Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. október 2018

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 9C/368/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513211213
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2018:2513211213.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní pred sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou v spore žalobkyne:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o
náhradu majetkovej škody 125,- eur a nemajetkovej ujmy 440,-- eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej súd náhradu trov konania voči žalobkyni n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Skalica dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd zaviazal
žalovanú k náhrade majetkovej škody v sume 125,- eur a nemajetkovej ujmy v sume 440,-- eur. Súčasne

sa žalobca domáhal náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Skalica zapríčinil svojim nelegálnym konaním
(nesprávnym úradným postupom) vznik škody na strane žalobcu a preto nemôže byť zároveň orgánom
súdnej moci, ktorý bude o tejto škode rozhodovať. Z uvedeného dôvodu žalobca požadoval, aby
nadriadený súd rozhodol pred prvotným prejednaním veci o prikázaní veci (tohto sporu) inému súdu,
pretože sudcovia miestne a vecne príslušného Okresného súdu Skalica sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania. Žalobca ďalej poukazuje,
že po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní
pohľadávky žalobcu efektívne a účinne predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s
exekučným titulom miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Skalica a požiadal ho o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala
prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla
mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 29.12.2008 a to rozhodnutím o poverení.
K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca ďalej tvrdí, že
v predmetnom prípade neexistovala okolnosť, ktorý by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe.
Opísaný postup exekučného súdu žalobca hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne
ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučnéhosúduuplatňujenáhradumajetkovejškodyakoajnemajetkovejujmyvpeniazoch.Majetková

škoda, ktorú si žalobca v žalobe vyčíslil pozostávala z celkovej sumy 125,-- eur. Náhradu nemajetkovej
ujmysižalobcauplatňujezdôvodu,žesamotnékonštatovanieporušeniaprávanarozhodnutieožiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky apráva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práva a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania

poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca si uplatňuje
ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy v sume 440,-- eur za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v
spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky.

3. K žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá okrem iného poukázala na zmätočnosť podania,
kde uvádza, že v žalobách uplatnených hromadne žalobcom sa vyskytujú viaceré nedostatky, napr.
sú zmätočne označení povinní, najmä sú odlišne uvedené dátumy narodenia, taktiež nie sú uvedené
spisové značky príslušných exekučných konaní, pričom ďalej uvádza, že žalobca síce uviedol časť
dôkazov, najmä však odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na

súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Žalovaná ďalej poukazuje, že nie je jasný
titulnárokunanáhraduškody,nakoľkožalobcasiuplatňujenárokztitulunesprávnehoúradnéhopostupu
z dôvodu prieťahov, na druhej strane i z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Čo sa
týka uvádzaných prieťahov v konaní v prvom rade je potrebné poznamenať, že žalobca neuvádza kroky,
ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu a v druhom rade, žalovaná má za to, že všeobecný

súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc
má iba predseda súdu alebo Ústavný súd Slovenskej republiky. Žalovaná ďalej poukázala na to, že
dňa 23.04.2012 jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie návrhu na náhradu škody
zo dňa 23.04.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že už v priebehu septembra 2012 bola okresnému súdu
doručená predmetná žaloba, je zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr,

pričom poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci môže domáhať
na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti. K nesprávnemu úradnému
postupu spočívajúcom v údajom porušení povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej
lehote žalovaná odkázala na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012
Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho

úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie,
pričom žalobca doposiaľ dôkazy potrebné pre posúdenie tejto otázky nepredložil. Súčasne žalovaná
poukázala, že samotná prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho,
aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica
alebo rozhodcovský rozsudok, pričom poukázala na rozsudok Súdneho dvora EÚ (Astrucom C-40/08),

ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Žalovaná ďalej uviedla, že
samotné nedodržanie stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových
okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je zrejmé,
že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s
ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.

Žalovaná poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 16/02, v ktorom
ústavný súd konštatoval, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky
prieťahy v konaní. Čo sa týka existencie prieťahov v konaní, žalovaná uviedla, že žalobca si vo vzťahu k
predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia ani
povinnosť ich preukázania. Súd konajúci o náhrade škody by mohol pri posudzovaní nároku na náhradu

škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní v prípade, ak by tieto boli konštatované
predsedomsúdualeboÚstavnýmsúdomSR(ÚS476/2012-12).Žalovanávzhľadomnavyššieuvedené
nepovažuje za preukázanú ani existenciu prieťahov v konaní a vzniesla námietku premlčania pri každom
uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie pred dňom 23.04.2009 (t. j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o

predbežné prerokovanie nároku). K materiálnej škode žalovaná uviedla, že nemôže niesť zodpovednosť
a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože žalobca
nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody. V majetkovoprávnych vzťahoch fyzických a právnických
osôb štát nemôže byť univerzálnym ani singulárnym sukcesorom preberajúcim zodpovednosť za
vzájomnézáväzkytýchtoosôb,pokiaľjemožnéuspokojenietýchtozáväzkovdosiahnuťinýmspôsobom.

K nemajetkovej ujme žalovaná uviedla, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu
za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia
práva. Po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania doterajšieho pôsobenia žalobcu (ako spoločnosti
s negatívnou povesťou využívajúcu neprijateľné podmienky), minimálnej závažnosti prípadnej ujmya následky, ktoré žalobcovi mohol namietaný nesprávny úradný postup spôsobiť, nemôže byť podľa
žalovanejžalobcompriznanážiadnanáhrada nemajetkovejujmy.Kpríčinnejsúvislostižalovanáuviedla,
že vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného

vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Na
základe všetkých vyššie uvedených skutočností je žalovaná toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by
činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani
výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcom v tom, že rozhodol o poverení exekútora po

uplynutí15-dňovejlehoty,auplatnenoumajetkovouškodouanemajetkovouujmou.Žalovanámáskôrza
to,žestav,vktoromsažalobcaocitol,sizavinilsám,atospôsobomvykonávaniapodnikateľskejčinnosti,
pasivitou pri obhajovaní svojich práv, a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že si žalobca uplatňuje ničím
neodôvodnenéaničímnepreukázanéčiastky,čiužvpodobemajetkovejškodyalebonemajetkovejujmy.
Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody, považuje žalovaná žalobu za právne neopodstatnenú a žiada, aby sú žalobu proti

žalovanej v celom rozsahu zamietol.
4. Krajský súd v Trnave uznesením rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Skalica sú vylúčení z
prejednávania a rozhodovania a vec prikázal na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Piešťany,
ktorému vec napadla pod sp. zn. 9 C 369/2012. Okresný súd Piešťany uznesením zo dňa 15.09.2013
sp. zn. 9 C/369/2012 - 69 návrhy pôvodne vedené na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 3 C 300/2012

až 3 C 435/2012, vylúčil na samostatné konania.

5. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, pričom po vyvolaní veci zistil, že sa nedostavili
strany sporu, žalobca svoju neúčasť ospravedlnil elektronicky dňa 24.10.2018, ktorý súhlasil s
rozhodnutím v jej neprítomnosti. Súd preto rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti strán sporu,

nakoľko ich účasť na pojednávaní nepovažoval za nevyhnutnú a otvoril pojednávanie (§ 180 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“). Žalobca v rámci ospravedlnenia jeho neúčasti
na pojednávaní uviedol, že si nechal znaleckým posudkom Ekonomickej univerzity v Bratislave vyhotoviť
znalecký posudok č. 1/2014 (založený v Spr. 284/14 tunajšieho súdu), preukazujúci výšku majetkovej
škody, ktorá mu bola spôsobená v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu.

6. Súd sa oboznámil s listinami: uznesením č. k. 9C/369/2012 - 69 zo dňa 15.09.2013, žalobou
zo dňa 17.09.2012, uznesením č. k. 3C/299/2012 - 8 zo dňa 30.10.2012, doplnením rovnopisu zo
dňa 17.12.2012, žalobou na plnenie zo dňa 17.12.2012, výzvou zo dňa 23.02.2017, uznesením č. k.
9C/368/2013 - 38 zo dňa 02.02.2018, vyjadrením žalovanej zo dňa 19.03.2018 a podstatným vykonal

dokazovanie listinami z exekučného spisu sp. zn. 3Er/4777/2008, žiadosťou o udelenie poverenie zo
dňa 28.10.2008, rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu, poverením č. 52 06 005558, uznesením
zo dňa 11.10.2011, odvolaním zo dňa 10.11.2011, návrhom na prerušenie konania zo dňa 07.09.2012,
uznesením Krajského súdu v Trnave, dovolaním zo dňa 03.12.2012, uznesením Najvyššieho súdu SR
sp. zn.: 4 ECdo/302/2013 zo dňa 26.11.2014.

7. Z pripojeného exekučného spisu spisová značka 3Er/4777/2008 mal súd za preukázané, že žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol Okresnému súdu Skalica doručený dňa 28.10.2008,
pričom zo žiadosti súdneho exekútora vyplýva, že ten požiadal o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie na základe exekučného titulu - Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR 05872/08,

ktorý vydala Slovenská rozhodcovská a. s. dňa 18.06.2008 a ktorý sa stal právoplatný dňa 07.07.2008
a vykonateľný dňa 10.07.2008 a zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom dňa 10.09.200 vo veci
oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o, IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti
povinnej: E. Poverenie na vymoženie uloženej povinnosti bolo udelené Okresným súdom Skalica dňa
29.12.2008. Z uznesenia Okresného súdu Skalica č. k. 3Er/4777/2008 - 32 zo dňa 11.10.2011 súd

vyhlásil exekúcie za neprípustnú, súd exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal na zaplatenie trov
exekučného konania a to na základe, že rozhodcovský rozsudok je síce exekučným titulom, avšak podľa
názoru súdu exekúcia na základe predmetného rozhodcovského rozsudku nie je podľa § 57 ods. 1 písm.
g)Exekučnéhoporiadkuprípustnázdôvodu,žejetuinýdôvod,prektorýexekúciunemožnovykonať.Na
základe uvedených skutočností súd v zmysle citovaného ustanovenia vyhlásil exekúciu za neprípustnú

a exekučné konanie zastavil. Voči uvedenému rozhodnutiu oprávnený podal odvolanie podaním, ktoré
bolo Okresnému súdu Skalica doručené dňa 10.11.2011. Podaním, ktoré bolo Okresnému súdu Skalica
doručené dňa 07.09.2012 právny zástupca oprávneného súdu zaslal návrh na prerušenie konania
postupom podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnenieprávnej argumentácie k podanému odvolaniu. Oprávnený podal dovolanie voči uzneseniu Krajského
súdu v Trnave zo dňa 09.10.2012 sp. zn. 9CoE/19/2012. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením
č.k.4ECdo/302/2013návrhnaprerušeniedovolaciehokonaniazamietol,dovolanieoprávnenejodmietol

a odvolacie konanie zastavil.

8. Pokiaľ ide o posúdenie žaloby žalobcu, súd vychádzal z jeho obsahu. Právne posúdenie zistených
skutkových okolností a ich podriadenie pod určitú právnu normu je úlohou súdu („iura novit curia“).

9.Podľa§3ods.1a2zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len zákon č. 514/2003 Z. z.),
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o
treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

10. Podľa § 5 ods. 1 až 3 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní. Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s

ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť. Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na
ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným
rozhodnutím škoda vznikla.

11. Podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1
možnopriznaťibavtedy,akpoškodenýpodalprotinezákonnémurozhodnutiuriadnyopravnýprostriedok
podľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodnéosobitného

zreteľa.

12.Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.,štátzodpovedázaškoduspôsobenúnesprávnymúradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

13.Podľa§9ods.2zákonač.514/2003Z.z.,právonanáhraduškodyspôsobenejnesprávnymúradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

14. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

15. Podľa § 16 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať

uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Každý je povinný bez zbytočného odkladu
na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú
význam pre predbežné prerokovanie nároku.

16. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný

predpis neustanovuje inak.

17. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutímalebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

18. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2
sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.

19. Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.

20. Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

21. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného do 31.05.2010, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

22. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2010, súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d), t. j. notárskych
zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,
právnydôvod,predmetačasplnenia,akpovinnáosobavnotárskejzápisnicisvykonateľnosťousúhlasila

a vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

23.PodľaČl.17CSP,súdpostupujevkonanítak,abyvecbolačonajrýchlejšieprejednanáarozhodnutá,

predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

24. Nakoľko žalovaná namietala, že žaloba bola podaná predčasne, súd prvej inštancie sa najprv
vysporiadal s touto námietkou. V danej veci nebolo sporné, že žiadosť o predbežné prejednanie nároku

bola Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky doručená 23.04.2012. Medzi podaním žiadosti
o predbežné prejednanie nároku a podaním žaloby (27.09.2012) nebola dodržaná zákonná lehota 6
mesiacov. Táto však uplynula počas tohto konania, a preto má súd prvej inštancie za to, že táto námietka
žalovanej nie je vzhľadom na uvedené dôvodná. Bolo nesporné, že nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov zo strany žalovanej uspokojený nebol.

25. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným
rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou
objektívnou (bez ohľadu na zavinenie). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia
byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne.

Pri splnení všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť. Základnými
predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo
nezákonným rozhodnutím sú: 1/ nesprávny úradný postup alebo nezákonné rozhodnutie, 2/ vznika existencia škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom (alebo nezákonným
rozhodnutím) a škodou.

26. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia
stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má
aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v
lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov" (čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky) - rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.06.2010, sp. zn. 5

Cdo 126/2009.

27.Vdanomprípademalsúdprvejinštanciezapreukázané,žeexekučnýsúdobdržalžiadosťoudelenie
poverenia dňa 28.10.2008. Exekučný súd vydal poverenie č. 5206 00558 dňa 29.12.2008, následne
uznesením Okresného súdu Skalica č. k. 3Er/4777/2008 - 32 zo dňa 11.10.2011 súd vyhlásil exekúciu
za neprípustnú a exekúciu zastavil.

28. Z vyššieho uvedeného vyplýva, že v predmetnej exekučnej veci začalo exekučné konanie na
podklade rozhodcovského rozsudku za účinnosti zákona, ktorý určoval zákonnú lehotu na udelenie
poverenia. Exekučné tituly boli v čase začatia exekučného konania označené ako vykonateľné
rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm.

d) Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul bol uvedený do § 41 ods. 2 písm.
d) Exekučného poriadku novelou účinnou od 01.06.2011 uskutočnenou zákonom č. 102/2011 Z. z..
Skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok sa za exekučný titul považoval podľa písmena d) svedčí aj
komentár k § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého k novele účinnej od 01.06.2010 o zániku
15 dňovej lehoty na vydanie poverenia na základe rozhodcovského rozsudku došlo z dôvodu potreby

preskúmavania písomností pre prípad neprípustnosti exekúcie. Novela č. 144/2010 Z. z. sa vzťahuje
aj na konania začaté pred účinnosťou tohto zákona. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, zákonná lehota
15 dní platila iba vtedy, ak súd udelí poverenie exekútorovi na vykonanie exekúcie; na rozhodnutie
súdu o zastavení exekúcie, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, zákon žiadnu zákonnú lehotu
neustanovoval ani nestanovuje. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave

sp.zn.11Co/1010/2015zodňa18.01.2017,zodôvodneniaktoréhovyplýva,žezcitovanéhoustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku musí byť každému celkom zjavné práve to, že zákonodarca v procese
rozhodovania sa exekučného súdu o tom, či súdnym exekútorom požadované poverenie na vykonanie
exekúcie tomuto udelí, alebo nie, ustanovil lehotu 15 dní od doručenia žiadosti výlučne pre prípady
nezistenia rozporu žiadosti, návrhu ani exekučného titulu so zákonom a následného udelenia poverenia

(predstavujúceho logický následok nedostatku zistenia zákonom definovaného rozporu). V opačnom
prípade, teda vtedy, ak sa rozpor so zákonom zistí, lehota ustanovená nie je. Takýto odchylný prístup
je tu evidentne najmä preto, že protikladom poverenia (ktoré formálne nemá charakter rozhodnutia
súdu a nemožno proti nemu brojiť ani žiadnym opravným prostriedkom) je uznesenie (rozhodnutie)
s možnosťou jeho vydania spravidla až po obstaraní si súdom spoľahlivého podkladu pre potvrdenie

záveru o prípadnom rozpore, či už žiadosti, návrhu alebo exekučného titulu (nezriedka inak všetkých
troch takýchto listín či prinajmenšom dvoch z nich) so zákonom. Obstaranie toho, čo v konkrétnej veci
má za takýto podklad poslúžiť (a čím v čase doručenia mu žiadosti o poverenie obvykle exekučný súd
ešte nedisponuje) a i jeho náležité vyhodnotenie, si vyžaduje určitý čas a z pohľadu časového aspektu
súhrnu takýchto aktivít lehotu 15 dní zjavne nemožno považovať za postačujúcu (čo je mimo akúkoľvek

pochybnosť tiež dôvod, pre ktorý sa zákonodarca jej uzákoneniu v tomto prípade vyhol a to, či tak urobil s
vedomím možných obštrukcií pri získavaní exekučným súdom požadovaných listín, alebo bez takéhoto
vedomia,bolobezprávnehovýznamu).Súdmázato,žeexekučnýsúdpostupovalvsúladesozákonom.

29. Nesprávny úradný postup možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou predpísaného

postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu štátneho orgánu, či už súvisí alebo nesúvisí s
rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu a ak tento postup nenašiel svoj bezprostredný výraz vo
vydanomrozhodnutí(rozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,sp.zn.4Cdo24/04).Vdanom
prípade preto nemožno konštatovať, že k nesprávnemu úradnému postupu súdu došlo (z pohľadu
tvrdeného nedodržania zákonnej lehoty).

30. Čo sa týka prieťahov v konaní, otázku či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(prieťahy v konaní tvrdil žalobca), je kompetentný preskúmať len Ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojouustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu
najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr.
I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa

zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti.
Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom
čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd
konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov,
znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných

súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne
príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak
súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa - krajský súd, najvyšší súd (porovnaj napr. dôvodová
správa k zákonu č. 412/2012 Z.z.). Rozhodnutie Ústavného súdu žalobca nepredložil a na toto sa vo
svojej žalobe ani neodvolával. Takýto výklad vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky

zo dňa 07.05.2013, sp. zn. IV. ÚS 471/2012, v zmysle ktorého v nadväznosti na vyslovenie porušenia
základných práv sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1
výroku tohto nálezu, pozn.) sa otvára priestor na to, aby sťažovateľka podala v súlade s ustanoveniami
zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalobu o náhradu škody spôsobenej pri výkone

verejnej moci, o ktorej sú oprávnené a aj povinné rozhodnúť vecne a miestne príslušné všeobecné súdy
(pozn. súdu: jednalo sa najmä o exekúcie z toho istého obdobia ako v danom prípade). Ústavný súd tu
vyslovil názor, že až po konštatovaní porušenia základných práv čl. 48 ods. 2 ústavy sa otvára možnosť
podať predmetnú žalobu. Navyše, ako aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, nie
každý prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (II. US 57/01, I. US 46/01).

31. V súvislosti s namietaným nesprávnym úradným postupom súd prvej inštancie len v krátkosti ešte
dopĺňa, že nie je preukázaná ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou.
O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, resp. nemajetkovou

ujmou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, teda ak je medzi
nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu
(ktorý súd v danom prípade nezistil), nevznikla by ani škoda, ani nemajetková ujma. Nezákonné
rozhodnutie je akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom
Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky, vyplývajúcimi z medzinárodnej zmluvy,

ktorou je Slovenská republika viazaná. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené
alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Právo na náhradu škody možno priznať iba
vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Priznanie náhrady škody nie je podmienené úspešnosťou opravného prostriedku proti

rozhodnutiu, ktoré sa neskôr stalo nezákonným (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa
26.08.2009 sp. zn. 31 Cdo 3489/2007).
32. Je však nepochybné, že § 6 zákona č. 514/2003 Z. z. umožňuje výnimku z obligatórnej
povinnosti vyčerpania riadnych opravných prostriedkov podľa osobitného predpisu. Zákonodarca
tým chcel umožniť v prípadoch hodných osobitného zreteľa uplatňovanie zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci (pri splnení ostatných predpokladov) aj takým poškodeným, ktorí
podmienku podania riadneho opravného prostriedku proti nezákonnému rozhodnutiu nesplnili (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.04.2010 sp. zn. 5 Cdo 171/2009). To, čo treba
chápať pod pojmom prípady hodné osobitného zreteľa, je v danom prípade na posúdení súdu. Z
obsahu exekučného spisu vyplýva, že žalobca (oprávnený) nepodal v rámci exekučného konania riadny

opravný prostriedok proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia.
V konaní nebolo preukázané, že by existovalo rozhodnutie, ktorým bolo toto uznesenie zrušené alebo
zmenené pre nezákonnosť. Prípady hodné osobitného zreteľa žalobca ani netvrdil. Pre úplnosť však
súd prvej inštancie ešte uvádza, že vo všeobecnosti možno ustáliť, že by muselo ísť o prípady, keď
nepodanie riadneho opravného prostriedku bolo spôsobené skutkovým alebo právnym stavom, ktorý

vylučoval alebo znemožňoval jeho podanie (na strane účastníka: náhla nevyhnutná hospitalizácia,
obmedzenie alebo strata procesnej spôsobilosti, na strane orgánu, ktorý nezákonné rozhodnutie vydal
napr. nesprávne poučenie o možnosti podania opravného prostriedku a pod.). Tu treba ale uviesť, že
aj keď poškodený nevyužije možnosť podať odvolanie, môže sa domáhať náhrady škody, ale len zapodmienky, že rozhodnutie bolo pre nezákonnosť zmenené alebo zrušené (Uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 29.06.2010, sp. zn. 1 Cdo 43/2009).

33.Kďalšímtvrdeniamnamietanýmžalobcomsúdzaujalnasledovnéstanovisko:Nedostatokprávomoci
súdu je neodstrániteľnou podmienkou konania, ktorá má za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie
vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec postúpiť inému orgánu. V danom prípade žalobca
právomoc súdu v exekučnom konaní nepopiera. Vyčíta mu, že v rozpore so zákonom preskúmal
rozhodcovský rozsudok po vecnej stránke, na čo nemal právomoc. Namieta tak, že rozhodnutia súdov

spočívajú na nesprávnej aplikácii a interpretácii ustanovení zákona. Ide tak o námietku, ktorú žalobca
uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti záverov súdu (právneho posúdenia veci),
na ktorých záveroch založil svoje rozhodnutie (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 27.02.2012, sp. zn. 4 Cdo 11/2012). V prejednávanej veci je nepochybné, že súd rozhodoval vo
veci, ktorá patrí do jeho právomoci. Prekážka rozsúdenej veci (rei iudicatae) svojou podstatou patrí k
procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania.

Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú
istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne
rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého premetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je
daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutočných
tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Pre posúdenie, či je daná prekážka

veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý
bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ
určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený inak, nesprávne či
neúplne. Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní
rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom

aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval
ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného). Konanie sa týka
tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných strán
sporu, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie. Z obsahu spisu vyplýva, že konaniu
vo veci exekúcie oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o, IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09

Bratislava, proti povinnej: E., kde exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č. k.
SR 05872/08, ktorý vydala Slovenská rozhodcovská a. s. dňa 18.06.2008 a ktorý sa stal právoplatný
dňa 07.07.2008 a vykonateľný dňa 10.07.2008 a zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom dňa
10.09.2008 nepredchádzalo žiadne iné konanie na súde a vo veci nebolo predtým rozhodnuté.

34. Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd preskúmava
žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so
zákonom. Pritom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu
pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne
vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené

všeobecné podmienky konania. Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké
účinky ako rozsudok všeobecného súdu, je exekučný súd povinný nakladať s takýmto rozsudkom
rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a
neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na
základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje

právo na základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní.

35. Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon
rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia
zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd

okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané
orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch
ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej. V nadväznosti na
uvedené je treba poukázať aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v
rozsudku z 27.01.2007, sp. zn. 3 Cdo 164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R

58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek
tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.36. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca v konaní nepreukázal nesprávny úradný postup súdu ani
nezákonné rozhodnutie súdu. Keďže všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne, pri aplikácii
logického výkladu bolo nadbytočné a nehospodárne dokazovať splnenie ďalších podmienok (v krátkosti

sa súd vyššie vyjadril aj k príčinnej súvislosti). Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu
ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Ďalšími predpokladmi zodpovednosti za škodu sa už preto
nezaoberal (pozn.: predpokladom pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy je preukázanie vzniku
zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup, nezákonné rozhodnutie /v danom prípade toto
preukázané nebolo/ a až po jeho spoľahlivom zistení môže súd na návrh účastníka skúmať splnenie

predpokladov aj pre prípadné priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch). Rozhodnutie súdu
prvej inštancie v danej veci je aj v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou totožného žalobcu v
obdobných veciach, na ktoré poukazovala aj žalovaná v písomnom podaní pred pojednávaním.
37. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej súd prvej inštancie uvádza
nasledovné: premlčanie sa podľa ustálenej súdnej praxe skúma len u existujúceho nároku. Preto, keď
súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu nevznikol, vznesenou námietkou premlčania sa

taktiež už nezaoberal.

38.Súdprvejinštancieďalejuvádza,ževprípade,aksavodôvodnenínezaoberalkonkrétnounámietkou
strán sporu, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998).

39. Žalobca vo svojej žalobe žiadal najprv o veci rozhodnúť tzv. medzitýmnym rozsudkom. K tomu
súd prvej inštancie uvádza, že ak súd uzná, že je tu dôvod pre rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom,

môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu strán sporu. Ak súd návrhu strany sporu na vydanie
medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto návrhom sa ani
nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o veci samej.

40. Čo sa týka vyjadrenia žalobcu, ktorý poukazoval na znalecký posudok č. 1/2014 Ekonomickej

univerzity v Bratislave, súd prvej inštancie dokazovanie týmto znaleckým posudkom nevykoval, nakoľko
by išlo o dokazovanie nad rámec dokazovania potrebného pre účely tohto súdneho konania, nakoľko
nebola splnená ani len prvá z troch podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu, a to nesprávny úradný
postup. Akékoľvek ďalšie dokazovanie o príčinnej súvislosti, ako aj o výške škody by tak bolo nad rámec
dokazovania potrebného pre účely tohto konania v rozpore so zásadou hospodárnosti konania (čl. 17

CSP v spojení s § 157 ods. 1 CSP).

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

43.PodľaČl.17CSP,súdpostupujevkonanítak,abyvecbolačonajrýchlejšieprejednanáarozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

44. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a čl. 17
CSP tak, že síce úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobkyni, ale nakoľko
zo spisu nevyplýva, že by žalovanej akékoľvek trovy vznikli, náhradu trov konania voči žalobcovi jej
nepriznal s prihliadnutím na čl. 17 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.