Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 15C/302/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109215555
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7109215555.16

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v právnej veci žalobcu: VYTEZA, spol. s
r.o. Košice, so sídlom v Košiciach, Terchovská 7, IČO: 00 617 814, zastúpená JUDr. Alenou Zadákovou,
advokátkou so sídlom v Košiciach, Kováčska 32, proti žalovanému: Mestská časť Košice - Kavečany,
Široká 17/A, Košice - Kavečany, IČO: 00 690 902, zastúpenému JUDr. Vladimírom Vrabeľom, advokátom
so sídlom v Košiciach, Hlavná 70, o určenie vlastníckeho práva

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia (žalobca v 1. rade VYTEZA, s.r.o. Košice a pôvodný žalobca v 2. rade D.) sa žalobou
podanou na tunajší súd dňa 26. 6. 2009 domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti - rozostavanej stavby - vodnej nádrže nachádzajúcej sa na parcelách č. XXXX a XXXX
zapísaných v Katastri nehnuteľností Správy katastra Y. pre okres Y. obec Y., katastrálne územie Y.,
a to v podiele 1 k celku. V žalobe uviedli, že sa ochrany svojho vlastníckeho práva domáhali už
v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. 15Cb/225/2002 žalobou o vylúčenie
predmetnej nehnuteľnosti z konkurznej podstaty úpadcu Metropol s.r.o., Košice na tom skutkovom
základe, že sú podieloví spoluvlastníci rozostavanej stavby - vodnej nádrže v lyžiarskom stredisku Košice
- Kavečany. Rozostavaná stavba nebola ku dňu jej zaradenia do majetku úpadcu dokončená podľa
projektu Hydrostav Košice a táto stavba podľa vyjadrenia úpadcu Metropol s.r.o., Košice nikdy nebola
zaradená do jeho majetku. Podľa § 542 ods. 2 Obchodného zákonníka a s poukazom na dohodu
obsiahnutú v zmluve o dielo je zhotoviteľ, v danom prípade žalobcovia v 1. a 2. rade, vlastníkmi veci až
do jej odovzdania objednávateľovi - úpadcovi, čo sa nestalo. Krajský súd v Košiciach žalobu o vylúčenie
veci zamietol rozsudkom zo dňa 1. 12. 2013 a opätovne rozsudkom zo dňa 4. 10. 2005. Ak žalobca
navrhuje určenie svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je na požadovanom určení vždy naliehavý
právny záujem, ak má byť súdnym rozhodnutím určujúce vlastnícke právo zaznamenané do katastra
nehnuteľností a týmto spôsobom dosiahnutý stav súladu medzi právnym stavom a stavom zapísaným
v katastri nehnuteľností. Žalobcovia v žalobe navrhli ako dôkaz pripojiť spis Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 15Cb/225/2002 a pripojili zmluvu o dielo zo dňa 5. 5. 1997.

2. Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 10. 5. 2012 č.k. 15C/302/2009-159 žalobu zamietol pre
nedostatok naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe (§ 80 písm. c/ O.s.p.).

3. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 30. 8. 2013 č.k. 2Co/252/2012-194 zrušil rozsudok súdu
a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uložil súdu posúdiť (ne)existenciu naliehavého

právneho záujmu na určovacej žalobe a vyporiadať sa so skutočnosťami, ktorými žalobcovia
odôvodňovali existenciu naliehavého právneho záujmu.

4. Rozsudkom zo dňa 1. 4. 2014 č.k. 15C/302/2009-226 Okresný súd Košice I žalobu zamietol pre
nedostatok naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c/ O.s.p.

5. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 28. 10. 2015 č.k. 2Co/662/2014-267 zrušil rozsudok
prvostupňového súdu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa právneho názoru
odvolacieho súdu naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení je daný. V zmysle
zaužívanej súdnej praxe sama skutočnosť, že prebieha konanie o excindačnej žalobe na vylúčenie
veci zo súpisu konkurznej podstaty nezakladá bez ďalšieho nedostatok naliehavého právneho záujmu
žalobcu na určení, že je vlastníkom tejto veci. Je podstatné, že žalobcovia sa cítia byť vlastníkmi
rozostavanej stavby vodnej nádrže, s ktorou v konkurznom konaní (hoci aj so súhlasom konkurzného
súdu) nakladal správca konkurznej podstaty a túto predal žalovanému. Aj keď táto stavba bola
zaradená do súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu Metropol s.r.o. Košice, len z
tejto skutočnosti nemožno vyvodiť, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na určení, že sú
spoluvlastníkmi veci. Uložil súdu prvej inštancie zisťovať, či im k predmetu sporu svedčí (resp. či v
prípade splnených podmienok im svedčilo) spoluvlastnícke právo.

6. V priebehu konania žalobca v 2. rade D., nar. XX. X. XXXX dňa XX. X. XXXX zomrel. Právnou
nástupkyňou po žalobcovi v 2. rade sa stala manželka žalobcu v 2. rade Z., ktorá vzala návrh späť v
celom rozsahu a žiadala konanie zastaviť.

7. Podľa § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p. súd konanie vo vzťahu medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovaným zastavil.
O trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovaným súd rozhodol podľa § 146 ods. 1
písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

8. Rozhodnutím Okresného úradu Košice I, odbor životného prostredia zo dňa 4.
10. 1996 č. ŽP-1438/1996-Li bolo povolené investorovi stavby Metropol s.r.o. Košice A:/ Zriadenie
vodohospodárskych diel: realizovaných v rámci stavby: „Zasnežovanie lyžiarskeho strediska Košice -
Kavečany“ v tomto rozsahu: Stavba pozostávala z malej vodnej nádrže, vodného zdroja - vŕtanej studne,
čerpacej a kompresorovej stanice, podzemných rozvodov vody a stlačeného vzduchu s kontrolnými a
odbernými podzemnými šachtami. V prvej etape sa voda do nádrže mala doplňovať z hg vrtu, ktorý sa
zriadi v blízkosti nádrže pod hrádzou do hĺbky 50 m s predpokladanou výdatnosťou 10 l/s. V ďalšej
etape v mieste terajšej hrádze sa počítalo s jej navýšením pre zväčšenie akumulácie.

9. Podľa Zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby z 27. 1. 1997, podpísaného žalobcom v 2. rade D.,
zástupcami Metropol s.r.o. N., zástupcom ŠZ TJ Metropol D., stavba pozostávala z malej vodnej nádrže,
vodného zdroja - vŕtanej studne, čerpacej a kompresorovej stanice, podzemných rozvodov vody a
stlačeného vzduchu s kontrolnými a odbernými podzemnými šachtami.

10. Podľa Súhrnnej technickej správy vypracovanej spoločnosťou Hydroprojstav s.r.o., Košice v
septembri 1997, v rámci zhodnotenia polohy a stavu staveniska, územie navrhovanej vodnej nádrže,
vodná nádrž mala slúžiť na akumuláciu vody pre lyžiarsky areál Kavečany na výrobu umelého snehu
a naviac nádrž mohla slúžiť ako akumulácia vody pre protipožiarne účely obce. Pre zabezpečenie
akumulácie vody bola vybudovaná zemná hrádza. Vlastné teleso bolo na návodnej strane opevnené
oporným múrom zriadeným z cestných panelov osadených v oceľovej konštrukcii, ktoré sú v spodnej
časti votknuté do základového betónového pásu. V hrádzi je zabudované oceľové potrubie DN 250 mm,
na ktorom je osadený uzáver s predĺženým ovládaním zo strojovne. Strojovňa je z oceľovej konštrukcie s
oplechovaním. Pred začiatkom prác bolo potrebné rozobrať z návodnej strany opornú stenu z cestných
prefabrikátov osadenú v oceľovej konštrukcii. Podľa Technickej správy, celú hradiacu konštrukciu a
príslušenstvo bolo nutné vybúrať a zo staveniska odpratať, nakoľko na tomto mieste bude vybudovaná
nová zemná hrádza.

11. Opatrením zo dňa 16. 1. 2002 sp. zn. 4K/316/1999 Krajský súd v Košiciach vyslovil súhlas s predajom
majetku úpadcu patriaceho do konkurznej podstaty mimo dražby pre žalovaného. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 16. 1. 2002.

12. Dňa 5. 5. 2007 bola uzatvorená zmluva o dielo podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka
medzi zhotoviteľom W. a objednávateľom Metropol s.r.o. Košice, Štúrova 32, Košice, ktorej predmetom
bol záväzok, že zhotoviteľ vykoná stavebné práce na stavbe Kavečany - vodná nádrž v lyžiarskom
stredisku Košice - Kavečany podľa projektu a rozpočtu Hydroprojstavu s.r.o., Košice v súčinnosti s firmou
VYTEZA, s.r.o. (článok II).

13. Kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 18. 2. 2002 medzi Metropol s.r.o. Košice v konkurze so sídlom
Košice, Štúrova 32, zastúpenou N., správcom konkurznej podstaty, ako predávajúcim a žalovaným
Mestská časť Košice - Kavečany, Široká 17/A, Košice, zastúpeným I., starostom, ako kupujúcim podľa
§ 27 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších právnych predpisov,
na základe opatrenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4K/316/1999, ktorým súd rozhodol o súhlase
s predajom majetku úpadcu patriaceho do konkurznej podstaty, sa uskutočnil predaj zasnežovacieho
systému v katastrálnom území Kavečany (článok 1).

14. Žalobcovia v 1. a 2. rade vypovedali, že malá vodná nádrž bola zahrnutá do systému zasnežovania.
Pôvodná vodná nádrž bola strhnutá a od toho času sa realizovala stavba podľa nového projektu
spoločnosti Hydroprojstav s.r.o., Košice. Vodná nádrž nebola dokončená z dôvodu nedostatku
finančných prostriedkov. Žalobca v 1. rade a pôvodný žalobca v 2. rade investovali do stavby značné
finančné prostriedky.

15. Žalovaný pred súdom vypovedal, že celý komplex lyžiarskych pozemkov, v ktorom bola zahrnutá
aj vodná nádrž, zakúpili v konkurznom konaní od správcu konkurznej podstaty. Malá vodná nádrž
existovala už pred rokom 1996 a keď sa začala výstavba zasnežovacieho systému, malá vodná nádrž sa
navyšovala. Žalovaný prevzal lyžiarske stredisko v schátralom stave a investoval tam značné finančné
prostriedky.

16. Svedok I. bývalý starosta Mestskej časti Košice - Kavečany, vo výpovedi uviedol, že v lyžiarskom
stredisku Košice - Kavečany neexistovali dve vodné nádrže, len jedna. Pôvodná nádrž bola realizovaná
ešte bývalou TJ Metropol. Určité stavebné úpravy na pôvodnej vodnej nádrži boli.

17. Svedok N. obyvateľ Mestskej časti Košice - Kavečany, vo výpovedi uviedol, že v lyžiarskom stredisku
Košice - Kavečany neexistovali dve vodné nádrže. Pôvodná vodná nádrž bola realizovaná svojpomocne,
sám sa na nej podieľal ako brigádnik.

18. Svedok N. člen zastupiteľstva Mestskej časti Košice - Kavečany, ktorý organizoval prácu na vodnej
nádrži, vo výpovedi uviedol, že pôvodná nádrž sa stavala v roku 1993, navyšovanie pôvodnej vodnej
nádrže sa uskutočnilo v rokoch 1996 - 1997.

19. Svedok I., ktorý vypracovával technickú správu k projektovej dokumentácii a súhrnnú technickú
správu za Hydroprojstav s.r.o., Košice vo výpovedi uviedol, že skôr, ako sa začala budovať vodná nádrž,
boli položené zemné základy tejto nádrže, bol vypracovaný geologický prieskum, na základe toho sa
zvýšila zemná hrádza. Jednalo sa len o navýšenie vodnej nádrže, nie o novú vodnú nádrž. Technologický
postup neumožňoval bez odstránenia starej vodnej nádrže technologicky vybudovať novú vodnú nádrž.

20. Z pripojeného spisu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 15Cb/225/2002 súd zistil, že dňa 20. 2.
2002 žalobcovia v 1. a 2. rade W., Y. a VYTEZA, s.r.o. Košice, podali proti žalovanému N. správcovi
konkurznej podstaty úpadcu Metropol s.r.o. Košice žalobu o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty.
Žalobou sa domáhali, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu
Metropol s.r.o. Košice rozostavanú stavbu - vodnú nádrž, ktorá je na pozemkoch č. XXXX, XXXX a
XXXX v katastrálnom území Y.. Rozsudkom zo dňa 1. 12. 2003 č.k. 15Cb/225/2002-14 Krajský súd
v Košiciach žalobu zamietol. Podaním doručeným súdu dňa 25. 3. 2004 vzal návrh žalobca v 1. rade
späť a žiadal, aby súd konanie zastavil. Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sa odvolal žalobca
v 2. rade. Najvyšší súd SR odvolacie konanie voči žalobcovi v 1. rade zastavil a voči žalobcovi v 2. rade
rozsudok Krajského súdu v Košiciach zrušil. Najvyšší súd SR uložil Krajskému súdu v Košiciach zisťovať,
kto je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a či správca konkurznej podstaty úpadcu disponoval s
vlastníctvom úpadcu, čo by mohlo mať vplyv na platnosť zmluvy. Rozsudkom zo dňa 4. 10. 2005 č.k.
15Cb/225/2002-45 Krajský súd v Košiciach žalobu o vylúčení veci z konkurznej podstaty zamietol.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17. 2. 2009.

21. Rozsudkom zo dňa 28. 6. 2016 č.k. 15C/302/2009-331 súd prvej inštancie konanie vo vzťahu medzi
žalobkyňou v 2. rade Z. a žalovaným zastavil. Vo vzťahu medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovaným
účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Súd nepripustil zmenu návrhu v zmysle podania žalobcu v
1. rade zo dňa 5. 5. 2016, žalobu žalobcu v 1. rade zamietol. Rozsudok vo výrokoch I, II, III nadobudol
právoplatnosť dňa 27. 8. 2016. Proti výrokom IV, V podal odvolanie žalobca v 1. rade.

22. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 29. 9. 2017 č.k. 2Co/441/2016-386 zrušil rozsudok v
napadnutej zamietavej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu v 1. rade a
žalovaného a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
23. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.
účinného do 30. 6. 2016) odvolací súd poukázal, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav,
ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
24. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu v 1. rade zamietol z jediného, pre neho podstatného dôvodu, že
žalobca v 1. rade zmluvu o dielo dňa 5. 5. 1997 neuzatvoril a nemôže sa preto domáhať vlastníckeho
práva k vodnej nádrži. Zmluvu o dielo dňa 5. 5. 1997 podľa jeho názoru uzavrel len štatutárny zástupca
žalobcu v 2. rade D. za zhotoviteľa a zástupca objednávateľa Metropol s.r.o. a tak vecne aktívne
legitimovaná na podanie určovacej žaloby je len právna nástupkyňa po žalobcovi v 2. rade, ktorá však
návrh vzala späť. Samotná skutočnosť, že žalobca v 1. rade za stavebné práce zaplatil vlastné finančné
prostriedky nemôže podľa neho byť spôsobilým dôvodom nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu
sporu a keďže žalobca v 1. rade iné dôkazy nepredložil, pre neunesenie dôkazné bremena jeho žalobu
zamietol.
25. Ide však o záver nesprávny a žalobca v 1. rade dôvodne v odvolaní argumentuje tým, že zmluva o
dielo, ním uzatvorená, je súčasťou spisu 15Cb/225/2002.
26. V spise sp. zn. 15Cb/225/2002 Krajského súdu v Košiciach skutočne na č.l. 7-8 sa nachádza zmluva
o dielo zo dňa 5. 5. 1997, ktorú uzatvoril objednávateľ METROPOL s.r.o. Košice a ako zhotoviteľ a
žalobca v 1. rade, ktorou sa zhotoviteľ zaviazal vykonať stavebnícke práce na stavbe Kavečany - vodná
nádrž v lyžiarskom stredisku Košice - Kavečany. Podľa článku IV zmluvy vodná nádrž - stavebné dielo
ostáva v podielovom vlastníctve zhotoviteľa až do úplného vyplatenia diela.
27. Skutkový záver súdu prvej inštancie, že zmluvu o dielo z 5. 5. 1997 uzatváral len pôvodný žalobca
v 2. rade, ktorého nástupkyňa má byť podľa neho vecne aktívne legitimovaná na podanie žaloby, takto
nie je správny. Zhotovitelia W. a žalobca v 1. rade uzatvárali evidentne samostatné zmluvy o dielo a
obaja do zmluvy zakomponovali inštitút výhrady vlastníctva až do úplného vyplatenia diela. Pritom súdu
prvej inštancie obsah spisu 15Cb/225/2002 a zmluva uzavretá žalobcom v 1. rade mali byť známe, keď
podľa zápisnice o pojednávaní z 10. 5. 2012 (č.l 153-155 spisu) obsah tohto spisu oboznamoval, vrátane
zmluvy o dielo z č.l. 5-8 tohto spisu.
28. V dôsledku opomenutia existencie zmluvy zo dňa 5. 5. 1997, uzavretej aj žalobcom v 1. rade už
súd prvej inštancie nemohol dospieť k jednoznačnému záveru, či aj žalobca v 1. rade je aktívne vecne
legitimovaný na podanie žaloby ani nehodnotil, aké dôsledky má ustanovenie zmluvy, podľa ktorého
vodná nádrž (predmet sporu) „ostáva v podielovom vlastníctve zhotoviteľa až do úplného splatenia
diela“.
29. Pritom zmyslom výhrady vlastníctva je zaplatenie ceny diela tak, aby bol zhotoviteľ jeho vlastníkom
v každej etape zhotovovania diela a jeho podstata spočíva v tom, že strana, ktorá má poskytnúť
peňažné plnenie (cenu diela) nenadobudne vlastnícke právo k protiplneniu (dielu), kým peňažné plnenie
neposkytne v celom rozsahu. Vo všeobecnosti platí, že ak cena diela nebola uhradená, čo i len vo výške
1 €, objednávateľ diela sa jeho vlastníkom nestane.
30. V prejednávanej veci je nepochybné, že objednávateľ diela spoločnosť METROPOL s.r.o. Košice
cenu za vykonané práce žalobcovi v 1. rade nezaplatil v celom rozsahu a súd prvej inštancie bude
musieť skúmať, či táto okolnosť je významná pre prejednávanú vec a vysporiadať sa s kolíziou
nároku zhotoviteľa diela (žalobcu v 1. rade) s nárokmi a záujmami osôb, odvodzujúcimi sa z
neskoršieho konkurzu vedeného na majetok úpadcu - spoločnosti METROPOL s.r.o. Košice. Podľa
zdokumentovaného stavu v spise si žalobca v 1. rade pôvodne v konkurznom konaní ani neuplatnil
pohľadávku z fakturovanej čiastky 2 706 976,- Sk za vykonané práce v domnení, že mu rozostavaná
stavba patrí, hoci úpadca mu z nej uhradil len 10 % DPH.

31. Nakoľko súd prvej inštancie svoje právne závery založil jedine na absencii zmluvy o dielo, na ktorej by
participoval žaloba v 1. rade, hoci táto nepochybne uzavretá bola, nemôže byť jeho rozhodnutie správne
a úplné, v dôsledku čoho odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu musel zrušiť.
32. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie posúdiť dôsledky výhrady vlastníctva,
obsiahnuté v zmluve z 5. 5. 1997 a rozhodnúť, či má táto vplyv na situáciu žalovaného, ktorý
práva k predmetu sporu nadobudol kúpnou zmluvou uzavretou so správcom konkurznej podstaty
úpadcu, spoločnosti METROPOL s.r.o. Košice. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného poukazujúceho
na okolnosti kúpy v konkurze je nutné upozorniť na zaužívanú súdnu prax, v zmysle ktorej právna
domnienka, že vec je do súpisu konkurznej podstaty zahrnutá oprávnene nastáva, iba ak ten, kto
uplatňuje, že vec sa nemala do súpisu zaradiť, nepodá v súdom určenej lehote proti správcovi
vylučovaciu žalobu, hoci bol konkurzným súdom poučený o tom, že vec bola zapísaná do súpisu a
o právnych dôsledkoch nepodania žaloby. Ak vo vzťahu k takejto osobe o vylučovacej žalobe nebolo
rozhodnuté, právne dôsledky ust. § 19 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní nenastávajú a nie je
významné, z akého dôvodu takto konkurzný súd nepostupoval. V danom prípade žalobca v 1. rade v
konaní 15Cb/225/2002 Krajského súdu v Košiciach žiadal vylúčenie veci z konkurznej podstaty, avšak
jeho žalobu rozsudkom zo 4. 10. 2005 krajský súd zamietol a žalobca v 1. rade odvolanie podané proti
tomuto rozhodnutiu vzal späť z dôvodu výmazu obchodnej spoločnosti METROPOL s.r.o. Košice dňa
6. 1. 2007 z obchodného registra.
33. Vo vzťahu k otázke okruhu účastníkov (strán) a pasívnej, či vecnej legitimácie v konaní o určenie, že
žalobca v 1. rade je spoluvlastníkom veci, je nutné brať do úvahy, že vecná legitimácia je stav vyplývajúci
z hmotného práva a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je konaním, ktorým sa poskytuje
rovnaká právna ochrana všetkým domnelým spoluvlastníkom nehnuteľnosti. Platí, že účastníkmi
konania (stranami) musia byť všetci tí spoluvlastníci, ktorých sa konanie o určenie vlastníckeho práva
týka. Podľa prevažujúcej súdnej praxe v konaní o určenie vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu (ako
je tomu v prejednávanej veci) je pasívne legitimovaný iba dotknutý spoluvlastník spoluvlastníckeho
podielu z dôvodu, že právnej sféry ďalších ostatných spoluvlastníkov sa toto konanie netýka a výsledok
konania (určenie práva k spoluvlastníckemu podielu) nemôže mať na ich právne pomery žiaden vplyv.
Účastníkmi konania o takomto nároku nemusia byť všetci spoluvlastníci sporných nehnuteľností, keďže
ideálny podiel na spoluvlastníctve, ktorý je tiež predmetom občianskoprávnych vzťahov má charakter
samostatnej veci (viď. rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/27/2005). Bez ohľadu na uvedené však súd
prvej inštancie svoj záver o zamietnutí žaloby žalobcu v 1. rade odvodzoval (podľa odôvodnenia
písomného vyhotovenia rozsudku) len z absencie zmluvy o dielo, čo nezodpovedá ním samým
zistenému skutkovému stavu veci. Vzhľadom na uvedené opätovne posúdi uplatnený nárok žalobcu
v 1. rade vo väzbe na aktuálny žalobný petit a vysporiada sa aj s ďalšími podstatnými skutočnosťami
uvedenými v odvolaní a vo vyjadrení k nemu a svoje rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby bolo
preskúmateľné a vyporiadalo sa so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v
konaní.

34. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 20. 11. 2017 sa s dôvodmi, na základe ktorých
odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie nestotožnil. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej
inštancie totiž nevyplýva, že jediným a výlučným dôvodom pre zamietnutie žaloby bol nedostatok
vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v 1. rade, a to len preto, že žalobca v 1. rade nepreukázal, že mal
uzatvorenú identickú zmluvu o dielo s výhradou vlastníctva k vodnej nádrži podľa článku IV zmluvy
o dielo. Poukázal na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, z ktorého vyplýva, že súd vo veci
na základe procesnej obrany žalovaného (č.l. 274 až 275, č.l. 284 až 286, č.l. 319 až 321, dôkazy
č.l. 20 až 23, 24 - 25, 34 - 44) považoval za nevyhnutné riešiť ako predbežnú otázku povahy vodnej
nádrže, a to, či je alebo nie je vecou v právnom zmysle. Základným predpokladom úspešnosti žaloby na
určenie vlastníckeho práva je totiž preukázanie vlastníckeho práva žalobcov k vodnej nádrži ako veci v
právnom zmysle v predmetnom spore. Súd na základe dostatočne zisteného skutkového stavu (strana
3 až 5 rozsudku) dospel k správnemu skutkovému zisteniu, že vodná nádrž nie je vecou v právnom
zmysle. Je iba súčasťou veci - zasnežovacieho systému stavby „zasnežovanie lyžiarskeho strediska
Košice - Kavečany“ (ďalej zasnežovací systém) (str. 6 až 8 odôvodnenia rozsudku), ktorú žalovaný
nadobudol titulom kúpnej zmluvy z 18. 2. 2002 (č.l. 20 - 23) od správcu konkurznej podstaty úpadcu
Metropol s.r.o., Košice v konkurznom konaní vo veci vedenej pod sp. zn. 4K/316/99 Krajského súdu v
Košiciach. Ak vodná nádrž nie je samostatná vec a je iba súčasť veci „zasnežovacieho systému“ (č.l.
20 - 23, 39 - 44), a teda vodná nádrž ako taká nie je spôsobilá byť predmetom vlastníckeho práva
podľa § 118 Občianskeho zákonníka, potom súd vyvodil správny právny záver, že žalobcom nesvedčí
spoluvlastnícke právo a práve na základe tejto rozhodujúcej skutočnosti žalobu zamietol. Žalovaný

ďalej poukázal na žalobu (č.l. 1 - 4), v ktorej žalobcovia v 1. a 2. rade označili a priložili len jednu
zmluvu o dielo ako dôkaz č. 5 uzatvorenú so žalobcom v 2. rade, ktorý v konaní vo veci pod sp. zn.
15Cb/225/2002 vedenom na Krajskom súde v Košiciach vystupoval ako žalobca v 1. rade. Žalobcovia
ako nositelia dôkazného bremena boli povinní na preukázanie podstatných a rozhodujúcich skutočností
svoje tvrdenia podoprieť dôkazmi a tieto dôkazy súdu predložiť alebo ich určito označiť (článok 8 CSP,
predtým § 79 ods. 1, 2 O.s.p.). Žalobca v 1. rade v konaní vo veci žiadal síce pripojiť spis Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 15Cb/225/2002, avšak neoznačil ani neuviedol, že na č.l. 7 až 8 súdneho
spisu sp. zn. 15Cb/225/2002 Krajského súdu v Košiciach, kde vystupoval nie ako žalobca v 1. rade,
ale ako žalobca v 2. rade, sa nachádza identická zmluva o dielo, ktorú mal uzatvorenú tiež s úpadcom
Metropol s.r.o., Košice. Napriek tomu, že žalobca v 1. rade neoznačil dôkaz na č.l. 7 - 8 súdneho spisu sp.
zn. 15Cb/225/2002, z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že aj na základe zhodných
tvrdení žalobcov súd z obsahu zmluvy o dielo so žalobcom v 2. rade (č.l. 5 - 6), ktorý je identický
s obsahom zmluvy o dielo so žalobcom v 1. rade (č.l. 7 - 8), posúdil výhradu vlastníckeho práva k
vodnej nádrži podľa jej povahy ako nespôsobilý titul na založenie a preukázanie vlastníckeho práva
žalobcov k predmetu sporu. K právnemu názoru odvolacieho súdu, ktorý vyslovil v bode 19 uznesenia,
žalovaný poukázal na ustanovenie § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
výhrada vlastníckeho práva podľa zákonnej úpravy sa vzťahuje iba na vec v právnom slova zmysle a
nie na súčasť veci, ktorou je vodná nádrž. Výhrada vlastníckeho práva k súčasti veci (vodnej nádrži)
dohodnutá v článku IV zmluvy (na č.l. 5 - 8) podľa § 542 ods. 2 Obchodného zákonníka vlastnícke právo
nezakladá ani ho neosvedčuje. Žalobcovia na už existujúcom objekte vodnej nádrže vykonávali iba časť
prác (stavebné práce na diele a montážne práce), dodávka a montáž (technológie) na diele realizoval iný
zhotoviteľ SPORT a TECHNIK (č.l. 43 - 44 súdneho spisu). Žalobcovia teda nezhotovovali dielo (stavbu)
ako novú vec v právnom zmysle, vykonávali iba práce opravou a úpravou súčasti veci. Predmetom
zmlúv o dielo boli úpravy a opravy už existujúcej vodnej nádrže (č.l. 42), na ktorý sa možnosť výhrady
vlastníckeho práva podľa § 542 ods. 2 Obchodného zákonníka nevzťahuje a platí zákonná úprava
podľa § 542 ods. 2 Obchodného zákonníka. Na zhotoviteľa neprechádza nebezpečenstvo škody
na veci, ktoré je predmetom údržby, opravy alebo úpravy ani vlastnícke právo k nej. Na základe dôkazov
predložených v konaní vo veci žalovaný od začiatku tvrdil a stále tvrdí, že vodná nádrž ako súčasť
„zasnežovacieho systému“ podľa zákonných ustanovení a ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších
súdnych autorít vždy bola vlastníctvom úpadcu a na túto relevantnú skutočnosť nemá žiadny vplyv
tvrdenie žalobcov, že sa cítia byť vlastníkmi vodnej nádrže, a to len preto, že vodná nádrž - stavebné
dielo nebolo úplne vyplatené. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Obo/64/2000 z 22.
6. 2000, podľa ktorého „ak bol na majetok objednávateľa vyhlásený konkurz, zhotoviteľ sa nemôže
úspešne domáhať proti správcovi konkurznej podstaty vylúčenia veci, ktorá bola predmetom údržby,
opravy alebo úpravy z konkurznej podstaty úpadcu, pretože vlastníkom veci je úpadca“, a to platí
jednoznačne aj v prípade, ak sa jedná o súčasť veci (časť diela). Zmluvné ustanovenie dohody o výhrade
vlastníckeho práva v článku IV zmluvy nevymedzuje predmet výhrady vlastníckeho práva určito, preto
je podľa § 37 Občianskeho zákonníka neplatným ustanovením a zároveň pre rozpor s ustanovením §
118 Občianskeho zákonníka (predmetom občianskoprávnych vzťahov môže byť iba vec a nie súčasť
veci) je toto ustanovenie v článku IV zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné.
K právnemu názoru odvolacieho súdu, ktorý vyslovil v bode 23 uznesenia, že v ďalšom konaní bude
povinnosťou súdu posúdiť dôsledky výhrady vlastníctva obsiahnuté v zmluve z 5. 5. 1997 a rozhodnúť,
či to má vplyv na situáciu žalovaného, žalovaný tvrdí, že právna domnienka v § 19 ods. 2 zákona č.
328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v zmysle zákonnej úpravy a ustálenej súdnej praxe na situáciu
žalovaného nemá žiadny vplyv. Predmetom vylúčenia veci z konkurznej podstaty, resp. jej zaradenia
do konkurznej podstaty môže byť iba vec v právnom zmysle a nie súčasť veci (rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 7Obo/64/2000, rozsudok NS ČR z 29. 9. 1975 sp. zn. 4Cz/63/1975, rozsudok NS ČR
zo dňa 31. 1. 1990 sp. zn. 3Cz/3/1990, rozhodnutie NS SR z 29. 7. 1999 sp. zn. 25Cdo/770/1998).
Žalovaný poukázal na výklad právnej domnienky § 19 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. v rozsudku NS SR
sp. zn. 5Cdo/194/2008 z 11. 9. 2009, z ktorého je zrejmé, že výklad sa týka iba veci v právnom zmysle
a nie súčasti veci, ktorá je predmetom sporu. K právnemu názoru odvolacieho súdu, ktorý vyslovil v
bode 24 uznesenia žalovaný uvádza, že ideálny podiel na spoluvlastníctve má charakter samostatnej
veci tak, ako je uvedené v rozsudku NS SR sp. zn. 3Cdo/27/2005 len vtedy, ak aj samotná vec, na
ktorej participujú spoluvlastníci svojimi podielmi, má charakter samostatnej veci, t.j. veci v právnom
zmysle. Vodná nádrž však nemá charakter samostatnosti, takže ako súčasť veci spoluvlastnícke právo
k podielu nezakladá. Žalovaný v písomných podaniach a vyjadreniach na pojednávaniach opakovane
poukazoval na podstatnú a rozhodujúcu skutočnosť, že súčasť veci nemôže založiť vlastnícke právo a
nemá dôvod nič z toho čo uviedol meniť, avšak považuje za potrebné podľa pokynov súdu pre ďalšie

konanie vo veci sa podrobne vyjadriť. K tvrdeniu žalobcov o strhnutí pôvodnej vodnej nádrže sa vyjadril
štatutárny orgán žalovaného, ktorý vo výpovedi uviedol (č.l. 73), že celý komplex lyžiarskych objektov,
v ktorom bola zahrnutá aj vodná nádrž, zakúpili v konkurznom konaní od správcu konkurznej podstaty.
Malá vodná nádrž existovala už pred rokom 1996 a keď sa začala výstavba „zasnežovacieho systému“,
malá vodná nádrž sa navyšovala. Žalovaný prevzal lyžiarske stredisko v schátralom stave a investoval
do neho značné finančné prostriedky. Svedok I. bývalý starosta Mestskej časti Košice - Kavečany, vo
výpovedi na pojednávaní (č.l. 93) uviedol, že v lyžiarskom stredisku Košice - Kavečany neexistovali dve
vodné nádrže, ale len jedna. Pôvodná nádrž bola realizovaná ešte bývalou TJ Metropol. Určité stavebné
úpravy na pôvodnej vodnej nádrži boli. Svedok N., bývajúci v Mestskej časti Košice - Kavečany, vo
výpovedi na pojednávaní (č.l. 94) uviedol, že v lyžiarskom stredisku Košice - Kavečany neexistovali
dve vodné nádrže. Pôvodná vodná nádrž bola realizovaná svojpomocne, sám sa na nej podieľal ako
brigádnik. Svedok N., člen zastupiteľstva Mestskej časti Košice - Kavečany, ktorý organizoval prácu na
vodnej nádrži, vo výpovedi na č.l. 101 uviedol, že pôvodná nádrž sa stavala v roku 1993, navyšovanie
pôvodnej nádrže sa uskutočnilo v rokoch 1996 - 1997. Svedok I. ktorý vypracovával technickú správu
k projektovej dokumentácii a súhrnnú technickú správu za Hydroprojstav s.r.o., Košice vo výpovedi (č.l.
115 - 116) uviedol, že skôr ako sa začala budovať vodná nádrž, boli položené zemné základy tejto
nádrže, bol vypracovaný geologický prieskum, na základe toho sa zvýšila zemná hrádza. Jednalo sa
len o navýšenie vodnej nádrže, nie o novú vodnú nádrž. Z výpovedí svedkov I. teda vyplynulo, že
sa nezhotovovala nová samostatná vec, jednalo sa vždy len o stavebné úpravy a stavebné práce na
existujúcej vodnej nádrži. Z rozhodnutia Okresného úradu životného prostredia zo dňa 4. 10. 1996
(č.l. 39 - 41), ktorým povolil investorovi Metropol s.r.o., Košice výstavbu vodohospodárskych diel tiež
vyplýva, že sa jedná o stavbu s názvom „Zasnežovanie lyžiarskeho strediska Košice - Kavečany“,
ktorá pozostáva z malej vodnej nádrže, vodného zdroja vrátane studne, čerpacej a kompresorovej
stanice a ďalších, v ďalšej etape sa počíta s jej navýšením pre zväčšenie akumulácie, nie s výstavbou
novej vodnej nádrže - novej stavby. Zo Zápisu o odovzdaní a prevzatí zo dňa 3. 2. 1997 (č.l. 43 -
44) je zrejmé, že stavba „zasnežovací systém“ pozostáva z malej vodnej nádrže, vodného zdroja -
vŕtanej studne, čerpacej a kompresorovej stanice, podzemných rozvodov vody a stlačeného vzduchu,
s kontrolnými a odbernými podzemnými šachtami. Z doterajších podaní a vyjadrení žalobcov v konaní
vo veci zjavne vyplýva, že tvrdenia žalobcov o existencii dvoch vodných nádrží sú iba účelové. Na
jednej strane žalobcovia sa stotožňujú s tvrdením žalovaného, že pôvodná vodná nádrž bola súčasťou
stavby „zasnežovacieho systému“, na ktorej vykonávali práce podľa stavebného povolenia z roku 1996
(č.l. 39 - 41) a ktorú úpadcovi odovzdali dňa 3. 2. 1997 (č.l. 43 - 44) a na strane druhej žalobcovia
povahu a účel vodnej nádrže nepopierajú, ale tvrdia, že na tom istom mieste boli s odstupom času
postavené dve nádrže tak, že na prvej navyšovali hrádzu, ktorú odstránili a potom postavili novú, ktorá
sa nedokončila, ale sa používa. Takáto argumentácia žalobcov sa javí ako iracionálna, ktorú vyvrátili
svedkovia na pojednávaní a žalovaný dôkazmi (na č.l. 39 až 44). Je nelogické a zároveň by bolo
nehospodárne, aby žalobcovia podľa stavebného povolenia (č.l. 39 - 41) vykonali práce na vodnej nádrži
jej navýšením, ktorú ako súčasť stavby „zasnežovací systém“ spolu s ďalším zhotoviteľom SPORT a
TECHNIK odovzdali úpadcovi Metropol s.r.o. dňa 3. 2. 1997 a potom následne po jej odovzdaní úpadcovi
už opravenú vodnú nádrž svojvoľne zbúrali a postavili tam novú vodnú nádrž. Neakceptovateľné je
taktiež tvrdenie žalobcov, že najprv sa zbúrala pôvodná nádrž a na jej mieste sa postavila nová vodná
nádrž, ktorá sa nedokončila a užívala sa v stave rozpracovanosti. Zo zápisnice z odovzdania stavby
„zasnežovací systém“ (č.l. 43 - 44) žalobcami tvrdené skutočnosti nevyplývajú. Svedok T. a ďalší uvedení
svedkovia potvrdili, že sa nová nádrž nerealizovala tak ako to tvrdia žalobcovia. Žalobcovia nepredložili
žiadny dôkaz o vydaní rozhodnutia na odstránenie pôvodnej vodnej nádrže a ani dôkaz o prevzatí
staveniska na realizáciu novej stavby. Žalobcovia v priebehu konania vo veci zmenili stanovisko, začali
tvrdiť, že vodná nádrž je samostatná vec, lebo mala slúžiť aj pre protipožiarne účely obce a ako taká
sa mohla užívať aj samostatne. Ide opätovne iba o účelové tvrdenie, ktoré si žalobcovia vymysleli,
pretože žalobcami tvrdená skutočnosť z listinných dôkazov nevyplynula a z výpovedí svedkov (č.l.
93, 94, 101, 115 - 116) na pojednávaní v konaní to nevyšlo najavo. Naopak, v konaní vo veci vyšlo
najavo, že bez vodnej nádrže by nemohol fungovať „zasnežovací systém“. Žalovaný na pojednávaní
dňa 20. 2. 2014 k podmienke naliehavého právneho záujmu poukázal, že podľa usmernenia Úradu
kartografie a katastra SR č. LP 784/1996 z 27. 2. 1996 sa v katastri nehnuteľností neevidujú okrem iného
priehradné múry, rybníky, teda vodné stavby, teda žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem, že by
v katastri nehnuteľností bol zapísaný niekto iný ako vlastník. Podľa odôvodnenia rozsudku Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 4. 10. 2005 č.k. 15Cb/225/2002-45, ktorý žalobu žalobcov zamietol, správca
zapísal stavbu „zasnežovací systém“, ktorej súčasťou bola vodná nádrž do súpisu konkurznej podstaty
bez uvedenia poznámky, pretože neboli pochybnosti o tom, že vec nepatrí do konkurznej podstaty.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17. 2. 2009. Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 9. 10. 2007
č.k. 1Obo/126/2007-66, ktorý rozhodoval o opravnom prostriedku žalobcov, konštatoval, že v prípade
scudzenia veci správcom konkurznej podstaty, ku ktorému môže dôjsť po vyhlásení konkurzu ešte pred
podaním vylučovacej žaloby v rámci speňaženia podstaty, pre vylučovateľa môže vzniknúť náhradný
nárok na to, aby z podstaty bola vylúčená peňažná odplata prijatá za scudzenú vec a ktorá bol zahrnutá
do podstaty. Žalobcovia teda podľa názoru žalovaného, súdu, ale aj ustálenej rozhodovacej praxe mali
podať žalobu na plnenie podľa v tom čase platnom ust. § 80 písm. b/ O.s.p., ktorou by sa domáhali, aby
z podstaty bola vylúčená peňažná odplata prijatá za scudzenú vec a ktorá bola zahrnutá do podstaty.
Právo (právny vzťah), existenciu alebo neexistenciu ktorého určovací výrok vyslovuje, je týmto výrokom
vždy určované len vo vzťahu k prítomnosti a rozsudkom nemožno zásadne určiť existenciu, prípadne
neexistenciu právneho vzťahu alebo práva na dobu minulú (rozsudok NS SR sp. zn. 2Cz/18/1985,
rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo/76/1993). Ak v čase rozhodnutia o vylúčení veci z konkurznej podstaty
ešte v roku 2002 bolo zrejmé, že vodná nádrž ako súčasť „zasnežovacieho systému“ už bola speňažená
a žalovaný nadobudol vlastnícke právo k „zasnežovaciemu systému“ ako veci v právnom zmysle, ktorej
súčasťou bol riadne dokončený a žalobcom odovzdaný aj objekt vodnej nádrže, potom je zrejmé aj to,
že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k vodnej nádrži ako súčasti
veci, ktorá nie je spôsobilá založiť vlastnícke právo žalobcov. Základnou podmienkou úspechu všetkých
žalôb vo vlastníckych veciach je preukázanie vlastníckeho práva k veci v právnom zmysle. Podľa §
118 ods. 1 Občianskeho zákonníka predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich
povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. Podľa § 119 ods. 1 Občianskeho zákonníka veci sú
hnuteľné alebo nehnuteľné. Podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka nehnuteľnosťami sú pozemky a
stavby spojené so zemou pevným základom. Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasťou veci
je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.
Hlavná vec a jej súčasť tvoria jedinú vec, resp. celok, ktorý je v dôsledku toho podrobený jednotnému
právnemu režimu. V intenciách zákonných ustanovení § 118, § 119 a § 120 ods. 1 Občianskeho
zákonníka za vec v právnom zmysle a aj podľa ustálenej súdnej praxe najvyšších súdnych autorít
nie je možné považovať objekt vodnú nádrž stavby „zasnežovacieho systému“. Výhrada vlastníckeho
práva podľa článku IV zmluvy o dielo sa nemôže týkať súčasti veci, ktorá zdieľa režim hlavnej veci
ako veci v právnom zmysle. Žalobcovia nezhotovovali novú vec, iba pôvodnú nádrž upravovali jej
navýšením, a tá im vlastníckym právom pred začatím prác a ani po ukončení a odovzdaní diela nepatrila.
Navýšením hrádze sa nezmenila jej podstata iba sa zlepšili parametre tohto objektu akumulovaním
väčšieho množstva vody. Žalovaný poukazuje na ust. § 542 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého na zhotoviteľa neprechádza vlastnícke právo na veci, ktoré je predmetom údržby, opravy alebo
úpravy (rozsudok NS SR sp. zn. 7Obo/64/2000 z 22. 6. 2000). Za daného skutkového a právneho stavu
veci žalobcom vlastnícke právo k vodnej nádrži nesvedčí, predmetom sporu nie je vec v právnom zmysle,
ale súčasť veci. To isté platí aj vo vzťahu k určeniu vlastníckeho podielu. Ak objekt vodnej nádrže nie
je vecou v právnom zmysle a je iba súčasť stavby k veci „zasnežovacieho systému“, potom ideálny
podiel tiež nemôže vzniknúť k súčasti veci objektu vodnej nádrži, ktorý nemá charakter samostatnej
veci. Žalovaný tvrdí, že rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/27/2005 (bod 24 uznesenia), ktorý sa týka veci v
právnom zmysle nie je na predmet sporu aplikovateľný. K bodu 20 uznesenia odvolacieho súdu žalovaný
uvádza, že okolnosť nevyplatenia diela v celom rozsahu úpadcom dohoda v článku IV zmluvy z 5. 5.
1997 výhradu vlastníckeho práva k objektu vodnej nádrže nezakladá. To, že žalobcovia nevyužili „lepšie
právo“ uplatnením nároku na vylúčenie speňaženej sumy za vodnú nádrž nezakladá žalobcom žiadne
vlastnícke právo k súčasti veci.

35. Žalobca v 1. rade vo vyjadrení doručenom súdu dňa 31. 1. 2018, ktoré prezentoval ako záverečnú
reč, uviedol, že za nesporné skutočnosti je možné označiť: uzatvorenie zmluvy o dielo medzi žalobcom
v 1. rade a spoločnosťou METROPOL s.r.o. Košice; dohodu o výhrade vlastníckeho práva; skutočnosť,
že žalobca v 1. rade vykonal stavebné práce na diele; skutočnosť, že zo strany žalobcu v 1. rade bola
podaná žaloba na vylúčenie veci z konkurzu; skutočnosť, že žalobca v 1. rade bránil svoje vlastnícke
právo od jeho prvého ohrozenia; skutočnosť, že na zhotovenie diela bola vypracovaná projektová
dokumentácia, v rámci ktorej je medzi prípravnými prácami uvedené odstránenie doterajšej stavby;
skutočnosť, že účelom novopostaveného diela je v zmysle projektovej dokumentácie plnenie viacerých
funkcií - zdroj vody pre zasnežovací systém, zdroj pre protipožiarnu ochranu, rekreačná funkcia v lete vo
forme kúpania. Za spornú skutočnosť, ktorá vyplynula z doteraz realizovaného dokazovania je možné
označiť platnosť dohody o výhrade vlastníckeho práva, ktorá spočíva v posúdení povahy diela ako
súčasti hlavnej veci alebo samostatnej veci. Podľa názoru žalobcu, vplyv skutočnosti, že bola uzatvorená
zmluva o dielo na postavenie žalobcu v 1. rade, je nesporný a na základe tejto skutočnosti má Okresný

súd Košice I priznať žalobcovi v 1. rade aktívnu legitimáciu. Podanie žalobcu v 1. rade je procesný
úkon, ktorý špecifikoval originálny návrh a treba ho klasifikovať ako samostatný vo vzťahu k osobe
žalobcu v 1. rade, pričom v odôvodnení podania dostatočne preukázal dôvodnosť požadovanej zmeny.
Táto skutočnosť má vplyv na posúdenie vzťahu žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade s ohľadom
na možné procesné spoločenstvo na ich strane v zmysle § 76 a § 77 CSP. Postavenie
žalobcov je potrebné považovať za samostatné procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné
práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Vo vzťahu k uvedenému je potrebné vychádzať aj
z názoru Krajského súdu v Košiciach, ktorý v rámci zrušujúceho rozhodnutia uviedol, že účastníkmi
nároku o určenie vlastníckeho práva nemusia byť všetci spoluvlastníci sporných nehnuteľností, keďže
ideálny podiel na spoluvlastníctve, ktorý je tiež predmetom občianskoprávnych vzťahov, má charakter
samostatnej veci (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/27/2005). Na základe uvedeného je žalobca toho
názoru, že je vecne aktívne legitimovaný vo veci a vlastníctvo k veci nadobudol originálnym spôsobom
nadobudnutia vlastníctva a to zhotovením, v súlade s dojednaním o výhrade vlastníctva v zmluve o
dielo, v zmysle ktorého je majiteľom veci zhotoviteľ, až do úplného zaplatenia veci. Preto je nesprávny
záver súdu, že vecne aktívne legitimovaná na podanie určovacej žaloby je len právna nástupkyňa
žalobcu v 2. rade. Základnou vlastnosťou vlastníckeho práva ako práva je jeho prevoditeľnosť a túto
vlastnosť neobmedzuje ani to, že vlastnícke právo k jednej veci patrí viacerým osobám. Tu je potrebné
rozlišovať disponovanie s vlastníckym právom a disponovanie s vecou, ku ktorej sa vlastnícke právo
viaže. Pri disponovaní s vecou, napr. jej zničenie je potrebný výkon všetkých podielových spoluvlastníkov
spoločne, avšak pri disponovaní s vlastníckym právom je oprávnený na jeho výkon každý z podielových
spoluvlastníkov samostatne, napr. scudziť spoluvlastnícky podiel. Skutočnosť, že žalobca v 1. rade
uzatvoril zmluvu o dielo zakladá priamo jeho aktívnu legitimáciu v spore, pričom keďže sa domáha
určenia, že je podielovým spoluvlastníkom o veľkosti 2/3, nie je možné vyvodzovať záver, že sa jedná
o nerozlučné spoločenstvo. Vo vzťahu k platnosti dohody o výhrade vlastníckeho práva je potrebné
uviesť, že v prípade prijatia záveru o platnosti dohody a z dôvodu aktívnej legitimácie žalobcu v 1.
rade je logickým a právnym záverom rozhodnutie súdu, ktorým nároku žalobcu v 1. rade vyhovie.
V prípade posúdenia platnosti dohody o výhrade vlastníckeho práva sa žalobca stotožnil s právnym
názorom, že je ju možné platne dohodnúť len vo vzťahu k veciam, ktoré sú schopné byť predmetom
občianskoprávnych vzťahov. Pre posúdenie toho či je vodná nádrž súčasťou veci nie je možné vychádzať
len z rozhodnutia Okresného úradu Košice I, odbor životného prostredia zo dňa 4. 10. 1996 a pod.,
ale je potrebné aplikovať aj súkromnoprávne predpisy vyložené judikatúrou (napr. 6Sžo/165/2008). Zo
súhrnnej technickej správy na stavbu Kavečany - Vodná nádrž, september 1997: Vodná nádrž má slúžiť
na akumuláciu vody pre lyžiarsky areál Kavečany na výrobu umelého snehu, ďalej spočíva s ochrannou
funkciou pri znížení povodňovej vlny, ako aj pre rekreačné účely v letných mesiacoch. Naviac nádrž
môže slúžiť ako akumulácia vody pre protipožiarne účely obce Kavečany a samotného areálu. Pre
zabezpečenie akumulácie vody bola vybudovaná zemná hrádza. Vlastné teleso je na návodnej strane
opevnené oporným múrom zriadeným z cestných panelov osadených v oceľovej konštrukcii, ktoré sú v
spodnej časti votknuté do základového betónového pásu. Pred začiatkom opráv je potrebné rozobrať
z návodnej strany opornú stenu z cestných prefabrikátov v oceľovej konštrukcii. Z „I“ profilov, ako aj
odstránenie zábradlia a strojovne z oceľovej konštrukcie s oplechovaním. Z technickej správy, september
1997: Na dne údolia sa nachádza hradiaca konštrukcia, ktorá pozostáva zo zvislej panelovej steny zo
vzdušnej strany prisypanej zeminou. Na korune zemného telesa je umiestnený plechový manipulačný
objekt, popod hrádzu je zabudované oceľové potrubie. Celú hradiacu konštrukciu s príslušenstvom
a betónovým základom je nutné vybúrať a zo staveniska odpratať, nakoľko na tomto mieste bude
vybudovaná nová zemná hrádza. Zo zmluvy o dielo: Zhotoviteľ sa zaväzuje, že vykoná stavebnícke
práce na stavbe Kavečany - vodná nádrž v lyžiarskom stredisku Košice - Kavečany, podľa projektu a
rozpočtu Hydrostavu s.r.o. Košice. Z výpovede V. Na otázku, či má vedomosť o tom, že kvôli tejto stavbe
novej, bola strhnutá stará stavba, svedkyňa uvádza: Musela sa realizovať, keďže keď sa vytvára hrádza,
musí sa všetko staré odstrániť. Z výpovede I.: Žalobca uvádza, že technologický postup neumožňoval
bez odstránenia starej vodnej nádrže technologicky budovať novú vodnú nádrž. Svedok uvádza, že
áno, to znamená, že musela sa stará nádrž odstrániť. Z uvedených dôkazov jednoznačne vyplýva,
že dielo vykonávané žalobcom pozostávalo z výkonu prác, v rámci ktorých bolo nevyhnutné odstrániť
starú vodnú nádrž a vybudovať novú. Opačný technologický postup by nedovoľoval vybudovanie vodnej
nádrže v takom rozsahu a s takým objemom. Vo vzťahu k uvedenému sú bezpredmetné argumenty
žalovaného uvádzané vo vyjadrení, kde poukazuje na skutočnosť, že zo svedeckých výpovedí vyplýva,
že dve nádrže tam postavené neboli. Žalovaný ďalej argumentuje, že výkon diela v zmysle zmluvy o dielo
pozostával z opravy a úpravy. Tieto argumenty sú podstatné z právneho hľadiska, ale nemajú oporu vo
výsledkoch dokazovania. K otázke, či dielo pozostávalo len z úpravy a opravy veci, je potrebné poukázať

na skutočnosť, že o samotnú úpravu a opravu veci sa jednať nemohlo keďže by to bolo v rozpore z
technickým riešením projektu. Projekt novej vodnej nádrže rátal s vybudovaním rezervoára pre omnoho
väčší objem vody. Zo svedeckej výpovede V. vyplýva, že nádrž bola napustená vodou z čoho usudzuje,
že bola funkčná. Taktiež je potrebné poukázať na judikatúru prezentovanú Okresným súdom Košice I,
kde uvádza, že zásadnou prestavbou dochádza k strate pôvodného stavebno-technického charakteru
stavby spravidla vtedy, ak došlo k zmene reprezentujúcej nadpolovičný objemový podiel všetkých
prvkových konštrukcií dlhodobej životnosti stavby. Z uvedeného podľa názoru žalobcu jednoznačne
vyplýva, že rozsah vykonaných prác nie je možné charakterizovať ako úpravu a opravu veci. Vo
vzťahu k otázke, či novo vybudovaná vodná nádrž je súčasťou veci, alebo je samostatným predmetom
občianskoprávnych vzťahov je potrebné uviesť nasledujúce: Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
nová vodná nádrž nemá plniť výlučne účel vodného zdroja pre zasnežovací systém. Ďalej z dokazovania
nevyplynulo, že zabezpečenie funkcie zasnežovania je daný systém schopný plniť výlučne v spojení
s vodnou nádržou. Naproti tomu, žalovaný na strane 6 posledného vyjadrenia uvádza, že v konaní
vyšlo najavo, že bez vodnej nádrže by nemohol fungovať „zasnežovací systém“. Toto tvrdenie sa
nezakladá na pravde, keďže nebolo v konaní nijako preukázané. Ako už bolo aj žalobcom ozrejmené,
samotná vodná nádrž je len napájacím zdrojom pre zasnežovací systém, pričom ako taký môže byť
zapojený aj na iný vodný zdroj, napr. verejný vodovod. Už pri výstavbe, kedy súhrnná technická
správa vypracovaná Hydrostavom, s.r.o. hovorí o tom, že vodná nádrž má slúžiť na akumuláciu vody
pre lyžiarsky areál Kavečany na výrobu umelého snehu. Tým najhlavnejším argumentom je výklad
ustanovenia Občianskeho zákonníka k § 120 ods. 1 s ohľadom na judikatúru. Žalobca zastáva názor,
že samotnú vodnú nádrž je možné oddeliť od zasnežovacieho systému bez toho aby sa daná vec
znehodnotila, a to z toho dôvodu, že samotný zasnežovací systém je možné napojiť aj na iný zdroj
vody a bude ďalej plniť svoju funkciu. Prípadné vyššie náklady s využívaním takéhoto riešenia nemôžu
byť argumentom pre posudzovanie povahy vodnej nádrže. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu
SR, ktorá hovorí, že súčasť veci môže byť vzhľadom na svoju povahu súčasťou iba jednej hlavnej veci.
Žiadal, aby súd žalobe vyhovel.

36. Súd posúdil vec nasledovne:

37. Podľa § 390 CSP odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo
už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a b) odvolací
súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

38. Podľa § 391 ods. 2,3 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd
zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný
v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

39. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c)
určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

40. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.

41. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

42. Základnou podmienkou úspechu u všetkých žalôb vo vlastníckych veciach je preukázanie
vlastníckeho práva žalobcu. Z úspešného preukázania vlastníctva však nevyplýva, že nárok žalobcu
na požadovanú ochranu je opodstatnený. Žalovaný môže mať právo na užívanie veci, právo na
zasahovanie do vlastníctva žalobcu, ktoré prevažuje nad samým vlastníckym právom žalobcu a spôsobí,
že žalobca na ochranu vlastníckeho práva nebude mať úspech. Tak tomu bude v prípade, ak žalovaný
vykonáva oprávnenie vyplývajúce z platných zmlúv alebo iných skutočností (R 65/1972, str. 230 ods. 3).
V prípade rozporu medzi právnym stavom evidovaným v katastri nehnuteľností so skutočným stavom
musí súd vychádzať zo skutočného stavu. Pritom je súd oprávnený posudzovať ako predbežné otázky,
či došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, vzneseniu námietky relatívnej neplatnosti, prípadne, či došlo

k iným podstatným skutočnostiam, ktoré majú za následok nesúlad medzi stavom v katastri a skutočným
stavom. Konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam musí zásadne prebiehať medzi
všetkými zapísanými vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi dotknutých pozemkov v katastri nehnuteľností
alebo tými, ktorí sú preukázane a platne právnymi nástupcami (dedičmi alebo univerzálnymi sukcesormi)
zapísaných vlastníkov, pretože určovací výrok rozsudku má účinnosť iba vo vzťahu k účastníkom
konania. Tieto osoby vytvárajú nerozlučné procesné spoločenstvo na jednej alebo druhej strane
(rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/173/2006).

43. Za nehnuteľnosť zákon považuje popri pozemkoch aj stavby, ak je splnená podmienka spojenia
so zemou pevným základom (§ 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súčasťou stavby je spravidla
nadstavba, prístavba, vstavba, stavebná úprava.
44. O zásadnej prestavbe stavby možno uvažovať vtedy, ak pri nej došlo k zmene podstaty nehnuteľnosti
veci, a to z hľadiska druhu, obsahu alebo rozsahu nehnuteľnosti (R 34/1993). Zásadnou prestavbou
dochádza k strate pôvodného stavebno - technického charakteru stavby spravidla vtedy, ak došlo
k zmene reprezentujúcej nadpolovičný objemový podiel všetkých prvkových konštrukcií dlhodobej
životnosti stavby. Ak ide o prestavbu pôvodnej stavby, je potrebné pri posudzovaní vlastníckeho vzťahu
k takej nehnuteľnosti vychádzať z toho, že to, čo prirástlo k pôvodnej stavbe, patrí vlastníkovi tejto
pôvodnej stavby (rozsudok NS ČR sp. zn. 28Cdo/910/2006).

45. Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí
a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

46. Súčasť veci patrí k hlavnej veci a tvorí s ňou jeden celok. Súčasť veci sa vždy riadi právnym režimom
hlavnej veci (§ 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka), vlastníkovi ktorej tiež patrí. Súčasť veci zásadne
nemôže byť samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov, takže právne úkony týkajúce sa veci,
týkajú sa v celom rozsahu aj jej súčasti. Preto napríklad pri zmluvnom prevode súčasť veci prechádza
na nadobúdateľa spolu s vecou bez toho, aby v zmluve musela byť súčasť veci výslovne uvedená.
Neoddeliteľnosť súčasti od veci neznamená iba jej prípadnú fyzickú, či technickú neoddeliteľnosť, ale
stačí, že ju nemožno oddeliť bez toho, aby sa vec ako taká neznehodnotila. Znehodnotenie veci môže
spočívať tak v znížení jej hodnoty, ako aj v znížení jej hospodárskeho účelu a pod.
47. V oblasti vecného práva platí vo vzťahu k hlavnej veci a jej súčasti zásada, že vlastník hlavnej veci
sa považuje aj za vlastníka všetkých jej súčastí. Vlastník hlavnej veci a jej súčasti je vždy ten istý subjekt
(rozsudok NS ČR sp. zn. 39/1991).

48. V prípade, že je novovytvorená samostatná vec, nestačí na to, aby sa stala táto príslušenstvom
inej - hlavnej veci len to, že je s ňou trvale užívaná, ale je potrebné, aby už od svojho vzniku patrila
vlastníkovi hlavnej veci.

49. V prípade žaloby o určenie vlastníctva súd môže skúmať, či žalobca je alebo nie je vlastníkom
veci, no otázkou, či vec bola zahrnutá do súpisu podstaty neoprávnene sa nezaoberá, pretože
to nie je predmetom konania vyvolaného určovacou žalobou. Aj keď k vylúčeniu veci zo súpisu
podstaty môže dôjsť len na základe rozhodnutia súdu o vylúčení veci zo súpisu podstaty, nebráni to
úspešnému uplatneniu žaloby o určenie vlastníckeho práva k tejto veci. Pretože prípadné rozhodnutie
súdu o vylúčení veci zo súpisu podstaty nie je podkladom pre zápis vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností, má žalobca naliehavý právny záujem na určovacej žalobe o určení svojho vlastníctva
k veci. Naproti tomu zamietnutie žaloby o vylúčenie veci zo súpisu podstaty neznamená, že žalobca
nemôže byť jej vlastníkom, že vec musí byť v rámci speňažovania majetku patriaceho do podstaty
predaná (§ 27 ods. 12 Zákona o konkurze a vyrovnaní), (uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo 96/2008).

50. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.) zmluvou o dielo sa zaväzuje
zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

51. Podľa § 542 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, ak zhotoviteľ zhotovuje vec u objednávateľa, na
jeho pozemku alebo na pozemku, ktorý objednávateľ obstaral, objednávateľ znáša nebezpečenstvo
škody na zhotovovanej veci a je jej vlastníkom, ak zmluva neurčuje niečo iné. V prípadoch, na ktoré sa
nevzťahuje odsek 1, znáša zhotoviteľ nebezpečenstvo škody na zhotovovanej veci a je jej vlastníkom.
Pre určenie prechodu nebezpečenstva škody na zhotovovanej veci zo zhotoviteľa na objednávateľa
sa použijú obdobne ustanovenia o prechode nebezpečenstva škody na tovare z predávajúceho na

kupujúceho. Na zhotoviteľa neprechádza nebezpečenstvo škody na veci, ktorá je predmetom údržby,
opravy alebo úpravy, ani vlastníckej právo k nej.

52. Podľa § 544 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka ak má k zhotovovanej veci vlastnícke právo
objednávateľ a vec nemožno vzhľadom na jej povahu vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi, je objednávateľ
povinný uhradiť zhotoviteľovi to, o čo sa objednávateľ zhotovovaním veci obohatil, ak záväzok zanikol,
z dôvodu, za ktorý objednávateľ nezodpovedá. Ak záväzok zanikol v prípadoch uvedených v odseku 1 z
dôvodov, za ktoré zodpovedá objednávateľ, môže zhotoviteľ požadovať úhradu ceny vecí, ktoré účelne
obstaral a ktoré sa spracovaním stali súčasťou zhotovovanej veci, pokiaľ cena týchto vecí nie je zahrnutá
v nároku zhotoviteľa podľa § 548 ods. 2.

53. Podľa § 554 ods. 5 Obchodného zákonníka odovzdaním zhotovenej veci nadobúda k nej
objednávateľ vlastnícke právo, ak ho do tejto doby mal zhotoviteľ, a na objednávateľa prechádza
nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci, ak ho do tejto doby znášal zhotoviteľ. Ustanovenia § 444 až
446, § 455 až 459 a § 461 platia obdobne.

54. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
55. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je platnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

56. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

57. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

58. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže strana
sporu v konaní uplatniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje
na všetky tvrdenia strany sporu s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu
takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých
stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo dostatočne
nesplnila svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť strany sporu
za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej
núdze sa neúspech pričíta tej strane sporu, na ktorej podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska práva.

59. Predmetom konania je určenie, že žalobca v 1. rade je podielový spoluvlastník k rozostavanej stavbe
- vodnej nádrži nachádzajúcej sa na parcelách č. XXXX a XXXX zapísaných v katastri nehnuteľností
Správy katastra Y., okres Y. obec Y. katastrálne územie Y., a to v podiele 1 k celku.
60. Předpokladem úspěšnosti žaloby o určení, zda tu právní vztah nebo právo je či není (určovací
žaloby), jsou po procesní stránce skutečnosti, že účastníci mají věcnou legitimaci a že na určení je
naléhavý právní zájem. Věcnou legitimaci v řízení o určení, zda tu právní vztah nebo právo je či není, má
ten, kdo je účasten právního vztahu nebo práva, o něž v řízení jde, nebo jehož právní sféry se sporný
právní vztah nebo sporné právo týká. (rozsudok NS ČR z 20. 5. 2015 sp. zn. 30Cdo/366/2015).
61. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v uznesení zo dňa 28. 10. 2015 č.k.
2Co/662/2014-267) žalobcovia majú na podanej žalobe naliehavý právny záujem (odsek druhý strany
4 uznesenia).
62. Nebolo sporné, že žalovaný nadobudol vlastnícke právo k prevádzkovej budove pre lyžiarsky šport,
stavebné objekty pre zasnežovací systém a zasnežovací systém na základe platne uzatvorenej kúpnej
zmluvy zo dňa 18. 2. 2002 od správcu konkurznej podstaty úpadcu Metropol s.r.o. Košice v konkurze
(§ 27 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní) bez tiarch a bez záväzkov. Žalovaný
nadobudol vlastnícke právo k veci v právnom zmysle, k prevádzkovej budove pre lyžiarsky šport a
zasnežovací systém.
63. Súčasťou zasnežovacieho systému bola stavba vodnej nádrže (§ 120 ods. 1 Občianskeho
zákonníka), ktorej vlastníckeho práva sa žalobca v 1. rade podanou žalobou domáha. Vo všeobecnej
rovine možno za vlastníka považovať vždy osobu, ktorej svedčí nadobúdací úkon (modus) a právny titul
(titulus) napr. zmluva.

64. Svedkovia vypočutí súdom prvej inštancie - I. vypovedali, že sa nezhotovovala samostatná vec,
jednalo sa vždy o stavebné úpravy a stavebné práce na vodnej nádrži. Podľa rozhodnutia Okresného
úradu Košice I, odbor životného prostredia zo dňa 4. 10. 1996, ktorým povolil investorovi Metropol
s.r.o., Košice výstavbu vodohospodárskych diel jedná sa o stavbu s názvom „Zasnežovanie lyžiarskeho
strediska Košice - Kavečany“, ktorá pozostáva z malej vodnej nádrže, vodného zdroja vrátane studne,
čerpacej a kompresorovej stanice a ďalších. V ďalšej etape sa počíta s jej navýšením pre zväčšenie
akumulácie, nie s výstavbou novej vodnej nádrže - novej stavby. Zo Zápisu o odovzdaní a prevzatí zo
dňa 3. 2. 1997 vyplýva, že stavba pozostáva z malej vodnej nádrže, vodného zdroja - vŕtanej studne,
čerpacej a kompresorovej stanice, podzemných rozvodov vody a stlačeného vzduchu, s kontrolnými a
odbernými podzemnými šachtami. Z dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že vykonané
stavebné úpravy nepredstavovali samostatnú vec, jednalo sa vždy o práce na vodnej nádrži, ktorá
je súčasťou zasnežovacieho systému vo vlastníctve žalovaného. Podľa zmluvy o dielo uzatvorenej
dňa 5. 5. 1997 podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka medzi zhotoviteľom W. (žalobcom
v 2. rade) a objednávateľom Metropol s.r.o. Košice zhotoviteľ sa zaviazal vykonať stavebné práce na
stavbe Kavečany - vodná nádrž v lyžiarskom stredisku Košice - Kavečany podľa projektu a rozpočtu
Hydroprojstavu s.r.o. v súčinnosti s firmou VYTEZA, s.r.o.. Cena za práce podľa súhrnného rozpočtu
predstavovala 6 507 000,- Sk, podiel W. predstavoval sumu 2 000 000,- Sk (článok II, III zmluvy o
dielo). Zmluvu o dielo zo dňa 5. 5. 1997 podpísal štatutárny zástupca žalobcu v 2. rade D. a zástupca
objednávateľa Metropol s.r.o. Košice N. Štatutárny zástupca žalobcu v 1. rade D. a žalobca v 2. rade D.
pred súdom vypovedali, že žiadajú vrátenie vlastných finančných prostriedkov, ktoré do stavebných prác
na vodnej nádrži investovali, lebo finančné prostriedky im neboli vrátené investorom - Metropol s.r.o.
Košice, ktorý sa pre nesplácanie úveru dostal do konkurzu.
65. Krajský súd v Košiciach v zrušujúcom uznesení zo dňa 29. 9. 2017 sp. zn. 2Co/441/2016 v bode
18 vytkol súdu prvej inštancie, že zhotoviteľ W. a žalobca v 1. rade uzatvárali evidentne samostatné
zmluvy o dielo a obaja do zmluvy zakomponovali inštitút výhrady vlastníctva až do úplného vyplatenia
diela. Pritom súdu prvej inštancie boli obsah spisu sp. zn. 15Cb/225/2002 a zmluva uzatvorená medzi
žalobcom v 2. rade známe, a to po oboznámení na pojednávaní zápisnice o pojednávaní z 10. 5. 2012
na č.l. 153 až 155 spisu. Preto skutkový záver súdu o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu
v 1. rade nie je správny.
66. V prvom rade je potrebné uviesť, že žalobcovia v 1. a 2. rade ako nositelia dôkazného bremena boli
povinní na preukázanie podstatných a rozhodujúcich skutočností svoje tvrdenia podoprieť dôkazmi a
tieto dôkazy súdu predložiť alebo označiť v žalobe (článok 8 CSP, § 185 CSP, § 191 CSP, predtým §
79 ods. 1, 2, § 120 ods. 4 O.s.p.). Žalobcovia v žalobe doručenej súdu prvej inštancie dňa 26. 6. 2009
žiadali pripojiť spis Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 15Cb/225/2002, ale neoznačili ani neuviedli, že
v konaní vedenom pred Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 15Cb/225/2002 sa nachádza zmluva
o dielo zo dňa 5. 5. 1997, ktorú uzavrel žalobca v 1. rade s úpadcom Metropol s.r.o. Košice.
67. Súd prvej inštancie, súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, posúdil zmluvu o dielo zo dňa
5. 5. 1997 uzavretú medzi žalobcom v 2. rade - W. a Metropol s.r.o. Košice (v spise na č.l. 10 až 11),
ktorá je identická s obsahom zmluvy o dielo zo dňa 5. 5. 1997 nachádzajúcej sa v spise Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 15Cb/225/2002 uzatvorenej medzi žalobcom v 1. rade VYTEZA, s.r.o. a Metropol
s.r.o. Košice (č.l. 7 - 8).
68. V prvom rade súd uvádza, že obidve zmluvy o dielo sú identické. Predmetom zmlúv o dielo boli
stavebné práce na stavbe Kavečany - vodná nádrž v lyžiarskom stredisku Košice - Kavečany (článok II).
69. Výhrada vlastníckeho práva k vodnej nádrži podľa jej povahy zakotvená v článku IV obidvoch zmlúv
o dielo predstavuje nespôsobilý titul na založenie a preukázanie vlastníckeho práva žalobcu k predmetu
sporu.
70. K právnemu názoru odvolacieho súdu k výhrade vlastníckeho práva v bode 19 uznesenia súd
prvej inštancie uvádza, že podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka výhrada vlastníckeho práva sa
vzťahuje len na vec v právnom zmysle, nie na súčasť veci, ktorou je vodná nádrž. Výhrada vlastníckeho
práva k súčasti veci (vodnej nádrži) dohodnutá v článku IV zmluvy o dielo zo dňa 5. 5. 1997 vlastnícke
právo žalobcu k predmetu sporu nezakladá ani ho neosvedčuje. Žalobcovia na objekte vodnej nádrže
vykonávali iba časť veci (stavebné práce na diele) a montážne práce na diele realizoval zhotoviteľ
SPORT a TECHNIK (č.l. 43 až 44 spisu). Predmetom oboch identických zmlúv o dielo boli úpravy
a opravy existujúcej vodnej nádrže (článok II oboch zmlúv o dielo), na ktoré sa možnosť výhrady
vlastníckeho práva podľa § 542 ods. 2 Obchodného zákonníka nevzťahuje a platí zákonná úprava podľa
§ 542 ods. 3 Obchodného zákonníka.
71. Podľa právneho názoru súdu prvej inštancie, vodná nádrž ako súčasť zasnežovacieho systému
podľa citovaných zákonných ustanovení a ustálenej súdnej praxe bola vlastníctvom úpadcu a na túto

okolnosť nemá žiaden vplyv tvrdenie žalobcov, že sa cítia byť vlastníkmi vodnej nádrže preto, že vodná
nádrž - stavebné dielo nebolo úplne vyplatené.
72. Ak bol na majetok objednávateľa vyhlásený konkurz, zhotoviteľ sa nemôže úspešne domáhať proti
správcovi konkurznej podstaty vylúčenia veci, ktorá bola predmetom údržby, opravy alebo úpravy z
konkurznej podstaty úpadcu, pretože vlastníkom veci je úpadca (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Obo/64/2000 z 22. 6. 2000).
73. Ustanovenie dohody o výhrade vlastníckeho práva v článku IV oboch zmlúv o dielo zo dňa 5. 5.
1997 nevymedzuje predmet výhrady vlastníckeho práva určite a zrozumiteľne, preto je podľa právneho
názoru súdu podľa § 37 a § 41 Občianskeho zákonníka neplatným ustanovením, ako aj pre rozpor s
§ 118 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť iba
veci, nie súčasť veci. Podľa ustálenej súdnej praxe, predmetom vylúčenia veci z konkurznej podstaty,
resp. jej zaradenia do konkurznej podstaty môže byť iba vec v právnom slova zmysle a nie súčasť
veci (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Obo/64/2000, rozsudok NS ČR z 29. 9. 1975 sp. zn.
4Cz/63/1975, rozsudok NS ČR zo dňa 31. 1. 1990 sp. zn. 3Cz/3/1990) .
74. Právne dôsledky uvedené v § 19 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v platnom
znení, na ktoré poukázal Krajský súd v Košiciach v bode 23 uznesenia, nemá na situáciu žalovaného
žiaden vplyv. Predmetom vylúčenia veci z konkurznej podstaty, resp. jej zaradenia do konkurznej
podstaty môže byť iba vec v právnom zmysle slova a nie súčasť veci.
75. K právnemu názoru odvolacieho súdu, ktorý vyslovil v bode 24 uznesenia je potrebné uviesť,
že ideálny podiel na spoluvlastníctve má charakter samostatnej veci (rozsudok NS SR sp. zn.
3Cdo/27/2005) len vtedy, ak aj samotná vec, na ktorej participujú spoluvlastníci svojimi podielmi, má
charakter samostatnej veci. Vodná nádrž nemá charakter samostatnej veci, preto ako súčasť veci
spoluvlastnícke právo k podielu nezakladá.
76. Žalobcovia v 1. a 2. rade podali na Krajský súd v Košiciach žalobu o vylúčenie vodnej nádrže
zo súpisu konkurznej podstaty (tzv. excindačnú žalobu) dňa 20. 2. 2002, t.j. v čase, keď vodná
nádrž ako súčasť veci v právnom zmysle už bola speňažená (predaná) a preto bola rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 4. 10. 2005 č.k. 15Cb/225/2002-45 ich žaloba zamietnutá. Podľa
odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 4. 10. 2005 č.k. 15Cb/225/2002-45, správca
konkurznej podstaty zapísal rozostavanú stavbu - vodnú nádrž do súpisu konkurznej podstaty bez
uvedenia poznámky, pretože neboli pochybnosti o tom, že vec nepatrí do konkurznej podstaty. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 17. 2. 2009. Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 9. 10. 2007 č.k.
1Obo/126/2007-66, (ktorým rozhodoval o opravnom prostriedku žalobcov), len skonštatoval, že v
prípade scudzenia veci správcom konkurznej podstaty, ku ktorému môže dôjsť po vyhlásení konkurzu
ešte pred podaním vylučovacej žaloby v rámci speňaženia podstaty, pre vylučovateľa môže vzniknúť
náhradný nárok na to, aby z podstaty bola vylúčená peňažná odplata prijatá za scudzenú vec, a ktorá
bola zahrnutá do podstaty.
77. Žalobcovia podľa názoru súdu mali podať žalobu na plnenie podľa § 80 písm. b/ O.s.p., resp. podľa
§ 137 písm. a/ CSP, čo neurobili. V intenciách zákona §§§ 118, 119 a 120 Občianskeho zákonníka za
vec v právnom slova zmysle nie je možné považovať objekt - rozostavanú stavbu vodnú nádrž. Výhrada
vlastníckeho práva podľa článku IV zmluvy o dielo sa nemôže týkať súčasti veci, lebo zdieľa režim
hlavnej veci ako veci v právnom zmysle slova. Žalobcovia nezhotovovali novú vec, iba pôvodnú nádrž
opravovali a upravovali navýšením a tá im vlastníckym právom pred začatím prác ani po ukončení a
odovzdaní diela nepatrila. Navýšením hrádze sa nezmenila jej podstata, iba sa zlepšili parametre tohto
objektu, akumulovaním väčšieho množstva vody. Na zhotoviteľa neprechádza vlastnícke právo na veci,
ktoré je predmetom údržby, opravy alebo úpravy (rozsudok NS SR sp. zn. 7Obo/64/2000 z 22. 6. 2000).
78. K námietkam žalobcu, že žalobca od jeho ohrozenia bránil svoje vlastnícke právo, je potrebné
uviesť, že zo zverejnenej výzvy na speňaženie podstaty vyplýva, že bola zverejnená dňa 21. 7. 2001 a
žalobca žalobu na vylúčenie veci z konkurznej podstaty podal až dňa 20. 2. 2002. Svedok V. nepotvrdil,
aby sa mala vodná nádrž zbúrať a vo výpovedi uviedol, že si na uvedené veci nepamätá. Svedkyňa
V. vo výpovedi uviedla, že projektovú dokumentáciu zhotovovala na požiadanie žalobcu, teda nie na
požiadanie investora Metropol s.r.o., pritom nevykonávala na stavbe stavebný dozor. Jej argumentáciu o
tom, že navrhla zbúranie pôvodnej stavby, vyvrátil svedok I. Bez vodnej nádrže ako súčasti veci nemohol
byť zasnežovací systém funkčný, lebo by nespĺňal svoj účel a došlo by k jeho znehodnoteniu.

79. Na základe uvedených dôvodov a citovaných zákonných ustanovení žalobcovi vlastnícke právo k
vodnej nádrži nesvedčí, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalobca iné dôkazy súdu neponúkol.

80. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresnom súde Košice I písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, m ô ž e
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 21. 3. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.