto prípade dňa 01.07.2011. Takže, vychádzajúc z uvedeného,
má za to, že poškodený, listom zo dňa 30.06.2011, od predmetnej kúpnej zmluvy platne odstúpil, pričomodstúpenie nadobudlo účinnosť okamihom, kedy došlo do dispozičnej sféry obžalovaného, teda dňa
01.07.2011. Keďže k nadobudnutiu právnych účinkov odstúpenia od zmluvy nie je potrebný súhlas
druhej zmluvnej strany ani osobitné schválenie súdu, predmetné odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa

10.03.2011 nadobudlo právne účinky ešte predtým, ako obžalovaný uzatvoril kúpnu zmluvu zo dňa
19.07.2011 so svojou sestrou F. V.“.

Krajský súd v Trnave v odôvodnení svojho rozhodnutia vyslovil záver, že

napadnuté konanie prvostupňového súdu je nedostatočné nielen z pohľadu ustanovenia § 2 ods.
10 Tr. por., ale predovšetkým z pohľadu ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. Okresný súd sa zároveň
nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, čo napokon prokurátor dôsledne
špecifikoval v dôvodoch podaného odvolania (napr. aj, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie
je zrejmé, z akých dôkazov súd prvého stupňa urobil právny záver, že odstúpenie od kúpnej zmluvy z
30.11.2011 zo strany I. O. nadobudlo právne účinky, a to ešte predtým, ako obžalovaný ako predávajúci

21.07.2011 uzatvoril kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli predmetné nehnuteľnosti, s jeho sestrou F.
V.M. ako kupujúcou.) Súd I. stupňa vo svojom oslobodzujúcom rozsudku uviedol, že kúpna zmluva
uzatvorená medzi obžalovaným a F. V. (dňa 21.07.2011) bola neúčinná z dôvodu nezaplatenia celej
kúpnej ceny, že zo strany I. O. došlo k odstúpeniu od zmluvy právnym úkonom zo dňa 30.06.2011,
a preto momentom uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi obžalovaným a F. V. (21.07.2011) obžalovaný

nedisponovalvlastníckymprávomkprevádzanejnehnuteľnostianemoholtakzmariťuspokojeniesvojho
veriteľa tým, že odstránil čo i len časť svojho majetku. Prokurátor v tejto súvislosti správne poukázal na
to, že súd I. stupňa síce identifikoval existenciu odstúpenia od zmluvy o prevode nehnuteľností zo strany
I. O., no náležite sa nevenoval už otázke, či odstúpenie od zmluvy aj nadobudlo právne účinky (či a kedy
bolo druhému účastníkovi doručené) s tým, že predpokladom odstúpenia je existencia platnej zmluvy,

pričom otázkou platnosti zmluvy sa zaoberal Krajský súd v Trnave v rozsudku č. k. 10Co/16/2013 -
121 zo dňa 27.11.2013. Je pritom potrebné poznamenať, že súd I. stupňa sa nezaoberal ani otázkou
obligačnoprávnych a vecnoprávnych účinkov zmluvy o prevode vlastníckeho práva uzatvorenej medzi
obžalovaným a I. O., s čím priamo súvisí i existencia vlastníckeho (vecného) práva obžalovaného
v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi obžalovaným a F. V.. Odvolací súd taktiež poukazuje na

rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 10Co/16/2013 - 121 zo dňa 27.11.2013, vydaný v právnej veci
navrhovateľa I. O. proti odporkyni F. V. v konaní o neúčinnosť právneho úkonu, ktorým odvolací súd
(v citovanom civilnom konaní) potvrdil rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 2. októbra 2012, č.
k. 15C/66/2012-86, ktorým tento určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi J. K. ako predávajúcim a F.
V. ako kupujúcou (ktorou J. K. previedol na F. V. vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim

sa v katastrálnom území Šaľa a ktoré sú vedené Správou katastra Šaľa na LV č. 508) je voči I. O.
právne neúčinná. Súd v tomto civilnom konaní dospel k záveru, že napádaný právny úkon je úkonom,
ktorý smeruje ku kráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľa, keď tento úkon bol
urobený v lehote posledných troch rokov, a to medzi osobami blízkymi, nakoľko J. K. a odporkyňa
sú súrodencami, teda osobami, ktoré sa považujú za blízke. Týmto úkonom sa J. K. zbavil svojho

majetku, z ktorého by prípadne pohľadávka navrhovateľa mohla byť uspokojená a odporkyňa žiadnym
spôsobom nepreukázala, že J.B. K. aj po uzavretí kúpnej zmluvy vlastní majetok, ktorý by postačoval na
úhradu vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľa. Súd prvého stupňa taktiež nemal (v citovanom civilnom
konaní) preukázanú nevedomosť navrhovateľky o úmysle jej brata J. K. ukrátiť uspokojenie pohľadávky
navrhovateľa, keď dôkazné bremeno bolo na odporkyni, táto žiaden dôkaz neprodukovala a preto súd

prvého stupňa vychádzal z toho, že ako osobe blízkej jej musel byť známy úmysel J. K., keď navyše mala
vedomosť o jeho zlej ekonomickej situácii a existencii dlhov, nakoľko sama tvrdila, že napádaný právny
úkon bol medzi ňou a J. Takácsom uzavretý s cieľom splatenia dlhov J. K. voči nej, nakoľko mu počas
jeho podnikateľskej činnosti požičiavala finančné prostriedky. Odporkyňa (v citovanom civilnom konaní)
síce trvala na svojich tvrdeniach vo všeobecnej rovine, ale nešpecifikovala, v akom období a v akej

výške poskytovala J. K. pôžičky. I samotný obsah kúpnej zmluvy svedčí o úmysle jej účastníkov zmariť
uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľa, keď článkom III bolo zriadené vecné bremeno
v prospech J. K., spočívajúce v doživotnom bezplatnom užívaní nehnuteľnosti, a to aj napriek tomu,
že uvedené zmluvné dojednanie bolo dodatkom ku kúpnej zmluve vyňaté. Svedeckou výpoveďou J.
K.Á. (v citovanom civilnom konaní) bolo preukázané aj že tieto nehnuteľnosti naďalej výlučne užíva

on a taktiež v zmysle článku VII ods. 3 kúpnej zmluvy bolo dohodnuté právo spätnej kúpy, podľa
ktorého v lehote 20 rokov J. K. môže nehnuteľnosť odkúpiť za 1 euro. Účelom odporkyne (v citovanom
civilnom konaní) teda nebolo nehnuteľnosti vlastniť a realizovať svoje práva vlastníka tým, že budes nehnuteľnosťami nakladať ako s vlastnými, ale úmyslom bolo znemožniť uspokojenie vymáhateľnej
pohľadávky navrhovateľa.

Na základe uvedeného s poukazom na nedostatky a pochybenia rozsudku okresného súdu odvolací
súd postupoval podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. a následne podľa § 322 ods. 1 Tr.
por., teda zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na opätovné
prejednanie a rozhodnutie. Krajský súd v závere svojho rozhodnutia uviedol, že úlohou okresného súdu

bude, opätovne vo všetkých vzájomných súvislostiach prehodnotiť doposiaľ vykonané dôkazy, odstrániť
uvedené pochybenia a znova meritórne rozhodnúť. Vo vzťahu k odvolacím námietkam prokurátora
prvostupňový súd opätovne prehodnotí kompletný spisový materiál, teda i súčasné odvolacie argumenty
prokurátora.

Na základe uvedeného súd na hlavnom pojednávaní po vrátení veci oboznámil procesné strany s

rozsudkomOkresnéhosúduGalantasp.zn.15C66/2012spojenésrozhodnutímKrajskéhosúduTrnava
sp. zn. 10Co/16/2013 zo dňa 27.11.2013.

Okresný súd v Galante po vrátení veci si v plnom rozsahu osvojil právne stanovisko Krajského súdu
v Trnave. Súd aj s poukazom na vyslovený právny záver krajského súdu, opätovným vyhodnotením

produkovaných dôkazov dospel k záveru, že obžalovaný J. K. sa svojim úmyselným konaním dopustil
prečinu poškodzovanie veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. na skutkovom základe
ako je to uvedené v obžalobe prokurátora. Súd v rámci trestnoprávneho posudzovania konania
obžalovaného predovšetkým vyzdvihuje rozhodnutie Okresného súdu Galanta sp. zn. 15C 66/2012
spojené s rozhodnutím Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/16/2013 zo dňa 27.11.2013. Z týchto

rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že kúpna zmluva zo dňa 19.07.2011 uzatvorená medzi J. K. ako
predávajúcim a F. V., ako kupujúcou, na základe ktorej previedol obžalovaný J. K.C. na svoju sestru
F. V. sporné nehnuteľnosti zapísané na LV č. 508 v katastrálnom území Šaľa, je voči I. O. právne
neúčinná. Okresný súd Galanta v rozsudku sp. zn. 15C/66/2012 výslovne konštatoval, že napadnutým
právnym úkonom t.j. kúpna zmluva obžalovaného z jeho sestrou F. V. z 19.07.2011 sa J.J. K. zbavil

svojho majetku. Skutočnosť, že J. K. bol vlastníkom sporných nehnuteľností výslovne konštatoval v
rozsudku sp. zn. 10Co/16/2013 aj Krajský súd v Trnave, keď uviedol, že jediný majetok, ktorý T.J. K.C.
mal, a z ktorého mohol uspokojiť pohľadávku veriteľa, boli práve sporné nehnuteľnosti. Týmto úkonom
t.j. kúpnou zmluvou medzi obžalovaným ako predávajúcim a jeho sestrou F. V. ako kupujúcou zo dňa
19.07.2011 sa obžalovaný J. K. zbavil svojho majetku, z ktorého by prípadne pohľadávka navrhovateľa

mohla byť uspokojená. Súd teda mal za preukázané, že obžalovaný takýmto úmyselným konaním zmaril
uspokojenie svojho veriteľa I. O., pretože previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV
508, v katastrálnom území Šaľa na inú osobu, pričom tak konal napriek tomu, že v danom čase nemal iný
majetok, z ktorého by vedel uspokojiť celý svoj dlh voči svojmu veriteľovi a takto spôsobil značnú škodu,

Súd pri úvahe o treste vychádzal z ustanovenia § 34, § 38 ods. 2 Tr. zák.

Obžalovaný J. K. bol v minulosti 1-krát súdne trestaný. V súčasnosti sa naňho hľadí, akoby nebol
odsúdený. Z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený. V minulosti bol riešený pre priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu.

Súd dospel k záveru, že na nápravu obžalovaného ako aj na ochranu spoločnosti postačí uloženie
obžalovanému výchovný trest.

Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 roka, ktorého výkon mu podmienečne odložil

na skúšobnú dobu v trvaní 13 mesiacov.

Súd o škode nerozhodoval, pretože jej náhrada zo strany poškodeného I. O. nebola uplatňovaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 od oznámenia cestou podpísaného súdu

na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komurozsudok treba doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením rozsudku je
až jeho doručenie.