Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, July 9, 2013

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/668/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8301899574
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2013:8301899574.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci navrhovateľa Ž. I. W., D., J. X,

D. proti odporcovi X.. S. S. - S., R. XXXX/XX, H., zast. JUDr. Dušanom Sitarčíkom, advokátom, Staničná
11, Humenné o zaplatenie 5 298,05 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 5 298,05 eur s 17,6% úrokom z omeškania ročne
zo sumy 2 100,71 eur (63 286.-Sk) od 24.4.1999 do zaplatenia, zo sumy 1 459,15 eur (43 958,40.-Sk)
od 20.12.1999 do zaplatenia, zo sumy 1 738,20 eur ( 52 364,90.-Sk) od 1.2.2000 do zaplatenia a to
všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Protinávrh odporcu z a m i e t a.

Priznáva navrhovateľovi náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu uhradiť mu sumu 159.609,30,- Sk
( 5.298,05 eur) so 17,6 % úrokom z omeškania zo sumy 63.286,- Sk od 24.4.1999 do zaplatenia, so
17,6 % úrokom z omeškania zo sumy 43.958,40,- Sk od 20.12.1999 do zaplatenia, so 17,6 % úrokom z
omeškania zo sumy 52.364,90 Sk od 1.2.2000 do zaplatenia a aby ho zaviazal na úhradu trov konania.
Spolu s návrhom na začatie konania predložil navrhovateľ nájomnú zmluvu č. XXX-XXX/XX o prenájme

nebytových priestorov uzavretú v zmysle ustanovení zák. 116/1990 Zb. v platnom znení zo dňa
20.12.1996, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa X.XX.XXXX,
faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX.

Podaním doručeným súdu dňa 30.9.2002 zaslal navrhovateľ vyúčtovanie platieb, ktoré sú predmetom
tohto konania. Z tohto výpočtu vyplýva, že v roku 1998 mal odporca uzavreté nájomné zmluvy na
prenájomnebytovýchpriestorovsdvomasubjektmiatoX..O.I.-N.-zmluvazodňaXX.X.XXXX.Zmluva

bola platná od 1.1.1998 do 31.12.1998, pričom predmetom nájmu bol nebytový priestor v rozmeroch v
126 m2 a ročný nájom pre odporcu bol vo výške 69.600,- Sk. Podiel navrhovateľa v zmysle článku VI
bod 10 tejto zmluvy bol vo výške 75 %. Za 126 m2 inkasoval odporca od tohto nájomcu sumu 69.900,-
Sk, pričom sám má uhrádzať nájomné vo výške 25.200,- Sk, takže jeho rozdiel v prospech odporcu
bol 44.400,- Sk za rok. Takže podiel navrhovateľa bol vo výške 33.300,- Sk za rok. Druhá zmluva bola
uzavretá so spoločnosťou R. I..W..V.. Zmluva bola uzavretá dňa X.X.XXXX a platná v období od 1.1.1998
do 31.3.1998. Ďalšia zmluva bola uzatvorená dňa XX.X.XXXX a platná od 1.4.1998 do 31.12.1998,

pričom na prvej zmluve figuroval spolu s odporcom aj pán K., pričom nájomné zo strany spoločnosti
R. bolo uhrádzané odporcovi. Preto si navrhovateľ uplatňuje nájomné aj za toto obdobie od odporcu.
Ročný nájom bol stanovený vo výške 60.745,- Sk za 127,70 m2, pričom za tento prenájom platil odporca
navrhovateľovi sumu 25.540,- Sk, takže v prospech odporcu ostávala suma 35.205,- Sk za rok. Podielnavrhovateľa vo výške 75 % je teda 26.403,75,- Sk za rok. Za rok 1998 to bola celkovo suma 59.703,75,-
Sk po zaokrúhlení 59.703,80,- Sk. Táto suma bola odporcovi fakturovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX.
V roku 1999 prenajímal odporca nebytové priestory vo vlastníctve železníc X.. O. I. - N.O.B. na základe

zmluvy zo dňa XX.X.XXXX za obdobie od 1.1.1999 do 31.3.1999. Dňa 4.3.1999 bol uzavretý dodatok za
obdobie od 1.4.1999 do 30.6.1999. Predmetom nájmu bolo 126 m2, ročné nájomné ostalo nezmenené
ako v predchádzajúcom prípade. Keďže nešlo o nájom za celý rok iba za 3 mesiace, predstavuje to sumu
8.325,- Sk za obdobie do konca marca 1999 a za obdobie od 1.4.1999 do 30.6.1999 bolo už nájomné vo
výške 80.040,- Sk. Odporca mal platiť železniciam sumu 25.200,- Sk. Ostávalo mu 54.840,- Sk. Takže za

tieto tri mesiace mal uhradiť železniciam sumu 10.282,50,- Sk. Druhá zmluva v roku 1999 bola uzavretá
so spoločnosťou R.. Zmluva bola uzavretá 20.4.1998 platná od 1.1.1999 do 31.3.1999 a dodatok k
zmluve na obdobie od 1.4.1999 do 30.6.1999. Za tri mesiace do 31.3.1999 pri nájomnom 60.745,-
Sk, ktoré odporcovi platila spoločnosť R., pričom odporca odvádzal navrhovateľovi sumu 25.540,- Sk.
Ostávala odporcovi sumu 35.205,- Sk, takže za tri mesiace je podiel navrhovateľa 6.600,93,- Sk. Za
obdobie od 1.4.1999 do 30.6.1999 boli predmetom nájmu nebytové priestory o rozlohe 100 m2, ročné

nájomné 120.000,- Sk. Za 100 m2 uhrádzal odporca navrhovateľovi 20.000,- Sk. Takže ostávalo mu
100.000,- Sk. Podiel navrhovateľa teda za 3 mesiace predstavuje sumu 18.750,- Sk. Za druhý polrok
roku 1999 prenajímal odporca nebytové priestory X.. O. I. na základe zmluvy zo dňa 22.9.1997 a dodatku
zo dňa 4.3.1999, pričom nájomná zmluva skončila 10.11.1999. Predmetom boli nebytové priestory o
rozlohe 126 m2 s ročným nájomným 80.040,- Sk, pričom odporca uhrádzal navrhovateľovi nájom vo

výške25.200,-Sk,takžemuročneostávalo54.840,-Skzaobdobieod1.7.1999do10.11.1999bolpodiel
navrhovateľa vo výške 14.864,90,- Sk. Druhá zmluva bola uzatvorená so spoločnosťou R. I..W..V.. na
základe zmluvy zo dňa XX.X.XXXX a dodatku k zmluve, pričom predmetom nájmu za obdobie od 1.7.
do 31.12.1999 bol nebytový priestor o rozlohe 100 m2, nájomné bolo 120.000,- Sk. Odporca uhrádzal
navrhovateľovi sumu 20.000,- Sk, ostávalo mu 100.000,- Sk za rok. Za 6 mesiacov platenia nájomného

bol podiel navrhovateľa vo výške 37.500,- Sk. Celková suma za obdobie od 1.7.1999 do 31.12.1999
predstavuje 52.364,90,- Sk, pričom táto suma bola vyfakturovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX.

Podaním doručeným súdu dňa 16.8.2001 odporca podal k návrhu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že
navrhovateľ sa uvedenými faktúrami chce bezdôvodne obohatiť na úkor odporcu, pretože sumy, ktoré

požaduje navrhovateľ vo svojom návrhu sa dotýkali odvodu za tretie osoby s odvolaním sa na článok
VI bod 10 zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 21.12.1996. Navrhovateľ sa dožaduje zisku,
ktorý vytvoril odporca v rámci svojich podnikateľských zámerov a to konkrétne so zmlúv o podnájme,
ktoré on ako nájomca objektu Železničnej stanice Humenné Mesto uzavrel s inými tzv. tretími
osobami. Navrhovateľ nebol nikdy účastníkom týchto dohôd o podnájme. Navrhovateľom požadované

odvody z vytvoreného zisku odporcu z podnájmu nie sú nájomným a nie sú ani podielom na zisku.
Uvedený nedostatok v zmluve o nájme sa mu stal známym až v roku 1999, pričom hneď o tom
informoval navrhovateľa a žiadal o vypustenie tejto časti dohody zo zmluvy, pretože je v rozpore so
zákonom. Napriek tomu, že faktúry vrátil prenajímateľovi, navrhovateľ naďalej trvá na plnení odvodov
od tretích osôb. Tak isto navrhovateľ zamlčal aj skutočnosť, že je v súdnom spore s odporcom ohľadom

absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy XXX-XXX/XX zo dňa 21.12.1996, pričom v konaní vedenom
na Okresnom súde v Humennom 11C 1285/00 vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 1.2.2001,
kedy súd žalobe o neplatnosť zmluvy vyhovel. Na základe článku VI bod 10 predmetnej zmluvy by musel
uhradiť 75 %, čo je v absolútnom rozpore so zákonom a z toho dôvodu je žalobný návrh absolútne
neplatný, pretože sa prieči zákonu o dani z príjmov a je v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľ

svojvoľne vystavil faktúry týkajúce sa predmetného návrhu. Svojvoľne si určil termín splatnosti týchto
faktúr bez opory na dané fakturácie v zmluve o nájme zo dňa XX.XX.XXXX. Konkrétne s ustanovením
článku VI bod 10 je iba na odporcovi pokiaľ by toto ustanovenie bolo v súlade so zákonom, kedy a akým
spôsobom by tento odvod urobil. Preto navrhuje žalobu zamietnuť.

SpolustýmtovyjadrenímpredložilodporcaajrozsudokOkresnéhosúduvHumennomč.11C1285/00zo
dňa 1.2.2001, ktorým súd určil, že nájomná zmluva zo dňa XX.XX.XXXX o nájme nebytových priestorov
je neplatná. Ďalej predložil svoje podanie zo dňa 10.6.1999 adresované Železniciam Slovenskej
republiky, ktorým vrátil aj faktúry, ktoré sú predmetom tohto konania železniciam na prepracovanie, ďalej
žiadosťododatokknájomnejzmluvezodňa27.7.1999azároveňvýpoveďznájmu.Ďalejbolpredložený

pokus o zmier adresovaný odporcovi zo strany navrhovateľa zo dňa 6.8.1999, oznámenie odporcu zo
dňa 12.8.1999 adresované navrhovateľovi, ktorým sa vyjadruje k pokusu o zmier, stanovisko Železníc
Slovenskej republiky zo dňa 10.12.1999, oznámenie Štátneho dráhového úradu pracovisko Košice zo
dňa 13.12.1999, rozhodnutie Štátneho dráhového úradu pracovisko Košice zo dňa 29.12.1999, ktorýmbolo prerušené správne konanie vo veci vydania rozhodnutia na povolenie zmeny účelu užívania stavby
Železničnej zastávky Humenné, stanovisko Železníc Slovenskej republiky zo dňa 23.12.1999 k otázke
zmeny užívania časti stavby, list odporcu zo dňa 30.12.1999 adresovaný navrhovateľovi, ktorým boli

vrátené faktúry na prepracovanie, list odporcu zo dňa 3.1.2000, ktorým požiadal odporca navrhovateľa
o zmenu účelu užívania časti prenajatých priestorov, list odporcu zo dňa 26.1.2000 a to vrátenie faktúr
zo strany odporcu navrhovateľovi, list odporcu adresovaný navrhovateľovi zo dňa 27.1.2000, ktorým
požiadal o zmenu článku VI bod 10 nájomnej zmluvy, pokus o zmier Železníc SR adresovaný odporcovi
zo dňa 15.2.2000, list odporcu adresovaný navrhovateľovi zo dňa 28.2.2000, posledný pokus o zmier,

vrátenie faktúry k prepracovaniu zo dňa 27.3.2000 adresované zo strany odporcu navrhovateľovi,
zaslanie návratky zo dňa 21.6.2000 adresované zo strany odporcu navrhovateľovi, upomienka zo strany
navrhovateľa odporcovi zo dňa 30.5.2000.

Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 1.6.2002 uvádza odporca, že plnením ustanovení článku VI bod
10 nájomnej zmluvy dochádzalo zo strany navrhovateľa k nesúladu so zákonom, k neoprávnenému

obohateniu navrhovateľa, pretože poberal príjmy z nájmu, ktoré uhradzoval jeho spolunájomník X.. S. K.
nazákladezmlúvvystavenýchnavrhovateľomanazákladefaktúrzaslanýchX..S.K.navrhovateľom.Ide
o neoprávnený majetkový prospech. Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11.6.2002 odporca uviedol,
že ustanovenia článku VI bod 10 nájomnej zmluvy sú v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, ktorý nepožíva právnu ochranu tak, ako to stanovuje ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka

na zisku, ktorý vytvoril bez účasti navrhovateľa, pričom odporca získal podnájomníka, na jeho náklady
došlo k zmene účelu nebytových priestorov pôvodne stavebne určených na prevádzkovanie obchodu
a služieb. Tak isto on sa dohodol s podnájomníkmi o cene podnájmu, pričom navrhovateľ nebol s
nájomníkmi v žiadnom obchodnom vzťahu, nie je účastníkom zmlúv o podnájme, z ktorých si nárokuje
zisk, ktorý vytvoril odporca. V tomto svojom písomnom vyjadrení poukázal odporca aj na ustanovenia §

663 Občianskeho zákonníka a uvádza, že zákon taxatívne určuje, že prenajímateľ má práva z nájomnej
zmluvy brať výhradne len nájomné. Na druhej strane jemu ako nájomcovi určuje zákonom stanovenú
povinnosť platiť nájomné. Z toho vyplýva, že nájomné z podnájmu je braním úžitku z nájmu výhradne
len nájomcom a nie prenajímateľom. Je teda zrejmé, že ustanovenia článku VI bod 10 nájomnej zmluvy
týkajúce sa odvodov z platieb z nájmu od podnájomníkov prenajímateľovi prostredníctvom odporcu ako

nájomcujevrozporesozákonomatedasajednáoabsolútneneplatnýprávnyúkonvtejtočastinájomnej
zmluvy.

Podanímdoručenýmsúdudňa28.6.2002,zodňa6.6.2002podalodporcavzájomnýnávrh,ktorýmžiada,
aby mu navrhovateľ vrátil všetky úhrady za nájomné od tzv. tretích osôb definovaných v článku VI bod

10 nájomnej zmluvy od roku 1997 do 1.2.2001.

Vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 9.7.2002 uviedol odporca, že prenajímateľ teda navrhovateľ
zasielal faktúry za nájom nebytových priestorov pánovi K., ktorý následne refakturoval určitú sumu
odporcovi podľa toho, ktoré priestory užíval on. Faktúry, ktoré zasielal navrhovateľ sa týkajú nájomného

odtretíchosôb.JednásaopodielnanájomnomvzmyslečlánkuVIbod10nájomnejzmluvy.Navrhovateľ
si v tomto bode 10 nárokoval podiel na zisku, ktorý vlastne vytvoril odporca a chcel sa na jeho úkor
bezdôvodne obohatiť. Do roku 1998 uhrádzal tieto platby za tretie osoby z toho dôvodu, že tieto faktúry
bolizasielanépánoviK..Vroku1999,keďbolizaslanéjemu,takzistiloaképlatbyideažesanavrhovateľ
na jeho úkor bezdôvodne obohacuje a preto považuje aj vyplatenie určitej čiastky za minulé obdobie

za protiprávne. Preto žiadal, aby železnice predložili prehľad úhrad, ktoré uhradil pán K. od roku 1997,
pretože v tomto období faktúry obdržal aj uhradil pán K.. Dochádzalo medzi ním a prenajímateľom teda
navrhovateľom k rôznym zápočtom, o ktorých on nemá žiadnu vedomosť.

Podaním doručeným súdu dňa 15.7.2002 podal odporca protinávrh, ktorým sa domáha, aby navrhovateľ

uhradil sumu 354.000,- Sk za obdobie od 1.8.2000 do 1.8.2002 a úroky z omeškania od 1.8.2000. Tak
istožiadal,abymuuhradilnavrhovateľušlýziskvsume645.000,-Skzaobdobieod1.1.2000do1.1.2001
a 17,6 % úrokom z omeškania od 1.1.2000 do zaplatenia z uvedenej istiny a tak isto aby mu hradil trovy
konania.
Podaním doručeným súdu dňa 9.4.2003 zo dňa 8.4.2003 rozšíril odporca svoj vzájomný návrh a žiadal,

aby súd zaviazal navrhovateľa uhradiť mu sumu 354.000,- Sk za obdobie od 1.8.2000 do 1.8.2002
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 1.8.2000 do zaplatenia a aby mu uhradil ušlý
zisk vo výške 645.000,- Sk za obdobie od 1.1.2000 do 1.1.2001 plus úroky z omeškania vo výške 17,6
% zo žalovanej sumy od 1.1.2000 a ušlý zisk vo výške 54.500,- Sk za každý nasledujúci mesiac od1.1.2001 s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 1.1.2001 do zaplatenia a to všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku a zároveň aby mu uhradil trovy konania.
Podaním doručeným súdu dňa 26.4.2004 rozšíril svoj protinávrh odporca a žiadal, aby súd zaviazal

navrhovateľa zaplatiť odporcovi sumu 354.000,- Sk za obdobie od 1.8.2000 do 1.8.2002 s úrokom z
omeškania vo výške 17,6 % ročne od 1.8.2000 do zaplatenia a zároveň aby zaviazal navrhovateľa
uhradiť mu ušlý zisk vo výške 215.000,- Sk za obdobie od 1.1.2000 do 1.5.2000 a úrok z omeškania
vo výške 17,6 % ročne od 1.1.2000 do zaplatenia, plus sumu 94.235,- Sk mesačne od 1.5.2000 do
zaplatenia tejto istiny ako ušlý zisk spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne z tejto sumy od

1.5.2000 do zaplatenia aby mu uhradil zároveň trovy konania.
Podaním zo dňa 20.11.2012 upresnil odporca svoj vzájomný návrh a žiadal, aby súd zaviazal
navrhovateľa na zaplatenie sumy 1.778,14 eur so 17,6 % úrokom z omeškania zo sumy 1.221,95 eur od
24.9.1998 do zaplatenia a so 17,6 % úrokom z omeškania zo sumy 556,19 eur od 8.2.2000 do zaplatenia
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľ je zároveň povinný uhradiť odporcovi
ušlý zisk vo výške 15.232,44 eur so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 1.4.2003 do zaplatenia a

uhradiť mu trovy konania. Svoj ušlý zisk vypočítal odporca za obdobie od 1.1.2000 do 3.6.2002 tým, že
navrhovateľ mu znemožnil dosiahnuť zisk 1,14 roka x 171,60 m2 x 1200,-Sk/m2, čo predstavuje sumu
291.582,72,- Sk t.j. 9.678,77 eur a za obdobie od 3.6.2002 do 30.3.2003 mu bolo znemožnené dosiahnuť
zisk za 0,75 roka x 171,60 m2 x 1300,- Sk /m2, čo predstavuje sumu 167.310,- Sk t.j. 5.553,67 eur takže
za obdobie do 30.3.2003 od 1.1.2002 mu bolo znemožnené dosiahnuť zisk vo výške 15.232,44 eur.

Na pojednávaní dňa 21.11.2012 zobral odporca čiastočne svoj protinávrh späť a to vzájomný návrh
zo dňa 11.7.2002 zobral späť vo výroku do zaplatenia sumy 354.000,- Sk za obdobie 1.8.2000 do
1.8.2002 spolu s úrokom z omeškania od 1.8.2000 do zaplatenia a taktiež zobral späť svoj protinávrh
zo dňa 8.4.2003 a zo dňa 25.4.2004 v celom rozsahu. Svoj vzájomný návrh uviedol v svojom podaní zo
dňa 20.11.2012 tak, ako je vyššie uvedené. Okresný súd Humenné uznesením č. 7C 668/2011 zo dňa

8.1.2013 konanie vo veci protinávrhu odporcu zo dňa 11.7.2002 do sumy 354.000,- Sk za obdobie od
1.8.2000 do 1.8.2002 spolu s úrokom z omeškania od 1.8.2000 zastavil a rovnako zastavil aj konanie o
protinávrhu odporcu zo dňa 8.4.2003 a protinávrhu odporcu zo dňa 25.4.2004.

Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 1.10.2002 podal navrhovateľ písomné stanovisko k protinávrhu

odporcu zo dňa 11.7.2002, kde uviedol, že vzájomný návrh odporcu v celom rozsahu odmieta a žiadal
ho zaviazať na úhradu podľa návrhu na začatie konania. K sume 645.000,- Sk s príslušenstvom ako
ušlý zisk si vypočítal odporca fiktívny zisk v dôsledku neudelenia súhlasu zo strany Štátneho dráhového
úradu vo veci zmeny účelu užívania objektu Železníc SR, ktoré si prenajal.

Dňa 1.10.2002 predložil odporca návrh na určenie neplatnosti časti nájomnej zmluvy zo dňa 18.12.2000
adresovaný na Mestský súd Bratislava, ktorým sa domáha neplatnosti článku VI bodu 10 zmluvy č.
XXX-XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Taktiež bola predložená zmluva o nájme nebytových priestorov
uzavretá s X.. O. I. - N. zo dňa X.XX.XXXX a odporcom, doplnok č. 1 k tejto zmluve zo dňa X.X.XXXX,
výpoveď z nebytových priestorov adresovanú odporcovi X.. O. I. zo dňa 6.7.1999, doplnok č. 2 zo dňa

XX.XX.XXXX a dohoda o ukončení nájmu zo dňa XX.XX.XXXX. Taktiež bola predložená zmluva o nájme
nebytovýchpriestorovuzavretámedziodporcomaspoločnosťouR.I..W..V..zodňaXX.X.XXXX,dodatok
k tejto zmluve zo dňa XX.X.XXXX, oznámenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.10.2002 ohľadom
neplatnosti nájomnej zmluvy, z ktorého vyplýva, že konanie bolo uznesením zo dňa 7.10.2002 zastavené
pre nezaplatenie súdneho poplatku. Taktiež bol predložený rozsudok Okresného súdu Humenné č. 11C

1285/2000 zo dňa 10.10.2002, z ktorého vyplýva, že súd návrh na vypratanie nebytových priestorov
podaný navrhovateľom na základe nájomnej zmluvy č. XXX/XXX/XX proti odporcovi zamietol.

Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 3.12.2002 odporca uvádza, že v mene svojej spoločnosti tak
ako ju navrhovateľ označil v žalobnom návrhu, nikdy nepodpisoval a ani nemohol uzatvoriť dohodu zo

dňa XX.XX.XXXX, pretože jeho živnostenský list bol vydaný až XX.XX.XXXX. Faktúry, ktoré označil
navrhovateľ sú právne irelevantné listiny, pretože obsahujú iný podklad vystavenia, konkrétne akúsi
neznámu objednávku zo dňa 31.3.1999, ktorú nikdy nepodpísal ani nikdy nevystavil. Okrem toho túto
objednávku navrhovateľ nikdy nepredložil súdu ako dôkaz. Z toho dôvodu navrhuje, aby súd žalobu v
celom rozsahu zamietol.

Okresným súdom Košice 1 bol dňa 23.4.2004 zaslaný návrh odporcu voči navrhovateľovi o určenie
neplatnosti časti nájomnej zmluvy, ktorým sa odporca domáha, aby súd určil, že nájomná zmluva
uzavretá medzi účastníkmi konania č. XXX-XXX/XX zo dňa 21.12.1996 je v článku VI bod 10 neplatnáa aby zaviazal Železnice Slovenskej republiky na úhradu trov konania. Na základe tejto skutočnosti
Okresný súd Humenné uznesením č. 7C 668/2001 zo dňa 7.5.2004 konanie prerušil. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 15.11.2004.

Zo správy Okresného súdu Košice 1 zo dňa 12.10.2007 vyplýva, že vo veci neplatnosti časti nájomnej
zmluvy v článku VI bod 10 bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Košice 1 č. 17C 159/2003
zo dňa 27.3.2006, pričom bol návrh zamietnutý. Voči tomuto rozsudku podal odvolanie v tomto konaní
odporca. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 17.5.2007 č. 2Co 192/2006.
Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 16.7.2007 s tým, že Krajský súd v Košiciach zmenil rozsudok

súdu prvého stupňa v časti určenia neplatnosti časti zmluvy konanie zastavil. Podľa tejto správy bolo
proti obom rozsudkom podané zo strany v tomto konaní odporcu dovolanie.

Podaním doručeným súdu dňa 12.11.2007 odporca uviedol, že návrh na začatie konania v tomto prípade
podaný na súd dňa 8.3.2001 podpísal na základe plnej moci S.. F. T.. Navrhovateľ je toho názoru,
že podpísanie žalobného návrhu S.. F. T. na základe plnej moci je v zmysle ustanovení § 24 O.s.p.

neplatné, pretože v zmysle § 21 O.s.p. a § 20 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka môže žalobný
návrh podpísať iba oprávnený pracovník a takým S.. F. T. na základe plnej moci nebol. Poukázal na tú
skutočnosť, že za právnickú osobu, akou je navrhovateľ okrem štatutárneho orgánu konaná aj pracovník
pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na jeho pracovné
zaradenie obvyklé. Pretože tento žalobný návrh nepodpísal za navrhovateľa oprávnený pracovník, preto

je potrebné tento žalobný návrh odmietnuť pre nesplnenie podmienok konania. Ďalej poukázal na to,
že v čase keď za navrhovateľa podpísal žalobný návrh S.. F. T. odporca mal platný interný predpis a to
nariadenia GRŽ SR č. 10/2000 pod č. 163/1999 - 0110 zo dňa 26.6.2000, kde je stanovené kto môže
takýto návrh podpísať.

Taktiež bol predložený do spisu rozsudok Okresného súdu Humenné č. 11C 1285/2000 zo dňa 1.2.2001,
ktorým bolo určené, že nájomná zmluva zo dňa 21.12.1996 je neplatná. Rozsudkom Krajského súdu
v Prešove č. 4Co 316/2001 zo dňa 13.5.2002 bol rozsudok súdu prvého stupňa č. 11C 1285/2000 zo
dňa 1.2.2001 zmenený tak, že návrh na určenie neplatnosti zmluvy bol zamietnutý. Tento rozsudok
nadobudolprávoplatnosťavykonateľnosťdňa18.7.2002.TakistobolpredloženýajrozsudokOkresného

súdu Humenné č. 11C 1285/2000 zo dňa 10.10.2002, ktorým bol zamietnutý návrh navrhovateľa
Železníc Slovenskej republiky proti odporcovi X.. S. S. -JES na vypratanie nebytových priestorov, pričom
tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 5.12.2002 a vykonateľnosť 9.12.2002.

Na pojednávaní dňa 23.1.2008 odporca uviedol, že proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. 2Co

192/2006 zo dňa 17.5.2007 podal dovolanie a z toho dôvodu žiadal, aby súd konanie prerušil. Podaním
doručeným súdu dňa 11.4.2008 poukázal odporca nato, že S.. F. T., ktorý podpísal žalobný návrh zo
dňa 8.3.2001 nemal na takéto konanie oprávnenie a na základe plnej moci konal ako nekompetentná
osoba. Z organizačného poriadku Železníc SR k bodu 25 a 25.1. rozhodovanie o uplatňovaní nárokov
právnou cestou a to podávanie návrhu na začatie konania a späťvzatie návrhu, podávanie opravných

prostriedkov pred súdmi a podávanie návrhu na začatie exekučného konania je oprávnený riaditeľ
odboru právneho, riaditeľ odboru hospodárenia s majetkom, riaditeľ divízie a riaditeľ organizačnej
jednotky. Z toho dôvodu v žiadnom prípade nemohol teda podať tento návrh na začatie konania S.. F.
T., ktorý nie je generálnym riaditeľom Železníc SR. Z toho dôvodu navrhuje žalobný návrh zamietnuť
pretože neboli splnené zákonné podmienky pre tento spor, pretože za Železnice SR podpísal návrh na

začatie konania nekompetentný pracovník.

Do spisového materiálu bolo odporcom dňa 5.6.2008 predložený rozsudok Najvyššieho súdu SR č.
3Cdo 42/2008 zo dňa 29.4.2008, kedy Najvyšší súd SR, rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa
17.5.2007 č. 2Co 192/2006, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Košice 1 z 27.3.2006 č.

17C 159/2003 v časti, ktorou bola žaloba o určenie neplatnosti časti nájomnej zmluvy zamietnutá a
konanie v tejto časti zastavil a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania zrušil v rozsahu zrušenia
vrátil Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.
Uznesením Okresného súdu Humenné č. 7C 668/2001 zo dňa 30.6.2008 súd konanie prerušil do
právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Košice 1 pod sp.zn. 17C 159/2003.

Z oznámenia Okresného súdu Košice 1 zo dňa 4.9.2009 vyplýva, že vo veci 17C 159/2003 vedenej
na Okresnom súde Košice 1 bolo opätovne rozhodnuté rozsudkom zo dňa 27.3.2006, pričom návrh o
určenie neplatnosti časti nájomnej zmluvy ako aj určenie, že vyprataním nebytových priestorov zastávkyX.. K. v roku 2001 nedošlo k zániku jeho práv spoločného nájomcu vyplývajúcich z nájomnej zmluvy. Na
základe odvolania v našom konaní odporcu krajský súd rozsudok v časti konania o určenie neplatnosti
časti zmluvy zastavil a zároveň potvrdil výrok o určení, že nedošlo k zániku práv spoločného nájomcu.

Po dovolaní v našom konaní odporcu Najvyšší súd SR dňa 29.4.2008 zrušil rozsudok krajského súdu vo
výroku, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Košice 1 o zamietnutí žaloby o určení neplatnosti
časti nájomnej zmluvy a o zastavení konania v tejto časti. Krajský súd v Košiciach 26.2.2009 potvrdil
rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 27.3.2006. Voči tomuto podal opätovne v našom konaní odporca
dňa 18.5.2009 dovolanie.

Uznesením Okresného súdu Humenné č. 7C 668/2001 zo dňa 13.4.2010 bolo konanie prerušené do
právoplatného skončenia dovolacieho konania vo veci vedenej na Okresnom súde Košice 1 pod sp.zn.
17C 159/2003.
Najvyšší súd SR uznesením č.3Cdo 201/2010 zo dňa 30.3.2011 odmietol dovolanie proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26.2.2009 pod sp.zn. 2Co 166/2008.

Z oznámenia Mesta Humenné zo dňa 17.5.2010 vyplýva, že Mesto Humenné vydalo súhlas na
uzatvorenie zmluvy o nájme a podnájme nebytového priestoru v objekte železničnej zastávky H. - K. za
účelom prevádzkovania obchodu a služieb a spravovania celého objektu pre nájomcu S. K. a X.. S. S.
dňa 4.2.1997. Tak isto vydalo súhlas na uzatvorenie zmluvy o nájme a podnájme nebytového priestoru
v objekte železničnej zastávky H.É. - K. za účelom prevádzkovania predaj a servis elektrospotrebičov

pre domácnosť pre nájomcu pána Š. zo dňa 2.7.1998.

Vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 8.10.2012 vzniesol odporca námietku premlčania
voči žalobnému návrhu zo dňa 8.3.2001 a z toho dôvodu žiadal návrh zamietnuť. Tak isto žiadal predložiť
originál nájomnej zmluvy č. 512-037/96 a zároveň, aby predložil navrhovateľ originál nájomnej zmluvy

č. XXX-XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX.

Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 6.12.2012 uviedol odporca, že faktúru č. XXXXXXXXX zo dňa
XX.X.XXXX na sumu 36.812,50 a faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.1.2000 na sumu 16.755,80,- Sk
boli doložené do súdneho spisu a že tieto faktúry boli vystavené na spoločného nájomcu odporcu X..

S. K. a aj z jeho prostriedkov boli uhradené v plnej výške a v lehote splatnosti o čom svedčí zápisnica
o pojednávaní vedená na Okresnom súde Košice 1 pod sp.zn. 34C 108/2002 zo dňa 1.3.2006. V tejto
zápisnici poverená pracovníčka navrhovateľa uviedla, „...že je pravdou, že X.. K. dobrovoľne splnil to
čo mal. Bol jeden z korektných spoločníkov, že teda plnil dobrovoľne svoju povinnosť.“ Z toho dôvodu
je protinávrh odporcu odôvodnený ohľadom sumy 1.778,14 eur. Dôkazom, že návrh navrhovateľa zo

dňa 8.3.2001 je absolútne nepodloženým dokladom je aj cenový predpis Železníc SR generálneho
riaditeľstva odboru plánu cien č. 1932/1997-0320 s účinnosťou od 1.10.1997, kde je dohodnutá výška
nájomného za prenájom nebytových priestorov sa odvíja od obvyklej ceny, ktorá bola 200,- Sk/m2 za
rok. Z toho dôvodu Železnice SR by mali právo požadovať odvody od tretích osôb vo výške 200,- Sk/m2
mínus 200Sk/m2 za rok v zmysle článku VI bod 10 rovná sa 0. Z toho dôvodu navrhovateľ nemá žiadne

právo nárokovať si v zmysle čl. VI bod 10 nájomnej zmluvy č. 512-037/96 nijaké odvody od tretích osôb.

V písomnom vyjadrení zo dňa 2.4.2013 uviedol, že na základe zmluvy zo dňa 23.10.1998, ktorú uzatvoril
so spoločnosťou T. O..I.. D. mu bola vyplatená celkovo odmena vo výške 190.989,50,- Sk t.j. 6.339,68
eur, pričom tento príjem dosahoval na ploche 26,90 m2. Celkový zisk podľa podlahovej plochy teda

bol vo výške 6.161,10,- eur, pričom následne ušlý zisk za obdobie od 1.1.2000 do 31.3.2003 keď mu
navrhovateľ znemožnil podnikať za 3,25 roka x 6.161,10 eur predstavuje sumu 20.023,57 eur, pričom
v skutočnosti odporca požaduje od navrhovateľa iba ušlý zisk vo výške 15.232,44 eur a z toho dôvodu
považuje aj svoj protinávrh v časti ušlého zisku za relevantný. Navrhovateľ neurobil nič okrem toho, že
mu prenajal nebytový priestor za nájomné vo výške 200,- Sk/m2 za rok, pričom si v zmysle svojho návrhu

nárokujú sumu 569,50,- Sk za m2 za rok, teda Železnice SR si svoje nájomné vďaka podnikateľskej
činnosti odporcu znásobili takmer štvornásobne a z uvedených 200,- Sk/m2 za rok je to suma 769,50,-
Sk/m2 a za rok, pričom by v prípade takto nastaveného nájomného odporca vykázal stratu vo výške
300,- Sk/m2 za rok. Preto ustanovenia článku VI bod 10 nájomnej zmluvy XXX-XXX/XX je v rozpore s
dobrými mravmi a z toho dôvodu je aj zmluva absolútne neplatná.

Vo svojej záverečnej reči odporca uviedol, že návrh na začatie konania zo dňa 8.3.2001 podpísal na
základe plnej moci S.. F. T. zamestnanec navrhovateľa pracovne zaradený na funkciu právnik. Na
základe toho navrhovateľ nepreukázal, že za neho konal oprávnený pracovník v zmysle ustanovení§ 21 O.s.p. V tejto súvislosti poukázal odporca na interný predpis Železníc SR č. 10/2000 zo dňa
26.6.2000, kde sú presne definované zodpovednosti prislúchajúce prideleným kompetenciám. Na
strane 14 je tam stanovené, že podávanie návrhov na začatie konania prináleží riaditeľom odborov

generálneho riaditeľstva, riaditeľom divízií a riaditeľom organizačných jednotiek. Žalobný návrh podpísal
zamestnanecnavrhovateľaS..F.T.,ktoréhopracovnoprávnepostavenie vofunkciiprávnikjevrozpores
uvedeným interným predpisom a teda S.. F. T. nebol oprávnený podpísať žalobný návrh zo dňa 8.3.2011
z toho dôvodu navrhuje, aby súd konanie v tejto veci zastavil.
Ďalej poukázal nato, že do spisu bolo založené živnostenské oprávnenie odporcu, ktoré poukazuje,

že podnikateľskú činnosť začal vykonávať opätovne od 1.1.1997 a predtým ju vykonával od 16.1.1992
do 14.2.1995 z toho dôvodu nemohol uzatvoriť nájomnú zmluvu zo dňa 20.12.1996. Poukazuje nato,
že nájomná zmluva č. XXX-XXX/XX bola uzavretá až po 4.2.1997 z toho vyplýva, že ide o sfalšovanú
nájomnú zmluvu a z toho dôvodu nemožné na základe takejto zmluvy niečo plniť a preto navrhuje žalobu
v celom rozsahu z tohto dôvodu zamietnuť. Ďalej poukázal, že v článku VI bod 10 nájomnej zmluvy č.
XXX-XXX/XX bolo dojednané, že podnájom tretích osôb bude v obvyklých cenách mesta Humenné.

Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, aká bola obvyklá cena nájmu v tom čase od 1.1.1998
do 31.12.1999 z toho dôvodu Železnice SR neuniesli dôkazné bremeno, z ktorého je možné vypočítať
odvody pre tretie osoby. Vychádzali pritom iba z odvodov za tretie osoby, ktoré boli dojednané na základe
zmlúv medzi odporcom a podnájomníkmi X.. O. I. - N. a spoločnosťou R. I..W..V.. Navrhovateľ by si
mohol v prípade žeby boli splnené všetky zákonné podmienky nárokovať iba 75 % z rozdielu obvyklej

ceny v meste Humenné t.j. 300,- Sk/m2 a za rok, takže aj na základe toho musí súd návrh v celom
rozsahu zamietnuť. Ďalej navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, žeby skutočne obdržal nejaké
platby od podnájomníkov O. I. - N. a firmy R. I..W..V.. za obdobie od 1.1.1998 do 31.12.1999, pričom
z listín, ktoré boli predložené do súdneho spisu vyplýva, že podnájomníčka X.. O. I. - N. si neplnila
svoje povinností vyplývajúce zo zmluvy o podnájme. Ďalej listom zo dňa 7.10.2012 vzniesol námietku

premlčania žalobného návrhu došlého súdu dňa 9.3.2001, žalobný nárok je od 1.1.1998, pričom návrh
bol podaný 9.3.2001. Z toho dôvodu neboli splnené podmienky tak, ako to stanovuje stavebný zákon a
nájomná zmluva uzatvorená po 4.2.1007 je neplatná v článku VI bod 10 a preto nemôže mať navrhovateľ
nárok na nejaké odvody od tretích osôb. Ide o dvojročnú subjektívnu premlčaciu lehotu, takže nároky
navrhovateľa do 9.3.1991 sú premlčané. Svoj protinávrh považuje odporca v celom rozsahu za dôvodný

v časti vrátenia bezdôvodného obohatenia bolo preukázané, že všetky dlhy uhradil X.. S. K. a bolo
nespochybniteľné, že sumy 36.812,50,- Sk, 16.755,80,- Sk boli uhradené X.. S. K., čím sa navrhovateľ
na úkor odporcu bezdôvodne obohatil a toto bezdôvodné obohatenie je povinný vydať. V druhej časti sa
dožaduje ušlého zisku a tým, že nedal navrhovateľ súhlas k zmene účelu užívania nebytového priestoru
bol spôsobený odporcovi ušlý zisk, tak ako si ho uplatňuje.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára.

Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu na úhradu sumy 159.609,30,- Sk
s 17,6 % úrokom z omeškania zo sumy 63.286,- Sk od 24.4.1999 do zaplatenia, so 17,6 % úrokom

z omeškania zo sumy 43.958,40,- Sk od 20.12.1999 do zaplatenia, so 17,6 % úrokom z omeškania
zo sumy 52.364,90,- Sk od 1.2.2000 do zaplatenia a na úhradu trov konania. Svoj návrh doplnil
podaním doručeným súdu dňa 30.9.2002, ktorého vyplýva vyúčtovanie platieb, ktoré sú predmetom
tohto konania. Z tohto výpočtu vyplýva, že v roku 1998 mal odporca uzavreté nájomné zmluvy na
prenájom nebytových priestorov s dvoma subjektmi a to X.. O. I. - N. - zmluva zo dňa 22.9.1997. Zmluva

bola platná od 1.1.1998 do 31.12.1998, pričom predmetom nájmu bol nebytový priestor v rozmeroch v
126 m2 a ročný nájom pre odporcu bol vo výške 69.600,- Sk. Podiel navrhovateľa v zmysle článku VI
bod 10 tejto zmluvy bol vo výške 75 %. Za 126 m2 inkasoval odporca od tohto nájomcu sumu 69.900,-
Sk, pričom sám má uhrádzať nájomné vo výške 25.200,- Sk, takže jeho rozdiel v prospech odporcu
bol 44.400,- Sk za rok. Takže podiel navrhovateľa bol vo výške 33.300,- Sk za rok. Druhá zmluva bola

uzavretá so spoločnosťou NIKÉ s.r.o. Zmluva bola uzavretá dňa 4.4.1997 a platná v období od 1.1.1998
do 31.3.1998. Ďalšia zmluva bola uzatvorená dňa 20.4.1998 a platná od 1.4.1998 do 31.12.1998, pričom
na prvej zmluve figuroval spolu s odporcom aj pán K., pričom nájomné zo strany spoločnosti R. bolo
uhrádzané odporcovi. Preto si navrhovateľ uplatňuje nájomné aj za toto obdobie od odporcu. Ročný
nájom bol stanovený vo výške 60.745,- Sk za 127,70 m2, pričom za tento prenájom platil odporca

navrhovateľovi sumu 25.540,- Sk, takže v prospech odporcu ostávala suma 35.205,- Sk za rok. Podiel
navrhovateľa vo výške 75 % je teda 26.403,75,- Sk za rok. Za rok 1998 to bola celkovo suma 59.703,75,-
Sk po zaokrúhlení 59.703,80,- Sk. Táto suma bola odporcovi fakturovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX.V roku 1999 prenajímal odporca nebytové priestory vo vlastníctve železníc X.. O. I. - N. na základe
zmluvy zo dňa 22.9.1997 za obdobie od 1.1.1999 do 31.3.1999. Dňa 4.3.1999 bol uzavretý dodatok za
obdobie od 1.4.1999 do 30.6.1999. Predmetom nájmu bolo 126 m2, ročné nájomné ostalo nezmenené

ako v predchádzajúcom prípade. Keďže nešlo o nájom za celý rok iba za 3 mesiace, predstavuje to sumu
8.325,- Sk za obdobie do konca marca 1999 a za obdobie od 1.4.1999 do 30.6.1999 bolo už nájomné vo
výške 80.040,- Sk. Odporca mal platiť železniciam sumu 25.200,- Sk. Ostávalo mu 54.840,- Sk. Takže za
tieto tri mesiace mal uhradiť železniciam sumu 10.282,50,- Sk. Druhá zmluva v roku 1999 bola uzavretá
so spoločnosťou R.. Zmluva bola uzavretá 20.4.1998 platná od 1.1.1999 do 31.3.1999 a dodatok k

zmluve na obdobie od 1.4.1999 do 30.6.1999. Za tri mesiace do 31.3.1999 pri nájomnom 60.745,-
Sk, ktoré odporcovi platila spoločnosť R., pričom odporca odvádzal navrhovateľovi sumu 25.540,- Sk.
Ostávala odporcovi sumu 35.205,- Sk, takže za tri mesiace je podiel navrhovateľa 6.600,93,- Sk. Za
obdobie od 1.4.1999 do 30.6.1999 boli predmetom nájmu nebytové priestory o rozlohe 100 m2, ročné
nájomné 120.000,- Sk. Za 100 m2 uhrádzal odporca navrhovateľovi 20.000,- Sk. Takže ostávalo mu
100.000,- Sk. Podiel navrhovateľa teda za 3 mesiace predstavuje sumu 18.750,- Sk. Za druhý polrok

roku 1999 prenajímal odporca nebytové priestory X.. O. I. na základe zmluvy zo dňa 22.9.1997 a dodatku
zo dňa 4.3.1999, pričom nájomná zmluva skončila 10.11.1999. Predmetom boli nebytové priestory o
rozlohe 126 m2 s ročným nájomným 80.040,- Sk, pričom odporca uhrádzal navrhovateľovi nájom vo
výške25.200,-Sk,takžemuročneostávalo54.840,-Skzaobdobieod1.7.1999do10.11.1999bolpodiel
navrhovateľa vo výške 14.864,90,- Sk. Druhá zmluva bola uzatvorená so spoločnosťou R.X. I..W..V.. na

základe zmluvy zo dňa 20.4.1998 a dodatku k zmluve, pričom predmetom nájmu za obdobie od 1.7.
do 31.12.1999 bol nebytový priestor o rozlohe 100 m2, nájomné bolo 120.000,- Sk. Odporca uhrádzal
navrhovateľovi sumu 20.000,- Sk, ostávalo mu 100.000,- Sk za rok. Za 6 mesiacov platenia nájomného
bol podiel navrhovateľa vo výške 37.500,- Sk. Celková suma za obdobie od 1.7.1999 do 31.12.1999
predstavuje 52.364,90,- Sk, pričom táto suma bola vyfakturovaná faktúrou č. 1110021260.

Odporca v prvom rade postavil svoju obranu voči žalobnému návrhu na tom princípe, že S.. F. T., ako
právnik Železníc SR nebol oprávnený podpísať žalobný návrh zo dňa 8.3.2001. K tejto námietke odporcu
je potrebné uviesť, že Železnice SR Bratislava v skrátenej forme ŽSR sídlo Klemensova 8 Bratislava 813
61, IČO: XXXXXXXX boli do obchodného registra zapísané dňa 31.12.1993 ako iná právnická osoba. V

čase podania návrhu súdu dňa 9.3.2001 bol podľa výpisu z obchodného registra generálnym riaditeľom
Železníc SR X.. O. E., bytom Q. XX D. ( v čase od 21.12.1998 do 9.1.2009) a bol štatutárnym orgánom
tejto organizácie. Podľa úplného výpisu z obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava
1 oddiel PO vložka č. 312/B v čase od 18.1.1999 do 9.1.2002 za Železnice SR koná navonok generálny
riaditeľ X.. O. E., Q. XX, D.. Generálneho riaditeľa zastupuje ako jediný zástupca X.. Q. I., W. X, Košice.

Podľa ustanovení § 15 Obchodného zákonníka, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou
činnosťou je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.
Štatutárny orgán, ktorý môže konať vo všetkých veciach týkajúcich sa subjektu, plnomocenstvom zo dňa
11.1.2001 splnomocnil právneho zástupcu ŽSR S.. F. T. na zastupovanie pred súdmi a ďalšími subjektmi
vrátane podávania návrhov, odvolaní, vyjadrení a vykonávanie všetkých právnych úkonov. Plná moc

sa nachádza na čl. 2 súdneho spisu. ŽSR v konaní pokračujú a svoje podanie nevzali späť, trvajú na
svojom pôvodnom návrhu. Ich úkon podania návrhu súdu je nespochybniteľný a právne relevantný.
Akýkoľvek vnútorný predpis právnickej osoby, ktorý je v rozpore so všeobecne záväznými predpismi je
odsaméhozačiatkuneplatnýaprávneneúčinný,zvlášťpokiaľsajednáopredpisobmedzujúciprávomoc
štatutárneho orgánu na konanie vrátane obmedzovania na vydávanie splnomocnení na konanie menom

právnickej osoby. Námietka odporcu, že návrh súdu v tejto veci podala nepríslušná osoba je právne
irelevantný. Skutočnosť, ktorú odporca cituje z právneho predpisu z vnútorného predpisu, v ktorom
stavené, že podávanie návrhu na začatie konania prináleží riaditeľom odborov GR, riaditeľom divízií a
riaditeľom organizačných jednotiek ešte nedokazuje obmedzenie právomoci generálneho riaditeľa na
vydávanie splnomocnení na konanie iným osobám. Tieto predpisy sa vzťahujú iba na vnútorné vzťahy

navrhovateľa. Vnútorný predpis na vonkajšie vzťahy sa použije len vtedy pokiaľ tieto tretie osoby boli
s týmto predpisom oboznámené a s jeho aplikáciou na ich vzájomný vzťah súhlasili. Inak na konanie
voči tretím osobám platí len a len výpis z obchodného registra. Na základe vyššie uvedeného má súd
zato, že návrh na začatie konania podpísala oprávnená osoba, ktorej splnomocnenie udelil generálny
riaditeľ X.. O. E., ktorý bol podľa obchodného registra v čase od 18.1.1999 do 9.1.2002 ako generálny

riaditeľ oprávnený navonok konať za ŽSR. Z toho dôvodu súd považuje túto námietku odporcu za
neopodstatnenú a má zato, že návrh bol podaný a podpísaný oprávnenou osobou.Ako ďalšie namieta odporca, že nemohol predmetnú zmluvu o nájme nebytových priestorov , uzavretú
dňa 20.12.1996 podpísať s odôvodnením, že podnikateľskú činnosť vykonával od 16.1.1992 do
14.2.1005 a potom opätovne od 1.1.1997. K tomuto súd uvádza, že prenajímateľ môže nebytový priestor

prenechať na užívanie inému zmluvou o nájme, pričom je irelevantné, či ide o právnické fyzickú osobu
alebo podnikateľa ktorý podniká na základe živnostenského oprávnenia. Takže je právne irelevantné
a na platnosť zmluvy nemá žiaden vplyv, či odporca v čase uzavretia tejto nájomnej zmluvy resp. v
čase podpísania tejto nájomnej zmluvy mal alebo nemal živnostenské oprávnenie. Nájomnú zmluvu
mohol uzatvoriť ako fyzická osoba a teda bol oprávnený k podpísaniu tejto zmluvy o nájme nebytových

priestorov.

Ďalej v priebehu konania namietal odporca neplatnosť nájomnej zmluvy č. 512-037/96 uzavretej dňa
20.12.1996 konkrétne v ustanovení článku VI bod 10 na základe, ktorej si navrhovateľ uplatňuje svoj
nárok na zaplatenie žalovanej sumy. K tejto námietke odporcu súd uvádza, že na Okresnom súde Košice
1 pod sp.zn. 17C 159/2003 sa viedlo konanie o určenie neplatnosti časti nájomnej zmluvy, v ktorom

navrhovateľ X.. S. S. - S. R. XX H. sa dožadoval proti odporcovi Ž. I. D. J. X D. určenia neplatnosti
časti nájomnej zmluvy č. 512-037/96 zo dňa 21.12.1996 konkrétne článku VI bod 10 v časti, ktorou sa
vlastne navrhovateľ zaviazal, že 75 % nájomného pre tretie osoby získaného nad rámec cien uvedených
v článku IV bod č. 1 odvedie na účet odporcu. V tomto konaní vedenom na Okresnom súde Košice
1 bol rozsudkom č. 17C 159/2003 zo dňa 10.12.2004 návrh navrhovateľa zamietnutý. Rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach č. 2Co 35/2005 zo dňa 18.5.2005 bol rozsudok súdu prvého stupňa zo
dňa 10.12.2004 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Okresný súd Košice 1 rozsudkom č.
17C 159/2003 zo dňa 27.3.2006 opätovne návrh zamietol. Krajský súd v Košiciach rozsudkom 2Co
192/2006 zo dňa 17.5.2007 rozsudok Okresného súdu Košice 1 zo dňa 27.3.2006 zmenil v časti, ktorou
bol návrh o určenie neplatnosti časti zmluvy zamietnutý tak, že v tejto časti konanie zastavil. Rozsudkom

Najvyššieho súdu SR č. 3Cdo 42/2008 zo dňa 29.4.2008 bol rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo
dňa 17.5.2007 sp.zn. 2Co 192/2006 vo výroku, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Košice 1 z
27.3.2006 č.k. 17C 159/2003 v časti, ktorou bola žaloba o určenie neplatnosti časti nájomnej zmluvy
zamietnutá a konanie v tejto časti zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil Krajskému súdu v Košiciach na
ďalšie konanie. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. 2Co 166/2008 zo dňa 26.2.2009 potvrdil rozsudok

Okresného súdu Košice 1 č. 17C 159/2003 zo dňa 27.3.2006. Voči tomuto rozsudku opätovne podal
odporca dovolanie, pričom Najvyšší súd SR uznesením 3Cdo 211/2010 zo dňa 30.3.2011 odmietol
dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26.2.2009 pod sp.zn. 2Co 166/2008. Z
vyššie uvedených rozhodnutí nepochybne vyplýva, že v konaní vedenom na Okresnom súde Košice
1 pod sp.zn. 17C 159/2003 bol návrh navrhovateľa S. S. - S. R. XX H. proti odporcovi Ž.E. I. D. P. X,

ktorým sa domáhal určenia neplatnosti článku 6 bod 10 zmluvy č. XXX-XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX
zamietnutý. Z toho vyplýva, že zmluva, o ktorú opiera svoj nárok navrhovateľ je v tejto časti platná. Preto
sa súd otázkou platnosti alebo neplatnosti článku VI bod 10 zmluvy č. XXX-XXX/XX zo dňa 20.12.1996
nezaoberal, pretože táto otázka bola vyriešená v konaní vedenom na Okresnom súde Košice 1 pod
sp.zn. 17C 159/2003. O skutočnosti, že do určitého štádia nepovažoval ani odporca tento článok za

platný, svedčí aj to, že faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.4.1999 na sumu 63.286,- Sk uznal čo do
základu a to podaním zo dňa 10.6.1999 ju vrátil navrhovateľovi na prepracovanie pre údajne zlý prepočet
na podlahové plochy medzi nájomcami. Navrhovateľ opätovne zaslal uvedenú faktúru odporcovi spolu
s listom zo dňa 10.12.1999 a trval na jej úhrade (čl. 30,31 súdneho spisu). Faktúru č. XXXXXXXXXX
zo dňa 5.12.1999 na sumu 43.958,40,- Sk vrátil odporca navrhovateľovi listom zo dňa 30.12.1999

s odôvodnením, že odporuje zákonu o dani z príjmu a faktúru č. XXXXXXXXXX zo 17.1.2000 na
sumu 52.364,90,- Sk vrátil odporca navrhovateľovi listom zo dňa 26.1.2000 tak isto s odôvodnením,
že odporuje zákonu o dani z príjmov ako aj Občianskemu zákonníku. Listom zo dňa 15.2.2000 vyzval
navrhovateľ odporcu na úhradu týchto faktúr, pričom v podaní zo dňa 28.2.2000 uvádza odporca, že
ustanovenia článku VI bod 10 predmetnej zmluvy sú protiprávne a odporujú ustanoveniam zákona o

dani z príjmov, čo údajne odporca zistil až v roku 1999. Dovtedy neplatnosť článku tejto nájomnej zmluvy
odporca nenamietal a na základe faktúr predložených odporcom tieto podiely s podnájmu uhrádzal.

Ďalej namietal odporca neplatnosť predmetnej zmluvy pre nesplnenie ustanovení § 2 zák. č. 116/1990
Zb. o nájme (miestnosti určené na prevádzkovanie obchodu a služieb možno prenajímať iba po

predchádzajúcom súhlase národného výboru) a domáhal sa neplatnosti tejto zmluvy od samého
začiatku.Podľa § 3 zák. č. 116/1990 Z.z. o nájme nebytových priestorov prenajímateľ môže nebytový priestor
prenechať na užívanie inému (ďalej len nájomca) zmluvou o nájme (ďalej len zmluva).
Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Miestnosti určené na

prevádzkovanie obchodu a služieb možno prenajímať iba po predchádzajúcom súhlase národného
výboru. Pokiaľ národný výbor do 15 dní od prijatia žiadosti o veci nerozhodne, predpokladá sa, že súhlas
bol udelený.
Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného
a spôsob jeho platenia a ak nejde o nájom na určitý čas, čas na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových

priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom možno
zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky.
Pokiaľsazmluvyuzavriebezsúhlasunárodnéhovýborupodľaods.2aleboneobsahujenáležitostipodľa
ods. 3 je neplatná.

V konaní nebolo preukázané, že uvedenou zmluvou boli prenajímané miestnosti určené na

prevádzkovanie obchodu a služieb to znamená stavebne určené. Stavebné určenie objektu tzv. Malej
železničnej stanice vyplýva z účelu stavby a z evidencie v katastri nehnuteľnosti, kde je táto stavba
uvedená ako budova železníc a dráh konkrétne budova zastávky ČSD. Vyplýva to z listu vlastníctva
č. XXXX. V nájomnej zmluve je stavba označená ako objekt zastávky H. K. a nie je označená ako
nebytové priestory určené na prevádzkovanie obchodu a služieb. Služba verejnosti bola zachovaná

v osobitných priestoroch, ktoré netvorili súčasť nájmu a preto nebol potrebný súhlas mesta podľa
ustanovení § 2 zák. č. 116/1990 Zb. Predmetom nájmu bol celý objekt s výnimkou priestorov, ktoré
slúžia prevádzke Železníc SR. Za takéhoto stavu odporcu zmluvu podpísal a užíval prenajaté priestory
v súlade s nájomnou zmluvou na účely dohodnuté v zmluve a to účely uvedené v živnostenskom
liste a prenajímanie tretej osoby na obchodné účely po predchádzajúcom súhlase prenajímateľa.

V čase podpisovania nájomnej zmluvy nebol navrhovateľovi známy konkrétny účel, na ktorý bude
nájomca nebytové priestory užívať podľa živnostenského oprávnenia a nepotreboval súhlas mesta s
prenajatím uvedených nebytových priestorov. Pokiaľ by aj boli odporcovi známe pri podpise zmluvy,
že nebytové priestory sú určené na prevádzkovanie obchodu a služieb, tak by mohli uzatvoriť zmluvu
najviac na 5 rokov podľa ustanovení § 2 ods. 2 zák. č. 129/1990 Zb. Zmluva však bola uzatvorená

na 20 rokov, čo tiež potvrdzuje, že prenajímané nebytové priestory neboli určené na prevádzkovanie
obchodu a služieb. Prenajímané plochy podľa predmetnej zmluvy sú presne popísané v tejto nájomnej
zmluve a v čase podpísania tejto zmluvy uvedené priestory prenajímateľ neužíval ako plochy určené
na prevádzkovanie obchodu a služieb s výnimkou obslužných priestorov potrebných pre prevádzku
železničnej zastávky. Prenajaté priestory neboli prenajímateľom určené na prevádzkovanie obchodu

a služieb a neboli tak označené ani v nájomnej zmluve. V nájomnej zmluve sú označené ako objekt
zastávky H. - K.. Zároveň zo zmluvy vyplýva, že možnosť nájomcu prenajímať tieto uvedené nebytové
priestory tretej osobe na obchodné účely po predchádzajúcom súhlase prenajímateľom. Z toho teda
vyplýva, že navrhovateľ uvedený v nájomnej zmluve ako prenajímateľ, nepotreboval súhlas mesta
na prenajatie nebytových priestorov. Mesto neevidovalo objekt malej železničnej stanice ako priestory

určené na prevádzkovanie obchodu a služieb. Navrhovateľ prenajal uvedené nebytové priestory na
podnikanie nájomcom a na ich prenajímanie tretej osobe. Preto sa odporca neprávom domnieva, že
navrhovateľ potreboval na prenajatie uvedených priestorov súhlas Mesta Humenné. Odporca v konaní
nepreukázal, že uvedené priestory boli v čase podpisovania nájomnej zmluvy určené na prevádzkovanie
obchodu a služieb. Potvrdzuje to aj účel nájmu uvedený v nájomnej zmluve. V čase podpisovania

zmluvy bol odporca oboznámený s prenajímanými nebytovými priestormi. To ako s uvedenými priestormi
naložil po ich prevzatí, komu ich prenajímal a akej činnosti slúžili je vecou jeho samého a nemôže
to mať vplyv na platnosť, či neplatnosť nájomnej zmluvy od začiatku. V čase podpísania zmluvy
podmienka súhlasu mesta s prenajatím nebytových priestorov nejestvovala z dôvodu, že priestory
neboli určené stavebne ani inak na prevádzkovanie obchodu a služieb. Pokiaľ odporca mienil uvedené

nebytové priestory využívať na prevádzkovanie obchodu a služieb mal povinnosť navrhnúť to do
nájomnej zmluvy a prinajmenšom rovnakú povinnosť ako prenajímateľ mal povinnosť požiadať mesto
o súhlas s prenajatím uvedených nebytových priestorov na tento účel. Ak odporca so súhlasom
prenajímateľa zmenil účel nájmu, bolo jeho povinnosťou zabezpečiť súhlas mesta na podnájom pre
účely prevádzkovania obchodu a služieb. V tomto prípade už navrhovateľ nebol účastníkom právneho

vzťahu o podnájme nebytových priestorov. Preto, že navrhovateľ v čase podpísania nájomnej zmluvy
s odporcom nepotreboval predchádzajúci súhlas Mesta Humenné na podpísanie takejto zmluvy, je
potrebné považovať túto zmluvu za platnú a uzavretú v súlade s právnym poriadkom. Zvlášť, keď ju
za platnú považoval aj odporca, ktorý od uzavretia tejto nájomnej zmluvy vykonával činnosť v zmysletejto nájomnej zmluvy a správal sa v súlade s jej jednotlivými ustanoveniami. Pokiaľ mal odporca úmysel
užívať tieto nebytové priestory na prevádzkovanie obchodu a služieb alebo ich za týmto účelom dať do
podnájmu, mal tento svoj účel oznámiť prenajímateľovi. Inak by sa bol dopustil zmarenia podmienok

nájmu uvedenej zmluvy a sám by spôsobil jej neplatnosť. A v tomto prípade, by sa nemohol domáhať
neplatnosti uvedenej nájomnej zmluvy v zmysle ustanovení § 40a Občianskeho zákonníka, pretože by ju
sám spôsobil. Taktiež je potrebné podotknúť aj, že odporca v prípade, že bol nespokojný s predmetnou
zmluvou nevyužil svoje právo uvedené v § 9 ods. 3 zák. č. 116/1990 Z.z. o vypovedaní tejto zmluvy.

Ďalej namietal odporca cenu týkajúcu sa nájmu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že cena nájomného
bola presne stanovená v článku 4 nájomnej zmluvy, ktorú odporca podpísal a na základe ktorej aj
plnil. Tak isto odporca namietal aj nedostatok písomného súhlasu s podnájmom. V článku 3 predmetnej
nájomnej zmluvy je uvedené, po predchádzajúcom súhlase prenajímateľa. Nie je uvedený, že sa
vyžaduje písomný súhlas. Rovnako nevyžaduje písomný súhlas ani zákon.

Podľa § 6 zák. č. 116/1990 Zb. ods. 1 nájomca je oprávnený prenechať nebytový priestor alebo jeho
časť na určitý čas do podnájmu len so súhlasom prenajímateľa.

Z vyššie citovaných ustanovení nevyplýva, takýto predchádzajúci súhlas musí byť daný písomne.

Podaním doručený súdu dňa 8.10.2012 vzniesol odporca námietku premlčania. Návrh na začatie
konania bol podaný dňa 9.3.2001. Navrhovateľ svoj nárok opiera o faktúru č. 1110010502 zo dňa
9.4.1999 na sumu 63 286.-Sk, splatnú dňa 23.4.1999, faktúru č. 1110019333 zo dňa 5.12.1999 na sumu
43 958,40 .-Sk splatnú dňa 9.12.1999 a faktúru č. 1110021260 zo dňa 17.1.2000 na sumu 52 3645,90.-
Sk splatnú dňa 31.1.2000.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz.

Podľa dátumu splatnosti faktúr je nepochybné, že pri prvej faktúre si mohol svoje právo navrhovateľ

uplatniť dňa 24.4.1999, pri druhej faktúre dňa 20.12.1999 a pri tretej faktúre dňa 1.2.2000. Od splatnosti
ani jednej z faktúr do podania návrhu na začatie konania neuplynula zákonom stanovená premlčacia
lehota, preto súd nepovažuje nárok navrhovateľa za premlčaný.

Ako bolo vyššie uvedené odporca podal v konaní viacero protinávrhov. Na pojednávaní dňa 21.11.2012

zobral odporca svoj vzájomný návrh zo dňa 11.7.2002 čiastočne späť a tak isto zobral v celom rozsahu
svoje vzájomné návrhy späť zo dňa 8.4.2003 a 25.4.2004, pričom súd konanie o protinávrhu odporcu
v týchto častiach zastavil uznesením č. 7C 668/2001 zo dňa 8.1.2013. Podaním zo dňa 20.11.2012
upresnil odporca svoj vzájomný návrh s tým, že žiadal, aby súd zaviazal navrhovateľa uhradiť mu sumu
1.778,14 eur so 17,6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.221,95 eur od 24.9.1998 do zaplatenia

a so 17,6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 556,19 eur od 8.2.2000 do zaplatenia a zároveň
aby zaviazal navrhovateľa uhradiť mu ušlý zisk vo výške 15,232,44 eur so 17,6 % ročným úrokom z
omeškania od 1.4.2003 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a aby ho zaviazal
na úhradu trov konania. Svoj návrh v prvej časti o zaplatenie sumy 1.778,14 eur odôvodnil tým, že faktúry
na túto sumu boli uhradené navrhovateľovi na základe neplatnej nájomnej zmluvy č. 512-037/96 zo dňa

20.12.1996 a tým došlo na strane navrhovateľa k bezdôvodnému obohateniu. Čo sa týka druhej časti
žalobného návrhu o zaplatenie ušlého zisku, tento návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ mu neumožnil
používať priestory veľkej zasadačky na účely uvedené v jeho živnostenskom liste zo dňa 30.12.1996 na
prenájom tretím osobám. Uvedeným konaním mu odporca znemožnil okrem predaja rôzneho tovaru aj
prenajímať priestory veľkej zasadačky o rozmeroch 171,61 m2 a tak dosahovať zisk z prenájmu iným

podnikateľským subjektom tak ako tomu bolo v jeho prenajatých nebytových priestoroch vo výške 1200,-
Sk/m2 za rok, alebo 1300,- Sk/m2 za rok. Z toho dôvodu vyčíslil ušlý zisk za obdobie od 1.1.2000 do
3.6.2002 za 1,416 roka x 171,60 m2 x 1200,- Sk/m2 za rok, čo predstavuje sumu 291.582,72 Sk t.j.
9.678,77 eur a za obdobie od 3.6.2002 do 30.3.2003 bolo znemožnené navrhovateľom dosiahnuť zisk
0,75 roka x 171,60 m2 x 1300,- Sk/m2 za rok, čo predstavuje sumu 167.310,- Sk t.j. 5.553,67 eur spolu

to teda predstavuje sumu 15.232,44 eur.

Čo sa týka prvej časti jeho protinávrhu tak v tomto prípade bolo už vyššie uvedené, že súd považuje
zmluvu č. XXX-XXX/XX zo dňa 20.12.1996 za absolútne platnú. Z toho dôvodu plnením z tejtozmluvy odporcom nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na strane navrhovateľa. Čo sa týka
ušlého zisku tak v tejto časti je nárok navrhovateľa absolútne nepreskúmateľný. Okrem toho si odporca
u navrhovateľa nikdy takýto ušlý zisk neuplatňoval, nevyfakturoval ho, ani žiadnym iným spôsobom

neoboznámilnavrhovateľasoskutočnosťou,žemávočinemutakétonároky.Takistotakétouplatňovanie
si ušlého zisku je bez právneho titulu. Preto súd aj v tejto časti protinávrh odporcu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní bol úspešný navrhovateľ, súd mu priznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd Prešov
prostredníctvom tunajšieho súdu.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanieprotirozsudkualeboprotiuzneseniu,ktorýmbolorozhodnutévovecisamej,možnoodôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, súd prvého stupňa dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.