Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. december 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 19Er/225/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8707205843
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Lecová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8707205843.2

Uznesenie

Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, ul. 1. Mája
4053/24, Poprad, IČO: 30 807 484 proti povinnému: Monte Rosa, s.r.o., so sídlom Tatranská Lomnica 54,
IČO: 36 496 731 o vymoženie 3.147,75 eur s prísl. vedenou súdnym exekútorom Ing. Mgr. Radoslavom
Kešeľakom, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, Mlynská 2, Spišská Nová Ves, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi Ing. Mgr. Radoslavovi Kešeľakovi trovy
exekúcie vo výške 26,35 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi dňa 04.06.2007 sa
začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie 3.147,75 eur s prísl. na základe exekučného

titulu - rozhodnutie oprávneného č. 700-3010290006-GC04/06 zo dňa 18.10.2006, 700-3010006807-
GC04/07 zo dňa 17.01.2007. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa
19.06.2007.

2. Dňa 15.02.2017 predložil súdny exekútor súdu návrh na zastavenie exekúcie a vyčíslenie trov
exekúcie z dôvodu, že povinný bol ex offo vymazaný z Obchodného registra.

3. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov súd zistil, že povinný - Monte Rosa, s.r.o.,
so sídlom Tatranská Lomnica 54, IČO: 36 496 731 bol ex offo vymazaný z obchodného registra dňa
21.12.2016.

4. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,

exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

5. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu môže súd zastaviť
aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek
počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len

"procesné podmienky").8. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý
nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

9. Za neodstrániteľné nedostatky podmienky konania sa považuje aj nedostatok spôsobilosti byť
účastníkom konania. Podľa § 64 Civilného sporového poriadku ak po začatí konania zanikne právnická
osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom a ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví. Nakoľko po začatí konania zanikol povinný, zanikla jeho spôsobilosť mať práva a povinnosti, čím
stratil aj procesnú spôsobilosť, t. j. spôsobilosť byť účastníkom konania a niet jeho právneho nástupcu,

jedná sa o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, musel súd exekúciu v zmysle citovanej
právnej úpravy zastaviť, a to bez ohľadu na to, že konanie bolo zo zákona z dôvodu vyhlásenia konkurzu
na majetok oprávneného prerušené.

10. Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002,
sa dokončia podľa doterajších predpisov.

11. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 za výkon exekučnej činnosti
podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena
o daň z pridanej hodnoty.

12. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 trovami exekúcie sú
odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

13. Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 ak dôjde k zastaveniu exekúcie,
môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval
oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia
exekúcie.

14. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou je zrejmé, že povinnosťou
súdu je vždy rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí účelne vynaložené trovy exekúcie. Súd má za to,
že súdny exekútor má vždy nárok na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času pri
vykonaní exekúcie, a to aj v prípade, že exekučné konanie bolo zastavené v dôsledku zániku právnej
subjektivitypovinnéhojehovýmazomzobchodnéhoregistra.Povinný,ktorýbolvymazanýzobchodného

registra bez právneho nástupcu, nemá žiaden majetok, z ktorého by bolo možné trovy exekúcie uhradiť,
pretopovinnéhoniejemožnézaviazaťnanáhradutrovexekúcieasúdonáhradetrovexekúciesúdnemu
exekútorovi rozhodol podľa cit. ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku s tým, že trovy exekúcie musí
nahradiť oprávnený. Exekučný poriadok totiž pripúšťa výnimky zo zásady, podľa ktorej trovy exekúcie
uhrádza povinný. Oprávnený znáša trovy exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy

súdu a okrem toho, oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie exekúcie nezavinil a
nemohol ho predvídať, ak k zastaveniu došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie. Povinný, ktorý bol právnickou osobou, zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho
nástupcu z dôvodu výmazu ex offo. Súd má za to, že zánik povinného a strata jeho spôsobilosti bola
prakticky dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť bola v príčinnej súvislosti s jeho zánikom.

Príčinou zániku povinného bol teda nedostatok jeho majetku, preto súd uložil oprávnenému uhradiť
účelne vynaložené trovy exekúcie vyčíslené v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhl. č. 288/1995 Z.
z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008.

15. Z uplatnených trov súd priznal súdnemu exekútorovi trovy pozostávajúce z paušálnej odmeny za 5

úkonov (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie
upovedomeniaozačatíexekúcie,doručenieexekučnéhopríkazu,zisťovaniemajetkupovinného)vsume
16,60 eur (3,32 eura za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti) + 20 % DPH, t. j. 19,92 eur. Z
titulu hotových výdavkov súd priznal súdnemu exekútorovi v zmysle § 22 citovanej vyhlášky náhradu za
poštovné vo výške 5,36 eur + 20 % DPH, t. j. 6,43 eur.

16. Pokiaľ boli súdnym exekútorom v návrhu uplatnené aj ďalšie trovy, a to časová odmena za úkony
- návrh na zastavenie exekúcie a vypracovanie vyúčtovania exekučného konania, spolu 1 hod., túto
mu súd nepriznal, nakoľko má za to, že pri vykonávaní týchto úkonov nešlo o čas exekučnej činnostiúčelne vynaložený exekútorom na exekúciu tak, ako to má na mysli § 14 cit. vyhlášky. Nemožno ich
posudzovať ako činnosť exekútora smerujúcu k účelnému vymáhaniu nároku oprávneného, sú to úkony
potrebné len pre vlastnú ďalšiu činnosť exekútora, a zároveň na druhej strane má súd za to, že ide o

tzv. evidenčné a administratívne činnosti, ktoré sú súčasťou administratívnych prác a ktorých náhrada
za ich vykonávanie v súvislosti s exekučnou činnosťou je v zmysle § 25 cit. vyhlášky zahrnutá už v
odmene súdneho exekútora. Keďže súdnemu exekútorovi za tieto úkony nepatrí odmena, nemožno mu
priznať ani časovú náhradu týchto úkonov. Súd zároveň prihliadol na to, že súdny exekútor má nárok na
náhradu tých činností, ktoré už vynaložil v súvislosti s vykonávaním exekúcie, t. j. ktoré reálne už vznikli

a nie ktoré len vzniknú v budúcnosti, čo je aj v súlade so zásadou, že pre rozhodnutie je rozhodujúci
stav v čase jeho vyhlásenia.

17. Súd navyše nepriznal uplatnenú náhradu hotových výdavkov za poštovné po zastavení exekúcie vo
výške 3,90 eur, nakoľko má za to, že pri vykonávaní úkonov, pri ktorých tieto hotové výdavky vzniknú,
nešlo o čas exekučnej činnosti účelne vynaložený exekútorom na exekúciu tak, ako to má na mysli § 14

cit.vyhlášky.Tietoúkonynemožnoposudzovaťakočinnosťexekútorasmerujúcukúčelnémuvymáhaniu
nároku oprávneného, sú to úkony potrebné len pre vlastnú ďalšiu činnosť exekútora a tiež úkony, ktorými
si súdny exekútor plní svoju povinnosť v zmysle § 35 ods. 3 a § 60 Exekučného poriadku a zároveň
na druhej strane má súd za to, že ide o tzv. evidenčné a administratívne činnosti, ktoré sú súčasťou
administratívnych prác a ktorých náhrada za ich vykonávanie v súvislosti s exekučnou činnosťou je v

zmysle § 25 cit. vyhlášky zahrnutá už v odmene súdneho exekútora. Keďže súdnemu exekútorovi za
tietoúkonynepatríodmena,nemožnomupriznaťanináhraduhotovýchvýdavkov.Súdzároveňprihliadol
na to, že súdny exekútor má nárok na náhradu hotových výdavkov, ktoré už vynaložil v súvislosti s
vykonávaním exekúcie, t. j. ktoré už reálne vznikli a nie ktoré len vzniknú v budúcnosti, čo je aj v súlade
so zásadou, že pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

18. Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu
exekútorovi v celkovej výške 26,35 eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť do 15 dní od jeho doručenia na tomto súde

v 3 vyhotoveniach. Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie
právoplatnosť.

V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho

sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom
na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.