Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 2. september 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Sd/28/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200446
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7016200446.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach predsedom senátu JUDr. Milanom Končekom ako samosudcom v právnej veci

navrhovateľky:F.Š.,J.XX,G.,práv.zast.:JUDr.JanaŠándorová,advokátka,Mlynárska19,Košice,proti
odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, v konaní o invalidný dôchodok,
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 14.03.2016 č. XXX XXX XXXX X.

Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozhodnutímodporkyňapodľaust.§70a§71zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistení
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok

zo dňa 10.02.2016 s odôvodnením, citujúc ust. § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona, že podľa posudku
posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Košice zo dňa 10.02.2016
navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobouastým,žepredmetnýposudoktvoríneoddeliteľnúsúčasťodôvodneniarozhodnutiaodporkynea
sú v ňom uvedené rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vyhotovenie posudkového záveru
o tom, že navrhovateľka nie je invalidná. Rozhodnutie odporkyne bolo navrhovateľke doručené dňa

24.03.2016.

Včas podaným opravným prostriedkom navrhovateľky, doručeným odporkyni dňa 20.04.2016,
sa navrhovateľka prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne domáhala zrušenia napadnutého
rozhodnutia odporkyne, ktoré podľa navrhovateľky jej bolo doručené dňa 23.04.2016 (z obsahu
administratívneho dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľke rozhodnutie odporkyne bolo
doručené dňa 24.03.2016), pričom v opravnom prostriedku namietala, že: „Ako vyplýva z odôvodnenia

predmetného posudku pri jeho vypracovaní posudkový lekár vzal do úvahy správu z ORL vyšetrenia
zo dňa 9.1.2015 a 26.8.2015, kde mi bola určená diagnóza H.81.4 Ošiaľ centrálneho pôvodu,
cervikobrachiálny syndróm vľavo. V prílohe tohto návrhu predkladám správu z ORL vyšetrenia zo dňa
06.04.2016 zo záveru ktorej vyplýva porucha vestibulárnej funkcie H.81.9 a obojstranná strata sluchu
H.90.3. Z predmetnej správy ďalej vyplýva, že vzhľadom na závraty a instabilitu ťažkého stupňa a
zhoršenie poruchy sluchu s poruchou rozumenia doporučuje hospitalizáciu pacientky a tiež že vzhľadom
pre pretrvávanie závratov a instabilitu ťažkého stupňa nie je možné zaradiť pacientku do pracovného

procesu a pretrváva sťaženie spoločenského uplatnenia. Zo správy ďalej vyplýva, že vzhľadom na
kombinovanúvestibulárnuporuchupovažujejejstavzadefinitívnybezmožnostizlepšenia.Podľaprílohy
k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení: Choroby zmyslových orgánov - kapitola VII, oddiel
B, položka 7, písm. c/ ťažká forma (prudké závraty, neistota pri chôdzi, státí a iných fyziologickýchzaťaženiach, prípadne pri neschopnosti bez opory ísť alebo stáť), pričom miera poklesu vykonávať
zárobkovú činnosť predstavuje 70-80%. V zmysle predloženej lekárskej správy zo dňa 6.4.2016 trpím
závratmi a instabilitou ťažkého stupňa z čoho vyplýva, že moja miera poklesu vykonávať zárobkovú

činnosť by mala byť určená v rozmedzí 70-80%. Aj keď táto lekárska správa nebola súčasťou odborného
posudku, takýto zdravotný stav som mala už v období, keď som bola vyšetrovaná posudkovým lekárom
(posudkový lekár vzal do úvahy neaktuálnu lekársku správu z roku 2015.“

Odporkyňa navrhla napadnuté svoje rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Súd na základe ustanovení § 244 a nasl. O.s.p., podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal opravným
prostriedkom navrhovateľky napadnuté rozhodnutie odporkyne a po vypočutí právnej zástupkyne
navrhovateľky a poverenej zástupkyne odporkyne na pojednávaní súdu, po oboznámení sa s obsahom
dávkového spisu odporkyne, ktorý táto vedie o navrhovateľke, dospel k záveru, že opravnému
prostriedku navrhovateľky nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.

Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet
rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo
mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej

schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej
schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (§ 71 ods. 1 - 3 zákona).

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5 zákona).

Mierapoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťvpercentáchsaurčujepodľadruhuzdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu, a so
zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, pričom jednotlivé percentuálne miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 6, 7 zákona).

Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery
poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z
predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti

rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 8
zákona).

Lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho

poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Posudkový lekár
posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav,
schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca (§ 153 ods. 5 a 6 zákona).

Z obsahu administratívneho dávkového spisu odporkyne, ktorý táto vedie o navrhovateľke, vyplynulo, že

navrhovateľka podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky
Košice zo dňa 10.02.2016, ktorý bol vypracovaný na základe žiadosti navrhovateľky o invalidný
dôchodok, nie je invalidná podľa ust. § 71 ods. 1 zákona, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť len 25 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Po podaní opravného prostriedku navrhovateľkou bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne hodnotený
posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice dňa 19.05.2016,
ktorý posudkový lekár zotrval na svojom posudku zo dňa 10.02.2016, a preto predložil zdravotnúdokumentáciu navrhovateľky na posúdenie druhostupňovému posudkovému lekárovi Sociálnej
poisťovne, ústredia.

Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia hodnotil zdravotný stav
navrhovateľky v posudku zo dňa 26.07.2016, kedy boli zhodnotené odborné výsledky lekárskych
vyšetrení navrhovateľky (neurologické z 09.02.2015, 01.06.2015, 09.10.2015, 10.02.2015, 12.10.2015,
kontrolné neurologické vyšetrenie z 08.01.2016, neurochirurgické vyšetrenie z 24.11.2015, ortopedické
vyšetrenie z 24.09.2015, 22.10.2015, 27.10.2015, 19.11.2015 a 03.12.2015, ORL vyšetrenie z

09.01.2015 a 26.08.2015, kontrolné ORL vyšetrenie zo 06.04.2016, hematologické vyšetrenie z
01.04.2015 a 26.10.2015, endokrinologické vyšetrenie zo 17.07.2015, 07.09.2015 a 30.11.2015,
rehabilitačné vyšetrenie z 11.09.2015 a 24.09.2015, očné vyšetrenie z 09.06.2015, Emg vyšetrenie z
18.07.2016, hospitalizačné vyšetrenia na klinike ORL a chirurgie hlavy a krku v období od 11.04. do
15.04.2016, MRI C vyšetrenie chrbtice zo 14.07.2016 a MRI mozgu z 12.07.2016), pričom posudkový
lekárSociálnejpoisťovne,ústrediakonštatoval,žeunavrhovateľkyjerozhodujúcezdravotné postihnutie

-chorobyzmyslovýchorgánovvzmyslekapitolyVII,oddielB,položka7,písmenob/,kdejepercentuálne
rozpätie 15 - 25 %, a to v zmysle prílohy č. 4 k zákonu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v rozsahu 25 % zhodne s prvoposudkom zo dňa 10.02.2016.

V posudku druhostupňový posudkový lekár konštatoval, že navrhovateľka je vyučená ako predavačka,

pričom od roku 2014 je nezamestnaná. V staršej anamnéze hypotyreóza na substitučnej liečbe dobre
kompenzovaná a chronické bolesti chrbtice. Od roku 2013 má epizódu závratov s poruchou rovnováhy.
Kompletne bola vyšetrená ORL ambulanciou aj neurológom včítane ambulancie pre demyelinizačné
ochorenie mozgu pre MRI vyšetrením mozgu zistené drobné lézie v chronickom štádiu, bez progresie
od roku 2013. Všetky ostatné vykonané vyšetrovacie metódy sú negatívne. Stav odbornými lekármi

uzavretý ako porucha vestibulárnej funkcie bližšie neurčená, liečbou dobre kompenzovaná. Uvedený
zdravotný stav ako rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradil druhostupňový posudkový lekár naďalej
do kapitoly VII, oddiel B, položka 7, písmeno b/ prílohy č. 4 k zákonu s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 25 %.

Na pojednávaní súdu právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že nemá novšie odborné výsledky
lekárskych vyšetrení navrhovateľky, ktoré by mohla predložiť súdu.

Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní súdu uviedla:
„Podľa nášho názoru nesúhlasíme so záverom odporkyne o tom, že navrhovateľka nepreukázala, že jej

zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity. Navrhovateľka predložila v konaní lekársku správu zo dňa
06.04.2016 o tom, že je liečená na diagnózu - porucha vestibulárnej funkcie a obojstranná strata sluchu.
Z predmetnej lekárskej správy ďalej vyplynulo, že navrhovateľka trpí závratmi, instabilitou ťažkého
stupňa a zhoršením sluchu s poruchou porozumenia. Podľa prílohy zákona o sociálnom poistení by mala
pri tejto diagnóze v ťažkej forme, prudkých závratoch, neistoty pri chôdzi, státiach a iných fyziologických

zaťaženiach navrhovateľka mať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 - 80 %.
A.. O.. G., Y.., u ktorého bola navrhovateľka opakovane hospitalizovaná na klinike ORL v Košiciach,
je renomovaným odborníkom v tejto oblasti. Dovolíme si tvrdiť, že nielen na Slovensku, ale aj v celej
Európe. Ako jediný na Slovensku vykonával operácie vnútorného ucha, z uvedeného dôvodu je preto
pre nás nepochopiteľné a zarážajúce, že posudkoví lekári odporkyne spochybnili jeho nálezy a ním

určenú diagnózu. Z uvedeného dôvodu preto navrhujeme vypočuť O.. Š. z kliniky ORL v Košiciach. Ďalej
chceme uviesť, že navrhovateľka sa lieči na túto chorobu 3 roky, ako vyplýva z nálezov bez možnosti
zlepšenia, tento stav je definitívny a nezvratný. Okrajovo poukazujeme na prílohy nášho podania, ktoré
sme doručili súdu 30.08.2016.“

Splnomocnená zástupkyňa odporkyne sa v plnom rozsahu pridržiavala svojho vyjadrenia a dodala, že
posudkoví lekári zhodne konštatovali u navrhovateľky mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v rozsahu 25 %, a preto navrhla napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdiť.

Súd na základe vyššie uvedeného zistenia skutkového stavu o zdravotnom stave navrhovateľky, po

vyššie uvedenom vykonanom dokazovaní v správnom konaní, ako aj v súdnom preskúmacom konaní,
vychádzajúc predovšetkým z vlastného posudkového záveru druhostupňového posudkového lekára
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia Košice zo dňa 26.07.2016, aplikujúc na takto zistený
skutkový stav vyššie citované zákonné ustanovenia, dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúcesa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené a jednoznačne z nich
vyplynulo, že zistené poškodenie zdravia u navrhovateľky neodôvodňuje uznanie invalidity.

Súd nevyhovel návrhu navrhovateľky na výsluch O.. Š. z kliniky ORL v Košiciach, pretože výsluch
odborného lekára, ktorý podáva odborné výsledky svojich vyšetrení pre posudkového lekára by
nemohli zvrátiť vyššie uvedené písomné výsledky odborných lekárskych vyšetrení vrátane kontrolných
a hospitalizačných vyšetrení na klinike ORL.

Pretože ani v súdnom preskúmacom konaní po opätovnom zhodnotení výsledkov odborných lekárskych
vyšetrení navrhovateľky, keďže navrhovateľka do dňa pojednávania súdu nepredložila novšie výsledky
odborných lekárskych vyšetrení, nebol preukázaný pocit navrhovateľky, že má nárok na invalidný
dôchodok, súd uzavrel, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, a preto podľa
ust. § 250q ods. 3 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne a vydané v súlade so
zákonom potvrdil.

Pre úplnosť súd uvádza, že pokiaľ navrhovateľkin zdravotný stav sa skutočne podstatne zhorší, na
základe odborných aktuálnych novších výsledkov lekárskych vyšetrení môže v budúcnosti požiadať o
invalidný dôchodok opätovne.

Navrhovateľke ako neúspešnej účastníčke konania súd právo na náhradu trov konania nepriznáva a
odporkyni právo na náhradu trov konania neprináleží (§ 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods.
2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave

prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie
musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.