Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 29, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/361/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214216644
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2214216644.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:

JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v právnej veci žalobcu: P. K., nar. XX.X.XXXX, bytom
K. XXX, zastúpený opatrovníkom - otcom: W. K., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXXX/X, XXX XX M. - M.,
zastúpený: JUDr. Peter Vároši, advokát so sídlom Záhrebská 6, 810 05 Bratislava, proti žalovanému:
M. B., nar. X.X.XXXX, bytom S. XX, XXX XX M. A., zastúpený: JUDr. Igor Klamár, advokát so sídlom
Družstevná 5, 831 04 Bratislava, o zaplatenie 80.010 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda č. k. 14C/272/2014-170 zo dňa 15. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov odvolacieho konania priznáva v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak,
že o nich rozhodne samostatným uznesením. Súd rozsudok po právnej stránke odôvodnil aplikáciou §
123, § 126 ods. 1 a 2, § 132 ods. 1 a 2, § 451 ods. 1 a 2 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len „OZ“). Vecne argumentoval tým, že základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je
existencia objektívne merateľného majetkového prospechu u obohateného, ku ktorému dôjde tak, že sa
doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty alebo sa jeho majetok nezmenší,

hoci by k tomu inak došlo, keby bol obohatený plnil svoje povinnosti.

2. Uviedol, že navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods.
1).Dôkaznúpovinnosťmôžeúčastníkplniťodzačiatkukonania,vžalobe,vovyjadreníknej,mimotýchto
procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť
dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou
procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.

Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej
povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z
dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo
nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme
zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných

dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné
zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka.
Zmyseluplatňovaniadôkaznéhobremenaspočívavzabezpečeníreálnehouplatneniazákladnéhopráva
na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne ajinénežnavrhnutédôkazy,asúdnapriektomunemájednoznačnýskutkovýzákladpresvojerozhodnutie.
V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta
tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno,

t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Keďže súd
nezistil žiadne závažné požiadavky, ktoré by spochybňovali závery o zistenom skutkovom stave veci
a účastníci neoznačili žiadny ďalší relevantný dôkaz, ktorým by tieto závery vyvrátili alebo spochybnili,
neboli dané žiadne zákonné dôvody na to, aby súd nariaďoval ďalšie dokazovanie. Súd vo veci rozhodol
na základe dôkazov navrhnutých účastníkmi, pričom sám ďalšie dôkazy nevykonával ani neinicioval a to

s prihliadnutím na zásadu rovnosti strán účastníkov konania ako aj na právo účastníkov na spravodlivé
a nestranné prejednanie veci.

3. Súd dospel k záveru, že žalobcom prezentované skutočnosti o preukazovaní zverených prostriedkov
do času smrti matky žalobcu, resp. do ukončenia dedičského konania po jej smrti, žalovanému a
následného vrátenia finančných prostriedkov žalobcovi a z neho vyplývajúci právny záver o vzniku

právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia na základe právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol,
neuniesol dôkazné bremeno. Dôkazná povinnosť bola pritom na žalobcovi, ktorý si nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia v konaní uplatnil. Bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol spočíva v tom, že právny dôvod na základe ktorého sa poskytlo plnenie (napr.
zmluva) dodatočne odpadol. Zo zisteného skutkového stavu v danej veci pritom vyplýva, že až matka

žalobcu previedla finančný obnos vo výške 81.000 eur zo svojho účtu na účet žalovaného. V tomto štádiu
sa mohla javiť, že sa jedná aj o zverené peniaze, ale aj o dar. Pričom v tomto prípade darovacia zmluva
nemusela byť písomná. Následne až po pol roku 19.septembra 2012, kedy si žalovaný založil nový
účet v inej banke, si určil za disponenta matku žalobcu. Táto skutočnosť však tiež nepreukazuje, že sa
malo jednať o zverené finančné prostriedky. Pre prípad následného zriadenia nejakého protiplnenia, tiež

neobmedzujesamotnúdarovaciuzmluvu,ktorábolauzavretáskôr.Majiteľ,vlastníksitotižsvlastníctvom
nakladá podľa svojej vôle. Teda možno uzavrieť, že vykonaným rozsiahlym dokazovaním žalobca
nepreukázal, že by došlo k bezdôvodnému obohateniu, a to tak, že by existoval právny dôvod plnenia,
ktorý by neskôr odpadol.

4. Na základe výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. Žalobca
v konaní neuniesol dôkazné bremeno a aj napriek zákonnému poučeniu podľa ust. § 120 ods. 4 OSP
súdu nepredložil dôkazy na podporu svojich tvrdení, na základe ktorého sa mal žalovaný obohatiť na
jeho úkor. Preto súd dospel k záveru, poukazujúc na vyššie uvedené, že zo strany žalovaného nemohlo
dôjsť k bezdôvodnému obohateniu.

5. Základným predpokladom pre úspech v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia je preukázanie
aktívnej vecnej legitimácie, t.j. žalobca musí nielen tvrdiť, ale aj preukázať, že je vlastníkom veci, ktorú
žalovaný užíva bez jeho súhlasu (t.j. bez právneho dôvodu), v danom prípade teda musí preukázať, že
je vlastníkom sporných zverených finančných prostriedkov. Žalobca však v konaní žiadnym relevantným

dôkazom nepreukázal, že je vlastníkom zverených finančných prostriedkov, od ktorých odvodzuje svoje
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Uvedenú skutočnosť nepreukazujú ani žalobcom tvrdené
skutočnosti, podľa ktorej sa nejednalo o dar zo strany jej nebohej matky.

6. Na základe uvedených skutočností, súd podaný návrh zamietol v celom rozsahu, nakoľko mal zato,

že bol podaný nedôvodne, pričom žalobca súdu nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu. Súd tak rozhodol
s prihliadnutím na zásadu rovnosti strán účastníkov konania a na právo účastníkov na spravodlivé a
nestranné prejednanie veci.

7. Ak by súd poskytol v danom konaní právnu ochranu žalobcovi a podanej žalobe by vyhovel, svojím

rozhodnutím by v podstate poskytol ochranu vlastníkovi, ktorý vlastníkom skutočne nebol, nakoľko to,
že mali byť finančné prostriedky dočasne zverené, aby neboli prejednané v dedičstve po nebohej matke
žalobcu, a po jej smrti, resp. po ukončení dedičského konania mali byť vydané žalobcovi, by bolo v
príkrom rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, obchádza právne predpisy a prieči sa aj
dobrým mravom a ako také nepožíva právnu ochranu.

8. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, súd viazaný
žalobou žalobcu preto konštatuje, že nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne vlastníctvafinančných prostriedkov, je nutné jeho žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť, preto súd
rozhodol tak ako je uvedené vo výroku č. I. tohto rozsudku.

9. Uviedol, že povinnosťou účastníka v občianskom súdnom konaní je uviesť relevantné skutkové
tvrdenia tak, aby bolo možné preskúmať dôvodnosť uplatneného nároku. Pre úspech v konaní
je potom potrebné skutkové tvrdenia preukázať príslušnými dôkazmi. Súdu neprislúcha „vyčitávať“
skutkové tvrdenia z listinných dôkazov a nahrádzať tak povinnosť účastníkov konania. Súd preto pri
rozhodovanívychádzalzoskutkovýchtvrdenížalobcu,uvedenýchvžalobe,jejdoplneniachanasúdnom

pojednávaní.

10. Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 151 ods. 3 OSP v zložitých prípadoch, najmä z
dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd

môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej;
ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch
pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

11. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu

z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e), f), g), h) a d) CSP. Uviedol, že podľa ust. § 628 ods. 1
OZ, „darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar
alebo sľub prijíma." Z uvedeného vyplýva, že prejav (vôľa) darcu obdarovať niekoho je absolútny tzn.
"že obdarovaný prijíma dar bez akýchkoľvek budúcich podmienok, pričom pri prevzatí daruje výlučným
disponentom veci, tzn. že s darovanou vecou môže disponovať len on sám (Žalovaný - "Obdarovaný"),

nemôže s touto vecou disponovať darca (Matke Žalobcu bolo zriadené dispozičné právo k účtu, na
ktorom sa nachádzal "dar"), či iná osoba. Úmysel darcu je jasné definovaný v cit. ust. a pokiaľ p.
K. mala dispozičné právo k účtu, na ktorom bola žalovaná suma nemôže ísť o dar pre Žalovaného.
Pani K. ako "darca" vzhľadom na uvedené mohla "finančný dar 80.010,- eur" hocikedy vybrať v
hotovosti, prípadne tento "dar" previesť na svoj bankový účet alebo na účet tretej osoby bez toho, aby

"Obdarovaný", Žalovaný mohol tomuto zabrániť resp. iným spôsobom namietať vrátenie "Daru". Má za
to, že ponechanie dispozície p. K. s účtom Žalovaného v W. A. jednoznačne vyvracia formu darovania
a zároveň preukazuje dočasné spravovanie finančných prostriedkov osobou Žalovaného.

12. Bezdôvodné obohatenie sa chápe ako záväzkovo právny vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne

obohatil a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Okrem toho sa bezdôvodné obohatenie chápe aj ako
predmet záväzkovo právneho vzťahu. Tento predmet má na mysli § 456, pokiaľ ustanovuje, že predmet
bezdôvodného obohatenia sa musí vydať. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie je v ňom síce
formulovaná neutrálne, bez pomenovania subjektu, ktorý má túto povinnosť, avšak vzhľadom na znenie
§ 451 ods. 1 nie sú pochybnosti o tom, že povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie má ten, kto ho získal

na úkor iného. Druhým subjektom tohto vzťahu, t.j. tým, kto má právo žiadať vydanie bezdôvodného
obohatenia, je ten, na úkor koho sa niekto bezdôvodne obohatil. Má za to, že na úkor Žalobcu ako
jediného syna, ktorý nebol vydedený po nebohej p. K.alovaný naplnil ust. § 451 ods. 2 OZ a taktiež,
že Žalobca v konaní preukázal svoju aktívnu legitimáciu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje,
aby krajský súd Rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda pod sp. zn. 14C/272/2014-170, zo dňa

15.06.2016 zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

13. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedol, že
sa v celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom prvoinštančného súdu. Vykonaným dokazovaním bolo
jednoznačne preukázané, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil dôkazy, na základe

ktorých by bolo možné konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Tvrdenie žalobcu, že predmetné finančné prostriedky neboli predmetom darovania, ale iba dočasnou
ochranou pred ich defraudáciou nežiaducou osobou je len fabuláciou žalobcu, ktorá nemá žiadny reálny
základ. Ako bolo opakovane uvádzané v ich písomných vyjadreniach a prednesoch na pojednávaniach,
vôľou matky žalobcu P. K. bolo predmetné finančné prostriedky darovať žalovanému, ktorý jej dlhodobo

poskytoval pomoc. Žalobca, ani jeho otec nemali už niekoľko rokov pred smrťou P. K.iadne relevantné
informácie ani o jej zdravotnom stave, ani o jej rozhodnutí, ako chce naložiť so svojim majetkom.
Jej vôľu a aj rozhodnutie o darovaní predmetných finančných prostriedkov svojmu synovcovi - t.j.
žalovanému poznal len on, jeho matka V. B. a jeho teta S. K. - sestra matky žalobcu. Táto skutočnosťbola jednoznačne preukázaná, okrem iného, aj svedeckými výpoveďami S. K. a V. B.. Len tieto tri osoby
pomáhali P. K. tak materiálne, ako aj morálne pri riešení jej problémov, ktoré mala po rozvode s jej
bývalým manželom s výchovou svojho syna P. a taktiež v súvislosti so zhoršením jej zdravotného stavu.

14. Nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Podľa jeho názoru
súd vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre právne posúdenie a rozhodnutie veci.
Ďalšie dokazovanie navrhované žalobcom by bez ohľadu na jeho výsledok nemohlo mať žiadny vplyv

na rozhodnutie o merite veci. Ďalšie dôvody podaného odvolania sú uvádzané všeobecne, citáciou
príslušných ustanovení OSP bez akejkoľvek konkretizácie a bez poukázania na konkrétne eventuálne
pochybenia prvoinštančného súdu pri vykonávaní dokazovaní a následnom rozhodnutí veci. Záverom
poukázal na skutočnosť, že ďalším zásadným dôvodom, pre ktorý musel prvoinštančný súd žalobu
zamietnuť ako nedôvodnú, je skutočnosť, že žalobca v konaní nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu.
Ďalej poukázal na skutočnosť, že PZ žalobcu vo svojom vyjadrení opomenul, že k darovaniu došlo už

dňa 10.3.2012 prevedením finančných prostriedkov z bankového účtu matky žalobcu na bankový účet
žalovaného vedený v C. A., a.s.. K tomuto účtu matka žalobcu dispozičné právo nemala a darovanie bolo
realizované v zmysle zákona za splnenia všetkých podmienok, ktoré uviedol právny zástupca žalobcu.
Skutočnosť, že dňa 19.9.2012, t.j. viac ako pol roka po darovaní finančných prostriedkov žalovaný
zriadil v prospech matky žalobcu k inému svojmu bankovému účtu (vedenému v W. A., a.s.) dispozičné

právo, je z pohľadu platnosti darovacej zmluvy právne irelevantné. Toto dispozičné právo žalovaný
zriadil v prospech matky žalobcu len pre prípad akútnej potreby finančných prostriedkov, nakoľko bola
onkologický pacient a žalovaný dlhodobo pracoval v zahraničí. Zároveň uviedol, že matka žalobcu svoje
dispozičné právo k účtu žalovaného nikdy nevyužila. K tvrdeniu PZ žalobcu uvedenom v poslednom
odseku časti IV odvolania, v ktorom tvrdí, že povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie má ten, kto ho

získal na úkor iného uvádza, že žalovaný sa žiadnym spôsobom bezdôvodne neobohatil, ale dostal dar
od matky žalobcu. Keďže tento dar dostal za života matky žalobcu, je vo vzťahu k tomuto daru právne
irelevantné, či matka žalobcu svojho syna vydedila alebo nie. Pohnútky konania matky žalobcu boli
objasnené v rámci dokazovania v konaní na prvoinštančnom súde. Z týchto dôvodov nemohol žalobca v
prvoinštančnom konaní preukázať ani svoju aktívnu legitimáciu. Na základe vyššie uvedeného navrhuje,

aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda potvrdil.

15. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon

aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP,
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované.

16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v
medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom

beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.1CSPacontrario),adospelkzáveru,žeodvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 80.010 eur titulom
vydania bezdôvodného obohatenia.

18. Vzhľadom k rozsahu odvolania zo strany žalobcu je predmetom prieskumu odvolacieho súdu
posúdiť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý žalobu žalobcu zamietol pre nezvládnutie
dôkazného bremena. Žalobca v odvolaní namietal, že ponechanie dispozície p. K. s účtom žalovaného
v W. A. jednoznačne vyvracia formu darovania a zároveň preukazuje dočasné spravovanie finančných

prostriedkov osobou žalovaného.

19. Podľa § 120 ods. 1 OSP platného a účinného v čase rozhodovania, účastníci sú povinní označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súdmôže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci.

20. Citované ustanovenie zakotvuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní t.j. povinnosť
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách
konania. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich
nesplnenímvpodobevecnenepriaznivéhorozhodnutianesietenúčastníkkonania,ktorýtietopovinnosti
nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná

väzba.Pokiaľúčastníkkonanianesplnípovinnosťtvrdenia,nemôžesplniťanipovinnosťoznačiťnasvoje
tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to,
že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej
v jeho neprospech.

21. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na

preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje
povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Žalovaný (dlžník) nie je procesným
subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní

úspešne brániť. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o
rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom
stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov
hmotnoprávneho vzťahu (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.9.2010, sp. zn. 3MCdo 6/2010).
Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy

riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.
22. Nesporným v danej veci bolo, že matka žalobcu previedla na účet žalovaného v W. A. finančné
prostriedky v sume 80.010 eur, ku ktorému mala dispozičné právo. Pokiaľ si žalobca uplatňoval nárok
na zaplatenie sumy 80.010 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia, bolo potrebné z jeho strany
preukázať, že predmetné finančné prostriedky patrili jemu a to aj čo do výšky. Súd prvej inštancie

správne konštatoval, že bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol
spočíva v tom, že právny dôvod na základe ktorého sa poskytlo plnenie (napr. zmluva) dodatočne
odpadol. Skutočnosť, že matka žalobcu mala dispozičné právo k účtu žalovaného, na ktorý previedla
finančné prostriedky nepreukazuje, že sa malo jednať o zverené finančné prostriedky, ktoré mal dočasne
spravovať žalovaný. Je však potrebné tiež uviesť, že nepreukazuje ani to, že žalovaný sa obohatil na

úkor žalobcu. V prvom rade bolo potrebné preukázať zo strany žalobcu, že vyššie uvedené finančné
prostriedky mu patria, iba tak, by sa mohol domáhať ich vydania. Podľa uznesenia Okresného súdu
Bratislava I, č. k. 3D 178/2013-13, Dnot 33/2013 zo dňa 7.1.2014 v dedičskej veci po neb. P. K., rod. C.,
zomrelej X.X.XXXX, súd konanie v zmysle § 175 h ods. 2 zastavil a nepatrný majetok, ktorý pozostáva zo
sumy 139,69 eur vedenej na bežnom účte a zo sumy 2,29 eur, ktorá je vedená na vkladnej knižke vydáva

obstarateľke pohrebu V. B.. Z uvedeného vyplýva, že hoci žalobca vydedený nebol (takáto skutočnosť
nebola tvrdená ani preukazovaná) suma 80.010 eur nebola predmetom dedičského konania a preto
žalobca ju nemohol nadobudnúť dedením. Z jeho strany neboli produkované také dôkazy, ktoré by
uvedenú skutočnosť preukazovali. Preto ani tá skutočnosť, že ako jediný syn, ktorý nebol vydedený po
nebohej p. K. nezakladá jeho nárok na vydanie sumy 80.010 eur voči žalovanému, pokiaľ nepreukázal

iný titul nadobudnutia predmetnej sumy.

23. V prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia, že žalovaný sa voči nemu bezdôvodne obohatil.
Uvedené v konaní z jeho strany však preukázané nebolo.

24. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska
ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi
predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa
teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd
musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí

správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily
jednotlivých dôkazov.25. Súd prvej inštancie túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil
a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje. Podľa názoru odvolacieho
súdu, žalobcovi sa jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností nepodarilo preukázať, že ním

uplatňovaný nárok na zaplatenie sumy vo výške 80.010 eur je dôvodný.

26. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako i
v súvisiacom osobitne nenapadnutom výroku o trovách konania ako vecne správny, s použitím § 387
ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

27. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaný bol v odvolacom konaní vo veci samej v
celomrozsahuúspešnýanebolitudanéžiadnedôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,ktorébyodôvodňovali
výnimočne úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto

rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).