Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. apríl 2015

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 7C/79/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5410202536
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Plutinský

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2015:5410202536.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Rastislavom Plutinským v právnej veci navrhovateľa:

Ing. C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., W. č. XXXX, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou S.. T. N.,
advokátkou so sídlom Žilina, ul. Na priekope č. 174/13, P.O.BOX 6, proti odporcovi: Združenie región
Beskydy so sídlom Žilina, ul. Predmestská č. 1, IČO: 36 148 474, zastúpený splnomocneným zástupcom
S.. S. C., advokátom so sídlom Čadca, ul. Palárikova č. 83, v konaní o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške uvedenej v písomnom vyhotovení

tohto rozsudku na účet právneho zástupcu odporcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal toho, aby odporcovia v 1. až 3. rade (1/ K. W., 2/ X..
S. D., 3/ W. D. so sídlom v U.) boli zaviazaní doručiť doporučenou zásielkou navrhovateľovi na
adresu jeho trvalého bydliska a vedúcemu služobného úradu Ministerstva výstavby a regionálneho
rozvoja SR, 816 44 Bratislava, Špitálska 8, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku list s nasledovným
obsahom: Dňa 09.04.2003 sme vypracovali a dňa 14.04.2003 sme doručili Ministerstvu výstavby a
regionálneho rozvoja SR sťažnosť na navrhovateľa X.. C. K., v ktorej sme uviedli: „Vážený pán minister,
predstavenstvo združenia Región D. po oboznámení sa s priebehom finančnej kontroly Ministerstva

výstavby a regionálneho rozvoja SR o použití účelovej dotácie na projekty podporujúce euroregionálne
aktivity (24.-26.2.2003) skonštatovalo, že člen kontrolnej skupiny Ministerstva výstavby a regionálneho
rozvoja SR X.. C. K. konal neštandardne a so zjavnou zaujatosťou. Predstavenstvo Regiónu Beskydy si
teda dovoľuje upozorniť nadriadených daného pracovníka Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja
SR na zváženie jeho odbornej spôsobilosti na vykonávanie danej funkcie.“ Náš údaj o neštandardnosti
a zjavnej zaujatosti, ako aj hodnotiace úsudky vzťahujúce sa k X.. C. K., sú nepravdivé a navrhovateľovi
X.. C. K. sa ospravedlňujeme. Zároveň sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcov zaplatiť

mu solidárne náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 500.000,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
a nahradiť mu trovy konania.

Navrhovateľ v konaní poukázal na skutočnosť, že obsah textu, ktorý zaslali odporcovia, možno
jednoznačne hodnotiť ako hodnotiaci úsudok autora, ktorý vyjadril kritiku na spôsob výkonu činnosti
štátneho zamestnanca, pričom dôkazné bremeno na preukázanie faktického základného hodnotiaceho
úsudku je bez najmenších pochybností na autorovi predmetného textu. Nie navrhovateľ, ale autor textu

musí preukázať skutkový základ svojho hodnotiaceho úsudku. Za tejto situácie je nepochybné, že
svojim hodnotiacim úsudkom bez skutkového základe zasiahol neoprávnene do osobnostných práv
navrhovateľa a závažným spôsobom ho poškodil v profesionálnej, ale aj v rodinnej sfére života. V žalobe
tvrdil,žeobsahsťažnostipovažujezahrubéponíženiesvojejprofesionálnejcti,vzhľadomnaskutočnosť,že do funkcie bol menovaný na základe riadneho výberového konania, má pre pracovnú činnosť všetky
odborné predpoklady a o jeho osobe u zamestnávateľa bola týmto značne znížená dôstojnosť, navyše
sťažnosť bola zámerne podávaná 43 dní po výkone kontroly práve v čase vyhlásenia výberového

konania na obsadenie postu riaditeľa odboru kontroly Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja
SR, čo mu znemožnilo z dôvodu uvedenej sťažnosti sa výberového konania zúčastniť napriek splneniu
kvalifikačných predpokladov. Nemajetková ujma v peniazoch plní rovnakú funkciu ako primerané
zadosťučinenie.

Odporcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázali na to, že návrh považujú za
nedôvodný z viacerých dôvodov, v prvom rade poukázali na skutočnosť, že odporcovia 1 a 2 nie sú
v konaní pasívne legitimovaní, nakoľko tieto osoby sťažnosť nepodávali, ale len podpisovali sťažnosť
v mene odporcu v 3. rade. Odporcovia v 1. a 2. rade nekonali teda samostatne, ako nezávislé osoby,
ale konali v mene predstavenstva združenia, teda odporcu v 3. rade. Taktiež žaloba aj pokiaľ smeruje
proti odporcovi v 3. rade je absolútne nedôvodná, pretože obsahom sťažnosti je len konštatovanie,

že navrhovateľ ako člen kontrolnej skupiny Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR konal pri
kontrole, ktorá sa uskutočnila v dňoch 24. až 26.02.2003 u odporcu v 3. rade neštandardne a so zjavnou
zaujatosťou. Z vykonaného dokazovania napr. z výpovede svedka O. vyplynulo, že navrhovateľ hneď na
začiatku kontroly navodil zlú atmosféru nedôverou, pričom druhý kontrolór bol na rozdiel od navrhovateľa
normálny, celý priebeh kontroly vyzeral tak, že sa len hľadala chyba, za ktorú by mohol byť odporca v

3. rade potrestaný. Správanie navrhovateľa nebolo normálne, došlo z jeho strany k zvyšovaniu hlasu,
je teda zrejmé, že sťažnosť bola pravdivá a nemohla zasiahnuť do osobnosti navrhovateľa. Odporcovia
poukázali na judikatúru súdov, kde sťažnosti urobené primeraným spôsobom a adresované príslušným
orgánom, nemôžu sa považovať za neoprávnený zásah do ochrany osobnosti fyzickej osoby, ako to
má na mysli ustanovenie § 11 a nasl. OZ. Predpokladom úspešnosti žaloby na ochranu osobnosti je

preukázanie, že k neoprávnenému zásahu došlo, pričom dôkazné bremeno je vždy na navrhovateľovi,
avšak navrhovateľ žiadnymi dôkaznými prostriedkami nepreukázal, že by obsahom sťažnosti boli
tvrdenia a skutočnosti, ktoré by neboli urobené primeraným spôsobom. Naopak oni poukazujú na list
bývalého ministra Výstavby a regionálneho rozvoja SR, v ktorom oznámil odporcovi v 3. rade, že
skutky, pre ktoré sa tento sťažoval na navrhovateľa, sa nepochybne stali a boli opodstatnené. Len

kvôli formálnym nedostatkom disciplinárna komisia ministerstva rozhodla o zastavení disciplinárneho
konania. Aj zamestnanec ministerstva, ktorý sa zúčastnil kontroly spoločne s navrhovateľom, potvrdil
nevhodné správanie navrhovateľa. Odporcovia ešte poukázali na to, že okrem zamestnávateľa, teda
príslušného orgánu, predmetnú sťažnosť nepublikovali ani neposkytli informáciu o nej iným osobám.

Okresný súd Dolný Kubín vykonal v predmetnej veci dokazovanie listinnými dokladmi založenými
v spise, výsluchom účastníkov a výsluchom svedkov, pričom rozhodol svojim rozsudkom sp. zn.
7C/79/2010 zo dňa 13.04.2011 tak, že návrh zamietol, pričom v rozsudku konštatoval:

Niet sporu o tom, že v dňoch 24. až 26.02.2003 bola vykonaná Ministerstvom výstavby a regionálneho

rozvoja SR kontrola, ktorej predmetom bolo zistenia použitia účelovej dotácie na projekty podporujúce
euroregionálne aktivity, ktorú vykonával o. i. aj navrhovateľ. Taktiež nikto nerozporuje, že dňa 09.04.2003
Združenie W. D. U. vypracovalo sťažnosť na pracovníka kontrolnej skupiny MVRR SR tohto znenia:
Vážený pán minister, predstavenstvo Združenia W. D. po oboznámení sa s priebehom finančnej kontroly
MVRR SR o použití účelovej dotácie na projekty podporujúce euroregionálne aktivity (24.-26.02.2003)

skonštatovalo, že člen kontrolnej skupiny MVRR SR - X.. C. K. konal neštandardne a so zjavnou
zaujatosťou. Predstavenstvo Regiónu D. si teda dovoľuje upozorniť nadriadených daného pracovníka
MVRR SR, na zváženie jeho odbornej spôsobilosti na vykonávanie danej funkcie. Uvedenú sťažnosť
podpísal odporca v 1. rade ako predseda združenia X.. S. D. ako manažér združenia (č. l. 13). Uvedená
sťažnosť bola ministerstvom prešetrená s tým, že v odpovedi na sťažnosť ministerstvo uviedlo, že na

základevýsledkuprešetreniajepodanýnávrhnadisciplinárnekonanievočinavrhovateľoviažesťažnosť
je opodstatnená (č. l. 14). Disciplinárna komisia pri služobnom úrade ministerstva dospela k názoru, že
navrhovateľ svojím konaním porušil ustanovenie § 53 ods. 1 písm. p) z. č. 312/2001 o štátnej službe a
čl. II. ods. 4 Etického kódexu štátneho zamestnanca tým, že sa nedôstojne správal pri výkone kontroly
v Združení región D., Slovost s.r.o. Michalovce a Regionálnom združení U. a rozhodla o prepustení

navrhovateľa z prípravnej štátnej služby (č. l. 15, 16). Nutné je však skonštatovať, že rozhodnutie bolo
odvolacoukomisiouzrušenékvôliformálnymnedostatkom,ktorémalispočívaťvtom,žezakaždýskutok
malo prebiehať samostatné disciplinárne konanie a pretože toto disciplinárne konanie už nespĺňalo svoj
účel a trvalo neprimerane dlho, vedúci služobného úradu zobral svoj návrh späť a disciplinárne konaniebolo zastavené, avšak minister vo svojom liste z 15.04.2004, kde oznámil súdu výsledok prešetrenia
sťažnosti opätovne konštatoval, že disciplinárna komisia na svojich rokovaniach, najmä stanoviskami
spolupracovníkov X.. K. zistila, že skutky, pre ktoré sa subjekty sťažovali, sa nepochybne stali a sťažnosti

boli opodstatnené (č. l. 26). Zo zápisníc z výsledku prešetrenia jednotlivých sťažností je zrejmé, že v
prípade kontroly u združení D. a U. aj vedúci kontrolnej skupiny pán N. konštatoval nadradené správanie
navrhovateľa ktoré vytváralo atmosféru napätosti a u kontrolovaného subjektu pocit, že orgán kontroly
prišiel na miesto kontroly s jediným cieľom, a to vrátenie účelovej dotácie (č. l. 49, 50, 52, 53), v sťažnosti
Regionálneho združenia U. priamo píšu, že sa stretli s dvojakým prístupom členove kontroly, kde vedúci

skupiny pán N. bol ochotný konkrétne problémy obšírne popísať a dostatočne vysvetliť, druhý člen
komisie postupoval tak, akoby všetci účastníci mali odborné ekonomické vzdelanie. Taktiež firma Slovost
(č. l. 54) podala sťažnosť proti spôsobu a metódam vedenia kontroly zo strany vedúceho kontroly Ing.
K., kde podľa nich jednoznačne arogantným spôsobom nekorektne sa zameral na hľadanie nejakej
chyby v dokumentoch tak, aby mohol konštatovať porušenie akéhosi zákona, považovali to až za prejav
šikanovania byrokrata. Je nutné skonštatovať aj to, že spolupracovníčka navrhovateľa vykonávajúca s

ním kontrolu u tejto firmy potvrdila, že navrhovateľ sa choval nadradene a arogantne (č. l. 56), vo svojom
stanovisku k uvedenej sťažnosti.

Z výpovedí svedkov je nutné uviesť, že prednosta obce Čierne S.. N. (č. l. 75) uviedol, že podľa neho
išlo o bežnú kontrolu, ktorá trvala 10 - 15 minút, oni však nie sú členmi Regiónu D., starosta obce I. X.. N.

(č. l. 76) uviedol, že on bol s navrhovateľom asi minútu alebo dve, pretože mal akurát zasadanie, naňho
navrhovateľ nekričal, je pravdou, že sa na predstavenstve odporcu v 3. rade hovorilo o tom, že prebehla
kontrola a že pôjde sťažnosť na ministerstvo, on sa však nezúčastnil kontroly v sídle Združenia región
D., starosta obce I. S. A. (č. l. 252) uviedol, že nemal z navrhovateľa zlý dojem, nevie, že sa vyskytli
nejaké problémy, celá kontrola trvala asi 2 minúty. Iba od primátora Turzovky počul, že tam boli nejaké

nezrovnalosti. Nezúčastnil sa však svedok kontroly v sídle združenia. Svedok J. (č. l. 366) uviedol, že
kontrola bola veľmi nepríjemná, už na začiatku kontroly bola zlá atmosféra nedôvery, navrhovateľ mohol
riešiť veci inak, mohol to robiť v lepšej atmosfére, druhý kontrolór bol normálny, celé to vyzeralo tak, že
sa len hľadala chyba, za ktorú mali byť potrestaní. On navrhovateľa predtým nepoznal, v podstate išlo
o osadenie tabúl, kde sa mu snažili vysvetliť, že tieto nemohli osádzať do zamrznutej zeme, ale tento

tvrdil, že ho to nezaujíma, že ide o porušenie, hoci to vedeli vydokladovať a to ako tabuľky na sklade, tak
aj faktúru za ne. Nakoniec to dopadlo tak, že sa spísal zápis, že je to bez závad. Kontrolóri mali rozdielne
správanie, u navrhovateľa to bolo v polohe, že chcel len hľadať chyby, kdežto druhý kontrolór sa správal
normálne, vyžadoval faktúry a podklady. Navrhovateľ zvyšoval hlas, druhý kontrolór bol pokojnejší.
Svedok K. (č. l. 365) viedol, že on na jeseň 2004 pracoval na ŠFRB, kde sa na nejakej oslave dozvedel,

že navrhovateľ bol vykonávať nejakú kontrolu, kde sa správal arogantne a že je voči nemu vedené
disciplinárne stíhanie, kde vtedy stratil v jeho očiach dôveryhodnosť, i keď v súčasnosti si to už vysvetlili
a majú priateľský vzťah. Svedok C. (č. l. 366) uviedol, že on navrhovateľa zamestnával nejakú krátku
dobu od roku 2004, kde ho poznal ako bývalého riaditeľa banky a myslel si, že bude posilou jeho novej
spoločnosti v obchodných sférach, ale firma sa nejako nenaštartovala, nevedel si vysvetliť prečo, ale

potom sa v kuloároch dozvedel určité veci, napr. keď sa angažoval v živnostenskom zväze a ponúkol tam
na funkciu navrhovateľa, tak ho zahriakli, že dáva človeka, ktorý nemá na veci opodstatnenie, hovorilo
sa, že je nejako stíhaný. On sa však s navrhovateľom o tom nerozprával, v podstate bol sklamaný, že
ich spolupráca nepriniesla nejaké výsledky a tak s ním pracovný pomer ukončil.

Manželka navrhovateľa ako svedkyňa uviedla, že po tom, ako bola podaná sťažnosť odporcom na jej
manžela, sa tento dostal do veľkých psychických problémov, čo sa odrazilo na rodinných aj manželských
vzťahoch, pretože dovtedy na neho nebola podaná žiadna sťažnosť, preto to veľmi zle znášala zaoberal
sa tým, že prečo to bolo podané. Bol nervózny, uzavrel sa do seba, komunikácia s ním bola zložitá,
v komunikácii odbočoval často od témy, bol melancholický, uzavretý, bála sa o neho, lebo to svedčilo

o jeho depresívnych stavoch. Z veselého človeka sa stal zrazu zádumčivý, uzavretý človek. V noci
nespával, chodil po dome a keď spal, tak rozprával zo sna, preto prestali zdieľať spoločnú spálňu. Prestal
sa zaujímať o rodinu, o ich dvoch synov s tým, že jedného syna majú ťažko zdravotne postihnutého.
Prestali fungovať ako normálna rodina.

V zmysle § 11 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.V zmysle § 13 ods. 1, 3 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa

ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady
podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu
práva došlo.

Predmetom ochrany osobností sú predovšetkým imateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka,
akými sú napr. meno, česť, dôstojnosť, súkromie, telesná integrita. Podľa súdnej praxe, predmetom
ochrany občana je aj jeho česť v odborných kruhoch, v ktorých je známy svojej odbornou prácou a
činnosťou. Ak došlo k neoprávnenému zásahu do cti a dôstojnosti fyzickej osoby, ktorý je objektívne
spôsobilý privodiť tejto osobe ujmu, dotknutá osoba môže uplatniť právne prostriedky na ochranu. K
zásahu do cti a dôstojnosti môže dôjsť rôznym konaním či prejavmi, pričom niektoré prejavy nemožno

považovať za neoprávnený zásah. Treba vždy skúmať okolnosti a v súvislosti s plnením akých práv a
činností ku konaniu či prejavu došlo. Je pravdou, že niekedy aj upozornenie na nedostatky či chyby
prednesené nevhodne a s určitou publicitou a na nevhodnom mieste môže byť objektívne spôsobilé
privodiť ujmu. Rovnako je to aj pokiaľ ide o kritiku. Kritika podľa ustálenej judikatúry je oprávnená,
ak nie sú prekročené medze vecnej kritiky opierajúcej sa o pravdivé skutočnosti a z nich vyplývajúce

závery, a tieto skutočnosti to odôvodňujú a ak je kritika primeraná obsahom a formou. Zákon neposkytuje
ochranu akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený a ktorý je spôsobilý
privodiť ujmu fyzickej osobe z hľadiska jej postavenia v spoločnosti, v rodine, na pracovisku, v odborných
kruhoch, na verejnosti a vo verejných funkciách (komentár k § 11 OZ, Peter Vojčík a kolektív, IURA
EDITION 2008).

Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenie, zistený skutkový stav, potom súd musel žalobu
zamietnuť. V zhode s vyššie uvedeným v predchádzajúcom odseku treba konštatovať, že je dôležité
skúmať okolnosti a v súvislosti s plnením akých práv k písomnému prejavu, v danom prípade k sťažnosti,
došlo. Tu súd konštatuje, že právo podať sťažnosť je jednoznačne právom či už fyzickej alebo právnickej

osoby, kde v zásade je postup upravený aj príslušným zákonom (v čase podania sťažnosti odporcom
v 3. rade zákon č. 152/1998 o sťažnostiach). V uvedenom zákone potom je skutočne zakotvené,
že podanie sťažnosti sa nesmie stať podnetom ani dôvodom na vyvodzovanie dôsledkov, ktoré by
sťažovateľovi spôsobili akúkoľvek ujmu (§ 6 z.č. 152/1998 Z.z.). V zásade možno konštatovať, že
pokiaľ odporca v 3. rade podal sťažnosť, tento jeho prejav nemožno považovať za zásah do cti či

dôstojnosti navrhovateľa práve preto, že nebol robený s určitou publicitou, ani na nevhodnom mieste (bol
adresovaný len zamestnávateľovi navrhovateľa) a navyše nemožno vzhľadom na text konštatovať, že
by išlo o prejav nevhodný. Konštatovanie, že navrhovateľ konal pri kontrole neštandardne a so zjavnou
zaujatosťou je také, ktoré musí navrhovateľ ako zamestnanec štátneho orgánu zniesť, pokiaľ by súd
pripustil, že samotné takéto konštatovanie je zásahom do osobnostných práv navrhovateľa a priznal

by mu satisfakciu, a to dokonca finančnú, v zásade každý sudca v súdnom konaní pri neoprávnene
vznesenej námietke zaujatosti by sa mohol potom voči účastníkom domáhať takejto satisfakcie, resp. i
finančnej. Tak, ako v súdnom konaní platí, že nestačí, pokiaľ je účastníkom dávaná spravodlivosť, ale
títo musia mať aj pocit, resp. sa im musí javiť, že im je spravodlivosť dávaná, o to viac to platí aj pri
konaní pracovníkov iných štátnych orgánov, ktorí sú taktiež nielen povinní postupovať v zmysle zákona,

ale musia postupovať korektne tak, aby účastníkom sa ich konanie aj javilo ako korektné, nestranné a
nezaujaté. Pokiaľ tomu tak nebolo, účastníci kontroly mali právo podať sťažnosť a žiadať prešetrenie
postupunavrhovateľa.Tusúddopozornostidávatúskutočnosť,žeodporcav3.radelenpodalsťažnosť,
ale prešetril a vyvodil z nej závery, teda to, že sťažnosť je oprávnená, štátny orgán, a to nielen na
základe sťažnosti odporcu v 3. rade, ale práve na základe ministerstvom vykonaného šetrenia aj v

súvislosti s ďalšími sťažnosťami podanými na navrhovateľa. Z tohto pohľadu je potom zrejmé, že nie je
ani podstatné skúmať, komu a ako sa konanie navrhovateľa javilo zaujaté, pokiaľ niektoré osoby takýto
pocit z konania navrhovateľa mali, bolo ich právom požiadať príslušný orgán korektným spôsobom o
prešetrenie konania navrhovateľa, pričom pokiaľ odporca v 3. rade to skutočne tak aj urobil, nezasiahol v
žiadnomprípadedoctiadôstojnostinavrhovateľa.Súhlasnestvrdenímodporcovsúdmázato,žepokiaľ

odporca v 3. rade ako právnická osoba prejavil svoju vôľu prostredníctvom fyzických osôb, v danom
prípade odporcov v rade 1 a 2, nie sú tieto osoby pasívne legitimované v danom konaní a už len z tohto
dôvodu voči nim musel súd žalobu zamietnuť, nakoľko tieto osoby samotné svojim konaním do práva na
ochranu osobnosti navrhovateľa nezasiahli. V danom prípade pokiaľ navrhovateľ reagoval na sťažnosťodporcu v 3. rade tak, ako opísala napr. jeho manželka, treba uviesť, že to bola reakcia neadekvátna
pre pracovníka štátneho orgánu, navyše treba podotknúť, že nešlo o jedinú sťažnosť na navrhovateľa a
napríklad oproti stručnej a jednoznačne primeranej sťažnosti odporcu v 3. rade možno poukázať napr.

na sťažnosť spoločnosti Slovost s.r.o., kde sú oveľa jednoznačnejšie a prísnejšie charakteristiky konania
navrhovateľa pri kontrole, kde navrhovateľ voči tejto spoločnosti sa ochrany osobnosti nedomáha. V
danom prípade však súd musí konštatovať jednoznačne aj to, že vykonaným dokazovaním nebola
preukázaná nepravdivosť tvrdení odporcu v 3. rade, nakoľko nielen z výsluchov členov Združenia región
D. (A., J.), ale aj z vyjadrenia spolupracovníka navrhovateľa, ktorý vykonával kontrolu pri prešetrovaní

u zamestnávateľa navrhovateľa (N.) je zrejmá neadekvátnosť jednania navrhovateľa ako pracovníka
štátneho orgánu pri kontrole. Pokiaľ teda sa navrhovateľ správal neadekvátne, sťažnosť, ktorou sa
domáhal odporca v 3. rade prešetrenia jeho konania, nemožno považovať za zásah do práv na ochranu
osobnosti navrhovateľa.

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Žiline svojim uznesením sp. zn. 8Co/247/2011 zo dňa

31.07.2012 rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č. konania 7C/79/2010-382 zo dňa 13.04.2011
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd poukázal na skutočnosť, že Okresný súd
nezameral dokazovanie na obsah sťažnosti, čo malo byť navrhovateľove neštandardné konanie so
zjavnou zaujatosťou s tým, že zatiaľ v konaní nebolo preukázané, že by správanie navrhovateľa pri
výkone kontroly bolo neadekvátne. Odvolací súd dal do pozornosti prvostupňového súdu rozsudok NS

ČR sp. zn. 30Cdo/2573/2004, podľa ktorého ak vybočí kritika osoby z medzí prípustnosti, napr. pretože
ide o prekročenie medzí vecnej a konkrétnej kritiky, kritika je neprimeraná i čo do obsahu, formy a
miesta (vybočuje z medzí nutných k dosiahnutiu sledovaného a zároveň uznaného cieľa, vychádza z
nepravdivých podkladov, z ktorých vyvodzuje vlastné hodnotiace úsudky), ide o neoprávnený zásah
do práva na ochranu osobnosti, na tom nič nemení skutočnosť, že týmto spôsobom bola dotknutá

osoba tzv. verejného záujmu. Ak postráda kritika prípustnosť, nemá v tomto konkrétnom prípade právo
na slobodu prejavu, prednosť pre právom na ochranu osobnosti fyzickej osoby. Ďalej odvolací súd
uviedol, že výrazy ako neadekvátny a neštandardný sú všeobecnými výrazmi, ktoré je treba vyhodnotiť v
súvislostisokolnosťami,zaktorýchtietovýrazyboliakýmpoužité.Vsťažnostizodňa09.04.2003nebolo
špecifikované neštandardné konanie navrhovateľa a taktiež nebolo bližšie špecifikované voči komu bol

zjavne zaujatý a ako sa táto zaujatosť prejavovala. Odporcom nebola daná zo strany súdu otázka, prečo
nežiadali zapísať do zápisnice z vykonanej kontroly uvedené skutočnosti, že sa navrhovateľ správa
neštandardne a so zjavnou zaujatosťou. Pokiaľ odporcovia toto tvrdia, bolo potrebné, aby uvedené
skutočnosti preukázali. Odvolací súd poukázal, že v ďalšom bude povinnosťou prvostupňového súdu
doplniť dokazovanie na tvrdenia odporcov uvádzané v liste zo dňa 09.04.2003, prehodnotiť doposiaľ

vykonané dôkazy, najmä výsluch svedkov a účastníkov konania a vo veci opätovne rozhodnúť.

Okresný súd Dolný Kubín teda v ďalšom konaní v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu
vykonalďalšiedokazovanie,predovšetkýmopätovnýmvýsluchomodporcovv1/a2/rade,svedkaJ.,ako
i vyžiadaním si zápisnice z rokovania predstavenstva Združenia región D. zo dňa 09.04.2003. Zároveň

odmietol dôkazy opätovným výsluchom svedkov X.. N. a S.. N., starostov obce I. a F. v čase kontroly,
nakoľko títo už boli riadne pred súdom vypočutí a zároveň neboli prítomní pri vykonávaní kontroly v
sídle združenia a ich opätovný výsluch v zásade nebol potrebný.

Napojednávanídňa13.3.2013 odporcav1/radeuviedol,žekeďprišieldomiestnosti,kdesavykonávala

kontrola, hneď vycítil napätie. Bol veľmi prekvapený, lebo ten projekt bol veľmi jednoduchý a neočakávali
satamžiadneproblémy.Navrhovateľzvyšovalhlas,bolarogantný,nechcelbraťdoúvahyichargumenty,
že značky sú vyrobené, že len pre veľkú zimu nemohli byť osadené. Stále dával najavo, že on je tu
hlavná osoba. V tej miestnosti bol navrhovateľ a druhý kontrolór p. N., pán J. a p. D.. Cieľom projektu
bola výroba informačných tabúľ, ktoré mali byť osadené v jednotlivých obciach, čo sa aj stalo, ale vtedy

bolo veľmi zlé počasie, dokonca prišla kalamita a nie všetky obce stihli tieto tabule z týchto dôvodov aj
osadiť. Oni teda tvrdili, že projekt bol splnený a navrhovateľ tvrdil opak a celé to bolo také nedôstojné.
Hlas zvyšoval len navrhovateľ. Ten druhý pán taký nebol. Zmysel projektu bol v tom, vyrobiť tie tabule a
teda aj ten druhý pán povedal, že musíme dôjsť k nejakému záveru, že treba skontrolovať, či skutočne
vyrobené boli a či existujú. Cieľom projektu teda bolo výroba tých tabúľ, nie ich osadenie. Navyše tam

bol v harmonograme ešte dostatočný časový priestor, takže nebol dôvod takýmto spôsobom vykonávať
kontrolu. On nebol prítomný pri podpise tej zápisnice z kontroly. On požiadal o jej podpis podpredsedu
p. J., ktorý bol prítomný celej kontrole. Jemu pracovné povinnosti neumožnili byť prítomným počas celej
kontroly. Ako boli vyrobené tie tabule dokázali tak, že bol rozpis vyrobených a distribuovaných tabúľ,navyše niektoré sa ešte nachádzali v kancelárii, kde boli prítomní. Navrhovateľ si nedal vysvetliť, že časť
tabúľ ešte nie je zavesená. Z rozpisu si vytypoval niektoré obce a išiel tam, resp. ostatné tabule videl v
kancelárii, tak ako všetci. Bola tam zrejmá faktúra na približne 40 tabúľ. Oni jednoznačne uviedli, ktoré

tabule distribuovali a ktoré ešte boli v kancelárii vzhľadom aj na zlé počasie. Predstavenstvo je kolektívny
orgán, ako je zvyk, boli mu predložené výsledky kontroly a prejednali to a výsledok bola tá sťažnosť. On
vôbec nevie, čo povedal starosta obce Skalité a nevie, či vôbec na tom predstavenstve bol. Zaujatosť
navrhovateľa pri kontrole bola zrejme v tom, že tento je z Kysúc, on teda nevie aké vzťahy, záujmy alebo
kontakty tam tento mohol mať a bolo zaujímavé, že kým druhý kontrolór takto po Kysuciach nebehal,

navrhovateľ áno. Podľa neho úlohou kontrolóra bolo, že mal zistiť, či tie prostriedky boli využité, či tabule
boli vyrobené, vyfakturované a nevie on, čo by mohlo byť obsahom nadmernej ambície kontrolóra. Tie
tabule sú totiž účelové, nedajú sa úplne iným spôsobom použiť, ani marketingovo ani inak.

Odporca v 2/ rade na pojednávaní uviedol, že bol v čase kontroly zamestnancom odporcu v 3/ rade

asi pol roka. Vo februári prišli dvaja kontrolóri, ktorí ich vyzvali na predloženie projektov a dokladov.
Navrhovateľ neboloboznámenýstým,čoidekontrolovať,hocionivdecembrivšetkopracneskopírovali,
vynaložili náklady a zaslali to na ministerstvo. On si až vtedy začal pozerať projekt a hneď začal
zvyšovať hlas, začal kričať, pýtal sa či sme toto urobili, tieto doklady máte? Dajte mi ich. Nevidel dôvod,
prečo by mal niekto s ním takto jednať a kričať po ňom a to povýšenecky a arogantne. Navyše, bolo

tu porovnanie s druhým kontrolórom , ktorý mal slušné a korektné správanie, pokiaľ aj niečo chcel,
normálne o to požiadal. Bola to trojdňová kontrola. To napätie a konflikt vznikal v tom, že on nebol
ochotný akceptovať žiadne vysvetlenie, konkrétne napr. aj o tých tabuliach, ako to spomínal odporca
v 1/ rade. On o skutočnostiach z kontroly informoval predsedu a predstavenstvo s tým, že mal dojem,
keďže vedel, že navrhovateľ je z Kysúc, že je to akoby si chcel niekto dokazovať, kto je viac. Pokiaľ ide o

to zváženie odbornej spôsobilosti, tak to vychádzalo z toho, že navrhovateľ prišiel na kontrolu a nevedel
čo ide kontrolovať. Zisťoval to vlastne až z toho projektu. Podklady si mohol pýtať kľudne, všetky boli
pripravené v šanóne, lebo sa už zasielali na ministerstvo a boli poruke. Odporca uviedol, že je v praxi
už 10 rokov, stále robí s projektmi, zažil množstvo kontrol, ale iba jediná bola taká ako s navrhovateľom.
Inak boli všetci kontrolóri slušní, pripravení, mali pripravené konkrétne otázky.

Svedok O. J. na pojednávaní uviedol, že on v čase kontroly bol starostom Strečna a podpredsedom
združenia. Ten projekt, ohľadne ktorého bola kontrola bol podľa neho v poriadku. Všetko bolo riadne
vyrobené, zaplatené, zdokladované. Preto bol prekvapený povýšeneckým jednaním kontrolóra, teda
navrhovateľa. Ten arogantne zvyšoval hlas, nedal si vysvetliť niektoré veci, napr. že niektoré cedule

pre nepriazeň počasia sa pri -20 stupňoch nedali osadzovať, preto keď skončila kontrola, tak sme o
týchto veciach referovali na predstavenstve, ktoré sa uznieslo, že takto postupovať nemal. Navyše
bol prekvapený, že keď príde nejaká kontrola, sú zvyčajne pripravení. On si u nich vyžiadal projekt,
vytrhával tam veci z kontextu, ktoré mu bolo treba vysvetľovať, kdežto keď príde kontrola aj z NKÚ, tak
sú pripravení, kladú konkrétne otázky, na ktoré odpovedáme. Z navrhovateľa potom išiel taký dojem,

že chce čosi nájsť, hoci aj on pochádza z regiónu Kysúc, ktorý patrí do euroregiónu Beskydy a mal by
skôr fandiť dobrým projektom. Pokiaľ nežiadali jeho správanie uviesť priamo so zápisu, bolo to preto,
že veci nechceli vyhrocovať, ale aj preto, že chceli o tom najskôr povedať predstavenstvu, pretože oni
nemohli bez prerokovania v predstavenstve o tom rozhodnúť. Je pravdou, že navrhovateľ pri niektorých
veciach zvyšoval hlas, ale hlavne boli prekvapení takým nevraživým tónom. On videl podanú sťažnosť,

pretože ju predstavenstvo schvaľovalo, podpísaný tam bol predseda predstavenstva.. Mohol kontrolór
ísť aj osobne ich pozrieť, avšak tie tabule neboli vyrobené na to, aby si ich dal niekto do obývačky, ale
aby boli zavesené.

Na pojednávaní dňa 20.03.2013 právna zástupkyňa navrhovateľa poukázala na to, čo už uviedol v

písomnej forme sám navrhovateľ, kde je uvedené: „Ja chcem uviesť, že ja som štatutárom združenia
Regiónu D., lebo som predsedom a konám ako zástupca a štatutár neobmedzene. Nepotrebujem od
nikoho, aby som mohol podať sťažnosť za Združenie W. D.. Sťažnosť som podal ja ako predseda
predstavenstva. Táto sťažnosť bola štylizovaná mnou ako predsedom a predstavenstvo Regiónu D.
o tom nerozhodlo aby bola podaná sťažnosť, túto som podal ja a dodatočne som informoval o tejto

sťažnosti aj ostatných členov.“ Odporca v rade 1/ túto skutočnosť potvrdil svojou výpoveďou na OS
Čadca 27.10.2004, čo považujú za závažné pre tento spor. Na pojednávaní dňa 27.10.2004 odporca
v rade 2/ uviedol, že nepísal to on, ale diktoval mu ju odporca v rade 1/. Dňa 24.04.2003 bola
predsedom Združenia W. D., t. j. odporcom v 1/ a 2/ rade bola zaslaná ministrovi a vedúcemu služobnéhoúradu a riaditeľovi odbory kontroly Ministerstva výstavby a reg. rozvoja sťažnosť na navrhovateľa.
Obsahom sťažnosti bola skutočnosť, že navrhovateľ konal pri výkone kontroly neštandardne a so
zjavnou zaujatosťou. Z vykonanej kontroly bol vypracovaný záznam o finančnej kontrole a keďže neboli

počasvýkonukontrolyzistenéžiadnenedostatkyunavrhovateľa,nikzodporcovnevzniesolnámietkyani
nespokojnosť. Táto sťažnosť je nepravdivá. Sťažnosť bola podaná po viac ako 40 dňoch od vykonania
kontroly práve v čase výberového konania na post riaditeľa odboru riaditeľa kontroly MVaRR. Sťažnosť
bola napísaná so zjavnou snahou poškodiť navrhovateľa v zamestnaní, pretože neexistujú žiadne fakty,
ktoré by bolo možné objektívne preveriť, alebo len hodnotiace úsudky bez primeraného skutkového

základu. Navrhovateľovi od začiatku funkcie hlavného radcu odboru kontroly MVaRR pri výkone svojich
povinností nikdy neboli vytknuté žiadne nedostatky zo strany iných subjektov. Na základe sťažnosti
odporcu v rade 3/ Združenia W. D., ktorá bola doručená MVaRR bola znížená vážnosť na osobu
navrhovateľa. Sťažnosť mala za následok začatie disciplinárneho konania pred disciplinárnou komisiou
v služobnom úrade MVaRR. Navrhovateľ sa proti rozhodnutiu odvolal a konanie bolo ukončené dňa
15.04.2004. K zastaveniu konania došlo na základe dispozitívneho úkonu vedúceho služobného úradu,

ktorý svoj návrh na začatie disc. konania vzal späť. Navrhovateľ bol po dobu niekoľkých mesiacov
vystavený psychickému tlaku, nemohol sa uchádzať o miesto na MVaRR ani na iné miesto. Hoci spĺňal
všetky kvalifikačné predpoklady, boli znížené jeho mzdové pôžitky a finančné prostriedky. Sťažnosť zo
dňa 9.4.2003 mala veľký negatívny dopad na celkový život navrhovateľa. Žil v sústavnom strese, ktorý
sa prejavil v manželskom spolužití, v rodine vládla napätá atmosféra, vo verejnej sfére sa tiež nemohol

uplatniť, nakoľko bol niekoľko mesiacov bez práce. Zároveň poukazujeme na § 11 OZ, kde fyzická osoba
má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti, občianskej dôstojnosti, ako
aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. V súlade § 13 ods. 1 OZ sa navrhovateľ domáha
satisfakcieformoupísomnéhoospravedlnenia,keďžeboladoznačnejmieryzníženájehovážnosťnielen
u jeho zamestnávateľa, ale aj v rodinnom živote a na verejnosti. Keďže písomné ospravedlnenie nie

je postačujúce, preto v súlade s § 13 ods. 2 OZ sa domáha satisfakcie formou nemajetkovej ujmy v
peniazoch vo výške 16.596,96 EUR.

Právny zástupca odporcov uviedol, že poukazuje na skutočnosť, že v dňoch 24. -26.022003 bola
vykonaná u odporca v 3/ rade MVaRR SR, kde členom kontrolnej skupiny bol navrhovateľ a ďalším

členom kontrolnej skupiny bol p. N.. Pri výkone tejto kontroly došlo zo strany navrhovateľa k
nevhodnému správaniu na základe čoho odporca v 3/ rade podal na navrhovateľa na MVaRR sťažnosť.
Obsahom sťažnosti bola skutočnosť, že navrhovateľ konal neštandardne a so zjavnou zaujatosťou.
Neštandardnosť konania navrhovateľa spočívala v tom, že navrhovateľ sa správal arogantne,
povýšenecky, zvyšoval hlas, nedal si vysvetliť zisťované skutočnosti a nepripustil argumentáciu

kontrolovaného subjektu. Pocit zaujatosti u členov kontrolovaného subjektu vyplýval z toho, že
navrhovateľ,ktorýpochádzazregiónuKysuce,dávalsvojímsprávanímnajavo,žeonjetánajdôležitejšia
osoba a že jedine on má pravdu. Záver sťažnosti odporca v 3/ rade ponechal na zvážení jeho
odbornej spôsobilosti na vykonávanie funkcie, že navrhovateľ prišiel na výkon kontroly nepripravený,
bol neoboznámený s projektom, nevedel čo má kontrolovať a nemal pripravené konkrétne problémy a

otázky projektu. Či sa takéto správanie u navrhovateľ udialo alebo nie, vyplynulo jednak z listinných
dôkazov a svedeckých výpovedí. Výkonu kontroly sa zúčastnil ako navrhovateľ, tak aj člen kontrolnej
skupiny ministerstva N. a zo strany odporcu 3/ rade svedok J. odporca v 2/ rade a v krátkom časovom
úseku aj odporca v 1/ rade. Všetky osoby zúčastnené na výkone kontroly potvrdili vyššie opísané
nevhodné správanie sa navrhovateľa ako člena kontrolnej skupiny ministerstva, pričom ich výpovede

boli zhodné. Člen kontrolnej skupiny p. N. tieto skutočnosti potvrdil v zápisnici, ktorá bola vyhotovená v
disciplinárnom konaní voči navrhovateľovi, pričom tento sa jasne vyjadril, že správanie navrhovateľa pri
výkone kontroly bolo nadradené, vytváral atmosféru napätosti u kontrolovaného subjektu, u ktorého sa
vyvolával pocit, že kontrolór prišiel na miesto kontroly s jediným cieľom a to vrátenie účelovej dotácie. Z
týchto nespochybniteľných dôkazov jasne vyplynulo, že obsah sťažnosti odporcu v 3/ rade bol pravdivý

a nejedná sa zo stany odporcu v 3/ rade o žiadny hodnotiaci úsudok, ale ide o konkrétne tvrdenia, ktoré
počas súdneho konania boli bližšie špecifikované a opísané a preukázané vyššie uvedenými dôkazmi.
Uviedolžejezjavné,žeodporcoviav1/a2/radeniesúvsporepasívnelegitimovanýmiosobami,pretože
oni ako fyzické osoby sťažnosť na navrhovateľa nepodávali, ale obsah písomnej sťažnosti len písomne
potvrdzovali s tým, že odporca v 1 rade túto sťažnosť podpísal ako predseda odporcu v 3/ rade a odporca

v 2/ rade túto sťažnosť podpísal ako manažér združenia, ktorému bol obsah sťažnosti nadiktovaný. Z
formálnych aj obsahových náležitostí tejto sťažnosti je nepochybné, že sa jedná o sťažnosť odporcu v
3/ rade, ktorá predtým ako bola odoslaná ministerstvu, bola prerokovaná v predstavenstve odporcu v
3/ rade a po schválení jej obsahu bola ministerstvu odoslaná. Nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, žeby táto sťažnosť sama o sebe bola podnetom na začatie disciplinárneho konania voči navrhovateľovi.
Z listinných dôkazov zabezpečených súdom o disc. konaní voči navrhovateľovi jasne vyplýva, že
disciplinárne konanie sa voči nemu začalo tiež na základe toho, že sa nevhodne správal pri výkone

kontroly u subjektov Slovost, s. r. o. Michalovce a Regionálnom združení U.. Minister dospel k záveru,
že všetky tieto sťažnosti boli dôvodné, čo písomne aj oznámil odporcovi v 3/ rade, že skutok, ktorý
bol obsah sťažnosti odporcu v 3/ rade sa aj skutočne stal, avšak v dôsledku formálnych nedostatkov
bolo disciplinárke konania voči navrhovateľovi zastavené. Poukazujeme na platné právo, kde každý
môže využiť svoje petičné právo a sťažovať sa na nesprávny postup členov orgánov kontroly, pričom

pokiaľ je kritika pravdivá a svojou formou primeraná, nemôže ísť o neprimeraný zásah do osobnosti
takejto verejnej osoby, ako to má na mysli ustanovenie § 11 a nasl. OZ. Sťažnosť odporcu v 3/ rade
nebola nikde zverejňovaná, bola urobená primeraným spôsobom a adresovaná príslušnému orgánu, t.
j. MVaRR SR. Účelom sťažnosti vôbec nebolo znevážiť navrhovateľa a poškodiť ho v zamestnaní, ako
sa to snaží navrhovateľ podsunúť súdu, veď počas celého súdneho konania nebol uvedený motív, ktorý
by mal odporca v 3/ rade mať na tom, aby bol navrhovateľ vo svojom zamestnaní poškodený. Sťažnosť

vychádzala jedine a jednoznačne len ako následok správania sa navrhovateľa pri výkone kontroly. Medzi
príčinou a následkom musí byť daná aj nejaká súvislosť. V danom prípade priamo medzi sťažnosťou
odporcu v 3/ rade s disciplinárnym konaním voči navrhovateľovi nie je daná jediná priama súvislosť,
nakoľko disciplinárne konanie sa viedlo aj v dôsledku iných skutočností, t. j. nevhodného správania sa
navrhovateľa pri výkone iných kontrol. Je zaujímavé, že navrhovateľ voči týmto ďalším subjektom, ktoré

na neho podali sťažnosť, nepodal žalobu na ochranu osobnosti. Záverom môžem konštatovať, že žaloba
navrhovateľa je nedôvodná, nakoľko sťažnosť odporcu v rade 3/ bola dôvodná a potvrdená príslušným
orgánom MVaRR, že jej obsah je pravdivý a preto odporcovia žiadajú, aby voči im súd žalobu zamietol.
Pokiaľ bolo zo stany navrhovateľ namietaná, že sťažnosť bola podaná až po uplynutí dlhšej lehoty ako
40 dní, odporcovia poukazujú na skutočnosť, že pred podaním sťažnosti bolo potrebné toto prerokovať

v orgáne odporcu v 3/ rade a až následne mohol odporca v 3/ rade zaslať sťažnosť na navrhovateľa
príslušnému orgánu.

Zo zápisnice z rokovania zasadnutia Predstavenstva združenia W. D. konaného dňa 09.04.2003 na
Mestskom úrade v Žiline (č. l. 429) súd zistil, že v programe rokovania ako bod 1. je zhodnotenie kontroly

zo strany Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR (MVRR SR) na realizáciu projektov z dotácie
na podporu euroregionálnych aktivít v roku 2002, pričom z priebehu rokovania je k tomuto bodu v tejto
zápisnici uvedené: Predseda združenie K. W., podpredseda združenia O. J. a manažér združenia X.. S.
D. informovali prítomných o priebehu kontroly zo strany MVRR SR konanej v dňoch 24.-26.02.2003 v
Združení W. D.. Predstavenstvo berie na vedomie informáciu o priebehu kontroly MVRR SR o použití

účelovej dotácie na projekty podporujúce euroregionálne aktivity. Konštatuje, že člen kontrolnej skupiny
MVRR SR X.. C. K. konal v priebehu kontroly neštandartne a so zjavnou zaujatosťou, k čomu ukladá
predsedovi M. W. a manažérovi J. D. zaslať sťažnosť na MVRR SR.

Po doplnení dokazovania súd rozhodol opätovne tak, že návrh navrhovateľa zamietol a to z

nasledovných dôvodov:

V zmysle § 11 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

V zmysle § 13 ods. 1, 3 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady

podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu
práva došlo.

V zásade súd poukazuje na svoj predchádzajúci rozsudok a to aj na tam uvedený komentár k § 11 OZ,
z ktorého je zrejmé, že dotknutá osoba môže uplatniť právne prostriedky na ochranu, ak došlo k takému

neoprávnenému zásahu do jej cti a dôstojnosti, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť tejto osobne ujmu,
pričom zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu ale len proti takému, ktorý je neoprávnený
a zároveň spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe.V danom prípade malo byť zasiahnuté do osobnostných práv navrhovateľa napísaním sťažnosti a
jej doručením ministrovi výstavby a regionálneho rozvoja SR a doručenie na vedomie vedúcemu
služobného úradu, riaditeľovi odboru kontroly MVRR SR pričom navrhovateľ bol hlavným radcom odboru

kontroly MVRR SR. V tejto sťažnosti bolo konštatované, že navrhovateľ konal neštandardne a so
zjavnou zaujatosťou, pričom bolo uvedené, že sťažovateľ upozorňuje nadriadených navrhovateľa na
zváženie jeho odbornej spôsobilosti na vykonávanie danej funkcie (podčiarknuté je presnou citáciou z
predmetnej sťažnosti).

K špecifikácii, resp. objasneniu výrazov neštandardne a so zjavnou zaujatosťou súd doplnil dokazovanie
opätovným výsluchom odporcov v rade 1/,2/ a svedka J., pričom odporca v 1/ rade poukázal na tú
skutočnosť, že navrhovateľ zvyšoval hlas, bol arogantný, nechcel brať do úvahy argumenty, stále dával
najavo, že on je tu hlavná osoba, odporca v 2/ rade taktiež poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ
zvyšovalhlas,začalkričať,správalsapovýšeneckyaarogantne.Navyšepoukázalnasprávaniedruhého
kontrolóra, ktorý mal slušné a korektné správania a pokiaľ niečo chcel, normálne o to požiadal. Taktiež

svedok J. uvádza, že bol prekvapený povýšeneckým správaním kontrolóra, teda navrhovateľa, ktorý
arogantne zvyšoval hlas, nedal si vysvetliť niektoré veci, jeho správanie bolo nadradené, mal pocit
zaujatosti v tom, že navrhovateľ chcel ukázať, aký je on kontrolór. Nebol ochotný prijať vysvetlenie,
arogancia vyplývala zo zvyšovania hlasu, z toho, že tam bolo cítiť nedôveru a nadradenosť. Navyše
samotný navrhovateľ minimálne na pojednávaní dňa 13.02.2013 pripúšťa, že možno zvýšil hlas, pokiaľ

neboli doklady poruke a pripravené na kontrolu. Navyše pred začatím disciplinárneho konania už 6.
mája 2003 MVRR SR prešetrila predmetnú sťažnosť, o čom bola vyhotovená zápisnica ( č.l. 49 spisu),
kde bol na prešetrenie prizvaný aj S. N., vedúci kontrolnej skupiny v kontrolovanom subjekte, ktorý
sa sťažoval, kde v zápisnici bolo uvedené, že tá obsahuje námietku, že konanie navrhovateľa bolo
neštandardné a so zjavnou zaujatosťou, pričom bolo uvedené, že boli zistené tieto skutočnosti a to

veľmi odmerané správanie zo strany navrhovateľa od prvého vstupu na výkon kontroly, nadradené
správanie, ktoré vytváralo atmosféru napätosti a u kontrolovaného subjektu pocit, že orgán kontroly
prišiel na miesto kontroly s jediným cieľom a to o vrátenie účelovej dotácie, pričom navrhovateľ začal
iniciatívne na služobnom vozidle vykonávať kontrolu osadenia tabúľ v jednotlivých obciach, čo vzhľadom
na nepriaznivé poveternostné podmienky nebolo možné realizovať. Zo strany starostov obcí to bolo

príjmané veľmi rozpačito, najmä keď bolo po 17.00 hod. Pre celkové pochopenie okolností a súvislostí
je nutné poukázať, že aj v zápisnici o výsledku prešetrenia sťažnosti RZZ Holíč (č.l. 52 spisu) sa
uvádza, že správanie navrhovateľa bolo nadradené, nepripúšťal iný názor ako svoj, resp. nezvládol
ani zabezpečenie ubytovania. Taktiež aj zo stanoviska kolegyne navrhovateľa X.. J. (č.l. 56,57 spisu)
vyplýva, že aj v priebehu kontroly v spoločnosti Slovost sa navrhovateľ choval nadradene a arogantne,

prerokovanie správy z výsledku kontroly sa nieslo v nepríjemnej a napätej atmosfére.

Minimálne z vyššie uvedených dôkazov je potom zrejmé, že v prípade navrhovateľa v priebehu kontroly
u odporcu v 3/ rade možno konštatovať, že tento sa správal neštandardne, resp. vzbudzoval pochybnosti
o svojej nezaujatosti, mohol sa javiť s ohľadom na takéto správanie ako zaujatý, teda nie objektívny v

danej veci. Pohnútka k takémuto správaniu navrhovateľa nie je v danom prípade podstatná. Navyše v
danom prípade nejde zrejme len o jednorázové správanie navrhovateľa pri vykonávaní jednej kontroly,
ale ako vyplýva z vyššie citovaných dôkazov, navrhovateľ sa takto prával viackrát, v zásade všetky
vyššie uvedené kontrolované subjekty hodnotia správanie navrhovateľa obdobne ako odporca v 3/ rade
a čo je dôležité, správanie navrhovateľa tak hodnotia nielen kontrolované subjekty, ale aj samotný

spolupracovníci navrhovateľa. Ba dokonca aj sám navrhovateľa pripúšťa minimálne zvyšovanie hlasu.
Okresný súd potom zhodne s odvolacím súdom konštatuje, že v danom prípade sa treba pozerať na
vec z hľadiska dvoch práv, teda práva navrhovateľa na ochranu osobnosti a práva odporcov kritizovať
priebeh kontroly a práva odporcov podať sťažnosť. Zároveň aj z judikátu, ktorý odvolací súd dal do
pozornosti prvostupňového súdu je zrejmé, že kritika osoby je v zásade prípustná pokiaľ nevybočuje

z medzí nutných k dosiahnutiu sledovaného a zároveň uznaného cieľa a nevychádza z nepravdivých
podkladov, z ktorých vyvodzuje vlastné hodnotiace úsudky.

V danom prípade navrhovateľ ako štátny zamestnanec bol aj podľa etického kódexu štátneho
zamestnanca povinný konať s verejnosťou, resp. aj s ostatnými zamestnancami čestne, korektne a v

súlade so zásadami slušného správania. Správanie navrhovateľa, ktoré je preukázané či už výsluchom
účastníkov, tak aj listinnými dokladmi, z ktorých vyplýva jeho správanie aj v iných kontrolovaných
subjektoch, resp. vyjadrenia jeho kolegov, však nemožno hodnotiť ako štandardné, resp. korektné a
mohlo vzbudzovať pocit neobjektívnosti, teda zaujatosti. Navyše pri takomto správaní navrhovateľa súdpovažuje sťažnosť odporcu v 3/ rade za korektnú, nevybočujúcu z medzí prípustnosti a predovšetkým
za jeho nespochybniteľné právo kritizovať takéto správanie navrhovateľa, resp. je nespochybniteľné
jeho právo podať sťažnosť. V danom prípade súd nepovažuje za podstatné a naopak za úplne

pochopiteľné, že nežiadal odporca v 3/ rade zapísať tieto skutočnosti ohľadne správania navrhovateľa
do zápisnice o vykonanej kontrole a akceptuje vysvetlenie svedka J., že nechceli veci vyhrocovať, resp.
akceptuje v podstate zhodné vyjadrenia odporcu W. a svedka J., že chceli túto vec najskôr prerokovať
v predstavenstve.

V danom prípade však ďalším dôvodom, pre ktorý nemohol byť návrh úspešný je aj tá skutočnosť, že
zákon neposkytuje ochranu akémukoľvek zásahu, ale len takému, ktorý je neoprávnený a spôsobilý
privodiť ujmu fyzickej osobe z hľadiska jej postavenia v spoločnosti, v rodine, na pracovisku, verejnosti
atď. Je teda zrejmé, že odporca v 3/ rade mal ako právo podať sťažnosť, tak aj kritizovať navrhovateľa,
avšak v danom prípade treba hodnotiť či jeho prejav - sťažnosť mohla privodiť navrhovateľovi nejakú
ujmu. Bez ohľadu na vyššie uvedené súd poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom na formuláciu

sťažnosti a výrazov tam uvedených, sťažnosť sama o sebe nebola spôsobilá privodiť navrhovateľovi
ujmu. Zamestnávateľ totiž postupoval štandardne a sám vykonal zistenie na vysvetlenie pojmov, resp.
výrazov uvedených v sťažnosti, teda že konania navrhovateľa malo byť neštandardné a so zjavnou
zaujatosťou. Nevychádzal však pri tom z konkretizácie týchto výrazov z ďalších údajov alebo vysvetlení
od odporcov, ale od svojich pracovníkov - vedúcich kontrolných skupín, resp. z ďalších sťažností, ktoré

na navrhovateľa prišli. Z tohto je zrejmé, že sťažnosť odporcu v 3/ rade sama o sebe nemohla privodiť
navrhovateľovi žiadnu ujmu a to s určitosťou ani na pracovisku, resp. tak potom ani v iných sférach.

Vyššie uvedené dôvody spôsobujú, že súd musel zamietnuť návrh voči všetkým odporcom. Pokiaľ
však ide o odporcov v rade 1/ a 2/, v danom prípade je ešte ďalším dôvodom na zamietnutie návrhu

je nedostatok ich pasívnej legitimácie, ktorá vyplýva z toho, že sťažnosť podal odporca v 3/ rade a
odporca v 1/ rade je na nej uvedený len ako predseda - štatutár a odporca v 2/ rade ju len vypracoval
ako zamestnanec odporcu v 3/ rade. Tieto osoby teda len sprostredkovali vôľu odporcu v 3/ rade
ako právnickej osoby, nezasiahli však oni sami osobne do cti a dôstojnosti navrhovateľa. V tomto súd
poukazuje na výpovede odporcov 1/ a 2/ na pojednávaní dňa 27.10.2004 pred OS Čadca, kde dáva

do pozornosti, že K. W. bol vypočúvaný aj ako odporca, tak aj ako štatutár odporcu v 3/ rade a sú
zaprotokolované dve samostatné výpovede, kde ako odporca vo svojej výpovedi jednoznačne uvádza,
že síce sťažnosť nebola ním podpísaná, ale on ju nepodával ako fyzická osoba, ale podával ju za
Združenie W. D.. To isté potvrdzuje aj hneď v prvej vete svojej výpovede ako štatutár odporcu v 3/ rade.
Z jeho výpovede ako štatutára vyplýva, že ju len štylizoval on ako predseda predstavenstva. Pokiaľ ide

o rozpory ohľadne tejto skutočnosti, tak tieto boli vyriešené tým, že súdu bola predložená zápisnica z
rokovania Predstavenstva združenia región D. zo dňa 09.04.2003, z ktorej je zrejmé, že predstavenstvo
uložilo odporcom v rade 1/ a 2/ zaslať sťažnosť na MVRR SR. V zásade toto potvrdzuje aj výpoveď
svedka J., ale napríklad v minulosti aj výpoveď svedka X.. S. N., ktorý vo svojom výsluchu potvrdil, že
sa hovorilo na predstavenstve o kontrole a že pôjde sťažnosť na ministerstvo.

NaodvolanienavrhovateľaKrajskýsúdvŽilineakosúdodvolacísvojímrozsudkomsp.zn.8Co/302/2013
zo dňa 31.03.2014 rozhodol tak, že rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 20.03.2013 potvrdil
vo výroku, ktorým súd návrh zamietol ohľadom odporcu 1/ K. W. a odporcu 2/ X.. S. D., zároveň vo
výroku, ktorým súd návrh zamietol ohľadom odporcu 3/ Združenie regiónov D. so sídlom U., ul. N.

č. 1, X.: XX XXX XXX rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V svojom
rozsudku odvolací súd potvrdil výrok o zamietnutí návrhu vo vzťahu k odporcom 1/ a 2/ z dôvodu
nedostatku ich pasívnej legitimácie. Pokiaľ sa rozsudok týkal odporcu 3/, tak mal za to, že okresný súd
sa v odôvodnení rozsudku zaoberal iba časťou sťažnosti týkajúcou sa konania neštandardného a so
zjavnou zaujatosťou, avšak nedotkol sa jej podstatnej časti, a to napádania odbornej spôsobilosti na

vykonávanie funkcie kontrolóra a skutočnosti, či táto časť obsahu sťažnosti nezasiahla do osobnostných
práv navrhovateľa v nadväznosti na ním už v samotnom návrhu uvádzanú zmarenú možnosť absolvovať
výberové konanie na post riaditeľa odboru kontroly Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR.
Taktiežokresnýsúdpokiaľdospelkzáveru,ženavrhovateľakoštátnyzamestnanecbolajpodľaetického
kódexu štátneho zamestnanca povinný konať s verejnosťou, resp. aj ostatnými zamestnancami čestne,

korektne a v súlade so zásadami slušného správania, a že správanie navrhovateľa nemožno hodnotiť
ako štandardné, resp. korektné a mohlo vzbudiť pocit neobjektívnosti, teda zaujatosti, prinajmenšom
v časti týkajúcej sa posúdenia správania sa navrhovateľa podľa etického kódexu nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní, nakoľko zo spisu nevyplýva vykonanie takéhoto dôkazu. Odvolací súd tedanariadil okresnému súdu prehodnotiť výsledky doterajšieho dokazovania, zaoberať sa výsluchom
svedkov vypočutých počas celého konania začatého na návrh navrhovateľa v roku 2003, a tiež doplniť
dokazovanie vo vzťahu k časti sťažnosti týkajúcej sa odbornej spôsobilosti navrhovateľa a možného

zásahu do jeho osobnostných práv, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia svojho mena a
prejavov osobnej povahy, a tiež vo vzťahu k ním uvádzaným pracovným možnostiam, prípade vykoná
ďalšie navrhované dokazovanie v potrebnom rozsahu a vo veci opätovne rozhodne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, listinnými dokladmi založenými v spise.

Navrhovateľ vo svojej výpovedí na pojednávaní dňa 04.03.2015 uviedol: Ja som na ministerstvo
výstavby a regionálneho rozvoja nastúpil po riadnom výberovom konaní, kde doklad je v spise. Ja
som od vzniku NKU pracoval 3 roky ako kontrolór na tomto úrade a už tu som musel absolvovať kurz
kontrolóra ústredných orgánov štátnej správy, aby som mal na uvedenú funkciu odbornú spôsobilosť.
Tu som aj nadobudol svoje kontrolórske zručnosti. Absolvoval som aj kurz spôsobilosti vo verejnom

obstarávaní na úrade pre verejné obstarávanie, kde predkladám súdu kópiu preukazu o odbornej
spôsobilosti z 25.07.2001 (krátkou cestou doručené PZO). 03.12.2002 som nastúpil na ministerstvo
a už po 5 pracovných dňoch som bol poverený výkonom mimoriadnej kontroly a to bez zaškolenia,
adaptácie, školiteľa, ktorý bol v takýchto prípadoch povinný. Subjekt kontroly uviesť nemôžem. Až do
podania sťažnosti do apríla 2003 som vykonal 8 kontrol, v ktorých som bol vždy vedúcim kontrolnej

skupiny. Do času podania sťažnosti som nikdy nebol členom ale iba vedúcim kontrolnej skupiny, čo bolo
vlastne uznaním ministerstva o výsledkoch výkonu mojej práce. Súčasne ako jediný držiteľ odbornej
spôsobilosti pre verejné obstarávanie som bol konzultantom odboru kontroly ostatným kolegom pri
výkone kontroly verejného obstarávania. Súčasne v tomto období do podania sťažnosti som robil
školiteľa pre kolegyňu, ktorá bola mojou členkou kontrolnej skupiny a nastúpila na ministerstvo v ten

istý deň, t.j. z 22 žiadateľov sme postúpili a boli prijatí iba my dvaja. Po podaní sťažnosti až do začatia
disciplinárneho konania voči mojej osobe mi bola daná dôvera ešte v tom, že som dostal poverenie
kontrolu interného hospodárenia všetkých sekcií ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja ako
vedúci kontrolnej skupiny a pokračoval som aj napriek tomu, že medzi tým členka tejto skupiny ochorela
a všetky správy a výsledky a vyhodnotenia som vykonával sám. Po začatí disciplinárneho konania bolo

vypísané výberové konanie na miesto riaditeľa odboru kontroly, do ktorého som sa nemohol prihlásiť
nielen z morálneho dôvodu, ako potencionálneho priestupcu, resp. páchateľa, ale aj zo zákonného, kde
podmienkou podľa zákona o štátnej službe je bezúhonnosť okrem občianskej aj nekonanie proti mojej
osobe v disciplinárnom konaní v štátnej službe. Keďže som to nespĺňal a bol som vyslaný na kontrolu,
myslím že so zámerom do Michaloviec, tohto výberového konania som sa nemohol zúčastniť, čím mi

toto občianske právo bolo znemožnené. Od nástupu novej riaditeľky odboru kontroly ministerstva, ktorú
som si inak ľudsky vážil, bola to doktorka biológie, mi táto začala robiť obmedzenia a príkoria, ktoré
vám budem následne aj písomne dokladovať. Ako mi súkromne povedala medzi 4 očami, dostala úlohu
ma z ministerstva dostať von, aby ma donútila z mojej vôle od 15., 16. 12.2003, 12. až 26.01.2004, 5.
až 6.2.2004 ma nepoverila žiadnou úlohou v rámci mojej pracovnej náplne a celý čas som osamotene

muselpresedieťvkanceláriiministerstva.Ktomuprikladámdoklad,naktorýsomjuupozornil.(Predkladá
súdu oznámenie zo 06.02.2004, ktoré sa krátkou cestou doručuje aj protistrane.) Ďalší spôsob môjho
obmedzovania a robenia problémov bol v tom, že pani riaditeľka napriek tomu, že som bol vyslaný
na výkon kontroly na východ do Michaloviec, mi nepodpísala príkaz na pracovnú cestu s ukončením
pracovného výkonu miesto môjho pobytu Čadca, ale miesto ukončenia Bratislava. Tým som sa do

Bratislavy dostal o 6 hodine a domov do Čadce po polnoci. Ďalšie príkorie, ktoré sa mi stalo, bolo v
rámci zvyšovania služobného platu, skutočnosť, že mne ako jedinému a odborne najvzdelanejšiemu
pracovníkovi na odbore, nebol zvýšený funkčný plat, proti čomu som sa aj odvolal. Vzhľadom na to,
že som bol ako jediný s preukazom odbornej spôsobilosti, v zmysle zákona o verejnom obstarávaní
som sa musel podrobiť pravidelnému preškoleniu a toto mi nebolo umožnené v rámci poskytnutia

služobného voľna, o čo som žiadal, napriek tomu som si musel na toto preškolenie zobrať dovolenku.
I napriek týmto všetkým príkoriam služobný posudok ministerstva, ktorý by už mal byť v spise zo dňa
23.04.2004, t.j. rok po sťažnosti a cca pol roka po disciplinárnych konaniach, nemám uvedené v tomto
posudku, žiadny nedostatok tak, ako to vyplýva riadil som sa všetkými právnymi predpismi, tak, ako
to presne ukladá zákon. I napriek tomu o 3 dni po vydaní služobného posudku a i napriek tomu,

že som mal a to zdôrazňujem najvyššie odborné vzdelanie na odbore kontroly, minister výstavby a
regionálneho rozvoja rozhodol dňa 26.04.2004 o zrušení miesta vo funkcii hlavný radca, na čo vedúci
služobného úradu ako funkčne najvyšší v štátnej službe, rozhodol zo zákona o mojom odvolaní, t.j.
rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Dokument by mal byť v spise, v prípade,ak by nebol, prikladám. Vzhľadom na to, že v záverečnom odôvodnení KS sa uvádza i o dopadoch
mojej odbornej spôsobilosti i o možnom zásahu do mojich osobnostných práv občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena, prejavov osobnej povahy a tiež vo vzťahu k mnou uvádzaným

pracovným možnostiam uvádzam nasledovné: Po ukončení štátnozamestnaneckého pomeru som mal
veľké problémy sa zamestnať vo svojom odbore, v ktorom som bol špecialista, nakoľko boli o mne
všade reči, že sa viedlo proti mne disciplinárne konanie, že sa i napriek svojim odborným a dlhoročným
skúsenostiam a zručnostiam v kontrole neviem správať na kontrole pomerne malého významu. K tomu
len podotýkam, bolo aj svedectvo pána K.. K.. Ja som z týchto mojich príkorí na mňa vyvíjaných mal aj

zdravotné problémy a bol som hospitalizovaný na internom oddelení čadčianskej nemocnice v čase od
20.03. do 29.03.2004. Ďalej vzhľadom na to, že odporca o mojom disciplinárnom konaní pravdepodobne
oznámil aj ostatným členom regiónu Kysúc a títo sú buď starostovia, resp. primátormi miest žilinského
kraja, bol som odmietaný ako odborne spôsobilá osoba, podotýkam ako jeden z prvých na Slovensku,
vykonávať verejné obstarávanie v týchto obciach a mestách, čím som samozrejme prichádzal o legálny
príjem. Okrem mňa a pod vplyvom môjho zdravotného a narušeného psychického stavu, trpela i moja

rodina, čo sa odzrkadľovalo aj na rodinnom spolunažívaní, predovšetkým na deťoch, v tom čase žiaka
základnej školy a mladšieho ťažko postihnutého syna Down 3. stupňa a spolužití s manželkou. V
niektorých prípadoch hrozilo i k rozídeniu, nakoľko manželka ako dlhoročná riaditeľka Kysuckej knižnice
nemohla znášať na stretnutiach v obciach, v ktorých poriadala kultúrne zariadenia, konkrétne aj v meste
Turzovka, kde bol odporca primátorom, sťažnosti a výsmechy na moju osobu, napriek tomu, že do toho

času som nebol nikdy akokoľvek disciplinárne potrestaný od roku 1983, keď som nastúpil do prvého
zamestnania. Naopak dovtedy som pracoval prevažne vo vedúcich pracovných pozíciách. O mojom
potrestaní vedeli aj niektorí personalisti, ktorí mi to neformálne uviedli po výberových konaniach, na
ktorých som sa hlásil, aj s plným počtom bodov úspešnosti, i napriek tomu som nebol na žiadané miesto
prijatý. Ďalej chcem podotknúť, že spochybnenie mojej odbornej spôsobilosti na jednom z pojednávaní

na moju otázku na odporcu v tom, v čom spochybňuje moju odbornú spôsobilosť odpovedal, že som
nepochopil, prečo by sa mali osádzať tabule, resp. vyvesovať tabule, ktoré boli predmetom projektu
v čase mrazu uvádzam, že vyvesenie tabule ako som priložil a uviedol na minulom pojednávaní, je
problém 10 maximálne 15 minút na existujúcu stojacu tabuľu na začiatku hranice, resp. chotára obce.
T.j. ak odporca uvádza molu odbornú spôsobilosť, že neviem pochopiť túto skutočnosť, uvádzam, že

na takomto spochybnení mojej odbornej spôsobilosti trvám. Nakoľko výkon tejto činnosti nemôže byť v
žiadnom prípade problémom a tabuľa musí byť ušitá v zmysle zmluvy tak, aby slúžila ako znie názov
projektu na propagáciu, t.j. vyvesená na príslušnom mieste a nie uložená v kancelárii, ako to uvádzali
nielen odporca, ale aj jeho svedok. V tom je finančná kontrola, že jej účinky musia byť splnené tak,
ako je to stanovené v projekte a nie, aby zakúpený tovar z projektu bol niekde v skrini, ležal nesplnil

svoj účel, tým pádom aj nesplnil účel projektu. V tomto zmysle považujem a opätovne zdôrazňujem
na skutočnosť, že pán odporca vo svojich vyjadreniach na pojednávaniach OS ako v Čadci, tak aj
v DK, podával veľmi rozporné stanoviská k tomu, či mal oprávnenie, resp. bol poverený alebo nebol
poverený predstavenstvo združenia podať sťažnosť, resp. oboznámiť so sťažnosťou a podobne. Najskôr
na pojednávaní OS uviedol, že ako štatutár je oprávnený konať neobmedzene, robil všetky úkony bez

akéhokoľvek schválenia, na ostatnom zasadnutí súdu v DK toto znegoval a uviedol, že ho tým poverilo
predstavenstvo, čím znegoval aj výpoveď svedectva. Túto vec uvádzam v súvislosti so svedkom pánom
X.. N., ktorý vo svojej výpovedi uvádzal niečo iné. To je všetko.

Na otázky právneho zástupcu odporcu v 3. rade či bol vedúcim kontrolnej skupiny aj v prípade

vykonávania kontroly u Združenia W. D. navrhovateľ uviedol, že mal byť aj v tom prípade, ale keď riaditeľ
odboru oznamoval kontrolu pánovi W., vtedajšiemu primátorovi Turzovky, tak ten povedal, že ho osobne
pozná a teda muselo sa poverenie prepísať tak, že bol len členom kontrolnej skupiny.

Navrhovateľ ako dôkazy ešte predložil preukaz o odbornej spôsobilosti podľa zákona č. 263/1999 Z.z.

o verejnom obstarávaní zo dňa 25.07.2001, ktorý mu vydal úrad pre verejné obstarávanie, list ktorý
zaslal riaditeľke odboru kontroly MV a RR SR dňa 06.02.2004, ktorým oznámil nevyužívanie jeho
pracovnej náplne, kde uviedol, že v dňoch 15. A 16. decembra 2003, 12. a 26. januára 2004 a 5.
a 6. februára 2004 bezdôvodne nedostal žiadnu prácu z náplne pracovnej činnosti a celý čas musel
presedieť v kancelárií ministerstva. Takéto konanie považuje za zámerné, za účelom svojej diskreditácie

a zároveň porušovanie všeobecne záväzných právnych predpisov a smerníc tunajšieho ministerstva.
Ďalej navrhovateľ predložil rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 23.04.2004,
z ktorého súd zistil, že týmto dňom bol odvolaný navrhovateľ z funkcie štátneho zamestnanca - hlavný
radca, kde štátnozamestnanecký pomer sa skončil z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miestav systemizácii. Predložil aj lekársku správu z 27.09.2010, z ktorej súd zistil, že v čase od 28.03.2004 do
29.03.2004 bol hospitalizovaný v NSP Čadca s diagnózou art.hypertenzia I.-II..
Súd pokiaľ ide o odôvodnenie svojho rozsudku zotrváva na dôvodoch uvedených v rozsudku zo dňa

20.03.2013 a vzhľadom na viazanosť rozsudkom odvolacieho súdu zo dňa 31.03.2014 odôvodnenie
dopĺňa nasledovne.

V zmysle § 1 ods. 1, ods. 2 zákona č. 312/2001 o štátnej službe:

(1) Predmetom tohto zákona je upraviť právne vzťahy pri vykonávaní štátnej služby. Obsahom
vykonávania štátnej služby sú práva a povinnosti štátu a štátneho zamestnanca vyplývajúce z
vykonávania štátnej služby alebo súvisiace s vykonávaním štátnej služby.

(2) Štátna služba podľa tohto zákona je budovaná na princípoch

a) profesionality,
b) politickej nezávislosti,
c) efektivity,
d) pružnosti
e) nestrannosti,

f) etiky.

V zmysle § 53 ods. 1 zákona č. 312/2001 o štátnej službe:

(1) Štátny zamestnanec je povinný

a) zachovávať vernosť Slovenskej republike pri vykonávaní štátnej služby,

b) dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a iné všeobecne záväzné právne
predpisy, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie štátnej služby, etický kódex a služobné predpisy pri
vykonávaní štátnej služby,

c) plniť služobné úlohy osobne, zodpovedne, riadne a včas,

d) vykonávať všetky úlohy, ktoré patria v odbore štátnej služby k jeho služobným povinnostiam,

e) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej
služby, ak nie je tejto povinnosti zbavený vedúcim úradu, ak osobitný predpis neustanovuje inak; táto
povinnosť platí aj po skončení štátnozamestnaneckého pomeru,

f) vykonávať štátnu službu nestranne a politicky neutrálne,

g) prehlbovať si kvalifikáciu,

h) neprijímať dary alebo iné výhody v súvislosti s vykonávaním štátnej služby okrem darov alebo iných
výhod poskytovaných služobným úradom,

i) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu verejného záujmu s osobnými záujmami, najmä
nezneužívať informácie nadobudnuté pri vykonávaní štátnej služby na vlastný prospech alebo na
prospech iného; táto povinnosť platí aj po skončení štátnozamestnaneckého pomeru,

j) dbať, aby žiadna jeho politická činnosť nepoškodzovala dôveru verejnosti a jeho služobného úradu v
jeho schopnosť plniť služobné úlohy nestranne a lojálne,

k) poskytovať služobnému úradu informácie vo veciach svojho osobného stavu a o jeho zmenách,

l) upozorniť služobný úrad na akýkoľvek skutočný alebo možný konflikt záujmov,

m) oznámiť služobnému úradu, že bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo že bol
pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo že jeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená,n) zdržať sa pri vykonávaní štátnej služby a mimo nej všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť štátnej
služby alebo ohroziť dôveru v jej nestrannosť, prípadne nestrannosť rozhodovania,

o) ochraňovať majetok štátu, ktorý mu bol zverený pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím,

p) správať sa slušne k predstaveným, k ostatným štátnym zamestnancom a zamestnancom služobného
úradu a v služobnom styku s fyzickými osobami a právnickými osobami,

r) dodržiavať určený týždenný služobný čas alebo kratší týždenný služobný čas,

s) byť pri vykonávaní štátnej služby slušne oblečený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku,

t) zastupovať predstaveného v rozsahu jeho činnosti, ak mu to bolo uložené služobným úradom,

u) plniť ďalšie povinnosti podľa tohto zákona.

Okresnýsúdmalzatoprávenavzhľadomvyššiecitovanézákonnéustanoveniazákonaoštátnejslužbe,
že nie je potrebné vykonávať dôkaz oboznámením sa s etickým kódexom štátneho zamestnanca. Je

pravdou však, že v konaní bol oboznámený článok 60. spisu, kde sú konštatované ustanovenia Etického
kódexu štátneho zamestnanca, ktoré sú prakticky totožné so zákonnými ustanoveniami, ktoré súd
vyššie citoval. Navyše však súd tým, že ani sa neoboznámil s Etickým kódexom štátneho zamestnanca
chce zvýrazniť tú skutočnosť, že jednať čestne, nestranne, vľúdne, korektne a slušne, je povinnosťou
každého zamestnanca štátneho orgánu bez ohľadu na to, či je prijatý nejaký etický kódex, ako napr.

pri štátnych zamestnancoch, alebo nie (napr. u sudcov). Väčšina uvedených charakteristík konania by
mala byť dokonca vlastná pre konanie každého človeka, v zásade ide o axiómu, kde túto skutočnosť
nie je potrebné preukazovať. Z uvedeného vyplýva, že aj v konkrétnom prípade bolo jednoznačné, že
navrhovateľ bol pri vykonávaní kontroly povinný vykonávať štátnu službu nestranne a politicky neutrálne,
zdržať sa pri vykonávaní štátnej služby a mimo nej všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť štátnej

služby alebo ohroziť dôveru v jej nestrannosť, prípadne nestrannosť rozhodovania, správať sa slušne k
predstaveným, k ostatným štátnym zamestnancom a zamestnancom služobného úradu a v služobnom
stykusfyzickýmiosobamiaprávnickýmiosobami.Okresnýsúdužvpredchádzajúcomrozsudkuuviedol,
prečo má za to, že zo strany navrhovateľa o zákonom o štátnej službe predpokladané správanie
nešlo. Určité vady svojho správania pripustil samotný navrhovateľ, resp. aj svedkovia, resp. účastníci,

ktorých výpovede boli uvedené a bolo právom odporcu na takéto správanie navrhovateľa sa sťažovať.
Samotná sťažnosť však nemohla spôsobiť navrhovateľovi ujmu, nakoľko o intenzite neštandardnosti, či
zaujatosti bol povinný vykonať šetrenie zamestnávateľ a ten vychádzal predovšetkým zo zistení svojich
pracovníkov - spolupracovníkov navrhovateľa a na základe ich výpovedí bolo možné začať disciplinárne
konanie voči navrhovateľovi.

Pokiaľ ide o druhú vetu sťažnosti v ktorej odporca uvádza, že si „dovoľuje upozorniť nadriadených
daného pracovníka MVaRR SR na zváženie jeho odbornej spôsobilosti na vykonávanie danej funkcie“,
tu treba prisvedčiť odporcovi, že skutočne odporca nehodnotí odbornú spôsobilosť navrhovateľa, ani
jednoznačnenekonštatuje,žebynavrhovateľodbornúspôsobilosťnemal,nevynášatužiadnyhodnotiaci

úsudok, naopak výslovne toto ponecháva na zváženie zamestnávateľovi navrhovateľa, aby tento zvážil
odbornú spôsobilosť navrhovateľa. Táto veta teda z určitosťou nemohla odporcovi spôsobiť žiadnu
ujmu, nakoľko pri riešení sťažnosti bol povinný zamestnávateľ komplexne zhodnotiť celú situáciu, čo
aj urobil. Je jednoznačné, že odporca mal právo podať sťažnosť, urobil to korektným a nehanlivým
spôsobom, a akým spôsobom posúdil a vyriešil sťažnosť zamestnávateľ (disciplinárne konanie voči

navrhovateľovi), resp. výsledok sťažnosti u zamestnávateľa navrhovateľa nemožno dávať do príčinnej
súvislosti napr. s nemožnosťou zúčastniť sa výberového konania. Vzhľadom na viaceré sťažnosti na
navrhovateľa, z rôznych kútov Slovenska po vykonaných kontrolách, začaté disciplinárne konanie,
resp. konania, ale predovšetkým vzhľadom na ich výsledok nemožno konštatovať príčinnú súvislosť
medzi sťažnosťou a vzniknutou ujmou, nech tu už ide o ujmu materiálnu, alebo napr. nemožnosť

zúčastniť sa výberového konania. Sťažnosť navrhovateľa nebola žiadnym protiprávnym úkonom -
dokazovaním nebolo preukázané, že išlo o nepravdivé tvrdenia, sledovala legitímny cieľ ochrany pred
nevhodným správaním štátneho úradníka, resp. upozornenie na takéto konanie zamestnávateľa, čo
aj bolo iniciované sťažnosťou treba od samotnej sťažnosti odlíšiť, pretože vzťah medzi protiprávnymúkonom a vzniknutou ujmou musí byť bezprostredný, a nie sprostredkovaný. Pokiaľ navrhovateľ aj vo
svojej poslednej výpovedi popisuje konanie zamestnávateľa, ktoré považuje za diskriminačné, tak je
zrejmé, že sa mohol domáhať nápravy priamo voči zamestnávateľovi, pokiaľ na základe sťažnosti konal

protiprávne, avšak nie priamo proti odporcovi. Aj z výpovede navrhovateľa je zrejmé, že práve konanie
zamestnávateľa voči sebe považuje za také, ktoré mu spôsobilo ujmu, avšak príčinu vidí len v sťažnosti
odporcu, ani sa nepokúsil vysvetliť, prečo práve len sťažnosť odporcu mu mala spôsobiť ujmu, pokiaľ
tých sťažností bolo samostatne podaných viac, a voči iným subjektom sa náhrady ujmy nedomáha.

Vzhľadom na skutočnosť, že účastníci už produkovali len dôkazy v minimálnej miere, súd doplnil
odôvodnenie v intenciách rozsudku odvolacieho súdu a opätovne rozhodol tak, že žalobu zamietol. O
trovách konania rozhodol v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľa zaviazal k úhrade trov konania vo
výške 500,- EUR. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre ktoré krátil vyčíslené trovy právneho zastúpenia
vo výške 1.760,97 EUR na sumu 500,- EUR súd videl v celkových sociálnych a finančných pomeroch
navrhovateľa, ale predovšetkým v skutočnosti, že tento už bol povinný a zaviazaný zaplatiť v súvislosti

s prejednávaním tejto veci trovy konania vo výške 3.721,16 EUR, a teda nedôjde k ujme ani na strane
právneho zástupcu odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v
3 vyhotoveniach cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa § 205 O.s.p. ods. 1, 2 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto vykonateľným rozhodnutím,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona

(Zákon č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov).