Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 20, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/127/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117209538
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5117209538.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu, členov

senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcu: Urbárske pozemkové
spoločenstvo Žilina - Trnové, so sídlom Ovocinárska 1303/18, Žilina - Trnové, IČO: 17 067 715,
zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Halagan, s.r.o., so sídlom Framborská 253/21, Žilina, IČO:
50 626 329, proti žalovanému: L. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXX, o zaplatenie 334,14 Eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 7C/20/2017-84 zo
dňa 10.01.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi z titulu
bezdôvodného obohatenia 334,14 Eur (§ 123, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458 ods. 1 OZ) spolu s 5
%-ným ročným úrokom z omeškania odo dňa splatnosti pohľadávky 16.12.2016 do zaplatenia (§ 517
ods. 1, 2, § 563 OZ), to všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Mal preukázané z výpisu
listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. F., že žalobca je podielový spoluvlastník v podiele 5798218/6007107
parcely KNC č. 865/36 o výmere 179 m2, ktorý údaj je podľa § 70 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona

hodnoverný a záväzný, ktorú bez právneho dôvodu užíva žalovaný ako vlastník priľahlých pozemkov.
Žalovaného tvrdenia o dobromyseľnej držbe a nadobudnutí vlastníctva vydržaním v roku 1988 neboli
vykonaným dokazovaním preukázané, keďže nepreukázal, že sa u neho jedná o držbu oprávnenú (§
129 ods. 1, § 130 ods. 1 OZ), t. j. že bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu
nehnuteľnosť patrí, keďže nestačí iba jeho vnútorné presvedčenie. Žalovaný nepredložil žiadne listinné
doklady, z ktorých by bolo možné odvodzovať jeho dobrú vieru, týkajúce sa nadobudnutia vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, keďže predložené územné rozhodnutie o umiestnení stavby nepredstavuje

nadobúdací titul a ani z neho nevyplýva, že jeho stavba je umiestnená na predmetnom pozemku,
čo ani netvrdil a žiadny iný nadobúdací titul ani netvrdil ani nepreukazoval. Pokiaľ žalovaný tvrdil,
že keď začal v roku 1977 stavať rodinný dom, bol predmetný pozemok v zlom stave a musel ho
sprejazdniť a skultúrniť, aby sa k domu dostali a následne celých 30 rokov nemal nikto námietky
proti jeho užívaniu mal za to, že samotné užívanie na konštatovanie dobromyseľnosti nadobudnutia
nestačí, a preto žalovaný nemohol nadobudnúť vlastnícke právo titulom vydržania, nakoľko nemal titul,
na základe ktorého by s nehnuteľnosťou nakladal ako so svojím vlastníctvom v dobrej viere, že mu

ako vlastníkovi patrí. Ďalej mal preukázané, že predmetný pozemok žalovaný užíva bez toho, že by
mal k nemu uzatvorenú nájomnú zmluvu alebo inú dohodu a bez toho, že by žalobcovi za požadované
obdobie od 08.12.2014 do 09.12.2016, kedy pozemok užíval bez právneho dôvodu, zaplatil akúkoľvek
náhradu. Žalobca výšku bezdôvodného obohatenia odvodzoval od všeobecnej hodnoty nájmu pozemkuvyplývajúcej zo znaleckého posudku č. 14/2016 znalca Ing. Pavla Rašku, podľa ktorého vecná hodnota
nájmu predmetnej parcely predstavuje 0,967 Eur/m2/rok, čo pri jej výmere 197 m2 predstavuje 173,09
Eur ročne, pri výške podielu žalobcu 167,07 Eur ročne, ktorú hodnotu žalovaný nenamietal a ani

neuvádzal vlastné skutkové tvrdenia k peňažnej náhrade za užívanie predmetnej nehnuteľnosti. Preto
výšku bezdôvodného obohatenia považoval za nespornú a žalovaného na jej zaplatenie za predmetné
obdobie zaviazal spolu s úrokom z omeškania počítaného odo dňa nasledujúceho odo dňa doručenia
výzvy na zaplatenie. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1
CSP a žalobcovi ako plne úspešnému vo veci priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný podľa § 365 ods. 1
písm. f/, h/ CSP a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Poukázal na to, že je oprávneným užívateľom predmetného pozemku 30 rokov, ktorý mu z toho dôvodu
patrí, čo preukazoval aj predloženými listinami, ktoré súd nevyhodnotil správne a iba konštatoval, že
boli vydané povolenia a rozhodnutia vtedajších úradov na stavbu rodinného domu na jeho pozemku,

pričom nebral do úvahy, že tieto rozhodnutia boli vydané na základe Stavebného zákona, podľa ktorého
sa stavebné práce diali na území, kde bol schválený územný plán, čoho svedectvom je aj rozhodnutie
ONV v Žiline, odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva o odňatí poľnohospodárskej
pôdy z pôdneho fondu 19.01.1997, kde sa píše, že výstavba je umiestnená v intraviláne a v súlade s
územným plánom. Územným plánom sa rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia a

predchádza územnému a stavebnému konaniu a vedie k vydaniu územného rozhodnutia a stavebného
povolenia. Podľa tohto plánu bola v danom intraviláne vybudovaná aj prístupová cesta a inžinierske
stavby (vodovod, plynovod, elektrina a odpad). V tomto intraviláne chcel získať aj stavebné povolenie,
keďže bol majiteľom pozemku 797/2, ale tento nemohol byť kvalifikovaný ako stavebný, pretože neplnil
podmienky podľa zákona stavebného ani protipožiarneho, z ktorého dôvodu bol k jeho pozemku

pričlenený územným rozhodnutím aj sporný pozemok, ktorý ležal medzi jeho pozemkom a prístupovou
cestou s inžinierskymi stavbami. Svojím rozhodnutím okresný národný výbor po všetkých šetreniach
a dohodách s dotknutými osobami podľa Stavebného zákona vydal územné rozhodnutie o umiestnení
stavby a takto bol aj jeho pozemok s nerušeným prístupom k infraštruktúre klasifikovať ako stavebný,
čohodôkazomjeajúzemnérozhodnutiezo07.03.1977,ktorýmboladohodnutástavebnáčiaraahranica

užívania pozemku. Na základe uvedeného vyžiadal o vydanie stavebného povolenia, ktoré mu bolo
podľa zákona vydané 20. mája 1977, čoho dôkazom je aj stavebné povolenie, ako aj rozhodnutie o
povoleníužívaťstavbu.Vybaviťvšetkytietopovoleniaarozhodnutiabolonáročnéamalotovplyvnajeho
presvedčenie, že je užívateľom oprávneným, keďže všetko riešil podľa zákona. Žalobca bol do katastra
nehnuteľnostízapísanýakovlastníknazákladerozhodnutiaKomisieROEPStráňavy,ktoránezohľadnila

skutočnýstavúzemiavpodobeuvádzanýchbremien.Boloznačenýakoneoprávnenýužívateľpozemku,
hoci mal všetky doklady o tom, že je užívateľom oprávneným podľa Stavebného zákona. Uvedeným
rozhodnutím bola zrušená cesta k jeho nehnuteľnostiam, čo mu bráni v ich nerušenom užívaní.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdiť, keďže preukázal vlastnícke právo k spornému pozemku a územné rozhodnutie o umiestnení
stavby nepredstavuje jeho nadobúdací titul, keď žalovaný ani nepreukázal, že stavba je na tomto
pozemku umiestnená. Ak sa žalovaný ujal držby, na takúto držbu nemá právny titul a jeho držba nemôže
byť vzhľadom na všetky uvedené okolnosti dobromyseľná a nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k
spornej parcele titulom vydržania.

4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

5.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP odvolaním

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania žalovaný, konštatuje, že súd prvej inštancie
vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebné

dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade
nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol
žiadne skutočnosti, s ktorými by sa prvoinštančný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inakvyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na
strane druhej.

7. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovaného krajský
súd dopĺňa, že samotný žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že rodinný dom začali stavať na svojom
pozemku, popred ktorý na spornom pozemku mala viesť cesta, avšak tento bol v zlom stave, a preto
bola posunutá a oni si ho museli sprejazdniť a skultúrniť, aby prístupovú cestu získali. Z uvedeného

vyplýva, že žalovaný od začiatku vedel, že pozemok nenadobudol na základe žiadneho nadobúdacieho
titulu, ktorý pozná zákon (§ 132 ods. 1 OZ), a preto s prihliadnutím na všetky okolnosti nemohol byť
dobromyseľný, že mu pozemok patrí. Jeho vnútorné presvedčenie o nadobudnutí vlastníctva nemohlo
vyplynúť ani z rozhodnutí vydaných podľa Stavebného zákona, na ktoré poukazoval, keďže na základe
nich sa vlastnícke právo nenadobúda, pretože riešia len umiestnenie stavby a podmienky jej výstavby,
a to na jemu patriacej a nie spornej parcele. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vyporiadajúc sa s

podstatnými tvrdeniami žalovaného uvedenými v prvostupňovom konaní, ako aj v odvolaní, krajský súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, vrátane nároku na náhradu trov konania
žalobcu, vzhľadom na jeho plný úspech vo veci (§ 255 ods. 1 CSP).

8. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.

§ 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v celom rozsahu, keďže aj v odvolacom
konaní mal plný úspech vo veci.

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).