Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 18, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14Csp/170/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216217908
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216217908.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v spore žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom
Šoltésom,advokátomsosídlomKaradžičova8,81000Bratislava,protižalovanej:I.C.,F..XX.XX.XXXX,
T. Č.S. B. XXX/X, XXX XX R., o zaplatenie 1063,34 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 550,09 eur s prísl. zastavuje.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalovanej sa náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.11.2016 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým
by bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu sumy 1063,34 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým,

že na základe Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty R., č. XXXXXXXX z 11.09.2012
právny predchodca žalobcu zriadil v prospech žalovanej bežný účet s úverovým rámcom 450 eur s
úrokom 22,8% a žalovaná mala platiť 15 eur mesačne. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce
jej zo Zmluvy a jej platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu. Pred
odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 08.10.2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným
stavom ku dňu 08.10.2016 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku,
a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaným s konečným zostatkom na úhradu

vo výške 1063,34 eur. Konečný dlh žalovanej z doposiaľ neuhradeného dlžného zostatku predstavuje
sumu vo výške 1063,34 eur. Žalovaná si nesplnila povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote
splatnosti určenej vo výpise Z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 08.10.2016, t.j. v lehote
splatnosti do dňa 15.10.2016. Žalobcovi tak vznikol nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej
výške odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j, od 16.10.2016 do zaplatenia.
2. Súd žalobu aj s prílohami a spolu s procesnými poučeniami doručil žalovanej do vlastných rúk
27.02.2017 (č.l. 13) s výzvou, aby sa k podanej žalobe vyjadrila. Žalovaná sa k žalobe žiadnym

spôsobom nevyjadrila, v konaní nepredložila žiadne prostriedky procesnej obrany, skutkovým základom
pre rozhodnutie súdu sa stali skutočnosti tvrdené žalobcom, podložené listinnými dôkazmi.
3. Žalobca sa nezúčastnil pojednávania, hoci mal riadne a včas doručené predvolanie na pojednávania,
pričom súd nezistil žiadny dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Preto s odkazom na ustanovenie
§ 180 C. s. p. realizoval pojednávanie v neprítomnosti strany sporu.
4. Pričom súd na pojednávaní vykonal dokazovanie podľa § 295 CSP listinami tvoriacimi obsah
súdneho spisu, a to najmä konštatovaním žalobného návrhu, žiadosťou o aktiváciu pôžičkovej karty

X. z 11.09.2012, obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet,
výpisom z pôžičkovej karty Quatro, Oznámením o postúpení pohľadávky, vypovedaním zmluvy
a vyhlásením predčasnej splatnosti zo 04.12.2013.Na základe vykonaného dokazovania súd zistil
nasledovný skutkový a právny stav.5. Strany sporu uzavreli dňa 11.09.2012 zmluvu o úvere s úverovým rámcom 600 eur s pevnou
mesačnou splátkou 20 eur. Z uvedených dokumentov nie je zrejmé s akými podmienkami mal byť
poskytnutý úver, totiž zo zmluvy vyplýva len výška úverového rámci a mesačná splátka. Nie je zrejmá

ani výška úrokovej sadzby, úrok z omeškania, doba trvania zmluvy, RPMN a pod.
6. Z výpisu z pôžičkovej karty Quatro je zrejmé, že žalovaná za obdobie od 9.10.2012 do 19.12.2013
zaplatila na splátky celkom sumu vo výške 290,42 eur a následne žiadne splátky nezaplatila. Z tohto
prehľadu je tiež zrejmé, že za obdobie od 31.12.2012 do 30.09.2016 žiadne výbery ani spotrebiteľské
úhrady nevykonala, dlžná suma pozostáva z administratívneho poplatku za správu rizikovej pohľadávky,

úrokuzdlžnejčiastky,poplatkuzavyhotovenieazaslanievýpisu,spracovaniepoštovejpoukážky,správy
kartovéhoúčtu,štandardnéúroky,znovuvydaniekarty,sankčnéúroky,nákladyvymáhaniadovyhlásenia
okamžitej splatnosti, postúpenie pohľadávky na vymáhanie, a to v celkovej výške 1353,76 eur.
7. Z listu: vypovedanie zmluvy a vyhlásenie predčasnej splatnosti zo 04.12.2013, je zrejmé, že došlo k
zosplatneniu úveru vo výške 597,18 eur, ktoré mala žalovaná zaplatiť do 10 dní od doručenia. Uvedenú
výzvu prevzala 13.12.2013.

8. Na výzvu súdu žalobca podaním zo 17.10.2017 doplnil žalobu tým, že žalovaná suma je v zložení
istiny 448,28 eur, poplatkov 98,58 eur, štandardných úrokov 414,97 eur a sankčného úroku 101,51
eur. Nepredložil žalobou tvrdené skutočnosti, že akým spôsobom boli individuálne dohodnuté úverové
podmienky.Obdobnenebolapredloženáanipredchádzajúcavýzvabankou-postupcompredsamotným
postúpením pohľadávky.

9. Týmto podaním tiež žalobu v časti o zaplatenie pohľadávky v sume 350 eur s príslušenstvom žalobca
zobral späť, nakoľko túto sumu žalovaná po podaní žaloby zaplatila a ďalej upravil petit žaloby tak, aby
žalovaná bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi 513,25 eur s príslušenstvom.
10. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

11. Postupujúc podľa označenej právnej úpravy, súd konanie v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby,
ku ktorému došlo po doručení žaloby žalovanému a pred prejednaním sporu, v časti uvedenej v
enunciáte, zastavil.
12. Podľa ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú
bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§

476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy
o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení
akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom
účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
13. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo

jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
14. Súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebný
aplikovať najmä ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

18. Podľa § 132 ods.1 a 3 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobnýnávrh.(3)Žalobcakžalobepripojídôkazy,ktorýchpovahatopripúšťa,okremtých,ktorénemôže
bez svojej viny pripojiť.
19. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo

veciach podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov
súdu.
20. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
tvrdenia týkajúce sa sporu.
21. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „ZoB“), ak je napriek písomnej výzve

banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred

postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdaťpostupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok

a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
22. Súd sa v prvom rade zaoberal právnou povahou a aplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu
uplatnenejpohľadávkyvtomtokonaníaprávnehovzťahuvzniknutéhomedzistranamiadospelkzáveru,
že právny predchodca žalobcu - banka a žalovaný ako majiteľ účtu uzavreli zmluvy na základe ktorých
medzi nimi vznikol záväzkový vzťah. Vzťah medzi žalobcom a žalovanou je spotrebiteľský a predmetné

zmluvy sú bez pochybností spotrebiteľskými zmluvami. Spotrebiteľský charakter zmluvy je zrejmý z
postavenia účastníkov zmluvy, keď niet pochýb o tom, že banka je dodávateľom služby a zo žiadneho
z údajov zistených v konaní nevyplynulo, že by žalovaný požadoval poskytnúť úver formou povoleného
prečerpania na účte nie ako spotrebiteľ. Súd posudzoval vzťah strán nielen podľa Obchodného
zákonníka, ale pri právnom posúdení veci aplikoval aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch,
zákona o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy.

Žalobca v konaní nerozporoval skutočnosť, že žalovaný má v zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa
a teda uvedené nebolo v konaní sporným.
23. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie tá strana konania, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou

označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana konania nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z
tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech.
24. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP, v sporovom konaní je to žalobca, kto je povinný uviesť

skutočnosti, o ktoré opiera svoju žalobu a uplatňuje svoj nárok. Dôkazné bremeno postihuje vždy
toho, kto niečo tvrdí, teda spravidla žalobcu. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť
skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú, že právo alebo nárok žalobcu nevzniklo prípadne
zaniklo alebo sa zmenilo. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla
zaťažuje obidve strany. Neunesenie dôkazného bremena má potom v konaní za následok procesný

neúspech tej strany sporu, ktorý nedokázal preukázať ním tvrdené skutočnosti. Dôkazné bremeno súvisí
s dôkaznou povinnosťou, ktoré platné právo upravuje v čl. 8 CSP.
25. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže
splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní
ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno táto strana neuniesla. Dôsledkom neunesenia

dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu, na ktorej spočívalo
dôkazné bremeno a ktorá sa dostala do dôkaznej núdze, keďže neponúkla alebo nevedela ponúknuť
súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti.
26. V konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) bremeno tvrdenia v tom, že so
žalovanou (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanej určité plnenie a že žalovaná

za toto plnenie neposkytla riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje
povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti.
27. Zo zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žalobe nie je možné vyhovieť. V zmysle
čl. 15 ods. 4 C.s.p. dôkazy a tvrdenia strán sporu súd hodnotí podľa svojej úvahy v súlade s princípmi,
na ktorých spočíva tento zákon. Z predložených dôkazov súd nemal preukázané, že žalobcovi vzniklo

právo na zaplatenie sumy 513,25 eur s príslušenstvom.
28. Zmluvou o postúpení pohľadávok ku dňu 14.12.2016 malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky z
predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške neuvedenej eur z banky ako postupcu na
spoločnosť žalobcu ako postupníka.
29. Zákonnými podmienkami platného postúpenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere uzavretej

medzi bankou ako veriteľom a klientom ako dlžníkom je nepretržité omeškanie klienta so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke v trvaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní po tom, čo bol
písomne vyzvaný bankou na plnenie, pričom tieto musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. V
konaní však nebolo preukázané, a to napriek výzve súdu, že by právny predchodca žalobcu - banka,
preukázateľne vyzvala pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky písomne žalovanú na splnenie

dlhu z úverovej zmluvy, a zároveň že následne zostala žalovaná v omeškaní viac ako 90 dní.
30. Súd má za to, že s poukazom na gramatický, ale najmä teleologický výklad ustanovenia § 92 ods.
8 zákona o bankách sa vyžaduje omeškanie dlžníka v trvaní viac ako 90 dní od momentu doručenia
písomnej výzvy. Nebol by totiž v súlade s účelom uvedeného ustanovenia taký výklad, podľa ktoréhoby postačovalo omeškanie viac ako 90 dní pred doručením výzvy banky, nakoľko pri takom výklade by
nebolo vylúčené postúpenie pohľadávky hneď nasledujúci deň po doručení výzvy na plnenie, čím by
bola odňatá dlžníkovi možnosť svoj dlh uhradiť a zabrániť tak postúpeniu pohľadávky na inú osobu ako

banku.
31. Nedodržanie postupu pri postúpení pohľadávky voči žalovanej v súlade s ustanovením § 92 ods. 8
zákona o bankách, nie je žalobca v konaní aktívne vecne legitimovaným. Ani na výzvu súdu totiž žalobca
nepreukázal, že by pred postúpením pohľadávky od právneho predchodcu bola žalovanej v súlade s
ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách preukázateľne doručená písomná výzva na zaplatenie dlhu

a následne uplynulo viac ako 90 kalendárnych dní od jej doručenia žalovanej, čo je podmienkou pre
vznik oprávnenia banky postúpiť svoju pohľadávku voči žalovanej inej osobe, ktorá nie je bankou. Z
uvedeného dôvodu postúpenie pohľadávky na žalobcu je v rozpore s vyššie citovaným zákonom, a preto
je tento právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný, s poukazom na čo nie
je žalobca oprávneným z danej pohľadávky, a teda nie v konaní aktívne vecne legitimovaným. Vecná
legitimácia predstavuje hmotnoprávny vzťah strany sporu k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je

subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Strana sporu, ktorá je nositeľom
subjektívneho práva z hmotnoprávneho vzťahu, má aktívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku
konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie
od žalovanej strany uplatnené v konaní. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom
o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom aktívnej

vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorý ale v konaní nevystupuje ako žalobca.
32. Podporne súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co/147/2016 zo dňa 21.apríla
2016, v ktorom súd druhej inštancie v obdobnej veci skonštatoval, že „banka musí najskôr klienta vyzvať
na úhradu peňažného záväzku, s ktorým je v omeškaní, ak po tejto výzve dlhšie ako 90 kalendárnych
dní klient neuhradí peňažný záväzok, môže banka postúpiť pohľadávku aj na tretiu osobu, ktorá nie

je bankou. ... V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by takáto výzva bola zo strany právneho
predchodcu žalobcu riadne žalovanej doručená. Prvostupňový súd teda dospel k správnemu záveru,
že pre nenaplnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 citovaného zákona o bankách nebolo možné platne
postúpiť predmetnú pohľadávku na navrhovateľa.“
33. Obdobný názor zastáva aj Krajský súd v Trnave v rozsudku sp.zn. 24Co/716/2015 zo dňa 8.júna

2016, v ktorého odôvodnení uviedol, že „ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné
splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., je postupca v
súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný tvrdiť a dokázať predpoklady
svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca,
ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že

pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient
napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto
skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.“
34.Navyšežalobcanepredložilanilenzmluvuopostúpenípohľadávoksprílohou,zktorejbybolomožné
zistiť, ktoré splatné pohľadávky sú vlastne postupované a či sa medzi nimi nachádza aj predmetná

pohľadávka.
35. Súd dospel k záveru, že z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, bolo
potrebné žalobu vo zvyšku zamietnuť, a keďže žalovaný nie je povinný zaplatiť žalobcovi istinu, nemohol
sa ani dostať do omeškania s jej plnením, a preto súd zamietol žalobu aj v časti úrokov z omeškania.
36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko však v konaní úspešnejšiemu žalovanému
žiadne trovy nevznikli, súd jej ani náhradu trov konania nepriznal. Súd má pritom za to, že v súlade
s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo
v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovanej uvedeným spôsobom, t.j. o nároku na
náhradu trov konania, ako aj o výške trov konania jedným rozhodnutím. V prejednávanej veci by bolo

nehospodárne rozhodnúť najprv spôsobom, že sa žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania vo
výške 100% a následne uznesením rozhodnúť, že žalovaná má právo na náhradu trov konania vo výške
0 eur. Takýto postup by bol v rozpore z vyššie citovaným článkom základných princípov a nebolo ani v
úmysle zákonodarcu takéto predlžovanie rozhodovania o trovách konania v obdobných prípadoch.

Poučenie:Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).