Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. november 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/41/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4013200368
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4013200368.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu

JUDr.DarinyVargovejaJUDr.EvyŠiškovej,vprávnejvecižalobcu:F..K.D.,bytomC.X.E.XXXX/XX,F.,
proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 10. apríla 2013 č. 25937-1/2013-BA, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 25937-1/2013-BA zo dňa 10. 04. 2013 a
vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Súd priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil a mal za preukázané, že dňa 24. 02. 2013 bola
Sociálnej poisťovni - pobočka Komárno doručená žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácii vo veci :
- hodnotenia a priznania odmien zamestnancom tejto pobočky a všetkých mzdových nárokov, vrátane
osobného ohodnotenia JUDr. K. P. a ďalších vedúcich zamestnancov tejto pobočky a
- zápisníc z porád riaditeľky pobočky od 01. 09. 2012 do 23. 02. 2013.

Sociálna poisťovňa - pobočka Komárno rozhodnutím č. 19993/10/2013/KN zo dňa 15. marca 2013
rozhodla o čiastočnom odmietnutí sprístupnenia informácie a nevyhovela tejto žiadosti a s poukazom
na § 3 a § 9 ods. 1, 2 zákona o slobode informácií a § 3 zák. č. 428/2002 Z. z. citovaného zákona.

2. Dňa 18. marca 2013 bola Sociálnej poisťovni - pobočka Komárno doručená ďalšia žiadosť
navrhovateľa o sprístupnenie informácií vo veciach súvisiacich s organizáciou výkonu práce

navrhovateľa, jeho osobným hodnotením, interpersonálnymi vzťahmi v pobočke vo vertikálnej a v
horizontálnej línii, ďalej vo veci sprístupnenia zápisnice o prijímacom konaní JUDr. K. P. z roku 2012,
ako aj všetkých ostatných písomností súvisiacich s jej poverením na výkon funkcie vedúcej kancelárie
riaditeľa pobočky, úplné znenie interného predpisu, Zásady výberu a prijímania zamestnancov sociálnej
poisťovne, vrátane jeho všetkých prípadných príloh.

Sociálna poisťovňa - pobočka Komárno rozhodnutím č. 19993-14/2013-KN zo dňa 18. marca 2013

rozhodla o čiastočnom odmietnutí sprístupnenia informácií a nevyhovela tejto žiadosti a s poukazom na
§ 3 a § 9 ods. 1, 2 zákona o slobode informácií a § 3 zák. č. 428/2002 Z. z. citovaného zákona.3.Žalobcapodalvočiobidvomuvedenýmrozhodnutiampobočkyodvolanie,ktorébolidoručenépobočke
v zákonom stanovenej lehote uvedenej v § 19 ods. 1 prvej vety zákona o slobode informácií. Odvolací
orgán preskúmal postup pobočky v konaní o predmetných žiadostiach a stotožnil sa s právnym

posúdením týchto žiadostí prvostupňovým správnym orgánom z dôvodov uvedených v § 3 ods. 1, §
9 ods. 1, 2 zákona o slobode informácií žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 10. 04. 2013 ich
potvrdil. Žalobca nebol spokojný s rozhodnutím žalovaného a podal na tunajší súd žalobu o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného podľa piatej časti OSP účinného do 30. 06. 2016.

4. V danej veci krajský súd vydal dňa 20. 04. 2016 rozsudok, ktorým žalobu zamietol.
Na odvolanie žalobcu Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 29. 06. 2017
sp. zn. č. 5Sžik/1/2016 (správnemu súdu doručený dna 16. 05. 2018) rozsudok krajského súdu zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že sa nevyporiadal s ust. § 9 ods. 3 zákona č. 211/200 Z.
z. o slobodnom prístupe k informáciám v časti, ktorým sa ukladá povinnej osobe sprístupniť na účely
informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme

za podmienok ustanovených osobitným zákonom o fyzickej osôb, ktorá je vedúcim zamestnancom
zamestnávateľa, ktorý je orgán verejnej moci, a že sa nevyporiadal s dôvodom nesprístupnenia zápisníc
z porád riaditeľky pobočky od 01. 09. 2012 do 23. 02. 2013, ktoré podľa žalovaného nebolo
možné sprístupniť z dôvodu zabezpečenia ochrany aktív, patriacich do pôsobnosti systému riadenia
informačnej bezpečnosti, aby sa zabránilo narušeniu dôvernosti, dostupnosti a integrity vlastných aktív

sociálnej poisťovne, ako aj zverených aktív tretích strán - právnických osôb a fyzických osôb.

II.

5. Žalovaný správny orgán rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku podľa § 59 zák. č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) zamietol odvolania žalobcu proti rozhodnutiu
Sociálnej poisťovne - pobočka Komárno č. 19993-10-2013-KN zo dňa 15. marca 2013, o čiastočnom
odmietnutí sprístupnenia informácií a proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne - pobočka Komárno č.

19993-14/2013-KN zo dňa 18. marca 2013 o čiastočnom odmietnutí sprístupnenia informácií a obidve
rozhodnutia Sociálnej poisťovne - pobočka Komárno č. 19993-10-2013-KN zo dňa 15. marca 2013 a č.
19993-14/2013-KN zo dňa 18. marca 2013, ako vecne správne potvrdil z dôvodu, že sa nestotožnil s
prezentovaným názorom žiadateľa o poskytnutie informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. pokiaľ ide
odefiníciuorgánuverejnejmociakzverejnenieinformáciiozamestnancochavedúcichzamestnancoch,

ako i sprístupnenie zápisníc z porád riaditeľky pobočky od 1. septembra 2012 do 23. februára 2013,
vrátane všetkých príloh s poukazom najmä na ust. § 3 a § 9 ods. 1, 2 zákona o slobode informácii a §
3 zákona č. 428/2002 Z. z. o slobode informácií.

V rozhodnutí žalovaný (odvolací orgán) uviedol, že sa stotožnil s právnym posúdením týchto žiadostí

z dôvodov uvedených v § 3 ods. 1, § 9 ods. 1, 2 zákona o slobode informácií, keďže účelom § 9
citovaného zákona je chrániť informácie týkajúce sa súkromia a osobné údaje fyzických osôb. Právo na
ochranu súkromia je právo osoby rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či a v akom rozsahu majú byť
skutočnosti jej osobného súkromia sprístupnené iným osobám. Podľa § 3 zákona o ochrane osobných
údajov osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takouto

osobu je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného
identifikátora alebo na základe jednej, či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú,
fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu. Z ust. § 9 ods. 3 zákona
o slobode informácií vyplýva, akú informáciu povinná osoba môže sprístupniť na účely informovania
verejnosti v súvislosti s osobnými údajmi fyzickej osoby. Ide o informácie, ktoré sú spracúvané v

informačnom systéme, a to za podmienok ustanovených osobitným zákonom o fyzickej osobe, ktorá
je verejným funkcionárom, poslancom obecného zastupiteľstva, predstaveným v štátnej správe atď.,
kde sú uvedení i vedúci zamestnanci zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, nadriadení v
služobnom pomere, ktorí sa zúčastňujú na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov.
Žalovaný s poukazom na citované stanovenie zákona zdôraznil, že podľa prvej vety § 9 ods. 3 zákona sa

sprístupňujú osobné údaje v rozsahu uvedenia titulu, mena, priezviska, funkcie a deň ustanovenia alebo
vymenovania do funkcie, pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, miesto výkonu
funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, mzda, plat
alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnejčinnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu. Žalovaný v súvislosti
s definovaním orgánu verejnej moci a k zverejneniu informácií o vedúcich zamestnancoch uviedol, že
zastáva zhodný názor, ako pobočka a požadované informácie o vedúcich zamestnancoch sociálnej

poisťovne, ktorí vykonávajú práce vo verejnom záujme, nie je možné sprístupniť s poukazom na § 5 ods.
1 zák. č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, s odkazom na § 9 ods. 3 zákona o slobode
informácií, v súvislosti s vedúcimi zamestnancami vykonávajúcimi práce vo verejnom záujme, podľa
ktorého je možné sprístupniť požadované informácie iba o vedúcich zamestnancoch, ktorých pracovné
miesta sa obsadzujú na základe výsledkov výberového konania v prípade, ak to určí pracovný poriadok.

Pracovný poriadok Sociálnej poisťovne neurčí obsadzovanie pracovných miest vedúcich zamestnancov
na základe výsledkov výberového konania, preto požadovanú informáciu žiadateľom v tomto smere a
rozsahu nie je poisťovňa oprávnená sprístupniť.

6. V súlade s politikou informačnej bezpečnosti sociálnej poisťovne poisťovňa žiadateľovi nesprístupnila
v navrhovateľom požadovanom rozsahu, ani všetky zápisnice z porád riaditeľky tak, ako ich žalobca

žiadal vo vymedzenom časovom rozpätí, vrátane všetkých príloh z dôvodu zabezpečenia ochrany
aktív, patriacich do pôsobnosti systému riadenia informačnej bezpečnosti, aby sa zabránilo narušeniu
dôvernosti, dostupnosti a integrity vlastných aktív sociálnej poisťovne, ako aj zverených aktív tretích
strán - právnických osôb a fyzických osôb, ako aj z dôvodu, že zápisnice obsahujú informácie, ktoré sa
dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby a osobných údajov, ktoré podliehajú obmedzeniu prístupu

k informáciám.

7. Žalovaný dospel k názoru, že pobočka správne rozhodla, keď žiadostiam navrhovateľa podľa § 18
ods. 2 zákona o slobode informácií, v spojitosti s § 46 a § 47 Správneho poriadku, nevyhovela a vydala
rozhodnutia o čiastočnom odmietnutí sprístupnenia informácií z dôvodu, že ide o informácie, ktoré sa

dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, ku ktorým je prístup obmedzený podľa § 9 ods. 1 zákona
o slobode informácií, o informácie obsahujúce osobné údaje, ku ktorým je prístup obmedzený podľa
§ 9 ods. 2 citovaného zákona. Žalovaný správny orgán preto nezistil dôvod na zmenu alebo zrušenie
rozhodnutí, ktoré boli predmetom odvolacieho konania. Navrhovateľ neuviedol na prípadnú zmenu alebo
zrušenie predmetného rozhodnutia v odvolacom konaní relevantné skutočnosti, na základe ktorých by

požadované informácie mohli byť sprístupnené a sociálna poisťovňa v predmetnom prípade postupovala
v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

III.

8. Žalobca žalobou zo dňa 25. 04. 2013 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 10. apríla
2013 č. 25937-1/2013-BA, ako i rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Komárno č. 19993-10/2013-
KN zo dňa 15. 03. 2013 a č. 19993-14/2013-KN zo dňa 18. 03. 2013 a vrátil vec žalovanému na

ďalšie konanie. Žalobca nezákonnosť rozhodnutí žalovaného, ako i prvostupňového správneho orgánu
odôvodnil ukrátením na svojom základnom ústavnom práve na informácie. Uviedol, že rozhodnutím
pobočky žalovaného v Komárne č. 19993-10/2013-KN zo dňa 15. 03. 2013 správny orgán odmietol
sprístupnenie osobných údajov vedúcich zamestnancov Sociálnej poisťovne s miestom výkonu práce v
pobočke, v rozsahu uvedenom v § 9 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z toho dôvodu, že pracovný
poriadok Sociálnej poisťovne neurčuje obsadzovanie pracovných miest vedúcich zamestnancov na
základe výberového konania a sprístupnenie zápisníc z porád riaditeľky pobočky od 1. septembra 2012
do 23. februára 2013, vrátane všetkých príloh.

9. Žalobca ďalej uviedol, že druhým rozhodnutím pobočky č. 19993-14/2013-KN zo dňa 18. 03.
2013 správny orgán odmietol všetky písomnosti súvisiace s poverením JUDr. K. P. výkonom funkcie
vedúcej kancelárie riaditeľa pobočky z toho dôvodu, že pracovný poriadok sociálnej poisťovne neurčuje
obsadenie pracovných miest vedúcich zamestnancov na základe výberového konania. Poukázal na ust.
§ 9 ods. 3 zákona o slobode informácií, lebo žalovaný ako verejnoprávna inštitúcia je povinnou osobou

v zmysle tohto ustanovenia a je aj orgánom verejnej moci. V žalobe cituje jednotlivé state rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu s poukazom na ust. § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií, ktorý
odkazuje na zákon č. 71/1967 Zb. a konkrétne ust. § 47 ods. 3, ktoré upravuje náležitosti odôvodnenia
rozhodnutia, s ktorým nesúhlasí, nakoľko žalovaný v rozhodnutí neuviedol, prečo podľa neho nie ježalovaný orgánom verejnej moci, hoci podľa citovaných ustanovení správneho poriadku mal ale uviesť
prečo s jeho výkladom nesúhlasí, a to tak, aby jeho rozhodnutie spĺňalo požiadavky presvedčivosti.

Ďalej uviedol, že s odôvodnením žalobou napadnutého rozhodnutia nesúhlasí, pokiaľ žalovaný tvrdí,
že zápisnice z porád riaditeľky pobočky obsahujú informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia
fyzickej osoby a osobných údajov, ktoré podliehajú obmedzeniu prístupu k informáciám, pretože zákon
o slobode informácií takýto dôvod na obmedzenie prístupu k informáciám neustanovuje a s touto
námietkou sa žalovaný nijak nevyrovnal, a preto porušil Správny poriadok. Žalovaný v rozhodnutí

poukazuje na § 5 ods. 1 zák. č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, avšak vo svojom
rozhodnutí neuviedol, ako sa vyrovnal s mojou námietkou, že mal použiť pravidlo selekcie podľa § 12
zákona o slobode informácií a následne zápisnice z porád riaditeľky pobočky žalovaného v Komárne
sprístupniť. V tejto súvislosti poukázal na článok 26 Ústavy SR a dôvodovú správu zverejnenú na
internetovej stránke Národnej rady SR (v žalobe odcitovaná jej časť), v zmysle ktorého orgány verejnej
moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytnúť informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku,

podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon (ods. 5 článku).

Uviedol, že kritériom pre určenie, či určitý subjekt v konkrétnej situácii koná ako orgán verejnej
moci, je skutočnosť, či tento rozhoduje o právach a povinnostiach iných osôb a tieto rozhodnutia
sú štátnou mocou vynútiteľné, či môže štát do týchto práv a povinností zasahovať. V samotných

rozhodnutiach pobočky žalovaného sa cituje § 9 ods. 3 cit. zákona a jej text a Sociálna poisťovňa je
orgánom verejnej moci, pretože ako zákonom zriadená verejnoprávna inštitúcia rozhoduje o právach
a povinnostiach právnických a fyzických osôb. V ústave vymedzená povinnosť orgánov verenej moci
poskytnúť informácie o svojej činnosti je premietnutá do ust. § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií,
ktoré ustanovenie definuje povinné osoby. Poukázal na nález Ústavného súdu SR č. I.ÚS 236/06 z 28.

07. 2007 v právnej veci, kde tiež išlo o sprístupnenie informácií poisťovňou a v ktorom sa, o. i. uvádza,
že z hľadiska skúmanej problematiky je pre orgán verejnej moci príznačné najmä to, že náplňou ich
činnosti realizácia práv a povinností verejnej moci. Ďalej, že pri tejto činnosti hospodária s verejnými
financiami alebo nakladajú s majetkom štátu, majetkom obcí. Napokon je príznačné, že orgány verejnej
moci sú spravidla kreované zákonom, resp. na základe zákona, ktoré patria do oblasti verejného práva.

S poukazom na ust. § 2 ods. 1,2 zákona o slobode informácií uviedol, že riaditeľka pobočky, poverená
vedúca kancelárie riaditeľa pobočky, vedúci zamestnanci zamestnávateľa, ktorý je orgánom verejnej
moci, atď. spĺňajú legálnu definíciu § 9 ods. 3 Zákonníka práce, podľa ktorej vedúci zamestnanci
zamestnávateľa sú zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení

určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a
kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny. Na vedúcich zamestnancov žalovaného
sa teda vzťahuje § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií podľa názoru žalobcu.

10. Žalobca v súvislosti s prvým rozhodnutím pobočky žalovaného (zápisnice z porád riaditeľky pobočky

od 01. 09. 2012 do 23. 02. 2013) namieta argumentáciu žalovaného, že nie je možné sprístupniť
takúto informáciu z dôvodu „zabezpečenia aktív patriacich do pôsobnosti systému riadenia informačnej
bezpečnosti, aby sa zabránilo narušeniu dôvernosti, dostupnosti a integrity vlastných aktív Sociálnej
poisťovne, ako aj zverených aktív tretích strán - právnických osôb a fyzických osôb, ako aj z dôvodu,
že zápisnice obsahujú informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby a osobných

údajov, ktoré podliehajú obmedzeniu k informáciám“, s poukazom na § 8, § 9, § 10, § 11, § 12 a
§ 13 zákona o slobode informácií (ustanovenia paragrafov, ktoré v žalobe v celom rozsahu cituje,
vrátane dôvodovej správy zverejnenej na internetovej stránke www.nrsr.sk/ dl/Browser/DsDocument?
documentld=289724) a dodal, že z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že dôvod zabezpečenia
ochrany aktív patriacich do pôsobnosti systému riadenia informačnej bezpečnosti nie je zaradené medzi

zákonné dôvody odmietnutia sprístupnenia informácií, teda nejde o legálne obmedzenie základného
ústavného práva vyhľadávať a šíriť informácie predstavujúce opatrenie v demokratickej spoločnosti
nevyhnutné na ochranu práv a sloboda iných atď. Zoznam utajených skutočností v pôsobnosti Sociálnej
poisťovni je uvedený na jej webovom sídle, a to na internetovej stránke. K aktívam tretích strán
žalobca uviedol, že informácie sa nesprístupnia, ak na výzvu povinnej osoby písomne oznámila, že so

sprístupnením nesúhlasí (poukázal na § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona), avšak podľa pravidiel selekcie
ustanovených v § 12 zákona o slobode informácii, ak zápisnice obsahujú osobné údaje, je potrebné
tieto po vylúčení prípadných informácii pri ktorých to ustanovuje zákon sprístupniť so sprievodnouinformáciou o dôvode odmietnutia sprístupniť informáciu, o dobe čase ktorej odmietnutie trvá a kedy
bude opätovne preskúmaný.

IV.

11. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že dňa 24. 02. 2013 bola Sociálnej poisťovni - pobočka

Komárno doručená žiadosť navrhovateľa o sprístupnenie informácií vo veci hodnotenia a priznania
odmien zamestnancom tejto pobočky a všetkých mzdových nárokov, vrátane osobného ohodnotenia
JUDr. K. P. a ďalších vedúcich zamestnancov tejto pobočky a zápisnice z porád riaditeľky pobočky od
01. 09. 2012 do 23. 02. 2013.

Dňa 15. marca 2013 táto pobočka rozhodnutím o čiastočnom odmietnutí sprístupnenia informácie č.

19993-10/2013/KN nevyhovela tejto žiadosti a s poukazom na § 3 a § 9 ods. 1, 2 zákona o slobode
informácií a § 3 zák. č. 428/2002 Z. z. citovaného zákona.

12. Dňa 18. marca 2013 bola pobočke doručená ďalšia žiadosť navrhovateľa o sprístupnenie
informácií vo veciach súvisiacich s organizáciou výkonu práce navrhovateľa, jeho osobným hodnotením,

interpersonálnymi vzťahmi v pobočke vo vertikálnej a v horizontálnej línii, ďalej vo veci sprístupnenia
zápisnice o prijímacom konaní JUDr. K. P. z roku 2012, ako aj všetkých ostatných písomností súvisiacich
s jej poverením na výkon funkcie vedúcej kancelárie riaditeľa pobočky, úplné znenie interného predpisu,
Zásady výberu a prijímania zamestnancov sociálnej poisťovne, vrátane jeho všetkých prípadných príloh.
Uvedená pobočka rozhodnutím o čiastočnom odmietnutí sprístupnenia informácie č. 19993-14/2013/

KN nevyhovela tejto žiadosti navrhovateľa opäť s poukazom na ustanovenia, ako sú uvedené pri prvom
rozhodnutí. Navrhovateľ podal voči obidvom uvedeným rozhodnutiam pobočky odvolanie, ktoré boli
doručené pobočke v zákonom stanovenej lehote uvedenej v § 19 ods. 1 prvej vety zákona o slobode
informácií.Odvolacíorgánpreskúmalokremvčasnostipodaniaodvolania,iobsahuvedenýchrozhodnutí
a ich dôvody, celý postup pobočky v konaní o predmetných žiadostiach a stotožnil sa s právnym

posúdením týchto žiadostí z dôvodov uvedených v § 3 ods. 1, § 9 ods. 1, 2 zákona o slobode informácií,
keďže účelom § 9 citovaného zákona je chrániť informácie týkajúce sa súkromia a osobné údaje
fyzických osôb. Právo na ochranu súkromia je právo osoby rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či a v
akomrozsahumajúbyťskutočnostijejosobnéhosúkromiasprístupnenéinýmosobám.Podľa§3zákona
o ochrane osobných údajov, osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej

osoby, pričom takouto osobu je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe
všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej, či viacerých charakteristík alebo znakov,
ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu.
Z ust. § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií vyplýva, akú informáciu povinná osoba môže sprístupniť
na účely informovania verejnosti v súvislosti s osobnými údajmi fyzickej osoby. Ide o informácie, ktoré sú

spracúvané v informačnom systéme, a to za podmienok ustanovených osobitným zákonom o fyzickej
osobe, ktorá je verejným funkcionárom, poslancom obecného zastupiteľstva, predstaveným v štátnej
správe atď., kde sú uvedení i vedúci zamestnanci zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci,
nadriadení v služobnom pomere, ktorí sa zúčastňujú na procese rozhodovania o použití verejných
prostriedkov. Žalovaný s poukazom na citované stanovenie zákona zdôraznil, že podľa prvej vety §

9 ods. 3 zákona sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu uvedenia titulu, mena, priezviska, funkcie a
deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej
činnosti, miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť
vykonáva, mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo
za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu.

13. Žalovaný v súvislosti s definovaním orgánu verejnej moci a k zverejneniu informácií o vedúcich
zamestnancoch uviedol, že sa nestotožnil s prezentovaným názorom žalobcu, ale zastáva zhodný
názor, ako pobočka a požadované informácie o vedúcich zamestnancoch sociálnej poisťovne, ktorí
vykonávajú práce vo verejnom záujme, nie je možné sprístupniť s poukazom na § 5 ods. 1 zák. č.

552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, s odkazom na § 9 ods. 3 zákona o slobode
informácií, v súvislosti s vedúcimi zamestnancami vykonávajúcimi práce vo verejnom záujme, podľa
ktorého je možné sprístupniť požadované informácie iba o vedúcich zamestnancoch, ktorých pracovné
miesta sa obsadzujú na základe výsledkov výberového konania v prípade, ak to určí pracovný poriadok.Pracovný poriadok Sociálnej poisťovne neurčí obsadzovanie pracovných miest vedúcich zamestnancov
na základe výsledkov výberového konania, preto požadovanú informáciu žiadateľom v tomto smere a
rozsahu nie je poisťovňa oprávnená sprístupniť.

V súlade s politikou informačnej bezpečnosti sociálnej poisťovne poisťovňa žiadateľovi nesprístupnila
v navrhovateľom požadovanom rozsahu, ani všetky zápisnice z porád riaditeľky tak, ako ich žalobca
žiadal vo vymedzenom časovom rozpätí, vrátane všetkých príloh z dôvodu zabezpečenia ochrany
aktív, patriacich do pôsobnosti systému riadenia informačnej bezpečnosti, aby sa zabránilo narušeniu

dôvernosti, dostupnosti a integrity vlastných aktív sociálnej poisťovne, ako aj zverených aktív tretích
strán - právnických osôb a fyzických osôb, ako aj z dôvodu, že zápisnice obsahujú informácie, ktoré sa
dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby a osobných údajov, ktoré podliehajú obmedzeniu prístupu
k informáciám.

14. Je toho názoru, že pobočka správne rozhodla, keď žiadostiam navrhovateľa podľa § 18 ods. 2

zákona o slobode informácií, v spojitosti s § 46 a § 47 Správneho poriadku, nevyhovela a vydala
rozhodnutia o čiastočnom odmietnutí sprístupnenia informácií z dôvodu, že ide o informácie, ktoré sa
dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, ku ktorým je prístup obmedzený podľa § 9 ods. 1 zákona
o slobode informácií, o informácie obsahujúce osobné údaje, ku ktorým je prístup obmedzený podľa
§ 9 ods. 2 citovaného zákona. Žalovaný správny orgán preto nezistil dôvod na zmenu alebo zrušenie

rozhodnutí, ktoré boli predmetom odvolacieho konania. Navrhovateľ neuviedol na prípadnú zmenu alebo
zrušenie predmetného rozhodnutia v odvolacom konaní relevantné skutočnosti, na základe ktorých by
požadované informácie mohli byť sprístupnené a sociálna poisťovňa v predmetnom prípade postupovala
v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

V.

15. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 9, § 10 SSP, viazaný rozsahom
a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 249 ods. 2 OSP účinného v čase podania žaloby a ust. § 134

ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“, účinného od 01. 07.
2016) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, na pojednávaní (§ 114 SSP, žalobca sa
pred pojednávaním neospravedlnil), pričom správny súd, v intenciách zrušujúceho rozhodnutia dospel k
záveru, že podaná žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c)

SSP v spojení s prechodným ust. § 491 ods. 2 SSP zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. Súd takto
rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

16. Podľa čl. 26 ods. 1, 5 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú

zaručené.
Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v
štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.

Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

17. Podľa § 1 zákona č. 211/2000 Z. z. tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného
prístupu informácia.

Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov platnom v čase
rozhodovania žalovaného, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len
"povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické
osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, každý má právo na
prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, informácie sa
sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia
požaduje.

Podľa § 9 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona: informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej
osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy
týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to
ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá

osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie
sú dotknuté.
Informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za
podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon,
alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá
spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca. Ak dotknutá osoba

nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba.
Povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú
spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom o fyzickej
osobe, ktorá je verejným funkcionárom, poslancom obecného zastupiteľstva, predstaveným v štátnej
službe, odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej

republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej
republiky, vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, vedúcim zamestnancom
zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, nadriadeným v služobnom pomere alebo členom
hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o
použití verejných prostriedkov. Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu : a) titul, b)

meno, c) priezvisko, d) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, e) pracovné zaradenie
a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán,
v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné
náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho
rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu.

Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám informácie označené
ako obchodné tajomstvo povinná osoba nesprístupní.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám povinná osoba

informáciu nesprístupní, ak jej bola odovzdaná osobou ktorej takúto povinnosť zákon neukladá a, ktorá
na výzvu povinnej osoby písomne oznámila že so sprístupnením informácie nesúhlasí.

Podľa § 12 cit. zákona, všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že
sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri

ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá
dôvod nesprístupnenia.

Podľa § 13 cit. zákona, sprístupnenie informácií podľa tohto zákona sa nepovažuje za porušenie
povinností zachovávať mlčanlivosť podľa osobitného zákona. 26)

Poznámka 26) uvádza: Napríklad § 73 ods. 2 písm. b) zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení
neskorších predpisov, § 34 ods. 4 zákona č. 229/1992 Zb. o komoditných burzách v znení neskorších
predpisov, § 10 ods. 2 zákona č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii, § 54 ods. 3 zákona č. 335/1991
Zb. v znení neskorších predpisov, § 15 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993
Z. z. v znení neskorších predpisov, § 16 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z.

o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky, § 12 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 180/1996 Z. z. Colný zákon v znení neskorších predpisov, § 40 a 41 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, § 11
ods. 2 písm. k) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe,
§ 80 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení

neskorších predpisov.

Podľa § 16 ods. 9 zákona č. 211/2000 Z. z. o v slobodnom prístupe k informáciám povinná osoba urobí
opatrenia aby nazretím do dokumentácie neboli porušené povinnosti podľa § 8 až 12 zákona.18. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov,
rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je

potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,
než ustanovuje osobitný zákon.

V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

19. Zákon o slobode informácií v podrobnostiach upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného

prístupu k informáciám (§ 1). Obmedzenia práva na slobodný prístup k informáciám sú upravené v §
8 až 13 citovaného zákona, pričom správny súd sa v danom prípade zaoberal obmedzením na prístup
k informáciám podľa § 9 ods. 1, 2, 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám v znení účinnom
v rozhodnom čase, v spojení s § 13 cit. zákona, t. j. požiadavku žalobcu na selekciu požadovaných
informácií, ak by išlo o informácie, ktoré zákon zakazuje. Medzi účastníkmi konania bol sporný i výklad

uvedených ustanovení zákona a definície orgánu verejnej moci v súvislosti s oslovenou povinnou
osobou, t. j. Sociálna poisťovňa a jej pobočka v Komárne (§ 2 zákona č. 211/2000 Z. z.), pokiaľ ide
o dve žiadosti žalobcu.

20. V prejednávanej veci skutkový stav vyplýva z I. časti tohto rozsudku a z predloženého

administratívneho spisu žalovaného a nie je sporné, že žalobca dňa 24. 02. 2013 doručil Sociálnej
poisťovni - pobočka Komárno prvú žiadosť o sprístupnenie informácii vo veci hodnotenia a priznania
odmien zamestnancom tejto pobočky a všetkých mzdových nárokov, vrátane osobného ohodnotenia
JUDr. K. P. a ďalších vedúcich zamestnancov tejto pobočky a zaslania zápisníc z porád riaditeľky
pobočky od 01. 09. 2012 do 23. 02. 2013 (Sociálna poisťovňa - pobočka Komárno rozhodnutím č.

19993/10/2013/KN zo dňa 15. marca 2013 rozhodla o čiastočnom odmietnutí sprístupnenia informácie
a nevyhovela tejto žiadosti).

Žalobca dňa 18. marca 2013 doručil Sociálnej poisťovni - pobočka Komárno ďalšiu žiadosť o
sprístupnenie informácií vo veciach súvisiacich s organizáciou výkonu práce navrhovateľa, jeho

osobným hodnotením, interpersonálnymi vzťahmi v pobočke vo vertikálnej a v horizontálnej línii, ďalej
vo veci sprístupnenia zápisnice o prijímacom konaní JUDr. K. P. z roku 2012, ako aj všetkých ostatných
písomností súvisiacich s jej poverením na výkon funkcie vedúcej kancelárie riaditeľa pobočky, úplné
znenie interného predpisu, Zásady výberu a prijímania zamestnancov sociálnej poisťovne, vrátane jeho
všetkých prípadných príloh (Sociálna poisťovňa - pobočka Komárno rozhodnutím č. 19993-14/2013-KN

zo dňa 18. marca 2013 rozhodla o čiastočnom odmietnutí sprístupnenia informácií a nevyhovela tejto
žiadosti).

21. Z rozhodnutia žalovaného, ako i z oboch rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že
žalovaný obe rozhodnutia ako vecne správne potvrdil, nakoľko sa stotožnil so skutkovými zisteniami a

právnym záverom správneho orgánu prvého stupňa (pobočka poisťovne), ktorá s poukazom na § 3
a § 9 ods. 1, 2 zákona o slobode informácií a § 3 zák. č. 428/2002 Z. z. citovaného zákona rozhodla
o čiastočnom odmietnutí sprístupnenia informácií a nevyhovela ani jednej žiadosti v celom rozsahu.
V prvom rade z dôvodu, že nie je orgánom verejnej moci podľa informačného zákona na poskytnutie
požadovaných informácií žalobcom na zverejnenie hodnotenia a priznania odmien zamestnancom

pobočky atď., ako i zápisníc z porád riaditeľky v určenom časovom období ako i zverejnenie údajov
podľadruhejžiadostižalobcu,keďžeobsahujúcitlivéinformácietýkajúcesasúkromiaaosobnýchúdajov
zamestnancov, prípadne tretích osôb.
22. Z ust. § 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vyplývalo (žaloba podaná do 30. 06. 2016)
a vyplýva i z ust. § 134 SSP, ktorý od 01. 07. 2016 nahradil OSP, zásada iudex ne eat ultra petita

partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), teda konkrétne tvrdenie žalobcu (osobitná náležitosť
žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom
musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca ale musí poukázať na
konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva. Konanie správneho súdnictva však nie jepokračujúcimsprávnymkonaním,súdnevykonávadokazovanie(nenahrádzačinnosťsprávnehoorgánu
pri zisťovaní skutkového stavu), pre súd je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia
Správny súd pri preskúmavaní rozhodnutia správnych orgánov teda nie je súdom skutkovým, ale súd

posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia daňového orgánu.

23. Žalobca vytkol žalovanému, že vo svojom rozhodnutí neuviedol, prečo podľa neho nie je žalovaný
orgánom verejnej moci v súvislosti s poskytnutím požadovaných informácii a ani neuviedol prečo s jeho
výkladom nesúhlasí.

Nesúhlasí ani s tvrdením žalovaného, že zápisnice z porád riaditeľky pobočky obsahujú informácie,
ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby a osobných údajov, ktoré podliehajú obmedzeniu
prístupu k informáciám, pretože zákon o slobode informácií takýto dôvod na obmedzenie prístupu k
informáciám neustanovuje a pokiaľ žalovaný v rozhodnutí poukázal na § 5 ods. 1 zák. č. 552/2003 Z.
z. o výkone práce vo verejnom záujme, že mal použiť pravidlo selekcie podľa § 12 zákona o slobode

informácií a následne zápisnice z porád riaditeľky pobočky žalovaného v Komárne sprístupniť.

24. V danej veci správny súd už rozhodoval a ostatný rozsudok bol zrušený odvolacím súdom, ktorý
nesúhlasil s jeho právnym záverom o povinnej osobe podľa zákona č. 211/2000 Z. z. vo vzťahu k
žalovanému, že v danej veci by malo ísť o zhromažďovanie informácií pre žalobcu podľa žiadostí

žalobcu a vytkol správnemu súdu, že sa nedostatočne vyporiadal i so zverejnením údajov zo zápisníc
porád žalovaného a rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné a nedostatočne zdôvodnené.

25. Z ust. § 1 zákona o slobode informácií vyplýva, že tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah
slobodného prístupu k informáciám. V poznámke k tomuto ustanoveniu je citovaný aj čl. 26 ústavy,

ktorá síce nemá normatívnu povahu, ale vyjadruje zámer zákonodarcu, čo sa týka účelu zákona o
slobode informácií, t. j. úpravou v tomto zákone sa má chrániť reálne uplatnenie čl. 26 Ústavy Slovenskej
republiky.

26. Ústavný súd SR prijal viaceré nálezy, v ktorých judikoval, čo je predmetom práva na informácie.

Správny súd v preskúmavanej veci vychádzal z ustálenej judikatúry a rozhodovacej činnosti súdov
a poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 10/99, v ktorom ústavný súd konštatoval,
že: "Ústava SR prostredníctvom práva na informácie vytvára tri skupiny informácií. Prvú predstavujú
informácie, ktoré štátne orgány a orgány územnej samosprávy musia predložiť oprávneným osobám.
Druhú skupinu tvoria informácie, ktoré štátne orgány ani iné orgány verejnej moci nemusia predložiť

oprávneným osobám, ale musia strpieť prístup k nim, ak oprávnené osoby uplatnila svoje právo na
informácie. Tretiu skupinu informácií tvoria informácie, ktoré nemožno zverejniť, pretože ide o informácie
podliehajúce úprave čl. 26 ods. 4 Ústavy SR. Predmetom práva na informácie môžu byť všetky
informácie, pokiaľ nejde o informácie podliehajúce obmedzeniu čl. 26 ods. 4 Ústavy SR."

27. Z ust. § 177 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vplýva, že na konanie vo veciach
sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto
zákonom sú vecne príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne. Ustanovenie § 178 písm. a)
cit. zákona upravuje vecnú príslušnosť pobočky a do pôsobnosti pobočky patrí napr. rozhodovať v
prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o nemocenských

dávkach, atď.
b) vykonávať lekársku posudkovú činnosť,
c) spisovať žiadosť o priznanie dávky okrem nemocenských dávok, úrazového príplatku a dávky v
nezamestnanosti,
d) prijímať žiadosť o starobný dôchodok a žiadosť o predčasný starobný dôchodok podľa osobitného

predpisu,94) ak sporiteľ podľa osobitného predpisu1) má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt,
e) vyplácať nemocenské dávky, úrazové dávky okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty,
dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti,
f) vyberať poistné, príspevky na starobné dôchodkové sporenie, 1) pokuty a penále a vymáhať
pohľadávky na dávkach podľa písmena a) druhého bodu až piateho bodu, sociálnom dôchodku,

poistnom, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, 1) pokute, penále a náhradách škody podľa §
238, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok podľa písmena a) druhého bodu až piateho bodu,
g) hospodáriť s finančnými prostriedkami a s majetkom, ktorý jej bol zverený,h) uplatňovať právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá Sociálnej poisťovni vznikla výplatou
dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania,
i) vykonávať kontrolnú činnosť, konzultačnú činnosť a poradenskú činnosť vo veciach sociálneho

poistenia.
(2) Pobočka vystupuje v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do jej pôsobnosti v
konaní pred súdmi a orgánmi verejnej moci.

Podľa § 179 ods. 1 písm. a), b)cit. zákona, do pôsobnosti ústredia patrí rozhodovať v prvom stupni,

rozhodovať v druhom stupni vo veciach, o ktorých rozhodovať v prvom stupni patrí do pôsobnosti
pobočky.

Ďalej z ust. § 172 ods. 2 cit. zákona vyplýva, že v konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo
veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach
a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov

starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa. O
všetkých uvedených právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach rozhoduje žalovaný a jej
pobočky rozhodnutí, čo vypláva z ust. § 209 zákona, ktorý to poisťovni priamo prikazuje a uvádza, že
rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje
inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo

spoľahlivozistenéhoskutočnéhostavuveciamusíobsahovaťpredpísanénáležitosti.Tedapodľanázoru
správneho súdu žalovaný, resp. jej pobočka sú orgánmi verejnej moci a povinnými osobami na prístup
k informáciám podľa § 9 ods. 1, 2, 3 cit. zákona. Nie je sporné, že žiadosť žalobcu smerovala k fyzickej
osobe, ktorá je vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorý je orgán verejnej moci, a jej osobné údaje
sú spracúvané v informačnom systéme. V tomto zmysle však nie je obsah práva na informácie sporný

ani v danej veci.

28. Tak, ako bolo vyššie uvedené, právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom,
ak ide o opodstatnenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,
bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR).

Základné právo na informácie v zmysle čl. 26 ústavy je nevyhnutné vykladať v kontexte demokratického
aprávnehocharakteruštátu,ktorýjeakojedenzozákladnýchprincípovformulovanývčl.1ods.1ústavy.
Uvedené základné právo predstavuje spolu s právom na slobodu prejavu ústavnú záruku na existenciu
slobodnej tvorby a výmeny názorov, ideí, poznatkov či informácií bez ohľadu na ich význam, účelnosť či
obsah. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach nie raz konštatoval, že: "Súčasťou základného práva na

informácie je nepochybne právo slobodne vyhľadávať a získavať informácie. Takto formulované právo
sa pritom vzťahuje aj na informácie, ktoré sa týkajú alebo súvisia s činnosťou štátu či akýchkoľvek iných
subjektov vykonávajúcich štátnu moc. Na túto skutočnosť napokon opakovane nepriamo poukázal aj
ústavný súd, keď vo viacerých svojich rozhodnutiach akcentoval význam zákona o slobode informácií
so základným právom na informácie (napr. nálezy sp. zn. III. ÚS 169/03 z 19. decembra 2003 a sp. zn.

I. ÚS 236/06 z 28. júna 2007)".

29. Vzhľadom na obsah a rozsah požadovanej informácie žalobcom súd dospel k záveru, že žalovaný
žalobcom uplatnené právo na informácie nesprávne posúdil po právnej stránke, keď v rozhodnutí
uviedol, že požadované informácie sú obmedzené zákonom o slobodnom prístupe k informáciám podľa

§ 9 ods. 1, 2 citovaného zákona, v nadväznosti na § 3 zák. č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov,
pokiaľ ide o sprístupnenie zápisníc z porád riaditeľky pobočky žalovaného 01. 09. 2012 do 23. 02. 2013,
vrátane všetkých príloh, a že v záznamoch z požadovaných porád sa môžu nachádzať i informácie,
ktoré sa týkajú tretích osôb, ktorých integrita je chránená práve zákonom č. 428/2002 Z. z., nakoľko by
išlo o informácie, ktoré nesúvisia s činnosťou poisťovne podľa článku 26 Ústavy SR.

30. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžo/27/2015,
ktorý uviedol, že "cieľom zákona o slobodnom prístupe k informáciám je poskytovať informácie z
činnosti verejnej správy a tým napomáhať princípu dobrej verejnej správy ako aj skutočnosť, že
verejná správa je službou verejnosti a základné pravidlá správneho konania uvedené v § 3 Správneho

poriadku, pre ktoré východiskom je systém prameňov práva predovšetkým ústava (najmä článok 2
Ústavy Slovenskej republiky) a zákony (vrátane právnej úpravy založenej právom Európskej únie, resp.
upravenej medzinárodnými zmluvami) i keď sú formulované viac všeobecným spôsobom, je potrebné,
vzhľadom na to, že slovenské právo je súčasťou európskeho právneho systému, v praxi interpretovať vduchu európskeho štandardu všeobecných požiadaviek na kvalitu postupov a činnosti verejnej správy
súhrnne označovaných ako princípy dobrej správy (Good Governance, Good Administration), majúceho
základvliteratúre,judikatúreeurópskychinštitúciíaniektorýchdokumentochnajmäRadyEurópy(najmä

odporúčania a rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy) a Európskej únie. Odporúčanie CM/Rec (2007)
Výboru ministrov členských štátov Rady Európy z 20. júna 2007 o dobrej verejnej správe vypočítava
základné princípy, ktorými by sa mal riadiť každý orgán verejnej správy vo vzťahu k súkromným osobám.
Právo na dobrú verejnú správu potom vyjadruje právo súkromnej osoby, aby mu štát garantoval, že
verejná správa bude fungovať na princípoch verejnej správy. Toto právo síce nepatrí medzi tradične

uznávané základné ľudské práva, ale neustálym rozvíjaním myšlienky o práve na dobrú správu Rada
Európy významným spôsobom prispieva k jeho vzniku. Ide o kombináciu viacerých uznaných práv
vo vzťahu k verejnej správe, ktoré spolu tvoria jedno právo. Právo na dobrú verejnú správa zahŕňa v
sebe aj princíp transparentnosti, ktorý sa spája kontrolu činnosti verejnej správy s právom osôb vedieť
všetko podstatné o výkone verejnej správy. Má teda aj ďalšiu dimenziu, a to právo na informácie, ktoré
patrí medzi základné politické práva (článok 17 Listiny základných práv a slobôd Slovenskej republiky).

Ústavnoprávna úprava na Slovensku ukladá orgánom verejnej moci povinnosť primeraným spôsobom
poskytovať informácie o svojej činnosti. Podmienky a spôsob vykonávania tejto povinnosti ustanovuje
zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám".

31. Účel sledujúci realizáciu základného práva na informácie je s ohľadom na svoju ústavnú relevanciu

spôsobilý odôvodniť zásah do základných práv podľa čl. 19 ods. 3 a čl. 22 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len "ústava") aj v prípade, ak ústavodarca neustanovil osobitné dôvody obmedzenia
týchto základných práv(Nález PL. ÚS /1/2009- 34 z 19. 01. 2011).

32. Správny súd poznamenáva, že čl. 26 ods. 4 Ústavy SR predstavuje obmedzujúcu klauzula vo

vzťahu k čl. 10 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách o slobode prejavu, a že judikatúra
Európskeho súdu pre ľudské práva k tomuto právu je pomerne široká, ale je skôr vo väzbe porušenia
či neporušenia práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondovanie čl.
8 ods. 1 Dohovoru.

Pojem osobných údajov podľa čl. 22 ods. 1 ústavy, resp. „údajov o svojej osobe“ v zmysle čl. 19 ods.
3 ústavy má svoj autonómny charakter, ktorý nemusí byť vo všetkých prípadoch totožný so zákonným
vymedzením tohto pojmu. Údaj o výške príjmov sa významným spôsobom premieta do súkromnej sféry
jednotlivca, vypovedá o jeho sociálnom postavení a jeho zverejnenie môže mať významné (a to aj
negatívne) dôsledky na jeho osobné, pracovné či iné spoločenské vzťahy. Skutočnosť, že predmetné

údaje spadajú do rámca ústavnej ochrany osobných údajov, ale nevylučuje možnosť zásahov do
základného práva na ochranu osobných údajov ako špecifickej formy ochrany súkromia. Obmedziť
základné práva a slobody v zmysle čl. 13 ods. 2 ústavy možno iba na základe podmienok ustanovených
ústavou. Tieto podmienky, resp. dôvody môžu byť buď všeobecné (čl. 13 ods. 2, 3 a 4 ústavy), ktoré
sa vzťahujú na obmedzovanie všetkých základných práv a slobôd, alebo osobitné (špeciálne), ktoré

sa vzťahujú len na jednotlivé (konkrétne) základné práva a slobody (napr. Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. ÚS /1/2009). Je nevyhnutné, aby jeho obmedzenie obstálo z hľadiska princípu
proporcionality. Ústavný súd uvedený princíp vyložil v niekoľkých svojich doterajších rozhodnutiach
(napr. nálezy sp. zn. PL. ÚS 3/00 z 24. apríla 2001 a sp. zn. PL. ÚS 67/07 zo 6. februára 2008).

33. Podľa správneho súdu sa právo na informácie nepochybne vzťahuje na informácie týkajúce sa
nakladania s verejnými prostriedkami, čo nesporne súvisí s verejnú kontrolu hospodárenia všetkých
subjektov, ktorých príjmy sú vyplácané z verejných rozpočtov, a to tak vo vzťahu k ich zákonnosti,
ako aj účelnosti. Treba však rozlišovať medzi platmi, ktorých výšku možno vyvodiť priamo zo zákona,
a odmenami, o ktorých rozhodujú verejní funkcionári. Napadnuté rozhodnutie (žiadosť žalobcu) sa

týkala priznania odmien zamestnancom pobočky verejní funkcionári, ktorí o výške odmien rozhodujú.
Verejný záujem na informáciách o príjmoch jednotlivých osôb uvedených v § 9 ods. 3 prvej vete
zákona č. 211/2000 Z. z. pritom reflektuje aj skutočnosť, že informácia o pravidelných i nepravidelných
(mimoriadnych) príjmoch môže mať výpovednú hodnotu z hľadiska faktického postavenia a účasti týchto
osôb na prijímaní rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to politického aj nepolitického charakteru.

34.Zust §9ods.3zákonač.211/2000Z.z.nevyplývatvrdeniežalovaného,žepožadovanéinformácieo
vedúcich zamestnancoch sociálnej poisťovne, ktorí vykonávajú práce vo verejnom záujme, nie je možné
sprístupniť s poukazom na § 5 ods. 1 zák. č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, sodkazom na § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií, vrátane zákazu sprístupnenia zápisníc z porád
riaditeľky tak, ako ich žalobca žiadal vo vymedzenom časovom rozpätí, vrátane všetkých príloh z dôvodu
zabezpečenia ochrany aktív, patriacich do pôsobnosti systému riadenia informačnej bezpečnosti, aby

sa zabránilo narušeniu dôvernosti, dostupnosti a integrity vlastných aktív sociálnej poisťovne, ako aj
zverenýchaktívtretíchstrán-právnickýchosôbafyzickýchosôb,akoajzdôvodu,žezápisniceobsahujú
informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby a osobných údajov, ktoré podliehajú
obmedzeniu prístupu k informáciám.

Ústavný súd, v súvislosti s ust. § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií konštatoval, že povinnosť
poskytnúť informácie sa nevzťahuje na všetky osoby, ktoré poberajú plat z verejných rozpočtov, ale
len na taxatívne vymenovaných verejných funkcionárov ustanovených zákonom (vysokých štátnych
úradníkov), ktorí sú buď riadiacimi pracovníkmi, alebo majú špecifické postavenie odôvodňujúce väčšiu
intenzitu zásahu do svojho práva na súkromie. Posúdenie proporcionality v danom prípade sa tak týka
len zverejnenia údajov vo vzťahu k týmto osobám, a nie všetkým zamestnancom štátu.

35. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu zrušiť
ako nezákonné a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa ust. § 191 ods. 1, písm. c) SSP pre jeho
nesprávne právne posúdenie veci.

36. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného, ktorý je viazaný právnym názorom súdu (ust. §
191 ods. 6 SSP), opätovne rozhodnúť o odvolaniach žalobcu proti rozhodnutiam správneho orgánu
prvého stupňa v intenciách vyššie uvedených a uviesť, prečo nie je možné vyhovieť žiadosti žalobcu v
zmysle ust. § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií v spojení s ust. § 13 cit. zákona, t. j. sprístupnenia
požadovaných informácií o zamestnancoch a zápisníc z porád riaditeľky žalovaného 01. 09. 2012 do

23. 02. 2013, vrátane všetkých príloh, obsah ktorých nie je možný považovať za porušenie povinností
mlčanlivosti podľa osobitného predpisu (§ 13 zákona) podľa názoru súdu, a ak sa v zápisniciach
nachádzajú informácie, ktoré sa týkajú tretích osôb, ktorých integrita je chránená práve zákonom č.
428/2002 Z. z., prečo nie je možné poskytnúť tieto informácie za použitia metódy selekcie (§ 12 zákona).
Žalovačný ako odvolací orgán má rozsiahle kompetencie, a to buď vo veci rozhodne sám a svoje

rozhodnutie odôvodní v súlade s ust. § 47 ods. 2, 3 Správneho poriadku tak, aby výrok rozhodnutia
mal oporu v zabezpečených dôkazoch a vo vykonanom dokazovaní, alebo z dôvodu hospodárnosti
rozhodnutia pobočky zruší a vec vráti na nové konanie a rozhodnutie s vyslovením právneho názoru pre
ďalšie konanie. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže
zasiahnuť do práv a povinností účastníka konania.

37. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe
vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške
náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na
Krajský súd v Nitre. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP. V kasačnej

sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.