Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. december 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/84/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112213237
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8112213237.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobkyne: O. N., F.. L., D..

XX.X.XXXX, H. N. A., O. XX, proti žalovaným: 1./ O.. L. U., F.. O., D.. X.X.XXXX, H. N. A., Č. V. X, 2./
W. C., F.. O., D.. XX.X.XXXX, H. N. H., N. XX, 3./ O. W., F.. L., D.. XX.X.XXXX, H. N. A., 4./ V. D., D..
XX.XX.XXXX, H. N. G., Z. X v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo stranám sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat.
úz. A., obec A., okres A., zapísané na výpise z LV č. XXXX (čiastočný) bytu č. X, vo vchode XX, prvé
poschodie, v obytnom dome súp. č. XXXX na parcele č. XXXX o výmere 912 m2 zastavané plochy a
nádvoria a k spoločným častiam a zariadeniam domu v podiele 35/10954-in zapísané na LV č. XXXX

tak, že výlučnou vlastníčkou sa stáva žalobkyňa v celosti.

II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovaným v 1. - 4. rade na úplné vyrovnanie podielového
spoluvlastníctva sumu pre žalovanú v 1. rade vo výške 3.058,33 Eur, pre žalovanú v 2. rade vo výške
3.058,33 Eur, pre žalovanú v 3. rade vo výške 6.116,67 Eur a pre žalovanú v 4. rade vo výške 6.116,67
Eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

IV. Náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva.

V. Štát má voči žalobkyni a žalovaným v 1. - 4. rade nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 30.4.2012 sa žalobkyňa domáhala, aby súd konštatoval a potvrdil platnosť a
aktuálnosť stanovenej čistej hodnoty dedičstva tak, ako bolo právoplatne rozhodnuté a podpismi dedičov
potvrdené v osvedčení o dedičstve z 20.2.2003 v zmysle zmien, teda vo výške 525.908,30 Sk. Ďalej aby

súd potvrdil cenu bytu vo výške 430.000,- Sk a uložil žalobkyni uhradiť v hotovosti spornej strane sumu
polovice predmetného bytu zníženú o polovicu z 59.000,- Sk finančnej hotovosti, ktorú je do dedičstva
povinný zaplatiť L.. F. L.. Výsledná suma tak mala predstavovať 185.000,- Sk. V súvislosti s tým, aby
súd zrušil podielové spoluvlastníctvo spoluvlastníkov k bytu č. 4 na prvom poschodí bytového domu
- súp. č. XXXX na parcele KN, spoluvlastnícky podiel na parcele XXXX o výmere 912 m2, zastavané
plochy a nádvoria, veľkosť spoluvlastníckeho podielu 35/10954 a spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach a zariadeniach bytového domu vo veľkosti 35/10954, zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. A.,

Správa katastra Prešov, okres Prešov, obec Prešov s prikázaním žalobkyni do výlučného vlastníctva.
Žalobkyňa žiadala súd, aby nevyhovel požiadavke protistrany o nové ocenenie bytu v súčasnej aktuálnej
trhovej cene podľa znaleckého posudku z dôvodu, že ignorujú platnosť všeobecnej čistej hodnoty
dedičstva. Žalobkyňa tiež navrhla, aby súd uložil povinnosť žalovaným predložiť protinávrh na konanie oneplatnosť dedičských uznesení. Veľmi obsiahlym spôsobom žalobkyňa zdôvodňovala žalobu a genézu
sporov medzi rodinnými príslušníkmi, ktoré spadajú do obdobia dedičského konania po nebohom otcovi
žalobkyne.

2. V priebehu konania nastali zmeny v okruhu na strane žalovaných, keď pôvodne žalovaná v 1. rade
A.. O. L. dňa 10.7.2014 zomrela a dedičmi na základe osvedčenia o dedičstve sp.zn. 24D/411/2014 sú
O.. L. U., F.. O. a W. C., F.. O.. Žalovanými v 3. a 4. rade sú O. W. a V. D. po nebohom L.. F. L..

3. Žalovaná v 4. rade v písomnom vyjadrení súdu doručenom 10.1.2013 uviedla, že s predloženým
návrhom nesúhlasí.

4. Žalovaná v 2. rade vypočutá na pojednávaní dňa 10.10.2013 uviedla, že má záujem na vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva spôsobom, aby jej žalobkyňa vyplatila jej podiel.

5. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, oboznámením sa so spisovým
materiálom tunajšieho súdu sp.zn. D 911/02, znaleckým posudkom znalca L.. O. T. č. 18/2016, ako aj
ďalším spisovým materiálom a zistil:

6. Predmetom konania je podľa obsahu žaloba o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k

nehnuteľnosti byt v podielovom spoluvlastníctve strán sporu nachádzajúci sa v obytnom dome pod súp.
č. XXXX na parcele č. XXXX, okres A., obec A., kat. úz. A., zapísaný na LV č. XXXX v podieloch:
žalobkyňa v podiele 1/2, žalovaná v 1. rade v podiele 1/12, v 2. rade 1/12, v 3. rade 1/6 a v 4.
rade 1/6. Právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba súp. č. XXXX je evidovaný na LV č. XXXX v
spoluvlastníckych podieloch 35/10954.

7. Žalobkyňa v písomnom zdôvodnení žaloby a tiež ústnej výpovedi uvádzala, že byt nadobudli
dedičstvom po nebohom otcovi ona a už nebohý brat. Chcela, aby súd pri vyporiadavaní podielového
spoluvlastníctva vychádzal z hodnoty bytu podľa dedičského konania. Zdôrazňovala, že ešte s nebohým
bratom mala v úmysle sa dohodnúť a prípadne sa zrieknuť podielu na byte za predpokladu, že jej tam

bude umožnené bývať s poukázaním na citové väzby. Následne obšírne popisovala priebeh súdnych
konaní spôsobom jedného dlhotrvajúceho súdneho sporu a prieťahov v ňom. Zdôrazňovala, že trhová
cena je pre ňu neakceptovateľná aj s prihliadnutím na to, že bola to ona, ktorá sa o nebohého otca v
posledných rokoch života dennodenne starala a všetko mnohonásobne, poctivo a obetavo odpracovala.
Posudzovanie trhovej ceny bytu by z jej pohľadu bolo v rozpore s dobrými mravmi. Okrem iného uviedla,

že v byte robila početné úpravy, pričom nepoprela, že uvedené nekonzultovala s ďalšími podielovými
spoluvlastníkmi a v byte bývala výlučne ona.

8. Žalovaná v 4. rade uviedla, že so žalobkyňou sa nikdy nevedeli dohodnúť a nepredpokladá,
žeby dospeli k dohode. Súhlasila so zrušením podielového spoluvlastníctva a s jeho vyporiadaním,

avšak nesúhlasila so žalobkyňou navrhovanou trhovou cenou nehnuteľnosti. Trhová cena obdobnej
nehnuteľnosti sa pohybuje v intenciách cca 30.000,- Eur a taktiež zdôraznila, že pokiaľ boli žalobkyňou
robené stavebné úpravy, bolo to bez súhlasu v tom čase druhého podielového spoluvlastníka ich
nebohého otca, ktorý nemal možnosť do bytu vstúpiť, čo ho veľmi mrzelo.

9. Žalobkyňa poprela, žeby jej nebohému bratovi bolo zamedzené vstúpiť do bytu. Ďalej to odmietla
komentovať s poukázaním na to, že brat zomrel.

10. Na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti súd ustanovil do konania znalca z odboru
stavebníctva, odvetvie: odhad hodnoty nehnuteľnosti L.. O. T. uznesením zo dňa 14.8.2014. Znalec

spracoval súdom požadovaný znalecký posudok pod č. 18/2016 a dňa 8.2.2016 ho doručil procesnému
súdu. Z predloženého znaleckého posudku súd zistil, že pre výpočet všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti
bola použitá metóda polohovej diferenciácie a porovnávacia metóda. Podklady pre spracovanie
porovnávacej metódy boli prevzaté iba z internetového portálu ponúk podobných bytov v danej lokalite,
nie z konkrétnych zmlúv už zrealizovaných predajov (takéto zmluvy nie sú doložené a nie sú verejne

prístupné). Takáto metóda odzrkadľuje vývoj realít v danom mieste a čase, avšak ponúkané ceny nie sú
konečné a spravidla sú predmetom ďalšieho jednania a ich cena smeruje smerom nadol (tento fakt je
zohľadnený pri ekonomickom faktore). Metodiku polohovej diferenciácie vzhľadom k vyššie popísanýmskutočnostiam znalec uprednostnil pred porovnávacou metódou, avšak finančný rozptyl je do 3 %.
Znalec stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti na 36.700,- Eur zaokrúhlene.

11. Súd doručoval predmetný znalecký posudok stranám sporu, kde žalovaná v 1. rade ako právny
nástupca po nebohej pôvodne žalovanej v 1. rade uviedla, že súhlasí s vyporiadaním podielového
spoluvlastníctva a navrhuje, aby sa výlučnou vlastníčkou stala žalobkyňa za predpokladu, že žalovanej
v 1. rade uhradí čiastku zodpovedajúcu jej podielu, teda 1/12 ceny určenej znaleckým posudkom.

12. Žalovaná v 2. rade, rovnako právna nástupkyňa po nebohej pôvodne žalovanej v 1. rade uviedla, že
voči znaleckému posudku nemá pripomienky a nemá ani ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

13. Žalovaná v 4. rade uviedla, že sa k znaleckému posudku nedokáže vyjadriť, nakoľko v byte bola
naposledy v roku 2002 keď zomrel dedko. Verí však, že znalec ho vypracoval bezchybne. Doplnila
argumentáciu k vyjadreniu žalobkyne spôsobom, že jej tvrdenia sa nezakladajú na pravde, pretože po

smrti P. L. sa spolu so svojim otcom F. L. veľakrát pokúšali dostať do bytu kde bývala žalobkyňa, avšak
buď sa zatajila a neotvorila, prípadne ich nepustila dnu, nechcela komunikovať a nechcela sa dohodnúť.
O uvedené sa pokúšali so sestrou žalovanou v 3. rade aj po smrti otca osobne aj telefonicky, avšak
žalobkyňa reagovala výrokom „Nikomu z vás nevyplatím ani korunu.“ Žalobkyňa žalované od roku 2002
do bytu nepustila, nevydala kľúče, ani neponúkla byt k užívaniu ako to tvrdí. Dokonca ho neponúkla

ani žalovanej v 3. rade potom, ako si po rozvode hľadala podnájom. Je preto zarážajúce, pokiaľ by
žalobkyňa mala záujem na vyplatení alikvotného nájomného za niečo, čo žalované nemohli užívať.

14. Žalobkyňa podaním z 11.4.2016 uviedla, že zo znalcom určenej ceny bytu 36.700,- Eur na žalobkyňu
pripadá polovica 18.350,- Eur a ďalšia polovica na žalované. Navrhla zohľadniť sumu 59.000,- Sk

(1.958,44 Eur) do „čistej hodnoty dedičstva“, ktorú sumu mal dedič L.. L. F. mať vyplatenú od otca za
jeho života na podnikanie. Polovica tejto sumy prislúcha dedičke. Ďalej uviedla, že navrhuje zohľadniť
skutočnosť, že od septembra 2013 v byte nebývala a nájomné malo byť platené spoluvlastníkmi
rovnakým dielom. Polovicu sumy vyplývajúcej z uznesenia KS 979,22 Eur a polovicu zo zaplateného
nájomného za 32 mesiacov 998,08 Eur navrhla odpočítať z podielu, ktorý by mala vyplatiť žalovaným.

15. Z obsahu spisu D 911/02 súd zistil, že dňa 23.4.2002 zomrel poručiteľ V. L., D.. X.XX.XXXX. Okresný
súd Prešov uznesením č.k. D 911/02, Dnot 110/2002 rozhodol dňa 10.10.2006 tak, že schválil dohodu
dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej vkladné knižky a zostatok na účte nadobudli L.. F. L. a
O. N., F.. L., každý v podiele 1/2, nehnuteľný majetok v kat. úz. Prešov na LV č. XXXX a XXXX, ako

aj záp. XXXX, mpč. XXXX nadobudli L.., F. L. a O. N., F.. L., každý v podiele 1/2. Zároveň finančnú
hotovosť vo výške 59.000,- Sk (1.958,44 Eur), ktorú finančnú hotovosť bol povinný do dedičstva zaplatiť
L.. F. L. nadobudli L.. F. L. a O. N., F.. L., každý v podiele 1/2. Po podanom odvolaní nebohým L.. F. L.
KrajskýsúdvPrešovepotvrdiluzneseniesúduI.stupňadňa12.12.2007.Dedičskéuznesenienadobudlo
právoplatnosť 28.1.2008.

16. Podľa § 136 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej „OZ“),
(1) Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
(2) Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi.

17. Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

18. Podľa § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom

vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

19. Podľa § 142 OZ,
(1) Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého
spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie

veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom;
prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového
spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej
predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.20.Podľa§3ods.1OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.

21. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na základe
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Uvedené vyplýva zo zásady, že nikto nemôže

byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Z obsahu žaloby podanej
žalobkyňou nesporne vyplýva, že táto sa domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti v žalobe označenej, pričom navrhla túto prikázať do svojho výlučného vlastníctva
s povinnosťou vyplatiť ustupujúcich spoluvlastníkov. So zrušením a vyporiadaním podielového
spoluvlastníctva súhlasili aj žalované, avšak nesúhlasili s trhovou hodnotou nehnuteľnosti podľa návrhu
žalobkyne. Pri vyporiadavaní nehnuteľnosti je potrebné vychádzať z ceny, ktorú má nehnuteľnosť v čase

vyporiadania podielového spoluvlastníctva, prípadne z ceny, na ktorej by sa podieloví spoluvlastníci
dohodli. Keďže medzi stranami sporu ako podielovými spoluvlastníkmi k dohode nedošlo, bolo potrebné
vychádzať z ceny stanovenej znaleckým posudkom. Nebolo možné akceptovať cenu uvedenú v
rozhodnutí súdu o dedičstve, nakoľko táto nezodpovedala aktuálnym cenám nehnuteľnosti na realitnom
trhu. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala, aby súd potvrdil cenu bytu vo výške pôvodne 430.000,- Sk, a

aby potvrdil platnosť a aktuálnosť stanovenej čistej hodnoty dedičstva tak, ako bolo rozhodnuté a
podpismi dedičov potvrdené v osvedčení o dedičstve, je potrebné konštatovať, že na takomto určení
nemá súd právomoc. Ako správne konštatovala žalobkyňa, jedná sa o právoplatné rozhodnutie v
dedičskom konaní, ktoré je pre zúčastnených právne záväzné a vykonateľné. Tento súd nemá právomoc
a nie je príslušný preskúmavať, či potvrdzovať právoplatné skoršie vydané súdne rozhodnutie, ktoré

bolo predmetom preskúmania odvolacím súdom. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd
vychádzal zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti stanovenej znalcom Ing. Martinom Fedorjakom v
znaleckom posudku č. 18/2016, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti na 36.700,- Eur.
Nakoľko nebolo sporné, že byt nepretržite užíva žalobkyňa, táto má záujem o to, aby bol prikázaný do jej
výlučného vlastníctva a žalované voči prikázaniu bytu do výlučného vlastníctva žalobkyne nenamietali

za predpokladu, že im bude žalobkyňou vyplatená finančná náhrada za ich podiel rozhodol súd tak,
že nehnuteľnosť - byt v obytnom dome pod súp. č. 4803 na parcele č. 9290, okres Prešov, obec
Prešov, kat. úz. Prešov, zapísaný na LV č. 9000 s prísl. prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne
s povinnosťou vyplatiť žalovaným ich zákonné podiely. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti predstavuje
36.700,- Eur, z čoho polovica pripadá na žalobkyňu. Žalované v 1. až 4. rade disponujú podielmi v

rozsahu druhej polovice, z toho žalovaná v 1. rade podiel v rozsahu 1/12, žalovaná v 2. rade podiel
v rozsahu 1/12, žalovaná v 3. rade podiel v rozsahu 1/6 a žalovaná v 4. rade podiel v rozsahu 1/6.
Zo sumy 18.350,- Eur tak na žalovanú v 1. rade pripadá suma 3.058,33 Eur, na žalovanú v 2. rade
suma 3.058,33 Eur, na žalovanú v 3. rade suma 6.116,67 Eur a na žalovanú v 4. rade suma 6.116,67
Eur. K návrhu žalobkyne, že súd má znížiť vyporiadavací podiel pre žalované zohľadnením polovice

sumy vyplývajúcej z uznesenia KS (uznesenie Okresného súdu Prešov č.k. D/911/02, Dnot 110/2002 zo
dňa 10.10.2006) o sumu 979,22 Eur a o sumu 998,089 Eur vyplývajúcu zo zaplateného nájomného za
32 mesiacov je potrebné uviesť, že spoluvlastníkovi, ktorému je ukladaná povinnosť zaplatiť druhému
spoluvlastníkovi (ďalším spoluvlastníkom) primeranú náhradu za vyporiadavanú nehnuteľnosť, nemôže
si proti nároku druhého spoluvlastníka na náhradu počas konania o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva započítať iný majetkový nárok. Rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva má konštitutívnu povahu a zakladá tak práva a povinnosti až do budúcna. Právo na
zaplatenie náhrady tak vzniká spoluvlastníkovi až právoplatnosťou tohto rozhodnutia a až proti takto
existujúcemu nároku je možné namietať započítanie. Pre daný prípad z uvedeného vyplýva, že súd by
pochybil,pokiaľbyzvyporiadavaciehopodieluodpočítalnárokyvrámcizapočítacejnámietkyžalobkyne,

pričom na uvedené nie je možné aplikovať ani ust. § 3 OZ. Pokiaľ žalobkyňa hodlá uplatňovať voči
žalovaným iný majetkový nárok je na nej, aby ho uplatnila riadnou žalobou a dôkazmi uniesla jeho
opodstatnenosť (napr. rozsudok NS ČR sp.zn. 22Cdo/1927/2004).

22. Záverom si súd dovolí uviesť, že žalobkyňa nerešpektovala vlastnícke právo žalovaných, keď bez

dohody spoluvlastníkov a bez toho, aby disponovala majoritným podielom nakladala s nehnuteľnosťou
len na základe vlastného rozhodnutia a neumožnila žalovaným výkon ich vlastníckeho práva. Je potom
zarážajúcežesadomáhanáhradyzaplatbynanájomnomzaobdobiekeďvbytenebývala.Malabysibyť
vedomá skutočnosti, že aj žalované ako spoluvlastníčky ktorých spoluvlastnícky podiel bol nadužívanýžalobkyňou, mohli by sa domáhať nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia pre nemožnosť
realizovať vlastnícke právo. K námietke žalobkyne, že súd má vychádzať z ceny podľa uznesenia v
dedičskom konaní je potrebné uviesť, že základom pre stanovenie primeranej náhrady k vyporiadaniu

podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti je všeobecná cena obvyklá v danom mieste v dobe
rozhodovania. Primeranou náhradou je hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa
miestnych podmienok zaobstaranie obdobnej veci, akú predstavoval podiel spoluvlastníka prisúdený
ostatným spoluvlastníkom. Primeranou náhradou musí byť cena v závislosti nielen na konštrukcii a
vybavení, ale aj na ponuke a dopyte v danom mieste a čase. Z uvedeného dôvodu nebolo možné

akceptovaťcenupodľaoceneniavdedičskomkonanívroku2002.Nazákladeuvedenéhosúdrozhodolv
súlade s výrokovou časťou rozsudku a uložil žalobkyni povinnosť vyplatiť ustupujúcim spoluvlastníčkam
ich vyrovnací podiel v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

23. Podľa § 251 C.s.p., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

24. Podľa § 255 C.s.p.,
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

26. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p.,

(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

O náhrade trov konania strán sporu rozhodol súd tak, že žalobkyni ani žalovaným náhradu trov

konania nepriznal, nakoľko žiadna zo sporových strán nebola v konaní plne úspešná. S poukázaním na
charakter konania ani nie je možné hovoriť o úspechu, resp. o neúspechu v konaní, pretože zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bolo v záujme oboch strán sporu., vo vzťahu k náhrade trov
konania štátu súd rozhodol tak, že priznal štátu náhradu trov konania voči žalobkyni aj voči žalovaným
v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.