Rozsudok · Rozhodnutie · Otvorené Súdy

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17C/2/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2100899320
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2100899320.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou, v spore žalobcu: Y. X., narodený X.X.XXXX,
bytom XXX XX P. č. XXX, zastúpeného advokátom: JUDr. Peter Arendacký, so sídlom Železničiarska
13, Bratislava, proti žalovanej: Y. X., narodená X.X.XXXX, bytom XXX XX P. XXX, zastúpenej
advokátom: Mgr. Ivan Puškáč, so sídlom Konštantína Čulena 2, Trnava, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej v y p o r i a d a v a tak, že:

do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje hnuteľné veci:

1. dva kusy válend v spálni žalobcu, potiahnutých látkou zelenej farby, každá pozostávajúca z troch
epied, v zostatkovej hodnote 10 eur,
2. drevený svetlý perinák v spálni žalobcu, v zostatkovej hodnote 5 eur,

3. dva kusy dvojdielnych skríň z bledého dreva v spálni žalobcu, v zostatkovej hodnote 20 eur,
4. video zn. Sony a 30 videokaziet vyradených z požičovne s rôznou tematikou, v zostatkovej hodnote
0 eur,
5. čiernobiely televízor zn. Orava, v zostatkovej hodnote 0 eur,
6. dve drevené svetlé postele s matracmi, v zostatkovej hodnote 10 eur,
7. práčka Mini - Romo, v zostatkovej hodnote 0 eur,

8. kompresor zn. Calex, vymontovaný z chladničky zn. Calex, v zostatkovej hodnote 0 eur,
9. drevená vešiaková stena v predsieni so zrkadlom a štyrmi vešiakmi, v zostatkovej hodnote
0 eur,
10. luster v spálni, v zostatkovej hodnote 0 eur,
11. dve fľaše 50 L na víno obložené drevom, v zostatkovej hodnote 15 eur,
12. 3 ks demižóny cca 50 ročné, v zostatkovej hodnote 0 eur,
13. benzínový rotavátor zn. Roby červenej farby, v zostatkovej hodnote 0 eur,

14. ručne robená oračka s lanom cca 30-40-ročná, so zadretým motorom a prevodovkou, v zostatkovej
hodnote 0 eur,
15. 1 ks elektrická vŕtačka bez značky, cca 30 ročná, spálená so šroubami, v zostatkovej hodnote 0 eur,
16. drevený regál v letnej kuchyni, robený z dosák, 30-ročný, polámaný, hnilý, v zostatkovej hodnote
0 eur,
17. kovový regál v pivnici s drevenými policami, hnilý, v zostatkovej hodnote 0 eur,

18. joklovina, resp. kusy, zbytky starého železa, v zostatkovej hodnote 0 eur,
19. ponorka v studni cca 30-ročná, spálená, v zostatkovej hodnote 0 eur,
20. šopa na náradie - drevená cca 40. ročná, hnilá, rozbitá, v zostatkovej hodnote 0 eur,
21. 1 ks drevené chlievy pre ošípané a sliepky 2x3x1,5 m z dosák hnilé, v zostatkovej hodnote 0 eur,
22. drevená búda na náradie nad žumpou, 35. ročná, v zostatkovej hodnote 0 eur,
23. murovaná chladnička, v zostatkovej hodnote 0 eur,
24. 1ks nerezové umývadlo, cca 30 ročné, ručne robené, v zostatkovej hodnote 0 eur,

25. stôl z jokloviny 80x80x120cm vyhodený na dvore, v zostatkovej hodnote 0 eur,26. skleník 5 m dlhý, v zostatkovej hodnote 0 eur,
27. fóliovník, v zostatkovej hodnote 0 eur,
28. 2 ks drevené regále v garáži a pivnici z dosák, 35 ročné , v zostatkovej hodnote 0 eur,

29. elektrická píla stolová, ručne robená, v zostatkovej hodnote 0 eur,
30. 2 kotle s kotlinami, ručne robené, cca 30-ročné, v zostatkovej hodnote 0 eur,

do výlučného vlastníctva žalovanej prikazuje hnuteľné veci:

1. detská postieľka drevená z mäkkého bledého dreva, v zostatkovej hodnote 0 eur,
2. drevená ohrádka z mäkkého bledého dreva, v zostatkovej hodnote 0 eur,
3. obdĺžnikový drevený stôl z bledého dreva v kuchyni, v zostatkovej hodnote 5 eur,
4. sklenený luster s piatimi svietidlami v obývačke, v zostatkovej hodnote 10 eur,
5. látková hnedá sedacia súprava v obývačke pozostávajúca z trojmiestnej sedačky a dvoch kresiel, v
zostatkovej hodnote 20 eur.

6. drevený konferenčný stolík na chodbe, v zostatkovej hodnote 0 eur,
7. poschodový drevený stolík pod TV, s dvoma poličkami, v zostatkovej hodnote 10 eur,
8. dva drevené svetlé perináky, v zostatkovej hodnote 10 eur.
9. dva drevené stolíky štvorcového tvaru, z bledého dreva z detskej izby, v zostatkovej hodnote 0 eur,
10. tri dvojdielne skrine v obývačke (obývačková zostava s poličkami a so sklenenými vitrínami), v

zostatkovej hodnote 35 eur,
11. drevená rohová lavica s koženkovým poťahom červenej farby, v zostatkovej hodnote 10 eur.
12. tanierový luster v kuchyni, v zostatkovej hodnote 5 eur,
13. tmavší koberec hnedastej farby s rozmermi 6x5 m, v zostatkovej hodnote 0 eur,
14. plynový sporák zn. Mora s elektrickou rúrou, v zostatkovej hodnote 10 eur,

15. 41-ročná chladnička zn. Calex, v zostatkovej hodnote 0 eur,
16. tri predlžovačky, v zostatkovej hodnote 0 eur,
17. dve delá na jaternice a klobásky, v zostatkovej hodnote 0 eur,
18. veľký kovový mlynček na mäso, v zostatkovej hodnote 0 eur,
19. dva koberce na chodbe s rozmermi 2 x 3m tureckého vzoru červenej farby, v zostatkovej hodnote

0 eur,
20. drevený trojramenný luster v detskej izbe, v zostatkovej hodnote 0 eur,
21. koberec v detskej izbe rozmerov 2 x 3m tureckého vzoru červenej farby, v zostatkovej hodnote 0 eur,
22. bledohnedé garniže drevené, ručne zmontované a záclony v obývačke, v zostatkovej hodnote 0 eur,
23. záclony a bledohnedé garniže, ručne zmontované v detskej izbe, v zostatkovej hodnote 0 eur,

24. zrkadlo v kúpeľni, súprava k vani 32 ročné, v zostatkovej hodnote 0 eur,
25. regále v dome v pivnici z kovových stojanov a drevené poličky, cca 30-ročné, 3 m dlhé, 1,5 m vysoké
a 30cm široké, v zostatkovej hodnote 0 eur,
26. staré dosky zo stavby cca 35 ročné, hnilé, v zostatkovej hodnote 0 eur,
27. frigera, cca 30 ročná, v zostatkovej hodnote 0 eur,

28. 2 ks el. čerpadlá spálené modrej farby, hrdzavé cca 30 ročné, v zostatkovej hodnote 0 eur,
29. kovový stojan na vešanie prádla v detskej izbe, v zostatkovej hodnote 0 eur,
30. kovová poschodová posteľ ručne robená rozmerov 2 m x 1,5 m, v zostatkovej hodnote 0 eur,
31. 2 ks drevené skrine v detskej izbe cca 41 ročné, v zostatkovej hodnote 0 eur,
32. stolík v detskej izbe s kovovými nohami a dreveným vrchom cca 40 ročný, v zostatkovej hodnote

0 eur,
33. drevená ozdobná stolička cca 40 ročná detská, v zostatkovej hodnote 0 eur,
34. stolík pod šijací stroj cca 40x80x100 cm hnedý 40 ročný, v zostatkovej hodnote 0 eur,
35. drevený regál v špajzi z dosák rozmerov 60x200x250 cm cca 35 ročný, v zostatkovej hodnote 0 eur,
36. vešiaková stena v šatníku 100 x 180 m 41 ročný, v zostatkovej hodnote 0 eur,

37. botník so zrkadlom asi 30 ročný, v zostatkovej hodnote 0 eur,
38. 5 ks ručne zvárané nádoby na zmrzlinu 12x15x40 cm cca 20 ročné, v zostatkovej hodnote 0 eur,
39. nerezová ručne robená nádoba na zmrzlinu 6 dielna 10x15x100 cm, v zostatkovej hodnote 0 eur,
40. 2 ks vane na chladenie zmrzliny kovové 20 ročné 60x80x120 cm, v zostatkovej hodnote 0 eur,
41. reklamný nápis zmrzlina z umelej hmoty, 20 ročný, v zostatkovej hodnote 0 eur,

42. drevené sieťové dvere 60x200 cm, cca 25 ročné, v zostatkovej hodnote 0 eur,
43. 2 ks drevené rohože, hnilé cca 20 ročné, rozbité, v zostatkovej hodnote 0 eur,
44. 2 ks záhradné lavice drevené 20 ročné s kovovým rámom, v zostatkovej hodnote 0 eur,
45. 1 ks drevené chlievy pre ošípané a sliepky 2x3x1,5 m z dosák hnilé, v zostatkovej hodnote 0 eur,46. 4 ks debny na vajcia, 30 ročné rozbité z plechu, v zostatkovej hodnote 0 eur,
47. 10 m pletiva skorodované, v zostatkovej hodnote 0 eur,
48. sklenená vytrínová chladnička v dome č. 15, biela 80x80x180 cm, cca 20 ročná, v zostatkovej

hodnote 0 eur,
49. plynová piecka v dome č. 15, v zostatkovej hodnote 0 eur,
50. kompresor na frigeru, čiernej farby v dome č. 15 cca 30 ročný, v zostatkovej hodnote 0 eur,
51. 2 ks drevené skrine v dome č. 15, staré cca 40 ročné, v zostatkovej hodnote 0 eur,
52. kovové skladové regále 80 x 150 x 7 cm v dome č. 15, v zostatkovej hodnote 0 eur,

53. 6 ks porcelánové nádoby na zmrzlinu 15x30 cm, 25 ročné, v zostatkovej hodnote 0 eur,
54. 2 ks taburetky v dome č. 364, drevené, obtiahnuté látkou cca 40 ročné, v zostatkovej hodnote 0 eur,
55. 2 ks guľaté obrazy staré 40 rokov, v zostatkovej hodnote 0 eur,
56. 10 ks okrasné taniere v kuchyni - rôznych námetov a farieb, v zostatkovej hodnote 0 eur,
57. vysávač s tepovačom, v zostatkovej hodnote 0 eur,
58. 1 ks kuchynský robot neznámej značky bielej farby, cca 35 ročný, v zostatkovej hodnote 0 eur,

64. elektrický šijací stroj neznámej značky, cca 40 ročný, v zostatkovej hodnote 0 eur;

do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje spoluvlastnícky podiel 1 v súčasnosti patriaci do
bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán na nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č.
XXXX pre kat. úz. P., obec P., okres S. - rodinný dom súp. číslo XXX postavený na parc. č. XXX/X -

zastavané plochy a nádvoria o výmere 454 m2 v kat. úz. P., vrátane príslušenstva (bez pozemkov), v
zostatkovej hodnote 29.051,73 eur,

do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX, pre kat.
úz. P., obec P., okres S., a to garáž súp. číslo XXX, postavenú na parc. č. XXX/X - zastavané plochy a

nádvoria o výmere 35 m2 v kat. úz. P., v zostatkovej hodnote 5.098,65 eur,

do výlučného vlastníctva žalovanej prikazuje nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, pre
kat. úz. P., obec P., okres S., a to budovu súp. číslo XX, vrátane príslušenstva postavenú na parc. č. XX/
X, ako aj pozemok parcelu registra „C“ parc. č. XX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 183 m2

v kat. úz. P., v zostatkovej hodnote 28.879,42 eur.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej titulom hodnotového vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov sumu 3.170,46 eur, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

III. Štát má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania štátu v rozsahu 39,872%.

IV. Štát má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania štátu v rozsahu 60,128%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.12.1999 domáhal vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM") - žalobcu a žalovanej, ktoré zaniklo rozvodom ich
manželstva rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 19C/186/98 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 6Co/159/99, právoplatnými dňom 10.6.1999. Uviedol, že do BSM patrí: 1.

polovica rodinného domu zapísaného na LV č. XXXX v k. ú. P., postaveného na pozemkoch zapísaných
na LV č. XXX v k. ú. P. parc. č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 454 m2, parc. č. XXX - záhrada
o výmere 677 m2, parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 146 m2, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha o
výmere 35 m2, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve Y. X. v podiele 6/8 a Y. X. v podiele 2/8 (matka
žalobcu); ďalej 2. obchod s pozemkom v P. zapísané na LV č. XXX ako parc. č. XX/X - zastavaná plocha

o výmere 183 m2 a dom súpisné číslo XX a 3. auto Škoda 1203, EČ: S zakúpené v r. 1992. Žalobcanavrhoval BSM vyporiadať tak, že 1 rodinného domu zapísaného na LV č. XXXX v k. ú. P. pripadne
do vlastníctva žalobcu, nakoľko žalovaná nie je vlastníčkou pozemkov, na ktorých dom stojí, rovnako
auto zn. Škoda a nehnuteľnosti na LV č. XXX navrhoval prikázať do jeho vlastníctva, nakoľko slúžia na

jeho podnikateľskú činnosť s tým, že na vyrovnanie majetkových hodnôt žalobca žalovanej zaplatí sumu
500.000 Sk (t. j. 16.596,96 eur).

2. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že podľa nej do BSM patrí celý rodinný dom s
garážou v P. s. č. XXX, kde síce matka žalobcu je spoluvlastníčkou v podiele 2/8-ín, avšak za trvania

manželstva žalobca so žalovanou prestavali rodinný dom s. č. XXX s garážou a letnou kuchyňou s tým,
že pre matku žalobcu prestavali jej menší dom za jej peniaze. Žalovaná súhlasila s tým, že do BSM patrí
dom s. č. XX ako aj parc. č. XX/X v celosti, auto n. Škoda 1203 a uviedla tiež zoznam ďalších hnuteľných
vecí patriacich do BSM. Vyporiadanie navrhovala tak, že jej bude prikázaný obchod s pozemkom v P.
dom s. č. XX a parc. č. XX/X vo výmere 183 m2, uviedla hnuteľné veci, ktoré navrhuje prikázať do svojho
vlastníctva a ostatné hnuteľné a nehnuteľné veci navrhovala prikázať do výlučného vlastníctva žalobcu

s tým, že žalobca bude zaviazaný zaplatiť jej zistený rozdiel v hodnotách.
Žalovaná najskôr aj vo svojich ďalších vyjadreniach súhlasila s tým, aby sa žalobca stal vlastníkom
celého domu č. XXX v P.. Trvala však na tom, že do BSM patrí celá nehnuteľnosť s. č. XXX, ktorú so
žalobcom spoločne postavili. Do BSM podľa nej nepatrí novopostavený dom Y. X. za domom s. č. XXX.
Poukazovala na to, že na LV č. XXX je uvedený pomer spoluvlastníctva žalobcu 6/8 a jeho matky 2/8,

čo nezodpovedá LV č. XXXX. Dôvodila, že dom s. č. XXX sa staval 5 rokov, po jeho dostavaní žalobca
so žalovanou predali byt v Bratislave a za utŕženú sumu kúpil žalobca dodávku, s ktorou podniká. Na
dom s. č. XXX si zobral žalobca počas manželstva pôžičku, nižšiu pôžičku mala aj žalovaná.

3. Naopak žalobca trval na tom, že z domu s. č. XXX v P. patrí do BSM iba polovica a túto žiadal

prikázaťdosvojhovlastníctva,vyjadrilsatiežkrozsahuhnuteľnýchvecí,ktorézvecípodľanehonepatria
do BSM a ktoré z hnuteľných vecí uvedených žalovanou sú súčasťou alebo príslušenstvom stavby, v
rámci ktorej budú oceňované. Dom s. č XXX je okrem podielu v BSM aj v podielovom spoluvlastníctve
žalobcu a jeho matky, nakoľko takto bolo vydané stavebné povolenie. Rodičia žalobcu predtým bývali v
pôvodnom dome, kde vlastnili podiel 2/8-ín a v 6/8-inách vlastnila dom iná vlastníčka, od ktorej žalobca

jej podiel kúpil. Žalobca tak bol spoluvlastníkom pôvodného domu v podiele 6/8-ín a v 2/8-inách bola
spoluvlastníčkou matka žalobcu a v takom istom pomere boli vlastníkmi pozemku na ktorom pôvodný
dom stál. Neskôr bol tento pôvodný dom zbúraný a počas manželstva postavený nový dom, avšak
stavebné povolenie bolo vydané nielen na žalobcu a žalovanú, ale aj na žalobcových rodičov. Preto iba
polovica rodinného domu s. č. XXX patrí do BSM a druhá polovica patrí matke žalobcu. Ide o jeden

rodinný dom, pričom keď sa zbúral pôvodný dom, v zadnej časti sa postavila časť rodinného domu pre
rodičov žalobcu, ktorí zatiaľ bývali v prednej časti domu. Po postavení zadnej časti sa zbúrala predná
časť domu, ktorá bola nanovo postavená a tu zostal bývať žalobca so žalovanou. Zadná časť domu
bola postavená v roku 1978 a predná časť domu v roku 1979. V zadnej časti domu, ktorú t. č. obývala
matka žalobcu, nie je sociálne zariadenie, ani kúpeľňa. Rodičia žalobcu prispievali na výstavbu domu s.

č. XXX, otec žalobcu dostal na jeho výstavbu bezúročnú pôžičku vo výške 40.000 Sk (t. j. 1.327,76 eur).
Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané tak na žalobcu s manželkou ako aj na jeho rodičov. Všetky tehly
zo starého domu boli použité na stavbu nového domu, mali hodnotu asi 60.000 Sk (t. j. 1.991,64 eur).
Dom s. č. XX bol zakúpený za 70.000 Sk (t. j. 2.323,57 eur) a na jeho rekonštrukciu bolo vynaložených
100.000 Sk ( t. j. 3.319,39 eur), žalobca by ho v roku 2001 vedel predať za 300.000 Sk (t. j. 9.958,18 eur).

4. Uznesením č. k. 17C/2/2000 - 397 zo dňa 5.10.2007 bolo konanie o vyporiadanie BSM prerušené
do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 28C/32/2007, v
ktorom konaní sa žalovaná domáhala proti žalobcovi určenia, že do BSM patrí rodinný dom s. č. XXX v
obci a kat. úz. P. na parc. č. XXX/X zapísaný na LV č. XXXX v podiele 6/8-ín, keď strany mali vo svojom

BSM na uvedenej nehnuteľnosti evidovaný podiel iba 1/2-ice. Uznesenie o prerušení konania bolo
potvrdené uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 9Co/243/2007-405 zo dňa 22.2.2008, keď odvolací
súd uviedol, že z LV č. XXXX vyplýva, že ako spoluvlastníci nehnuteľnosti sú vedení Y. X., rod. O. v
podiele 2/4-ín a Y. X. a Y. X. v podiele 2/4-ín, preto určenie vlastníckeho práva nie je možné vyriešiť ako
predbežnú otázku v konaní o vyporiadanie BSM, nakoľko síce k vzniku vlastníckeho práva môže dôjsť

aj rozhodnutím štátneho orgánu, avšak v prípade rozpornosti výšky spoluvlastníckeho podielu takýmto
rozhodnutím nemôže byť rozhodnutie súdu o vyporiadaní BSM, nakoľko na jeho základe nemôže byť
zmenený spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti v určitom podiele patriacej do BSM tretej osobe, ktorá
nie je účastníkom konania o vyporiadanie BSM, ale iba zmena spoluvlastníctva v dôsledku vyporiadaniaBSM medzi účastníkmi konania. V konaní sp. zn. 28C/32/2007 súd neskôr na návrh žalobkyne pripustil
zmenu žalobného petitu tak, že žalobkyňa sa domáha určenia, že do bezpodielového spoluvlastníctva
žalobkyne a žalovaného patrí v celosti domová nehnuteľnosť, ktorá je postavená na parc. č. XXX/X.

v obci a kat. úz. P., ktorá je geometrickým plánom G.. U. H. zo dňa 10.1.2005 číslo plánu 2/2005
v novom právnom stave určená ako dom postavený na novovytvorenej parcele č. XXX/X, zastavaná
plocha o výmere 124 m2. Vo veci sp. zn. 28C/32/2007 bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu
Trnava č. k. 28C/32/2007-208 zo dňa 19.9.2011, ktorým súd žalobu žalobkyne zamietol. Krajský súd
v Trnave rozsudkom č. k. 9Co/56/2012 - 242 zo dňa 6.11.2012 rozsudok Okresného súdu Trnava č.

k. 28C/32/2007-208 zo dňa 19.9.2011 v zamietajúcej časti potvrdil. Rozsudok súdu prvej inštancie v
spojení s rozsudkom odvolacieho súdu nadobudli právoplatnosť dňa 10.11.2012.

5. Súd vo veci vyporiadania BSM prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 17C/2/2000-429 zo dňa 28.2.2013,
ktorýmprikázalspoluvlastníckypodiel1/2-icedomus.č.XXXspríslušenstvom,zapísanýnaLVč.XXXX,
na parc. č. XXX/X - zastavaná plocha, v kat. úz. P. do podielového spoluvlastníctva strán, každému v 1/2-

ici z tejto polovice rodinného domu a zriadil pre žalovanú vecné bremeno právo prechodu cez pozemok
parc. č. XXX/X a vecné bremeno na tomto pozemku na užívanie žalovanou jej podielu na dome s. č.
XXX a prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu dom s. č. XX a parc. č. XX/X - zastavaná plocha o
výmere 183 m2 zapísané na LV č. XXXX a ďalej garáž na LV č. XXXX na parc. č. XXX/X, v kat. úz.
P., rozhodol o vyporiadaní hnuteľných vecí patriacich do BSM a o povinnosti žalobcu vyplatiť žalovanej

podiel v sume 6.326,87 eur.
Žalobca v odvolaní voči rozsudku č. k. 17C/2/2000 - 429 zo dňa 28.2.2013 namietal, jeho
nevykonateľnosť, ďalej, že prikázanie spoluvlastníckeho podielu na dome s. č. XXX do podielového
spoluvlastníctva strán je v rozpore so zásadami vyporiadania BSM, nakoľko účelom vyporiadania BSM
má byť vytvorenie stabilného stavu, v ktorom účastníci nebudú nútení riešiť vzájomné vzťahy v ďalších

súdnych konaniach, majúcich pôvod v rozhodnutí súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva. V danom prípade
však reálne hrozia ďalšie spory. Strany totiž nie sú schopné riadnej vzájomnej komunikácie a dohody
ohľadom spoločného majetku, avšak na základe rozhodnutia súdu sú ako podieloví spoluvlastníci
nehnuteľnosti opäť nútení spoločne rozhodovať o nakladaní s ňou, čo zbytočne povedie k ďalším
súdnym sporom o hospodárení so spoločnou vecou, prípadne o zrušení spoluvlastníctva. Ohľadom

domu s. č. XX žalobca namietal jeho prikázanie do vlastníctva žalobcu. Žiadal, aby dom s. č. XX bol
prikázaný žalovanej, čím by bola riešená jej bytová situácia, žalovaná tento dom na začiatku konania
sama žiadala. Mal za to, že hoci sa dom s. XX využíval na prevádzku cukrárne, je možné ho po úpravách
využívať na bývanie ako rodinný dom, na čo by žalovaná mohla použiť získané peňažné prostriedky
zo sumy vyplatenej z domu s č. XXX. Súd tiež nesprávne zriadil vecné bremeno k nehnuteľnosti

žalobcu, ktorá ani nebola predmetom vyporiadania BSM, prekročil zákonné možnosti, kedy môže svojim
rozhodnutím zriadiť vecné bremeno. Nevypracoval geometrický plán na určenie, kadiaľ môže žalovaná
prechádzať cez pozemok k domu. Nerovnomerne rozdelil hnuteľné veci a nehnuteľnosti medzi strany.
Dôvodil, že závery použitých znaleckých posudkov sú už neaktuálne. Žalovaná v odvolaní voči tomuto
rozsudku namietala, že súd prikázal nesprávne dom s. č. XX spolu s pozemkom parc. č. XX/X do

vlastníctva žalobcu, a vozidlo zn. Škoda 1203 do vlastníctva žalovanej. Navrhovala, aby dom s. č.
XX spolu s pozemkom bol prikázaný do podielového spoluvlastníctva, vozidlo do vlastníctva žalobcu
a vychádzalo sa z cien nehnuteľností účinných v čase vyporiadania BSM. Namietala, že súd nevzal
do úvahy, že žalovaná vymenila na rodinnom dome všetky okná, realizovala kanalizačnú, vodovodnú,
plynovúaelektrickúprípojku,atovýlučnezosvojich finančnýchprostriedkov.Poukazovalanato,žedom

s. č. XXX postavili strany svojpomocne za trvania manželstva, pričom išlo o úplne novú stavbu, pretože
pôvodný dom bol zbúraný až po základy, dom sa dá reálne rozdeliť, čoho dôkazom je geometrický plán
Ing. U. H. č. 2/2005. Žalovaná vychovala tri deti pochádzajúce z manželstva, rozvod manželstva zavinil
žalobca, preto by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby žalovaná nemala spoluvlastnícky podiel na
dome s. č. XXX. Keby bol dom s. č. XXX prikázaný v celosti do výlučného vlastníctva žalobcu, finančná

náhrada za jej spoluvlastnícky podiel by nestačila ani na kúpu garsónky. Dom s. č. XX nie je užívania-
schopný, nemá prívod plynu, elektriny ani vody, padajú v ňom stropy, jeho rekonštrukcia by si vyžadovala
značné náklady, ktorými žalovaná nedisponuje.
Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 10Co/205/2013-488 zo dňa 25.6.2014 napadnutý rozsudok
Okresného súdu Trnava č. k. 17C/2/2000-429 zo dňa 28.2.2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd poukázal na to, že vyporiadať možno len existujúce veci nielen k času zániku BSM, ale
aj k času rozhodovania súdu, pričom na ostatné veci a iné hodnoty je možné prihliadnuť nanajvýš v
rámci tzv. širšieho vyporiadania, súd prvého stupňa pochybil, keď svoje rozhodnutie založil na záveroch
znaleckých posudkov spred viacerých rokov, nevykonal žiadne dokazovanie na otázku existencie vecímajúcich sa vyporiadať, pričom väčšina hnuteľných vecí nebola riadne identifikovaná, nezohľadnil, že
pri oceňovaná vecí patriacich do BSM sa vychádza zo stavu veci ku dňu zániku BSM, avšak z ceny
v čase vyporiadania, nevykonal dokazovanie ohľadom solventnosti žalobcu na vyplatenie žalovanej a

použil v rozsudku starú menu Sk, namiesto meny euro.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovanej, listinnými dôkazmi predloženými
žalobcom a žalovanou, výpismi z LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXX a č. XXXX všetky pre kat. úz. P.,
znaleckým posudkom č. 41/2004 G.. S. O., znaleckým posudkom č. 13/2004 G.. P. P., znaleckým

posudkom č. 4/2004 G.. D. Q., znaleckým posudkom č. 37/2004 G.. B. A. spolu s jeho doplnkom 1 č.
27/2006, znaleckými posudkami č. 3/2006 a č. 4/2006 G.. T. A., rozhodnutím Okresného úradu Trnava,
katastrálneho odboru o povolení vkladu číslo V XXXX/XX zo dňa 20.5.2015, kópiou Darovacej Zmluvy
zo dňa 24.3.2015 a Dodatku č. 1 k Darovacej zmluve zo dňa 24.3.2015, ďalej znaleckými posudkami č.
133/2016 znalca Ing. Y. C. zo dňa 16.11.2015; č. 4/2016 zo dňa 2.6.2016 znalkyne Ing. B. A.; č. 21/2017
znalca G.. H. L., ako aj výsluchom znalcov G.. B. A., G.. Y. C. a G.. H. L., stanoviskom Okresného úradu

Trnava, katastrálneho odboru o evidencii stavby s. č. XX na LV č. XXXX v k. ú. P. a obsahom spisov
Okresného súdu Trnava sp. zn. 19C/186/1998 a sp. zn. 28C/32/2007.

7. Žalobca v konaní predložil listinné dôkazy: výpisy z LV č. XXXX, LV č. XXXX, uznesenie Krajského
súdu v Trnave č. k. 6Co/159/99-53 zo dňa 12.5.1999, znalecký posudok č. 173/2001 zo dňa 13.9.2001

znalca G.. E. U., spolu s Odborným posudkom, čestné prehlásenia od U. X., P. F., B. S., D. C., C. G. a
Y. Q., Dodací list ASPOL spol. s r. o. zo dňa 28.3.2002, Potvrdenie Okresného dopravného inšpektorátu
Trnava zo dňa 28.3.2002 o vyradení vozidla EČ: TT-XXXAC z evidencie, fotografie rodinného domu s.
č. XX (vložené do prílohovej obálky na č. l. XXX spisu a na č. l. XXX - XXX spisu), faktúry za spotrebu
el. energie na mená Y. X. a Y. X., Oznámenie stavebného priestupku zo dňa 24.6.2014, Oznámenie

Obce Majcichov zo dňa 18.7.2014 o výkone štátneho stavebného dohľadu, Odpoveď Obce P. zo dňa
27.8.2014 na podnet, Notársku zápisnicu č. NZ 87/93, N 89/93 zo dňa 8.9.1993, prehľad o zaplatených
pôžičkách žalobcom za obdobie od 6/1999 do r. 2001, Úverovú zmluvu č. 441141 7 zo dňa 19.5.1997,
doklad o vyplatení sumy úveru číslo 441141 7, Oznámenie o výške poslednej splátky úveru č. 441141
7, Príkaz na úhradu splátky k úveru 441141 7 zo dňa 10.7.2000, Úverovú zmluvu č. 409216 6 zo dňa

19.3.1996, doklad o vyplatení sumy úveru č. 409216 6, Oznámenie o výške poslednej splátky úveru č.
409216 6 zo dňa 5.2.2001, súhlas s hromadným inkasom zo dňa 14.2.2001, Zmena trvalého príkazu
zo dňa 14.2.2001, Dohoda o odpustení dlhu zo dňa 11.11.1999, List Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa
15.10.1999, Vyplatenie úveru z 11.11.1999, potvrdenie o úhrade splátky úveru staré číslo 6161219, nové
číslo 61-8524151-1, potvrdeniami (2x) od Slovenskej sporiteľne zo dňa 16.9.2011 o splatení úverov

č. 17651272 a č. 17593930, Dohodu medzi žalobcom a žalovanou zo dňa 31.1.1998 o usporiadaní
podnikateľských činností s prílohou, Potvrdenie o prevzatí pôžičky od S. H. zo dňa 13.4.2017.

8. Žalovaná v konaní predložila listinné dôkazy: faktúra č. 02440235 zo dňa 8.4.2002 za prekládku
elektriny, príjmový pokladničný doklad zo dňa 26.3.2002 za montáž zemnej káblovej prípojky NN,

Správa o odbornej prehliadke a skúške elektrického zariadenia, geometrický plán G.. U. H. č. 2/2005
s výkazom výmer, Čestné prehlásenia zo dňa 27.3.2015 (17x), kópia pokladničného dokladu o nákupe
plynových kachiel Lampart so záručným listom, Oznámenie Obce P. zo dňa 18.7.2014 o výkone štátneho
stavebného dohľadu, Odpoveď Obce P. zo dňa 27.8.2014 na podnet, Montážny list meradla SPP
distribúcia,a.s.zodňa21.9.2012,Územnérozhodnutieoumiestnenístavbyzodňa19.6.1978,Stavebné

povolenie zo dňa 11.7.1978, Zmluva č. 6839190 o dodávke vody z verejného vodovodu do domácnosti
a odvádzaní odpadových vôd zo dňa 16.11.2009, Montážny list Trnavskej vodárenskej spoločnosti, a.s.
zo dňa 2.1.2008, Darovacia zmluva uzavretú medzi Y. X., nar. XX.X.XXXX s žalobcom dňa 18.1.2005,
Dodatokč.1kdarovacejzmluvezodňa30.3.2005,Žiadosťoodpredajbudovys.č.XXzodňa24.5.1993,
rozhodnutie Obce P. o dani z nehnuteľností za rok 2016 spolu s dokladom o zaplatení, stavebný denník

o výstavbe domu s. č. XXX, dodací list neznámeho čísla a dátumu, faktúra zo dňa 30.1.1998 spolu
s dodacím listom zo dňa 30.1.1998, doklad o vykonávaných zrážkach zo mzdy žalobcu, pokladničný
doklad č. 43 46033, pokladničný doklad zo dňa 21.1.1994, Dohoda medzi žalovanou a žalobcom zo dňa
24.1.1998, Rozhodnutie Štátneho notárstva v Trnave zo dňa 7.3.1988 č. k. 4D 2411/87 - 18.

9. Strany v priebehu konania postupne ustaľovali okruh vecí, ktoré tvoria rozsah BSM a majú byť podľa
ich návrhu predmetom vyporiadania. Súd vo svojom prvom rozsudku č. k. 17C/2/2000-429 zo dňa
28.2.2013, v odôvodnení na stranách 7 - 12 rozsudku, ustálil v zmysle skutkových tvrdení žalobcu a
žalovanej rozsah vecí tvoriacich masu BSM nasledovne: 1. detská postieľka, 2. ohrádka, 3. 2 ks válendy,4. 1 perinák, 5. dvojdielne skrine, 6. stôl v kuchyni, 7. luster v obývačke, 8. sedacia súprava, 9. stolík, 10.
stolík pod televízor, 11. video + 30 kaziet, 12. televízor ČB, 13. 2 postele, 14. 2 perináky, 15. 2 stolíky,
16. 3ks dvojdielne skrine, 17. kuchynská linka Karmen, 18. dvojdrez nerezový, 19. rohová lavica, 20.

luster v kuchyni, 21. koberec, 22. práčka Mini-Romo, 23. sporák plynový + elektrický, 24. bojler - kotol,
25. sporák na pevné palivo a plyn, 26. chladnička Calex, 27. auto
- dodávka 1203, 28. žalúzie zvonka na hornej izbe a spálni, 29. plechová vlnovka na plot stĺpiky, 30.
antény- televízne zosilovače, rozdeľovače s hromozvodom, 31. kompresor, 32. elektrická brúska, 33. 5
predlžovačiek, 34. 2 delá na jaternice a klobásy, 35. mlynček, 36. chladnička Calex 120 l, 37. vešiaková

stena, 38. stolík na chodbe, 39. 2 koberce, 40. luster v detskej izbe, 41. izomila, 42. luster v spálni, 43.
koberec v detskej izbe, 44. záclony, garniže, koberec v obývačke, 45. záclony, garniže, závesy v detskej
izbe, 46. stôl, 47. kobercové kocky, 48. krb, 49. 2 lavice, 50. 2 fľaše 50 l na víno obložené drevom, 51. 3
demižóny vínové, 52. zrkadlo v kúpeľni, vaňa súprava k vani, 53. telefón, 54. vaňa v kúpeľni, 55. sedací
kút, 56. 2 bicykle, 57. 1 televízor ČB a 1 vaňa, 58. traktor, 59. oračka + lano, 60. 2 vŕtačky + šrouby, 61.
nitovačka, 62. sada kladív, 63. kliešte, 64. zverák, 65. elektrická píla stolová, 66. ručná píla oblúková,

67. vrtáky do betónu, 68. zváračka, 69. 2 ks letovačky, 70. regál v letnej kuchyni, 71. plynový sporák,
72. regál na jablká v pivnici, 73. regály na kompóty, 74. 2 kotle a 2 kotlíky, 75. joklovina, 76. dosky, 77.
kosačka na trávu, 78. šrotovník - moržovník, 79. náradie do záhrady, 80. vidly, 81. stôl v garáži, 82.
rebrík železný, 83. skrinka v garáži, 84. pilka na železo, 85. frigérka, 86. ponorka, 87. 2 čerpadlá, 88.
vodárnička, 89. rúry plastové v studni, 90. vodárnička s 5 vývodmi na polievanie, 91. betónové kocky na

záhrade, 92. stojan na vešanie prádla, 93. dve skrine presklené v obývačke, 94. 1 skriňa dvojdielna, 95.
sedacia súprava, 96. mramorový stolík, 97. poschodová posteľ, 98. dve dvojdielne skrine, 99. stolík, 100.
koberec, 101. luster drevený trojramenný, 102. digestor, 103. ozdobná stolička, 104. stolík pod šijací
stroj so skrinkou, 105. regál v špajzi, 106. vešiaková stena so zrkadlom v šatníku, 107. vešiaková stena
v šatníku, 108. botník s veľkým zrkadlom v predsieni, 109. dva stoly a 4 lavice v slovenskej izbe, 110.

protihlukové dvere, 111. murovaná mraznička, 112. regál, 113. vaňa s dvojdrezom, 114. zasúvacie dvere
na medziposchodí, 115. 2 dvere drevené proti hluku, 116. umývadlo porcelánové, 117. záchodová misa
s nádržkou, 118. umývadlo nerezové, 119. 5 hrncov 15, 20, 30, 40 litrov, 120. 2 galety na masť, 121.
4 varechy na masť, 122. vidlica na mäso nerez, 123. 5 nerezových nádob na zmrzlinu a ďalších 5 ks.
nádob, 124. nerezová nádoba so 6 oddeleniami, 125. 2 vane na chladenie vody a solanky, 126. reklamný

nápis „Zmrzlina", 127. sieťové dvere z nerezu, 128. balík sklenenej vaty, 129. 2 drevené rohože, 130.
2 záhradné lavice, 131. chladiaca nádoba na zmrzlinu, 132. murovaná udiareň, 133. sušiareň, 134.
šopa na náradie, 135. 2 chlievy pre sliepky a svine, 136. drevená garáž nad žumpou, 137. murovaná
chladnička, 138. 2 umývadlá z nerezu, 139. zajačník z jokloviny, 140. 4 debny na vajcia, 141. 1 hrant z
nereze pre prasatá, 142. stôl z jokloviny, 143. 1 kachle na piliny do skleníka, 144. 1 plynové liatinové

kachle s termostatom, 145. 1 kachle Peterky, 146. 1 lis na hrozno, menší, 147. 10 m pletiva pre zajacov,
148. skleník 5 metrov dlhý, 149. 1 foliovník, 20 metrov dlhý, 150. pluh, 151. 30 ks. bedničiek z plastu,
152. 2 železné rohože, 153. 10 ks. chladičov na zmrzlinu s motorom, 154. 3 ks. rozprašovače vody a
50 m hadice, 155. hojdačka v záhrade, 156. stojan na vešanie prádla, 157. sklená vytrínová chladnička,
158. plynová piecka, 159. kompresor na frigeru, 160. 2 ks. dvojdielne drevené skrine, 161. kovové regále

skladové, 162. 5 ks. porcelánové nádoby na zmrzlinu, 163. pultové regále drevené, 164. kovové regály
do predajne, 165. 1 rodinného domu č. 364, 166. garáž, 167. obyvačková skriňa - zostava, 168. 2 ks.
taburetky, 169. 2 ks. drevené guľaté obrazy, 170. 10 ks. okrasné taniere, 171. 1 ks vysávač s tepovačom,
172. robot kuchynský, 173. 1 ks. žehlička, 174. 1 ks žehlička, 175. 1 ks. lepič elektrický na fólie, 176.
2 sady farebných tovarov, 177. 2 ks. nadievače klobás, 178. 2 ks. 50 l nerezové kotle na robot, 179. 2

ks. vŕtačka, 180. 1 ks plynový šporák, 181. 2 ks. regálov v pivnici a garáži, 182. 2 ks. kotle komplet -
robené ručne, 183. 2 ks. stolov v garáži a pivnici, 184. 1 ks. frigera na zmrzlinu rozobratá, 185. 2 ks.
predlžovačky, 186. motorové vozidlo zn. Škoda 1203, 187. fritovací hrniec, 189. šijací stroj. Okrem takto
ustálených hnuteľných vecí, žalovaná navyše žiadala vyporiadať betónovú plochu spredu ulice ako aj
smreky. K tomu žalobca uviedol, že tieto stromy ako aj betónová plocha sú na pozemku obce a preto

patria vlastníkovi pozemku, teda obci. V podaných odvolaniach sporové strany rozsah BSM ustálený v
rozsudku súdu 17C/2/2000-429 zo dňa 28.2.2013 nesporovali, nežiadali ho doplniť. Po zrušení a vrátení
veci odvolacím súdom na ďalšie konanie, súd prvej inštancie vyzval žalobcu i žalovanú, aby sa osobitne
vyjadrili k rozsahu vecí patriacich do BSM tak, ako bol ustálený v rozsudku Okresného súdu Trnava č. k.
17C/2/2000-429 zo dňa 28.02.2013 na str. 7 až 12 pod bodmi 1 až 189, ktoré z týchto vecí podľa nich

patria a ktoré nepatria do BSM, či niektoré z týchto vecí v súčasnosti už neexistujú, kto je aktuálnym
držiteľom predmetných vecí, veci podrobne opísali, uviedli ich zostatkovú hodnotu a komu ich navrhujú
prikázať. Na výzvu súdu žalobca predložil rovnaký zoznam 189 položiek (č. l. 521 spisu) a žalovaná
predložila rovnaký zoznam 189 položiek (č. l. 529 spisu), ktoré majú tvoriť rozsah BSM.V priebehu ďalšieho konania potom strany na pojednávaniach dňa 14.1.2015 (č. l. 517 spisu), dňa
20.2.2015 (č. l. 535 spisu) a dňa 22.8.2017 (č. l. 1176 spisu), dospeli k dohode ohľadom rozsahu
hnuteľných vecí patriacich do BSM, ich opise, ich aktuálnej zostatkovej hodnote podľa stavu vecí ku

dňu zániku BSM a tiež o tom, komu ich prikázať do vlastníctva, ďalej k dohode ohľadom toho, čo z
pôvodne uvádzaných 189 vecí nepatrí do BSM strán, ktoré veci boli v zoznamoch uvedené duplicitne
a ktoré veci tvoria súčasť nehnuteľnosti domu s. č. XXX a majú byť oceňované spolu s ňou. Súd
preto pri rozhodovaní o vyporiadaní hnuteľných vecí medzi žalobcu a žalovanú vychádzal z týchto
zhodných skutkových tvrdení žalobcu a žalovanej (§ 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 186

ods. 2 Civilného sporového poriadku), nakoľko nemal dôvod pochybovať o ich pravdivosti, zároveň
neprihliadal na prípadné neskoršie zmeny v tvrdeniach o týchto skutočnostiach, na ktorých sa strany
dohodli. Predovšetkým žalobca a žalovaná predložili zhodný zoznam vecí (hnuteľných i nehnuteľných)
tvoriacich rozsah BSM, obsahujúci celkom 189 položiek (č. l. 521 a č. l. 529 spisu). Ide o zoznam vecí
totožný s rozsahom hnuteľných vecí, ktorý uviedol súd vo svojom prvom rozsudku č. k. 17C/2/2000-429
zo dňa 28.2.2013 na strane 7 až 12 rozsudku pod položkami 1 až 189 (kde boli uvedené aj nehnuteľnosti

a motorové vozidlo).
Súd tak mal za nesporné, že v zmysle zhodných skutkových tvrdení strán sporu rozsah hnuteľných vecí
patriacich do BSM tvoria nasledovné hnuteľné veci z pôvodného zoznamu 189 položiek (uvádzané pod
pôvodnými číslami položiek), a to v zmysle doplneného opisu hnuteľných vecí, ktorý strany vykonali
jednak na pojednávaní dňa 14.1.2015 a jednak súhlasili s opisom vecí tak, ako ho vykonal žalobca

vo svojom písomnom podaní predloženom na pojednávaní dňa 1.4.2015 (č. l. 559 spisu a č. l. 564
spisu): 1. detská postieľka drevená z mäkkého bledého dreva, 2. drevená ohrádka z mäkkého bledého
dreva, 3. dva kusy válend v spálni žalobcu, potiahnutých látkou zelenej farby, každá pozostávajúca z
troch epied, 4. drevený svetlý perinák v spálni žalobcu, 5. dva kusy dvojdielnych skríň z bledého dreva
v spálni žalobcu, 6. obdĺžnikový drevený stôl z bledého dreva v kuchyni, 7. sklenený luster s piatimi

svietidlami v obývačke, 8. látková hnedá sedacia súprava v obývačke pozostávajúca z trojmiestnej
sedačky a dvoch kresiel, 9. drevený konferenčný stolík na chodbe, 10. poschodový drevený stolík pod
TV, s dvoma poličkami, 11. video zn. Sony a 30 videokaziet vyradených z požičovne s rôznou tematikou,
12. čiernobiely televízor zn. Orava, 13. dve drevené svetlé postele s matracmi, 14. dva drevené svetlé
perináky, 15. dva drevené stolíky štvorcového tvaru, z bledého dreva z detskej izby, 16. tri dvojdielne

skrinevobývačke(obývačkovázostavaspoličkamiasosklenenýmivitrínami),19.drevenárohoválavica
s koženkovým poťahom červenej farby, 20. tanierový luster v kuchyni, 21. tmavší koberec hnedastej
farby s rozmermi 6x5 m, 22. práčka Mini - Romo, 23. plynový sporák zn. Mora s elektrickou rúrou, 26.
41-ročná chladnička zn. Calex, 31. kompresor zn. Calex, vymontovaný z chladničky zn. Calex, 33. tri
predlžovačky, 34. dve delá na jaternice a klobásky, 35. veľký kovový mlynček na mäso, 37. drevená

vešiaková stena v predsieni so zrkadlom a štyrmi vešiakmi, 39. dva koberce na chodbe s rozmermi 2
x 3m tureckého vzoru červenej farby, 40. drevený trojramenný luster v detskej izbe, 42. luster v spálni,
43. koberec v detskej izbe rozmerov 2 x 3m tureckého vzoru červenej farby, 44. bledohnedé garniže
drevené,ručnezmontovanéazáclonyvobývačke,45.záclonyabledohnedégarniže,ručnezmontované
v detskej izbe, 50. dve fľaše 50l na víno obložené drevom, 51. 3 ks demižóny cca 50 ročné, 52. zrkadlo

v kúpeľni, súprava k vani 32 ročné, 58. benzínový rotavátor zn. Roby červenej farby, 59. ručne robená
oračka s lanom cca 30-40-ročná, so zadretým motorom a prevodovkou, 60. 1 ks elektrická vŕtačka bez
značky, cca 30 ročná, spálená so šroubami, 65. elektrická píla stolová, ručne robená, 70. drevený regál
v letnej kuchyni, robený z dosák, 30-ročný, polámaný, hnilý, 72. kovový regál v pivnici s drevenými
policami, hnilý, 73. regále v dome v pivnici z kovových stojanov a drevené poličky, cca 30-ročné, 3 m

dlhé, 1,5 m vysoké a 30 cm široké, 74. 2 kotle s kotlinami ručne robené cca 30-ročné, 75. joklovina,
resp. kusy, zbytky starého železa, 76. staré dosky zo stavby cca 35 ročné, hnilé, 85. frigera, cca 30
ročná, 86. ponorka v studni cca 30-ročná, spálená, 87. 2 ks el. čerpadlá spálené modrej farby, hrdzavé
cca 30 ročné, 92. kovový stojan na vešanie prádla v detskej izbe, 97. kovová poschodová posteľ ručne
robená rozmerov 2 m x 1,5 m, 98. 2 ks drevené skrine v detskej izbe cca 41 ročné, 99. stolík v detskej

izbe s kovovými nohami a dreveným vrchom cca 40 ročný, 103. drevená ozdobná stolička cca 40 ročná
detská, 104. stolík pod šijací stroj cca 40x80x100 cm hnedý 40 ročný, 105. drevený regál v špajzi z
dosák rozmerov 60x200x250 cm cca 35 ročný, 106. vešiaková stena v šatníku 100 x 180 m 41 ročný,
108. botník so zrkadlom asi 30 ročný, 123. 5 ks ručne zvárané nádoby na zmrzlinu 12x15x40 cm cca
20 ročné, 124. nerezová ručne robená nádoba na zmrzlinu 6 dielna 10x15x100 cm, 125. 2 ks vane na

chladenie zmrzliny kovové 20 ročné 60x80x120 cm, 126. reklamný nápis zmrzlina z umelej hmoty, 20
ročný, 127. drevené sieťové dvere 60x200 cm, cca 25 ročné, 129. 2 ks drevené rohože, hnilé cca 20
ročné, rozbité, 130. 2 ks záhradné lavice drevené 20 ročné s kovovým rámom, 134. šopa na náradie
- drevená cca 40. ročná, hnilá, rozbitá, 135. 2 ks drevené chlievy pre ošípané a sliepky 2x3x1,5 m zdosák hnilé, 136. drevená búda na náradie nad žumpou, 35. ročná, 137. murovaná chladnička, 138. 1ks
nerezové umývadlo, cca 30 ročné, ručne robené, 140. 4 ks debny na vajcia, 30 ročné rozbité z plechu,
142. stôl z jokloviny 80x80x120cm vyhodený na dvore, 147. 10 m pletiva skorodované, 148. skleník 5 m

dlhý, 149. fóliovník, 20 m dlhý, 157. sklenená vytrínová chladnička v dome č. 15, biela 80x80x180 cm,
cca 20 ročná, 158. plynová piecka v dome č. 15, 159. kompresor na frigeru, čiernej farby v dome č. 15
cca 30 ročný, 160. 2 ks drevené skrine v dome č. 15, staré cca 40 ročné, 161. kovové skladové regále
80 x 150 x 7 cm v dome č. 15, 162. 6 ks porcelánové nádoby na zmrzlinu 15x30 cm, 25 ročné, 168. 2
ks taburetky v dome č. 364, drevené, obtiahnuté látkou cca 40 ročné, 169. 2 ks guľaté obrazy staré 40

rokov, 170. 10 ks okrasné taniere v kuchyni - rôznych námetov a farieb, 171. vysávač s tepovačom, 172.
1 ks kuchynský robot neznámej značky bielej farby, cca 35 ročný, 173. 1 ks elektrická žehlička cca 30
ročná, 174. 1 ks elektrická žehlička cca 30 ročná, 175. 1 ks lepič fólie cca 30 ročný, 181. 2 ks drevené
regále v garáži a pivnici z dosák, 35 ročné, 184. 1 ks frigera, cca 35 ročné, 187. fritovací hrniec neznámej
značky 35 ročný, 189. elektrický šijací stroj neznámej značky, cca 40 ročný (celkom spolu 93 položiek).
Stranyzhodneuviedli,žezpôvodnéhozoznamu189vecí,doBSMstránsporunepatrianasledovnéveci/

položky (uvádzané pod pôvodnými číslami položiek): 32. elektrická brúska; z položky 33. dve z piatich
predlžovačiek, 46. stôl, 49. dve lavice, 53. cca. 30-ročný telefón krémovej farby od telekomunikácií, 55.
sedací kút v záhrade, dar pre žalobcu, 56. dva bicykle, patria dcére sporových strán, 61. nitovačka, dar
pre žalobcu, 62. sada kladív, dar pre žalobcu, 63. kliešte, dar pre žalobcu, 64. zverák, dar pre žalobcu,
66. ručná píla oblúková, zostatok po rodičoch žalobcu, 68. ručne robená zváračka, spálená, 77. kosačka

na trávu, dar pre žalobcu, 78. šrotovník, dar pre žalobcu, 79. náradie do záhrady, zostatok po rodičoch
žalobcu, 80. vidly, zostatok po rodičoch žalobcu, 82. železný rebrík, dar pre žalobcu, 84. pílka na železo,
zostatok po rodičoch žalobcu, 88. vodárnička, je súčasťou pozemku, 89. rúry plastové v studni, zostatok
po rodičoch žalobcu, 91. betónové kocky v záhrade, dar od kolegu pre žalobcu, 114. zasúvacie dvere,
patria synovi sporových strán, 119. 5 hrncov, zostatok po rodičoch žalobcu, 120. dve galety na masť,

zostatok po rodičoch žalobcu, 121. dve varechy na masť, zostatok po rodičoch žalobcu, 122. vidlica na
mäso, zostatok po rodičoch žalobcu, 128. balík sklenej vaty, patrí dcére Beáte, 132. murovaná udiareň,
je to príslušenstvo pozemku, vznikla pred uzatvorením manželstva, 141. rám z nereze pre prasatá, dar
od priateľa pre žalobcu, 150. kovový pluh, dar pre žalobcu, 154. 3 ks rozprašovače, 155. hojdačka v
záhrade, 156. stojan na vešanie prádla.

Ďalej strany zhodne uviedli, že z pôvodného zoznamu 189 vecí, nie sú samostatnými vecami, ale
súčasťou nehnuteľnosti, s ktorou budú oceňované, nasledovné veci (uvádzané pod pôvodnými číslami
položiek): 17. kuchynská linka zn. Karmen, 18. dvojdrez nerezový, 24. bojler, 25. sporák na pevné
palivo a plyn, 28. vonkajšie žalúzie na hornej izbe a spálni, 29. ohrada (resp. plechová vlnovka na plot a
stĺpiky), 30. antény, zosiľovače, rozdvojovače s hromozvodom, 47. kobercové kocky, 48. krb; z položky

52. vaňa, 90. vodárnička, ktorá je súčasťou domu, 102. digestor, 110. protihlukové dvere, 111. murovaná
mraznička, 113. vaňa s dvojdrezom zamurovaná v práčovni, 115. dvoje drevených dverí na povale.
Strany ďalej zhodne uviedli, že z pôvodného zoznamu 189 vecí, boli duplicitne v zozname uvedené
nasledovné položky (uvádzané pod pôvodnými číslami položiek): 36. chladnička 1201 Calex, ide o
duplicitu s položkou 26, 38. stolík na chodbe, ide o duplicitu s položkou 9, z položky 44. - koberec, 54.

vaňa v kúpeľni, ide o duplicitu s položkou 52, 93. dve presklené skrine v obývačke (duplicita s položkou
16,pozn.), 94.dvojdielnaskriňa(duplicitaspoložkou5,pozn.),95.sedaciasúprava(duplicitaspoložkou
8, pozn.), 96. mramorový stolík (duplicita s položkou 9, pozn.), 100. koberec v detskej izbe, cca. 35
ročný, ide o duplicitu s položkou č. 43, 101. luster v detskej izbe na tri žiarovky, 40-ročný, ide o duplicitu
s položkou 40, 107. vešiak v šatníku ručne robený z 5 ks dosák a z 5 kovových vešiakov na šaty, cca. 35

ročný, ide o duplicitu s položkou 37, 109. 4 ks lavice a 2 ks drevených stolov, ide o duplicitu s položkou 46
a 49, 164. kovové regále do predajne v dome č. 15, ide o duplicitu s položkou č. 161, 167. tri dvojdielne
skrine, ide o duplicitu s položkou 16, 177. dva nadievače klobás, ide o duplicitu s položkou 34, z položky
179. - jeden kus vŕtačky, ide o duplicitu s položkou 60, 182. 2 ks kotle ručne robené 30 ročné, duplicita
s položkou 74, 186. motorové vozidlo Škoda 1203, ide duplicitu s položkou 27.

Strany zhodne uviedli, že nasledovné veci uvádzané pôvodne v zozname 189 vecí, zanikli ešte za
trvania BSM -teda nie sú viac predmetom vyporiadania (uvádzané pod pôvodnými číslami položiek):
41. izomila (hoci pôvodne zhodne uvádzali, že má byť ocenená ako súčasť nehnuteľnosti, na základe
záverov znaleckého posudku Ing. B. A. č. 4/2016, ktorá uviedla, že izomilu v rámci stanovenia
všeobecnej hodnoty nehnuteľností neoceňovala, nakoľko nie je súčasťou nehnuteľnosti, žalobca a

žalovaná nakoniec zhodne tvrdili, že táto izomila zanikla za trvania manželstva); 57. čiernobiely TV, 30-
ročný, 67. vrtáky do železa s priemerom 8 - 12 mm, 69. 2 ks elektrické letovačky, 71. plynový sporák, 81.
stôl v garáži, 83. drevená skrinka v garáži, cca. 35 ročná, rozbitá, 112. regál nerezový, 116. umývadlo
porcelánové, 117. záchodová misa, 118. nerezové umývadlo, 131. chladiaca nádoba na zmrzlinu, 133.sušiareň na dvore, 139. zajačník 35-ročný, daný do šrotu, 143. kachle na piliny, 144. plynové liatinové
kachle, 145. kachle Peterky, 146. 1 lis na hrozno, 151. bedničky z plastu 30 ks, 152. 2ks železné rohože,
cca. 50 ročné, 153. 10ks chladičov na zmrzlinu čiernej farby, 163. pultové drevené regále v dome č. 15,

176. 2 sady farebných tovarov, 178. 2 ks nerezové kotlíky na robot, 180. 1 ks plynový sporák cca. 40
ročný, 183. 2 ks stolov v garáži a pivnici, 185. 2 ks predlžovačky cca. 40-ročné, polámané.
Pôvodne bolo na stanovenie všeobecnej hodnoty hnuteľných vecí nariadené znalecké dokazovanie,
pričom boli v konaní vypracované znalecké posudky č. 41/2004 znalca Ing. S. O. na stanovenie
všeobecnej hodnoty vozidla zn. Škoda 1203 MBUS Lux, bez EČ, znalecký posudok č. 13/2004 znalca

Ing. P. P. - na stanovenie všeobecnej hodnoty elektronického zariadenia, znalecký posudok č. 4/2004
znalca D. Q. - na stanovenie všeobecnej hodnoty bytového zariadenia a znalecké posudky č. 3/2006
a č. 4/2006 znalca Ing. T. A., na stanovenie všeobecnej hodnoty súboru strojov patriacich do BSM.
Vzhľadom na značný časový odstup od vypracovania týchto posudkov, stratili tieto aktuálnosť. Strany
sa následne zhodli na zostatkových hodnotách hnuteľných vecí patriacich do BSM.
Z celkom 93 položiek, ktoré v zmysle zhodného tvrdenia strán patria do BSM a existujú, strany

zhodne navrhli, aby do vlastníctva žalobcu boli prikázané nasledovné hnuteľné veci v nasledovných
zostatkových hodnotách, (uvádzané pod pôvodnými číslami položiek) keď zostatkové hodnoty
hnuteľných vecí boli určené zhodným tvrdením strán na pojednávaní dňa 14.1.2015, na pojednávaní
dňa 20.2.2015 ako aj na pojednávaní dňa 1.4.2015 (č. l. 564 spisu): 3. dva kusy válend v spálni žalobcu,
potiahnutých látkou zelenej farby, každá pozostávajúca z troch epied, v zostatkovej hodnote 10 eur, 4.

drevený svetlý perinák v spálni žalobcu, v zostatkovej hodnote 5 eur, 5. dva kusy dvojdielnych skríň
z bledého dreva v spálni žalobcu, v zostatkovej hodnote 20 eur, 11. video zn. Sony a 30 videokaziet
vyradených z požičovne s rôznou tematikou, v zostatkovej hodnote 0 eur, 12. čiernobiely televízor zn.
Orava, v zostatkovej hodnote 0 eur, 13. dve drevené svetlé postele s matracmi, v zostatkovej hodnote
10 eur, 22. práčka Mini - Romo, v zostatkovej hodnote 0 eur, 27. kompresor zn. Calex, vymontovaný z

chladničky zn. Calex, v zostatkovej hodnote 0 eur, 37. drevená vešiaková stena v predsieni so zrkadlom
a štyrmi vešiakmi, v zostatkovej hodnote 0 eur, 42. luster v spálni, v zostatkovej hodnote 0 eur, 50. dve
fľaše 50 L na víno obložené drevom, v zostatkovej hodnote 15 eur, 51. 3 ks demižóny cca 50 ročné, v
zostatkovej hodnote 0 eur, 58. benzínový rotavátor zn. Roby červenej farby, v zostatkovej hodnote 0 eur,
59. ručne robená oračka s lanom cca 30-40-ročná, so zadretým motorom a prevodovkou, v zostatkovej

hodnote 0 eur, 60. 1 ks elektrická vŕtačka bez značky, cca 30 ročná, spálená so šroubami, v zostatkovej
hodnote 0 eur, 65. elektrická píla stolová, ručne robená, v zostatkovej hodnote 0 eur, 70. drevený regál v
letnej kuchyni, robený z dosák, 30-ročný, polámaný, hnilý, v zostatkovej hodnote 0 eur, 72. kovový regál
v pivnici s drevenými policami, hnilý, v zostatkovej hodnote 0 eur, 74. 2 kotle s kotlinami ručne robené
cca 30-ročné, v zostatkovej hodnote 0 eur, 75. joklovina, resp. kusy, zbytky starého železa, v zostatkovej

hodnote 0 eur, 86. ponorka v studni cca 30-ročná, spálená, v zostatkovej hodnote 0 eur, 134. šopa na
náradie - drevená cca 40. ročná, hnilá, rozbitá, v zostatkovej hodnote 0 eur, 135. 1 ks drevené chlievy
pre ošípané a sliepky 2x3x1,5 m z dosák hnilé, v zostatkovej hodnote 0 eur, 136. drevená búda na
náradie nad žumpou, 35- ročná, v zostatkovej hodnote 0 eur, 137. murovaná chladnička, v zostatkovej
hodnote 0 eur, 138. 1ks nerezové umývadlo, cca 30 ročné, ručne robené, v zostatkovej hodnote 0 eur,

142. stôl z jokloviny 80x80x120cm vyhodený na dvore, v zostatkovej hodnote 0 eur, 148. skleník 5 m
dlhý, v zostatkovej hodnote 0 eur, 149. fóliovník, v zostatkovej hodnote 0 eur, 181. 2 ks drevené regále
v garáži a pivnici z dosák, 35 ročné, v zostatkovej hodnote 0 eur.
Ostatné hnuteľné veci tvoriace rozsah BSM, navrhli sporové strany prikázať do vlastníctva žalovanej, v
nasledovných zhodne tvrdených zostatkových hodnotách (uvádzané pod pôvodnými číslami položiek):

1. detská postieľka drevená z mäkkého bledého dreva, v zostatkovej hodnote 0 eur, 2. drevená ohrádka
z mäkkého bledého dreva, v zostatkovej hodnote 0 eur, 6. obdĺžnikový drevený stôl z bledého dreva v
kuchyni, v zostatkovej hodnote 5 eur, 7. sklenený luster s piatimi svietidlami v obývačke, v zostatkovej
hodnote 10 eur, 8. látková hnedá sedacia súprava v obývačke pozostávajúca z trojmiestnej sedačky
a dvoch kresiel, v zostatkovej hodnote 20 eur, 9. drevený konferenčný stolík na chodbe, v zostatkovej

hodnote 0 eur, 10. poschodový drevený stolík pod TV, s dvoma poličkami, v zostatkovej hodnote 10
eur, 14. dva drevené svetlé perináky, v zostatkovej hodnote 10 eur, 15. dva drevené stolíky štvorcového
tvaru, z bledého dreva z detskej izby, v zostatkovej hodnote 0 eur, 16. tri dvojdielne skrine v obývačke
(obývačková zostava s poličkami a so sklenenými vitrínami), v zostatkovej hodnote 35 eur, 19. drevená
rohová lavica s koženkovým poťahom červenej farby, v zostatkovej hodnote 10 eur, 20. tanierový luster v

kuchyni,vzostatkovejhodnote5eur,21.tmavšíkoberechnedastejfarbysrozmermi6x5m,vzostatkovej
hodnote 0 eur, 23. plynový sporák zn. Mora s elektrickou rúrou, v zostatkovej hodnote 10 eur, 26. 41-
ročná chladnička zn. Calex, v zostatkovej hodnote 0 eur, 33. tri predlžovačky, v zostatkovej hodnote 0
eur,34.dvedelánajaterniceaklobásky,vzostatkovejhodnote0eur,35.veľkýkovovýmlynčeknamäso,v zostatkovej hodnote 0 eur, 39. dva koberce na chodbe s rozmermi 2 x 3m tureckého vzoru červenej
farby, v zostatkovej hodnote 0 eur, 40. drevený trojramenný luster v detskej izbe, v zostatkovej hodnote
0 eur, 43. koberec v detskej izbe rozmerov 2 x 3m tureckého vzoru červenej farby, v zostatkovej hodnote

0 eur, 44. bledohnedé garniže drevené, ručne zmontované a záclony v obývačke, v zostatkovej hodnote
0 eur, 45. záclony a bledohnedé garniže, ručne zmontované v detskej izbe, v zostatkovej hodnote 0 eur,
52. zrkadlo v kúpeľni, súprava k vani 32 ročné, v zostatkovej hodnote 0 eur, 73. regále v dome v pivnici z
kovových stojanov a drevené poličky, cca 30-ročné, 3 m dlhé, 1,5 m vysoké a 30 cm široké, v zostatkovej
hodnote 0 eur, 76. staré dosky zo stavby cca 35 ročné, hnilé, v zostatkovej hodnote 0 eur, 85. frigera,

cca 30 ročná, v zostatkovej hodnote 0 eur, 87. 2 ks el. čerpadlá spálené modrej farby, hrdzavé cca 30
ročné, v zostatkovej hodnote 0 eur, 92. kovový stojan na vešanie prádla v detskej izbe, v zostatkovej
hodnote 0 eur, 97. kovová poschodová posteľ ručne robená rozmerov 2 m x 1,5 m, v zostatkovej hodnote
0 eur, 98. 2 ks drevené skrine v detskej izbe cca 41 ročné, v zostatkovej hodnote 0 eur, 99. stolík v
detskej izbe s kovovými nohami a dreveným vrchom cca 40 ročný, v zostatkovej hodnote 0 eur, 103.
drevená ozdobná stolička cca 40 ročná detská, v zostatkovej hodnote 0 eur, 104. stolík pod šijací stroj

cca 40x80x100 cm hnedý 40 ročný, v zostatkovej hodnote 0 eur, 105. drevený regál v špajzi z dosák
rozmerov 60x200x250 cm cca 35 ročný, v zostatkovej hodnote 0 eur, 106. vešiaková stena v šatníku
100 x 180 m 41 ročný, v zostatkovej hodnote 0 eur, 108. botník so zrkadlom asi 30 ročný, v zostatkovej
hodnote 0 eur, 123. 5 ks ručne zvárané nádoby na zmrzlinu 12x15x40 cm cca 20 ročné, v zostatkovej
hodnote 0 eur, 124. nerezová ručne robená nádoba na zmrzlinu 6 dielna 10x15x100 cm, v zostatkovej

hodnote 0 eur, 125. 2 ks vane na chladenie zmrzliny kovové 20 ročné 60x80x120 cm, v zostatkovej
hodnote 0 eur, 126. reklamný nápis zmrzlina z umelej hmoty, 20 ročný, v zostatkovej hodnote 0 eur,
127. drevené sieťové dvere 60x200 cm, cca 25 ročné, v zostatkovej hodnote 0 eur, 129. 2 ks drevené
rohože, hnilé cca 20 ročné, rozbité, v zostatkovej hodnote 0 eur, 130. 2 ks záhradné lavice drevené 20
ročné s kovovým rámom, v zostatkovej hodnote 0 eur, 135. 1 ks drevené chlievy pre ošípané a sliepky

2x3x1,5 m z dosák hnilé, v zostatkovej hodnote 0 eur, 140. 4 ks debny na vajcia, 30 ročné rozbité z
plechu, v zostatkovej hodnote 0 eur, 147. 10 m pletiva skorodované, v zostatkovej hodnote 0 eur, 157.
sklenená vytrínová chladnička v dome č. XX, biela 80x80x180 cm, cca 20 ročná, v zostatkovej hodnote
0 eur, 158. plynová piecka v dome č. 15, v zostatkovej hodnote 0 eur, 159. kompresor na frigeru, čiernej
farby v dome č. 15 cca 30 ročný, v zostatkovej hodnote 0 eur, 160. 2 ks drevené skrine v dome č. XX,

staré cca 40 ročné, v zostatkovej hodnote 0 eur, 161. kovové skladové regále 80 x 150 x 7 cm v dome
č. 15, v zostatkovej hodnote 0 eur, 162. 6 ks porcelánové nádoby na zmrzlinu 15x30 cm, 25 ročné, v
zostatkovej hodnote 0 eur, 168. 2 ks taburetky v dome č. XXX, drevené, obtiahnuté látkou cca 40 ročné,
v zostatkovej hodnote 0 eur, 169. 2 ks guľaté obrazy staré 40 rokov, v zostatkovej hodnote 0 eur, 170.
10 ks okrasné taniere v kuchyni - rôznych námetov a farieb, v zostatkovej hodnote 0 eur, 171. vysávač

s tepovačom, v zostatkovej hodnote 0 eur, 172. 1 ks kuchynský robot neznámej značky bielej farby, cca
35 ročný, v zostatkovej hodnote 0 eur, 173. 1 ks elektrická žehlička cca 30 ročná, v zostatkovej hodnote
0 eur, 174. 1 ks elektrická žehlička cca 30 ročná, v zostatkovej hodnote 0 eur, 175. 1 ks lepič fólie cca
30 ročný, v zostatkovej hodnote 0 eur, 184. 1 ks frigera, cca 35 ročné, v zostatkovej hodnote 0 eur,
187. fritovací hrniec neznámej značky 35 ročný, v zostatkovej hodnote 0 eur, 189. elektrický šijací stroj

neznámej značky, cca 40 ročný, v zostatkovej hodnote 0 eur.

10. Predmetom vyporiadania pôvodne bolo aj motorové vozidlo zn. Škoda 1203, EČ: S (uvádzané pod
položkou 27. a duplicitne potom pod položkou 186). V priebehu konania na pojednávaní dňa 14.1.2015
žalobca oznámil, že toto vozidlo bolo odtiahnuté, dané do šrotu, pričom za hodnotu šrotu bola žalobcovi

vyplatená suma 1.000 Sk, t. j. 33,19 eur o čom predložil doklad. Ohľadom tohto motorového vozidla
potom žalobca a žalovaná na pojednávaní dňa 20.2.2015 (č. l. 536 spisu) zhodne navrhli, aby bol
žalobca pri vyporiadaní BSM zaviazaný zaplatiť žalovanej vyrovnací podiel vo výške 55 eur a to jednak
vzhľadom na to, že si ponechal v celom rozsahu šrotovné vo výške 33,19 eur, ako aj vzhľadom na
hodnotu veci, ktorú si žalobca prisvojil jej užívaním v čase od zániku manželstva do zániku veci. Súd

preto pri vyporiadavaní motorového vozidla zn. Škoda 1203 Minibus, EČ: TT-XXXAC, vychádzal z tohto
zhodného skutkového tvrdenia žalobcu a žalovanej, teda že vozidlo v čase od zániku BSM do jeho
zošrotovania užíval žalobca a titulom vyporiadania prisvojenej si hodnoty vozidla do jeho zániku, ako aj
vzhľadom na prijaté šrotovné, je žalobca povinný vyplatiť žalovanej podiel vo výške 55 eur.

11. Ďalej v zmysle skutkových tvrdení strán patria do BSM okrem vyššie uvedených hnuteľných vecí
nehnuteľnosti: 1. spoluvlastnícky podiel 1/2-ice na nehnuteľnosti rodinný dom s. č. XXX na parc. č. XXX/
X, zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. P., obec P., okres S. (položka 165. zo zoznamov žalobcu a
žalovanej č. l. 521, 529 spisu); 2. stavba - garáž s. č. 364 na parc. č. XXX/X zapísaná na LV č. XXXXpre kat. úz. P., obec P., okres S. (položka 166. zo zoznamov žalobcu a žalovanej) a ďalej 3. budova s. č.
XX postavená na prc. č. XX/X spolu s pozemkom parc. reg. „C" č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 183 m2, zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. P., obec P., okres S. (položka 188. zo zoznamov

žalobcu a žalovanej ako doplnili do zápisnice na pojednávaní dňa 20.2.2015 na č. l. XXX spisu). Strany
sa však nezhodli na všeobecnej hodnote týchto nehnuteľností, ako ani na spôsobe ich vyporiadania.

12. V priebehu konania žalovaná dňa 28.7.2015 súdu oznámila, že previedla časť nehnuteľnosti
evidovanej na LV č. XXXX pre k. ú. P. ako stavba - budova, súpisné číslo XX, postavená na parc. č. XX/

X vrátane pozemku, darovacou zmluvou na svoju dcéru P. X., vklad vlastníckeho práva bol povolený
dňa 20.5.2015, preto uvedená nehnuteľnosť viac nie je predmetom BSM. K tomu pripojila výpis z LV č.
XXXX pre kat. úz. P. zo dňa 28.7.2015. Žalobca s ohľadom na tento postup žalovanej, ktorá neuviedla
na katastri, že sa dosiaľ vedie spor o vyporiadanie BSM, podal dňa 9.10.2015 na Okresnú prokuratúru
v Trnave podnet na podanie protestu prokurátora proti rozhodnutiu o povolení vkladu pod. V-XXXX/
XX vlastníckeho práva P. X.. Súd si potom zabezpečil od Okresného úradu Trnava, katastrálneho

odboru rozhodnutie o povolení vkladu číslo V XXXX/XX zo dňa 20.5.2015, ktorým bol povolený vklad
vlastníckeho práva v podiele 1 k nehnuteľnostiam v k. ú. P. zapísaných na LV č. XXXX v prospech
P. X., rodenej X., nar. XX.X.XXXX, vklad bol povolený dňa 20.5.2015, ako aj kópiu Darovacej Zmluvy
zo dňa 24.3.2015 a Dodatku č. 1 k Darovacej zmluve zo dňa 24.3.2015, spísaného dňa 15.5.2015,
z ktorých bolo zistené, že darovacou zmluvou zo dňa 24.3.2015 previedla žalovaná spoluvlastnícky

podiel 1-ice na nehnuteľnosti dom s. č. XX na parc. č. XX/X a pozemku parc. č. XX/X zapísaných
na LV č. XXXX pre kat. úz. P. na obdarovanú P. X.. Z Dodatku č. 1 k darovacej zmluve uzavretého
medzi darkyňou - žalovanou a obdarovanou - P. X. bolo zistené, že žalovaná v tomto dodatku vyhlásila,
že predmetná nehnuteľnosť je v BSM žalobcu a žalovanej, pričom ich manželstvo je rozvedené viac
ako tri roky, preto sú zo zákona spoluvlastníkmi každý v podiele 1-ice, pričom sa s manželom doteraz

nevyporiadali. Podaním zo dňa 8.4.2016 žalobca oznámil, že na základe protestu prokurátora bol vo
vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre kat. úz. P. obnovený pôvodný vlastnícky vzťah
a ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností sú opäť vedení žalobca a žalovaná.

13. Žalovaná v konaní žiadala, aby dom s. č. XXX bol prikázaný do podielového spoluvlastníctva

strán, pretože by sa dal na základe geometrického plánu reálne rozdeliť, a to bez väčších nákladov.
Nehnuteľnosť s. č. XX žiadala prikázať do svojho vlastníctva, chcela by ju pre dcéru, ktorá by v nej
mohla podnikať. Uviedla, že nemá finančné prostriedky na vyplatenie žalobcu z nehnuteľností, chce,
aby ju žalobca v dome s. č. XXX nechal bývať v prednej časti, kde aj momentálne býva, aby ju žalobca
nemusel vyplácať z domu. Poukazovala na to, že v dome s. č. XXX dala prerobiť okná, všetky energie

a kanalizáciu. Teraz, keď je stará, nechce sa z domu s. č. XXX vysťahovať, pretože ho stavali spolu so
žalobcom, ktorý zapríčinil rozvod manželstva, keď si našiel mimomanželskú známosť, žalovaná chce
až do smrti zostať v dome s. č. XXX.
Neskôr v konaní žiadala, aby pokiaľ ide o spoluvlastnícky podiel 1/2-ice na rodinnom dome s. č. XXX,
ďalej garáž s. č. XXX a dom s. č. XX s pozemkom parc. č. XX/X, aby tieto boli prikázané do podielového

spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej s tým, že žalovaná by chcela svoj spoluvlastnícky podiel na dome
s. č. XX s pozemkom darovať dcére P. X. a pokiaľ ide o dom s. č. XXX, aby bolo v prospech žalovanej
zriadené vecné bremeno - právo prechodu žalovanej cez pozemky žalobcu, pričom mala za to, že pri
takomto zriadení vecného bremena by nešlo o použitie analógie, pretože pozemky, na ktorých sa dom
nachádza sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu.

So závermi znaleckého posudku č. 173/2001 zo dňa 13.9.2001 znalca G.. E. U., znalca z odboru
stavebníctvo,odvetvieoceňovanienehnuteľností,ktorýpredložilvkonanížalobca,žalovanánesúhlasila,
ako ani so závermi jeho pripojeného odborného posudku a žiadala o stanovenie hodnoty nehnuteľností
súdnym znalcom.
Ďalej žalovaná žiadala, aby pri vyporiadaní BSM boli zohľadnené jej investície do prednej časti

nehnuteľnosti domu s. č. XXX v kat. úz. P., ktoré po zániku BSM v období rokov cca 2002 - 2014
vynaložila z vlastných prostriedkov na spoločnú vec, konkrétne investícií na: 1. zavedenie plynového
prietokového ohrievača a prípojky plynu, tz. novo vybudovaná prípojka plynu do rodinného domu, 2.
obnovenie elektriky z elektrického stĺpa a elektrické hodiny, t. z. novo vybudovaná prípojka elektro NN
(uvádzala, že prípojka stála 11.500 Sk, t. j. 381,73 eur, zapojenie prípojky stálo 849,60 Sk, t. j. 28,20

eur), 3. zavedenie prívodu plynu do obývačky k plynovej peci a zakúpenie piecky Lampart v cene 265,50
eur, 4. zavedenie vodovodu z ulice do domu, t. z. novo vybudovaná prípojka vody, 5. domu zavedenie
kanalizácie z ulice, t. z. bola nanovo vybudovaná prípojka kanalizácie, výmena rozvodu kanalizácie v
dĺžke 16 metrov vedľa domu od suseda Haladu, 6. zvod dažďovej vody vedľa domu v dĺžke 16 metrov odsusedaHaladu,7.zavedeniekanalizácievovnútridomu- prípojkykvodovodu,kpráčkeaksprchovému
kútu, 8. zavedenie nerezovej rúry z pece do komína, 9. výmena na povale espanky (expanznej nádoby
vykurovacieho telesa) na kúrenie, 10. výmena troch dvier na izbách za plné, 11. vyrobená vstavaná

skriňa do obývačky, 12. nalepenie stropu a výmaľovka, 13. zhotovenie sprchového kúta, 14. montáž
vonkajších roliet, 15. zakrytie balkóna, 16. výmena okien a balkónových dverí. Vynaloženie týchto
investícií preukazovala jednak pokladničným dokladom o nákupe plynových kachlí Lampart a jednak
svojimičestnýmiprehláseniami,nakoľkodokladyoostatnýchnákladochsinezachovala.Napreukázanie
výšky vynaložených investícií preto navrhovala vykonať znalecké dokazovanie. Niektoré investície

súviseli s tým, že po zániku BSM došlo k odpojeniu stavby od dodávateľov energií - vody, elektriny
a plynu. Uviedla, že prípojku plynu realizovala približne v r. 2003, prípojku elektriny v r. 2002, prívod
plynu do obývačky a plynovú piecku v r. 2007, vodovod z ulice v r. 2006, kanalizáciu tiež v r.2006, zvod
dažďovej vody približne v r. 2008, kanalizáciu vnútri domu v r. 2006, nerezovú rúru z pece do komína
v r. 2007, výmena espanky na kúrenie v r. 2004 alebo v r.2005, okná vymenila, aby neunikalo teplo v
r. 2007 alebo v r. 2008, zakrytie balkónu realizovala v r. 2008, montáž vonkajších roliet v r. 2003, tieto

boli namontované ešte predtým ako boli vymenené okná, sprchový kút sa robil v r. 2008, nalepenie
stropy a vymaľovanie obývačky v r. 2014, vstavaná skriňa do obývačky v r. 2012 a výmena troch dverí
na izbách v prednej časti domu v r. 2013. Žalovaná dôvodila, že investície vynaložené na spoločnú
nehnuteľnosť po zániku BSM sa musia vyporiadať analogicky podľa ustanovenia § 150 Občianskeho
zákonníka, nakoľko boli vynaložené žalovanou zo zdrojov mimo BSM, a to oddelene od ceny alebo

hodnoty nehnuteľnosti. Poukazovala na znalecký posudok Ing. N. č. 49/2010, ktorý je súčasťou konania
sp. zn. 28C/32/2007, kde je uvedené, že v r. 2010 bol v prednej časti domu vybudovaný sprchový kút
s ohrievačom vody, že bola urobená nová samostatná vodovodná prípojka, osadená nová šachta s
vodomerom, s tým, že zadná časť domu je podľa žalovanej vyústená do žumpy, a má napojenie na
vlastnú studňu. V tomto znaleckom posudku je ďalej uvedené, že bola vybudovaná nová prípojka s

elektromerom. K spochybňovaniu zavedenia novej elektriny do domu žalovaná uviedla, že elektrická
prípojka bola znovu-zavedená z elektrického stĺpa a boli spravené dvoje hodiny, išlo o novú prípojku
elektriny, ktorá bola schválená revíznou komisiou. Rovnako pokiaľ ide o vodu, plyn a kanalizáciu. Všetko
úpravy sa týkali len prednej časti rodinného domu s. č. XXX. Žalovaná uviedla, že mala na všetko
pôžičky zo Slovenskej sporiteľne, a.s. Pokiaľ žalobca dôvodil, že s vynaloženými investíciami nesúhlasil

a bude žiadať uvedenie nehnuteľnosti domu s. č. 364 do pôvodného stavu, žalovaná namietala, že v
rámci konania o vyporiadanie BSM, nie je možné žiadať uvedenie veci do pôvodného stavu. Investície,
ktoré žalovaná vykonala spadajú spod režim ust. § 145 Občianskeho zákonníka, išlo o bežné veci, na
ktoré nebol potrebný súhlas žalobcu. Tieto investície majú byť žalovanej nahradené v zmysle ust. §
150 Občianskeho zákonníka, ako investície, ktoré vynaložila zo svojho na spoločný majetok. Žalovaná

navrhovala, aby znalec neoceňoval zhodnotenie nehnuteľnosti v čase od zániku BSM, ale oceňoval
investície vložené do nehnuteľnosti v čase po zániku BSM. K argumentom žalobcu, že stavebné úpravy
rodinného domu s. č. XXX žalovaná vykonala bez príslušných povolení uviedla, že žiadna nelegálna
stavba nebola vykonaná, vybudovanie kanalizácie a prípojky prebiehalo v rámci stavebného povolenia,
ktoré bolo vydané pre celú obec. To isté platí aj o výmene plynového potrubia a elektrického vedenia,

žiadna z týchto stavieb nebola vykonaná bez povolenia. Obec P. ako stavebný úrad vykonal štátny
stavebný dohľad za účelom prešetrenia prác na rodinnom dome s. č. XXX, pričom nezistil žiadne
porušenie stavebného zákona.
Žalovaná trvala na tom, že chce zostať bývať a dožiť v prednej časti rodinného domu s. č. XXX, ktorú
si opravila, uviedla tiež, že chce požiadať o zápis do katastra nehnuteľností miestností - kuchyňa,

obývačka, detská izba, schody do domu z dvora. V podaní zo dňa 20.5.2016 uviedla, že nežiada
preplatenie investícií vynaložených na rodinný dom s. č. XXX, ak v dome s. č. XXX zostane bývať.
K znaleckému posudku Ing. Y. C. č. 133/2016 zo dňa 23.5.2016, ktorým znalec ustálil hodnotu
stavebných prác a dodávok stavebných materiálov na 7.269,73 eur žalovaná uviedla, že s takýmto
vyčíslenímbezvýhradysúhlasí.KvýpovediznalcaG..Y.C.napojednávaníakvynaloženýminvestíciám

ďalej uviedla, že balkón musela zaskliť, pretože jej tam fúkalo, okná musela vymeniť z dôvodu, že tam
boli fugy a fúkalo jej tam, aj v kuchyni aj obývačke, dvere musela vymeniť, lebo žalobca so synom jej
vylúpili z týchto dverí sklo a mohli sa dostať dovnútra, preto musela dať celé dvere. Potom, čo žalobca
podal žalobu o vyporiadanie BSM, odpojil jej plyn - zamkol plynovú skrinku, odpojil jej elektriku - dal ju
napísať na jeho matku, natiahol káble k sebe dozadu, odpojil vodu, preto si žalovaná dala spraviť vodu

z dediny, pretože, keď ešte boli spolu, mali vodu zo studne avšak neskôr studňu po rozvode zavalilo, vo
vodárničke je do polovice bahna, keď žalobca odišiel do Serede, všetko odpojil. Žalobca jej povedal, že
v pivnici má točku, ktorá keď sa zastaví, nejde voda do vodárničky, čiže on jej vodu zastavil. Elektriku
žalovanej napojili z elektrických drôtov, každý má teraz svoju prípojku elektriny. Pokiaľ ide o plyn, tentosa obnoviť nedá, kotol je deravý, kotol na vodu je hrdzavý, sú nepoužiteľné. Nie je tiež povinnosťou
žalovanej vykurovať celú nehnuteľnosť.
K znaleckému posudku Ing. B. A. č. 4/2016 zo dňa 2.6.2016, ktorým znalkyňa nanovo ocenila

nehnuteľnosti v kat. úz. P. zapísané na LV č. XXXX, na LV č. XXXX a na LV č. XXXX uviedla, že s ním
súhlasí a nemá k nemu výhrady. Pokiaľ ide o dom s. č. XX poukazovala na to, že dom má 160 rokov
a je z hliny. Pokiaľ ide o stanovenie všeobecnej hodnoty garáže, žalovaná k námietkam žalobcu, že sa
v garáži nikdy nekúrilo uviedla, že v garáži boli Peterky, plynový sporák, bola tam prípojka, obyčajný
kotol na vodu - 2 ks, prenosné.

Žalovaná uviedla, že balkón zakryla, aby mala kde v zime sušiť prádlo, lebo na dvore jej stojan s prádlom
žalobca zhadzoval na zem. Strop v obývačke dala robiť pretože jej polystyrénový obklad udržuje teplo.
Mala za to, že polovica domu v prednej časti je jej. Žalobca si prvý začal zamykať miestnosti, a to spálňu,
slovenskú izbu a povalu od dvora. Žalovaná si preto zamkla kuchyňu, obývačku, detskú izbu, kde má aj
patričné prípojky - voda, kanalizácia, plyn a elektrina. Takto to majú rozdelené od r. 2006. Žalobca vodu
zastavil v pivnici v zadnej časti domu, a preto bola nútená v prednej časti domu vyhotoviť sprchový kút.

Dom stavali svojpomocne, po sobotách a nedeliach, 5 rokov dochádzali z Bratislavy. Pozemky podľa
nej patria pod každý dom, pod každú garáž. So žalobcom nemajú nič spoločné, každý dom s. č. XXX
má svoju elektrinu, vodu, kanalizáciu, plyn je iba v prednej časti. Žalovaná má už vysoký vek, nemala
by už z čoho začínať nové stavby, zostáva preto bývať v dome s. č. XXX v prednej časti a žalobca keď
chce, nech predá zadný dom a záhradu. Pôvodný dom na parc. č. XXX bol do základu zbúraný a bola

najskôr postavená zadná časť pre rodičov žalobcu a potom sa zbúral predný dom a postavilo sa vpredu
pre žalobcu a žalovanú, potom sa zbúrala šopa a postavila sa garáž. Mala za to, že podľa LV dvojdomu
s. č. XXX, predná polovica (kuchyňa, obývačka, detská izba a jedna polovica na povale) aj s pozemkom
pod domom a pozemkom pod garážou je žalovanej. Žalobca zdedil zadnú časť domu po rodičoch plus
záhradu. Trvala stále na tom, že svoju polovicu na dome s. č. XX s pozemkom darovala svojej dcére P.

X.. Žiadala, aby jej súd priznal prednú časť domu s. č. XXX podľa LV, aj s pozemkom (kuchyňa, vchod,
obývačka, detská).
Žalovaná k pôžičkám splácaným žalobcom po rozvode manželstva uviedla, že za trvania manželstva
tieto pôžičky splácal žalobca, kým ona sa podieľala na výdajoch spojených s užívaním domu, po rozvode
sa však na splácaní pôžičiek nedohodli. Úver 61-852415, 9111-219 bol vyplatený počas manželstva v

roku 1997. Namietala, že niektoré pôžičky boli splatené, že sa tam nezhodujú čísla. Uviedla, že ona
po rozvode úvery nesplácala, mala svoje vlastné úvery. Podľa nej bol jeden úver splatený, druhý bola
poistka, z ktorej žalovaný vybral peniaze a tie si nechal. Uviedla, že pôžičky zo Slovenskej sporiteľne,
a.s. v sume 100.000 Sk a 50.000 Sk boli použité na dom, stavbu s. č. XXX. Jedna pôžička mala byť
zaplatená v roku 2005 a druhá v roku 2006. Na jednej bolo doplatiť ešte 200 eur a na druhej 166 eur.

Poukazovala na to, že žalobcovi zostal tovar z podnikania v hodnote cca 400.000Sk, t. j. 13.277,57 eur,
z toho vyplýva, že žalobca tvrdené pôžičky mal z čoho uhradiť. V obchode bol rozličný tovar - obuv,
kabáty, vetrovky, sklo, papiere, kvety, sošky, bicykle, bombičky na vodu, poháre na zaváranie, rôzne
druhy pletiva, drogéria, pohľadnice, hračky. Predloženou faktúrou na meno žalovanej a dodacími listami
žalovaná preukazovala, aké boli tržby. Splátky pôžičiek žalobcovi stŕhali z platu v práci. Navyše žalobca

rozpredal zmrzlinový stánok (17.000 Sk, t. j. 564,30 eur), záhradné sedenie (6.000 Sk, t. j. 199,16 eur),
polovicu fóliovníka (2.000 Sk, t. j. 66,39 eur), lavice + stôl (3.000 Sk, t. j. 99,58 eur), auto Škoda 1203
(27.000 Sk, 896,24 eur), malotraktor (5.000 Sk, t. j. 165,97 eur), frigere (zmrzlinový stroj, 17.000 Sk,
564,30 eur), 8 ks motorov (4.000 Sk, t. j. 132,78 eur), nádoby na zmrzlinu (15.000 Sk, t. j. 497,91 eur),
kábel, ktorý žalovaná menila zo stĺpa na dom a dávala nový (5.000 Sk, t. j. 165,97 eur), stroj na pukance

(2.200 Sk, t. j. 73,03 eur), mraziaci pult (15.375 Sk, t. j. 510,36 eur), rôzne menšie drobnosti (5.000 Sk,
t. j. 165,97 eur), spolu teda za 123.575 Sk, t. j. 4.102 eur, čím si zarobil dosť na to, aby zaplatiť pôžičky.
Rodné číslo žalovanej bolo vymyslené, preto považuje pôžičky za neopodstatnené. Žalovaná tvrdila, že
pôžička v sume 50.000 Sk, t. j. 1.659,70 eur, bola splatená počas manželstva, dokladom o tom, malo
byť potvrdenie zamestnávateľa žalobcu o zrážkach zo mzdy (č. l. 1142 spisu). Poukazovala na dohodu,

ktorú so žalobcom uzavreli ohľadom skončenia podnikania, kde sa dohodli, že žalobca prevezme celý
obchod aj s dlžobami. Nie je pravda, čo tvrdí žalobca, že obchod bol prázdny, obchod bol plný, aj sklad aj
predajňa, žalobca preto mal z čoho zaplatiť pôžičky. Žalovaná si mzdovú účtovníčku a všetko vyplatila,
než v roku 2000 ukončila živnosť. Keďže financie jej žalobca ukradol, nemá sa čím preukázať.
Žalovaná v priebehu konania tiež poukazovala na to, že žalobca úmyselne odoberal elektrinu, na ktorú

má napojenú kameru a tiež používa vodu na polievanie záhrady, čo za dobu 15 rokov činí 1.642,50
eur, preto žalovaná žiadala vyplatenie tejto veci. Žalovaný nebol ochotný odpojiť hlavný kábel na vodu,
ktorou polieval záhradu od elektriny žalovanej a prehodiť ho na svoje hodiny. Po celé roky to takto užívaa nezaplatil žalovanej ani cent. Suma 1.642,50 eur je podľa nej dosť málo na toľké roky, čo ju žalobca
okráda.
K znaleckému posudku Ing. H. L. č. 21/2017 žalovaná uviedla, že s ním čiastočne nesúhlasí, mala

za to, že určená cena nehnuteľností nezodpovedá realite, nakoľko znalec nesprávne navýšil koeficient
polohovejdiferenciácieoprotiznaleckémuposudkuIng.A.č.4/2016 anedostatočnezohľadnildezolátny
stavoceňovanýchnehnuteľností,pretoženapr.stavbas.č.XXniejezpálenejtehly,aleztehlynepálenej,
pálená tehla je len okolo okien a dverí, táto stavba nie je uspôsobená na bývanie a vyžaduje si výraznú
rekonštrukciu, nie sú v nej elektrické hodiny, plynové hodiny, vodomer, pričom kanalizácia a prívod vody

je na cudzom pozemku. Rovnako stavba s. č. XXX je v dezolátnom stave, v prednej časti je voda iba v
kuchyni. Do garáže zase zateká cez strechu a je celá popraskaná. Ďalej uviedla, že v dome s. č. XX sa
nikdy nebývalo, steny sú pospájané metrovými železnými sponami, aby držali pohromade a sú z hliny, v
zadnej časti je jedna priečka z tehál, túto budovu odkúpili od obecného úradu, predtým tam bola škola,
pošta a holičstvo. Zo stien vychádzajú čierny chrobáci, ploštice, myši a na povale sú aj potkany. Žalobca
a žalovaná ju užívali ako predajňu rozličného tovaru. Pretože sa budova musí zbúrať a postaviť nová, na

čo žalovaná nemá peniaze, darovala svoju polovicu dcére P. X.j. Pokiaľ ide o dom s. č. XXX, žalovaná
uviedla, že nevie ako znalec dospel k záveru, že žalovaná má iba 1-icu domu, mal to vypočítať, ako ona
žije, a to v prednej časti domu, používa kuchyňu, v ktorej má sprchu, toaletu, práčku, ďalej má obývačku,
detskú izbu a chodby. Ostatné má žalobca. Žalovaná aj platí domovú daň za 1 z domu.
ŽalovanánavrhlaBSMvyporiadaťtak,žesúdstavbus.č.XXX.reálnerozdelíažalobkyniprikážeprednú

časť stavby, ktorú dlhodobo užíva, žalobcovi zadnú časť, ktorú dlhodobo užíva on, zriadi v prospech
žalobkyne vecné bremeno práva prechodu cez pozemok žalobcu - parc. č. XXX/X, alebo aby stavbu s.
č. XXX súd prikázal do podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej v rovnakých podieloch, zriadil
v prospech žalovanej vecné bremeno práva prechodu cez pozemok žalobcu - parc. č. XXX/X, pričom
vyporiadanie stavby s. č. XX a garáže žalovaná ponecháva na úvahu súdu. Žalovaná mala za to, že

stavba s. č. XXX je reálne deliteľná, ide o dvojdom, v ktorom žalovaná dlhodobo samostatne obýva
prednú časť a žalobca zadnú časť. Navrhovala, aby súd nariadil vypracovanie geometrického plánu
(nakoľko žalovaná naň nemá prostriedky), ktorým by bola predmetná stavba rozdelená a časť, ktorú
užíva žalovaná by bola prisúdená jej a časť, ktorú obýva žalobca by bola prikázaná jemu. Zároveň, aby
bolo v geometrickom pláne zakreslené vecné bremeno práva prechodu, ktorého zriadenia sa žalovaná v

prípaderozdelenianehnuteľnostidožaduje.Vtakomtoprípadebyakoprotihodnotazazriadenievecného
bremena mohla byť žalobcovi prikázaná garáž, finančné vyrovnanie by stanovil súd. Navyše vchod
do nehnuteľnosti s. č. XXX by bolo možné zriadiť aj z ulice, čo by eliminovalo zaťaženie pozemku
žalobcu vecným bremenom, avšak takéto riešenie by si vyžiadalo nemalé investície, preto ho žalovaná
považuje za nehospodárne. Žalovaná ako starobná dôchodkyňa má len malý príjem, preto ak by dom

s. č. XXX bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalobcu, žalovaná by nemala kde bývať, čo by bol
postupvrozporesdobrýmimravmi.Súdnapraxpritomvodôvodnenýchprípadochdôvodila,žejemožné
BSM k rodinnému domu vyporiadať aj tak, že bude prikázaný do podielového spoluvlastníctva (napr.
rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 2597/2006 zo dňa 14.4.2009, rozhodnutie KS v Českých Budejoviciach
sp. zn. 4Co 313/69 zo dňa 22.8.1969 uverejnený v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek 1970,

pod porad. č. XX, rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 629/2000, zo dňa 17.5.2001 uverejnený v Souboru
rozhodnutí Nejvyššího soudu, rozsudok NS ČR sp. zn. 30Cdo 1510/2002 zo dňa 10.2.2004 uverejnený
v Souboru civilních rozhodnutí a stanovisek Nejvyššího soudu). V prípade prikázania domu s. č. XXX
do podielového spoluvlastníctva by bolo rovnako potrebné zriadiť i vecné bremeno práva prechodu
cez pozemok žalobcu parc. č. XXX/X., kedy by ako protihodnota za zriadenie vecného bremena mohla

byť žalobcovi prikázaná stavba garáže. Stavbu s. č. XX žalobkyňa navrhuje prikázať do podielového
spoluvlastníctva, ktorú by strany po právoplatnom skončení konania darovali dcére. Žalovaná mala za
to, že dom s. č. XXX nie je vhodné prikázať ktorejkoľvek zo strán, pretože nemajú dostatok finančných
prostriedkov na vyplatenie. Neskôr žalovaná navrhla, aby vecne bremeno nebolo vymenené za garáž,
ale aby výmenou za zriadené vecné bremeno žalobcovi zostali: skleník, fóliovník, oračka, záhradné

sedenie, 2 studne, hojdačka, chodník (betónové kocky), stromy, viniče, a to vzhľadom na to, že žalobca
má veľa dlžôb, preto sa žalovaná obáva, že môže prísť o bývanie. Pokiaľ ide o uvádzané dve studne,
žalovaná uviedla, že jedna vodárnička je v dome, druhá vodárnička je v záhrade pri studni, pričom v
záhrade sú dve studne, prvá je pri skleníku, pri nej je vodárnička a druhá studňa je pri potoku a je
vrážaná. Žalovaná navrhovala, aby všetko, čo je v záhrade bolo prikázané žalobcovi ako náhrada za

vecné bremeno. Podľa žalovanej prvú studňu prerábali žalobca so žalovanou v roku 1978, pretože
sa zavalila, dodnes je funkčná, nevedela, kto túto studňu predtým robil. Keď sa zavalila, vyčistili ju
a prehĺbili. Sú tam kade, dve čerpadlá a ponorka. Uviedla tiež, že nechce žiadnu náhradu za veci v
záhrade, ako náhradu chce zriadiť vecné bremeno, právo prechodu cez dvor.Ďalším dôvodom prikázania nehnuteľnosti, domu s. č. XXX do podielového spoluvlastníctva je tiež
aktuálna situácia syna F., ktorý je rozvedený, nemá kde bývať, občas prespí v P., plánuje garáž využívať
na opravy áut. Pôvodne žalobca a žalovaná mali 3-izbový byt v Bratislave - Dúbravke, neboli odkázaní

stavať, ale žalobca žalovanú prehovoril, aby postavili. V tom čase bola ústna dohoda, že jeden dom sa
postaví pre rodičov a druhý pre žalobcu so žalovanou. Päť rokov chodili každý víkend na dom pracovať,
o čom predložila stavebný denník. Preto je lepšie podľa nej dom rozdeliť, nech si žalobca čiastku, ktorú
zdedil po rodičoch nechá. Podľa žalovanej darovacou zmluvou matka žalobcovi darovala 1-inu a nie 2/4-
iny. Predný dom bude mať žalobkyňa aj s vnúčatami. Prostriedky, ktoré žalovaná vynaložila na dom s. č.

XXX boli na zriadenie vody, plynu, elektriny, pričom než všetko obnovila, stálo ju to veľa úsilia a peňazí.
K znalkyne Ing. N. (z konania sp. zn. 28C/32/2007) uviedla, že nebola na obhliadke so žalovanou ale iba
so žalobcom, preto nie je zrejmé, ako sa dostala do kuchyne, keď kľúče má iba žalovaná, nerozoznala
nádobu na žumpu a nádobu na vodnú prípojku, nerozoznala hodiny elektrické od hodín kanalizácie,
nemala pofotené žumpu vo dvore, + WC a prívod vody do zadného domu starých rodičov, bola proti
žalovanej zaujatá.

K znaleckému posudku Ing. H. L. č. 21/2017 žalovaná uviedla, že pripomienky k nemu nemá, avšak
podľa nej boli hodnoty precenené/predražené. Súhlasí však s tým, že stavba s. č. XX nie je spôsobilá
na bývanie, prevádzkovo, konštrukčne, ani dispozične. Stotožňuje sa so záverom znalca, že dom s.
č. XXX pozostáva z dvoch takmer samostatných častí/bytov, čiže je deliteľná na prednú a zadnú časť
bez vynaloženia veľkých nákladov, pričom predná časť je väčšia ako zadná časť, teda zrejme hodnota

prednej a zadnej časti by bola rozdielna. Na LV je nehnuteľnosť zapísaná tak, že polovica domu s. č.
XXX je napísaná na žalobcu a polovica na BSM strán. Žalovaná usiluje o to, aby buď dom s. č. XXX
bol prikázaný do podielového spoluvlastníctva obom stranám v rovnakých podieloch a keďže pozemky
sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu, bolo by potrebné zriadiť vecné bremeno za finančnú náhradu tak,
aby mohla žalovaná do svojej časti nehnuteľnosti chodiť. Ak by sa však nehnuteľnosť reálne rozdelila,

predišlo by sa ďalším sporom, ktoré by sa týkali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
založeného rozhodnutím súdu o vyporiadaní BSM. Prevádzkovú budovu s. č. XX s pozemkom žalovaná
navrhuje prikázať do vlastníctva žalobcu, pretože žalovaná nemá dostatok finančných prostriedkov, z
ktorých by ho vyplácala. Preto navrhuje dom s. č. XXX s garážou, ako aj dom s. č. XX s pozemkom
prikázať do podielového spoluvlastníctva strán v rovnakom pomere, pretože ani jeden z nich nemá

finančné prostriedky na to, aby toho druhého vyplatil, keď dom s. č. XX nie je vhodný na bývanie.
Žalovaná sa nestotožňovala s predbežným právnym posúdením súdu, že dom súp. č. XXX nie je možné
prikázať do podielového spoluvlastníctva, poukazovala na to, že vo výnimočnom prípade je možné
vyporiadať BSM aj tak, že súd rodinný dom prikáže do podielového spoluvlastníctva, ako vyplýva z
rozhodnutia R76/1970. Okolnosti tohto prípadu sú špecifické aj tým, že v BSM sa nachádzajú ďalšie dve

nehnuteľnosti, ktoré nie sú vhodné na bývanie, a to garáž a dom súp. č. XX na LV č. XXXX v kat. úz.
P., kde podľa vyjadrenia znalca G.. L. v znaleckom posudku č. 21/2017, ako aj vyjadrenia katastrálneho
úradu, tento objekt, nikdy nebol a ani nie je vhodný na bývanie. Je irelevantné, že v nejakom časovom
období bola táto stavba na LV v minulosti bola označená za rodinný dom, tento zápis bol chybný a
kataster túto chybu odstránil. O nevhodnosti užívania domu súp. č. 15 svedčí aj obrazová príloha k

znaleckému posudku, ako aj skutočnosť, že táto stavba je stará, vnútorným členením a technickým
usporiadaním nevhodná, neobsahuje priestory na osobnú hygienu, nachádza sa tam len toaleta, nie
je napojená na inžinierske siete, body napojenia sa nachádzajú na cudzom pozemku a teoretické
upravenie tejto budovy do stavu spôsobilého na trvalé užívanie je otázne. Keďže žalovaná nevlastní inú
nehnuteľnosť, ktorú by mohla obývať, jediná možnosť je vyporiadanie BSM vo vzťahu k rodinnému domu

súp. č. XXX do podielového spoluvlastníctva. Na posúdenie otázky vhodnosti/nevhodnosti užívania
stavby súp. č. XX na bývanie, žalovaná navrhla doplniť dokazovanie o vyjadrenie orgánu na úseku
hygieny o tom, či táto stavba je vhodná na trvalé užívanie a za akých podmienok.

14. Žalobca si v rámci vyporiadania BSM pôvodne uplatnil aj náhradu výdajov na elektrinu a plyn,

platených po rozvode, na ktorých by sa mala podľa neho podieľať aj žalovaná. Žiadal tiež úhradu podielu
na pôžičkách, ktoré vznikli za trvania manželstva a ktoré po rozvode splácal on sám. Neskôr uviedol,
že náhradu výdajov na plyn a elektrinu si neuplatňuje, avšak trvá na tom, aby boli zohľadnené pôžičky,
ktoré splácal po rozvode manželstva. Žalobca predložil aj písomný prehľad o zaplatených pôžičkách od
právoplatnosti rozsudku o rozvode za obdobie od mesiaca jún 1999 do r. 2001. Podľa neho splácal v

mesiacoch jún 1999 - november 1999 tri pôžičky v sumách po 1.800 Sk, 550 Sk a 2.500 Sk (t. j. 59,75
eur, 18,26 eur a 82,98 eur), v mesiacoch december 1999 - júl 2000 dve pôžičky v sumách 1.800 Sk a
2.500 Sk (t. j. 59,75 eur a 82,98 eur), v mesiacoch august 2000 - február 2001 jednu pôžičku po 2.500
Sk (t. j. 82,98 eur) a v mesiaci marec 2001 zaplatil poslednú splátku vo výške 2.024 Sk (67,18 eur).Uviedol, že po rozvode splatil pôžičky spolu v celkovej sume 85.018 Sk ( t. j. 2.822,08 eur). Poukazoval
na úverové zmluvy, ktoré so žalovanou uzavreli za trvania manželstva a ktoré splácal po rozvode a ktoré
žiada započítať. Uviedol, že jedna pôžička bola vo výške 100.000 Sk, t. j. 3.319,39 eur a druhá vo výške

50.000 Sk, t. j. 1.659,70 eur, obe boli zo Slovenskej sporiteľne, a.s., brali si ich spolu so žalovanou a boli
použité na dokončenie domu. Pôžičku, ktorá bola v sume 100.000 Sk, splácal po 2.500 Sk, t. j. 82,98
eur mesačne, a pôžičku vo výške 50.000 Sk splácal po 1.800 Sk, t. j. 59,75 eur mesačne. Po rozvode
zaplatil od 1.6.1999 splátky spolu 24.400 Sk, čiže 810,06 eur a druhú pôžičku v sume 54.524 Sk, t.j.
1.809,87 eur. Nakoniec sa žalobca domáhal v rámci vyporiadania BSM zohľadniť iba tieto dve pôžičky v

rozsahu, v ktorom ich splatil po rozvode. Uviedol, že ak aj predkladal doklady ohľadom sociálnej pôžičky,
túto si viac neuplatňuje, žiada iba o vyporiadanie pôžičiek splatených v sume 810,06 eur a 1.809,87 eur.
Žalobca so stanovením všeobecnej hodnoty nehnuteľností znalkyňou Ing. B. A. v znaleckom posudku
č. 37/2004 nesúhlasil, mal za to, že stanovená cena je neprimerane nízka. Žiadal vypracovať kontrolný
znalecký posudok, pretože pôvodný posudok bol vypracovaný podľa vyhlášky č. 86/2002 Z. z. účinnej
do 1.9.2004, súdu bol doručený 31.8.2004, pričom nová úprava č. 382/2004 nadobudla účinnosť dňa

1.9.2004.
Nehnuteľnosti žiadal vyporiadať tak, že rodinný dom s. č. XXX patriaci do BSM v polovici pripadne do
jeho výlučného vlastníctva, a dom s. č. XX na podnikateľskú činnosť pripadne žalovanej, nakoľko je to
dom,vktorompredtým,akopostavilidoms.č.XXXajbývali,netrebavysokénákladynajejobývateľnosť.
Poukazoval na to, že žalovaná nevlastní pozemky pod domom s. č. XXX, preto jej nie je možné ani

zriadiť vecné bremeno. Žalobca uvádzal, že nemá vyriešenú bytovú otázku, býva v podnájme v Seredi,
okrem výlučného spoluvlastníckeho podielu na dome s. č. XXX a pozemku pod týmto domom vlastní iba
chalupu na Polomke pri Brezne, čo je starší dom, kam chodí na víkendy. Podľa žalobcu vyporiadanie
BSMprikázanímdomus.č.XXXdopodielovéhospoluvlastníctvasporovýchstránneprichádzadoúvahy,
pretože pri vyporiadaní BSM sa má dosiahnuť taký stav, aby sa vzťahy medzi stranami vyriešili a ďalej

sa nevyhrocovali. Ak by súd rodinný dom s. č. XXX prikázal do podielového spoluvlastníctva, žalobca by
musel podať žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, čo by bol ďalší zbytočný
súdny spor. Žalobca nesúhlasil s tým, aby boli zohľadňované investície žalovanej na rodinný dom s.
č. XXX, pretože on s vykonanými rekonštrukciami nesúhlasil, naopak žiadal znalcom stanoviť hodnotu
toho, čo by stálo uvedenie nehnuteľnosti dom s. č. XXX do pôvodného stavu. Uvádzal, že žalovaná

nemala finančné prostriedky na to, aby takúto rekonštrukciu realizovala, pretože žiadala oslobodenie
od súdnych poplatkov, nezaplatila trovy priznané súdom, tieto investície nie sú ani preukázané, že boli
urobené. Pokiaľ ide vymenené dvere, alebo plynovú piecku, tieto veci si žalovaná môže zobrať, žalobca
ich nepotrebuje, avšak žalovaná musí vrátiť staré, pôvodné veci. BSM sa má vyporiadavať podľa stavu v
čase jeho zániku, preto náklady vynaložené po zániku BSM, si žalovaná môže uplatňovať v inom konaní.

Žalobca nespochybňoval, že okná boli vymenené, avšak pokiaľ ide o el. prípojku a prípojku vody, na tieto
bolo potrebné odsúhlasenie a schválenie príslušnými organizáciami, preto by mala žalovaná predložiť
stavebné povolenia na realizáciu týchto prác, pretože ak išlo o neoprávnenú stavbu, bude ju potrebné
zlegalizovať a zistiť, aké pokuty za to hrozia a vyporiadať aj túto otázku, bude potrebné tiež zistiť, či
nebude potrebné vykonané zmeny na stavbe odstrániť na základe rozhodnutia stavebného úradu a vec

uviesť do pôvodného stavu. Žalovaná vymenila dvere, ktoré boli veľmi dobré, tieto sú v pivnici, okná,
ktoré vymenila, sa rovnako nachádzajú v pivnici, tieto boli dobré, ich výmena nebola potrebná. Elektrinu
žalobca odhlásil, pretože žalovaná jej veľa míňala, nová elektrina sa v dome nerobila, len si žalovaná
dala novú prihlášku. Žalobca má vlastné hodiny na elektrinu, čiže nemíňa elektrinu žalovanej. Plyn tiež
žalobca odhlásil, pretože v zadnej časti kde býva, plyn nie je a plyn bol prihlásený na žalobcu. Žalovaná

si plyn znovu nahlásila. Zvod vody je tam od začiatku, je pôvodný, žalovaná nemala dôvod ho dať robiť.
Všetky úpravy žalovaná robila bez toho, aby to žalobcovi povedala, on jej súhlas na tieto úpravy nedal.
Pokiaľ by však prichádzalo do úvahy vysporiadanie týchto investícií, žalobca mal za to, že by mala
byť vysporiadaná iba ich polovica, pretože len polovica nehnuteľnosti rodinný dom s. č. XXX patrí do
BSM. Týmito investíciami žalovaná spôsobila tiež škody na predmetnej nehnuteľnosti, preto bude treba

nehnuteľnosť uviesť do pôvodného stavu. Dôvodil, že niektoré z vynaložených investícií si žalovaná
môže odmontovať a odviezť. Podľa predložených faktúr od ZSE Energia, a.s. jeden elektromer bol
vedený na meno matky žalobcu Y. X. a podľa ďalšieho dokladu je v súčasnosti tento elektromer vedený
na žalobcu. Investície, ktoré žalovaná vykonala boli podľa žalobcu neúčelné, znehodnotila tým stavbu.
Žalobca mal za to, že žalovaná musí preukázať investície, ktoré vynaložila. Nie je možné oceňovať

zhodnotenie nehnuteľnosti, pretože je rozdiel medzi investíciou a zhodnotením, žalovaná má nárok len
na vložené investície.Pokiaľ ide o studne v záhrade, žalobca uviedol, že studňu kopali jeho rodičia, keď mal 14-15 rokov, dávali
tam 4 kade, on so žalovanou ju neprehlbovali, len vyčistili. Na pozemku je len jedna studňa, v druhej
studni je len vrazená trubka, táto nikdy nefungovala.

Žalobca podal k znaleckému posudku G.. B. A. č. 4/2016 námietky, v ktorých uviedol, že nesúhlasí
s tým, že znalkyňa oceňovala stavbu s. č. XX ako prevádzkovú budovu, pretože ide o rodinný dom,
keď v období od r. 2004 do r. 2016 bola v katastri nehnuteľností vyznačená zmena charakteru budovy
z dom, dvor na budovu bez toho, aby k tomu boli priložené potrebné doklady, po námietke žalobcu
kataster obnovil pôvodný záznam na LV č. XXXX na dom; znalkyňa tiež opomenula oceniť pivnicu

pod domom ako aj obývaciu miestnosť v podkroví, podľa žalobcu nehnuteľnosť má byť podľa polohy
nehnuteľnosti v obci zatriedená do triedy I., pretože je v priamom centre obce a na hlavnej ulici a nie
do triedy II. podľa znalkyne. Ďalej ohľadom ocenenia stavby s. č. XX namietal, že znalkyňa uviedla, že
stavba vyžaduje rozsiahlu opravu, rekonštrukciu a zatriedila ju do triedy IV., podľa žalobcu je potrebné
vykonať iba opravu a mala byť zatriedená do triedy III; znalkyňa nesprávne uviedla, že prevládajúca
zástavba v okolí sú objekty administratívnej vybavenosti, občianskej vybavenosti a služieb, bez zázemia

parkov s obmedzeným prístupom, avšak vzhľadom na to, že je stavba v obci, mala byť zatriedená do
triedy I.; znalkyňa stavbu vzhľadom na nevhodné príslušenstvo zaradila do triedy IV., avšak neuviedla,
o aké nevhodné príslušenstvo sa jedná, dom ani nevhodné príslušenstvo nemá, preto mal byť zaradený
do triedy III.; znalkyňa uviedla, že doprava v okolí je železnica alebo autobus, avšak do obce ide iba
autobusový spoj, preto dom mal byť zaradený do triedy III. a nie IV. ako je to v posudku; znalkyňa uviedla,

že nie je možnosť ďalšieho rozšírenia stavby, avšak podľa žalobcu je tam možnosť nadstavby, prípadne
zväčšenie zástavby na časti dvora, preto dom mal byť zaradený do triedy IV. a nie V. ako je to v posudku;
keďže ide o dom bez výnosu, mal byť zaradený do triedy V. a nakoľko sa jedná o rodinný dom, mal
byť upravený koeficient predajnosti z 0,3 na 0,5. K oceneniu pozemku parc. č. 21/3 žalobca namietal,
že znalkyňa zvolila hodnotu koeficientu obchodnej a priemyselnej polohy - obytná plocha - 1,00, pritom

rozpätie pre tento údaj je 1,00 - 1,20, keď znalkyňa svoj výber nezdôvodnila; rovnako nezdôvodnila
výber hodnoty koeficientu technickej infraštruktúry pozemku - dobrá vybavenosť na 1,20, pretože pre
tento údaj je rozpätie 1,20 - 1,30. K oceneniu domu s. č. XXX na parc. č. 217/1 žalobca namietal, že
pokiaľ ide o konfiguráciu terénu, dom bol nesprávne zaradený do III. triedy, nakoľko mal byť správne
zaradený do IV. triedy, pretože ide o severný svah o sklone 5% - 25%; ďalej namietal, že znalkyňa

uviedla, že je tu možnosť pre ďalšiu výstavbu, preto zaradila dom do IV. triedy, avšak dom mal byť
zaradený do V. triedy, pretože žalovaná nemá žiadny právny vzťah k pozemkom, na ktorých dom stojí,
do úvahy neprichádza ani nadstavba, lebo ide o spoluvlastnícky vzťah, kde je žalobca spoluvlastníkom
domu v podiele 1/2-ica k celku; žalobca namietal, že znalkyňa uviedla, že ide o priemernú nehnuteľnosť
a zaradila dom do III. triedy, pričom ide o problematickú nehnuteľnosť, pretože žalovaná nemá žiadny

právny titul k pozemkom na ktorých je stavba postavená ani k záhrade, žalovaná vykonala v dome
stavebné úpravy, ktoré znehodnocujú kvalitu bývania, boli vykonané v rozpore so stavebným zákonom,
bude ich treba odstrániť, ináč budú mať vplyv na predajnosť domu, ďalej je na spoluvlastnícky podiel 2/4
zriadené záložné právo v prospech daňového úradu, stavba má byť preto zaradená do triedy IV alebo V.;
v posudku je tiež nesprávne uvedené, že priečelie stavby je 9,60 m, pričom správne má byť 8,4 m, ďalej

je v posudku nesprávne uvedené, že v garáži by sa malo nachádzať lokálne vykurovanie na plynové
kachle (gamat) a na tuhé palivá obyčajné (Club a pod.). V garáži nikdy nebolo vykurovanie, bol tam
klasický kotol na ohrievanie vody do komína, keď sa zabíjala sviňa. Je tam zavedený plyn na plynový
sporák, keď sa tam zabíjalo. V čase rozvodu tam bol iba tento plynový sporák. Gamatky tam neboli.
Momentálne tam nie je nič. Žalobca tiež namietal, že sa nemohol zúčastniť obhliadky nehnuteľnosti

znalkyňou, pretože pozvánku od znalkyne dostal v deň ohliadky. Znalkyňa neocenila pivnicu v dome s.
č. XX s rozmermi 3m x2m, pričom žalovaná má kľúče od pivnice.
Žalobca k nevyhnutnosti investícií žalovanej na rodinný dom s. č. XXX namietal, že nie je pravda, že jej
chodil do izby, pôvodné dvere sú naďalej v pivnici, sú použiteľné, skoro nové. Ostatné investície, okrem
vodovodnej prípojky, si môže žalovaná demontovať, žalobca ich nepotrebuje pre užívanie domu, chcel,

aby žalovaná uviedla nehnuteľnosť do pôvodného stavu. K znaleckému posudku Ing. Y. C. uviedol, že
cenu investícií stanovenú znaleckým posudkom nenamieta, avšak má za to, že na ne pri vyporiadaní nie
je možné prihliadať, pretože sprchový kút v kuchyni nie je účelný, sťaží užívanie nehnuteľnosti, žalovaná
si ho môže demontovať, vstavanú skriňu si rovnako môže demontovať - zobrať, žalobca ju nepotrebuje,
dvere, ktoré mali byť vymenené, si môže rovnako zobrať, nakoľko v pivnici sú pôvodné, pokiaľ ide

o plynovú piecku v obývačke, túto si tiež môže zobrať, žalobca ju nepotrebuje, rovnako je potrebné
odstrániť plynové rúry, aby to nehyzdilo obytnú miestnosť. Elektrická prípojka vôbec nebola potrebná,
žalovaná bývala v dome sama, pokiaľ ide o spotrebu elektrickej energie, čo sa v dome nameralo, bolo len
jej. Kanalizácia vo vnútri domu bola zrejme robená kvôli sprchovému kútu, čiže nebola na zhodnotenienehnuteľnosti, vonkajšie rolety si žalovaná môže taktiež demontovať. Žalovaný uviedol, že nie je pravda,
že by odpojil žalovanú od prívodu vody, plynu a elektriny, pretože ani nevie, ako sa to dá. Poukazoval na
to, že žalovaná mu robila napriek, púšťala vodu, v lete kúrila, on teda odhlásil plyn a elektrinu a elektrinu

si dal napísať na seba. Má teraz vlastný prívod elektriny, sú tam dvoje hodiny. V dome je vodáreň, ktorá
ide na elektrinu žalovanej. Žalovanú teda nemohol odpojiť od vody, lebo tá ide na elektrinu. Do celého
domu išla voda z vodárničky, ktorá je na prednej časti, tá išla aj do zadnej časti. Žalovaný v zadnej časti
vodu nemá, má na polievanie vrchnú vodu zo studne. Na pitie si nosí vodu od susedov. Vykurovanie
vzadu nemá žiadne, vpredu je klasický kotol na plyn v suteréne, ktorý sa dá použiť, je v dobrom stave,

išiel, dokedy tam žalovaný býval, t. j. do r. 1999, odvtedy je tento kotol v poriadku. Z domu žalobca musel
odísť, pretože sa mu žalovaná vyhrážala, že ho zareže.
Žalobca trval na tom, že dom s. č. XX mal byť ocenený ako rodinný dom, nakoľko aj podľa predloženej
kúpnejzmluvysadoms.č.XXkupovalakodomanieakoprevádzkovábudova. Dôvodil,žeznalkyňaG..
B. A. vo svojom pôvodnom posudku z roku 2004 uviedla, že táto prevádzková budova je po stavebných
úpravách vhodná na bývanie. Vzhľadom na výhrady k znaleckému posudku G.. B. A. č. 4/2016 žalobca

žiadal vykonať kontrolné znalecké dokazovanie.
Ku kontrolnému znaleckému posudku Ing. H. L. č. 21/2017 žalobca uviedol, že má rovnako výhrady proti
tomu,žedoms.č.XXboloceňovanýakoprevádzkovábudova,pretoženebolopredloženérekolaudačné
rozhodnutie, pričom pri posudzovaní stavby treba vychádzať z doby realizácie domu, v tých časoch
nebola podmienka, aby rodinné domy mali príslušenstvo, pričom rodinné domy možno využívať aj na

skladovanie vecí, čím nedochádza k zmene účelu stavby.
K návrhu žalovanej, aby stavba s. č. XXX bola rozdelená tak, aby v nej mohla bývať a za tým účelom jej
bolo zriadené vecné bremeno, žalobca poukazoval na to, že charakter domu bol už vyriešený v konaní
vedenom na Okresnom súde Trnava sp. zn. 28C/32/2007, pričom bolo preukázané, že ide o jeden
rodinný dom s 5-timi izbami tak, ako to bolo aj skolaudované. Je to otázka, ktorá patrí do kompetencie

stavebného úradu, kolaudačné rozhodnutie zatiaľ nebolo zmenené. Reálne rozdelenie nehnuteľnosti
nie je možné. Rovnako nie je podľa žalobcu dôvod, aby bola nehnuteľnosť daná do podielového
spoluvlastníctva, pretože rozhodnutím súdu sa majú vzájomné práva a povinnosti vyporiadať tak, aby
v budúcnosti medzi nimi nedochádzalo k sporom. Tvrdenie žalovanej, že okrem domu s. č. XXX nemá
kde bývať sa nezakladá na pravde, pretože žalovaná môže svoje bývanie vyriešiť v rodinnom dome s. č.

XX, ktorého pridelenia sa domáhala od začiatku sporu. Neskôr to zmenila, aby sťažovala vyporiadanie
BSM a znepríjemňovala život žalobcovi. Ak by žalovaná od počiatku využila svoje finančné prostriedky
k zveľadeniu domu s. č. XX, jej bývanie v tomto dome by malo vyššiu kvalitu. Žalovaná namiesto toho
tieto prostriedky použila na devastáciu domu s. č. XXX.
Žalobca mal za to, že znalec G.. H. L. ocenil dom s. č. XX reálnejšie, ako znalkyňa G.. A. v posudku č.

4/2016. Nesúhlasil však s jeho názorom, že dom s. č. XX nie je schopný na bývanie. Je tam miestnosť
na prípravu stravy, miestnosť schopná na bývanie. Kým pri dome s. č. XX znalec vzhľadom na to, že
tam nie je príslušenstvo mal za to, že to nie je vhodné na bývanie, pri zadnej časti domu s. č. XXX,
ktorá tiež nemá príslušenstvo naopak uviedol, že je to samostatný byt. Jeho pohľady sú teda rozdielne.
Pokiaľ ide o stanovenie všeobecných hodnôt nehnuteľností, žalobca mal za to, že treba vychádzať zo

znaleckého posudku Ing. H. L..
Žalovaný uviedol, že ak by suma na vyrovnanie bola do 10.000 eur, je schopný žalovanú vyplatiť, keď
vychádzal z toho, že podiel na dome s. č. XXX pripadne žalobcovi, dom s. č. XX žalovanej, ako aj pri
zohľadnení zaplatených úverov.
K tvrdeniam žalovanej, že mu mal zostať z podnikania tovar v hodnote 400.000 Sk t. j. 13.277,57

eur, uviedol, že to nie je pravda, nakoľko medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá Dohoda zo dňa
31.1.1998, spísaná účtovníčkou Ing. M., ktorá dohoda bola celá oboma stranami splnená a dodržaná.
V tejto dohode je uvedené, koľko žalobca zaplatil. Nie je pravda, čo tvrdí žalovaná, že žalobca jej mal
ukradnúť peniaze, naopak žalobca hlásil na polícii, že mu žalovaná vykradla izbu, k čomu sa žalovaná
aj priznala.

Na poukaz žalovanej, že stavba s. č. XX nie je vhodná na bývanie, žalobca uviedol, že predmetom
sporu je vyporiadanie BSM a nie riešenie bytovej otázky jednotlivých manželov. Otázka bývania je
právne irelevantná pri rozhodovaní o rozdelení majetku manželov. Na začiatku sporu si žalovaná
nárokovala, aby do jej výlučného vlastníctva bol pridelený dom s. č. XX, tento svoj názor neskôr
zmenila, aby naťahovala súdny spor na dlhé obdobie a robila zle žalobcovi. Vyporiadanie nehnuteľností

prikázanímdopodielovéhospoluvlastníctvabývalýchmanželovneprichádzadoúvahy,pretožezmyslom
konania je, aby sa aj do budúcnosti vyriešili prípadné spory medzi stranami. Je zrejmé, že akékoľvek
podielové spoluvlastníctvo medzi stranami sporu je do budúcna nemysliteľné a pokiaľ by súd prikázal
nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva, resp. ak by takto rozhodol prípadne aj odvolací súd,žalobca by nečakal ani na vyhotovenie a doručenie rozsudku odvolacieho súdu a podal by žalobu o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k obom nehnuteľnostiam. Žalovaná pritom tvrdí,
že ona nemá finančné prostriedky na to, aby mohla vyplácať druhého spoluvlastníka, prípadne aj na

vedeniesúdnychsporov,žiadaznižovaniesúdnychpoplatkovatď.Ajvprípadevyporiadaniapodielového
spoluvlastníctva by bol dom s. č. XXX nepochybne prikázaný do výlučného vlastníctva žalobcu. V dome
súp. č. XX je možné bývanie, otázka účelu užívania je vecou záznamu na katastrálnom úrade, čo sa
ľahko môže zmeniť na požiadanie vlastníka, po stanovisku stavebného úradu. Aj v dome s. č. XX je na
povale miestnosť na bývanie, tu sa aj bývalo. Aj z dokladov, ktoré sú založené v spise sa uvádza účel

užívania len od roku 1995, to znamená, že zatiaľ nie je preukázané, že by sa dom nevyužíval na bývanie
pred týmto obdobím. Na to, aby išlo o rodinný dom, stačí urobiť na tomto dome minimálne úpravy -
vytvoriť jedno okno, ktoré bolo v minulosti zamurované, urobiť sprchovací kút, na čo je priestor vzadu.

15. Na záver žalovaná uviedla, že z nehnuteľností, ktoré spadajú do vyporiadania BSM, je obývateľný
len rodinný dom s. č. XXX a aj to len tá časť, ktorú obýva žalovaná, ktorú obývateľnosť si ona sama

zabezpečila. Žalovaná nesúhlasí s možnosťou bývania v dome s. č. XX, nakoľko tomu nezodpovedá
jeho technický stav a vyžadovalo by si to veľa investícií. Zo znaleckých posudkov č. 4/2016 G.. B. A.,
ako aj zo znaleckého posudku č. 21/2017 G.. H. L. vyplýva, že dom s. č. XX nebol a nie je bez výrazných
stavebných úprav vhodný na bývanie. Zápis v určitom období na LV, že dom s. č. XX bol „rodinný dom,"
bol pochybný, v súčasnosti je dom vedený ako „iná budova." Aj podľa stavebného povolenia zo dňa

26.10.1994 na plynoinštaláciu, išlo i „predajňu." Návrh žalobcu, aby išla bývať do domu s. č. XX je v
rozpore s právnymi predpismi, lebo by musela nehnuteľnosť užívať v rozpore s účelom, na ktorý bola
stavbaurčená.Podmienkyvktorýchsadoms.č.XXnachádza,súnezlúčiteľnésbývaním,jetamvysoká
vlhkosť, plesne, chýba pripojenie na inžinierske siete, svetlo-technické podmienky potrebné k bývaniu,
absencia obytných miestností, kuchyne a priestorov pre osobnú hygienu. Prerobenie domu s. č. XX, na

obývateľný, by si vyžadovalo nemalé investície, na ktoré žalovaná nemá prostriedky.
Návrh žalobcu, aby žalovaná išla bývať do domu s. č. XX nie je prípustný, ani vzhľadom na jej právo na
bývanie, ktoré je súčasťou ľudských práv v členských štátoch EÚ a je obsiahnuté v článku 31 Európskej
sociálnej charty. Cieľom tohoto práva je zabezpečiť podporu prístupu k bývaniu na primeranej úrovni
a predchádzať bezdomovectvu. Je spojené s právom na zachovanie ľudskej dôstojnosti (čl. 19 ods. 1

Ústavy SR). Žalovaná je názoru, že akékoľvek vyporiadanie BSM, ktorým by prišla o dôstojné bývanie,
by bolo porušením aj jej základného ľudského práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, nakoľko by
išlo o také zaobchádzanie, ktoré by znižovalo dôstojnosť človeka ako ľudskej bytosti. Vo výnimočných
prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa, je možné vyporiadať BSM aj zriadením podielového
spoluvlastníctva (judikát R 100/1999), ako aj v zmysle ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Návrh žalobcu na vyporiadanie rodinného domu tak, že sa žalobca stane jeho výlučným vlastníkom je
účelový a predstavuje zneužitie práva. Žalobca totiž rodinný dom neužíva, dlhodobo sa zdržiava mimo
Majcichova, rodinný dom nepotrebuje pre seba, nepotrebuje týmto domom uspokojovať svoje bytové
potreby.Žalovanápritomužívaibadvemiestnostiakuchyňu,pričomzvyšokrodinnéhodomumážalobca
k dispozícii. Že zo strany žalobcu môže ísť o zneužitie práva, nasvedčuje aj jeho vyjadrenie, že ak

by súd na dom s. č. XXX zriadil podielové spoluvlastníctvo, ihneď by bol podaný návrh na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalovaná je odkázaná na bývanie v rodinnom dome,
reálne nemá inú alternatívu, nemá možnosť uspokojiť svoje bytové potreby inde. U žalobcu neexistuje
aktuálna potreba riešiť dlhodobý stav spoluvlastníctva takýmto radikálnym spôsobom, t. j. zrušením
spoluvlastníctva, žalobcovi ide iba o vyriešenie užívacích vzťahov, otázka zániku spoluvlastníctva

nemá pre neho reálnu prioritu, prípadne môže byť na jeho strane úmysel rodinný dom predať.
Žalovaná poukazovala na právo na ochranu domova zaručené článkom 17 Medzinárodného paktu o
občianskych a politických právach, podľa ktorého nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému zasahovaniu
do súkromného života, do rodiny, domova alebo korešpondencie, ani útokom na svoju česť a povesť.
Právo na primerané bývanie zaručuje článok 11 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych

a kultúrnych právach, podľa ktorého strany paktu uznávajú právo každého jednotlivca na primeranú
životnú úroveň pre neho a jeho rodinu, zahrňujúce dostatočnú výživu, šatstvo, byt a na neustále
zlepšovanie životných podmienok. Právo na ochranu domova je zaručené aj článkom 8 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého každý má právo na rešpektovanie svojho
súkromného a rodinného života, obydlia (domova) a korešpondencie.

Žalovaná preto navrhovala, aby súd návrh na vyporiadanie BSM v časti vo vzťahu k rodinnému domu
s. č. 364 zamietol, alebo vo vzťahu k tomuto rodinnému domu zriadil podielové spoluvlastníctvo medzi
stranami, z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré v danom prípade jestvujú. Žalovaná si je pritom
vedomá, že by išlo o rozhodnutie dočasné „len nateraz", kým by dodatočne neodpadli dôvody hodnéosobitného zreteľa. V prípade, že by súd rodinný dom s. č. XXX prikázal žalobcovi, žalovaná žiadala,
aby jej žalobca zabezpečil zodpovedajúcu bytovú náhradu. Podľa žalovanej je otázka bývania pri
rozdeľovaní majetku po rozvode relevantná vzhľadom na právo na bývanie, na zachovanie ľudskej

dôstojnosti a právo na ochranu domova. Podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. 26Cdo 1544/2005, nárok na
zabezpečenie bytovej náhrady by sa mal analogicky riadiť ustanoveniami o služobnom byte. Dom s. č.
XX pritom nie je možné považovať za primeranú bytovú náhradu.
Žalovaná poukazovala na to, že z posledného písomného podania žalobcu, vyplýva jeho zámer rodinný
dom s. č. XXX nadobudnúť do výlučného vlastníctva za účelom jeho predaja, teda ide o zneužitie práva

žalobcu, ktorý nepotrebuje tento dom pre svoje bývanie, dlhodobo sa nezdržiava v Majcichove, a preto
z dôvodu hodného osobitného zreteľa by malo byť zohľadnené právo žalovanej na domov. Žalovaná v
rodinnomdomebývauž35rokov,máknemucitovúväzbu, podieľalasaniekoľkorokovnajehovýstavbe
ainýdomovnemá.Pretonavrhuje,abysúdzriadilpodielovéspoluvlastníctvopodľapodielov,aleboabyo
vyporiadaní BSM vo vzťahu k rodinnému domu s. č. 364 v tomto konaní nerozhodoval. Dom s. č. XX nie
je vhodný na bývanie, úprava tejto nehnuteľnosti tak, aby mohla slúžiť na bývanie, je finančne náročná.

Žalovaná nemôže bývať u svojich detí, pretože tieto nemajú na to možnosti. Úmysel žalobcu zostať
bývať v dome s. č. XXX vzbudzuje pochybnosti, pretože sa písomne vyjadril, že by ho chcel predať.
Žalovaná na poslednom pojednávaní tiež uvádzala, že vo vzťahu k rodinnému domu s. č. XXX t.
č. prebieha konanie na Okresnom súde Trnava, a to od roku 2007, kde žalovanú zastupuje JUDr.
Bubenčíková a kde sa rieši, že matka darovala žalobcovi iba 1/4 a nie 1/2. Posledné pojednávanie v tej

veci bolo v roku 2007. Žalovaná namietala, že ak žalobcova matka vlastnila iba 1/4, ako mu mohla dať
1/2. Mala za to, že 1/4 zdedili po jeho rodičoch aj z domu aj zo záhrady. Uviedla, že nie je pravda, ak
žalobca uvádza, že z domu s. č. XXX musel odísť, pretože ho žalovaná chcela pichnúť nožom, z domu
odišiel pretože mal milenku. Žalovaná si spravila elektrinu, vodu, plyn, kúrenie, čiže to, čo jej on zastavil
a povypínal. Dom stavali 5 rokov, dochádzali z Bratislavy - Dúbravky do Majcichova po sobotách, po

nedeliach a prespávali po rodinách. Zo začiatku to bolo dohodnuté tak, že sa postavia dva domy, jeden
pre rodičov žalobcu a jeden pre nich. V dome s. č. XXX býva aj ich syn, ktorý je bezdomovec. Žalovaná
trvala na tom, že nemieni odísť z domu s. č. XXX, spraví si z obývačky schody von, keďže na 1/4 má
nárok, chce zostať v dome s. č. XXX bývať, nemá kam ísť.

16. Žalobca na záver uviedol, že pokiaľ ide o hnuteľné veci, strany dospeli k zhode spôsobu ich
vyporiadania. Sporné je vyporiadanie nehnuteľností, ktoré tvoria BSM, a to predovšetkým domu s.
č. XXX. Podľa žalobcu tento dom nie je možné prideliť do podielového spoluvlastníctva, a to najmä
z dôvodu právneho stavu, pretože dom v polovici je vo výlučnom vlastníctve žalobcu a predmetom
vyporiadania je iba podiel 1/2-ice k celku, ktorý je v BSM. Navyše pozemok na ktorom je dom postavený

a cez ktorý sa prechádza k domu je vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Je tiež nepochybné, že ide
o jeden rodinný dom a jeho delenie spôsobom, aby vznikli dve bytové jednotky by bolo nákladné,
navyše žalovaná v priebehu konania niekoľkokrát konštatovala, že nemá finančné prostriedky ani
na platenie súdnych poplatkov a nákladov s konaním spojených, nie to ešte na stavebné úpravy.
Žalovaná delenie nehnuteľností podmieňovala tým, že ak spoluvlastnícky podiel na dome s. č. XXX

pripadne žalobcovi, nebude mať kde bývať. Avšak zákonné ustanovenia upravujúce vyporiadanie BSM
medzi kritériá podľa ktorých súd pristupuje k vyporiadaniu BSM nezaradil potrebu bývania manželov.
Predmetom vyporiadania je vyporiadanie majetkových hodnôt nadobudnutých počas trvania manželstva
a nie práv bývalých manželov. Zachovanie práva bývania žalovanej v dome s. č. XXX po vyporiadaní
BSM, by malo vplyv na trhovú hodnotu nehnuteľnosti, čím by boli poškodené práva žalobcu, nakoľko

by pri predaji nehnuteľnosti dostal nižšiu hodnotu ako je cena pri vyporiadaní BSM. Jednou zo zásad
vyporiadania BSM, je také vyporiadanie, aby v budúcnosti nedochádzalo k zbytočným sporom. V
priebehu tohto konania však žalovaná preukázala, že nie je schopná svoje správanie prispôsobiť
spoločnému užívaniu nehnuteľností so žalobcom. Požiadavka žalovanej, aby dom s. č. XXX bol daný
do podielového spoluvlastníctva, pretože nemá kde bývať je nedôvodná aj preto, lebo na bývanie môže

užívať dom s. č. XX. Aj v iných prípadoch sú nebytové priestory upravované na bývanie, takéto úpravy je
možné vykonať aj v danom prípade. Z pôdorysu domu s. č. XX v znaleckom posudku G.. B. A. č. 4/2016
ako príloha č. 14 je zrejmé, že v prednej časti je miestnosť označená ako predajňa, ktorá môže po úprave
slúžiť ako kuchyňa s obývačkou, za ňou je ďalšia miestnosť označená ako sklad, ktorá po vymurovaní
okna, ktoré tam pôvodne bolo, môže slúžiť ako spálňa a v ďalšej časti je WC a umyvárka, kde je možné

zriadiť sprchový kút a umiestniť práčku. V miestnosti sklad by sa dal využiť otvor na dvere do exteriéru
na čiastočné rozšírenie a zriadenie okna. Jedným z riešení pre žalovanú je aj predaj domu s. č. XX
a zakúpenie si bytu prípadne menšieho rodinného domčeka, ktoré sa nachádzajú v P. alebo blízkom
okolí. Žalovaná tiež môže o pomoc pri riešení svojej bytovej otázky požiadať deti, v zmysle Zákona orodine. Žalobca žiadal, aby súd pri vyporiadaní BSM zohľadnil, že po zániku manželstva z vlastných
prostriedkov uhradil dovtedy nezaplatené spoločné úvery v Slovenskej sporiteľni, a.s. Bratislava, keď
na úver č. 0017593930 uhradil sumu 1.809,87 eur a na úver č. 0017651272 uhradil sumu 810,06 eur.

Ďalej poukazoval na to, že pokiaľ si žalovaná nárokuje zohľadnenie investícií do rodinného domu s.
č. 364, spoluvlastníčkou domu do 30.3.2005 v podiele 1/2-ica bola žalobcova matka Y. X., rod. O..
Od uvedeného dátumu bol výlučným vlastníkom tohto podielu žalobca. Preto investície do uvedeného
dátumu v podiele 1/2-ica si mala žalovaná uplatniť voči žalobcovej matke, čo neurobila a tento nárok
by bol dnes premlčaný. Z investícií po tomto dátume neboli potrebné výmena troch dverí na izbách

za plné (pôvodné dvere sú uskladnené v pivnici a mali jedinú vadu, že boli presklené) a tieto dvere si
žalovaná môže odniesť z domu. Rovnako v prednej časti domu si môže odniesť sprchový kút, preto na
jeho hodnotu netreba prihliadať. Táto investícia znehodnotila dom tým, že bola umiestnená do kuchyne.
Vstavaná skriňa v hodnote 325 eur (bez DPH) do obývačky nie je súčasťou stavby, ide o zariadenie bytu
atútosimôžežalovanáodniesťalebopredaťajejhodnoturovnakonetrebabraťdoúvahyprivyporiadaní
a rovnako ani náklad na jej montáž 10,588 eur (bez DPH). Rovnako si žalovaná môže demontovať

a odniesť plynový radiátor LAPART v hodnote 265,52 eur (bez DPH) a plynový prietokový ohrievač
úžitkovej vody Heizer v hodnote 275,949 eur /bez DPH). Z investícií po 30.3.2005 si žalovaná mala voči
žalobcovi uplatniť polovicu titulom výlučného vlastníctva žalobcu k domu, čo neurobila a na tieto nároky
žalobca vznáša námietku premlčania. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti, žalobca navrhoval, aby nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. P. boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovanej a spoluvlastnícky

podiel na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. P., patriaci do BSM, navrhol prikázať
do výlučného vlastníctva žalobcu. Trval na tom, že dom s. č. XXX stavali napoly s rodičmi, čo vyplýva
aj z rozhodnutia notárky U.. O., že celý dom mali napoly so žalobcovými rodičmi. P. žalobcovi darovala
polovicu domu. Z domu s. č. XXX žalobca musel odísť, pretože ho žalovaná chcela pichnúť nožom.
Žalobca potom býval 15 rokov v podnájme v Seredi, ptrtože nemohol bývať so žalovanou. Do domu

s. č. XXX by však chcel ísť bývať, poopravovať si ho, bývať tam aj so synom. Dôvodom pre ktorý tam
nebýva, je žalovaná. V dome s. č. XXX, býva len v malej izbičke, kde nie je voda, ani kúrenie. Pokiaľ
by žalovanej zostala predná časť domu, žalobca by musel zostať vzadu. Žalovaná pritom od začiatku
klame, spor chce naťahovať dovtedy, kým jeden z nich nezomrie.

17. Za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností patriacich do BSM (podľa ich stavu v
čase zániku BSM a ceny ku dňu vyporiadania BSM) bolo nariadené znalecké dokazovanie, pričom
ustanovenej znalkyni z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností G.. B. A. bolo
uložené aby ako súčasť domu s. č. XXX. podľa požiadavky strán ocenila aj: kuchynská linka zn. Karmen,
dvojdrez nerezový, bojler, sporák na pevné palivo a plyn, vonkajšie žalúzie na hornej izbe a spálni,

ohrada - plechová vlnovka na plot a stĺpiky, antény, zosilovače, rozvojovače s hromozvodom, izomila,
kobercové kocky, krb, vaňa v kúpelni, vodárnička, ktorá je súčasťou domu, digestor, protihlukové dvere,
murovaná mraznička, vaňa s dvojdrezom zamurovaná v práčovni, dvoje drevených dverí na povale.
Znalkyňa G.. B. A. vypracovala znalecký posudok č. 4/2016 zo dňa 2.6.2016. Všeobecnú hodnotu
nehnuteľnostívypočítalametódoupolohovejdiferenciácie,nehnuteľnostiohodnotilakudňu2.6.2016.Na

obhliadkedňa20.5.2016bolaprítomnáibažalovaná,ostatnéstranysanedostavili.Prirodinnomdomes.
č. XXX znalkyňa uviedla, že jeho predpokladaná životnosť je 100 rokov, pri garáži s. č. XXX vychádzala
zo životnosti 80 rokov a pri dome s. č. XX na parc. č. XX/X vychádzala zo životnosti 100 rokov. V popise
domu - prevádzkovej stavby s. č. XX uviedla, že ide o prízemnú budovu bez podpivničenia, z časti z
pálenej tehly a z časti z nepálenej tehly, v čase ohliadky nebol objekt napojený na žiadny zdroj vody s

tým, že v mieste stavby je možnosť napojenia na verejný vodovod a kanalizáciu. Ako príslušenstvo domu
s. č. XXX znalkyňa ohodnocovala vodovodnú a kanalizačnú prípojku a železobetónovú žumpu všetky
rovnako z roku 1982. Pri rodinnom dome s. č. XXX stanovila priemerný koeficient polohovej diferenciácie
na 0,5; pri prevádzkovej budove s. č. 15 stanovila priemerný koeficient polohovej diferenciácie na 0,3. V
závere znalkyňa stanovila všeobecnú hodnotu rodinného domu s. č. XXX na parc. č. XXX/X evidovaný

na LV XXXX pre kat. úz. P. s príslušenstvom (vodovodná, kanalizačná prípojka a žumpa) na 68.114
eur, všeobecnú hodnotu garáže s. č. XXX na parc. č. XXX/X evidovanú na LV č. XXXX pre kat. úz. P.
na 5.249,10 eur a všeobecnú hodnotu prevádzkovej budovy s. č. XX na parc. č. XX/X ako aj parcely
reg. „C" parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 183 m2, obe zapísané na LV č. XXXX
pre kat. úz. P., na 11.267 eur (z toho všeobecnú hodnotu prevádzkovej budovy s. č. 15 na 3.394,34

eur a všeobecnú hodnotu pozemku parc. č. XX/X na 7.872,66 eur). Znalkyňa uviedla, že neoceňovala
izomilu, pretože nie je pevne spojená v nehnuteľnosťou, neoceňovala vodárničku v suteréne rodinného
domu, ktorá je súčasťou studne, ktorá nie je predmetom posudku, uviedla, že v rodinnom dome nie je
umiestnený krb. Prílohou znaleckého posudku bolo aj Kolaudačné rozhodnutie Okresného národnéhovýboru - odbor výstavby a územného plánovania v Trnave zo dňa 10.8.1982, ktorým bolo povolené
stavebníkom Y. X. a manž a Y. X. a manž. užívať stavbu rodinný dom v obci P. na parc. č. XXX/X na
bývanie; ako aj Kolaudačné rozhodnutie Okresného národného výboru - odbor výstavby a územného

plánovania v Trnave zo dňa 18.4.1984, ktorým bolo povolené stavebníkom Y. X. a manž. užívať stavbu
garáž a dielňa na parc. č. XXX na garážovanie a nakoniec aj Stavebné povolenie Obvodného úradu
životného prostredia Trnava zo dňa 26.10.1994, ktorým bolo žalobcovi a žalovanej povolené zriadenie
plynoinštalácie a prípojky zemného plynu do predajne č. domu XX na parc. č. XX/X.
K námietkam žalobcu voči znaleckému posudku č. 4/2016 znalkyňa podala písomné stanovisko kde

uviedla, že pokiaľ ide o námietku, že stavba s. č. XX nebola oceňovaná ako rodinný dom ale ako
prevádzková budova, podľa ust. § 104 ods. 1 Stavebného zákona, ak sa doklady, z ktorých by bolo
možné zistiť účel, na aký bola stavba povolená nezachovajú, platí, že stavba je určená účelu, na ktorý
je svojím stavebnotechnickým usporiadaním vybavená. Budova s. č. XX sa užívala ako prevádzková
budova a stále bola na LV evidovaná ako budova, druh stavby 20 - iná budova. Budova s. č. XX
nespĺňa kritériá rodinného domu v zmysle STN 73 4301 Budovy na bývanie, v poslednej dobe neprišlo k

žiadnym stavebnotechnickým úpravám, nebolo vydané žiadne rozhodnutie o zmene funkčného využitia
stavby. Podľa znalkyne jednoznačne ide o prevádzkovú budovu, ktorá sa v zmysle územného plánu
Obce P. nachádza v lokalite určenej na plochy občianskej vybavenosti. Prestavba prevádzkovej budovy
na rodinný dom by bola v rozpore s platným územným plánom Obce P.. Zmena na LV v časti druh
stavby nemá vplyv na vypracovanie znaleckého posudku, stavba s. č. XX má byť ocenená ako nebytová

stavba - prevádzková budova. Pokiaľ ide o námietku, že znalkyňa neocenila obývaciu miestnosť v
podkroví, znalkyňa uviedla, že priestor v podkroví nespĺňa požiadavky STN 73 4301 Budovy na bývanie,
priestor nie je obytným podkrovím. Znalkyňa akceptovala námietky žalobcu ohľadom nesprávneho
zatriedenia stavby pokiaľ ide o potrebu opráv, pokiaľ ide o prevládajúcu zástavbu v okolí a pokiaľ ide o
príslušenstvo stavby, vzhľadom na to uviedla, že rozdiel vo všeobecnej hodnote prevádzkovej budovy

je + 536,79 eur. Neakceptovala námietku žalobcu, že stavba bola nesprávne zaradená vzhľadom na
dopravu v okolí nehnuteľnosti, vzhľadom na to, že v okolí je MHD autobus (prímestská doprava) trvala
na zaradení do kvalitatívnej triedy IV. Pokiaľ ide o námietku o nesprávnom zaradení stavby vzhľadom
na kvalitatívnu triedu - možnosť ďalšieho rozšírenia, znalkyňa trvala na zaradení do kvalitatívnej triedy
č. V., pretože pozemok je zastavaný na 66%, čo je nad prípustnú mieru v zmysle územného plánu Obce

P. a stavba nemá žiadne príslušenstvo, t. j. parkovacie miesta, priestor pre smeti, vstupné priestory
do objektu, oplotenie nehnuteľnosti. Nesúhlasila tiež s námietkou ohľadom zaradenia stavby pri triede
- dosahovanie výnosu z nehnuteľnosti, trvala na zaradení do triedy III., pretože ide o prevádzkovú
budovu. Rovnako nesúhlasila s námietkou ohľadom stanovenia priemerného koeficientu polohovej
diferenciácie pre prevádzkovú budovu, trvala na tom, že je 0,3. Pokiaľ ide o námietky k oceneniu

pozemku parc. č. XX/X, uviedla, že zistenie správnej hodnoty koeficientov polohovej diferenciácie je
v plnom rozsahu na znalcovi, jeho skúsenostiach a znalosti miestnych podmienok, znalkyňa zvolila
koeficienty polohovej diferenciácie na základe osobnej obhliadky a porovnaním s koeficientami vo
vyhláške MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Vychádzala z polohy
pozemku, jeho možnej využiteľnosti, vybavenosti infraštruktúrou a zo zaťaženia pozemku vzhľadom

na životné prostredie. K námietkam žalobcu ohľadom ocenenia domu s. č. XXX uviedla, že nesúhlasí s
námietkou ohľadom zaradenia vzhľadom na kvalitatívnu triedu - konfigurácia terénu, trvala na zaradení
do triedy III., len popis mal byť správne uvedený východný svah so sklonom do 25%. Nesúhlasila ani s
námietkou ohľadom nesprávneho zaradenia pri kvalitatívnej triede - možnosť ďalšieho rozšírenia, trvala
na zaradení do triedy IV., pretože podstatná je veľkosť nezastavaného pozemku a nie posudzovanie

spoluvlastníckych podielov k stavbe. Takisto nesúhlasila s námietkou, pokiaľ ide o posúdenie stavby
ako priemernej, nie problematickej, pretože tento faktor je zhodnotením subjektívneho názoru znalca
so zohľadnením vplyvov na všeobecnú hodnotu domu, ktoré sa nenachádzajú v prílohe č. 3 k vyhláške
č. 492/2004 Z. z., trvala na zaradení stavby do triedy III. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že bola
v posudku nesprávne uvedená šírka priečelia stavby, túto námietku akceptovala, čo po prepočte

predstavuje rozdiel všeobecnej hodnoty rodinného domu - 3.572,63 eur. K námietke, že v posudku
je nesprávne uvedené, že v garáži by sa malo nachádzať lokálne vykurovanie na plynové kachle
(gamat) a na tuhé palivá obyčajné (Club a pod.), znalkyňa uviedla, že posudok vypracovala podľa
stavu k dátumu rozvodu t. j. 10.6.1999, keď podľa znaleckého posudku č. 173/2001 vypracovaného
Ing. E. U. dňa 13.9.2001, ako i podľa miestneho šetrenia dňa 23.8.2004, v priestoroch garáže bol v

čase rozvodu umiestnený plynový spotrebič a kotlík na tuhé palivo. Pokiaľ ide o možnosti zmeny v
zástavbe územného rozvoja a vplyv na nehnuteľnosť, pridelenie jednej z možných tried je závislé od
miestnych podmienok, za zlepšenie podmienok existencie stavby je možné považovať dobudovanie
infraštrukúry, občianskej vybavenosti v okolí, alebo odstránenie súčasných negatívnych vplyvov naohodnocovanú stavbu. Za zhoršenie podmienok možno považovať výstavbu diaľnic, dopravných ťahov,
skládok a pod. V Obci P. sa priebežne opravujú miestne komunikácie, rekonštruované boli rozvody
plynu a prebiehajú stavebné úpravy základnej a materskej školy. Pokiaľ ide o stanovenie priemerného

koeficientu polohovej diferenciácie, tento je vyjadrený pomerom priemernej všeobecnej hodnoty stavieb
na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase k technickej hodnote stavieb, preto je pre znalca
nevyhnutné, aby pre správne určenie priemerného koeficientu polohovej diferenciácie podrobne poznal
reálny trh s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase. Znalkyňa určila priemerný koeficient polohovej
diferenciácie pre obec P. podľa orientačných priemerných koeficientov polohovej diferenciácie v SR

publikovaných v časopise Znalectvo 3/2003 s použitými charakteristikami kvalitatívnych tried podľa
jednotlivých znakov v publikácii Metodika výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb Žilinskej
univerzity v Žiline (2001), pre bytové budovy 0,2 - 0,5 a pre nebytové budovy (občianska vybavenosť)
0,2-0,3, v prípadoch, že ide o samostatnú obec so zvýšeným záujmom o kúpu nehnuteľnosti na
bývanie, je možné priemerný koeficient diferenciácie zvýšiť max. o hodnotu 0,1 oproti pôvodnému
koeficientu prislúchajúcemu pôvodnému zaradeniu. Uviedla, že úlohou znalca je stanoviť všeobecnú

hodnotu majetku, ktorá je najpravdepodobnejšou cenou ohodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v
danom mieste a čase. Na základe námietok žalobcu, ktoré akceptovala, znalkyňa stanovila všeobecnú
hodnotu nehnuteľnosti prevádzkovej budovy s. č. XX a pozemku parc. č. XX/X vo výške XX.XXX,XX eur
a všeobecnú hodnotu rodinného domu s. č. XXX po oprave priečelia na 62.041,94 eur.

18. Znalkyňa G.. B. A. pri svojom výsluchu uviedla, že trvá na svojom ocenení stavby s. č. XX ako
prevádzkovej budovy, od začiatku to bola budova, nikdy to nebol rodinný dom, k zmene zápisu došlo
až na základe žiadosti na katastri. Ak by išlo o rodinný dom, bolo by to v rozpore s územným plánom
a stavebný úrad by sa musel vyjadriť k zmene funkčného využitia. V zmysle normy pre obytné
budovy, táto stavba nespĺňa kritériá rodinného domu, nie je tam ani jedna miestnosť, ktorá by nebola

prechodná, nie je tam kuchyňa, samostatná kúpeľňa. Neprechodná je iba predná miestnosť, ale má
priamo vstup z vonkajšieho prostredia, čiže mala by mať zádverie. Stavba je súčasťou prístupu k
občianskej vybavenosti, pozemok mimo stavby sa používa ako spoločný prístup k materskej škole. I
keď stavba v minulosti mohla byť využívaná ako rodinný dom, v poslednej dobe takto využívaná nebola.
Hoci v čase, keď znalkyňa v roku 2004 vypracovávala prvý znalecký posudok, bolo na LV uvedené,

že ide o dom - dvor, neznamená to, že ide o rodinný dom. Znalkyňa uviedla, že v prípade, že by dom
súp. č. XX bol vedený ako rodinný dom, dospela by k rovnakej všeobecnej hodnote. Pri oceňovaní je
rozdiel, či ide o rodinný dom alebo o prevádzkovú budovu, používajú sa iné ukazovatele. Nevyhovuje
ani pozemok, prevádzková budova má väčšiu zastavanú plochu, ako zvyšná časť voľného pozemku,
nie je tam možné parkovanie, či oddychová plocha, chýba vstup - zádverie. Znalkyňa mala za to, že

dospela k hodnote, za ktorú je možné nehnuteľnosť predať. Miestnosť v podkroví jednoznačne obytnou
miestnosťou nie je, nespĺňa kritériá, nebola povolená, ani skolaudovaná, nie sú tam prístupové schody
v zmysle normy. K námietke, že neocenila pivnicu uviedla, že do pivnice sa nedostali, znalkyňa mala
iba informáciu od žalovanej, že je tam šachta 2m x 1m. Znalkyňa žalobcu na ohliadku volala písomne
pozvánkou podanou na pošte dňa 17.5.2016 a ohliadka sa konala dňa 20.5.2016. Po akceptovaní

niektorých z námietok žalobcu, ako uviedla vo svojom písomnom stanovisku, znalkyňa uviedla, že
po prepočte rozdiel všeobecnej hodnoty prevádzkovej budovy je + 536,78 eur. Na ostatných svojich
záveroch v znaleckom posudku ohľadom stavby s. č. XX a pozemku parc. č. XX/X trvala. K námietkam
žalobcu k oceneniu rodinného domu s. č. XXX uviedla, že trvá na zaradení do jednotlivých tried. Priznala
chybu, pokiaľ ide o uvedenie nesprávnej šírky priečelia stavby, keď v skutočnosti správna šírka je 8,4 m,

vzhľadom na to upravila záver svojho znaleckého posudku a zo všeobecnej hodnoty rodinného domu s.
č. XX4 odrátala sumu - 3.572,63 eur. Znalkyňa tiež uviedla, že medzi prevádzkovou budovou s. č. XX a
rodinným domom s. č. XXX je zásadný rozdiel, a to že jedna nehnuteľnosť je užívaná, druhá neužívaná,
rozdiel je v opotrebení, ktoré je výrazné pri prvkoch krátkodobej životnosti, ako je kotol, kuchynská
linka, zariaďovacie predmety. Znalkyňa trvala na svojich záveroch aj pokiaľ ide o fasádne omietky. K

námietke žalobcu ohľadom ocenenia garáže, uviedla, že plynové kachle, ako aj kotol na tuhé palivo
tam boli, tieto oceňovala aj v čase pôvodného posudku, žalovaná jej povedala, že tam boli aj v čase
rozvodu. Znalkyňa vychádzala z tvrdení žalovanej a z pôvodného posudku znalca Ing. U.. Vzhľadom na
vyjadrenia strán, že v garáži bol zavedený plyn, na plynový sporák a že tam boli obyčajné kotle na vodu,
znalkyňa uviedla, že zistené zmeny môžu mať hodnotu približne -100 eur. Zotrvala na svojich záveroch

o stanovení priemerných koeficientov polohovej diferenciácie. Vzhľadom na výhrady, ktoré akceptovala,
opravila závery svojho posudku tak, že všeobecná hodnota prevádzkovej budovy súp. č. XX a pozemku
parc.č.XX/Xje11.803,78euravšeobecnáhodnotarodinnéhodomunaparc.č.XXX/X,je62.041,94eur.19. Ďalej bolo vo veci za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností patriacich do BSM,
nariadené kontrolné znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty
nehnuteľností G.. H. L., ktorý mal rovnako stanoviť všeobecnú hodnotu nehnuteľností podľa ich stavu v

čase zániku BSM (10.6.1999) a ceny ku dňu vyporiadavania BSM (súčasnosť). Znalcovi bolo rovnako
uložené, aby podľa požiadavky strán boli ako súčasť nehnuteľnosti ocenené: kuchynská linka zn.
Karmen, dvojdrez nerezový, bojler, sporák na pevné palivo a plyn, vonkajšie žalúzie na hornej izbe a
spálni, ohrada - plechová vlnovka na plot a stĺpiky, antény, zosilovače, rozvojovače s hromozvodom,
izomila, kobercové kocky, krb, vaňa v kúpelni, vodárnička, ktorá je súčasťou domu, digestor, protihlukové

dvere, murovaná mraznička, vaňa s dvojdrezom zamurovaná v práčovni, dvoje drevených dverí na
povale. Zároveň sa mal znalec vyjadriť sa k správnosti záverov znaleckého posudku č. 4/2016 G.. B.
A., s ohľadom na námietky žalobcu zo dňa 2.9.2016, písomné stanovisko znalkyne a jej vyjadrenie na
pojednávaní dňa 13.9.2016. N. G.. H. L. vypracoval znalecký posudok č. 21/2017 zo dňa 6.2.2017,
v ktorom uviedol, že okrem listinných podkladov pre vypracovanie znaleckého posudku, vykonal
obhliadku a zameral skutkový stav nehnuteľností, vyhotovil fotodokumentáciu a vykonal tiež prieskum

realitného trhu v mieste. Uviedol, že stavba s. č. XX na parc. č. XX/X zapísaná na LV č. XXXX je
vedená ako rodinný dom, ale dlhodobo nie je využívaná na bývanie ale na prevádzkové účely služieb.
Stavbu preto ohodnotil ako prevádzkovú budovu pre obchod a služby. K dátumu 10.6.1999 bol účel
využitia taktiež na prevádzkové účely (vyplýva to zo znaleckého posudku G.. E. U. č. 173/2001). Pre
všetky nehnuteľnosti znalec použil metódu polohovej diferenciácie, ktorá najlepšie vystihuje aktuálnu

hodnotu dosiahnuteľnú na realitnom trhu. Nehnuteľnosti rozdelil na dve samostatné skupiny - rodinný
dom a garáž s. č. XXX bez pozemkov v zástavbe bočnej miestnej komunikácie obce a samostatná
prevádzková nehnuteľnosť dom s. č. XX s pozemkom parc. č. XX/X v centre obce. Uviedol, že
porovnávacia metóda stanovenia všeobecnej hodnoty je vylúčená z dôvodu nedostatku relevantných
podkladov o realizovaných prevodoch pre danú lokalitu a typ nehnuteľnosti. Pre orientačné porovnanie

s podmienkami realitného trhu boli doložené ponuky na predaj podobných nehnuteľností v lokalite.
Obhliadku spojenú s miestnym šetrením vykonal znalec dňa 17.1.2017 za účasti žalobcu a žalovanej.
Zistil, že predná časť domu s. č. XXX je trvalo obývaná žalovanou, zadná časť domu prechodne
žalobcom. Zadná časť domu bola budovaná, zameraná a kolaudovaná spolu s prednou časťou domu,
aj keď nie je s ňou prevádzkovo prepojená. Obidve časti sú hodnotené spolu ako jedna nehnuteľnosť.

Reálna deľba na dva domy je síce možná, ale doteraz nebola realizovaná. Technický stav sa od
10.6.1999 k dátumu obhliadky výrazne nezmenil. Práce vykonané žalovanou neboli pri hodnotení
zohľadnené. K dátumu 10.6.1999 bol dom napojený na vlastnú studňu a žumpu. Ostatné súčasti stavby
v zmysle požiadaviek boli zohľadnené pri výpočte technickej hodnoty. Pri dome s. č. XX znalec uviedol,
že sa jedná o staršiu stavbu v poslednom období využívanú iba minimálne ako sklad rôzneho materiálu.

Pred cca 50 rokmi bola stavba využívaná ako pošta, neskôr koncom 20. a začiatkom 21. storočia ako
predajňa rozličného tovaru, prevádzka služieb a sklad. V roku 1994 požiadal žalobca so žalovanou o
povolenie „plynofikácie predajne", na ktorú bolo vydané stavebné povolenie, tento účel je rozhodujúci
pre zatriedenie stavby. Po dátume 10.6.1999 bola stavba preklasifikovaná v katastri ako rodinný dom, čo
je v rozpore s dispozičným a konštrukčným vyhotovením. Stavba nemá vstupné zádverie, obytnú časť,

miesto na varenie, miesto na hygienu (s výnimkou WC). Konštrukčne sa jedná o klasickú murovanú
stavbu s nosnými masívnymi obvodovými stenami z tehlového muriva s hr. 60 cm, priečky sú taktiež
tehlové. Pivnica je tehlová, v objekte je rozvod elektroinštalácie a základný rozvod vody, prípojka vody
je zo susedného objektu, objekt je napojený na plyn, kanalizácia je do žumpy. Doklady o výstavbe sa
nezachovali, vzhľadom na vek a technický stav preto znalec stanovil opotrebenie kubickou metódou. Vek

stavby stanovil odhadom na r. 1925. Stavba je neoplotená s minimálnym priľahlým pozemkom priamo
prístupná z verejného priestranstva. Využitie na obchod a služby je optimálne vzhľadom na polohu,
technické a disproporčné riešenie. Využitie na bývanie je nevhodné. Pri stavbe s. č. XX znalec stanovil
priemerný koeficient polohovej diferenciácie na 0,45. Pri dome s. č. XXX znalec uviedol, že sa jedná
o rodinný dom dvojbytový, z toho zadný byt je bez hygienických zariadení. Znalec stanovil základnú

životnosť domu s. č. XXX na 85 rokov vzhľadom na vek a technický stav, opotrebenie stanovil lineárnou
metódou. Ako príslušenstvo stavby s. č. XXX znalec hodnotil: oplotenie bočné parc. č. 217/1 (oplotenie
vyhotovené na pravej strane pozemku pozdĺž steny vedľa domu pôvodne z vlnitého plechu na oceľových
rámoch a betónovej podmurovke, aktuálne výplň vymenená za plastové šablóny), spevnené plochy
z monolitického betónu (prístupový chodník pozdĺž domu z betónovej mazaniny), vonkajšie schody

(vybudované pri oboch vstupoch do domu zo strany dvora ako betónové stupne na terén s povrchom z
cementového poteru), prípojku elektro, prípojku kanalizácie, žumpu a domácu vodárničku v pivnici. Pri
dome s. č. XXX znalec stanovil priemerný koeficient polohovej diferenciácie na 0,45. Znalec v závere
uviedol, že nehodnotil bleskozvod (zemniacu sústavu), nakoľko nie je na stavbe nainštalovaný akoani terestriálnu anténu, ktorú nie je možné považovať za slaboprúdový rozvod. Pri garáži s. č. XXX
stanovil základnú životnosť na 70 rokov, opotrebenie stanovil lineárnou metódou. Dospel k záveru, že
všeobecná hodnota rodinného domu s. č. XXX na parc. č. XXX/X vrátane príslušenstva (spevnené

plochy z monolitického betónu, vonkajšie schody, prípojka elektro, prípojka kanalizácie, žumpa, domáca
vodárnička v pivnici) zapísaného na LV č. XXXX je 58.103,46 eur; všeobecná hodnota garáže s. č. XXX
na parc. č. XXX/X zapísanej na LV č. XXXX je 5.098,65 eur a všeobecná hodnota domu s. č. XX na parc.
č. XX/X spolu s pozemkom parc. č. XX/X o výmere 183 m2, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX je
28.879,42 eur, z toho dom s. č. XX má všeobecnú hodnotu 21.094,60 eur a pozemok parc. č. XX/X má

všeobecnú hodnotu 7.784,82 eur. Prílohou znaleckého posudku sú i ponuky na predaj rodinných domov
v obci Majcichov z realitných portálov (5x).
K znaleckému posudku č. 4/2016 G.. B. A. uviedol, že súhlasí so znalkyňou, že stavba s. č. XX nespĺňa
podmienky pre rodinné domy, v čase zániku BSM bola užívaná ako predajňa. Súhlasil čiastočne s
odpoveďou znalkyne o tom, že priestor v podkroví nemá takmer žiaden vplyv na technické jednotky
rozhodujúce pre stanovenie všeobecnej hodnoty, avšak priestor pivnice mal byť podľa znalca zahrnutý

do obostavaného priestoru stavby. Súhlasil so záverom znalkyne o zaradení stavby s. č. XX vzhľadom
na jej polohu, pretože nie všetky nehnuteľnosti okolo hlavnej cesty je možné zaradiť do úplného
centra. X. s tým, že stavba s. č. XX vyžaduje rozsiahlu rekonštrukciu, bežná údržba nestačí. Súhlasil
s námietkou žalobcu, že v okolí domu s. č. 15 prevláda zástavba na bývanie aj keď v kombinácii s
vybavenosťou, ako aj s jeho námietkou, že stavba nemá žiadne príslušenstvo. Pokiaľ ide o zaradenie

nehnuteľnosti vzhľadom na dopravu v okolí, znalec súhlasil so záverom znalkyne. Rovnako súhlasil so
záverom znalkyne, pokiaľ ide o možnosť ďalšieho rozšírenia stavby, ktoré je na vlastných pozemkoch
zanedbateľné. Trval na tom, že sa nejedná o rodinný dom (s. č. 15), výnos - prenájom je možný, ale
vzhľadom na horší technický stav iba podmienečne. Znalec súhlasil s námietkou žalobcu, že stanovený
priemerný koeficient polohovej diferenciácie 0,3 pre stavbu - obchod v centrálnej zóne obce do 10 km

od Trnavy sa javí ako nižší, on použil koeficient 0,45. Pokiaľ ide o pozemok parc. č. XX/X, súhlasil
s námietkou žalobcu, že v centrálnej zóne obce do 10 km od Trnavy sa koeficient 0,9 javí ako nižší,
znalec použil koeficient 1,1. Pokiaľ ide o rozpätie koeficientov uviedol, že je na posúdení znalca, ktorý
koeficient v rámci doporučeného rozpätia použije. Pokiaľ ide o dom s. č. XXX, k námietke ohľadom
zatriedenia stavby vzhľadom na konfiguráciu terénu znalec uviedol, že nesúhlasí ani s námietkou ani

so znalkyňou, celková konfigurácia terénu v okolí je rovinatá, znalec v posudku použil triedu 1. Súhlasil
s námietkou žalobcu k zatriedeniu stavby ohľadom možnosti jej rozšírenia, mal za to, že vzhľadom
na to, že pozemky sú považované za cudzie, možnosť rozšírenia stavby na vlastných pozemkoch
nie je žiadna. Tiež súhlasil s námietkou žalobcu ohľadom zatriedenia nehnuteľnosti ako priemernej,
znalec považuje nehnuteľnosť z dôvodu komplikovaných právnych vzťahov za problematickú. Súhlasil s

námietkouohľadomuvedenianesprávnejšírkypriečeliastavby.Pokiaľideonámietkyohľadomocenenia
garáže, uviedol, že v súčasnosti nie je možné preskúmať vykurovanie v garáži v roku 1999. V dielni
je komín, lokálne vykurovanie obyčajnými kachľami mohlo byť reálne. Technické znaky po plynofikácii
nie sú zrejmé. Uviedol, že každý znalec podáva posudok autonómne na základe vlastných zistení
a posúdení s výsledkom určenia výslednej všeobecnej hodnoty. Nie je možné vytrhávať z kontextu

čiastkové údaje, alebo koeficienty.

20. Znalec G.. H. L., pri svojom výsluchu trval na záveroch posudku č. 21/2017. Na stanovenie
všeobecnej hodnoty nehnuteľností použil metódu polohovej diferenciácie, ďalej všetky dostupné
informácie, skúsenosti a podklady, ktoré boli súčasťou spisu. Všetky nehnuteľnosti posudzoval podľa

ich technického a právneho stavu k dátumu právoplatnosti rozvodu, t.j. rok 1999. Posudzoval ich
jednak podľa účelu využitia k rozhodnému dátumu a jednak podľa stavebno-technických, dispozičných a
konštrukčných parametrov. Účel využitia dokladoval jednak listom vlastníctva, pričom dom s. č. XX bol v
tom čase vedený ako prevádzková stavba, nie ako rodinný dom, taktiež vychádzal z dobovej fotografie,
kde je na priečelí objektu tabuľa - Rozličný tovar. Preto dom s. č. XX zatriedil ako prevádzkovú budovu

pre obchod. Ak by sa jednalo o rodinný dom, musela by stavba spĺňať STN pre obytné budovy, alebo
ustanovenia stavebného zákona o rodinných domoch, či bytového zákona o bytoch, z ktorých predpisov
vyplýva, že dom určený na bývanie musí mať obytné miestnosti, príslušenstvo a miestnosti, ktoré sú
uzavreté a určené k bývaniu. Objekt súp. č. XX nemá miestnosti, ktoré by bolo možné využívať ako
obytné, nemá miestnosť pre prípravu potravy, ktorá je ako súčasť príslušenstva potrebná k bytu a nemá

miestnosť pre osobnú hygienu. Zmena účelu stavby na rodinný dom sa udiala neskôr za neznámych
podmienok, nepredchádzalo tomu stavebné, alebo kolaudačné konanie. Ak sa nevie, aký je účel stavby,
stavba sa hodnotí podľa účelu, aký tam je. Ak sa tam v roku 1999 predávala drogéria, nemožno stavbuhodnotiť ako rodinný dom. Ak by sa nehnuteľnosť hodnotila ako rodinný dom, jej hodnota by bola nižšia,
pretože na bývanie nie je vhodná.
Pokiaľ ide o vyhotovenie domu č.XX a námietky žalovanej, že dom je z nepálenej tehly a nie z tehly

pálenej, znalec uviedol, že murovaný dom môže byť aj z nepálenej tehly. Znalec vychádzal z podkladov
v starších posudkoch, stanovil opotrebenie objektu na celkovú úroveň 65%, teda ako keby ešte mal
zostatok svojej technickej životnosti 35%, čo je pre túto stavbu objektívne. Opotrebenie sa týka roku
1999 odkedy prešlo už 18 rokov a dnešný stav opotrebenia je oveľa vyšší. Vyhotovenie domu s. č. XX
zohľadnil v použitej metóde na stanovenie opotrebenia, keď použil kubickú metódu. Znalec poukázal na

to, že sú aj 200-ročné stavby z nepálenej tehly, ktoré plnia svoju funkciu, aj nepálená tehla je tehla, preto
ajvzhľadomnanámietkužalovanejohľadomvyhotoveniadomus.č.XX,saodsvojichzáverovpokiaľide
o stanovenie všeobecnej hodnoty tejto nehnuteľnosti neodkláňa. K rozdielnemu stanoveniu životnosti
jednotlivých nehnuteľností (pri dome s. č. XXX - 85 rokov, pri garáži - 70 rokov a pri dome č. XX - 60 a 70
rokov), na rozdiel od posudku znalkyne G.. A. č. 4/2016 (ktorá stanovila životnosť domu č. XXX a domu
č. XX na 100 rokov) znalec uviedol, že na dome s. č. XXX sa prejavujú stredne závažné poruchy - okrem

vlhkosti v suteréne, kedy v zadnom suteréne bola výrazná zemná vlhkosť, sokel obložený gabrincami,
bolnaviacerýchmiestachrozpraskaný,oddelenýodpodmurovky,avšaknajzávažnejšiaporuchabolana
štítovom múre od komunikácie, kde sú evidentné statické poruchy -praskliny v nosnom múre. V takýchto
prípadoch, ak by bola stanovená štandardná životnosť 100 rokov, nezodpovedalo by to technickému
stavu domu. Znalec preto životnosť znižoval kvôli poruchám, ktoré sú zrejmé. Na dom s. č. XX znalec

použil kubickú metódu, kedy sa analyzujú jednotlivé prvky samostatne a používa sa najmä pri domoch,
ktoré sú staršie, napr. z medzivojnového obdobia, pri ktorých nie je doklad, kedy boli postavené. Kubická
metóda vychádza z technického stavu jednotlivých nosných prvkov stavby. Garáž je vedľajšia stavba,
štandardne nemá životnosť ako hlavná stavba, je nevykurovaná, preto životnosť 70 rokov je objektívna
hodnota. Pokiaľ G.. A. stanovila na garáž životnosť 80 rokov, je to jej subjektívny názor. K stanoveniu

rozdielnych koeficientov polohovej diferenciácie (keď pokiaľ ide o nehnuteľnosť s. č. XXX znalec stanovil
koeficient 0,45 a znalkyňa G.. A. 0,5 a pokiaľ ide o dom s. č. XX znalec rovnako použil koeficient
0,45 a Ing. A. 0,3) znalec uviedol, že štandardne platí, že nehnuteľnosti väčšieho rozsahu, alebo väčšej
zastavanej podlahovej plochy sú horšie predajné, ako menšie nehnuteľnosti. Dom s. č. XXX má relatívne
veľkú zastavanú plochu, preto pre vyjadrenie jeho hodnoty na trhu znalec použil východiskový koeficient

skôr na nižšej hranici, ako na tej vyššej, alebo priemernej. Naopak dom s. č. XX je rádovo menší, navyše
je v centre obce, polohová diferenciácia zohľadňuje polohu nehnuteľnosti a obchodný objekt v centre je
lepšie predajný, ako na okraji, preto znalec použil opačne, v zmysle trhových podmienok, koeficient na
vyššej ako priemernej úrovni. Dom s. č. XX pritom znalec nehodnotil na bývanie, ale na podnikanie.
Ku skutočnosti, že došlo k výraznému rozdielu v stanovení všeobecnej hodnoty domu s. č. XX, keď

znalkyňa Ing. A. ohodnotila dom č. XX bez pozemku len na 3.394,34 eur a znalec Ing. L. až na 21.094,60
eur, znalec uviedol, že každý znalec používa svoje metodické postupy podľa subjektívneho pohľadu a
v snahe objektivizovať pohľad na nehnuteľnosť. Dom s. č. XX má zastavanú plochu 100 m2, nie je v
100%-nom technickom stave, ale je situovaný v centre obce s 2.000 obyvateľmi, preto ak sa posudzuje
dnešná hodnota v technickom stave ku dňu právoplatnosti rozvodu, je suma 3.000 eur podľa znalca

výrazne podhodnotená. Spolu s pozemkom považuje znalec sumu cca. 28.000 eur za sumu, ktorú je
možné dosiahnuť predajom tejto nehnuteľnosti. Znalec tiež poukázal na to, že doložil do posudku aj
inzeráty z realitných kancelárií, ktoré zďaleka nedosahujú tak nízke hodnoty, ako stanovil on. V P. sa
ponúka na predaj dom s pozemkom 3 áre za 65.000 eur. Preto sa znalec pridržiaval všetkých svojich
záverov pokiaľ ide o dom s. č. XX. K rozdielu v stanovení všeobecnej hodnoty rodinného domu s. č. XXX

oproti posudku G.. A., ktorá stanovila všeobecnú hodnotu po úprave vo výške 64.541,37 eur a znalec
Ing. L. dospel k záveru o všeobecnej hodnote 58.103,46 eur (čo je rozdiel 6.437,91 eur), znalec uviedol,
že je to rozdiel 10%, čo je bežný rozdiel, keďže to bolo hodnotené v inom období. Pokiaľ ide o dom s. č.
XX, hodnota domu v zmysle posudku Ing. A. by vychádzala 30 eur za m2 zastavanej plochy, znalec Ing.
L. stanovil cenu cca. 210 eur za m2, pričom mal za to, že jeho hodnota sa blíži k trhovej cene. Najvyššie

ceny na trhu sa pohybujú okolo 1.000 eur za m2. Zohľadnil pritom všetky faktory, aj napr. neužívanie,
neúdržbu. Mal za to, že jeho hodnota je objektívna, vychádzal tiež zo stavu, aký nehnuteľnosť mala v
roku 1999. Prihliadol aj na výnosový princíp, pretože v prípade prenájmu by bolo možné dosiahnuť určité
výnosy. V celom rozsahu sa pridržiaval svojho posudku, nemal dôvod ho meniť.
K domu s. č. XXX znalec uviedol, že pozostáva z prednej a zadnej časti, ale hodnotí ho ako celok,

pretože predná a zadná časť nie sú prevádzkovo prepojené, v interiéri nie je možnosť vstupu z
jednej časti do druhej, nie sú tam dvere, obidve časti sú aj staticky oddelené, zadná prístavba má
samostatnú stenu, je v dotyku so zadnou stenou prednej časti. Technicky a prevádzkovo ide v podstate
o dva objekty, avšak majetkovo-právne je to jeden objekt. Ak by sa zrealizovala reálna deľba, bolby jednoznačne rozdiel vo všeobecnej hodnote prednej a zadnej časti. Avšak reálna deľba okrem
technických a stavebno-právnych podmienok vyžaduje aj majetkovo-právne podmienky, stanovisko
stavebného úradu a geometrický plán. Reálna deľba by si vyžadovala náklady, pretože zadná časť nemá

WC, kúpeľňu, potrebné je aj fakturačné rozdelenie merania energií a aby bola konštrukčne a hmotovo
oddelená. Ide o deliteľnosti vo vertikálnom smere. Za určitých podmienok je možné aj horizontálne
delenienehnuteľnostínaposchodiaajednotlivébyty,čojevšakvtomtoprípadevylúčené,kedyjemožná
len vertikálna deľba na prednú a zadnú časť, iný spôsob by bol konštrukčným absolútnym prebudovaním
stavby vybudovaním novej zvislej steny. Reálna deľba vo zvislom smere musí ísť cez všetky podlažia,

čižeajcezsuterénapodkrovie.Vykonaťreálnudeľbutakýmspôsobom,abysavdomes.č.XXXoddelila
časť, ktorú aktuálne užíva žalovaná, t.j. z prednej časti kuchyňa, obývačka, detská izba a schodisko,
je technicky takmer nereálna. Ak by sa mali dodržať všetky predpisy vrátane požiarnych, hygienických,
statických, takýto zásah by sa blížil k 30-50% hodnoty domu, vyžadoval by novú strechu, požiarne steny,
nosné steny, išlo by o totálnu rekonštrukciu. Oddelenie len izieb bez súčasného oddelenia pivnice a
strechy nie je možné, deľba by musela ísť cez všetky poschodia, reálnou deľbou by sa musela vytvoriť

samostatná parcela. Bolo by potrebné vysporiadať aj pozemok pod domom, pretože nemôže v jednom
podlaží prevádzka zasahovať pod inú nehnuteľnosť. Reálna deľba na prednú a zadnú časť by bola
možná s nákladmi na zriadenie novej hygieny. Hodnoty prednej a zadnej časti by však boli výrazne iné,
hodnota prednej časti by bola výrazne vyššia ako hodnota zadnej časti.

21. Za účelom stanovenia hodnoty investícií vynaložených žalovanou na nehnuteľnosť - rodinný dom
s. č. XXX na parc. č. XXX/X evidovaný na LV č. XXXX pre k. ú. P., v období po zániku BSM, bol vo veci
ustanovený znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty stavebných prác Ing. Y. C., ktorý mal
oceniť práce realizované žalovanou na prednej časti domu v období rokov 2002 - 2014, konkrétne: 1.
zavedenie plynového prietokového ohrievača a prípojky plynu, tz. novo vybudovaná prípojka plynu do

rodinného domu (rok realizácie cca 2003), 2. obnovenie elektriky z elektrického stĺpa a elektrické hodiny,
t. z. novo vybudovaná prípojka elektro NN (rok asi 2002), 3. zavedenie prívodu plynu do obývačky k
plynovej peci (LAMPART) (rok asi 2007), 4. zavedenie vodovodu z ulice do domu, t. z. novo vybudovaná
prípojka vody (rok. cca 2006), 5. zavedenie kanalizácie z ulice, t. z. bola nanovo vybudovaná prípojka
kanalizácie, výmena rozvodu kanalizácie v dĺžke 16 metrov vedľa domu od suseda M. (rok cca 2006),

6. zvod dažďovej vody vedľa domu v dĺžke 16 metrov od suseda M. rok cca 2008, 7. zavedenie
kanalizácie vo vnútri domu (rok cca 2006), 8. zavedenie nerezovej rúry z pece do komína (rok cca
2007), 9. výmena na povale expanznej nádoby vykurovacieho telesa (rok cca 2004 - 2005), 10. výmena
troch dvier na izbách za plné (r. cca 2013), 11. vyrobená vstavaná skriňa do obývačky (rok cca 2012),
12. nalepenie stropu a výmaľovka (rok cca 2014), 13. zhotovenie sprchového kúta (rok cca 2008),

14. montáž vonkajších roliet (rok cca 2003), 15. zakrytie balkóna (rok cca 2008), 16. výmena okien a
balkónových dverí (rok cca 2007 - 2008). Hodnotu týchto investícií mal určiť v čase ich vynaloženia.
Znalec Ing. Y. C., vypracoval Znalecký posudok č. 133/2016 zo dňa 23.5.2016, v ktorom konštatoval, že
ohliadkou bolo zistené, že žalovaná vykonala práce tak, ako je uvedené v uznesení. Znalec konštatoval,
že práce uvedené ako vymaľovanie a úprava stropu polystyrénovým obkladom nie sú investíciou, ktorá

má trvalý charakter a vplyv na hodnotu stavby, jedná sa o bežnú údržbu, preto znalec hodnotu týchto
prác nezisťoval. Dospel k záveru, že hodnota stavebných prác a dodávok stavebných materiálov je
podľa súpisu vykonaných prác, ktorý znalec vykonal na základe ohliadky 6.213,04 eur bez DPH, čo je
7.269,73 eur s DPH (pri výpočte DPH bola znalcom zohľadnená rozdielna výška DPH v jednotlivých
rokoch). Prílohou znaleckého posudku bol krycí list rozpočtu a podrobný rozpočet s výkazom výmer, ako

aj fotodokumentácia vykonaných stavebných úprav.

22. Znalec G.. Y. C. sa pri svojom výsluchu pridržiaval záverov znaleckého posudku, ohliadku vykonal za
účasti oboch strán, zameral jednotlivé časti, snažil sa čo najobjektívnejšie vyjadriť hodnotu vykonaných
stavebných prác. Hodnotu týchto investícií určoval v čase ich vynaloženia, ich ocenenie je uvedené v

závere znaleckého posudku v krycom liste rozpočtu na strane 5. Neoceňoval vymaľovanie a úpravu
stropu polystyrénovým obkladom, pretože sa jedná o bežnú údržbu a nie o investíciu. K účelnosti týchto
investícií uviedol, že v sporoch o vyporiadanie BSM by mala snaha sporových strán viesť k reálnej
deľbe nehnuteľnosti. Avšak v stave, v akom sa daná nehnuteľnosť nachádza, reálna deľba nie je možná.
Podľa znalca by každá investícia mala smerovať k tomu, aby takáto deľba bola realizovateľná. Takýmito

investíciami bolo zriadenie prípojok, avšak všetky ostatné investície žalovanej nesmerovali k reálnej
deľbe. Podľa znalca nebolo nevyhnutné vykonať investície ako presklenie balkóna, výmena okien a
balkónových dverí, vonkajšie rolety, sprchovací kút, vstavaná skriňa, výmena dverí. Sú to všetko úpravy,
ktoré síce zhodnocujú nehnuteľnosť, avšak nevedú k vyriešeniu právneho sporu. Bez týchto úpravby bola nehnuteľnosť užívania-schopná. Nevyhnutné úpravy sú zavedenie prípojky plynu, zavedenie
vodovodu, zavedenie kanalizácie a prípojka elektriky, ktoré sú zhodnocujúcimi investíciami. Pokiaľ ide
o prípojku plynu, účelné bolo zavedenie samostatného meradla, samostatnej prípojky a samostatný

rozvod, aj sekundárny je zhodnocujúci, išlo o celkové napojenie nehnuteľnosti na plyn, pričom plynové
vedenia sa väčšinou vedú po povrchu stien z bezpečnostných dôvodov. Znalec nezisťoval, či má
nehnuteľnosť vlastné kúrenie.

23. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 19C/186/1998 súd zistil, že manželstvo

žalobcu a žalovanej bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 19C/186/98-33 zo dňa
9.12.1998 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 6Co/159/99-53 zo dňa 12.5.1999, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 10.6.1999.

24. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 28C/32/2007 súd zistil, že žalobou
zo dňa 14.3.2007 sa žalobkyňa Y. X. domáhala proti žalovanému Y. X. určenia, že do bezpodielového

spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného patrí rodinný dom s. č. XXX v obci a kat. úz. P. na parcele č.
XXX/X, zapísaný na LV č. XXXX v podiele 6/8-ín, keď žalobu odôvodňovala tým, že pôvodne na parcele
č. XXX/X stál rodinný dom s. č. XXX, ktorého vlastníkom bol žalovaný v podiele 6/8-ín a jeho matka v
podiele 2/8-ín; tento dom bol zbúraný a na jeho mieste bol postavený nový dom, a to v čase trvania
manželstva žalobkyne a žalovaného, keď najprv sa postavila zadná časť domu, ktorá mala slúžiť na

bývanie rodičov žalovaného a potom, ako rodičia žalovaného už bývali v zadnej časti domu, zbúrala
sa predná časť pôvodného domu a až potom začali žalobkyňa a žalovaný stavať prednú časť domu;
po vydaní kolaudačného rozhodnutia a pridelení súpisného čísla bolo katastrom zapísané vlastníctvo k
novopostavenému domu v podieloch Y. X. a Y. X. v podiele 1 BSM a žalobkyňa a žalovaný v podiele
1 BSM; v BSM žalobkyne a žalovaného však má byť 6/8-ín domu, ktorý podiel predstavuje prednú časť

domu vzhľadom k celku. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že pri výstavbe domu s. č. XXX sa s rodičmi
dohodli, že budú stavať tento dom s rodičmi napoly, t. j. každý v polovici.
V priebehu konania súd na návrh žalobkyne pripustil zmenu žalobného petitu tak, že žalobkyňa s
domáha určenia, že do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného patrí v celosti domová
nehnuteľnosť, ktorá je postavená na parc. č. XXX/X v obci a kat. úz. P., a ktorá je geometrickým plánom

G.. U. H. zo dňa 10.1.2005 číslo plánu 2/2005 v novom právnom stave určená ako dom postavený na
novovytvorenej parcele č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 124 m2.
Okresný súd Trnava rozsudkom č. k. 28C/32/2007-208 zo dňa 19.9.2011 žalobu žalobkyne zamietol,
keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nehnuteľnosť s. č. XXX na parc. č. XXX/
X obsahuje a spĺňa náležitosti iba jedného rodinného domu s prideleným jedným súpisným číslom.

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 9Co/56/2012 - 242 zo dňa 6.11.2012
napadnutý rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 28C/32/2007-208 zo dňa 19.9.2011 v zamietajúcej
časti potvrdil. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu nadobudli
právoplatnosť dňa 10.11.2012.

25. Podľa výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. P., obec P., okres Trnava zo dňa 8.12.1999, sú
žalobca a žalovaná bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti dom s. č. XX a dvor - parc. č. XX/
X zastavané plochy o výmere 183 m2, a to na základe kúpnej zmluvy, ktorý vklad vlastníckeho práva
bol povolený pod V XXXX/XX. Podľa výpisu z tohto LV zo dňa 16.9.2016 (ako aj zo dňa 5.2.2017), je
nehnuteľnosti stavba s. č. XX vedená ako druh stavby - rodinný dom, vlastnícke vzťahy sú nezmenené.

26. Podľa výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. P., obec P., okres S., zo dňa 8.12.1999 (aj zo
dňa 17.1.2005) boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti rodinný dom s. č. XXX na parc. č. XXX/
X, jednak žalobca a žalovaná v podiele 2/4 a tiež Y. X., rod. O., nar. XX.X.XXXX, v podieloch 1/4 a
1/4, t. j. spolu 2/4. Podľa výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. P., zo dňa 13.11.2015 (aj zo

dňa 5.2.2017) sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti dom s. č. XXX, jednak žalobca ako výlučný
spoluvlastník v podiele 2/4-ín a jednak titulom BSM žalobca a žalovaná rovnako v podiele 2/4-ín.

27. Podľa výpisu z Listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. P., obec P., okres S., zo dňa 8.12.1999, boli
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - pozemkov parc. č. XXX/X - zast. plochy o výmere 454 m2,

parc. č. XXX - záhrady o výmere 677 m2, parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 146 m2, parc. č. XXX/X -
zast. plochy o výmere 35 m2, žalobca v podiele X/X a Y. X., rod. O., nar. XX.X.XXXX v podiele 2/8.
Podľa výpisu z Listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. P., obec P., okres S., zo dňa 13.11.2015, je výlučným
vlastníkom nehnuteľností - pozemkov registra „C" parc. č. XXX/X - zast. plochy o výmere 454 m2, parc.č. XXX - záhrady o výmere 677 m2, parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 146 m2, parc. č. XXX/X - zast.
plochy o výmere 35 m2, žalobca.

28. Podľa výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. P., obec P., okres S., zo dňa 13.11.2015 (aj zo dňa 5.2.2017)
sú žalobca a žalovaná v celosti titulom BSM vlastníkmi stavby - garáž súpisné číslo XXX postavenej
na parc. č. XXX/X.

29. Zo znaleckého posudku č. 173/2001 zo dňa 13.9.2001 znalca G.. E. U., z odboru stavebníctvo,

odvetvie oceňovanie nehnuteľností, vyplýva, že rodinný dom s. č. XXX, že znalec oceňoval ako jednu
stavbu, vychádzal z toho, že obidve časti boli rovnako stavané, s jedným súpisným číslom, životnosť
stavby stanovil na 100 rokov; dom s. č. XX, tento oceňoval ako prevádzkovú stavbu, jej predpokladaný
vek určil na 80 rokov a opotrebenie na 50%. Znalec stanovil cenu rodinného domu s. č. XXX na
1.026.803,22 Sk (t. j. 34.083,62 eur), cenu prevádzkovej stavby s. č. XX na 270.698,20 eur (8.985,53
eur), cenu garáže na 64.528,75 Sk (t. j. 2.141,96 eur), cenu vonkajších úprav (vodovodná a kanalizačná

prípojka, žumpa, spevnené plochy, vonkajší záchod, domáca vodáreň, plechové vráta) na 31.196,63 Sk
(t.j. 1.035,54 eur) a cenu pozemku parc. č. XX/X. na 7.246,80 Sk (240,55 eur). K znaleckému posudku č.
173/2001 bol pripojený Odborný posudok zo dňa 13.9.2001, kde znalec stanovil, že všeobecná hodnota
rodinného domu s. č. XXX je 856.370 Sk (t. j. 28.426,28 eur), prevádzkovej stavby s. č. 15 je 140.650
Sk (t. j. 4.668,72 eur), garáže je 82.260 Sk (t.j. 2.730,53 eur), pozemku parc. č. 21/3 je 24.090 Sk (t.

j. 799,64 eur). K prevádzkovej stavbe s. č. XX uviedol, že dom je postavený v strede obce na hlavnej
ulici, pôvodne postavený ako rodinný dom, upravený na prevádzkovú stavbu, v čase ohliadky stavba
nevyužívaná, vhodná na výrobu i služby, po stavebných úpravách je možné ju využiť na bývanie.

30. Vo veci boli tiež vypracované 1. znalecký posudok č. 41/2004 znalcom G.. S. O., z odboru doprava

cestná, odvetvie odhad hodnoty cestných vozidiel, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu vozidla zn. Škoda
1203 MBUS Lux, bez EČ, ku dňu 10.6.1999 vo výške 21.862 Sk (t. j. 725,69 eur); 2. znalecký posudok
č. 13/2004 znalcom Ing. P. P., z odboru elektrotechnika slaboprúdová, odvetvia spotrebná elektronika
a elektrotechnika, výpočtová technika, odhad hodnoty elektrických a elektronických zariadení, ktorý
stanovil všeobecnú hodnotu elektronického zariadenia patriaceho do BSM, ku dňu 10.6.1999; 3.

znalecký posudok č. 4/2004 znalcom D. Q., z odboru bytové zariadenie, nábytok a bytové doplnky, ktorý
stanovil všeobecnú hodnotu bytového zariadenia (nábytku a iných predmetov) patriaceho do BSM ku
dňu 10.6.1999; 4. znalecký posudok č. 37/2004 znalkyňou G.. B. A., z odboru stavebníctvo, odvetvie
ocenenie nehnuteľností a pozemné stavby, za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností
patriacich do BSM, ktorá stanovila ku dňu 10.6.1999 všeobecnú hodnotu rodinného domu s. č. XXX

na 1.814.925,03 Sk (t. j. 60.244,47 eur), garáže na 134.797,07 Sk (t. j. 4.474,44 eur), prevádzkovej
budovy s. č. XX na 180.076,83 Sk (t. j. 5.977,46 eur), vonkajších úprav (vodovodná prípojka, kanalizačná
prípojka, žumpa) na 43.385,79 Sk (t. j. 1.440,14 eur) a pozemku parc. č. XX/X na 47.883,78 Sk (t. j.
1.589,45 eur); 5. znalecké posudky č. 3/2006 a č. 4/2006 znalcom G.. T. A., z odboru stroje a zariadenia
pre všeobecné účely, odvetvie odhad hodnoty strojových zariadení, za účelom stanovenia všeobecnej

hodnoty súboru strojov patriacich do BSM ku dňu 10.6.1999 a tiež 6. doplnok 1 č. 27/2006 znalkyňou
G.. B. A., z odboru stavebníctvo, odvetvie ocenenie nehnuteľností, za účelom stanovenia všeobecnej
hodnoty skleníka a časti studne na pozemkoch parc. č. XXX/X, XXX v k- ú. P. (v posudku znalkyňa
uviedla, že v roku 1954 bola na pozemku p. č. 217/2 v k. ú. P. vybudovaná kopaná studňa hĺbky 7 m,
studňa bola zapažená betónovými skružami, studňa slúži svojmu účelu. V roku 1991 bola na pozemku p.

č. XXX/X v k. ú. P. prestavaná pôvodná kopaná studňa, v rámci prestavby bola prehĺbená vŕtaním a boli
donejosadenéplastovérúry9mdlhé(hrúbky300mm)ačasťbolazasypaná.Studňaslúžisvojmuúčelu.
Studňa má elektrické čerpadlo. Vzhľadom na skutočnosť, že pôvodná studňa sa prestavbou zhodnotila
o materiál a prácu, znalkyňa stanovila vloženú hodnotu (cenu) do studne (plastové rúry a prácu) ako
rozdiel technických hodnôt pôvodnej kopanej studne a prestavanej vŕtanej studne); v závere znalkyňa

uviedla, že ku dňu 23.8.2004 je zistená hodnota vložená do studne 10.711,28 Sk (t. j. 355,55 eur) a
všeobecná hodnota skleníka je 7.456,69 Sk, t. j. 247,52 eur.

31. Podľa geometrického plánu G.. U. H. č. 2/2005 na rozdelenie domu s. č. XXX, dom sa nachádza
na pozemku parc. č. XXX/X, dom by bolo možné rozdeliť tak, že by pod ním boli vytvorené parcely č.

XXX/X (pod tzv. prednou časťou domu), ktorá by podľa pripojeného výkazu výmer mala výmeru 124
m2, a parcelu č. XXX/X (pod tzv. zadnou časťou domu), ktorá by podľa pripojeného výkazu výmer mala
výmeru 41 m2.32. Podľa Územného rozhodnutia o umiestnení stavby rodinného domu, vydaného Okresným národným
výborom - odbor výstavby a územného plánovania v Trnave dňa 19.6.1978, na podnet Y. X. a Y. X., bolo
vydané územné rozhodnutie č. 19 o umiestnení stavby samostatne stojaceho rodinného domu o dvoch

bytoch na pozemku p. č. XXX v k. ú. P..

33. Podľa Stavebného povolenia Okresného národného výboru - odbor výstavby a územného
plánovania v Trnave zo dňa 11.7.1978, vo veci Y. X. a manželky a Y. X. a manželky, bola povolená stavba
rodinného domu na parc. č. XXX v k. ú. P..

34. Podľa rozhodnutia Štátneho notárstva v Trnave zo dňa 7.3.1988 č. k. 4D 2411/87-18, vo veci
prejedania dedičstva po Y. X., nar. XXXX, naposledy bytom P. č. XXX, zomr. XXXX, predmetom
dedičstva po poručiteľovi bol spoluvlastnícky podiel v zastavanom pozemku a záhradách, ktorý poručiteľ
nadobudol dedením, podiel v rodinnom dome postavenom na jednom z týchto pozemkov, pričom dom
stavali spoločne poručiteľ s manželkou a ich syn s manželkou Podľa schválenej dedičskej dohody,

nadobudla nehnuteľnosti v k. ú. P. na LV č. XXX, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha, dvor, XXX - záhrada,
XXX/X - záhrada patriace poručiteľovi v 2/8-inách a rodinný dom s. č. XXX postavený na parc. č. XXX/
X patriaci poručiteľovi titulom BSM v 1/4-ine do vlastníctva Y. X., rod. O., nar. XX.X.XXXX, s tým, že
na základe právoplatného rozhodnutia č. k. 4D/2411/87-16 zo dňa 7.3.1988 patrí pozostalej manželke
poručiteľa Y. X., rod. O., nar. XX.X.XXXX ďalšia 1/4-ina rodinného domu s. č. XXX. Y. X. a Y. X., rod. F.

titulom BSM vlastnia druhú polovicu rod. domu s. č. XXX a v celosti garáž postavenú na parc. č. XXX/X.
Podľadarovacejzmluvyuzavretejdňa18.1.2005medzidarkyňouY.X.,nar.XX.X.XXXX(matkažalobcu)
a žalobcom ako obdarovaným, predmetom darovacej zmluvy bolo darovanie spoluvlastníckeho podielu
vo veľkosti 1-iny na nehnuteľnostiach - pozemkoch parc. č. XXX/X - zastavané plochy a dvor o výmere
454 m2, parc. č. XXX - záhrady o výmere 677 m2, parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 146 m2, parc.

č. XXX/X - zastavané plochy a dvor o výmere 35 m2 ako aj darovanie spoluvlastníckeho podielu
darkyne veľkosti 2/4-ín na nehnuteľnosti rodinný dom s. č. XXX na parcele č. 217/1, t. j. nehnuteľností
nachádzajúcich sa v kat. úz. P., pozemky zapísané na LV č. XXX a rodinný dom zapísaný na LV č.
XXXX.. Vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu bol povolený pod V 385/05 dňa 30.3.2005. V čl. V.
darovacej zmluvy, sa zmluvné strany dohodli na zriadení vecného bremena, práva doživotného bývania

v prospech darkyne. V Dodatku č. 1 k darovacej zmluve zo dňa 30.3.2005, sa zmluvné strany sa dohodli
na vypustení čl. V.
Podľa LV č. XXXX zo dňa 17.1.2005, pre kat. úz. P., bola Y. X., nar. XX.X.XXXX spoluvlastníčkou v
podieloch 1 a 1 , t. j. spolu v podiele 2/4-ín, na nehnuteľnosti rodinný dom s. č. XXX na parc. č. XXX/X.
Vo zvyšnom podiele 2/4-ín, boli spoluvlastníkmi titulom BSM žalobca a žalovaná.

35.VČestnomprehlásení(č.l.102spisu)prehlásilpánP.F.,nar.XXXX,ževyrobilprežalobcukompletný
šrotovník na šrotovanie zbožia. V Čestnom prehlásení zo dňa 22.12.2001 p. U. X., nar. XXXX (brat
žalobcu) prehlásil, že pre osobnú potrebu daroval žalobcovi zverák, 3 kusy predlžovačiek, 4 kliešte, 3
kladivá, ocelové lano, na klobásy delo a nitovačku, sklo na skleník - 54 kusov, 20 kusov oblúkov na

fóliovník, ručne robenú elektrickú brúsku s motorom z práčky a pomáhal pri búraní starého rodinného
domu s. č. XXX, predtým s. č. XXX, z ktorého vyberali staré tehly, ktoré brat použil pri výstavbe nového
domu s. č. 364, odhadom cca 20.000 kusov tehál. V Čestnom prehlásení zo dňa 20.12.2001 pán Y. Q.
prehlásil, že má záujem o kúpu domu s. č. XX v P. za kúpnu cenu 300.000 Sk (t. j. 9.958,18 eur). V
Čestnom prehlásení (č. l. 105 spisu), pán B. S. prehlásil, že daroval žalobcovi detskú kovovú hojdačku,

2 ks elektrickej predlžovačky, plnič klobás, záhradný altánok vlastnej výroby, elektrický záhradný pluh,
2 ks drevených stolov, 4 kusy lavíc. V Čestnom prehlásení (č. l. 106 spisu) pán C. G. prehlásil, že
daroval žalobcovi cca 100 kusov betónových kociek, 1 kus rebrík 6 m, 1 ks rebrík kovový cca 2,5 m.
V Čestnom prehlásení (č. l. 107 spisu) pán D. C. prehlásil, že pre potrebu žalobcu vyrobil elektrickú
kosačku trávy, staré vrtáky, 1 ks letovačku, 2 kovové staré rebríky, trubky, čerpadlo a starý motor, 1 ks

stôl s el. zásuvkami.

36. Podľa Dodacieho listu ASPOL spol. s r.o., bola žalobcovi dňa 28.3.2002 za motorové vozidlo Škoda
1203 Minibus, EČ: S vyplatená suma 1.000 Sk (33,19 eur).
V zmysle Potvrdenia Okresného dopravného inšpektorátu Trnava, bolo dňa 28.3.2002 vyradené z

evidencie vozidlo značky Š 1203 Minibus EČ: S r. v. 1977 držiteľa Y. X..37. Podľa faktúr vystavených ZSE Energia, a.s. č. 7240117959 za obdobie 9.7.2008 - 18.5.2009 -
odberateľom elektriny na adrese P. XXX je Y. X., č. 7240039331 za obdobie 22.5.2008 - 8.7.2008 bola
Y. X..

38. Žalovaná predložila 17 svojich vlastných čestných prehlásení datovaných dňom 27.3.2015 (č. l. 540
- 557 spisu) v ktorých prehlásila, že 1. dala v prednej časti domu zaviesť kanalizáciu z ulice do domu v
sume 796 eur, 2. v prednej časti domu vymenila kanalizáciu v dĺžke 16 metrov za domom od suseda M.
v sume 730 eur, 3. v prednej časti domu zaviedla kanalizáciu vo vnútri domu v sume 90 eur, 4. dala v

prednej časti domu zaviesť z ulice vodovod v sume 106 eur, 5. v prednej časti domu obnovila elektriku
z elektrického stĺpa a elektrické hodiny v sume 2.257 eur, 6. v prednej časti domu dala zaviesť prívod
plynu do obývačky k plynovej peci v sume 50 eur a kúpila piecku Lampart za 7.999 Sk, t. j. 265,52 eur, 7.
v prednej časti domu zaviedla plynový prietokový ohrievač a prípojku plynu v sume 797 eur, 8. v prednej
časti domu dala zaviesť nerezovú rúru z pece do komína v sume 93 eur, 9. v prednej časti domu na
povale vymenila espanku na kúrenie v sume 60 eur, 10. v prednej časti domu dala vyhotoviť zvod v

zadnej časti domu v dĺžke 16 metrov v sume 119 eur, 11. v prednej časti dala zhotoviť sprchový kút v
sume 266 eur, 12. v prednej časti v obývačke dala nalepiť strop a vymaľovať v sume 290 eur, 13. v
prednej časti domu dala vymeniť troje dvere na izbách za plné v sume 209 eur, 14. v prednej časti domu
dala vyrobiť vstavanú skriňu do obývačky v sume 380 eur, 15. v prednej časti domu dala namontovať
vonkajšie rolety v sume 106 eur, 16. v prednej časti domu dala zakryť balkón v sume 1.626 eur, 17. v

prednej časti domu vymenila okná a balkónové dvere v sume 1.593,30 eur.
Podľafaktúryč.02440235zodňa8.4.2002,vyúčtovalasiZápadoslovenskáenergetika,a.s.zazapojenie
prípojky - prekládka sumu 849,60 Sk (t. j. 28,20 eur).
Podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 26.3.2002 žalobkyňa zaplatila za montáž zemnej
káblovej prípojky NN sumu 10.100 Sk (t. j. 335,26 eur).

Podľa kópie pokladničného dokladu P. M. - MH Centrum, Zeleneč zo dňa 26.10.2007, žalovaná kúpila
plynové kachle Lampart za 7.999 Sk, t. j. 265,52 eur.
Podľa Montážneho listu meradla vystaveného SPP distribúcia, a.s. dňa 21.9.2012, bola na adrese P.
XXX pre žalovanú vykonaná montáž a demontáž plynomeru.
Podľa Zmluvy č. 6839190 o dodávke vody z verejného vodovodu do domácností a odvádzaní

odpadových vôd, bola dňa 16.11.2009 uzavretá zmluva o dodávke vody z verejného vodovodu
a o odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou medzi dodávateľom Trnavská vodárenská
spoločnosť, a.s. a žalovanou.
Podľa Montážneho listu Trnavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. zo dňa 2.1.2008, bol uvedeného dňa
žalovanej na adrese P. XXX namontovaný vodomer.

39. Podľa Oznámenia stavebného priestupku, žalobca dňa 24.6.2016 oznámil Obecnému úradu P., že
žalovaná v dome s. č. XXX vykonáva rôzne stavebné úpravy bez stavebného povolenia a bez súhlasu
žalobcu, preto žalobca žiada o vykonanie stavebného dozoru, aby stavebné práce boli zastavené a
žalovanej bola uložená povinnosť uviesť dom do pôvodného stavu a jej konanie postihnúť pokutou.

Podľa Oznámenia Obce P. zo dňa 18.7.2014 o výkone štátneho stavebného dohľadu, Obec P. ako
orgán štátneho stavebného dohľadu vykonal dňa 14.8.2014 miestne zisťovanie na rodinnom dome, za
účelom výkonu štátneho stavebného dohľadu zameraného na prešetrenie realizovaných stavebných
prác v rodinnom dome.
Podľa Odpovede Obce P. zo dňa 27.8.2014 na podnet na prešetrenie realizovaných stavebných prác

v rodinnom dome na pozemku parc. reg. „C" č. XXX/X v kat. úz. P., pri výkone štátneho stavebného
dohľadu bolo zistené, že spoluvlastníčka tejto nehnuteľnosti nevykonáva žiadne stavebné úpravy, ktoré
by podliehali ohláseniu stavebnému úradu podľa § 57 Stavebného zákona, v čase miestneho šetrenia
bol v kuchyni vyhotovený sprchový kút a v obývacej izbe namontovaná plynová piecka, zariaďovacie
predmety boli osadené cca pred piatimi rokmi, ktoré podľa vyjadrenia p. X. bola nútená namontovať z

dôvodu, že manžel ju odstavil od vody a od plynu. Záver z výkonu štátneho stavebného dohľadu bol, že
stavebný úrad nezistil porušenie stavebného zákona, pokiaľ sa žalobca domnieva, že došlo k zásahu do
jeho vlastníckych práv, je potrebné, aby sa obrátil na súd, pričom ochranu pred zásahom do vlastníckeho
práva a s tým súvisiace škody upravuje Občiansky zákonník.

40. Podľa rozhodnutia Obce P. zo dňa 6.5.2016 o vyrúbení dane na rok 2016, bola žalovanej vyrúbená
daň v sume 15,37 eur, ktorú podľa pripojenej potvrdenky zaplatila dňa 24.5.2016.41. Podľa žiadosti o odpredaj budovy zo dňa 24.5.1993, žalobca požiadal Obec P. o odpredaj pozemku
spolu s budovou v P. č. XX (terajšie holičstvo), ktorú budovu a pozemok žalobca mieni používať ako
predajňu rozličného tovaru.

42. Podľa Notárskej zápisnice č. NZ 87/93, N 89/93 spísanej na notárskom úrade JUDr. Daniely
Jašekovej dňa 8.9.1993, uzavreli Obec P. zastúpená starostom Obce Y. O. ako predávajúci a žalobca
a žalovaná ako kupujúci, kúpnu zmluvu, predmetom prevodu boli nehnuteľnosti v kat. úz. P. zapísané
na LV č. XXXX ako parc. č. XX/X zast. plocha a dom č. súp. XX a dvor vo výmere 183 m2 za kúpnu

cenu 66.900 Sk, t. j. 2.220,67 eur.

43. Podľa oznámenia Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor zo dňa 2.6.2017 kataster po
preskúmaní všetkých listín, ktoré sa týkali nehnuteľnosti - stavby s. č. XX postavenej na parc. č. XX/X
zapísanej na LV č. XXXX v kat. úz. P., vo vlastníctve žalobcu a žalovanej, zistil nesúlad v zápise popisu
stavby. Podľa Rozhodnutia o udelení súpisného čísla Obecným úradom P. (pod Z 1279/93 - v. z. 45/93)

ako aj podľa Kúpnej zmluvy (V XXXX/XX) spísanej v Notárskej zápisnici NZ 87/93, N 89/93 a pripojenej
informácie z Obecného úradu P. o spôsobe užívania tejto nehnuteľnosti, ( v. z. 7/94), kataster opravil
nesprávny zápis na základe opravy registrovanej pod R 737/2017. Pretože vlastníci stavby nedoložili
k dnešnému dňu žiadnu žiadosť o zmenu využívania stavby, bolo potrebné opraviť súčasný zápis na
pôvodný stav, t. j. v popise stavby namiesto „rodinný dom" opraviť na popis stavby „budova". Ako prílohy

kataster pripojil: 1. Rozhodnutie Obce P. o určení súpisného čísla budovy v obci P. zo dňa 26.8.1993,
podľa ktorého určila obec pre budovu postavenú na parc. č. XX/X v k. ú. P. - budova bývalého poštového
úraduP.postavenúvroku1850,súpisnéčísloXX;2.DodatokkprotokoluodelimitáciimajetkuMiestneho
národného výboru v P. zo dňa 23.8.1993 - kde sa uvádza, že ide o budovu (dom s. č. XX); 3. Notársku
zápisnicu č. NZ 87/93, N 89/93, kde sa uvádza dom s. č. 15; 4. Výpis z katastra nehnuteľností zo dňa

27.8.1993, kde sa uvádza dom s. č. 15; 5. Vyjadrenie Obce P. zo dňa 17.9.2014, podľa ktorého dom s.
č. XX zapísaný na LV č. XXXX v k. ú. P., je budovou slúžiacou na iné účely ako obytné, v priebehu rokov
nasledovne:odroku1955doroku1987akoPoštovýúradP.,odroku1987doroku1993bezkonkrétneho
využitia a od roku 1993 po zmene vlastníka predajom manželom X., asi 5 rokov využívaná ako predajňa
obuvi, textilu, neskoršie cukrárenských výrobkov, v súčasnosti bez konkrétneho využívania; 6. aktuálny

výpis z LV č. XXXX pre k. ú. P., obec P., okres S., je nehnuteľnosť stavba s. č. XX na parc. č. XX/X
evidovaná ako budova, druh stavby iná budova.

44. Podľa Úverovej zmluvy uzavretej dňa 19.5.1997 medzi bankou - Slovenskou sporiteľňou a dlžníkmi
- žalobcom a žalovanou, predmetom bolo poskytnutie hotovostného úveru číslo 74 441141 7 v sume

50.000 Sk (t. j. 1.659,70 eur), so špecifickým symbolom 441141 7, ktorý úver sa žalobca a žalovaná
zaviazali vrátiť sporiteľni a zaplatiť dohodnuté úroky, a to v splátkach po 1.800 Sk (t. j. 59,75 eur) na
účet č. 7464-019/0900, ktoré boli splatné vždy do 16. dňa každého mesiaca. Posledná splátka mala
byť splatná do 6/2000. Mesačné splátky mali byť sporiteľni poukazované formou zrážok zo mzdy, na
základe dohody zo dňa 19.5.1997. Zmluva je vlastnoručne podpísaná žalobcom i žalovanou. Záväzok

žalobcu a žalovanej zabezpečili ručitelia W. X. a E. D..
Podľa pokladničného dokladu Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 19.5.1997, bola žalobcovi z úveru č.
74 441141 7 zaplatená suma 50.000 Sk (t. j. 1.659,70 eur).
Podľa Oznámenia Slovenskej sporiteľne, a. s. o výške poslednej splátky z úveru so špecifickým
symbolom 441141 7 (nové číslo úveru 17651272), na úver sú stanovené posledné dve splátky v mesiaci

jún 2000 riadna splátka 1.800 Sk ( t. j. 59,75 eur) a v mesiaci júl 2000 posledná splátka 1.004 Sk (t. j.
33,33 eur) s tým, že po uhradení týchto splátok bude úver splatený.
Podľa príkazu na úhradu zo dňa 10.7.2000, zaplatil žalobca za účelom úhrady splátky úveru so špec.
symbolom 441141 7 na č. ú. 7464019/0900 sumu 1.004 Sk (t. j. 33,33 eur).
Podľa potvrdenia Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 16.9.2011, na úvere č. 0017651272 boli za obdobie

od 1.6.1999 zaplatené splátky vo výške 24.404 Sk, t. j. 810,06 eur.

45. Podľa Úverovej zmluvy uzavretej dňa 19.3.1996 medzi bankou - Slovenskou sporiteľňou a dlžníkmi
- žalobcom a žalovanou, predmetom bolo poskytnutie hotovostného úveru číslo 74 409216 6 v sume
100.000 Sk (t. j. 3.319,39 eur), ktorý úver sa žalobca a žalovaná zaviazali vrátiť sporiteľni a zaplatiť

tiež dohodnuté úroky, a to v splátkach po 2.500 Sk (t. j. 82,98 eur), ktoré boli splatné vždy do 16. dňa
každého mesiaca. Posledná splátka mala byť splatená do 5/2001. Mesačné splátky mali byť sporiteľni
poukazované formou zrážok zo mzdy, na základe dohody zo dňa 19.3.1996. Zmluva je vlastnoručne
podpísaná žalobcom i žalovanou. Záväzok žalobcu a žalovanej zabezpečili ručitelia P. H., P. Q. a T. W..Podľa pokladničného dokladu Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 19.3.1996, bola žalobcovi z úveru č.
74 409216 6 zaplatená suma 100.000 Sk (t. j. 3.319,39 eur).
Podľa Oznámenia Slovenskej sporiteľne, a. s. zo dňa 5.2.2001 o výške poslednej splátky z úveru so

špecifickým symbolom 409216 6 (nové číslo úveru 17593930), na úver sú stanovené posledné dve
splátky v mesiaci február 2001 riadna splátka 2.500 Sk (t. j. 82,98 eur) a v mesiaci marec 2001 posledná
splátka 2.024 Sk (t. j. 67,18 eur) s tým, že po uhradení týchto splátok bude úver splatený.
Podľa Zmeny trvalého príkazu zadaného žalobcom dňa 14.2.2001, zadal žalobca banke príkaz, aby v
mesiaci marec bola jednorazovo uhradená suma 2.024 Sk (t. j. 67,18 eur).

Podľa potvrdenia Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 16.9.2011, na úvere č. 0017593930 boli za obdobie
od 1.6.1999 zaplatené splátky vo výške 54.524 Sk, t. j. 1.809,87 eur.

46. Podľa Listu Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 15.10.1999 adresovaného žalobcovi, rozhodla sa
Slovenskásporiteľňa,a.s.pripríležitostiSvetovéhodňasporeniarealizovaťmimoriadnuakciu,ponúknuť
vybraným klientom využiť možnosť odpustenia časti dlhu za predpokladu predčasného splatenia úveru,

pričom výška odpustenia dlhu je alternatívna, 1. ak klient zaplatí 70% zo zostatku dlhu, banka mu odpustí
zostávajúcich 30% dlhu, 2. ak klient zaplatí 65% zo zostatku dlhu, banka mu odpustí zostávajúcich 35%
dlhu.
Podľa Dohody o odpustení časti dlhu uzavretej dňa 11.11.1999 medzi bankou Slovenská sporiteľňa, a.s.
a dlžníkom - žalobca, dohodli sa strany zmluvy, že na základe zmluvy č. 61 8524151 zo dňa 28.8.1980

ktorou bola poskytnutá sociálna pôžička vo výške 100.000 Sk (t. j. 3.319,39 eur), pričom zostatok ku
dňu 11.11.1999 je 8.342,90 Sk (276,93 eur), odpúšťa sporiteľňa občanom z celkového zostatku úveru
časť dlhu vo výške 30%, t. j. 2.502,90 Sk (t. j. 83,08 eur), za podmienky okamžitého vyplatenia zvyšného
zostatku úveru. Spoludlžníkom úveru bola aj žalovaná. Podľa prílohy - Vyplatenie úveru v budúcnosti,
zostáva z úveru staré číslo 6161219 (nové číslo 987213978) uhradiť sumu celkom 8.342,90 Sk (t.

j.276,93 eur) (z toho 70% je 5.840 Sk, t.j. 193,85eur a 30% je 2.502,90Sk, t.j. 83,08eur).
Podľa príkazu na úhradu zo dňa 11.11.1999, zaplatil žalobca za účelom úhrady splátky úveru staré číslo
6161219 na č. účtu 987213978/0900 sumu 5.840 Sk ( t. j. 193,85 eur).

47. Podľa potvrdenia zamestnávateľa žalobcu, tomuto boli vykonávané zrážky zo mzdy na splácanie

troch pôžičiek, a to pôžičky č. 74-409216-6, 9001-019 vo výške 2.500 Sk, ďalej pôžičky číslo 61-852415
- 1, 9111-219 vo výške 550 eur a pôžičky číslo 74-441141-7, 9001-019 vo výške 1.800 eur.
Podľa Dodacieho listu (predloženého žalovanou) bez čísla a dátumu, bez uvedenia dodávateľa a
príjemcu, je tu uvedených 12 položiek bez uvedenia druhu tovaru, spolu v hodnote 290.738,90 Sk (t.
j. 9.650,76 eur). Žalovaná na tomto dodacom liste dopísala, že ide o jeden mesiac v roku 1998, takže

žalobca prosperoval a pôžičky mal z čoho vyplatiť.
Podľa faktúry splatnej dňa 15.2.1998, vystavenej dňa 30.1.1998 dodávateľom Y. X. - rozličný
tovar, odberateľovi Čechofracht Slovensko, a.s., Bratislava, bola podľa priloženého dodacieho listu
faktúrovaná čiastka 101.070 Sk (t. j. 3.354,91 eur). Prílohou faktúry je dodací list zo dňa 30.1.1998
obsahujúci 18 položiek.

Podľa pokladničného dokladu č. 43 460 33 zo dňa 24.8.1994 bol predaný mraziaci pult za 15.375 Sk
(t. j. 510,36 eur), na pokladničnom doklade je pečiatka spoločnosti Klenoty.
Podľa pokladničného dokladu zo dňa 21.1.1994 bol predaný stroj na pukance za 2.200 Sk (t. j. 73,03
eur), na pokladničnom doklade je pečiatka spoločnosti Klenoty.

48. Podľa Dohody uzavretej dňa 31.1.1998 medzi žalovanou a žalobcom ako podnikateľmi, títo sa
dohodli na usporiadaní svojich podnikateľských činností a tiež využívaní spoločného majetku pre
uvedené činnosti tak, že žalovaná ukončí podnikateľskú činnosť v odbore rozličný tovar a od 1.2.1998
bude prevádzkovať iba cukráreň; žalobca začne od 1.2.1998 prevádzkovať obchodnú činnosť v odbore
rozličný tovar; žalobca preberá od žalovanej zásoby tovaru vo výške 95.077,70 Sk, t. j. 3.156 eur (podľa

inventúrneho súpisu k 31.1.1998) a neuhradené záväzky v celkovej výške 97.033,90 Sk, t.j. 3.220,94
eur (pozostávajúce z neuhradených faktúr, nevyplatených miezd zamestnancom a nesplateného úveru
od OUP). Prílohou Dohody bol Zoznam neuhradených faktúr z 31.1.1998.
Podľa Dohody uzavretej medzi žalovanou a žalobcom dňa 24.1.1998, za prítomnosti vedúcej predajne
B. D. a predavačky Y. X., žalovaná dáva svoje podnikateľské meno žalobcovi na vykonávanie úkonov v

Rozličnom tovare v P. č. XX, súhlasí s tým, že on sám bude vykonávať nákup a predaj tovaru (okrem
cukrárne); žalobca sa zaviazal, že bude žalovanej mesačne dávať sumu 3.000 Sk, t. j. 99,58 eur, že bude
uhrádzať všetky náklady na budovu s. č. 15 a tiež spoločného rodinného domu s. č. XXX, t. j. platiť plyn,
elektrinu a telefón; bude platiť predavačky a ekonómku. Žalovaná bude podnikať v zadnej časti budovys. č. XX. Žalovaná a žalobca uznávajú výsledok inventúry ku dňu 27.1.1998 s tým, že z tovaru k tejto
inventúre sa žalobcovi v prípade delenia majetku pripočítajú k dobru všetky dlhy, ktoré uhradil zo svojich
peňazí za žalovanú za neuhradené faktúry a iné dlhy po vykonanej inventúre, ktoré nemala uhradené.

49. Podľa Potvrdenia o prevzatí pôžičky od S. H. zo dňa 13.4.2017, žalobca svojím podpisom potvrdzuje,
že dňa 13.4.2017 prevzal pôžičku vo výške 13.000 eur od S. H., ktorú pôžičku si zobral na dobu jedného
roka a je splatná 13.4.2018 a ktorá mu bola poskytnutá za účelom prípadného doplatenia BSM.

50. Predmetom konania je vyporiadanie zaniknutého BSM sporových strán.

51. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej tiež len „OZ"), zánikom manželstva zanikne i
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

52. Podľa § 149 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná

sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 (1). Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho
na návrh niektorého z manželov súd (3).

53.Podľa§150Občianskehozákonníka,privyporiadanísavychádzaztoho,žepodielyobochmanželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil

na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

54. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému

bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

55. Podľa § 144 Občianskeho zákonníka, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja
manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním
a udržiavaním.

56. Podľa § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a
povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich
súd.

57. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva znamená usporiadanie majetkových vzťahov medzi
bývalýmimanželmikveciam,ktorébolipredmetomzaniknutéhoBSM.Idenielenorozdeleniehnuteľných
a nehnuteľných vecí, ale aj o vzájomné vyporiadanie pohľadávok a dlhov vyplývajúcich z tejto formy
spoluvlastníctva podľa zásad uvedených v ustanovení § 150 OZ. Pri vyporiadaní sa zásadne vychádza
z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu

uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo
sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený (samostatný) majetok.
Súd môže do vyporiadania zaniknutého BSM zahrnúť len ten majetok, ktorý strany výslovne urobili
predmetom vyporiadania, to platí aj na zápočty toho, čo bolo vynaložené zo svojho na spoločný majetok
a naopak (rozsudok NS ČR z 9.11.206, sp. zn. 22Cdo 999/2006 a rozsudok NS ČR z 23.5.2007,

sp. zn. 22Cdo 1112/2006). Pri stanovení ceny vyporiadavanej veci pre účely vyporiadania BSM, sa
vychádza z ceny veci v čase vyporiadania, avšak z jej stavu v dobe zániku BSM. Súd pri stanovení ceny
vyporiadavanej veci vychádza zo zhodného tvrdenia strán, pokiaľ sa nedohodnú, určí cenu na základe
znaleckého posudku.

58. Bezpodielové spoluvlastníctvo bývalých manželov žalobcu a žalovanej zaniklo právoplatnosťou
rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 19C/186/98-33 zo dňa 9.12.1998 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave č. k. 6Co/159/99-53 zo dňa 12.5.1999, ktoré rozsudky nadobudli právoplatnosť
dňa 10.6.1999. Pretože medzi stranami nedošlo k dohode o vyporiadaní BSM, bolo v súlade sustanovením § 149 ods. 3 OZ potrebné, aby o jeho vyporiadaní rozhodol súd. Predmetom vypriadania
BSM v danom prípade boli hnuteľné veci, nehnuteľnosti, ďalej vyporiadanie spoločných úverov
splatených po rozvode len žalobcom a vyporiadanie investícií vynaložených žalovanou po rozvode

manželstva na nehnuteľnosť patriacu v príslušnom podiele do BSM.

59. Strany v priebehu konania postupne dospeli ohľadom hnuteľných vecí k zhode v tom, ktoré
hnuteľné veci tvoria rozsah BSM, keď pôvodne do rozsahu BSM zahrnuli celkom 189 položiek vrátane
nehnuteľností, neskôr sa zhodli na celkom 93 položkách hnuteľných vecí, keď zhodne tvrdili, že niektoré

pôvodneuvádzanévecinepatriadoBSM,niektorézaniklieštezatrvaniamanželstva,ženiektorépoložky
boli v uvádzané duplicitne a niektoré veci tvoria súčasť nehnuteľnosti s ktorou majú byť oceňované.
Strany sa tiež v konaní dohodli na konkrétnom opise týchto hnuteľných vecí, na ich zostatkových
hodnotách a nakoniec aj na tom, komu majú byť jednotlivé hnuteľné veci prikázané. Podrobne sú tieto
skutočnosti rozvedené v odseku 9. odôvodnenia tohto rozsudku.
Súd preto pri rozhodovaní o vyporiadaní hnuteľných vecí medzi žalobcu a žalovanú v súlade s

ustanovením § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 186 ods. 2 Civilného sporového poriadku
(ďalej tiež len „CSP"), vychádzal zo zhodných skutkových tvrdení žalobcu a žalovanej, nakoľko nemal
dôvod pochybovať o ich pravdivosti, zároveň neprihliadal na niektoré neskoršie neodôvodnené zmeny
v tvrdeniach o týchto skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli. V zmysle zhodných tvrdení žalobcu
a žalovanej preto do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal hnuteľné veci: 1. dva kusy válend v spálni

žalobcu, potiahnutých látkou zelenej farby, každá pozostávajúca z troch epied, v zostatkovej hodnote
10 eur, 2. drevený svetlý perinák v spálni žalobcu, v zostatkovej hodnote 5 eur, 3. dva kusy dvojdielnych
skríň z bledého dreva v spálni žalobcu, v zostatkovej hodnote 20 eur, 4. video zn. Sony a 30 videokaziet
vyradených z požičovne s rôznou tematikou, v zostatkovej hodnote 0 eur, 5. čiernobiely televízor zn.
Orava, v zostatkovej hodnote 0 eur, 6. dve drevené svetlé postele s matracmi, v zostatkovej hodnote

10 eur, 7. práčka Mini - Romo, v zostatkovej hodnote 0 eur, 8. kompresor zn. Calex, vymontovaný z
chladničky zn. Calex, v zostatkovej hodnote 0 eur, 9. drevená vešiaková stena v predsieni so zrkadlom
a štyrmi vešiakmi, v zostatkovej hodnote 0 eur, 10. luster v spálni, v zostatkovej hodnote 0 eur, 11. dve
fľaše 50 L na víno obložené drevom, v zostatkovej hodnote 15 eur, 12. 3 ks demižóny cca 50 ročné, v
zostatkovej hodnote 0 eur, 13. benzínový rotavátor zn. Roby červenej farby, v zostatkovej hodnote 0 eur,

14. ručne robená oračka s lanom cca 30-40-ročná, so zadretým motorom a prevodovkou, v zostatkovej
hodnote 0 eur, 15. 1 ks elektrická vŕtačka bez značky, cca 30 ročná, spálená so šroubami, v zostatkovej
hodnote 0 eur, 16. elektrická píla stolová, ručne robená, v zostatkovej hodnote 0 eur, 17. drevený regál
v letnej kuchyni, robený z dosák, 30-ročný, polámaný, hnilý, v zostatkovej hodnote 0 eur, 18. kovový
regál v pivnici s drevenými policami, hnilý, v zostatkovej hodnote 0 eur, 19. 2 kotle s kotlinami ručne

robené cca 30-ročné, v zostatkovej hodnote 0 eur, 20. joklovina, resp. kusy, zbytky starého železa, v
zostatkovej hodnote 0 eur, 21. ponorka v studni cca 30-ročná, spálená, v zostatkovej hodnote 0 eur, 22.
šopa na náradie - drevená cca 40. ročná, hnilá, rozbitá, v zostatkovej hodnote 0 eur, 23. 1 ks drevené
chlievy pre ošípané a sliepky 2x3x1,5 m z dosák hnilé, v zostatkovej hodnote 0 eur, 24. drevená búda
na náradie nad žumpou, 35- ročná, v zostatkovej hodnote 0 eur, 25. murovaná chladnička, v zostatkovej

hodnote 0 eur, 26. 1ks nerezové umývadlo, cca 30 ročné, ručne robené, v zostatkovej hodnote 0 eur,
27. stôl z jokloviny 80x80x120cm vyhodený na dvore, v zostatkovej hodnote 0 eur, 28. skleník 5 m
dlhý, v zostatkovej hodnote 0 eur, 29. fóliovník, v zostatkovej hodnote 0 eur, 30. 2 ks drevené regále
v garáži a pivnici z dosák, 35 ročné, v zostatkovej hodnote 0 eur a do výlučného vlastníctva žalovanej
prikázal hnuteľné veci: 1. detská postieľka drevená z mäkkého bledého dreva, v zostatkovej hodnote 0

eur, 2. drevená ohrádka z mäkkého bledého dreva, v zostatkovej hodnote 0 eur, 3. obdĺžnikový drevený
stôl z bledého dreva v kuchyni, v zostatkovej hodnote 5 eur, 4. sklenený luster s piatimi svietidlami v
obývačke, v zostatkovej hodnote 10 eur, 5. látková hnedá sedacia súprava v obývačke pozostávajúca
z trojmiestnej sedačky a dvoch kresiel, v zostatkovej hodnote 20 eur, 6. drevený konferenčný stolík
na chodbe, v zostatkovej hodnote 0 eur, 7. poschodový drevený stolík pod TV, s dvoma poličkami, v

zostatkovej hodnote 10 eur, 8. dva drevené svetlé perináky, v zostatkovej hodnote 10 eur, 9. dva drevené
stolíky štvorcového tvaru, z bledého dreva z detskej izby, v zostatkovej hodnote 0 eur, 10. tri dvojdielne
skrine v obývačke (obývačková zostava s poličkami a so sklenenými vitrínami), v zostatkovej hodnote
35 eur, 11. drevená rohová lavica s koženkovým poťahom červenej farby, v zostatkovej hodnote 10
eur, 12. tanierový luster v kuchyni, v zostatkovej hodnote 5 eur, 13. tmavší koberec hnedastej farby

s rozmermi 6x5 m, v zostatkovej hodnote 0 eur, 14. plynový sporák zn. Mora s elektrickou rúrou, v
zostatkovej hodnote 10 eur, 15. 41-ročná chladnička zn. Calex, v zostatkovej hodnote 0 eur, 16. tri
predlžovačky, v zostatkovej hodnote 0 eur, 17. dve delá na jaternice a klobásky, v zostatkovej hodnote
0 eur, 18. veľký kovový mlynček na mäso, v zostatkovej hodnote 0 eur, 19. dva koberce na chodbe srozmermi 2 x 3m tureckého vzoru červenej farby, v zostatkovej hodnote 0 eur, 20. drevený trojramenný
luster v detskej izbe, v zostatkovej hodnote 0 eur, 21. koberec v detskej izbe rozmerov 2 x 3m tureckého
vzoru červenej farby, v zostatkovej hodnote 0 eur, 22. bledohnedé garniže drevené, ručne zmontované a

záclony v obývačke, v zostatkovej hodnote 0 eur, 23. záclony a bledohnedé garniže, ručne zmontované
v detskej izbe, v zostatkovej hodnote 0 eur, 24. zrkadlo v kúpeľni, súprava k vani 32 ročné, v zostatkovej
hodnote 0 eur, 25. regále v dome v pivnici z kovových stojanov a drevené poličky, cca 30-ročné, 3 m
dlhé, 1,5 m vysoké a 30 cm široké, v zostatkovej hodnote 0 eur, 26. staré dosky zo stavby cca 35 ročné,
hnilé, v zostatkovej hodnote 0 eur, 27. frigera, cca 30 ročná, v zostatkovej hodnote 0 eur, 28. 2 ks el.

čerpadlá spálené modrej farby, hrdzavé cca 30 ročné, v zostatkovej hodnote 0 eur, 29. kovový stojan na
vešanie prádla v detskej izbe, v zostatkovej hodnote 0 eur, 30. kovová poschodová posteľ ručne robená
rozmerov 2 m x 1,5 m, v zostatkovej hodnote 0 eur, 31. 2 ks drevené skrine v detskej izbe cca 41 ročné, v
zostatkovej hodnote 0 eur, 32. stolík v detskej izbe s kovovými nohami a dreveným vrchom cca 40 ročný,
v zostatkovej hodnote 0 eur, 33. drevená ozdobná stolička cca 40 ročná detská, v zostatkovej hodnote
0 eur, 34. stolík pod šijací stroj cca 40x80x100 cm hnedý 40 ročný, v zostatkovej hodnote 0 eur, 35.

drevený regál v špajzi z dosák rozmerov 60x200x250 cm cca 35 ročný, v zostatkovej hodnote 0 eur, 36.
vešiaková stena v šatníku 100 x 180 m 41 ročný, v zostatkovej hodnote 0 eur, 37. botník so zrkadlom asi
30 ročný, v zostatkovej hodnote 0 eur, 38. 5 ks ručne zvárané nádoby na zmrzlinu 12x15x40 cm cca 20
ročné, v zostatkovej hodnote 0 eur, 39. nerezová ručne robená nádoba na zmrzlinu 6 dielna 10x15x100
cm, v zostatkovej hodnote 0 eur, 40. 2 ks vane na chladenie zmrzliny kovové 20 ročné 60x80x120 cm, v

zostatkovej hodnote 0 eur, 41. reklamný nápis zmrzlina z umelej hmoty, 20 ročný, v zostatkovej hodnote
0 eur, 42. drevené sieťové dvere 60x200 cm, cca 25 ročné, v zostatkovej hodnote 0 eur, 43. 2 ks drevené
rohože, hnilé cca 20 ročné, rozbité, v zostatkovej hodnote 0 eur, 44. 2 ks záhradné lavice drevené 20
ročné s kovovým rámom, v zostatkovej hodnote 0 eur, 45. 1 ks drevené chlievy pre ošípané a sliepky
2x3x1,5 m z dosák hnilé, v zostatkovej hodnote 0 eur, 46. 4 ks debny na vajcia, 30 ročné rozbité z plechu,

v zostatkovej hodnote 0 eur, 47. 10 m pletiva skorodované, v zostatkovej hodnote 0 eur, 48. sklenená
vytrínová chladnička v dome č. 15, biela 80x80x180 cm, cca 20 ročná, v zostatkovej hodnote 0 eur, 49.
plynová piecka v dome č. 15, v zostatkovej hodnote 0 eur, 50. kompresor na frigeru, čiernej farby v dome
č. 15 cca 30 ročný, v zostatkovej hodnote 0 eur, 51. 2 ks drevené skrine v dome č. 15, staré cca 40 ročné,
v zostatkovej hodnote 0 eur, 52. kovové skladové regále 80 x 150 x 7 cm v dome č. 15, v zostatkovej

hodnote0eur,53.6ksporcelánovénádobynazmrzlinu15x30cm,25ročné,vzostatkovejhodnote0eur,
54. 2 ks taburetky v dome č. 364, drevené, obtiahnuté látkou cca 40 ročné, v zostatkovej hodnote 0 eur,
55. 2 ks guľaté obrazy staré 40 rokov, v zostatkovej hodnote 0 eur, 56. 10 ks okrasné taniere v kuchyni -
rôznych námetov a farieb, v zostatkovej hodnote 0 eur, 57. vysávač s tepovačom, v zostatkovej hodnote
0 eur, 58. 1 ks kuchynský robot neznámej značky bielej farby, cca 35 ročný, v zostatkovej hodnote 0 eur,

59. 1 ks elektrická žehlička cca 30 ročná, v zostatkovej hodnote 0 eur, 60. 1 ks elektrická žehlička cca
30 ročná, v zostatkovej hodnote 0 eur, 61. 1 ks lepič fólie cca 30 ročný, v zostatkovej hodnote 0 eur, 62.
1 ks frigera, cca 35 ročné, v zostatkovej hodnote 0 eur, 63. fritovací hrniec neznámej značky 35 ročný,
v zostatkovej hodnote 0 eur, 64. elektrický šijací stroj neznámej značky, cca 40 ročný, v zostatkovej
hodnote 0 eur. Žalobcovi tak boli prikázané hnuteľné veci vo všeobecnej hodnote spolu vo výške 60 eur

a žalovanej spolu vo výške 115 eur. Nutno podotknúť, že pokiaľ súd konštatoval, že strany sa zhodli,
že do BSM patrí celkom 93 položiek, pričom vyporiadaním bolo žalobcovi prikázaných 30 položiek a
žalovanej 64 položiek, súvisí to s tým, že strany si medzi seba rozdelili pôvodnú položku 135. ktorú tvorili
2 ks drevené chlievy pre ošípané a sliepky 2x3x1,5 m z dosák hnilé, v zostatkovej hodnote 0 eur, tak,
že žalobcovi bol prikázaný jeden kus pod položkou 23. a žalovanej rovnako jeden kus pod položkou 45.

60. Žalovaná navyše žiadala vyporiadať betónovú plochu spredu ulice ako aj smreky. K tomu žalobca
namietal, že táto betónová plocha ako aj stromy sú na pozemku obce, ktorého sú súčasťou, a preto
patria vlastníkovi pozemku, čiže obci. Žalovaná v konaní viac nešpecifikovala o akú konkrétnu betónovú
plochusajedná,nekonkretizovalaaniuvedenésmreky,pričompravdepodobnemáísťobetónovúplochu

a smreky pred domom s. č. XXX. Žalovaná však nepreukázala, hoci v tomto smere bolo práve na nej
dôkazné bremeno, že by predmetná betónová plocha bola príslušenstvom nehnuteľností patriacich do
BSM, prípadne ich súčasťou a pokiaľ ide o smrekový porast, v zásade platí, že porasty sú súčasťou
pozemku(§120OZ),naktoromsúzakorenené.Žalovanánepreukázala,žespomínanábetónováplocha
spredu ulice a smreky sú súčasťou nehnuteľností patriacich do BSM. Ak by uvádzané veci boli súčasťou

pozemku obce, prípadne niektorého pozemku na LV č. XXX pre kat. úz. P. vo výlučnom vlastníctve
žalobcu, tieto nepatria do BSM sporových strán, aj keď prípadne mohli byť obstarané zo spoločných
prostriedkov,pretonebolomožné,abyichsúdakomajetokvBSMvyporiadaval.Žalovanejnebolomožné
priznaťaninároknaprípadnéinvestícienavysadeniestromovazriadeniebetónovejplochy,pretožetietosú na pozemkoch vo výlučnom vlastníctve tretej osoby (obec), pričom žalovaná neuniesla ani dôkazné
bremeno na preukázanie výšky týchto investícií.

61. Zmena skutkových tvrdení ohľadom vyporiadania hnuteľných vecí, súvisela s neskorším vyjadrením
žalovanej, kedy navrhovala, aby v súvislosti s ňou navrhovaným spôsobom vyporiadania nehnuteľností,
kedy žiadala, aby dom s. č. XXX súd prikázal do podielového spoluvlastníctva strán, resp. tento dom
medzi nich reálne rozdelil, bolo v jej prospech za účelom ďalšieho užívania tohto domu rozhodnutím
súdu zriadené vecné bremeno práva prechodu cez pozemky vo výlučnom vlastníctve žalobcu, pričom

žalovaná navrhovala, aby výmenou za toto vecné bremeno žalobcovi zostali: skleník, fóliovník, oračka,
záhradné sedenie, 2 studne, hojdačka, chodník (betónové kocky), stromy, viniče. Z týchto spomínaných
vecí, sa však žalobca a žalovaná v rámci dohody o vyporiadaní hnuteľných vecí dohodli na tom, že
skleník (položka 28.), fóliovník (položka 29.), ručne robená oračka s lanom (položka 14.) a ponorka v
studni (položka 21.), budú prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu, v zostatkovej hodnote 0 eur.
Ďalej sa žalobca a žalovaná dohodli na tom, že položka 55. sedací kút v záhrade, resp. položky č. 46 stôl

a č. 49. dve lavice, položka 91. betónové kocky v záhrade a položka 155. hojdačka v záhrade, nepatria
do BSM strán sporu. Súd na toto zmenené skutkové tvrdenie žalovanej, keď uvedené veci navrhovala
prikázať žalobcovi za hodnotu vecného bremena, pričom predtým sa žalobca a žalovaná dohodli, že
hodnota týchto vecí je nulová, alebo že niektoré z nich nepatria do BSM, v súlade s ustanovením § 186
ods. 2 Civilného sporového poriadku, neprihliadal. Žalobca a žalovaná sa v spore zhodli na spôsobe

vyporiadania predmetných vecí, žalovaná navrhovanú zmenu neodôvodnila závažnými okolnosťami,
resp.skutočnosťami,ktorébyjejpredtýmneboliznáme.Žalovanátiežžiadnymspôsobomnepreukázala,
že hnuteľné veci - skleník, fóliovník a oračka - by mali inú ako nulovú zostatkovú hodnotu (keď ich
žiadala zohľadniť ako protihodnotu vecného bremena), tiež nepreukázala, že veci - záhradné sedenie, 2
studne, hojdačka, chodník (žalovaná na pojednávaní dňa 22.8.2017 na otázku súdu uviedla, že chodník

a betónové kocky v záhrade je to isté), stromy, viniče - by patrili do BSM. Z výpisu z Listu vlastníctva
č. XXX pre kat. úz. P., obec P., okres S. vyplýva, že výlučným vlastníkom pozemkov pod rodinným
domom s. č. XXX a záhrady, t. j. nehnuteľností - pozemkov registra „C" parc. č. XXX/X - zast. plochy
o výmere 454 m2, parc. č. XXX - záhrady o výmere 677 m2, parc. č. XXX/X - záhrady o výmere
146 m2, parc. č. XXX/X - zast. plochy o výmere 35 m2, je iba žalobca. Je nevyhnutné uviesť, že

zakorenenýtrvalýporast(kríkyastromy)jesúčasťoupozemku,naktorombolvysadený.Pretouvádzané
stromy a viniče - teda porasty na pozemkoch žalobcu, sú súčasťou tohto pozemku (§ 120 OZ) a
aj keď boli prípadne zadovážené z prostriedkov BSM, nemôžu byť vyporiadané ako majetok v BSM
(Sborník stanovisek, zpráv o rozhodování soudů a soudních rozhodnutí 1970-1983, s. 493). Žalobkyňa
by mohla požadovať iba náhradu investícií, ktoré boli vynaložené zo spoločného majetku na majetok

vo výlučnom vlastníctve žalobcu, avšak žalobkyňa v spore vôbec nepreukázala, že by uvedené stromy
a viniče vysadili žalobca so žalovanou z prostriedkov BSM, keď z dokazovania vyplýva, že pôvodne
boli vlastníkmi týchto pozemkov rodičia žalobcu v podiele 2/8-ín ako aj tretia osoba v podiele 6/8-ín, od
ktorej tento podiel kúpil žalobca. Žalovaná nepreukázala kto, kedy a za aké náklady predmetné stromy a
viniče vysadil. Preto žalovanou uvádzané, avšak bližšie nešpecifikované stromy a viniče, nebolo možné

ako majetok v BSM vyporiadať. Rovnako pokiaľ ide o chodník v záhrade, tento je súčasťou pozemku vo
výlučnom vlastníctve žalobcu, preto nepatrí do BSM. Žalovaná nepreukázala, kedy a kým bol predmetný
chodník zriadený, pričom žalobca tvrdil, že betónové kocky boli darom od jeho kolegu, nepreukázala
vôbec, že by žalobca a žalovaná vynaložili prostriedky z BSM na obstaranie týchto betónových kociek,
resp. chodníka, ani ich prípadnú výšku.

Pokiaľ ide o studne, žalobkyňa uviedla, že jedna vodárnička je v dome, druhá vodárnička je v záhrade
pri studni, pričom v záhrade sú dve studne, prvá je pri skleníku, pri nej je vodárnička a druhá studňa je
pri potoku a je vrážaná. Podľa žalovanej prvú studňu prerábali (vyčistili a prehĺbili) žalobca so žalovanou
v roku 1978, pretože sa zavalila, dodnes je funkčná, sú tam kade, dve čerpadlá a ponorka. Žalobca k
studniamuviedol,že studňukopalijehorodičia,keďmal14-15rokov,dávalitam4kade,onsožalovanou

ju neprehlbovali, len ju vyčistili, na pozemku je pritom len jedna studňa, pokiaľ ide o druhú studňu, tam
je len vrazená trubka, táto nikdy nefungovala.
Ohľadom ponorky sa však strany pritom dohodli, že bude prikázaná žalobcovi v nulovej zostatkovej
hodnote. Ohľadom vodárničky v záhrade (položka 88.) sa strany dohodli, že nepatrí do BSM, lebo je
súčasťou pozemku. Zároveň vodárnička v dome, bola znalcom Ing. H. L. v jeho znaleckom posudku

ocenená ako súčasť nehnuteľnosti - rodinného domu s. č. XXX, táto vodárnička nie je samostatným
predmetom BSM, ale súčasťou domu.
Pokiaľ ide o dve studne v záhrade a vodárničku pri studni v záhrade, súd dospel k záveru, že žalobkyňa
neuniesla dôkazné bremeno, že predmetné studne a vodárnička v záhrade patria do BSM. Pokiaľ ideo studňu, táto je samostatnou vecou v občianskoprávnych vzťahoch, len ak ide o stavbu, to znamená,
ak ju tvorí istá konštrukcia, pokiaľ nemá žiadnu konštrukciu, je súčasťou pozemku. Studňa, ktorá
má konštrukciu (napr. studňa z betónových skruží, alebo murovaná studňa) a ktorá je samostatnou

nehnuteľnosťou, môže byť samostatne prevádzaná (nepodlieha evidencii v katastri nehnuteľností), ale
vzhľadom na funkčné spojenie s inou nehnuteľnosťou - pozemkom, je pri prevode označovaná ako
príslušenstvo. Aj z rozsudku NS ČR z 17.8.2010, sp. zn. 22Cdo 2597/201, rozsudok NS ČR 22Cdo
1221/2002 vyplýva, že „Studňa je stavbou, a teda samostatnou vecou v občianskoprávnom zmysle,
ak je výsledkom ľudskej stavebnej činnosti, ktorou bola vytvorená, prevažne podzemná konštrukcia,

ktorá v smere dovnútra ohraničuje priestor, ktorý má byť čiastočne zaplnený vodou a sčasti slúži na jej
čerpanie. Ak nemá studňa žiadnu konštrukciu, nejde o samostatnú vec, ale o súčasť pozemku (išlo by
o obyčajný nespracovaný vrt)." Nie každá studňa je teda samostatnou vecou, záleží totiž na spôsobe
jej vyhotovenia. Takáto studňa spravidla nemá cenu sama o sebe, ale do istej miery ovplyvňuje cenu
hlavnej veci. Až po prípadnom oddelení od pozemku, by mala cenu ako nezabudovaný a už použitý
stavebný materiál.

V danom prípade, z vyjadrenia žalobcu a žalovanej, ako aj z Doplnku 1 č. 27/2006 k znaleckému
posudkuč.37/2004znalkyneIng.ErikyNemčekovejvyplýva,žetzv.prednástudňanapozemkužalobcu,
vzhľadom na to, že má istú konštrukciu, je samostatnou vecou v občianskoprávnom zmysle, avšak
zároveň je príslušenstvom pozemku, na ktorom je vybudovaná. Žalovaná nevedela uviesť, kto túto
studňu predtým robil. Žalobca uviedol, že túto studňu kopali jeho rodičia, on so žalovanou ju len vyčistili.

V doplnku 1 č. 27/2006 k znaleckému posudku č. 37/2004 znalkyne G.. B. A., sa uvádza, že v roku 1954
bola na pozemku p. č. 217/2 v k. ú. P. vybudovaná kopaná studňa hĺbky 7 m, studňa bola zapažená
betónovými skružami. V roku 1991 bola pôvodná kopaná studňa prestavaná, v rámci prestavby bola
prehĺbená vŕtaním a boli do nej osadené plastové rúry 9 m dlhé (hrúbky 300 mm) a časť bola zasypaná.
Studňa slúži svojmu účelu, má elektrické čerpadlo. Z uvedeného je zrejmé, že táto studňa vznikla

ešte pred uzavretím manželstva žalobcu a žalovanej, preto nemôže byť majetkom patriacim do BSM.
Žalovaná by sa mohla domáhať iba investícií, ktoré boli vynaložené z prostriedkov BSM na prestavanie
studne, výšku týchto investícií nepreukázala. Nemožno pritom vychádzať z Doplnku 1 č. 27/2006 k
znaleckémuposudkuč.37/2004znalkyneG..B.A.,ktorávposudkustanovilavloženúhodnotudostudne
(plastové rúry a prácu) ako rozdiel technických hodnôt pôvodnej kopanej studne a prestavanej vŕtanej

studne, keď vychádzala zo stavu v roku 2004, pretože nemožno vychádzať zo zvýšenej hodnoty studne,
ale podstatné sú v zmysle ust. § 150 OZ iba konkrétne investície („čo zo spoločného sa vynaložilo na
ostatný majetok"). Pretože výška týchto investícií v čase ich vynaloženia žalovanou v spore preukázaná
nebola, nebolo možné tieto prípadné investície vyporiadať. Súd pritom žalovanú v rámci predbežného
právneho posúdenia veci poučil o tom, že ak si chce uplatniť, aby sa jej nahradilo, čo zo spoločného

bolo vynaložené na samostatnú vec, je povinná preukázať výšku týchto nákladov. Žalovaná však v
tomto smere žiadne dokazovanie nenavrhla. Pokiaľ ide o tzv. zadnú studňu, žalobkyňa nepreukázala,
že ide o samostatnú vec, ktorá by mohla byť predmetom vyporiadania BSM, teda že pozostáva z
určitej konštrukcie, keď žalobca sporoval, že táto studňa nikdy nefungovala, je tam len vrazená trubka.
Studňa, ktorá nie je vecou podľa § 119 OZ je vždy súčasťou pozemku a spolu s ním tvorí jednu vec.

Žalobkyňa tiež nepreukázala, kedy bola táto studňa zhotovená, kto ju zhotovil, prípadne aké náklady
boli na túto zadnú studňu. Ohľadom zadnej studne neuniesla dôkazné bremeno. Pokiaľ ide o vodárničku
v záhrade, vzhľadom na to, že strany sa dohodli, že nepatrí do BSM, súd na zmenu skutkových tvrdení
žalovanej ohľadom nej podľa § 186 ods. 2 CSP neprihliada. Žalovaná nepreukázala, kto túto vodárničku
staval, či žalobcovi rodičia, alebo žalobca so žalovanou, nepreukázala žiadne investície z BSM na

túto vodárničku vynaložené. Nakoniec na výzvu súdu, aby preukázala náklady vynaložené z BSM na
studne a vodárničky, ktoré sú na pozemkoch žalobcu, žalovaná uviedla, že nepožaduje žiadnu náhradu
za veci v záhrade, ako náhradu chce zriadiť vecné bremeno, právo prechodu cez dvor. Žalovaná tak
neuniesla dôkazné bremeno v tom, že by bolo nutné odchýliť sa od pôvodných zhodných skutkových
tvrdení žalobcu a žalovanej, že veci skleník, fóliovník, oračka, majú byť prikázané žalobcovi za nulovú

zostatkovúhodnotu,ďalejževecivodárničkavzáhrade,záhradnésedenie,hojdačka,chodník(betónové
kocky) nepatria do BSM, na čom sa strany predtým dohodli, nepreukázala že studne patria do BSM,
nepreukázala ani investície vynaložené na studne, prípadne na stromy a viniče, preto tieto naposledy
uvádzané veci, resp. investície na ne, nebolo možné zohľadniť a vyporiadať.

62. Do rozsahu BSM, ku dňu zániku manželstva patrilo aj motorové vozidlo zn. Škoda 1203, EČ: S.
(položka 27. a duplicitne položka 186 zoznamu vecí), ktoré však v priebehu konania bolo Okresným
dopravným inšpektorátom v Trnave (viď. odsek 36. odôvodnenia) vyradené z evidencie motorových
vozidiel, pričom spoločnosť ASPOL spol. s r. o. vyplatila za toto vozidlo žalobcovi dňa 28.3.2002 sumu1.000 Sk, t. j. 33,19 eur. Sporové strany sa v konaní na pojednávaní dňa 20.2.2015 dohodli, že vzhľadom
na to, že si žalobca ponechal v celom rozsahu šrotovné vo výške 33,19 eur, ako aj vzhľadom na hodnotu,
ktorú si žalobca prisvojil užívaním vozidla v čase od zániku manželstva do zániku veci, vyplatí žalobca

žalovanej vyrovnací podiel za vozidlo vo výške 55 eur. Súd preto pri svojom rozhodovaní vychádzal z
tohto zhodného tvrdenia sporových strán.
63. Ďalej v zmysle zhodných skutkových tvrdení strán patria do rozsahu BSM nehnuteľnosti, a to 1.
spoluvlastnícky podiel 1/2-ice na nehnuteľnosti rodinný dom s. č. XXX na parc. č. XXX/X, zapísaný na
LV č. XXXX pre kat. úz. P., obec P., okres S. (pôvodná položka 165.); 2. stavba - garáž s. č. XXX na parc.

č. XXX/X zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. P., obec P., okres S. (pôvodná položka 166.) a ďalej 3.
budova s. č. XX postavená na parc. č. XX/X spolu s pozemkom parc. reg. „C" č. XX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 183 m2, zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. P., obec P., okres S. (pôvodne položka
188.). Strany sa nezhodli na všeobecnej hodnote nehnuteľností, ako ani na spôsobe ich vyporiadania.
Žalovaná najskôr sporovala aj tú skutočnosť, že rodinný dom s. č. XXX patrí do BSM iba v podiele 1-
ice, uvádzala, že do BSM patrí celý rodinný dom s. č. XXX, keď za trvania manželstva bol pôvodný dom

na parc. č. XXX do základu zbúraný a bola najskôr postavená zadná časť pre rodičov žalobcu a potom
sa zbúral predný dom a postavilo sa vpredu pre žalobcu a žalovanú, matke žalobcu Y. X. preto patrí
iba tzv. zadná časť tohto domu, poukazovala na to, že dom stavali svojpomocne 5 rokov po sobotách
a nedeliach.
Naopak žalobca trval na tom, že z domu s. č. XXX v P. patrí do BSM iba polovica, nakoľko rodičia

žalobcu predtým bývali v pôvodnom dome, kde vlastnili podiel 2/8-ín a v 6/8-inách vlastnila dom iná
vlastníčka, od ktorej žalobca jej podiel kúpil, a to ešte pred uzavretím manželstva. Žalobca tak bol
spoluvlastníkom pôvodného domu v podiele 6/8-ín a v 2/8-inách bola spoluvlastníčkou matka žalobcu a
v takom istom pomere boli vlastníkmi pozemku na ktorom pôvodný dom stál. Neskôr bol tento pôvodný
dom zbúraný a počas manželstva postavený nový dom, stavebné povolenie bolo vydané nielen na

žalobcu a žalovanú, ale aj na žalobcových rodičov. Keď sa zbúral pôvodný dom, v zadnej časti sa
postavila časť rodinného domu pre rodičov žalobcu, po postavení zadnej časti sa zbúrala predná časť
domu, ktorá bola novopostavená a tu zostal bývať žalobca so žalovanou. Rodičia žalobcu prispievali na
výstavbu tohto domu, otec žalobcu dostal bezúročnú pôžičku na jeho výstavbu vo výške 40.000 Sk (t.
j. 1.327,76 eur), všetky tehly zo starého domu boli použité na stavbu nového domu, mali hodnotu asi

60.000 Sk (t. j. 1.991,64 eur). Zadná časť domu bola postavená v roku 1978 a predná časť domu v roku
1979, do postavenia zadnej časti bývali žalobcovi rodičia v prednej časti domu. Kolaudačné rozhodnutie
bolo vydané na žalobcu s manželkou ako aj na žalobcových rodičov.
Pretože medzi stranami bol spor o tom, či do BSM patrí celá nehnuteľnosť - dom s. č. XXX v P.,
alebo len určitý spoluvlastnícky podiel a aký, podala žalovaná samostatnú žalobu o určenie, že do

BSM patrí rodinný dom s. č. XXX v obci a kat. úz. P. na parc. č. XXX/X zapísaný na LV č. XXXX
v podiele 6/8-ín, ktoré konanie bolo vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 28C/32/2007,
do právoplatného skončenia ktorého konania bolo konanie o vyporiadnie BSM prerušené. Žalovaná
neskôr v konaní sp. zn. 28C/32/2007 zmenila svoj žalobný petit tak, že sa domáha určenia, že do
BSM patrí v celosti domová nehnuteľnosť, ktorá je postavená na parc. č. XXX/X v obci a kat. úz. P.,

a ktorá je geometrickým plánom G.. U. H. zo dňa 10.1.2005 číslo plánu 2/2005 v novom právnom
stave určená ako dom postavený na novovytvorenej parcele č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere
124 m2 (tzv. predná časť domu - pozn.). Okresný súd Trnava rozsudkom č. k. 28C/32/2007-208 zo
dňa 19.9.2011 žalobu žalovanej zamietol. Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 9Co/56/2012 - 242
zo dňa 6.11.2012 rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 28C/32/2007-208 zo dňa 19.9.2011 potvrdil.

Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu nadobudli právoplatnosť dňa
10.11.2012. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že: „V danom prípade zápisom do
katastra nehnuteľností bol vytvorený právny stav, podľa ktorého na parc. č. XXX/X v obci P., k.ú.
P., evidovanej na LV č. XXX Správou katastra Trnava stojí iba jedna nehnuteľnosť so súp. č. XXX
- rodinný dom vo vlastníctve Y. X. a Y. X. BSM v podiele 2/4 a vo vlastníctve Y. X., narodeného

X.X.XXXX, v podiele 2/4, ktorý podiel bol pôvodne vo vlastníctve Y. X. staršieho a Y. X. z titulu BSM.
Pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k domu alebo k inej stavbe postavenej spoločnou
činnosťou viacerých osôb je rozhodujúca dohoda uzavretá medzi nimi o založení spoluvlastníckych
vzťahov. Ak podiely spoluvlastníkov neboli dohodnuté inak, sú rovnaké (rozhodnutie Najvyššieho súdu
SSR Rc 2Cz 13/82). Žalobkyňa robí spornou skutočnosť, či stavebníci stavali predmetnú nehnuteľnosť

ako jednu vec s tým, že sa stanú rovnodielnymi podielovými spoluvlastníkmi, alebo oba manželské páry
stavali samostatne dve nehnuteľnosti s úmyslom, že nehnuteľnosť podľa geometrického plánu G.. H.,
postavená na novovytvorenej parc. č. XXX/X, mala patriť účastníkom tohto konania a nehnuteľnosť
podľa geometrického plánu G.. H. postavená na novovytvorenej parc. č. XXX/X mala patriť rodičomžalovaného. Žalobkyňa teda tvrdí, že právny stav ohľadom nehnuteľnosti, ktorý je zapísaný v katastri,
je v rozpore so stavom skutkovým. Na predmetnú stavbu bolo vydané stavebné povolenie ako na
jeden rodinný dom, tak isto kolaudačné rozhodnutie bolo vydané ako na jeden rodinný dom, rodinnému

domu bolo pridelené jediné súpisné číslo XXX. Ide teda o jeden rodinný dom, o jednu stavbu, ktorá
je v podielovom spoluvlastníctve, veľkosť podielov jednotlivých vlastníkov mala byť určená dohodou
spoluvlastníkov, ak nebola žiadna dohoda má sa zato, že podiely jednotlivých spoluvlastníkov sú
rovnaké. Ďalej odvolací súd uzavrel, že zmena petitu, ktorú žiadala žalobkyňa a súd prvého stupňa ju
pripustil, nemá náležitosti, aby rozhodnutie súdu mohlo plniť funkciu vkladuschopnej listiny. Žalobkyňa

pôvodne žiadala zmenu výšky podielov jednotlivých podielových spoluvlastníkov. Keďže petit zmenila
a žiadala určiť, že nehnuteľnosť postavená na novovytvorenej parc. č. XXX/X patrí do BSM účastníkov
konania, súd prvého stupňa sa správne zaoberal otázkou, či na parc. č. XXX/X v obci P., k.ú. P.,
evidovanej na LV č. XXX X. katastra S. stojí iba jedna nehnuteľnosť so súp. č. XXX, alebo ide o dve
nehnuteľnosti - dva rodinné domy. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdil."

Žalovaná teda v spore sp. zn. 28C/32/2007 nepreukázala, že právny stav ohľadom nehnuteľnosti- dom
s. č. XXX v k. ú. P., ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností, je v rozpore so stavom skutkovým,
pričomrozsudokOkresnéhosúduTrnavač.k.28C/32/2007-208zodňa19.9.2011vspojenísrozsudkom
Krajského súdu v Trnave č. k. 9Co/56/2012 - 242 zo dňa 6.11.2012, právoplatné dňa 10.11.2012,
predstavujú ohľadom vyriešenia tejto otázky, pri nezmenenom skutkovom stave, prekážku res iudicata,

t. j. prekážku rozsúdenej veci (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 13. 10. 2009, sp. zn. 5
Cdo 120/2009). Súd teda v konaní o vyporiadaní BSM nemohol opätovne posudzovať tú istú otázku,
vyriešenúprávoplatnevsporesp.zn.28C/32/2007.Vsporesp.zn.28C/32/2007sažalovanejnepodarilo
preukázať, že do BSM strán patrí iný podiel na nehnuteľnosti rodinný dom s. č. XXX v k. ú. P.
ako je zapísané na LV. Krajský súd v Trnave vo svojom rozhodnutí vychádzal z právneho záveru,

že pri výstavbe nehnuteľnosti viacerými stavebníkmi, je rozhodujúca ich dohoda o založení veľkosti
spoluvlastníckych podielov, pričom ak nebola žiadna dohoda, má sa za to, že podiely spoluvlastníkov sú
rovnaké. Žalovaná potom na poslednom pojednávaní v tomto konaní o vyporiadanie BSM dňa 5.10.2017
zavádzala, keď uviedla, že vo vzťahu k rodinnému domu s. č. XXX t. č. prebieha konanie na Okresnom
súde Trnava, kde sa rieši otázka, že matka darovala žalobcovi iba 1/4 a nie 1/2. Avšak konanie sp.

zn. 28C/32/2007 bolo v zmysle vyššie uvedeného právoplatne skončené. Žalovaná nekonkretizovala
žiadne iné aktuálne prebiehajúce konanie, kde by sa riešila otázka v akom podiele patrí dom s. č. XXX.
do BSM. Lustráciou v registri tunajšieho súdu bolo zistené, že medzi stranami tohto sporu prebieha iba
konanie sp. zn. 17C/2/2000 o vyporiadanie BSM a konanie sp. zn. 14C/485/2015, v ktorom sa žalobca
domáha zaplatenia peňažnej sumy 3.525.81 eur s príslušenstvom, teda v súčasnosti neprebieha žiadny

iný spor týkajúci sa nehnuteľnosti s. č. XXX.
Žalovaná naďalej v tomto konaní (sp. zn. 17C/2/2000) namietala, že ak žalobcova matka vlastnila podiel
iba 1/4-iny, nemohla mu darovať podiel 1/2-ice. Tvrdila, že na začiatku boli dohodnutí tak, že sa postavia
dva domy, jeden pre rodičov žalobcu a jeden pre žalobcu so žalovanou. Žalobca však trval na tom,
že dom s. č. XXX. stavali s jeho rodičmi na polovicu, matka potom žalobcovi darovala polovicu domu.

Žalovaná svoje skutkové tvrdenia že do BSM patrí viac ako podiel 1/2-ice na rodinnom dome s. č. XXX
žiadnym spôsobom nepreukázala. Napriek tomu, že súd ju poučil (na pojednávaní dňa 22.8.2017) o tom,
že medzi stranami je naďalej sporné, v akom podiele patrí do BSM dom súp. č. XXX, na preukázanie
ňou tvrdených skutočností nenavrhovala vykonať žiadne dokazovanie. Preto ani v konaní o vyporiadnie
BSM neuniesla dôkazné bremeno ohľadom toho, že by do BSM mal patriť iný podiel na nehnuteľnosti

rodinný dom s. č. XXX, ako ten, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX.
Z listinných dokladov predložených v konaní totiž vyplýva, že zápis spoluvlastníckeho podielu v BSM
žalobcu a žalovanej vo veľkosti 1/2 na dome s. č. XXX v katastri je správny. V zmysle Územného
rozhodnutia o umiestnení stavby rodinného domu, vydaného Okresným národným výborom - odbor
výstavby a územného plánovania v Trnave zo dňa 19.6.1978, na podnet Y. X. (otec žalobcu) a Y. X.

(žalobca), bolo vydané územné rozhodnutie č. 19 o umiestnení stavby samostatne stojaceho rodinného
domu o dvoch bytoch na pozemku p. č. XXX v k. ú. P.. Stavebným povolením Okresného národného
výboru - odbor výstavby a územného plánovania v Trnave zo dňa 11.7.1978, vo veci Y. X. a manželky
(žalobca a žalovaná) a Y. X. a manželky (rodičia žalobcu), bola povolená stavba rodinného domu na
parc. č. XXX v k. ú. P.. Kolaudačným rozhodnutím Okresného národného výboru - odbor výstavby a

územného plánovania v Trnave zo dňa 10.8.1982, bolo potom povolené stavebníkom Y. X. a manž
(žalobca a žalovaná) a Y. X. a manž. (rodičia žalobcu) užívať stavbu rodinný dom v obci P. na parc. č.
XXX/X na bývanie. Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Trnave zo dňa 7.3.1988 č. k. 4D 2411/87-18, vo
veci prejednania dedičstva po Y. X., nar. XXXX (otec žalobcu), naposledy bytom P. č. XXX, zomr. XXXX,vyplýva, že predmetom dedičstva po poručiteľovi bol spoluvlastnícky podiel v zastavanom pozemku a
záhradách, ktorý poručiteľ nadobudol dedením a podiel v rodinnom dome postavenom na jednom z
týchto pozemkov, pričom dom stavali spoločne poručiteľ s manželkou a ich syn s manželkou. Podľa

schválenejdedičskejdohody,nadobudlanehnuteľnostivk.ú.P.naLVč.XXX,parc.č.XXX/X-zastavaná
plocha, dvor, č. XXX - záhrada, č. XXX/X - záhrada patriace poručiteľovi v 2/8-inách a rodinný dom s.
č. XXX postavený na parc. č. XXX/X patriaci poručiteľovi titulom BSM v 1/4-ine do vlastníctva Y. X.,
rod. O., nar. XX.X.XXXX, s tým, že na základe právoplatného rozhodnutia č. k. 4D/2411/87-16 zo dňa
7.3.1988 patrí pozostalej manželke poručiteľa Y. X., rod. O., nar. XX.X.XXXX ďalšia 1/4-ina rodinného

domu s. č. XXX a Y. X. a Y. X., rod. F. titulom BSM vlastnia druhú polovicu rod. domu s. č. XXX a v celosti
garáž postavenú na parc. č. XXX/X. Z toho vyplýva, že rodičia žalobcu, boli v zmysle kolaudačného
rozhodnutiaazápisuvevidenciinehnuteľnostívčasesmrtiotcažalobcubezpodielovýmispoluvlastníkmi
podielu 1/2-ice na dome s. č. XXX a po smrti otca žalobcu, sa žalobcova matka stala titulom zániku BSM
výlučnou vlastníčkou podielu 1/4-iny na dome s. č. XXX. a ďalší podiel 1/4-iny na dome s. č. XXX zdedila
po manželovi. Tomu zodpovedá aj výpis z LV č. XXXX pre kat. úz. P., obec P., okres S., zo dňa 8.12.1999

podľa ktorého boli v tom čase podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti dom s. č. XXX, jednak žalobca
a žalovaná v podiele 2/4 a tiež Y. X., rod. O., nar. XX.X.XXXX (matka žalobcu), v podieloch 1/4 a 1/4,
t. j. spolu v podiele 2/4-ín. Podielovými spoluvlastníkmi pozemkov pod rodinným domom s. č. XXX
boli podľa výpisu z LV č. XXX pre kat. úz. P., obec P., okres S., zo dňa 8.12.1999, parc. č. XXX/X -
zast. plochy o výmere 454 m2, parc. č. XXX - záhrady o výmere 677 m2, parc. č. XXX/X - záhrady o

výmere 146 m2, parc. č. XXX/X - zast. plochy o výmere 35 m2, žalobca v podiele 6/8 a Y. X., rod. O.,
nar. 12.8.1930 v podiele 2/8. Následne matka žalobcu darovacou zmluvou zo dňa 18.1.2005 darovala
žalobcovi jednak svoj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1-iny na nehnuteľnostiach - pozemkoch parc. č.
XXX/X - zastavané plochy a dvor o výmere 454 m2, parc. č. XXX - záhrady o výmere 677 m2, parc. č.
XXX/X - záhrady o výmere 146 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a dvor o výmere 35 m2 ako aj

spoluvlastnícky podiel veľkosti 2/4-ín na nehnuteľnosti rodinný dom s. č. XXX na parcele č. XXX/X, t. j.
nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. P., pozemky zapísané na LV č. XXX a rodinný dom zapísaný
na LV č. XXXX. Tomuto právnemu úkonu potom zodpovedá aj výpis z LV č. XXXX pre kat. úz. P., obec P.,
okres S., zo dňa zo dňa 5.2.2017, podľa ktorého sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti dom s. č.
XXX, jednak žalobca ako výlučný spoluvlastník v podiele 2/4-ín a jednak titulom BSM žalobca a žalovaná

rovnako v podiele 2/4-ín, pričom v zmysle LV č. XXX pre kat. úz. P., je výlučným vlastníkom nehnuteľností
- pozemkov registra „C" parc. č. XXX/X - zast. plochy o výmere 454 m2, parc. č. XXX - záhrady o
výmere 677 m2, parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 146 m2, parc. č. XXX/X - zast. plochy o výmere
35 m2, iba žalobca. Z uvedeného vyplýva, že v čase uzavretia darovacej zmluvy bola matka žalobcu
spoluvlastníčkou podielu 1/2-ice na dome s. č. XXX, ktorý spoluvlastnícky podiel aj žalobcovi darovala.

Žalovaná teda v konaní o vyporiadanie BSM neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení, že právny
stav ohľadom nehnuteľnosti - rodinný dom s. č. XXX zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. P. je iný ako
skutočný stav. N. svoje skutkové tvrdenia ohľadom toho, že dohoda stavebníkov - žalobcu a žalovanej
a žalobcových rodičov na zriadení spoluvlastníckych podielov k rodinnému domu s. č. XXX bola iná,
ako je zapísané na LV nepreukázala. V tomto smere nepredložila žiadne dôkazy, ani nenavrhla žiadne

relevantné dokazovanie. Konanie o vyporiadnie zaniknutého BSM je konaním sporovým, čo znamená,
že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov je zásadne na sporových stranách, ktoré majú povinnosť
tvrdenia, ako a dôkaznú povinnosť, t. j. sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
v civilnom sporovom konaní v súlade s ustanovením § 185 ods. 2 CSP z vlastnej iniciatívy, t. j. bez
návrhu strany, dokazovanie nevykonáva, je teda povinnosťou strán navrhovať a predkladať dôkazy na

preukázanie tvrdených skutočností, ktorú povinnosť žalovaná ohľadom preukázania iného podielu na
dome s. č. XXX patriaceho do BSM neuniesla. Súd preto pri vyporiadaní BSM vychádzal z aktuálneho
listu vlastníctva, podľa ktorého do BSM žalobcu a žalovanej patrí dom s. č. XXX v podiele 1/2 a vo
zvyšnom podiele 1/2 je výlučným vlastníkom domu žalobca.

64.PretožestranysanastanovenívšeobecnejhodnotynehnuteľnostípatriacichdoBSMnedohodli,bolo
potrebné ju určiť znaleckým dokazovaním. Žalobca na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností
predložil znalecký posudok č. 173/2001 zo dňa 13.9.2001 znalca G.. E. U., spolu s Odborným
posudkomzodňa13.9.2001,sktorýmivšakžalovanánesúhlasila.Pretobolovovecinariadenéznalecké
dokazovanie na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností znalkyňou Ing. B. A., ktorá vypracovala

znalecký posudok č. 37/2004, ktorý však vzhľadom na podstatný časový odstup od jeho vypracovania
už nie je aktuálny. Ustanovenej znalkyni preto bolo uložené, aby vypracovala doplnok k podanému
znaleckému posudku č. 37/2004 a stanovila všeobecnú hodnotu nehnuteľností podľa ich stavu v čase
zániku BSM a ceny ku dňu vyporiadavania BSM. Znalkyňa vypracovala znalecký posudok č. 4/2016zo dňa 2.6.2016 (podrobne rozvedený v odseku 17. odôvodnenia) v ktorom dospela k záveru, že
všeobecná hodnota rodinného domu s. č. XXX na parc. č. XXX/X evidovaný na LV XXXX pre kat. úz.
P. s príslušenstvom (vodovodná, kanalizačná prípojka a žumpa) je 68.114 eur (bez príslušenstva je

65.614,57 eur), všeobecná hodnota garáže s. č. XXX na parc. č. XXX/X evidovanej na LV č. XXXX pre
kat. úz. P. je 5.249,10 eur a všeobecná hodnota prevádzkovej budovy s. č. XX na parc. č. XX/X ako
aj parcely reg. „C" parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 183 m2, obe zapísané na
LV č. XXXX pre kat. úz. P. je 11.267 eur (z toho všeobecná hodnota prevádzkovej budovy s. č. XX je
3.394,34 eur a všeobecná hodnota pozemku parc. č. XX/X je 7.872,66 eur). Žalovaná so znaleckým

posudkom č. X/XXXX súhlasila, nemala k nemu výhrady. Žalobca so stanovením všeobecnej hodnoty
nehnuteľností znalkyňou Ing. B. A. v znaleckom posudku č. 4/2016 nesúhlasil, mal za to, že stanovená
cena je neadekvátna, je neprimerane nízka, k znaleckému posudku podal konkrétne námietky opísané
v odseku 14. tohto odôvodnenia, keď namietal predovšetkým to, že znalkyňa oceňovala stavbu s. č. XX
ako prevádzkovú budovu a nie ako rodinný dom, namietal zaradenie nehnuteľností do konkrétnych tried
ako aj koeficienty použité znalkyňou, nesprávne uvedenie šírky priečelia stavby s. č. XXX, nesprávne

údaje ohľadom možnosti vykurovania v garáži s. č. XXX, taktiež, že v dome s. č. XX nebolo ocenené
podkrovie a pivnica. Znalkyňa sa k námietkam žalobcu vyjadrila vo svojom písomnom stanovisku
(podrobne rozvedené v odseku 17. odôvodnenia) a na základe námietok žalobcu, ktoré akceptovala,
stanovila novú všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti prevádzkovej budovy s. č. XX a pozemku parc. č. XX/
X vo výške 11.803,78 eur (keď rozdiel všeobecnej hodnoty prevádzkovej budovy je + 536,78 eur) a

všeobecnú hodnotu rodinného domu s. č. XXX po oprave priečelia na 62.041,94 eur (keď zo všeobecnej
hodnoty rodinného domu s. č. XXX odrátala sumu 3.572,63 eur). Pri svojom výsluchu (odsek 18.
odôvodnenia)znalkyňatrvalanaocenenístavbys.č.XXakoprevádzkovejbudovy,uviedla,žemiestnosť
v podkroví budovy s. č. XX nespĺňa požiadavky obytnej miestnosti, potvrdila, že pivnicu v dome s. č.
15 neoceňovala, pretože sa do nej nedostala. Uviedla, že ohľadom garáže zistené zmeny môžu mať

hodnotu približne -100 eur. Pokiaľ ide o stanovenie priemerných koeficientov polohovej diferenciácie,
znalkyňa zotrvala na svojich záveroch. Žalobca napriek vyjadreniu znalkyne k jeho námietkam žiadal
o vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností,
nakoľko ani s upravenými závermi znalkyne nesúhlasil.
Vo veci bol preto na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností a podanie vyjadrenia k znaleckému

posudku G.. A. ustanovený ďalší znalec Ing. H. L., ktorý vo veci vypracoval znalecký posudok č. 21/2017
zo dňa 6.2.2017 (opísaný v odseku 19. odôvodnenia), v ktorom znalec stanovil všeobecnú hodnotu
rodinného domu s. č. XXX na parc. č. XXX/X vrátane príslušenstva (spevnené plochy z monolitického
betónu, vonkajšie schody, prípojka elektro, prípojka kanalizácie, žumpa, domáca vodárnička v pivnici)
zapísaného na LV č. 1009 na 58.103,46 eur; všeobecnú hodnotu garáže s. č. XXX na parc. č. XXX/X

zapísanej na LV č. XXXX na 5.098,65 eur a všeobecnú hodnotu domu s. č. XX na parc. č. XX/X spolu
s pozemkom parc. č. XX/X o výmere 183 m2, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX na 28.879,42 eur,
z toho dom s. č. XX má všeobecnú hodnotu 21.094,60 eur a pozemok parc. č. XX/X má všeobecnú
hodnotu 7.784,82 eur. Voči znaleckému posudku Ing. L. č. XX/XXXX žalobca namietal len to, že dom
s. č. XX bol oceňovaný ako prevádzková budova, nakoniec však s jeho závermi ohľadom stanovenia

všeobecných hodnôt nehnuteľností súhlasil. Žalovaná k tomuto znaleckému posudku uviedla, že s
ním čiastočne nesúhlasí, mala za to, že nehnuteľnosti sú precenené, lebo znalec nesprávne navýšil
koeficient polohovej diferenciácie a nedostatočne zohľadnil zlý stav nehnuteľností, ako ani to, že dom
s. č. XX je z nepálenej tehly. Znalec G.. H. L., pri svojom výsluchu trval na záveroch svojho posudku
k výhradám žalovanej uviedol, že dom hodnotil ako murovaný, čo neznamená, že ako z pálenej tehly,

lebo murovaný dom môže byť aj z tehly nepálenej, zotrval aj na stanovenom opotrebení nehnuteľností
a použitých koeficientoch polohovej diferenciácie.
Znalci G.. B. A. a G.. H. L. vo svojich znaleckých posudkoch dospeli k rozdielnym záverom ohľadom
stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností, keď znalkyňa G.. A. v posudku č. 4/2016 ohodnotila dom
s. č. XX bez pozemku len na 3.931,12 eur a znalec G.. L. až na 21.094,60 eur, znalkyňa G.. A. stanovila

všeobecnú hodnotu pozemku parc. č. XX/X na 7.872,66 eur, znalec G.. L. ju stanovil na 7.784,82 eur;
znalkyňa Ing. A. stanovila všeobecnú hodnotu rodinného domu s. č. XXX s príslušenstvom na 64.541,37
eur a znalec Ing. L. na 58.103,46 eur; znalkyňa Ing. A. stanovila všeobecnú hodnotu garáže s. č. XXX na
5.149,10 eur a znalec Ing. L. ju stanovil na 5.098,65 eur. Znalci tak dospeli k rozdielnym hodnotám, keď
najmä rozdiel v stanovení všeobecnej hodnoty domu s. č. XX predstavuje až 17.163,48 eur (21.094,60

eur - 3.931,12 eur), rozdiel v stanovení všeobecnej hodnoty rodinného domu s. č. XXX predstavuje
6.437,91 eur (64.541,37 eur - 58.103,46 eur), rozdiel v stanovení všeobecnej hodnoty pozemku parc.
č. 21/3 predstavuje 87,84 eur (7.872,66 eur - 7.784,82 eur), rozdiel v stanovení všeobecnej hodnoty
garáže s. č. XXX predstavuje 50,45 eur (5.149,10 eur - 5.098,65 eur). Znalec G.. L. pri výsluchu k týmtorozdielom uviedol, že pokiaľ ide o rodinný dom s. č. XXX tak rozdiel predstavuje cca 10%, čo je prijateľné,
pretože to bolo hodnotené v inom období. K výrazne odlišnému stanoveniu všeobecnej hodnoty domu s.
č. XX uviedol, že znalkyňa G.. A. vychádzala z ceny 30 eur/m2 zastavanej plochy, znalec G.. L. stanovil

cenu cca. 210 eur/m2, pričom mal za to, že jeho hodnota sa blíži k trhovej cene, keď najvyššie ceny na
trhu sa pohybujú okolo 1.000 eur/m2, pričom zohľadnil všetky faktory, ako aj neužívanie, či neúdržbu,
vychádzalzostavu,akýnehnuteľnosťmalavroku1999,prihliadolnavýnosovýprincíp,pretoževprípade
prenájmu by bolo možné dosiahnuť určité výnosy a záver svojho posudku nezmenil.
Strany sporu vzhľadom na takto zistené rozdiely v stanovení všeobecných hodnôt nehnuteľností

nenavrhovali vykonať viac žiadne dokazovanie, keď ako už bolo uvedené, konanie o vyporiadanie BSM
je konaním sporovým, kedy dôkazná povinnosť leží na sporových stranách, pretože súd z vlastnej
iniciatívy dokazovanie nevykonáva (§ 185 ods. 2 CSP). Strany napriek zisteným rozdielom nenavrhli
doplniť dokazovanie znaleckým dokazovaním znaleckým ústavom (§ 207 ods. 3 CSP), pričom v
zmysle CSP, súd znalecké dokazovanie môže vykonať iba na návrh strany, nenavrhli ani doplnenie
dokazovania prípadnou konfrontáciou znalcov, nepredložili ani súkromný znalecký posudok (§ 209

CSP), či odborné vyjadrenie inej odbornej spôsobilej osoby (§ 206 CSP). Preto bolo úlohou súdu
vyhodnotiť, závery ktorého znaleckého posudku (Ing. A. alebo Ing. L.) sú v danom prípade relevantné
a objektívne. Preskúmaním znaleckého posudku č. 4/2016 zo dňa 2.6.2016 a znaleckého posudku
č. 21/2017 zo dňa 6.2.2017, potom dospel súd k záveru, že je potrebné sa prikloniť k záverom
znaleckého posudku Ing. H. L. č. 21/2017. Obaja znalci použili pri stanovení všeobecnej hodnoty

nehnuteľností metódu polohovej diferenciácie, avšak znalec Ing. GE. okrem listinných podkladov pre
vypracovanie znaleckého posudku, vykonal obhliadku nehnuteľností, a to za účasti oboch strán sporu,
zameral skutkový stav nehnuteľností, vyhotovil fotodokumentáciu a vykonal tiež prieskum realitného
trhu v mieste, o ktorej skutočnosti pripojil v posudku i ponuky na predaj rodinných domov v obci P. z
realitných portálov (5x). Na druhej strane znalkyňa Ing. A. obhliadku vykonala iba za účasti žalovanej,

nakoľko žalobcovi doručila pozvánku na miestne zisťovanie až v deň jej konania, uviedla, že nemala
k dispozícii žiadne doklady na porovnanie s už zrealizovanými prevodmi v danom mieste a čase,
preto priemerný koeficient polohovej diferenciácie pre obec P. určila podľa orientačných priemerných
koeficientov polohovej diferenciácie v SR publikovaných v časopise Znalectvo 3/2003, čo sú pomerne
zastaralé údaje. Zároveň z obsahu spisu je zrejmé, že znalkyňa Ing. A. hoci prevzala spis dňa 22.2.2016,

znalecký posudok vypracovala až po dvoch písomných a jednej telefonickej urgencii, s tým, že obhliadku
vykonala dňa 20.5.2016, na telefonickú urgenciu súdu dňa 6.6.2016 odovzdala dňa 7.6.2016 spisový
materiál a dňa 9.6.2016 samotný znalecký posudok, následne vzhľadom na odôvodnené námietky
žalobcu, zmenila v písomnom stanovisku závery svojho znaleckého posudku, pričom k ďalším zmenám
dospela aj pri svojom výsluchu (ohľadom hodnoty garáže), pričom tieto svoje závery nezapracovala do

doplnku k znaleckému posudku, stanovisko znalkyne v ktorom zmenila závery svojho posudku, tak má
iba charakter listinného dôkazu a nie charakter znaleckého posudku, pričom strany nenavrhovali, aby
znalkyňa takýto doplnok vypracovala. Z postupu znalkyne G.. A. pri vypracovaní znaleckého posudku
sa javí, že postupovala nesústredene a bez dostatočných podkladov. Vzhľadom na to, že závery svojho
posudku dodatočne menila, vyznieva jej posudok nedôveryhodne. Znalkyňa tiež napr. pri dome s. č.

XXX uviedla, že v dome nie je krb, pričom z posudku G.. L. vyplýva, že v tomto dome je kozub s
otvoreným ohniskom; pri dome s. č. XX uviedla, že dom nie je napojený na žiadny zdroj vody, pričom
v tomto dome je WC aj umývadlo a z posudku Ing. L. vyplýva, že v objekte je základný rozvod vody,
pričom prípojka vody je zo susedného objektu. Kým znalkyňa stanovila predpokladanú životnosť pri
rodinnom dome s. č. XXX na 100 rokov, pri garáži s. č. XXX na 80 rokov a pri dome š. č. XX na 100

rokov, znalec Ing. L. sa životnosťou jednotlivých objektov zaoberal podrobnejšie, základnú životnosť
rodinného domu s. č. XXX stanovil na 85 rokov, životnosť garáže na 70 rokov, životnosť objektu s.
č. XX stanovil kubickou metódou, ktorá lepšie zohľadňuje technický stav jednotlivých prvkov budovy,
ktorých životnosť bola 60 alebo 70 rokov. Znalec Ing. L. ako príslušenstvo domu s. č. XXX správne okrem
vodovodnej, kanalizačnej prípojky a žumpy, ktoré ohodnotila aj Ing. A., ohodnotil aj spevnené plochy

z monolitického betónu, vonkajšie schody, prípojku elektro a domácu vodárničku v pivnici. Znalec Ing.
L. v rámci svojho výsluchu závery predloženého znaleckého posudku č. 21/2017 náležite odôvodnil,
rozdiely v posudkoch znalcov presvedčivo vysvetlil, keď k rozdielnemu stanoveniu životnosti jednotlivých
nehnuteľností na rozdiel od posudku znalkyne Ing. A. č. 4/2016, ktorá stanovila životnosť domu č. XXX a
domu č. XX na 100 rokov uviedol, že na dome s. č. XXX sa prejavujú stredne závažné poruchy - vlhkosť

v suteréne, popraskaný sokel, statická porucha na štítovom múre od komunikácie, kde sú evidentné
praskliny v nosnom múre, kedy znalkyňou A. stanovená štandardná životnosť 100 rokov, nezodpovedá
technickému stavu domu. Znalec preto životnosť znižoval kvôli poruchám, ktoré sú zrejmé. Pri dome
s. č. XX, znalec použil kubickú metódu, kedy sa analyzujú jednotlivé prvky samostatne a používa sanajmä pri domoch, ktoré sú staršie, napr. z medzivojnového obdobia a pri ktorých nie je doklad, kedy boli
postavené, pričom kubická metóda vychádza z technického stavu jednotlivých nosných prvkov stavby.
K stanoveniu rozdielnych koeficientov polohovej diferenciácie (keď pokiaľ ide o nehnuteľnosť s. č. XXX

znalec stanovil koeficient 0,45 a znalkyňa G.. A. 0,5 a pokiaľ ide o dom s. č. XX znalec rovnako použil
koeficient 0,45 a Ing. NB. 0,3) znalec uviedol, že štandardne platí, že nehnuteľnosti väčšieho rozsahu,
alebo väčšej zastavanej podlahovej plochy sú horšie predajné, ako menšie nehnuteľnosti, pričom dom
s. č. XXX má relatívne veľkú zastavanú plochu, preto pre vyjadrenie jeho hodnoty na trhu znalec použil
východiskový koeficient skôr na nižšej hranici, naopak dom s. č. XX je rádovo menší a v centre obce,

preto je lepšie predajný, preto znalec použil opačne, v zmysle trhových podmienok, koeficient na vyššej
ako priemernej úrovni. N. L. mal za to, že všeobecná hodnota domu s. č. XX stanovená znalkyňou G..
A. na sumu 3.931,12 eur je výrazne podhodnotená, keď on naopak dospel k záveru, že predstavuje
sumu 21.094,60 eur, pričom spolu s hodnotou pozemku považoval znalec sumu cca. 28.000 eur za
sumu, ktorú je možné dosiahnuť predajom tejto nehnuteľnosti, čo potvrdzujú aj predložené inzeráty z
realitných kancelárií. Súd sa s dôvodmi znalca G.. L. stotožnil, rovnako dospel k záveru že všeobecná

hodnota domu s. č. XX stanovená znalkyňou G.. A. na sumu iba 3. 931,12 eur je výrazne podhodnotená
a nezodpovedá trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase, čo potvrdzujú inzeráty, ktoré sú prílohou
posudku G.. L.. Zároveň je posudok G.. L. vzhľadom na dátum jeho vypracovania 6.2.2017 oproti
posudku Ing. A. zo dňa 2.6.2016 aktuálnejší a odráža posledné zmeny v oblasti cien bývania. Znalecký
posudok Ing. L. č. 21/2017 vzhľadom na úroveň jeho vypracovania a logickú konzistentnosť v spojení

s výpoveďou znalca na pojednávaní, tak oproti posudku Ing. A. vyznieva dôveryhodnejšie, odbornejšie
a objektívne pre potreby tohto konania. Súd preto pri stanovení všeobecných hodnôt nehnuteľností,
ktoré sú predmetom vyporiadania BSM, vychádzal zo znaleckého posudku Ing. H. L. č. 21/2017 zo dňa
6.2.2017, v ktorom znalec stanovil všeobecnú hodnotu rodinného domu s. č. XXX na parc. č. XXX/
X vrátane príslušenstva (spevnené plochy z monolitického betónu, vonkajšie schody, prípojka elektro,

prípojka kanalizácie, žumpa, domáca vodárnička v pivnici) zapísaného na LV č. XXXX na 58.103,46 eur;
všeobecnú hodnotu garáže s. č. XXX na parc. č. XXX/X zapísanej na LV č. XXXX na 5.098,65 eur a
všeobecnú hodnotu domu s. č. XX na parc. č. XX/X spolu s pozemkom parc. č. 21/3 o výmere XXX m2,
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX na 28.879,42 eur (z toho dom s. č. XX 21.094,60 eur a pozemok
parc. č. 21/3 - 7.784,82 eur).

65. Strany ohľadom vyporiadania nehnuteľných vecí v k. ú. P. k dohode nedospeli. Žalobca v žalobe
najskôr žiadal, aby všetky nehnuteľnosti boli prikázané do jeho vlastníctva, s tým, že žalovanej vyplatí
náhradu, neskôr navrhoval, aby jemu bol do výlučného vlastníctva prikázaný dom s. č. XXX patriaci do
BSM v polovici, spolu s garážou a žalovanej bol prikázaný dom s. č. XX s pozemkom parc. č. XX/X,

v ktorom dome by žalovaná mohla uspokojiť svoju bytovú potrebu. Navrhovaný spôsob vyporiadania
odôvodňoval tým, že je výlučným spoluvlastníkom podielu 1-ice na dome s. č. XXX ako aj výlučným
vlastníkom pozemkov pod týmto domom a záhrady, mal za to, že dom s. č. XX sa dá upraviť na bývanie.
Uviedol,žesámnemávyriešenúbytovúotázku,bývavpodnájmevSeredi,zdomus.č.XXXmuselodísť,
pretožesamužalovanávyhrážala,žehozareže.Malzato,žereálnerozdelenienehnuteľnostidomus.č.

XXX nie je možné, pretože dom bol skolaudovaný ako jeden dom s 5-timi obytnými miestnosťami, pričom
kolaudačné rozhodnutie zatiaľ nebolo zmenené. Dôvodil, že vyporiadanie BSM prikázaním domu s. č.
XXX do podielového spoluvlastníctva sporových strán neprichádza do úvahy, pretože pri vyporiadaní
BSM sa má dosiahnuť stav, aby sa vzťahy medzi stranami vyriešili a ďalej nevyhrocovali, pričom
ak by súd rodinný dom s. č. XXX prikázal do podielového spoluvlastníctva, žalobca by musel podať

žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, čo by bol ďalší zbytočný súdny spor.
Poukazoval na to, že v priebehu tohto konania žalovaná dostatočne preukázala, že nie je schopná svoje
správanie prispôsobiť spoločnému užívaniu nehnuteľností so žalobcom. Tiež dôvodil, že predmetom
konania o vyporiadanie BSM nie je riešenie bytovej otázky jednotlivých manželov. Zachovanie práva
bývania žalovanej v dome s. č. XXX po vyporiadaní BSM, by malo nepochybne vplyv na trhovú hodnotu

nehnuteľnosti, čím by boli poškodené práva žalobcu, nakoľko pri predaji nehnuteľnosti by jej hodnota
bola nižšia. Žalobca napokon uviedol, že do domu s. č. XXX by chcel ísť bývať, poopravovať si ho,
keď dôvodom pre ktorý tam momentálne nebýva, je žalovaná. Pokiaľ by žalovanej zostala predná časť
domu, žalobca by musel zostať vzadu, kde nie je voda, ani kúrenie. Poukazoval na to, že žalovaná chce
iba naťahovať spor dovtedy, kým jeden z nich nezomrie.

Žalovaná vo svojich prvých vyjadreniach navrhovala, aby dom s. č. XXX bol prikázaný do vlastníctva
žalobcu a dom s. č. XX s pozemkom parc. č. XX/X vo výmere 183 m2 boli prikázané do jej vlastníctva.
Neskôr žiadala, aby dom s. č. XXX bol prikázaný do podielového spoluvlastníctva strán, prípadne
aby tento dom bol reálne rozdelený podľa geometrického plánu Ing. U. H. č. 2/2005 tak, že by podním boli vytvorené parcely č. XXX/X (pod tzv. prednou časťou domu), ktorá by podľa pripojeného
výkazu výmer mala výmeru 124 m2 a parcelu č. XXX/X (pod tzv. zadnou časťou domu), ktorá by
podľa pripojeného výkazu výmer mala výmeru 41 m2 s tým, že predná časť domu by bola prikázaná

do vlastníctva žalovanej a zadná časť do vlastníctva žalobcu. Dôvodila že dom s. č. XXX by takto
bolo možné rozdeliť bez väčších nákladov. Ak by sa nehnuteľnosť reálne rozdelila, predišlo by sa
ďalším sporom, ktoré by sa týkali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva založeného
rozhodnutím súdu o vyporiadaní BSM. T. s. č. XX žiadala prikázať buď do svojho výlučného vlastníctva
s tým, že by ho chcela potom darovať dcére, ktorá by v ňom mohla podnikať, neskôr navrhovala, aby

aj dom s. č. XX bol prikázaný do podielového spoluvlastníctva strán. Žalovaná opakovane uvádzala,
že nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby mohla žalobcu z nehnuteľností vyplatiť. Trvala
na tom, že chce zostať bývať v dome s. č. XXX v tzv. prednej časti v ktorej aktuálne obýva kuchyňu,
obývačku, detskú izbu, chodbu a schody do domu z dvora s tým, že žiadala, aby jej súd, či už pri
prikázaní domu s. č. XXX do podielového spoluvlastníctva strán, alebo pri jeho reálnom rozdelení, svojim
rozhodnutím zriadil vecné bremeno - právo prechodu cez pozemky vo výlučnom vlastníctve žalobcu,

ktoré sú pod týmto domom. Ako protihodnotu za zriadenie vecného bremena navrhovala žalobcovi
prikázať garáž, resp. veci v záhrade. Poukazovala na to, že dom s. č. XXX stavali so žalobcom spoločne,
že má vysoký vek, v dome býva už XX rokov, má k nemu citovú väzbu a tento dom investíciami
vynaloženými po rozvode manželstva zhodnotila. Namietala, že svoju bytovú potrebu nemôže uspokojiť
v dome s. č. XX, pretože tento dom nie je spôsobilý na bývanie, je to prevádzková budova, ktorá si

vyžaduje výraznú rekonštrukciu, na ktorú žalovaná nemá prostriedky, nehnuteľnosť by musela užívať v
rozpore s účelom, na ktorú bola povolená, v tomto dome je vysoká vlhkosť, plesne, chýba pripojenie na
inžinierske siete, sú tu nedostatočné svetlo-technické podmienky, absentujú obytné miestnosti, kuchyňa
a priestor pre osobnú hygienu. Mala za to, že ak by súd dom s. č. XXX prikázal do výlučného vlastníctva
žalobcu, nemala by kde bývať, čo by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Poukazovala na rozhodnutia

súdov, podľa ktorých v odôvodnených prípadoch je možné BSM k rodinnému domu vyporiadať aj
tak, že bude prikázaný do podielového spoluvlastníctva. Ďalším dôvodom prikázania nehnuteľnosti,
domu s. č. XXX do podielového spoluvlastníctva, je podľa nej tiež aktuálna situácia syna F., ktorý je
rozvedený, nemá kde bývať, občas prespí v P., plánuje garáž využívať na opravy áut. Navrhovala tiež
všetky nehnuteľnosti prikázať do podielového spoluvlastníctva strán, pretože žiadna zo strán nemá na

prostriedky na vyplatenie. Bránila sa tým, že akékoľvek vyporiadanie BSM, ktorým by prišla o dôstojné
bývanie, by bolo porušením jej základného ľudského práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti (čl. 19
ods. 1 Ústavy SR), práva na bývanie (článok 31 Európskej sociálnej charty), práva na ochranu domova
(článok 17 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach), práva na primerané bývanie
(článok 11 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach), práva na ochranu

domova zaručené článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Dôvodila, že
návrh žalobcu na vyporiadanie rodinného domu tak, že sa žalobca stane jeho výlučným vlastníkom je
účelový a predstavuje zneužitie práva, žalobca totiž rodinný dom dlhodobo neužíva, nepotrebuje ho pre
seba, nepotrebuje týmto domom uspokojovať svoje bytové potreby. Žalovaná je odkázaná na bývanie
v rodinnom dome, nemá možnosť inde uspokojiť svoje bytové potreby. U žalobcu neexistuje aktuálna

potreba riešiť dlhodobý stav spoluvlastníctva takýmto radikálnym spôsobom, ide mu iba o vyriešenie
užívacích vzťahov, prípadne môže byť na jeho strane úmysel rodinný dom predať. Žalovaná preto
nakoniec navrhovala, aby súd návrh na vyporiadanie BSM v časti vo vzťahu k rodinnému domu s. č. XXX
zamietol, alebo vo vzťahu k tomuto rodinnému domu zriadil podielové spoluvlastníctvo medzi stranami,
z dôvodov hodných osobitného zreteľa, keď žalovaná si je vedomá, že by išlo o dočasné rozhodnutie,

kým by dodatočne neodpadli dôvody hodné osobitného zreteľa. Prípadne, ak by súd rodinný dom s.
č. XXX prikázal žalobcovi, žalovaná žiada, aby jej žalobca zabezpečil zodpovedajúcu bytovú náhradu,
pričom dom s. č. XX nie je možné považovať za primeranú bytovú náhradu z opísaných dôvodov.

66. Súd pri rozhodovaní o spôsobe vyporiadania nehnuteľností patriacich do BSM vychádzal

predovšetkým z kritérií uvedených v ustanovení § 150 OZ, ustálenej súdnej praxe ako aj okolností
konkrétneho prípadu. Súdna prax sa pri vyporiadaní BSM spravuje zásadou, že pokiaľ nie je možné,
alebo účelné rozdeliť spoločné veci medzi bývalých manželov podľa veľkosti ich podielov (teda presne
na polovicu), majú sa veci zo zaniknutého BSM medzi rozvedených manželov rozdeliť tak, aby suma,
ktorú je jeden z manželov povinný zaplatiť druhému na vyrovnanie jeho podielu, bola pokiaľ možno čo

najnižšia. Ďalej pre rozhodnutie o tom, komu bude spoločná nehnuteľnosť prikázaná, treba skúmať,
akou mierou sa tá-ktorá zo strán pričinila o jej nadobudnutie, ktorý z nich je na ňu väčšmi odkázaný a
napokon aj na solventnosť v súvislosti s povinnosťou vyplatenia podielu druhej strane.Predmetom vyporiadania sú v danom prípade budova s. č. XX postavená na parc. č. XX/X spolu s
pozemkom parc. reg. „C" č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 183 m2, zapísané na LV č.
XXXX pre kat. úz. P., obec P., okres S.; ďalej stavba - garáž s. č. XXX na parc. č. XXX/X zapísaná na

LV č. XXXX pre kat. úz. P., obec P., okres S. a napokon spoluvlastnícky podiel 1/2-ice na nehnuteľnosti
rodinný dom s. č. XXX na parc. č. XXX/X, zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. P., obec P., okres S.; keď
z LV č. XXXX vyplýva, že výlučným vlastníkom zvyšného podielu 1/2-ice na dome s. č. XXX je žalobca,
ktorý je tiež podľa LV č. XXX pre kat. úz. P., výlučným vlastníkom nehnuteľností na ktorých sa tento
rodinný dom nachádza ako aj priľahlých pozemkov, a to pozemkov registra „C" parc. č. XXX/X - zast.

plochy o výmere 454 m2, parc. č. XXX - záhrady o výmere 677 m2, parc. č. XXX/X - záhrady o výmere
146 m2, parc. č. XXX/X - zast. plochy o výmere 35 m2.
Vzhľadom na aktuálne vlastnícke pomery k nehnuteľnostiam tvoriacim masu BSM dospel súd k
záveru,ženajrozumnejšiemu,najefektívnejšiemuanajspravodlivejšiemuusporiadaniuvzťahovvdanom
prípade bude zodpovedať také riešenie, keď do BSM patriaci spoluvlastnícky podiel 1/2-ice na
nehnuteľnosti rodinný dom s. č. XXX na parc. č. XXX/X, zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz. P. spolu

s garážou s. č. XXX na parc. č. XXX/X zapísanou na LV č. XXXX pre kat. úz. P. prikáže do výlučného
vlastníctva žalobcu a budovu s. č. XX postavenú na parc. č. XX/X spolu s pozemkom parc. reg. „C" č.
XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 183 m2, zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. P. prikáže
do výlučného vlastníctva žalovanej.
V danom prípade bolo zistené, že tak žalobca ako aj žalovaná sa rovnakým spôsobom pričinili o

nadobudnutie predmetných nehnuteľností, obaja sa podieľali na výstavbe rod. domu s. č. XXX s
garážou, dom s. č. XX s pozemkom nadobudli zo spoločných prostriedkov za trvania manželstva a keďže
ich deti sú už dospelé, nie je potrebné prihliadať na potreby maloletých detí (syn F. na ktorého žalovaná
poukazovala je dospelý, na jeho potreby súd pri vyporiadaní BSM neprihliada). Pokiaľ ide o odkázanosť
na bývanie v dome s. č. XXX, tak žalobca ako aj žalovaná uvádzali, že by chceli v tomto dome zostať

bývať, momentálne spolu v tomto dome nežijú, pretože spoločného spolužitia nie sú schopní, pričom
zo samotného priebehu konania, písomných podaní a vyjadrení strán na pojednávaniach je zrejmé, že
žalobca a žalovaná nie sú schopní rozumnej vzájomnej komunikácie, už vôbec sa nevedia dohodnúť
na spoluužívaní vecí, teda kto ktorú nehnuteľnosť, prípadnej je časť bude užívať a akým spôsobom,
nevedia sa dohodnúť na údržbe, úpravách a opravách spoločných nehnuteľností, ani na úhradách

vynaložených nákladov, vo svojich názoroch sa absolútne rozchádzajú. Žalobca je výlučným vlastníkom
zostávajúceho podielu 1-ice na dome s. č. XXX ako aj pozemkov pod ním, býva v podnájme, do domu
sa chce vrátiť, opraviť ho s tým, že by tam mohol bývať aj so synom. Vzhľadom na vlastnícke pomery
k domu s. č. XXX a pozemkom na ktorých dom stojí je preto účelné, aby spoluvlastnícky podiel 1-ice
patriaci do BSM k domu s. č. XXX bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalobcu, nakoľko tento ako

výlučný vlastník celej nehnuteľnosti bude môcť túto nehnuteľnosť efektívne v celom rozsahu užívať,
bude môcť samostatne rozhodovať o hospodárení a nakladaní s touto nehnuteľnosťou. Ak by súd tento
spoluvlastnícky podiel 1-ice k rodinnému domu s. č. XXX prikázal či už celý, alebo z neho podiel 1-ice,
teda podiel 1-iny žalovanej, založil by svojim rozhodnutím komplikovaný spoluvlastnícky vzťah, ktorého
spoluvlastníci by sa nevedeli dohodnúť na užívaní tejto nehnuteľnosti, t. j. kto bude ktorú časť užívať tak,

aby nedochádzalo k tzv. „nadužívaniu" spoluvlastníckeho podielu žalovanej a prisvojovaniu si úžitkovej
hodnoty spoluvlastníckeho podielu vo výlučnom vlastníctve žalobcu žalovanou. Spoluvlastníci by sa
nevedeli dohodnúť na udržiavaní tejto nehnuteľnosti a nevyhnutných opravách, ktoré táto nehnuteľnosť
v zmysle záverov znaleckého posudku Ing. L. vyžaduje (zemná vlhkosť, rozpraskaný sokel, statická
porucha v nosnom múre), čo by viedlo k ďalším zbytočným súdnym sporom a nehnuteľnosť by sa

nemohla riadne a účelne užívať. Navyše žalobca opakovane deklaroval, že v prípade prikázania domu
s. č. XXX do podielového spoluvlastníctva, podá ihneď žalobu o jeho zrušenie a vyporiadanie.
Súd zohľadnil tiež skutočnosť, že žalovaná nemá právo prístupu k domu s. č. XXX cez pozemky žalobcu.
Súd spravidla nemôže rozhodnutím o vyporiadaní BSM, ktorého predmetom je stavba zriadená na
pozemku vo výlučnom vlastníctve jedného z bezpodielových spoluvlastníkov, vytvoriť právny stav, že

by nebolo isté, či a aké má vlastník stavby právo k časti pozemku, na ktorom stavba stojí a kedy by
vlastník stavby nemal zabezpečený prístup k stavbe. Prípadná otázka zabezpečenia prístupu k domu a
vyporiadanie vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom domu nie je predmetom tohto konania (§
151o ods. 3 OZ), (rozsudok NS ČR z 5.5.2008, 22Cdo 1187/2008). Je nežiaduce vytvárať trvalý stav, keď
vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom zastavaného pozemku, najmä keď platné právo neumožňuje

v danej situácii zriadiť pre vlastníka stavby vecné právo mať stavbu na cudzom pozemku (rozsudok NS
ČCRz29.9.2005,sp.zn.22Cdo180/2005).Občianskyzákonníkneumožňujevsúvislostisvyporiadaním
zaniknutého BSM zriaďovať vecné bremená, takýto postup nie je možné zvoliť ani na základe analógie,
či založiť za použitia ustanovenia § 3 ods. 1 OZ. Súd preto zamietol návrh žalobkyne na doplneniedokazovania na vypracovanie geometrického plánu na zakreslenie vecného bremena práva prechodu
cez parcely žalobcu, pretože zriadiť vecné bremeno rozhodnutím súdu o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva zákon neumožňuje. Pokiaľ by súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán k

domu s. č. XXX prikázaním či už celého spoluvlastníckeho podielu 1-ice patriaceho do BSM alebo
len polovice z tohoto podielu, t. j. 1/4 -iny do vlastníctva žalovanej, žalovaná by nemala zabezpečený
prístup k nehnuteľnosti cez pozemky, na ktorých stavba stojí a vecné bremeno by bolo možné zriadiť
len v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 3 OZ. Súd tak nemôže
bezpodielové spoluvlastníctvo, ktorého predmetom je spoluvlastnícky podiel 1-ice na stavbe - dom s.

č. XXX zriadenej na pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobcu vyporiadať tak, že by túto prikázal do
výlučného vlastníctva žalovanej.
Pokiaľ žalovaná argumentovala niektorými rozhodnutiami súdnej praxe, podľa ktorých je
možné výnimočne na základe okolností konkrétneho prípadu, prikázať predmet bezpodielového
spoluvlastníctva do podielového spoluvlastníctva oboch manželov (napr. R 76/1970, rozsudok NS ČR zo
dňa 17.5.2001, sp. zn. 629/2000), je nevyhnutné uviesť, že tieto súdne rozhodnutia prevažne vychádzali

zo zistenia, že spolužitie strán v predmetnej nehnuteľnosti nevedie ku konfliktom a že takýto stav by
stranám prípadne vyhovoval i naďalej. V danom prípade je však zrejmé, že ďalšie spolužitie žalobcu
a žalovanej v dome s. č. XXX je nemysliteľné. Žalobca a žalovaná spolu nevedia nekomunikovať,
nevedia sa dohodnúť na užívaní a udržiavaní tejto nehnuteľnosti, ani na úhrade nákladov na ňu, táto
nehnuteľnosťsinavyšenevyhnutnevyžadujeďalšieopravy,čopredpokladáďalšiespoločnérozhodnutia

o spôsobe vykonania opráv a úhrade nákladov. V záujme prospešného užívania nehnuteľnosti domu
s. č. 364 tak vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva strán k domu s. č. 364 či už prikázaním
podielu 1-ice do výlučného vlastníctva žalovanej, alebo prikázaním tohto podielu do podielového
spoluvlastníctva strán, neprichádza do úvahy. Rozhodnutia súdnej praxe o vyporiadaní BSM prikázaním
do podielového spoluvlastníctva bývalých manželov sú rozhodnutiami výnimočnými, pričom v danom

prípade predpoklady pre takéto výnimočné rozhodnutie nenastali.
Súd má za to, že vyporiadanie BSM prikázaním podielu 1-ice na dome s. č. XXX do vlastníctva
žalovanej (kedy by žalobca zostal výlučným vlastníkom podielu 1-ice a pozemkov pod domom a
žalovaná by sa stala výlučnou vlastníčkou podielu 1-ice na dome), alebo prikázaním tohto podielu do
podielového spoluvlastníctva strán (kedy by sa žalobca stal výlučným vlastníkom podielu 3-ín na dome

s. č. XXX a zostal by výlučným vlastníkom pozemkov pod domom a žalovaná by sa stala výlučnou
vlastníčkou podielu 1-iny na dome), nie je účelné aj preto, lebo žalovaná sa navrhovanými spôsobmi
vyporiadania BSM v podstate domáha, že chce naďalej užívať tzv. prednú časť domu, resp. izby,
ktoré si aktuálne vyčlenila, t. j. kuchyňu, obyvačku, detskú izbu, chodbu, vchod a schody z dvora,
avšak ideálny spoluvlastnícky podiel 1- ice na dome s. č. XXX je menší ako celá tzv. predná časť

domu, navyše ho nemožno vzťahovať na užívanie konkrétnych izieb, nakoľko spoluvlastnícky podiel
neznamená,ževlastníckeprávospoluvlastníkasavzťahujenaurčitúkonkrétnučasťnehnuteľnosti,ktorá
je v spoluvlastníctve, ale je iba číselným vyjadrením právneho postavenia spoluvlastníka k ostatným
spoluvlastníkom a znamená mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach
vyplývajúcichzospoluvlastníctvakspoločnejveci,naužívaníspoločnejveci,pričomjezrejmé,žepredná

časť domu, ktorú užíva žalovaná je väčšia ako spoluvlastnícky podiel 1-ice k domu, teda v prípade
prikázania jej celého podielu 1- k domu by nevyhnutne žalovaná aj tak musela po dohode so žalovaným
zmeniť spôsob/rozsah užívania domu s. č. XXX, a naviac v prípade, že by jej bola prikázaná polovica
tohto podielu , t. j. celkom 1-ina na dome s. č. XXX, musela by rozsah užívania domu s. č. XXX ešte
výraznejšie obmedziť tak, aby mal žalovaný možnosť užívať svoj zodpovedajúci podiel 3-ín na tomto

dome. Strany by tiež museli byť schopné sa na takomto spôsobe užívania domu s. č. XXX dohodnúť,
čo však v ich prípade preukázané nebolo.
Žalovaná ako hlavný dôvod pre prikázanie domu s. č. XXX do podielového spoluvlastníctva strán,
resp. pre reálne rozdelenie tejto nehnuteľnosti uvádzala, že prikázaním tohto domu do vlastníctva
žalobcu by prišla o bývanie, pričom nemá kde inde uspokojiť svoju bytovú potrebu, poukazovala

na svoje práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, právo na bývanie, právo na ochranu domova. Je
nevyhnutné uviesť, že ustanovenie § 150 OZ neupravuje zásadu, podľa ktorej by bolo nevyhnutné
pri vyporiadaní BSM prihliadať na to, či bude vyriešená bytová otázka oboch manželov. Vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva podľa § 150 OZ má jednak kvalitatívnu stránku, t. j. usporiadanie
vlastníctva k jednotlivým veciam, jednak kvantitatívnu stránku, pri ktorej ide o hodnotové podiely strán.

V dôsledku vyporiadania BSM v zásade zo spoluvlastníctva vylúčený účastník stráca právny dôvod
užívania domu a žiadne ustanovenia zákona výlučnému vlastníkovi domu neukladá, aby ďalej trpel
užívanie domu bývalým manželom, alebo aby mu zabezpečil bytovú náhradu, či znášal iné obmedzenie
vlastníckeho práva, ktoré môže byť ustanovené jedine zákonom. Takéto obmedzenie nemôže vyplývaťani z analogického použitia zákona. Podstatou rozhodnutí o vyporiadaní BSM je určenie, komu k
jednotlivým veciam patriacim do BSM vlastníctvo k veci zostane a kto ho stráca. Kritérium zabezpečenia
bývaniakaždémuzbezpodielovýchspoluvlastníkovzákonneustanovuje.Jezrejmé,žežalovanávdome

s. č. XXX prežila prevažnú časť života, rovnako tak žalobca, ktorý bol (hoci výlučný vlastník podielu 1/2
na dome a pozemkov pod domom) z užívania tejto nehnuteľnosti v posledných rokoch nedobrovoľne
vylúčený, a to predovšetkým z dôvodu nemožnosti spolužitia v jednom dome so žalovanou. Pokiaľ ide o
zabezpečenie práva na bývanie, toto si môže žalovaná zabezpečiť z hodnôt, ktoré vyporiadaním BSM
získava, keď súd jej prikázal budovu s. č. XX s pozemkom parc. č. 21/3 v k. ú. P., ktorú po potrebných

stavebných úpravách (možnosť využiť prostriedky z vyrovnacieho podielu, ktorý súd uložil zaplatiť
žalobcovi žalovanej) a po povolení stavebným úradom, môže použiť na vlastné bývanie, prípadne môže
dom s. č. XX s pozemkom parc. č. 21/3 predať a za výťažok z predaja spolu s vyplateným vyrovnacím
podielom od žalobcu, si môže zabezpečiť iné vlastné bývanie, či už v menšom domčeku alebo garsónke,
alebo vo forme nájmu bytu, prípadne môže dom s. č. XX s pozemkom prenajímať na podnikateľské
účely a z príjmu z prenájmu si platiť vlastné nájomné, či splácať hypotéku, ktorou si bývanie zabezpečí.

Vzhľadom na to, že žalovaná prostredníctvom domu s. č. XX s pozemkom parc. č. 21/3 spolu s
vyplateným vyrovnacím podielom od žalobcu má možnosť uspokojiť svoje bytové potreby (úprava domu
na bývanie, predaj domu a kúpa inej nehnuteľnosti, prípadne nájom), súd na strane žalovanej nezistil
také okolnosti subjektívneho charakteru - zdravotný stav, sociálne dôvody, stav odkázanosti na bývanie
v dome s. č. XXX - pre ktoré by si žalovaná nemohla svoje bytové potreby uspokojiť inde.

Nie je pritom podstatné, že budova s. č. XX postavená na parc. č. XX/X zapísaná na LV č. XXXX pre
kat. úz. P. je v zmysle aktuálneho zápisu katastri nehnuteľností, ako aj podľa vyjadrenia znalcov G.. A.
a G.. L. prevádzkovou budovou, nevhodnou na bývanie, pretože žalovaná túto stavbu môže využívať
buď so zreteľom na jej terajší účel a potom z dosiahnutých výnosov riešiť svoje bývanie, alebo túto
v súlade s technickými normami a po zabezpečení potrebných povolení zmeniť na stavbu vhodnú na

bývanie. Správne posúdenie toho, o aký druh stavby sa v prípade domu s. č. XX jedná, malo význam
len z hľadiska stanovenia všeobecnej hodnoty tejto nehnuteľnosti (kde sa znalci jednoznačne zhodli, že
ide o prevádzkovú budovu), nie pre posúdenie otázky, či týmto domom bude vyriešená bytová otázka
žalovanej. Skutočnosť, že stavba s. č. XX je t. č. inou budovou a nie rodinným domom, potvrdzujú aj
listinné dôkazy Žiadosť o dopredaj budovy zo dňa 24.5.1993 (viď. odsek 41.), Notárska zápisnica č. NZ

87/93, N 89/93 zo dňa 8.9.1993 (viď. odsek 42.), Oznámenie Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor
zo dňa 2.6.2017 spolu s prílohami (viď. odsek 43.). Súd preto zamietol návrh žalovanej na doplnenie
dokazovania zabezpečením vyjadrenia orgánov na úseku hygieny, či je stavba súp. č. XX vhodná na
bývanie, pretože už z vyjadrení znalcov vyplýva, že momentálne vhodná na bývanie nie je, avšak súd
žalovanej ani neukladá, aby v tomto dome v stave v akom aktuálne je, bývala, ale ako bolo uvedené

vyššie, môže tento dom prenajímať, opraviť, predať a týmto spôsobom vyriešiť svoje bývanie.
Pokiaľ žalovaná poukazovala na právo na zachovanie domova, je nevyhnutné uviesť, že v prípade
rozvodu manželstva, s ktorým je spojené vyporiadanie majetkových hodnôt, ktoré manželia za trvania
manželstva nadobudli, musí bývalý manžel nevyhnutne rátať s tým, že sa bude musieť zmeneným
okolnostiam prispôsobiť, teda sa i prípadne presťahovať a vytvoriť si nový domov na novom mieste.

Zachovanie základných ľudských práv, ktorými žalovaná argumentovala a ktoré v podstate vybrala
z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 279/2012 zo dňa 14.11.2013, bral súd v tejto
inej sporovej veci do úvahy iba celkom výnimočne, a to pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
bývalých manželov, kedy nad záujem podielového spoluvlastníka na konečnom usporiadaní vzťahov
z podielového spoluvlastníctva jeho zrušením a vyporiadaním, nadradil záujem maloletých detí

podielových spoluvlastníkov na zachovanie ich domova v danej nehnuteľnosti, a teda žalobu o zrušenie
podielového spoluvlastníctva k bytu súd zamietol nie z dôvodov na strane bývalej manželky, ale z
dôvodu zachovania domova maloletých detí, pričom uviedol, že takéto rozhodnutie je dočasné, kým
deti nenadobudnú schopnosť vytvoriť si inde vlastný domov. V tomto konaní však potreba uspokojenia
bytových potrieb maloletých detí nevystupuje, žalovaná je dospelá osoba, má schopnosť samostatne

sa živiť, vyporiadaním BSM nadobúda hodnoty prostredníctvom ktorých je schopná vyriešiť svoju
bytovú otázku, preto nie je možné dospieť k záveru, že prikázaním podielu 1-ice na dome s. č.
XXX do vlastníctva žalobcu dôjde k zásahu do jej práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, práva na
bývanie, či práva na domov. H. o vyporiadaní BSM nemá byť rozhodnutím dočasného charakteru,
naopak, má sa ním natrvalo vyriešiť vyporiadanie majetkových hodnôt medzi bývalými manželmi. Preto

bol celkom nedôvodný návrh žalobkyne aby súd žalobu v časti o vyporiadanie BSM vo vzťahu k
spoluvlastníckemu podielu 1-ice k domu s. č. XXX „nateraz" zamietol, s tým, že by išlo o dočasné
rozhodnutie, kým si žalovaná nebude môcť vyriešiť inak svoju bytovú potrebu. V BSM sa zásadne naraz
vyporiadavajú všetky majetkové hodnoty doň patriace, a to z hľadiska potreby celkového usporiadaniavzťahov medzi bývalými manželmi, ako aj v súvislosti s potrebou určiť správne výšku vyrovnacieho
podielu medzi bývalými manželmi titulom hodnotového vyporiadania BSM. Preto zamietnutie žaloby o
vyporiadanie BSM v časti o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva k spoluvlastníckemu podielu

k nehnuteľnosti patriacemu do BSM je v zmysle zákona neprípustné. Takúto možnosť zákon vyslovene
upravuje iba v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (§ 142 ods. 2 OZ), ktoré
konanie má celkom iný charakter ako konanie o vyporiadanie BSM. Kým pri vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva sa medzi podielovými spoluvlastníkmi usporadúvajú vzťahy týkajúce sa jednej veci,
pričom súd rozhoduje aj o tom, či toto podielové spoluvlastníctvo zruší alebo nezruší, pri vyporiadaní

BSM, toto bezpodielové spoluvlastníctvo už zaniklo, avšak právne vzťahy k veciam sa po zániku BSM
až do rozhodnutia súdu o jeho vyporiadní analogicky spravujú ustanoveniami o BSM, pričom výsledkom
rozhodnutia súdu o vyporiadaní BSM má byť také usporiadanie, aby podiely oboch bývalých manželov
na majetku boli v zásade rovnaké. Navyše ak by súd teoreticky žalobu o vyporiadanie BSM v časti
spoluvlastníckeho podielu na dome s. č. 36X zamietol, automaticky by nastala fikcia v zmysle ust. §
149 ods. 4 OZ, teda vzniklo by podielové spoluvlastníctvo medzi stranami a takéto rozhodnutie súdu

by predstavovalo denegatio iustitiae, v podstate by išlo o odmietnutie súdu rozhodnúť o vyporiadaní
zaniknutého BSM.
Ďalším kritériom, ktoré súd zohľadnil pri rozhodovaní o vyporiadaní nehnuteľností patriacich do BSM
bola zásada, že manželovi, ktorý pri vyporiadaní BSM vyžaduje prikázanie nehnuteľnosti do svojho
vlastníctva a ktorému svedčí hľadisko účelného využitia tejto nehnuteľnosti, ale nemá prostriedky na

vyporiadanie podielu druhého manžela, nemožno v zásade nehnuteľnosť prikázať, najmä ak druhý
manžel je solventný a tiež žiada, aby mu boli nehnuteľnosti prikázané (rozsudok NS ČR z 15.6.2006,
sp. zn. 22Cdo 680/2005). Žalovaná v konaní opakovane uvádzala, že nemá finančné prostriedky na
vyplatenie vyrovnacieho podielu žalobcovi, naopak žalobca uvádzal a predložil aj doklad o tom, že je
schopný žalovanej vyrovnací podiel zaplatiť, a to na základe pôžičky od S. H. vo výške XX.XXX eur

(doklad opísaný v odseku 49.)
Kžiadostižalovanej,abyjejžalobcavprípademuprikázaniarodinnéhodomus.č.XXX,tentozabezpečil
zodpovedajúcu bytovú náhradu, súd uvádza, že konanie o vyporiadanie BSM je konaním, kde určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu ( § 150 OZ). V rámci
konania o vyporiadanie BSM nemožno právo na bytovú náhradu zo spoluvlastníctva vylučovanému

spoluvlastníkovi založiť ani za použitia ustanovenia § 3 ods. 1 OZ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR
z 2.11.2000, sp. zn. 22Cdo 1217/1999), podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Na získanie bytovej náhrady
(upravovanej zákonom pri nájme bytu) by mala druhej strane slúžiť vyplatená suma určená na
vyporiadanie podielu. Bolo by značným zvýhodnením zo spoluvlastníctva vylučovaného účastníka, keby

mu popri nezníženej finančnej náhrade mal druhý účastník zabezpečiť naturálnu náhradu - náhradný byt
či náhradné bývanie. Požiadavke spravodlivosti či rovnosti oboch strán zodpovedá, aby vylúčená strana
v rámci jej podielu dostala ekvivalentnú náhradu toho, čo druhá strana prikázaním do jej vlastníctva
získava. V danom prípade okrem hnuteľných vecí žalovaná získava nehnuteľnosť dom s. č. XX s
pozemkom parc. č. XX/X ako aj vyrovnací podiel v peniazoch, ktorých prostredníctvom môže uspokojiť

svoju bytovú potrebu. Súd preto žalovanej právo na bytovú náhradu podľa § 216 ods. 2 a contrario,
viazaný spôsobom usporiadania vzťahov medzi stranami upraveným príslušnými ustanoveniami § 149
a nasl. OZ, nepriznal.
K možnosti vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k podielu 1-ice na dome s.
č. XXX, reálnym rozdelením tejto nehnuteľnosti, ktorú možnosť navrhovala žalovaná, súd uvádza, že v

konaní o vyporiadanie BSM, spôsob vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti jej
reálnym rozdelením v zmysle ustanovenia § 150 OZ nie je možný a neprichádza do úvahy ani použitie
analógie s ustanovením § 142 ods. 1 veta tretia OZ. Súd možnosť reálneho rozdelenia nehnuteľnosti
v tomto konaní zvažoval len ako ďalší možný postup v prípade, že by svojim rozhodnutím založil
podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k domu s. č. XXX, teda skúmal, či by následne v

konaní o vyporiadanie tohto podielového spoluvlastníctva, bolo možné situáciu žalobcu a žalovanej
riešiť reálnym rozdelením domu s. č. XXX. Ak by súd BSM vyporiadal prikázaním podielu 1-ice na
dome s. č. XXX do vlastníctva žalovanej, žalobca by zostal výlučným vlastníkom podielu 1-ice na
dome a výlučným vlastníkom pozemkov pod domom a žalovaná by sa stala výlučnou vlastníčkou
podielu 1-ice na dome, alebo ak by súd prikázal žalovanej polovicu tohto podielu, žalobca by sa

stal výlučným vlastníkom podielu 3-ín na dome s. č. XXX a zostal by výlučným vlastníkom pozemkov
pod domom a žalovaná by sa stala výlučnou vlastníčkou podielu 1-iny na dome. Rozdelenie stavby
na právne samostatné veci je možné vykonať len na základe rozhodnutia stavebného úradu podľa
§ 85 Stavebného zákona. Je prípustné len vtedy, ak na základe stavebných úprav urobených podľastavebných predpisov vzniknú samostatné veci (§ 118 OZ), pričom samostatnosť vecí je daná aj ich
funkčnosťou. Reálne rozdelenie stavby je v zásade možné, a to len vtedy, ak vzniknú na základe
stavebných úprav vykonaných podľa predpisov o stavebnom konaní samostatné budovy (R 108/1967).

Nie je teda prípustné delenie podľa poschodí a ich častí (horizontálne delenie), ale len vertikálne
delenie,atotak,ževýsledkomdeliacichstavebnýchúpravbudeexistenciasamostatnejveci.Rozdelenie
stavebnej parcely geometrickým oddeľovacím plánom nestačí na reálne rozdelenie stavby na dve alebo
viac samostatných vecí (rozsudok NS ČR z 27.5.2004, sp. zn. 22Cdo 629/2004). Stavbu možno reálne
rozdeliť len vertikálne. Ak reálne rozdelenie nemožno uskutočniť bez nákladných stavebných úprav,

vec treba považovať za reálne nedeliteľnú (R 61/1968, uznesenie NS ČR z 19.4.2007, sp. zn. 22Cdo
960 /2006). Ak žiadny zo spoluvlastníkov nie je ochotný nič vynaložiť na vykonanie nevyhnutných
stavebných úprav, musela by sa stavba z tohto hľadiska považovať za nedeliteľnú (R 45/1991).
Rozdelenie domu na dva samostatné objekty nemožno zamieňať s rozdelením bytového domu, či
budovy na byty v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov. Podielové spoluvlastníctvo k
bytovému domu možno rozdeliť aj na bytové jednotky, ak vzťahy medzi účastníkmi pri užívaní domu sú

po dlhšiu dobu nekonfliktné a ich nezhody nevyžadujú rozhodovanie súdu podľa § 139 OZ (rozsudok
NS ČR z 22.4.2004, sp. zn. 22Cdo 559/2004, rozsudok NS ČR z 5.9.2005, sp. zn. 22Cdo 1644/2005).
V danom prípade znalci G.. H. L. ako aj G.. Y. C. uviedli, že reálna deľba domu s. č. XXX na dva domy
by bola možná, avšak dosiaľ nebola realizovaná. Znalec Ing. H. L. pri výsluchu uviedol, že pokiaľ ide
o dom s. č. XXX v podstate technicky a prevádzkovo ide o dva objekty (tzv. predná časť a zadná

časť), avšak majetkovo-právne je to stále len jeden objekt, pričom reálna deľba okrem technických
a stavebno-právnych podmienok vyžaduje aj majetkovo-právne podmienky, je potrebné stanovisko
stavebného úradu, geometrický plán, stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie, rozhodnutie o
pridelení súpisného čísla. V danom prípade žalovaná ohľadom možnosti reálnej deľby domu s. č. XXX
predložila iba geometrický plán G.. U. H. č. 2/2005 na rozdelenie domu s. č. XXX, podľa ktorého dom

na pozemku parc. č. XXX/X, by bolo možné rozdeliť tak, že by pod ním boli vytvorené parcely č. XXX/
X (pod tzv. prednou časťou domu), ktorá by podľa pripojeného výkazu výmer mala výmeru 124 m2, a
parcelu č. XXX/X (pod tzv. zadnou časťou domu), ktorá by podľa pripojeného výkazu výmer mala výmeru
41 m2. Žalobkyňa tiež navrhovala doplniť dokazovanie vypracovaním ďalšieho geometrického plánu na
rozdelenie rodinného domu s. č. XXX, ktorý návrh vzhľadom na už predložený geometrický plán bol

nadbytočný a navyše takýto dôkaz v konaní bol vzhľadom na ďalšie závery súdu aj nepotrebný, preto
ho súd zamietol. V zásade platí, že na rozdelenie nehnuteľnosti nestačí iba geometrický plán, potrebné
je predovšetkým stavebnotechnické oddelenie jednotlivých častí, ku ktorému dosiaľ nedošlo a žalovaná
nepredložila ako dôkaz ani príslušný projekt, ktorým by sa takéto rozdelenie riešilo. Z vyjadrenia znalca
Ing. H. L. pritom mal súd za preukázané, že v prípade rodinného domu s. č. XXX by reálna deľba tejto

nehnuteľnosti bola možná iba vo vertikálnom smere na tzv. prednú časť domu a tzv. zadnú časť domu,
znalec uviedol, že iný spôsob by bol konštrukčným absolútnym prebudovaním stavby vybudovaním
novej zvislej steny, nakoľko reálna deľba vo zvislom smere musí ísť cez všetky podlažia, čiže aj cez
suterén a podkrovie. Podľa znalca nie je technicky možné vykonať reálnu deľbu takým spôsobom, aby
sa v dome s. č. XXX oddelila časť, ktorú aktuálne užíva žalovaná, t.j. z prednej časti sa oddelila len

kuchyňa, obývačka, detská izba a schodisko, pretože ak by sa mali dodržať všetky predpisy vrátane
požiarnych,hygienickýchastatických,takýtozásahbysablížilknákladomvovýške30až50%zhodnoty
domu, vyžadoval by si takmer novú strechu, požiarne steny, nosné steny, išlo by o totálnu rekonštrukciu,
pričom oddelenie len izieb bez súčasného oddelenia pivnice a strechy, ako požadovala žalovaná, nie
je možné, deľba by totiž musela ísť cez všetky poschodia. Reálnou deľbou by sa potom musela pod

príslušnou časťou domu vytvoriť samostatná parcela, pričom by išlo znova o zriadenie stavby na cudzom
pozemku (vo výlučnom vlastníctve žalovaného). Znalec uviedol, že za určitých podmienok je možné aj
horizontálne delenie nehnuteľností na poschodia a jednotlivé byty, čo je však v tomto prípade vylúčené.
PodľaznalcaG..L.bybolavdanomprípademožnáibareálnadeľbanaprednúazadnúčasť,vyžadovala
by si náklady na zriadenie WC a kúpeľne v zadnej časti. Znalec tiež potvrdil, že ak by sa zrealizovala

takáto reálna deľba domu s. č. XXX, bol by jednoznačne výrazný rozdiel vo všeobecnej hodnote prednej
a zadnej časti, pričom hodnota prednej časti by bola výrazne vyššia ako hodnota zadnej časti.
Súd dospel k záveru, že riešenie spoluvlastníctva medzi žalobcom a žalovanou reálnou deľbou domu
s. č. XXX na tzv. prednú a zadnú časť, nie je v danom prípade možné, a to vzhľadom na to, že do BSM
patrí iba podiel 1-ice na dome s. č. XXX, pričom podľa geometrického plánu G.. H., pozemok pod tzv.

prednou časťou by mal výmeru 124 m2 a zadná časť by mala výmeru 41 m2, čiže to nezodpovedá
vlastníckym podielom na predmetnej nehnuteľnosti, keď podiely na túto nehnuteľnosť sú ideálne, pričom
takýmto rozdelením domu s. č. XXX vzniknú hodnotne rozdielne samostatné diely nehnuteľnosti (sú
rôzne vybavené, v rozdielnom stave zachovanosti), predná časť domu by mala hodnotu výrazne vyššiuako zadná časť domu, teda hodnota prednej časti by bola výrazne väčšia ako je hodnota podielu 1-
na dome s. č. XXX, teda podiel 1-ice ktorý patrí do BSM je menší ako celá predná časť domu, takže
žalovanej by nebolo možné prikázať celú prednú časť domu, ktorej sa reálnou deľbou domáhala, pričom

rozhodnutím o vyporiadaní BSM nie je možné meniť spoluvlastnícky podiel žalobcu vo výške 1-ice,
ktorý má vo svojom výlučnom vlastníctve. Aby hodnoty spoluvlastníckych podielov žalobcu a žalovanej
(ktorej by bol prikázaný celý podiel 1-ice patriaci do BSM) boli rovnaké, žalobca by okrem zadnej časti
(výmera 41 m2), musel nevyhnutne dostať aj určitú časť prednej časti domu, čo v zmysle stanoviska
znalca Gombára by viedlo k absolútnej rekonštrukcii domu s nákladmi okolo 50%, teda k jej totálnemu

prebudovaniu, čo by bolo spojené s neúmernými nákladmi. Reálne rozdelenie by bolo možné len v
prípade, ak by žalovaná zostala bývať v tzv. zadnej časti, pričom by jej bol prikázaný podiel 1-iny na
dome s. č. XXX, ktorú možnosť však žalovaná vôbec nepripúšťala. Navyše ako bolo vyššie uvedené,
v prípade reálneho rozdelenia domu s. č. XXX., by museli byť žalobca so žalovanou schopní ďalšieho
spolužitia v susediacich nehnuteľnostiach, bolo by potrebné zriadiť právo prístupu žalovanej k domu cez
pozemky žalobcu.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej k podielu 1-ice na dome s. č. XXX na pozemku parc. č. XXX/X
zapísanom na LV č. XXXX pre kat. úz. P., spôsobom, pri ktorom by bolo zachované spoluvlastníctvo
oboch k tejto nehnuteľnosti, teda či už prikázaním celého podielu 1-ice do výlučného vlastníctva
žalovanej, alebo prikázaním podielu 1-ice z tohto podielu, teda 1/4-iny do výlučného vlastníctva

žalovanej nie je efektívne, nemôže slúžiť účelnému užívaniu tejto nehnuteľnosti do budúcnosti a povedie
k vzniku ďalších súdnych sporov. Preto súd nehnuteľnosti patriace do BSM vyporiadal medzi stranami
tak, že žalobcovi prikázal do výlučného vlastníctva spoluvlastnícky podiel 1 v súčasnosti patriaci do
bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz.
P. - rodinný dom súp. číslo XXX postavený na parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere

454 m2 v kat. úz. P., vrátane príslušenstva (bez pozemkov), v zostatkovej hodnote 29.051,73 eur; spolu s
ním žalobcovi prikázal do výlučného vlastníctva garáž s. č. XXX zapísanú na LV č. XXXX, pre kat. úz. P.,
postavenú na parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 35 m2 v kat. úz. P., v zostatkovej
hodnote 5.098,65 eur, ktorá garáž je rovnako postavená na pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobcu a
slúži pre potreby vlastníka domu s. č. 364, resp. v podstate predstavuje príslušenstvo rodinného domu

s. č. 364 a do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č.
XXXX, pre kat. úz. P., obec P., okres S., a to budovu súp. číslo XX, vrátane príslušenstva postavenú
na parc. č. XX/X, ako aj pozemok parcelu registra „C" parc. č. XX/X - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 183 m2 v kat. úz. P., v zostatkovej hodnote 28.879,42 eur, ktorej rekonštrukciou, prenájmom
alebo predajom žalovaná môže vyriešiť svoje bývanie, rešpektujúc zásadu, že spôsob vyporiadania

bezpodielového spoluvlastníctva má byť zásadne taký, aby výška vyrovnacieho podielu na hodnotové
vyrovnanie BSM bola čo najnižšia.

67. Žalovaná v rámci vyporiadania BSM, žiadala s poukazom na § 150 OZ, náhradu investícií, ktoré
vynaložila po zániku BSM v období rokov 2002 - 2014 zo svojich vlastných prostriedkov na rodinný

dom s. č. XXX, a to konkrétne investícií v prednej časti tohto domu na: 1. zavedenie plynového
prietokového ohrievača a prípojky plynu, 2. obnovenie elektriky z elektrického stĺpa a elektrické hodiny,
3. zavedenie prívodu plynu do obývačky a zakúpenie piecky Lampart, 4. novo vybudovanú prípojku
vody, 5. novo vybudovanú prípojku kanalizácie a výmena rozvodu kanalizácie v dĺžke 16 metrov vedľa
domu od suseda M., 6. zvod dažďovej vody vedľa domu v dĺžke 16 metrov od suseda M., 7. zavedenie

kanalizácie vo vnútri domu - prípojky k vodovodu, k práčke a k sprchovému kútu, 8. zavedenie
nerezovej rúry z pece do komína, 9. na povale výmena expanznej nádoby vykurovacieho telesa na
kúrenie, 10. výmena troch dvier na izbách za plné, 11. vstavanú skriňu do obývačky, 12. nalepenie
stropu a výmaľovka, 13. zhotovenie sprchového kúta, 14. montáž vonkajších roliet, 15. zakrytie balkóna,
16. výmena okien a balkónových dverí. Vynaloženie týchto investícií žalovaná preukazovala jednak

svojimi čestnými prehláseniami (17x, bližšie uvedené v odseku 38. odôvodnenia), ďalej pokladničným
dokladom o nákupe plynových kachlí Lampart, faktúrou Západoslovenskej energetiky, a.s. za zapojenie
prípojky - prekládku plynu a príjmovým pokladničným dokladom o zaplatení, montážnym listom meradla
SPP distribúcia, Zmluvou o dodávke vody z verejného vodovodu a o odvádzaní odpadových vôd
verejnou kanalizáciou s Trnavskou vodárenskou spoločnosťou, a.s., spolu s montážnym listom. Uviedla,

že doklady o ostatných nákladoch si nezachovala. Na preukázanie výšky vynaložených investícií
navrhovala vykonať znalecké dokazovanie. K námietkam žalobcu, že s týmito investíciami nesúhlasil
a bude žiadať uvedenie nehnuteľnosti do pôvodného stavu uviedla, že rekonštrukcie, ktoré vykonala
spadajú spod režim ustanovenia § 145 OZ, išlo o bežné veci, na ktoré nebol potrebný súhlas žalobcu.Tieto investície jej majú byť nahradené v zmysle § 150 OZ, ako investície, ktoré vynaložila zo svojho
na spoločný majetok. Ďalej poukazovala na to, že v rámci konania o vyporiadanie BSM, nie je možné
žiadať uvedenie veci do pôvodného stavu. K argumentom žalobcu, že stavebné úpravy rodinného

domu s. č. 364 vykonala bez príslušných povolení uviedla, že žiadna zo stavieb nebola vykonaná bez
povolenia, predložila doklad o tom, že Obec P. ako stavebný úrad vykonal štátny stavebný dohľad za
účelom prešetrenia prác na rodinnom dome s. č. XXX, pričom skonštatoval, že nezistil žiadne porušenie
stavebného zákona. K žalobcom namietanej neúčelnosti vynaložených investícií uviedla, že balkón
musela zaskliť a okná vymeniť pretože jej cez ne fúkalo, tiež aby mala kde sušiť v zime prádlo, dvere

musela vymeniť, lebo žalobca so synom jej vylúpili zo starých dverí sklo, preto musela dať celé dvere,
žalobca po podaní žaloby o vyporiadanie BSM jej zamkol plynovú skrinku, elektriku dal napísať na jeho
matku, natiahol káble k sebe dozadu, odpojil žalobkyni vodu, polystyrénový strop v obývačke jej udržuje
teplo, žalobca zastavil vodu v pivnici v zadnej časti domu, žalovaná bola nútená v prednej časti domu
vyhotoviť sprchový kút.
Žalobca nesúhlasil s tým, aby boli zohľadňované investície žalovanej na rodinný dom s. č. XXX, pretože

on s vykonanými rekonštrukciami nesúhlasil, naopak žiadal uvedenie domu s. č. XXX do pôvodného
stavu. Pokiaľ ide vymenené dvere, alebo plynovú piecku, tieto veci si žalovaná podľa neho môže
zobrať. Nespochybňoval, že okná boli vymenené, avšak el. prípojka a prípojka vody sú neoprávnenými
stavbami. Žalovaná vymenila dvere, ktoré boli dobré, sú stále v pivnici, okná, ktoré vymenila, sa rovnako
nachádzajú v pivnici, ich výmena nebola potrebná. Elektrinu žalobca odhlásil, pretože žalovaná jej veľa

míňala, nová elektrina sa v dome nerobila, len si žalovaná dala novú prihlášku. Žalobca má vlastné
hodiny na elektrinu. Plyn tiež žalobca odhlásil, pretože v zadnej časti kde býva, plyn nie je a plyn bol
prihlásený na žalobcu. Zvod vody je tam od začiatku, je pôvodný. Všetky úpravy žalovaná robila bez
toho, aby to žalobcovi povedala, on jej súhlas na tieto úpravy nedal. Žalobca tiež dôvodil, že vyporiadaná
by mala byť iba polovica týchto investícií, pretože len polovica domu s. č. XXX patrí do BSM. Investície,

ktoré žalovaná vykonala boli podľa žalobcu neúčelné, znehodnotila tým stavbu, sprchový kút v kuchyni
niejeúčelný,žalovanásihomôžedemontovať,vstavanúskriňusirovnakomôžedemontovať,žalobcaju
nepotrebuje, dvere, ktoré mali byť vymenené, si môže rovnako zobrať, ako aj plynovú piecku v obývačke
a plynový prietokový ohrievač, je tiež potrebné odstrániť plynové rúry, ktoré hyzdia obytnú miestnosť,
elektrická prípojka vôbec nebola potrebná, kanalizácia vo vnútri domu bola robená kvôli sprchovému

kútu, vonkajšie rolety si žalovaná môže taktiež demontovať. Ďalej poukazoval na to, že spoluvlastníčkou
domu do 30.3.2005 v podiele 1/2-ica bola žalobcova matka Y. X., rod. O., od uvedeného dátumu bol
výlučným vlastníkom tohto podielu žalobca. Preto investície do uvedeného dátumu v podiele 1/2-ica
si mala žalovaná uplatniť voči žalobcovej matke, čo neurobila a tento nárok by bol dnes premlčaný. Z
investícií po 30.3.2005 si žalovaná mala voči žalobcovi uplatniť polovicu titulom výlučného vlastníctva

žalobcu k domu, čo neurobila a na tieto nároky žalobca vznáša námietku premlčania.

68. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom
zmysle, čo znamená, že ak sú predmetom vyporiadania BSM nehnuteľnosti, potom musí súd vyporiadať
aj stranami uplatnené investície, ktoré vynaložili na nehnuteľnosť zo svojho od času zániku BSM ku

dňu rozhodovania súdu. Aj keď zánikom manželstva zaniklo BSM aj k týmto nehnuteľnostiam, do ich
vyporiadania rozhodnutím súdu ide stále o nehnuteľnosti patriace obidvom bývalým manželom, a preto
investície treba analogicky vyporiadať podľa § 150 OZ (rozsudok NS ČR z 16.4.2008, sp. zn. 22Cdo
2735/2007).
Pre nakladanie s vecami patriacimi do zaniknutého a nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva

je potrebné na základe § 853 OZ postupovať analogicky podľa § 145 ods. 1 OZ a § 19 ods. 2
Zákona o rodine, podľa ktorých o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne (R 42/1972).
Ak dôjde k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z BSM, rozhodne na návrh súd podľa
ustanovenia§146OZ.Takýtonávrhmožnopodaťnielenpočastrvaniamanželstva,aleajpojehozániku,
ak BSM nebolo ešte vyporiadané (uznesenie NS ČR z 31.5.2001, sp. zn. 22Cdo 1044/2000). Medzi

takéto nezhody patria aj spory o vynaloženie nákladov na užívanie, udržiavanie a úpravu spoločných
vecí (napr. inštalácia plynovej prípojky, kotla a jeho napojenie na vykurovaciu sústavu domu a pod.).
Z výsledkov dokazovania nesporne vyplýva, že medzi stranami sporu k dohode o úpravách a
rekonštrukciách rodinného domu s. č. XXX, ktoré po zániku BSM vykonala žalovaná nedošlo, pričom
je nesporné, že žalovanej ako bezpodielovej spoluvlastníčke právo podieľať sa na užívaní predmetnej

nehnuteľnosti v rozsahu patriacom do BSM nesporne patrí. Z názvu bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov vyplýva, že každý z manželov je úplným vlastníkom veci, ktorá tvorí predmet ich majetkového
spoločenstva, pričom vlastníctvo jedného z manželov je obmedzené rovnakým (úplným) vlastníctvom
druhého manžela. Podľa ustanovenia § 144 OZ za bodkočiarkou, manželia uhrádzajú spoločnenáklady vynaložené na veci spadajúce do bezpodielového spoluvlastníctva, ako aj náklady spojené
s ich užívaním a udržiavaním. Nákladmi vynaloženými na veci, sú náklady použité na získanie,
nadobudnutie vecí do BSM; nákladmi spojenými s užívaním a udržiavaním veci sú napr. náklady na

rekonštrukciu rodinného domu, jeho opravu atď. Úhrada týchto nákladov sa spravidla uskutočňuje v
rámci hospodárenia s bezpodielovým spoluvlastníctvom. Ak ich však uhradil iba jeden z manželov zo
svojho oddeleného majetku, môže sa v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva domáhať
náhrady takto vynaložených nákladov. Ustanovenie § 144 OZ o spoločnom užívaní vecí v BSM platí
i v prípade, že spoločný majetok manželov síce zanikol, ale nebolo ešte vykonané jeho vyporiadanie.

Podľa ustálenej judikatúry sa obaja manželia majú v prípade absencie dohody podieľať na spoločných
platbách súvisiacich s užívaním spoločnej veci jednou polovicou.
Žalobca namietal, že so stavebnými úpravami a rekonštrukciami, ktoré po zániku BSM vykonala
žalovaná nesúhlasil a preto žiada uvedenie nehnuteľnosti do pôvodného stavu. V tom prípade však mal
možnosť v čase, kedy bezpodielové spoluvlastníctvo strán síce zaniklo, ale nebolo ešte vyporiadané,
domáhať sa žalobou podanou na súde podľa § 146 OZ, aby súd rozhodol o úprave spôsobu užívania

nehnuteľnosti, t. j. či žalovaná môže vykonávať jednotlivé stavebné úpravy, v akom rozsahu a akým
spôsobom, mal tiež možnosť návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia (predtým predbežného
opatrenia) domáhať sa, aby bolo žalovanej uložené zdržať sa úprav rodinného domu s. č. XXX, kým
nebude BSM vyporiadané. Žalobca však takéto svoje oprávnenie nevyužil, nechal žalovanú vykonávať
jednotlivé úpravy domu s. č. XXX, preto ak až v konaní o vyporiadanie BSM, t. j. so značným časovým

odstupom od času ich vykonania namietal neúčelnosť stavebných úprav a zmien a svoj nesúhlas, nie je
možné na tieto jeho námietky prihliadať, nakoľko takýto jeho postup sa javí ako účelový a v rozpore s
dobrými mravmi, keď žalovanú nechal vykonať stavebné úpravy ktorými zhodnotila nehnuteľnosť a teraz
sa nechce podieľať na ich náhrade. Navyše v konaní o vyporiadanie BSM, nie je v ustanovení § 150 OZ
právny základ pre rozhodovanie o uložení povinnosti na navrátenie veci do pôvodného stavu, tohto sa

mal žalobca domáhať samostatnou žalobou, navyše v konaní ani dôvody pre uloženie takejto povinnosti
žalovanej nepreukázal. Nedôvodná bola tiež námietka žalobcu, že žalovaná stavebné úpravy vykonala
bez príslušných povolení a teda stranám hrozia pokuty. Podľa vyjadrenia Obce P. zo dňa 27.8.2014,
stavebný úrad nezistil pri výkone štátneho stavebného dohľadu porušenie stavebného zákona (odsek
39. odôvodnenia).

V spore pritom žalovaná preukázala, že v čase od zániku BSM vynaložila na dom s. č. XXX patriaci
do BSM v podiele 1-ice, investície, zo svojho vlastného majetku. Toto preukázala jednak predloženými
pokladničnými dokladmi, faktúrami a zmluvami uzavretými s jednotlivými dodávateľmi energií, ako aj
znaleckým dokazovaním.
Podľa § 150 OZ je každý z manželov oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil

na spoločný majetok. Zákon používa slová, že je potrebné „uhradiť", čo zo svojho vynaložil, teda
z jazykového výkladu vyplýva, že ide o jeho náklad, ktorý bol vynaložený v minulej dobe a jeho
výška ku dňu vyporiadania BSM nie je nijako modifikovaná. V prípade investície jedného z bývalých
manželov do domu, ktorý v určitom podiele patrí do BSM, je potrebné, aby sa tomuto manželovi uhradili
finančné prostriedky skutočne vynaložené na tieto investície. Určujúce sú potom ceny obstaraných vecí

zabudovaných do domu, prípadne náklady na prácu s tým spojené, aké boli v čase, kedy boli vynaložené
(teda nie ku dňu zániku manželstva, prípadne ku dňu rozhodovania súdu; obdobne rozsudok NS ČR z
20.12.2000, sp. zn. 22Cdo 2655/1998). Investície z oddeleného majetku jednej zo strán do spoločného
majetku sa podľa § 150 druhá veta OZ totiž posudzujú oddelene od ceny veci, na ktorú boli vynaložené.
Zhodnotenie veci zo zdrojov nie spoločných v čase po zániku BSM, ktoré vtedy netvorili BSM, nemôže

mať vplyv na cenu veci pre účely vyporiadania BSM. Vynaložené investície sa teda nepremietajú do
ceny veci, na ktorú strana náklad vynaložila, ale do výroku, ktorým sa vyrovnávajú podiely strán na
vyporiadavanom majetku (rozhodnutie Městského soudu v Praze sp. zn. 2 Cdon 2060/97 z 7.12.1999).
Za účelom preukázania výšky vynaložených investícií, žalovaná navrhla vykonať znalecké dokazovanie,
pričom znalcom G.. Y. C., z odvetvia odhad hodnoty stavebných prác, bola v znaleckom posudku č.

133/2016 zo dňa 23.5.2016, stanovená hodnota stavebných prác a dodávok stavebných materiálov v
sume 6.213,04 eur bez DPH, čo je 7.269,73 eur s DPH (pri výpočte DPH bola znalcom zohľadnená
rozdielna výška DPH v jednotlivých rokoch). Prílohou znaleckého posudku bol potom krycí list rozpočtu
a podrobný rozpočet s výkazom výmer ako aj fotodokumentácia vykonaných stavebných úprav. Znalec
tiež v posudku potvrdil, že ohliadkou bolo zistené, že žalovaná vykonala všetky práce, ktoré bolo znalcovi

uložené oceniť. Uviedol však, že pokiaľ ide o vymaľovanie a úpravu stropu polystyrénovým obkladom,
tieto nie sú investíciou, ktorá má trvalý charakter a vplyv na hodnotu stavby, jedná sa o bežnú údržbu,
preto znalec hodnotu týchto prác nezisťoval. Hodnotu investícií znalec správne určoval v čase ich
vynaloženia.Žalovaná zo záverom znalca súhlasila, žalobca cenu investícií stanovenú znaleckým posudkom
nenamietal. Súd preto vychádzal zo záverov tohto znaleckého posudku, ktorým mal za preukázané, že
žalovaná v čase od zániku BSM investovala do rodinného domu s. č. 364 z vlastných prostriedkov sumu

7.269,73 eur.
Pokiaľ žalobca namietal neúčelnosť týchto investícií, ako bolo uvedené vyššie, mal možnosť brániť
sa žalobou podľa § 146 OZ. Znalec Ing. Y. C. pritom pri svojom výsluchu potvrdil, že všetky úpravy
vykonané žalovanou (okrem vymaľovania a úpravy stropu polystyrénovým obkladom) boli úpravami,
ktoré zhodnocujú nehnuteľnosť. Pokiaľ uvádzal, že podľa neho účelnými boli len tie úpravy, ktoré vedú k

reálnemu rozdeleniu nehnuteľnosti, toto jeho vyjadrenie je pre konanie o vyporiadanie BSM irelevantné,
nakoľko znalcovi nepatrí právne posúdenie veci, t. j. či v danom prípade je alebo nie je reálna deľba
potrebná. Podstatné pre priznanie náhrady vynaložených investícií žalovanej je, že týmito investíciami
nehnuteľnosť zhodnotila a že žalobca sa proti takémuto zhodnoteniu relevantným spôsobom nebránil.
Pokiaľ žalobca namietal, že niektoré z vynaložených investícií nepotrebuje a žalovaná si ich môže
odniesť, ako plynová piecka Lampart, plynový prietokový ohrievač, sprchový kút, vstavaná skriňa, troje

dvere, vonkajšie žalúzie, či dokonca okná, tu je potrebné uviesť, že všetky tieto žalobcom uvádzané veci
sa stali ich inštaláciou súčasťou domu s. č. XXX, slúžia na jeho užívanie, pre žalovanú sú bez domu s.
č. 364 neupotrebiteľné, preto takáto obrana žalobcu neobstojí.
Dôvodná však bola námietka žalobcu spočívajúca v tom, že do BSM patrí iba polovica domu s. č. XXX,
teda na strane žalovanej možno zohľadniť iba polovicu vynaložených investícií, nakoľko zvyšnú polovicu

týchto investícií si mala uplatniť titulom výlučného vlastníctva zvyšného podielu 1-ice do 30.3.2005 voči
žalobcovej matke Y. X. a následne voči žalobcovi, vo vzťahu ku ktorému nároku žalobca vzniesol aj
námietku premlčania. Hoci platí, že vyporiadanie BSM sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom
zmysle, do takéhoto vyporiadania zásadne už nepatria nároky žalovanej na náhradu toho čo zo svojho
majetku vynaložila na majetok vo výlučnom vlastníctve tretej osoby, či žalobcu (t. j. na 1-icu domu s. č.

XXX ktorá je v jeho výlučnom vlastníctve), nakoľko tu nejde o nárok súvisiaci s majetkom patriacim do
BSM. Tu žalobca správne uviedol, že žalovaná si časť vynaložených nákladov zodpovedajúcich podielu
1-ice na dome s. č. XXX najskôr vo výlučnom vlastníctve Y. X. a potom vo výlučnom vlastníctve žalobcu
mala uplatniť samostatnou žalobou správna, nakoľko tieto nesúvisia s BSM. Žalovaná si v tomto konaní
relevantneuplatňovalanáhraduinvestíciívynaloženýchzosvojhovýlučnéhomajetkunamajetokpatriaci

do BSM. Pretože do BSM patrí len spoluvlastnícky podiel 1-ice na dome s. č. XXX,. ktorý podiel sa
považuje za ideálny, čo znamená, že vlastnícke právo spoluvlastníka sa nevzťahuje na určitú konkrétnu
časť nehnuteľnosti, ktorá je v spoluvlastníctve, ale je iba číselným vyjadrením právneho postavenia
spoluvlastníka k ostatným spoluvlastníkom a znamená mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, na užívaní spoločnej veci a

pod. (pozri aj R 61/1966), má žalovaná v rámci konania o vyporiadanie BSM v súlade s ustanovením §
150 OZ nárok len na náhradu nákladov v rozsahu zodpovedajúcom veľkosti spoluvlastníckeho podielu,
v ktorom dom s. č. XXX patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej, teda v rozsahu 1-
ice zo zistenej sumy 7.269,73 eur, t. j. v sume 3.634,87 eur. Pritom to, čo každý z manželov vynaložil na
spoločný majetok zo svojho, má mu byť uhradené zo spoločného majetku druhým manželom, avšak len

vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielu, ktorému sa každého z nich dostáva z bezpodielového
spoluvlastníctva (R 57/1970). V danej veci je tento podiel 1-ica, preto aj žalovaná má v tomto prípade
nárok na náhradu vynaložených investícií v rozsahu 1-ice zo sumy 3.634,87 eur, teda na sumu 1.817,44
eur, keď súd v zmysle vyššie uvedeného dospel k záveru, že v tomto rozsahu je nárok žalobkyne na
náhradu vynaložených investícií na 1-icu domu s. č. XXX patriacu do BSM dôvodný.

69. Žalobca žiadal, aby súd pri vyporiadaní BSM zohľadnil, že po zániku manželstva z vlastných
prostriedkov uhradil dovtedy nezaplatené spoločné úvery v Slovenskej sporiteľni, a.s. Bratislava, keď na
úver č. 0017593930 uhradil sumu celkom 1.809,87 eur a na úver č. 0017651272 uhradil sumu celkom
810,06 eur. K uvedenému predložil aj písomný prehľad o zaplatených pôžičkách od právoplatnosti

rozsudku o rozvode za obdobie od mesiaca jún 1999 do r. 2001. Predložil úverové zmluvy, ktoré so
žalovanou uzavreli za trvania manželstva so Slovenskou sporiteľňou, a. s., uviedol, že jedna pôžička
bola vo výške 100.000 Sk, t. j. 3.319,39 eur a druhá vo výške 50.000 Sk, t. j. 1.659,70 eur a boli použité
na dokončenie domu. Pôžičku, ktorá bola v sume 100.000 Sk, žalobca splácal po 2.500 Sk, t. j. 82,98
eur mesačne, a pôžičku vo výške 50.000 Sk splácal po 1.800 Sk, t. j. 59,75 eur mesačne. Po rozvode

zaplatil od 1.6.1999 na jednu pôžičku splátky spolu 24.400 Sk, čiže 810,06 eur a na druhú pôžičku v
sume 54.524 Sk, t.j. 1.809,87 eur.
Žalovaná k pôžičkám splácaným žalobcom po rozvode manželstva uviedla, že za trvania manželstva
pôžičky splácal žalobca, po rozvode sa na splácaní pôžičiek nedohodli. Potvrdila, že ona po rozvodespoločné úvery nesplácala a že pôžičky zo Slovenskej sporiteľne, a.s. v sume 100.000 Sk a 50.000 Sk
boli použité na dom s. č. 364. Tvrdila, že niektorý z úverov, pravdepodobne pôžička vo výške 50.000
Sk, mal byť splatený ešte za trvania manželstva, keďže žalobcovi vykonával zamestnávateľ zrážky zo

mzdy, avšak túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázala. Z potvrdenia zamestnávateľa žalobcu
o vykonávaní zrážok zo mzdy totiž vyplýva len toľko, že žalobcovi zamestnávateľ vykonával zrážky zo
mzdy na splácanie celkom troch pôžičiek, a to pôžičky č. 74-409216-6, 9001-019 vo výške 2.500 Sk,
ďalej pôžičky číslo 61-852415 - 1, 9111-219 vo výške 550 Sk a pôžičky číslo 74-441141-7, 9001-019
vo výške 1.800 Sk.

Ak mali manželia, ktorí sa rozviedli spoločnú pôžičku, potom sa ten z bývalých manželov, ktorý zaplatil
celý dlh z tejto pôžičky, môže domáhať, aby mu druhý z bývalých manželov nahradil, čo mal na tento dlh
platiť podľa rovnakého podielu ich obidvoch na tomto dlhu (R 22/1991). V rámci vyporiadania BSM sa
tedavyporiadavajúispoločnédlhymanželov,ktorévzniklizatrvaniaichBSM, vsúvislostisospotrebným
a majetkovým spoločenstvom oboch manželov. Tieto sa v zmysle ust. § 853 OZ vyporiadajú primerane
podľa ustanovení § 149 a § 150 OZ.

Z listinných dôkazov predložených žalobcom (opísané v odseku 44. a 45.) vyplýva, že žalobca a
žalovaná uzavreli za trvania manželstva dňa 19.5.1997 ako dlžníci s bankou - Slovenskou sporiteľňou,
a.s. úverovú zmluvu, na základe ktorej im banka poskytla hotovostný úver číslo 74 441141 7 v sume
50.000 Sk (t. j. 1.659,70 eur), so špecifickým symbolom 441141 7, ktorý úver sa žalobca a žalovaná
zaviazali vrátiť spolu s úrokmi, a to v splátkach po 1.800 Sk (t. j. 59,75 eur) na účet č. XXXX-XXX/XXXX,

ktoré boli splatné vždy do 16. dňa každého mesiaca, posledná splátka mala byť splatná do 6/2000,
mesačné splátky mali byť sporiteľni poukazované formou zrážok zo mzdy, žalobcu. Záväzok žalobcu
a žalovanej bol zabezpečený tiež ručením ručiteľov Beata Stachová a Ondrej Lenárt. Vyplatenie sumy
50.000SkbankoudlžníkompotvrdzujepokladničnýdokladSlovenskejsporiteľne,a.s.zodňa19.5.1997.
Z Oznámenia Slovenskej sporiteľne, a. s. o výške poslednej splátky z úveru so špecifickým symbolom

441141 7 vyplýva, že banka pridelila tomuto úveru nové číslo - 17651272 a žalobcovi oznámila výšku
posledných dvoch splátok, ktoré mali byť zaplatené v mesiaci jún 2000 vo výške 1.800 Sk, t. j. 59,75
eur a v mesiaci júl 2000 vo výške 1.004 Sk, t. j. 33,33 eur, s tým, že po uhradení týchto splátok bude
úver splatený. Podľa príkazu na úhradu zo dňa 10.7.2000, zaplatil žalobca za účelom úhrady splátky
úveru so špecifickým symbolom 441141 7 na č. účtu XXXXXXX/XXXX sumu 1.004 Sk, t. j. 33,33 eur,

a podľa potvrdenia Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 16.9.2011, na úvere č. 0017651272 (t. j. pôvodne
úver č. 74 441141 7) boli za obdobie od 1.6.1999, t. j. od rozvodu manželstva, zaplatené splátky vo
výške 24.404 Sk, t. j. 810,06 eur. Z týchto listinných dokladov má súd za preukázané, že po rozvode
manželstva žalobca na splatenie spoločného úveru, ktorý bol použitý na nadobudnutie majetku v BSM,
zaplatil zo svojich vlastných prostriedkov sumu 810,06 eur (keď splátka v mesiaci jún 1999 bola splatná

až 16.6.1999, t. j. až po rozvode manželstva).
Ďalej uzavreli žalobca a žalovaná ako dlžníci s bankou Slovenskou sporiteľňou, a.s. dňa 19.3.1996
úverovú zmluvu, na základe ktorej im banka poskytla hotovostný úver číslo 74 409216 6 v sume 100.000
Sk, t. j. 3.319,39 eur, ktorý úver sa žalobca a žalovaná zaviazali vrátiť spolu s úrokmi, a to v splátkach
po 2.500 Sk, t. j. 82,98 eur, ktoré boli splatné vždy do 16. dňa každého mesiaca a posledná splátka mala

byť splatná do 5/2001, pričom mesačné splátky mali byť sporiteľni poukazované formou zrážok zo mzdy.
ZáväzokžalobcuažalovanejzabezpečiliručiteliaP.H.,P.Q.aT.W..Vyplateniesumy100.000Skbankou
dlžníkom potvrdzuje pokladničný doklad Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 19.3.1996. Z Oznámenia
Slovenskej sporiteľne, a. s. zo dňa 5.2.2001 o výške poslednej splátky z úveru so špecifickým symbolom
409216 6 vyplýva, že banka pridelila tomuto úveru nové číslo -17593930 a uviedla, že posledné dve

splátky sú splatné v mesiaci február 2001 v sume 2.500 Sk, t. j. 82,98 eur a v mesiaci marec 2001 v
sume 2.024 Sk, t. j. 67,18 eur, s tým, že po uhradení týchto splátok bude úver splatený. Podľa dokladu
- Zmena trvalého príkazu zadaného žalobcom dňa 14.2.2001, žalobca uhradil v marci 2001 poslednú
splátku v sume 2.024 Sk, t. j. 67,18 eur a podľa potvrdenia Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 16.9.2011,
na úvere č. 0017593930 boli za obdobie od 1.6.1999 zaplatené splátky vo výške 54.524 Sk, t. j. 1.809,87

eur (keď splátka v mesiaci jún 1999 bola splatná až 16.6.1999, t. j. až po rozvode manželstva). Z týchto
listinných dokladov má súd za preukázané, že po rozvode manželstva žalobca na splatenie spoločného
úveru, ktorý bol použitý na nadobudnutie majetku v BSM, zaplatil zo svojich vlastných prostriedkov sumu
1.809,87 eur.
Súd mal teda v konaní vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalobca po rozvode manželstva

na splatenie spoločných záväzkov zaplatil z vlastného majetku sumu celkom 2.619,93 eur (810,06 eur
+ 1.809,87 eur), pričom v zmysle § 150 OZ má právo požadovať od žalovanej úhradu polovice z takto
vynaloženej sumy, t. j. sumu 1.309,97 eur.Žalovaná nepredložila v konaní žiadne dôkazy o tom, že by tieto úvery boli splatené za trvania
manželstva, že by ich splácala ona sama. Pokiaľ namietala, že rodné čísla na zmluvách sú vymyslené,
túto skutočnosť nepreukázala, obe úverové zmluvy pritom vlastnoručne podpísala. Žalovaná sa ďalej

bránila tým, že žalobcovi mal zostať tovar z podnikania v hodnote 400.000 Sk, t. j. 13.277,57 eur,
teda pôžičky mal z čoho splatiť. Toto svoje skutkové tvrdenie však žalovaná žiadnym spôsobom
nepreukázala. V zásade je podnikanie potrebné chápať ako činnosť, z ktorej výnosy patria obom
manželom a ktorá zvyčajne slúži i na získavanie hodnôt patriacich do BSM. Výnosy z podnikania sú
teda zdrojom BSM, majú podobný charakter ako mzda jedného z manželov. Ak by žalobcovi za trvania

manželstva skutočne zostal tovar z podnikania v hodnote 13.277,57 eur, ktorý by ďalej nepoužíval
na podnikanie, išlo by o hodnoty, ktoré by sa stali súčasťou BSM a žalobca by musel preukázať,
že tieto hodnoty použil na BSM, nie na svoj oddelený majetok. Ak by však žalobcovi tento tovar
mal zostať po rozvode manželstva, zostatok jeho podnikateľskej činnosti by už nespadal pod režim
BSM. Žalovaná však dostatočne skutkovo neopísala svoje skutkové tvrdenie, že žalobcovi zostal tovar
v hodnote 400.000 Sk, hoci súd ju osobitne vyzval, aby toto svoje tvrdenie odôvodnila a poučil ju

o tom, že táto ňou tvrdená skutočnosť, je medzi stranami sporná. Toto svoje tvrdenie žalovaná ani
relevantným spôsobom nepreukázala, keď iba uvádzala, že v obchode bol rozličný tovar - obuv, kabáty,
vetrovky, sklo, papiere, kvety, sošky, bicykle, bombičky na vodu, poháre na zaváranie, rôzne druhy
pletiva, drogéria, pohľadnice, hračky, mala za to, že v obchode boli dostatočné tržby, čo preukazovala
faktúrouzodňa30.1.1998vystavenejžalovanouodberateľoviČechofrachtSlovensko,a.s.,ktorémubola

podľa priloženého dodacieho listu faktúrovaná čiastka 101.070 Sk, t. j. 3.354,91 eur a ďalším dodacím
listom, bez čísla a dátumu, bez uvedenia dodávateľa a príjemcu, kde je uvedených 12 položiek bez
uvedenia druhu tovaru, spolu v hodnote 290.738,90 Sk, t. j. 9.650,76 eur a na ktorom dodacom liste
žalovaná rukou dopísala, že „ide o jeden mesiac v roku 1998, takže žalobca prosperoval a pôžičky
mal z čoho vyplatiť." Z týchto listinných dokladov však žiadnym spôsobom nevyplýva, že by žalobcovi

po ukončení podnikania mali zostať nejaké hodnoty a ich konkrétna výška. Žalovaná poukazovala na
dohodu zo dňa 24.1.1998, ktorú so žalobcom uzavreli ohľadom skončenia podnikania, kde sa dohodli,
že žalobca prevezme celý obchod aj s dlžobami, pričom sklad aj predajňa, boli plné, žalobca preto mal
z čoho zaplatiť pôžičky. Z predloženej Dohody uzavretej medzi žalovanou a žalobcom dňa 24.1.1998,
teda ešte za trvania manželstva, však vyplýva len toľko, že strany sa dohodli, že uznávajú výsledok

inventúry ku dňu 27.1.1998 s tým, že z tovaru k tejto inventúre sa žalobcovi v prípade delenia majetku
pripočítajú k dobru všetky dlhy, ktoré uhradil zo svojich peňazí za žalovanú za neuhradené faktúry
a iné dlhy po vykonanej inventúre, ktoré nemala uhradené. Žalobca k tvrdeniam žalovanej, že mu
mal zostať z podnikania tovar v hodnote 13.277,57 eur, uviedol, že to nie je pravda, nakoľko medzi
žalobcom a žalovanou bola uzavretá Dohoda zo dňa 31.1.1998, spísaná účtovníčkou Ing. M. ktorá

dohoda bola oboma stranami dodržaná. Z žalobcom predloženej Dohody zo dňa 31.1.1998 vyplýva, že
žalobca a žalovaná sa dohodli, že žalovaná ukončí podnikateľskú činnosť v odbore rozličný tovar a od
1.2.1998 bude prevádzkovať iba cukráreň; žalobca začne od 1.2.1998 prevádzkovať obchodnú činnosť
v odbore rozličný tovar; preberá od žalovanej zásoby tovaru vo výške 95.077,70 Sk, t. j. 3.156 eur a
neuhradené záväzky v celkovej výške 97.033,90 Sk, t.j. 3.220,94 eur, pozostávajúce z neuhradených

faktúr, nevyplatených miezd zamestnancom a nesplateného úveru od OUP, žalovanou neuhradené
záväzky boli teda vyššie ako hodnota tovaru v obchode. Tvrdenie žalovanej, že žalobcovi zostal tovar
z obchodu v hodnote 13.277,57 eur, ktorý mal byť použitý na úhradu spoločných úverov, tak v konaní
preukázané žalovanou nebolo. Ďalej obrana žalovanej spočívala v tom, že tvrdila, že žalobca rozpredal
zmrzlinový stánok (17.000 Sk, t. j. 564,30 eur), záhradné sedenie (6.000 Sk, t. j. 199,16 eur), polovicu

fóliovníka (2.000 Sk, t. j. 66,39 eur), lavice + stôl (3.000 Sk, t. j. 99,58 eur), auto Škoda 1203 (27.000 Sk,
896,24 eur), malotraktor (5.000 Sk, t. j. 165,97 eur), frigere (zmrzlinový stroj, 17.000 Sk, 564,30 eur),
8 ks motorov (4.000 Sk, t. j. 132,78 eur), nádoby na zmrzlinu (15.000 Sk, t. j. 497,91 eur), kábel, ktorý
žalovaná menila zo stĺpa na dom a dávala nový (5.000 Sk, t. j. 165,97 eur), stroj na pukance (2.200 Sk, t.
j.73,03eur),mraziacipult(15.375Sk,t.j.510,36eur),rôznemenšiedrobnosti(5.000Sk,t.j.165,97eur),

spolu teda za 123.575 Sk, t. j. 4.102 eur, čím si zarobil dosť na to, aby zaplatil pôžičky. Žalovaná však
toto svoje skutkové tvrdenie nepreukázala žiadnymi dôkazmi, neuniesla teda v tomto smere dôkazné
bremeno, súd preto na tieto jej nepreukázané tvrdenia nemohol prihliadať. Predložila iba pokladničný
doklad č. 43 460 33 zo dňa 24.8.1994, kde sa nachádza iba pečiatka spoločnosti Klenoty, podľa ktorého
bol predaný mraziaci pult za 15.375 Sk (t. j. 510,36 eur) a pokladničný doklad zo dňa 21.1.1994, kde je

rovnako iba pečiatka spoločnosti Klenoty, ktorým bol predaný stroj na pukance za 2.200 Sk (t. j. 73,03
eur), avšak z týchto pokladničných dokladov nevyplýva žiaden vzťah k žalobcovi alebo žalovanej.70. Žalovaná napokon v priebehu konania vzniesla požiadavku, aby jej žalobca vyplatil sumu 1.642,50
eur za úmyselné odoberanie elektriny, na ktorú má napojenú kameru a na ktorú elektrinu funguje
čerpadlo na polievanie záhrady, čo za dobu 15 rokov podľa žalovanej činí sumu práve 1.642,50 eur.

Napriek výzve súdu a poučení žalovanej, že predmetný nárok je medzi stranami sporný, žalovaná tento
svojnárokbližšieskutkovoneopísala,nepreukázalažiadnymidôkazmi,tedaneunieslabremenotvrdenia
ani bremeno dôkazu na preukázanie oprávnenosti tejto svojej požiadavky. Pritom právo spoločného
užívania veci (v tomto prípade domu s. č. 364) a tomu zodpovedajúca povinnosť spoločného uhrádzania
nákladov vyjadruje rovnaké postavenie oboch manželov k veciam patriacim do BSM. Právu spoločne

vec užívať zodpovedá povinnosť manželov uhrádzať náklady vynaložené na vec alebo spojené s
jej užívaním a udržiavaním. Úhrada týchto nákladov sa spravidla uskutočňuje v rámci hospodárenia
s bezpodielovým spoluvlastníctvom (to platí aj v čase zániku BSM do času rozhodnutia o jeho
vyporiadaní súdom). Ak ich však uhradil iba jeden z manželov z vlastných prostriedkov, môže sa v rámci
vyporiadania BSM domáhať náhrady takto vynaložených nákladov. V danom prípade však žalovaná
vôbec nepreukázala koľko elektriny, za akú cenu žalobca spotreboval a že žalovaná za neho túto

elektrinu zaplatila. Žalovanej tak náhradu uvedenej sumy v rámci vyporiadania BSM nebolo možné
priznať.
71. Súd ďalej vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania a prijaté závery, vypočítal hodnotu
podielu, ktorý má titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva za účelom jeho hodnotového
vyrovnania vyplatiť žalobca žalovanej. Žalobcovi pritom boli prikázané hnuteľné veci v celkovej hodnote

60 eur, z čoho je povinný žalovanej vyplatiť podiel 1 v sume 30 eur a prikázané mu boli nehnuteľnosti
- spoluvlastnícky podiel 1-ice na dome s. č. XXX, ktorého hodnota je 29.051,73 eur (t. j. 1 z 58.103,46
eur) z čoho je povinný žalovanej vyplatiť podiel 1 v sume 14.525,87 eur a garáž v hodnote 5.098,65
eur, z čoho je povinný žalovanej vyplatiť podiel 1 v sume 2.549,33 eur. Z hodnôt prikázaných žalobcovi
tak má žalovaná nárok na výplatu hodnoty svojho podielu 1 v celkovej sume 17.105,20 eur (t. j. 30

eur + 14.525,87 eur + 2.549,33 eur). Žalovanej boli prikázané hnuteľné veci v hodnote 115 eur, z
čoho je povinná žalobcovi vyplatiť podiel 1 v sume 57,50 eur a ďalej jej boli prikázané nehnuteľnosti
- dom s. č. XX. s pozemkom parc. č. XX/X v hodnote 28.879,42 eur, z čoho je povinná žalobcovi
vyplatiť podiel 1 v sume 14.439,71 eur. Z hodnôt prikázaných žalovanej tak má žalobca nárok na výplatu
hodnoty svojho podielu 1 v celkovej sume 14.497,21 eur (t. j. 57,50 eur + 14.439,71 eur). To znamená,

že na základe vyporiadania hnuteľných vecí a nehnuteľností medzi žalobcu a žalovanú, je nakoniec
žalobca titulom vyrovnania podielov, povinný zaplatiť žalovanej sumu 2.607,99 eur (17.105,20 eur -
14.497,21 eur), ku ktorej sume súd ďalej pripočítal sumu 55 eur, ktorú sa žalobca zaviazal zaplatiť
žalovanej titulom vyporiadania náhrady za motorové vozidlo Škoda, ďalej k tejto sume pripočítal sumu
1.817,44 eur, ktorá predstavuje nárok žalovanej voči žalobcovi na náhradu investícií vynaložených

na dom s. č. XXX a odpočítal sumu 1.309,97 eur, ktorá predstavuje nárok žalobcu voči žalovanej
na náhradu polovice sumy pôžičiek splatených po rozvode, čo v konečnom dôsledku znamená, že
titulom hodnotového vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je žalobca celkom povinný zaplatiť
žalovanej sumu 3.170,46 eur (t. j. 2.607,99 eur + 55 eur +1.817,44 eur -1.309,97 eur), a to do 15
dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pretože žalobca v konaní preukázal, že disponuje dostatočnými

finančnými prostriedkami na vyplatenie žalovanej.

72. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súd pri rozhodovaní o trovách konania
posudzoval procesný úspech žalobcu a žalovanej, pričom vychádzal jednak z toho, aký veľký podiel sa

každému zo spoločného majetku dostal a prihliadal aj na to, ako bola riešená otázka rozsahu a hodnoty
bezpodielového spoluvlastníctva. Rozhodnutím súdu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
získala každá zo strán hodnoty vo výške polovice v pomere k celku, ohľadom vyporiadania hnuteľných
vecí strany nakoniec dospeli k zhode, každá zo strán bola v jednotlivých riešených otázkach z časti
úspešná a z časti neúspešná, žalobca napríklad v pôvodnej žalobe žiadal prikázať do svojho vlastníctva

všetky nehnuteľnosti, okrem motorového vozidla nenavrhoval na vyporiadanie žiadne hnuteľné veci, bol
úspešný pokiaľ ide o zohľadnenie splatených úverov po rozvode manželstva, i keď nakoniec požadoval
náhradu nie troch ale iba dvoch zo splatených úverov, žalovaná nebola úspešná, pokiaľ ide o ňou
navrhovaný spôsob vyporiadania nehnuteľností, bola úspešná pokiaľ ide o zohľadnenie vynaložených
investícií, nebola úspešná pokiaľ ide o zohľadnenie vynaložených nákladov na spotrebovanú elektrinu.

V danom prípade neboli dané dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku,
nakoľko obe strany preukázali majetkové pomery odôvodňujúce priznanie oslobodenia od súdnych
poplatkov, u žalobcu v rozsahu 75% a u žalovanej v rozsahu 80%, teda dôvody hodné osobitného zreteľapre nepriznanie náhrady trov konania protistrane vzhľadom na majetkové pomery, boli dané na obidvoch
stranách sporu.

73. Nakoniec bolo potrebné rozhodnúť o náhrade trov štátu, ktoré vznikli v tomto spore.
Podľa čl. 4 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť
na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo
iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci
(1). Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by

bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (2).
Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (2).
Civilný sporový poriadok aktuálne neobsahuje ustanovenie obdobné ustanoveniu § 148

Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30.6.2016 (ďalej len „OSP"), podľa ktorého mal
štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. V zmysle
ustanovení Civilného sporového poriadku, preto vzniknuté trovy štátu sú strany povinné nahradiť bez
ohľadu na to, či spĺňajú/nespĺnajú podmienky pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov rovnako,
ako je to pri náhrade trov konania strán navzájom podľa výsledku konania. Pri rozhodovaní o tom,

ktorá zo strán a v akom rozsahu je povinná nahradiť štátu jeho trovy konania, je teda rozhodujúci
výsledok konania. Výsledkom konania sa rozumie úspech strán vo veci. V prípade ak sa náhrada trov
konania pomerne rozdelila, platia trovy štátu obe strany podľa pomeru neúspechu vo veci, prípadne
rovným dielom, ak bol neúspech oboch strán rovnaký. V tomto prípade bol úspech/neúspech strán
rovnaký, teda trovy konania štátu znáša každá zo strán v rovnakom podiele. Je irelevantné, na podnet

koho alebo na preukázanie kým tvrdených skutočností bolo znalecké dokazovanie nariadené. Podiel
oboch strán na mase bezpodielového spoluvlastníctva je rovnaký. Trovy štátu predstavovali trovy
znaleckého dokazovania na určenie zostatkových hodnôt hnuteľných vecí, nehnuteľností a investícií
vynaložených žalovanou, ktoré boli pri vyporiadaní BSM zohľadnené. Pri nariadení znaleckého ocenenia
nehnuteľností, ktoré sú predmetom BSM, je znalecké dokazovanie v záujme oboch strán, pretože ide

o ich spoločný majetok. Preto je spravodlivé, aby sa obe strany rovnakou mierou podieľali na náhrade
trov konania štátu. Preto každá zo strán znáša tieto trovy v rovnakom pomere.
Súd uznesením č. k. 17C/2/00-209 zo dňa 2.6.2004 priznal znalcovi Ing. S. O. za znalecký posudok č.
41/2004znalečnévsume1.992Sk(t.j.66,12eur),ktorébolovyplatenévčasti1.000Sk,(t.j.33,19eur)z
preddavku zloženého žalobcom a v sume 992 Sk (t. j. 32,93 eur) zo štátnych rozpočtových prostriedkov.

Uznesením č. k. 17C/2/00-208 zo dňa 2.6.2004 súd priznal znalcovi Ing. P. P. za znalecký posudok č.
13/2004 znalečné v sume 2.400 Sk (t. j. 79,67 eur), ktoré bolo vyplatené v časti 1.000 Sk, (t. j. 33,19
eur) z preddavku zloženého žalobcom a v sume 1.400 Sk (t. j. 46,47 eur) zo štátnych rozpočtových
prostriedkov. Uznesením č. k. 17C/2/00-232 zo dňa 2.7.2004 súd priznal znalcovi D. Q. za znalecký
posudok č. 4/2004 znalečné v sume 4.830 Sk (t. j. 160,33 eur), ktoré bolo vyplatené v časti 1.000 Sk,

(t. j. 33,19 eur) z preddavku zloženého žalobcom a v sume 3.830 Sk (t. j. 127,13 eur) zo štátnych
rozpočtových prostriedkov. Uznesením č. k. 17C/2/00-290 zo dňa 13.12.2004 súd priznal znalkyni Ing.
B. A. za znalecký posudok č. 37/2004 znalečné v sume 4.100 Sk (t. j. 136,10 eur), ktoré bolo vyplatené
v časti 2.000 Sk, (t. j. 66,39 eur) z preddavku zloženého žalobcom a v sume 2.100 Sk (t. j. 69,71 eur)
zo štátnych rozpočtových prostriedkov. Uznesením č. k. 17C/2/00-362 zo dňa 10.5.2006 súd priznal

znalkyniIng.B.A.zadoplnok1č.27/2006znalečnévsume1.500Sk(t.j.49,79eur),ktorébolovyplatené
zo štátnych rozpočtových prostriedkov. Uznesením č. k. 17C/2/00-347 zo dňa 24.4.2006 súd priznal
znalcovi Ing. T. A. za znalecké posudky č. 3/2006 a č. 4/2006 znalečné za oba posudky v sume spolu
3.000 Sk (t. j. 99,58 eur eur), ktoré bolo vyplatené zo štátnych rozpočtových prostriedkov. Uznesením č.
k. 17C/2/2000-916 zo dňa 24.10.2016 súd priznal znalcovi Ing. Y. C. za znalecký posudok č. 133/2016

znalečné v sume 286,65 eur, ktoré bolo vyplatené zo štátnych rozpočtových prostriedkov. Uznesením
č. k. 17C/2/2000-918 zo dňa 24.10.2016 súd priznal znalkyni Ing. B. A. za znalecký posudok č. 4/2016
znalečné v sume 209,50 eur, ktoré bolo vyplatené zo štátnych rozpočtových prostriedkov. Uznesením
č. k. 17C/2/2000-1066 zo dňa 13.2.2017 súd priznal znalcovi Ing. H. L. za znalecký posudok č. 21/2017znalečné v sume 342,84 eur, ktoré bolo vyplatené v časti 75 eur z preddavku zloženého žalobcom
a v sume 267,84 eur zo štátnych rozpočtových prostriedkov. Z uvedeného vyplýva, že v konaní boli
vyplatené znalecké odmeny spolu v sume 1.430,58 eur (1.992 Sk, t. j. 66,12 eur + 2.400 Sk, t. j. 79,67 eur

+ 4.830 Sk, t. j. 160,33 eur + 4.100 Sk, t. j. 136,10 eur + 1.500 Sk, t. j. 49,79 eur + 3.000 Sk, t. j. 99,58 eur
+ 286,65 eur, + 209,50 eur + 342,84 eur). O povinnosti sporových strán zaplatiť štátu (prostredníctvom
Okresného súdu Trnava) náhradu trov konania štátu spočívajúcich vo vyplatenom znalečnom rozhodol
súd podľa pomeru neúspechu strán vo veci samej, t. j. každá zo strán je povinná nahradiť tieto trovy
v rozsahu 50%. V danom prípade však žalobca už zložil preddavky na trovy znaleckého dokazovania v

sume po 5.000 Sk, t. j. 165,97 eur a v sume 75 eur, t. j. zložil preddavky spolu v sume 240,97 eur, ktoré
preddavky boli v celom rozsahu spotrebované na vyplatenie odmien znalcom. Pretože každá zo strán
je povinná podieľať sa na náhrade trov štátu v rozsahu 50%, znamená to, že je povinná nahradiť sumu
715,29 eur, pričom vzhľadom na to, že žalobca už zaplatil sumu 240,97 eur, tomuto zostáva uhradiť
ešte sumu 474,32 eur (715,29 eur - 240,97 eur). To znamená, že zo zostávajúcich neuhradených trov
konania štátu vo výške 1.189,61 eur (1.430,58 -240,97 eur), je žalovaná povinná štátu zaplatiť sumu

715,29 eur, čo v percentuálnych pomere vyjadruje 60,128% (715,29 eur z 1.189,29 eur) a žalobca sumu
474,32 eur, čo v percentuálnom pomere vyjadruje 39,872% (474,32 eur z 1.189,29 eur).
Vzhľadom na uvedené má štát má proti žalobcovi nárok na náhradu zostávajúcich trov konania štátu
v rozsahu 39,872% a proti žalovanej nárok na náhradu zostávajúcich trov konania štátu v rozsahu
60,128%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný
poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 11. 5. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok , Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. október 2017

Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. október 2017