Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. apríl 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/168/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116210256
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116210256.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: W. F., nar. XX. XX. XXXX,

Š.J. XXX, XXX XX Š., občan SR, v konaní zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom
vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o.,
Československej armády 954/7, Hradec Králové 500 03, Česká republika, IČO: 24785199, v konaní
zastúpený ŠMÍDA advokátska kancelária s.r.o., organizačná zložka, IČO: 47255773, so sídlom ul.
Svornosti 43, Bratislava, 821 09, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.062,83 EUR, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16. 5. 2016 sa žalobca domáhal na žalovanom
zaplatenia sumy 3.062,83 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3.062,83 EUR
od druhého dňa doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. 15C/123/2013 bol v
konaní spotrebiteľa úspešný ako žalovaný. Terajší žalovaný si voči nemu v konaní vedeného pod sp.
zn. 15C/123/2013 uplatnil zaplatenie sumy 3.062,83 EUR s príslušenstvom, súd však žalobu zamietol.

Žalobca uviedol, že dodávateľ zneužil svoje postavenie, nepostupoval voči nemu ako spotrebiteľovi s
odbornou starostlivosťou, nedodržal zákon a chcel sa na jeho úkor nezákonne obohatiť o sumu 3.062,83
EUR, preto od neho požaduje primerané finančné zadosťučinenie. Uviedol, že primerané finančné
zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu, ale aj relutárnu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal
recidívy. Žalobca poukázal na to, aby súd pri posudzovaní primeraného finančného zadosťučinenia
prihliadal na všetky okolnosti veci, najmä na to, že znášal stav právnej neistoty a že mu hrozila finančná
strata vo výške 3.062,83 EUR s príslušenstvom.

3. Žalobca spolu so žalobou predložil rozsudok tunajšieho súdu č. k. 15C/123/2013- 215 zo dňa 24.
9. 2015.

4. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril a uviedol, že podľa žalobcu skutkovým dôvodom má byť
tvrdenie, že utrpel psychickú ujmu, pretože bol žalovaný na plnenie zo zmluvy o úvere, ktoré bolo súdom
kvalifikované ako neplatné, čo do niektorých ustanovení, dôsledkom čoho nebol žalobca (v terajšom

konaní žalovaný) v pôvodnom spore úspešný.

5.Žalovanýpoukázalnato,žegramatickýmvýkladomjepotrebnédospieťkzáveru,ženároknafinančné
zadosťučinenie nemôže patriť žalovanému, ale iba žalobcovi. Nedostatok tejto argumentácie z povahyveci nie je možné napraviť, a to už z toho dôvodu by mala byť, podľa názoru žalovaného, žaloba v celom
rozsahu zamietnutá. Uviedol, že uvedený záver možno oprieť aj o systematický a najmä teleologický
výklad ustanovenia § 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Poukázal na to, že v teleologickým výkladom

je možné dospieť k záveru, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie bol do tohto ustanovenia
prevzatý preto, že náhrada škody na našom právnom poriadku má iba reštitučný charakter. Nemôže
dôjsť k situácii, keď spotrebiteľovi je dodaný výrobok, ktorý nezodpovedal technickým predpisom a
kvôli tejto chybe utrpí spotrebiteľ škodu. V tomto prípade je určite namieste poskytnúť spotrebiteľovi
právny nástroj, vďaka ktorému by bolo možné uložiť dodávateľovi povinnosť zaplatiť spotrebiteľovi

sumu presahujúcu jednoduchou hodnotou poškodeného majetku. Uviedol, že nárok na primerané
zadosťučinenie teda predstavuje alternatívnu sankciu za protiprávne konanie dodávateľa. V súčasnosti
v posudzovanom prípade však protiprávnosť na strane žalovaného úplne absentuje. Žalovaný poukázal
na to, že je zrejmé, že akejkoľvek civilné sporné súdne konanie so sebou nesie určitú mieru právnej
neistoty, a to ako pre žalobcu, tak aj žalovaného, pokiaľ ide o zdôvodnenie žalobcovej argumentácie,
že bola na neho podaná žaloba, v dôsledku čoho musel znášať stav právnej neistoty. Ide teda o

imanentnúvlastnosťsúdnehokonaniaakotakého.Otázkanezákonnostijepotomzpohľadu žalovaného
úplne bezpredmetná, pretože právo domáhať sa svojho práva na nestrannom, nezávislom súde je
nepopierateľným ústavným právom garantovaným ustanovením článku 36 ods. 1 Charty základných
práv a slobôd. Žalovaným ďalej poukázal na to, že žalobcom požadovaná suma nemá žiadnu legálnu
oporu. V texte žaloby absolútne absentuje akékoľvek ustanovenie zákona, ktorým by žalobca objasnil,

prečo požaduje práve žalovanú sumu. Žalobca sa žalobu de facto domáha poskytnutia náhrady škody
za nemajetkovú, t. j. psychickú ujmu. Tento fakt nijako nezbavuje povinností túto ujmu objasniť čo
do závažnosti a miery, pretože dôkazné bremeno spočíva bezpochyby práve na žalobcovi a nie na
žalovanom.

6. Žalovaný napokon poukázal na tú skutočnosť, že preventívnu funkciu dostatočne plní povinnosť
žalobcu zaplatiť poplatok za súdne konanie, takisto povinnosť platiť náklady právneho zastúpenia.
Žalobca iste vždy starostlivo uváži, či podstúpi onú neistotu a vynaloží náklady so súdnym konaním
spojené a bolo by ekonomický nezmyselné, keby tak neurobil bez ohľadu na to, či ide o dodávateľa
alebo nie.

7. Súd v súlade § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
pojednával v neprítomnosti žalovaného, žalovaný sa prostredníctvom splnomocnenca ospravedlnil.

8. Súd vo veci vykonal všetky prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré boli stranami

sporu prednesené a navyše vykonal výsluch žalobcu.

9. Podľa § 187 ods. 2 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné
vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí

ho súd.

10. Podľa § 191 ods. 1 CSP , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

11. Z predloženého rozsudku tunajšieho súdu č.k. 15C/123/2013-215 zo dňa 24. 9. 2015, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 16. 2. 2016 mal súd zistené, že návrhom doručeným súdu dňa 8. 4. 2013
sa žalobca (v tomto konaní žalovaný) domáhal, aby súd uložil žalovanému (v tomto konaní žalobca)
zaplatiť mu 3.062,83 EUR s úrokom z omeškania. Žalobný návrh bol odôvodnený tým, že žalobca

uzatvoril so spoločnosťou Santander Consumer Finance, a.s. úverovú zmluvu č. 582002083, na základe
ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky vo forme úveru v celkovej výške 5.122,25 EUR na kúpu
motorového vozidla. Povinnosťou žalobcu bolo splácať úver formou pravidelných mesačných splátok v
celkovej výške 147,88 EUR v počte 72 splátok k 24. dňu v mesiaci. Žalobca v tejto právnej veci si tieto
povinnosti nesplnil riadne a včas a preto žalovaný v tejto právnej veci odstúpil od zmluvy s účinnosťou

od 1. 12. 2010. Súd v danej právnej veci žalobu zamietol a uviedol, že z výsledkov vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že právny predchodca žalovaného uzatvoril úverovú zmluvu a bolo
nesporné, že predmetná právna vec sa týkala sporu spotrebiteľskej zmluvy o úvere podľa zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Taktiež nebolo sporné, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa§ 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Súd poukázal na to, že dôsledky odstúpenia od zmluvy
podľa Obchodného zákonníka sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy Občianskeho
zákonníka, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku 3MCdo/12/2014

s tým, že podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku § 48 ods. 2
Občianskeho zákonníka a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy
vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva z bezdôvodného obohatenia a náhrada škody. Účastníci
zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia podľa § 457 Občianskeho zákonníka. Aj
pri právnom posúdení vychádzajúc z vysloveného právneho názoru rozsudku Krajského súdu Prešov

6Co/80/2014, bolo povinnosťou žalobcu v tejto právnej veci vydať len bezdôvodné obohatenie, ktoré mu
danom prípade nevzniklo, pretože to, čo si požičal, už vrátil, súd preto rozhodol rovnakým spôsobom
ako v pôvodnom rozsudku a žalobu zamietol (v danej právnej veci boli vydané dva rozsudky súdu prvej
inštancie).

12. V tomto konaní žalobca uviedol že sa zúčastnil osobne jedného alebo dvoch konaní, pokiaľ ide o

dôvody, prečo sa domáha práve sumy 3.062,83 EUR primeraného finančného zadosťučinenia uviedol,
že zákon mu umožňuje takéto právo a preto si ho uplatňuje, prečo práve v tejto výške, uviesť nevedel.
Na otázku súdu na žalobcu, či mal nejaké životné komplikácie vo vzťahu k uplatnenému nároku voči
nemu, vo veci vedenej pod sp. zn. 15C/123/2013 zo strany žalovaného uviedol, že žiadne problémy s
tým spojené nemal.

13. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa - Proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie

porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti

ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

14. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa - Každý spotrebiteľ má právo obrátiť
sa s cieľom ochrany svojich spotrebiteľských práv na subjekt alternatívneho riešenia sporov. Počas
alternatívneho riešenia sporov spotrebiteľ spolupracuje so subjektom alternatívneho riešenia sporov v

záujme rýchleho vyriešenia sporu. V prípade cezhraničného sporu má spotrebiteľ právo obrátiť sa na
Európske spotrebiteľské centrum, ktoré mu poskytne adresu na doručovanie, elektronickú adresu alebo
telefonický kontakt na subjekt alternatívneho riešenia sporov, ktorý je príslušný na riešenie jeho sporu.

15. Z hypotézy citovanej právnej normy v časti, ktorej priznáva spotrebiteľovi právo na primerané

finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom (zákonom č. 250/2007 Z. z.) a osobitnými právnymi predpismi zodpovedá, jednoznačne
vyplýva podmienka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanoveného zákonom č.
250/2007 Z. z. alebo osobitnými predpismi spotrebiteľom.

16. V danej právnej veci sa žalobca domáha v postavení spotrebiteľa voči žalovanému zaplatenia sumy
3.062,83 EUR z dôvodu, že súd v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/123/2013 vtedajšiemu žalobcovi,
terajšiemu žalovanému, nepriznal sumu 3.062,83 EUR s príslušenstvom. Z toho žiadnym logickým
výkladom nemožno dospieť k záveru, akého porušenia práv a povinností na žalobcovi sa žalovaný
dopustil ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými právnymi predpismi. Pokiaľ súd

v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/123/2013 zamietol v časti nárok súčasného žalovaného, vtedy
žalobcu, nemožno to považovať bez ďalšieho za úspešne uplatnenie porušenia práv alebo povinnosti
ustanovených zákonom č. 250/2007 Z. z. a osobitnými predpismi.

17. Je potrebné poukázať na to, že účelom a zmyslom ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane

spotrebiteľov je odškodniť spotrebiteľa za diskomfort, ktorý nastal z dôvodu, že spotrebiteľ sa rozhodol
uplatniť ochranu proti porušeniu práva a povinnosti zo strany dodávateľa na súde a v tomto konaní bol
úspešný. Nepostačuje však, že dodávateľ porušil svoje povinnosti.18. Navyše pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného finančného zadosťučinenia súd prihliadal aj na tú
skutočnosť, že dotknutým rozsudkom č.k. 15C/123/2013-215 súdom bola konštatovaná po právnom
posúdení skutočnosť, že je potrebné posudzovať odstúpenie od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka,

kde súd poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3MCdo/12/2014, ktoré bolo
vydané až 21. 4. 2015, teda v čase, kedy už žaloba bola podaná dňa 8. 4. 2013. V danej právnej veci
žalobca, v tomto konaní žalovaný, nemohol ani len predpokladať, aký bude záver tohto konania a v tomto
smere sa súd stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že pokiaľ vidí žalobca nezákonnosť konania
žalovaného v tom, že bola na neho podaná žaloba, v dôsledku čoho musel znášať stav právnej neistoty,

za čo požaduje finančné zadosťučinenie, tu sa súd domnieva, že nemožno sankcionovať skutočnosť,
ak ktokoľvek sa domáha svojho práva, majúc za to, že dôvodne, na nestrannom a nezávislom súde a
pritom je toto právo ústavným právom garantovaným mu ustanovením čl. 36 ods. 1 Charty základných
práv a slobôd.

19. V danom čase k výkladu ustanovenia z § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spotrebiteľských

zmluvách neexistovala ani konštantná judikatúra súdov, v zmysle ktorej by sa mohol jednoznačne
dodávateľ riadiť, či sa má toto ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch vykladať tak, že strany
si môžu vrátiť len navzájom už vykonané plnenia.

20. Z týchto dôvodov súd žalobu žalobcu v tejto konkrétnej právnej veci zamietol ako nedôvodnú.

21.Ustanovenie§257CSPumožňujesúduvýnimočnenepriznaťnáhradutrovkonania(prípadnepriznať
ich len sčasti) inak úspešnej strane sporu, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

22. Súdy sú povinné vždy vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a zohľadňovať všetky relevantné

skutočnosti z hľadiska rozhodovania o náhrade trov konania. Keďže v niektorých prípadoch by striktné
aplikovanie zásady úspešnosti v spore bez zohľadnenia ostatných okolností konkrétneho prípadu
mohlo viesť v praxi k nežiaducej tvrdosti a nebolo by v súlade so všeobecnou zásadou spravodlivosti
rozhodovania súdu, zákon umožňuje zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a
náhradu trov konania v takýchto špecifických prípadoch a dáva súdu možnosť výnimočne uplatniť

moderačné oprávnenie podľa ustanovenia § 257 CSP.

23. Zákonná dikcia vyžaduje pre aplikáciu moderačného oprávnenia súdu naplnenie dvoch podmienok,
a to, musí ísť v danom prípade o dôvody hodné osobitného zreteľa a súbežne musí ísť o výnimočné
okolnosti, ktoré odôvodňujú opodstatnenosť použitia tohto zákonného ustanovenia. Dôvody hodné

osobitného zreteľa môžu spočívať v charaktere určitého druhu konania alebo môžu byť dané
charakteromurčitejprocesnejsituácie,prípadnesamôžetýkaťcelkomšpecifickýchsociálnych aspektov
strán sporu.

24. V zásade však je nutné zdôrazniť, že aplikácia moderačného oprávnenia súdu v zmysle ustanovenia

§ 257 CSP by mala mať charakter ojedinelosti a výnimočnosti.

25. Za takéto dôvody hodné osobitného zreteľa súd v danom spore považuje všetky okolnosti, ktoré
sú spojené s neustálenou rozhodovacou súdnou praxou vo vzťahu ku aplikáciu ustanovenia § 3 ods.
5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, je tak zrejmé, že aj predmet daného sporu vznikol

na základe konania žalovaného, ako dodávateľa, resp. právneho predchodcu dodávateľa. Na strane
druhej, žalobca mal právne zastúpenie, ktoré však zrejme neobsiahlo všetky špecifiká danej právnej
veci. O čom svedčí aj skutočnosť, že na otázku súdu, či prebehla porada medzi právnym zástupcom
žalobcu a samotným žalobcom pred pojednávaním, odpovedal negatívne. Žalobca, bohužiaľ, vyznieva
tak, že vystupuje aj ako spotrebiteľ vo vzťahu k svojmu právnemu zástupcovi v tejto právnej veci,

teda neznalý pomerov, že mohol požadovať riadne jemu zrozumiteľné právne vysvetlenia na svojom
právnom zástupcovi vo vzťahu k uplatňovanému nároku. Avšak, ak by aj takéto vysvetlenia požadoval, je
otázne, aké percento pravdepodobnosti úspechu v spore by mohol právny zástupca žalobcu žalobcovi
garantovať.

26. Podľa názoru súdu, tieto dôvody vedú k záveru, že je potrebné odstrániť prílišnú tvrdosť uplatnenia
ustanovení o náhrade trov konania v prípade úspechu pre žalovaného a na aplikáciu ustanovenia § 257
Civilného sporového poriadku, z týchto dôvodov súd stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.