Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 7Cb/68/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111219988
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2111219988.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Rastislavom Kreslom, v právnej veci žalobcu: SW,

s.r.o., so sídlom Levočská 29, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 44 413 254, právne zastúpený: Advokátskou
kanceláriou Mandzák a spol., s.r.o., so sídlom Zámocká 5, 811 01 Bratislava proti žalovanému: v 1.
rade: Štefan Morvay - STEMO, s miestom podnikania 919 42 Voderady č.12, IČO: 41 153 022, právne
zastúpený: JUDr. Jurajom Trokanom, advokátom, so sídlom Radlinského 1, 917 01 Trnava, v 2. rade: B
Družba s.r.o., so sídlom Jána Hollého 698/1, 071 01 Michalovce, IČO: 36 744 565, právne zastúpený:
JUDr. Vladimírom Baťalíkom, advokátom so sídlom Š. Kukuru 14, 071 01 Michalovce, o zaplatenie
12.701,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 12.701,- eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 12.701,- eur od 25.03.2011 do zaplatenia, a to do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a.

Vzájomný návrh žalovaného v 2. rade z a m i e t a.

O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.09.2011 domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd zaviazal žalovaných zaplatiť mu sumu 12.701,- eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy
konania, s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného,
a to titulom neuhradenia ceny za dielo. Žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný v 2. rade ako objednávateľ
uzatvorili dňa 14.03.2011 ústnu zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo vykonanie diela - gumený nástrek
strechy nad kaviarňou hotela Družba o celkovej výmere 693 m2. Následne písomnou objednávkou zo

dňa14.03.2011žalobcaobjednalužalovanéhov1.radevykonaniediela-prípravnéaaplikačnéprácena
objekteHotelaDružbavMichalovciach.Medzižalobcomažalovanýmv1.radebolasúčasneuzatvorená
ústna dohoda, na základe ktorej sa žalovaný v 1. rade zaviazal uhradiť žalobcovi cenu zhotoveného
diela, ak bude dielo vykonané vadne a žalovaný v 2. rade odmietne uhradiť faktúru vystavenú žalobcom.
Dohodnuté dielo bolo vykonané riadne a včas, pričom dňa 17.3.2011 bolo zápisnične odovzdané
žalovanému v 2. rade, ktorý prevzatie diela s hodnotením bez závad potvrdil na protokole o odovzdaní
a prevzatí diela. Za vykonanie diela žalobca v ten istý deň vystavil žalovanému v 2. rade faktúru č.

20110011 na sumu 12.701,- eur splatnú dňa 24.03.2011. Napriek viacerým urgenciám zo strany žalobcu,
žalovaný v 2. rade fakturovanú sumu neuhradil, a to ani len čiastočne. Fakturovaná suma nebola
uhradená ani žalovaným v 1. rade, ktorý sa ako subdodávateľ zaviazal uhradiť cenu diela, ak tútoodmietne uhradiť žalovaný v 2 rade z dôvodu vadného vyhotovenia diela, v súlade s ústnou zmluvou
zo dňa 14.03.2011.

Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 18.10.2011 uviedol, že nárok žalobcu je
nedôvodný a neuznáva ho v celom rozsahu. Tvrdenie, že medzi ním a žalobcom bola uzatvorená ústna
dohoda,nazákladektorejsazaviazaluhradiťžalobcovicenuzhotovenéhodiela,akbudedielovykonané
vadne a žalovaný v 2. rade odmietne uhradiť faktúru vystavenú žalobcom, je nepravdivé. Žalovaný v 1.
rade nikdy so žalobcom dohodu s takýmto ani podobným obsahom neuzavrel, ani ústne, ani písomne.

Existencia, resp. neexistencia takejto dohody je však úplne irelevantná, nakoľko podmienkou uhradenia
faktúry ním samotným by bolo vadné vykonanie diela. Žalobca však sám v žalobe uvádza, že predmetné
dielo bolo vykonané riadne a odovzdané bez závad. Takže ani existencia takejto dohody by nevytvárala
nárok žalobcu voči žalovanému v 1. rade na zaplatenie žalovanej sumy.

Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 31.10.2011 uviedol, že ju považuje za

bezdôvodnú a žiada ho zamietnuť bez bližšieho zdôvodnenia.

Podaním doručeným súdu dňa 10.04.2012 žalovaný v 2. rade vzniesol námietku miestnej príslušnosti, v
ktorej uviedol, že v predmetnej veci bola miestna príslušnosť súdu stanovená podľa § 85 ods. 4 O.s.p.,
všeobecným súdom žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade je však účastníkom tohto konania len na

základe výslovne účelovej právnej konštrukcie sformulovanej žalobcom v obsahu žalobného návrhu, že
medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bola uzatvorená ústna dohoda, na základe ktorej sa zaviazal
uhradiť žalobcovi cenu zhotoveného diela, ak bude dielo vykonané vadne a žalovaný v 2. rade odmietne
uhradiť faktúru vystavenú žalobcom. Existenciu takejto ústnej dohody žalovaný v 1. rade striktne popiera
a vyvracia v podaní zo dňa 18.10.2011. Žalovaný v 2. rade zároveň popiera aj samotný fakt, že dielo

- gumený nástrek strechy nad kaviarňou hotela Družba o celkovej výmere 693 m2 bol v subdodávke
zrealizovaný žalovaným v 1. rade.

Súdvykonaldokazovanievýsluchomžalobcu,žalovanéhov1.aj2.rade,právnehozástupcužalovaného
v II. rade, svedka S. H., oboznámením sa s listinnými dokladmi, a to najmä s objednávkou žalovaného v

2. rade zo dňa 14.03.2011, objednávkou žalobcu zo dňa 14.03.2011, protokolom o odovzdaní a prevzatí
diela, faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 17.03.2011, cenovou ponukou č. XXXXXXX, reklamáciou zo dňa
16.05.2011, zmluvou o dielo č. XXX zo dňa 21.01.2011, objednávkou č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
faktúrou č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ako i so zvyšným obsahom spisu, a zistil nasledovný
skutkový a právny stav:

Žalobca zotrval na obsahu žaloby a v konaní ďalej doplnil, že žalovaný v 2. rade si u neho objednal
vykonanie prác len pár dní pred realizáciu, presný dátum uviesť nevedel, avšak nebolo to viac ako
týždeň vopred. Nakoľko došlo k objednávke, žalobca mal za to, že žalovaný v 2. rade ním predloženú
cenovúponukuakceptoval.Žalovanýv2.radesiobjednalopravulenpolovicestrechy,pričomhožalobca

upozornil na možnosť, že ak neopraví celú strechu, môže dôjsť k zatekaniu do podstrešných priestorov
opravenej strechy v časti neopravenej strechy. Žalobca v dňoch 15.3. a 16.3.2011 vykonal za pomoci
realizátora - žalovaného v 1. rade opravu predmetnej strechy, ktorej sa osobne zúčastnil od začiatku
až do konca. Pri realizácii prác bol kontaktnou osobou žalovaného v 2. rade pán S. F., ktorý jemu ako
aj žalovanému v 1. rade na streche ukázal, kde je prístup k vode, k elektrine, nakoľko žalovaný v 2.

rade na strechu nevyliezol, pretože neprešiel cez okno. Prístup na strechu bol totiž možný jedine cez
medziposchodie a jednokrídlové okno, ktoré sa otváralo v polovici, šírka prielezu bola maximálne 60
cm, žiaden iný prístup tam nebol v tom čase možný. Práce na streche boli dokončené dňa 17.3.2011
okolo druhej hodine rannej. Oprava prebehla podľa technologického postupu, čo sám aj odkontroloval.
Dielo bolo v ten istý deň, t.j. 17.3.2011 v doobedňajších hodinách, okolo 10 hodiny na základe protokolu

o odovzdaní a prevzatí diela bez závad odovzdané pracovníkovi žalovaného v 2. rade - p. S. F., ktorý
mu protokol potvrdil pečiatkou a podpisom. Do protokolu o odovzdaní a prevzatí diela žalobca jasne
uviedol, že pokiaľ nebude vykonaná izolácia kompletnej strešnej krytiny uvedenej strechy, je možné,
že dôjde k zatekaniu z nezaizolovanej časti strechy, nakoľko sú tieto v jednej celistvosti. O tom, že
pán F. je zamestnaný u žalovaného v 2. rade ako skladník a že nie je oprávnený prevziať predmetné

dielo a podpísať protokol o prevzatí diela, ako tvrdí žalovaný v 2. rade, nemal žalobca vedomosť; mal
za to, že bol poverený na všetky úkony. Taktiež nemal vedomosť o tom, že by žalovaný v 2. rade
nemal záujem na oneskorenom vyhotovení diela. Faktúru žalobca odovzdal žalovanému v 2. rade v
ten istý deň na sekretariáte, čo mu potvrdila podpisom a pečiatkou sekretárka žalovaného v 2. rade.K faktúre bol pripojený aj preberací protokol. Nemá vedomosť o tom, že by žalovaný v 2. rade vrátil
faktúru ako neoprávnene vystavenú. Ešte pred začiatkom realizácie prác ho konateľ žalovaného v 2.
rade ubezpečoval, že hneď po realizácii vykonaných prác mu v hotovosti vyplatí peniaze, k čomu ale

nedošlo. Po pár dňoch bol žalobca telefonicky vyzvaný, aby prišiel skontrolovať resp. opraviť strechu,
nakoľko stále zateká. Žalobca vyslal svojich pracovníkov, ktorí ale nezistili žiadne poškodenia na nimi
zaizolovanej časti strechy. Má za to, že k uvedené zatekaniu dochádzalo z nezaizolovanej časti strechy.
Nie je možné, aby zatekalo na nimi urobeným nástrekom na streche. Dokonca sám konateľ žalobcu
bol prekontrolovať strechu, avšak žiadne poškodenia ani nedostatky nezistil. K osobe svedka p. S. H.

uviedol, že o takejto osobe v živote nepočul, nikdy ho nevidel ani ho nepozná. Poprel, že by so svedkom
p. S. H. rokoval o zmluve o dielo, resp. že svedok p. Németh bol prítomný pri rokovaní o zmluve o
dielo. Tiež poprel, že by sa so žalovaným v 2. rade dohodli na vykonaní zátopovej skúšky. Dodal, že
pri vykonávaní prác - gumený nástrek na strechy, zátopové skúšky ešte ani raz nevykonával. Podľa
jeho názoru to ani nie je potrebné, nakoľko sa jedná o jednoliatu membránu bez možnosti odtečenia
a pretečenia.

Žalovaný v 1. rade zotrval na obsahu svojho podania a v konaní zdôraznil, že žiadnu zmluvu ani ústnu
dohodu so žalobcom neuzavrel. Uviedol, že na streche pracovali aj s kolegom p. Z. dňa 15.3.2011,
XX.X.XXXX a dňa XX.X.XXXX okolo 10:00 hod. odchádzali. Celú strechu striekal jeho kolega p. Z. za
prítomnosti konateľa žalobcu, ktorý určoval celú technológiu. On tam bol len ako obsluha stroja. Žalobca

ich cca o 3 týždne zavolal, či by sa mohli prísť pozrieť do Michaloviec, pretože strecha niekde zateká.
Zvrchubolastrechavporiadku.Následnesaišlipozrieťdomiestnostipodstrechou,kdezistili,žestrecha
bola celá zatečená. Podľa jeho názoru bola strecha zatečená už predtým, ako bola nastriekaná guma a
bude minimálne rok trvať, kým sa strecha vysuší. Tiež uviedol, že nastriekaná bola len polovica strechy
podľa inštrukcie konateľa žalobcu a druhá polovica strechy nastriekaná nebola. Konateľ žalobcu im volal

ešte jedenkrát, aby sa išli pozrieť opätovne do Michaloviec, pričom znovu skonštatovali, že strecha je
urobená dobre. Podľa jeho názoru bolo dielo vykonané bez vád.

Žalovaný v 2. rade zotrval na obsahu svojho podania a v konaní tvrdil, že pri rokovaní so žalobcom
o zmluve o dielo bol ako svedok p. H.. Uviedol, že sa so žalobcom ústne dohodli na podstatných

náležitostiach zmluvy, najmä na termíne realizácie, keď trval na tom, aby dielo bolo odovzdané do
16.03.2011. Žalobca mal na realizáciu diela minimálne dva týždne, avšak dielo začal realizovať posledný
možný termín, dokonca to robil po nociach pri umelom osvetlení. Odovzdanie diela dňa 17.03.2011,
t.j. oneskorene, považuje za porušenie zmluvy o dielo. Cenovú ponuku 2011013 predtým nevidel,
nikdy mu nebola doručená. Spôsob prevzatia diela si účastníci dohodli tým spôsobom, že v čase

odovzdania diela sa mal na streche stretnúť žalobca, žalovaný v 2. rade ako aj stavbyvedúci p. H..
Dielo malo byť odovzdané po vykonaní zátopovej skúšky. Preberací protokol o prevzatí diela však
podpísal jeho zamestnanec, skladník S. F., pričom k podpisu pripojil pečiatku, ktorá je síce pečiatkou
žalovaného v 2. rade, avšak je to pečiatka zo skladu. Uviedol, že prebrať a podpísať prevzatie diela po
vykonaní zátopovej skúšky mohol jedine on, a z toho dôvodu má za to, že dielo doposiaľ nebolo riadne

odovzdané. Okrem toho namietal, že pri realizácii diela nebol dodržaný technologický postup, a to z
dôvodu, že strecha pred aplikáciou gumy nebola vyčistená (čo má za následok nepriľnavosť gumy na
strechu), neboli odstránené všetky veci, ktoré sa nachádzali na streche (záťažové kamene, hromozvod)
a nebol nastriekaný antireflexný náter. Tieto vady diela podľa jeho tvrdení vytýkal žalobcovi hneď pri
realizácii, počas realizácie aj po realizácii. Z jeho pohľadu tak nebolo dielo ani včas dokončené, ani

kvalitne a strecha zatekala ďalej. Nakoľko po aplikácii gumy boli na streche viditeľné vady - trhliny, dal
strechu opraviť inej firme, ktorá použila odlišnú technológiu a odvtedy už strecha nezatekala. Priznal,
že faktúra vystavená žalobcom mu bola doručená, avšak ju namietal tým spôsobom, že ekonomickému
úseku povedal, nech faktúru vrátia. Faktúru nezaplatil z dôvodu, že dielo nebolo dokončené včas,
nebol dodržaný technologický postup ani kvalita prevedenia a nebolo riadne protokolom prebraté.

Ďalej uviedol, že medzi ním a žalovaným v 1. rade neexistoval žiaden zmluvný vzťah. Tiež vzniesol
námietku, že žalobca nedisponuje príslušným podnikateľským oprávnením na realizáciu tekutej gumy
hydroizolácie. Namietal, že na takúto činnosť je potrebné podnikateľské oprávnenie podľa skupiny 113
- stavebníctvo, položka 21 - pokrývačstvo. Súčasne namietal, že právny úkon, ktorého predmetom je
plnenie nemožné, je absolútne neplatný, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o dielo.

Právny zástupca žalovaného v 2. rade v konaní poukázal na skutočnosť, že medzi účastníkmi došlo k
uzavretiu tzv. fixnej zmluvy, z obsahu ktorej jednoznačne vyplynulo, že veriteľ nemal záujem na splnení
záväzku po dobe určenej na jeho plnenie. Keďže dielo nebolo zrealizované riadne a včas v lehotedo 16.03.2011, vzhľadom na fixnú povahu záväzku, došlo priamo zo zákona k účinnému odstúpeniu
od zmluvy začiatkom omeškania dlžníka, a to dňa 17.03.2011. K prevzatiu diela pánom F. uviedol,
že vzhľadom na popis činnosti a pracovnej náplne pána F. v zmysle pracovnej zmluvy, pán F. nebol

oprávnený prevziať dielo, a preto jeho podpis nemôže zaväzovať žalovaného v 2. rade. O to viac,
že podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo bol aj spôsob odovzdania a prevzatia diela, ktorý sa mal
vykonať odbornou skúškou, tzv. zátopovou skúškou, ktorá však vykonaná nebola. V tejto súvislosti
odkázal na ustanovenie § 555 ObZ, z ktorého vyplýva, ak sa podľa zmluvy má riadne vykonanie diela
preukázať vykonaním dohodnutých skúšok, považuje sa vykonanie diela za dokončené až vtedy, keď sa

tieto skúšky úspešne vykonali. Zároveň zdôraznil, že ak medzi účastníkmi nebolo dohodnuté niečo iné,
zhotoviteľovi vzniká oprávnenie fakturovať a objednávateľovi vzniká povinnosť zaplatiť cenu diela až po
jeho riadnom vykonaní. Poukázal aj na skutočnosť, že podľa výpisu z Obchodného registra, žalobca
nedisponujepríslušnýmpodnikateľskýmoprávnenímnarealizáciutekutejgumyhydroizolácie.Dielobolo
žalobcom vykonané vadne, pričom žalovaný v 2. rade si nároky z vád realizovaného diela uplatnil u
žalovaného dvoma telefonickými urgenciami a následne bola žalobcovi zaslaná aj písomná reklamácia

zo dňa 16.05.2011. Z obsahu reklamácie vyplýva, že strešná krytina bola dvakrát dokončovaná a
opravovaná. Po prvom opravovaní začala strecha opäť zatekať. Keďže v dôsledku zle vykonaného diela
vznikla žalovanému v 2. rade skutočná škoda bez ušlého zisku spočívajúca v poškodení sadrokartónu
v kongresovej hale ako aj k poškodeniu koberca v kongresovej hale, bol žalovaný v 2. rade nútený,
vzhľadom na jeho záväzky, ktoré mal z prijatých objednávok, prikročiť k rekonštrukcii kongresovej

haly, aby sa zabránilo ďalšej škode, ktorá by spočívala v podobe ušlého zisku z nezrealizovaných
zazmluvnených akcií. Rekonštrukciu vykonala stavebná firma Stavozemix, s.r.o. so sídlom Myslavská
283, 040 16 Košice, s ktorou mal v tom čase žalovaný v 2. rade uzavretú zmluvu o dielo, predmetom
ktorej bola rekonštrukcia hotelovej časti na 4. a 5. poschodí. Na základe objednávke č. X/XXXX mala táto
firma vykonať rekonštrukciu kongresovej haly v termíne do 31.5.2011, čo bolo aj prevedené a následne

vyúčtované faktúrou vo výške 9.149,- Eur bez DPH, čo s DPH činí sumu 10.978,80 eur. S poukazom na
uvedené si žalovaný v II. rade voči žalobcovi uplatňuje sumu 10.978,80 Eur ako vzájomný návrh.

Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 28.01.2013 právny zástupca žalobcu uviedol, že so vzájomným
návrhomžalovanéhov2.radenesúhlasíažiadal,abysúdvylúčilvzájomnýnávrhnasamostatnékonanie

najmä z dôvodu hospodárnosti konania. S námietkou žalovaného v 2. rade, že žalobca nedisponuje
príslušným podnikateľským oprávnením na realizáciu tekutej gumy hydroizolácie, žalobca nesúhlasí.
Žalobca má platné podnikateľské oprávnenie, ktorého predmetom je okrem iných činností aj činnosť,
ktorá bola predmetom zmluvy o dielo, teda „gumený nástrek strechy“ (resp. „ochranný nástrek tekutou
gumou). Táto činnosť patrí medzi natieračské práce zaradené pod voľnú živnosť „uskutočňovanie

stavieb a ich zmien“ (kód skupiny 18.2) v súlade s materiálom „Zoznam odporúčaných označení
voľných živností a ich bližšie vymedzenie“ vypracovaným Ministerstvom vnútra SR. Žalobca zároveň
poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého platnosť právneho úkonu
nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo že určitá osoba nemá oprávnenie
na podnikanie. Žalobca taktiež nesúhlasí s námietkou žalovaného v 2. rade, že v danom prípade bola

medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade uzatvorená tzv. fixná zmluva, z obsahu ktorej vyplynulo, že
žalovaný v 2. rade nemal záujem na splnení záväzku po dobe určenej na jeho plnenie. Objednávkou
zo dňa 14.03.2011 si žalovaný v 2. rade objednal u žalobcu opravu strechy s termínom vykonania diela
v dňoch 15.03. - 16.03.2011. Žalobca vykonal dielo riadne a včas, t.j. v dňoch 15.03. - 16.03.2011 v
súlade s objednávkou žalovaného v 2. rade, takže nemohlo dôjsť a ani nedošlo k omeškaniu žalobcu

s vykonaním diela, a teda nenastali priamo zo zákona účinky odstúpenia žalovaného v 2. rade od
zmluvy. Žalobca poukázal na listinný doklad - reklamáciu zo dňa 16.05.2011, ktorou žalovaný v 2. rade
preukazoval, že si u žalobcu uplatnil nároky z vád realizovaného diela a žiadal žalobcu o odstránenie
nedostatkov. Týmto sám žalovaný v 2. rade spochybňuje svoje tvrdenie o tom, že medzi účastníkmi
bola uzatvorená tzv. fixná zmluva. Ak by žalovaný v 2. rade nemal záujem na splnení záväzku, nebol

by žalobcu vyzýval na odstránenie nedostatkov diela. Žalobca nesúhlasí ani s tvrdením žalovaného
v 2. rade, že protokol o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 17.03.2011 podpísal jeho zamestnanec,
ktorý na to nebol oprávnený, a teda toto konanie nemôže zaväzovať samotného žalovaného v 2. rade.
Žalobca uviedol, že kontaktnou osobou pri vykonávaní diela bol p. Peter F., zamestnanec žalovaného
v 2. rade, ktorý bol osobne prítomný pri vykonávaní prác a s ktorým komunikoval žalobca, žalovaný

v 1. rade ako aj ďalšie osoby, ktoré sa zúčastnili vykonávania diela, a to počas celej realizácie diela.
Žalobca má za to, že po ukončení prác riadne odovzdal dielo žalovanému v 2. rade, keď toto dielo
odovzdal kontaktnej osobe - p. F., kompetentnému zamestnancovi žalovaného v 2. rade, ktorý prevzatie
za žalovaného v 2. rade potvrdil svojim podpisom a pečiatkou. Tvrdenie žalovaného v 2. rade, žeesenciálnou náležitosťou uzatvorenej zmluvy o dielo bol aj spôsob odovzdania a prevzatia diela, ktorý
sa mal vykonať odbornou tzv. zátopovou skúškou, žalobca popiera. K vykonaniu zátopovej skúšky
žalobca uviedol, že žiadny právny predpis, vrátane technických noriem neukladá povinnosť vykonať

zátopovú skúšku. Zo zdrojov voľne dostupných na internete poukázal na charakteristiku zátopovej
skúškyuvedenúnawww.abs.sk,podľaktorejjezátopováskúškaibajednýmztypov
tesnosti povlakovej hydroizolácie na plochých strechách. V súlade s odbornými dokumentmi pri dodržaní
technologického postupu vykonávania zátopovej skúšky bolo nemožné v dohodnutom čase vykonania
diela uskutočniť gumený nástrek strechy o celkovej výmere 693 m2 podľa určeného technologického

postupu a zároveň vykonať zátopovú skúšku. Ochranný nástrek tekutou gumou sa vykonal na pôvodnú
strechu (nejednalo sa o novú strechu), ktorá je značne členená, pričom prípadné vykonanie zátopovej
skúšky by musel schváliť statik. O vykonaní zátopovej skúšky nehovorí ani webová stránka žalobcu,
na ktorú sa žalovaný v 2. rade odvolával a vykonanie zátopovej skúšky nebolo ani predmetom cenovej
ponuky 2011013. K námietke žalovaného v 2. rade, že pri aplikácii tekutej gumy nebol nastriekaný
antireflexný náter, žalobca uviedol, že žalovanému v 2. rade bola predložená cenová ponuka XXXXXXX

zo dňa 19.02.2011, ktorá obsahuje popis jednotlivých činností vykonania diela. Antireflexný náter je v
cenovej ponuke uvedený ako voliteľná položka, a preto tento náter nebol žalobcom zrealizovaný a ani
účtovaný faktúrou zo dňa 17.03.2011.

SvedokS.H.,ktorýpracujeprežalovanéhov2.radeastarásaonehnuteľnýmajetokaovšetkystavebné

aktivity, v konaní uviedol, že bol prítomný na stretnutí, kde došlo k ústnemu uzatvoreniu zmluvy o dielo
medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade. Strany si vtedy dohodli fixný termín realizácie diela, ako aj to,
že súčasťou realizovaného diela má byť aj vrchná antireflexná vrstva, a že dielo má byť protokolárne
odovzdané za účasti svedka. Na prebratie diela však nebol prizvaný ani on ani konateľ žalovaného v
2. rade. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či je podľa jeho názoru možné vykonať dielo, ktoré sa

vykonávalo v dňoch 15.-16.03.2011, a to vrátane vykonania zátopovej skúšky odpovedal, že zátopová
skúška sa nedá vykonať za jeden deň. K otázke právneho zástupcu žalobcu, akým spôsobom chcel
urobiť zátopovú skúšku, keď bola zrealizovaná iba polovica strechy, resp. ako chcel napustiť vodu na tú
druhú polovicu strechy, ktorá nebola zrealizovaná, sa vyjadriť nevedel.

Z objednávky zo dňa 14.03.2011 (č.l. 10) súd zistil, že žalovaný v 2. rade si u žalobcu objednal opravu
strechy - kaviareň Hotel Družba na základe telefonického dohovoru s termínom dodania 15.-16.3.2011.

Z objednávky zo dňa 14.03.2011 (č.l. 11) súd zistil, že žalobca si u žalovaného v 1. rade objednal
prípravné a aplikačné práce na objekte - Hotel Družba v Michalovciach v termíne od 14.03.2011.

otel Družba - v Michalovciach v termíne od 14.3.2011.

Z cenovej ponuky XXXXXXX (č.l.156) súd zistil, že žalobca dňa 19.02.2011 vyhotovil cenovú ponuku na

hydroizoláciu strechy hotela Družba vo výške 12.485,40 eur. Položka antireflexný náter bola voliteľná,
preto pri tejto položke nie je uvedená suma.

Z protokolu o odovzdaní a prevzatí diela (č.l. 12) súd zistil, že žalobca odovzdal žalovanému v 2. rade
dielo (strecha nad kaviarňou 693 m2) s hodnotením bez závad, avšak s poznámkou, že pokiaľ nebude

vykonaná izolácia kompletnej strešnej krytiny, je možnosť zatekania ostatných nezaizolovaných plôch
strechy. Z prehlásenia objednávateľa vyplýva, že dielo považuje za riadne vykonané a ako také ho
prijíma. Preberací protokol bol podpísaný dňa 17.3.2011 za objednávateľa p. S. F. a za dodávateľa
konateľom žalobcu.

Z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 17.03.2011 (č.l. 13) súd zistil, že žalobca dňa 17.03.2011 vystavil
žalovanému faktúru za „gumenný nástrek strachy nad kaviarňou hotela Družba v celkovej rozlohe 693
m2 na základe objednávky zo dňa 14.03.2011“ na sumu 12.701 eur so splatnosťou dňa 24.03.2011.

Z reklamácie zo dňa 16.05.2011 (č.l. 130) súd zistil, že žalovaný v 2. rade reklamoval u žalobcu

izolačnéprácevykonanénastrechehotelaDružbavMichalovciachzdôvodu,žeajnapriekdvojnásobnej
oprave neustále dochádza k pretekaniu strechy. Zároveň uviedol, že došlo k značnému poškodeniu
sadrokartónu, ktorý musel dať vymeniť a vymaľovať stropy v kaviarni.Zo Zmluvy o dielo č. 125 zo dňa 21.01.2011 (č.l. 240) súd zistil, že táto bola uzavretá medzi žalovaným
v 2. rade ako objednávateľom a spoločnosťou Stavozemix s.r.o. ako zhotoviteľom. Predmetom zmluvy
bola rekonštrukcia v Hoteli Družba 4 a 5 poschodie vrátane kongresovej sály.

Na č.l. 126 sa nachádza špecifikácia prác aj s cenou za práce týkajúca sa predmetnej zmluvy o dielo,
z ktorej vyplýva, že cena za celé dielo v zmysle zmluvy o dielo č. 125 bola stanovená vo výške 198.550
eur bez DPH. V rámci rekonštrukcie kongresovej sály sa mali uskutočniť nasledovné práce, sadrokartón
stropy, penetrácia stropov a stien, protiprašný náter, syntetické nátery a pokládka kobercov v celkovej

sume 9.149 eur bez DPH (viď cenový rozpis č.l. 128).

Dňa 31.05.2011 spoločnosť K. s.r.o. ako zhotoviteľ diela vystavila faktúru č. XXXXXXX, ktorou
fakturovala žalovanému v 2. rade sumu za vykonané práce v zmysle vyššie uvedenej zmluvy o dielo č.
125 vo výške 238.260 eur aj s DPH. Žalovaný v 2. rade dňa 16.08.2011 predmetnú sumuu hradil, o čom
svedčí príjmový pokladničný doklad (č.l. 127).

Z objednávky č. X/XXXX zo dňa 16.05.2011 (č.l. 129) súd zistil, že žalovaný v 2. rade si objednal u
spoločnosti Stavozemix s.r.o. opravu sadrokartónových podhľadov a maľovanie v kaviarni Hotela M.
(kongresová sála).

Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej ObZ), zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať
určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 536 ods. 3 ObZ, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob
jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Podľa § 537 ods. 1 ObZ, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo
v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z
povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.
Podľa § 537 ods. 2 X., objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.

Podľa § 538 ObZ, zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo z povahy
diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť, akoby dielo
vykonával sám.

Podľa § 546 ObZ, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú
spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu
platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo
v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

Podľa § 548 ods. 1 ObZ , objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v
zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním
diela.

Podľa § 554 ods. 1 ObZ, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a

odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto
zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ
objednávateľa, aby prevzal dielo.

Podľa § 554 ods. 3 ObZ, ak zmluva neurčuje miesto odovzdania a ani povinnosť zhotoviteľa odoslať

predmet diela, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, v ktorom sa podľa zmluvy malo dielo vykonávať; ak
v zmluve nie je toto miesto určené, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, o ktorom objednávateľ vedel
alebo musel vedieť v čase uzavretia zmluvy, že v ňom bude zhotoviteľ dielo vykonávať.

Podľa § 554 ods. 6 ObZ, ak o to požiada ktorákoľvek strana, spíše sa o odovzdaní predmetu diela

zápisnica, ktorú podpíšu obe strany.

Podľa § 555 ods. 1 ObZ, ak zmluva nezahŕňa povinnosť zhotoviteľa predmet diela odoslať, splní
zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať dielo, ak umožní objednávateľovi nakladať s predmetom dielariadne vykonaným v mieste ustanovenom v § 554. Ak záväzok zhotoviteľa zahŕňa vykonať montáž ním
zhotovenej, opravenej alebo upravenej veci, je záväzok splnený riadnym vykonaním tejto montáže.

Podľa § 560 ods. 1, 2, 3 ObZ, dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému
v zmluve. Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania ( § 554); ak však
nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto
prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto
záruky. Zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v odseku 2, ak boli spôsobené

porušením jeho povinností.

Predtým ako sa súd zaoberal samotným predmetom konania, bolo potrebné vysporiadať sa s podaním
doručeným súdu faxom dňa 02.04.2012, doplneným poštou dňa 10.04.2012, v ktorom žalovaný v 2. rade
namietal miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Trnava z dôvodu, že táto bola určená podľa § 85 ods.
4 O.s.p. (podľa miesta podnikania žalovaného v 1. rade), avšak žalovaný v 1. rade je však účastníkom

tohto konania len na základe výslovne účelovej právnej konštrukcie sformulovanej žalobcom v obsahu
žalobného návrhu.

Podľa § 105 ods. 1 O.s.p., súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88. Ak však navrhovateľ vystupuje
v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca, súd skúma

miestnu príslušnosť aj podľa § 84 až 87. Súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať o veci
samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý
účastníkovi patrí.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že súd z úradnej povinnosti skúma, či je daná podmienka miestnej

príslušnosti súdu. Súd zásadne skúma iba osobitnú výlučnú miestnu príslušnosť podľa § 88 O. s. p.
Výnimočne súd skúma miestnu príslušnosť podľa § 84 až § 87 O. s. p. (všeobecná miestna príslušnosť a
osobitnápríslušnosťdanánavýber),atovtedyaknavrhovateľvystupujevrôznychveciachopätovneako
navrhovateľ, alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca. Z časového hľadiska súd zásadne skúma
miestnu príslušnosť prv, než začne konať vo veci samej. Ak súd začne konať vo veci samej, miestnu

príslušnosť môže skúmať len na námietku účastníka, ak je uplatnená pri prvom úkone, ktorý účastníkovi
patrí. Za začatie konania vo veci samej sa spravidla považuje otvorenie pojednávania a výzva
súdu na prednesenie návrhu (žaloby). Prvým úkonom účastníka v zmysle § 105 ods. 1 O.s.p.
je ten úkon, ktorým účastník po prvý raz mal možnosť v konaní procesným spôsobom reagovať (napr.
vyjadrenieknávrhu,odvolanieprotiuzneseniuonariadenívýkonurozhodnutia,podanieodporu).Aksúd,

ktorý nebol miestne príslušný, nepostúpil vec inému súdu a začal konať vo veci samej a ani účastník túto
nepríslušnosť nenamietal pri svojom prvom úkone, ktorý mu patril, nedostatok tejto podmienky konania
(miestnej nepríslušnosti) sa považuje za odstránený. (viď uznesenie NS SR č.k. 4Ndob 30/2012 zo dňa
30.11.2012)

Súd zistil, že v predmetnej veci sa nejedná o žiadny prípad podľa § 88 O. s. p., ktorý upravuje
výlučnú miestnu príslušnosť súdu na konanie v prípadoch v ňom taxatívne vymedzených. Platí, že
súd skúma miestnu príslušnosť výnimočne aj podľa § 84 až § 87 O. s. p., napr. aj vtedy ak miestnu
príslušnosť namieta účastník konania pri prvom úkone, ktorý mu patrí. V danom prípade síce žalovaný
v 2. rade namietal miestnu príslušnosť, avšak namietal ju až podaním zo dňa 02.04.2012, pričom dňa

31.10.2011 sa vyjadroval k žalobnému návrhu. Z uvedeného je zrejmé, že námietka žalovaného o
miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Trnava nebola uplatnená pri jeho prvom úkone. Žalovaný v 2.
rade opätovne vzniesol námietku na pojednávaní dňa 07.06.2012, kde mu súd oznámil, že bude vo veci
konať, nakoľko je príslušný. Miestna príslušnosť Okresného súdu Trnava bola daná a určená podľa § 85
ods. 4 O.s.p., t.j. podľa miesta podnikania žalovaného v 1. rade, ktoré sa nachádza v obvode tunajšieho

súdu (na adrese Radlinského 1, Trnava)

Podľa § 85 ods. 4 O.s.p., všeobecným súdom v obchodných veciach je súd, v ktorého obvode má
odporca svoje sídlo, a ak nemá svoje sídlo, súd, v ktorého obvode má miesto podnikania. Ak odporca
nemá ani miesto podnikania, je všeobecným súdom súd, v ktorého obvode má odporca svoje bydlisko.

Súd na záver k námietke dodáva, že ak by aj žalovaný v 2. rade vzniesol námietku miestnej príslušnosti
pri prvom úkone, ktorý mu patrí, nebolo by možné vyhovieť jej, nakoľko neobsahovala relevantné
skutočnosti, napr. že tunajší súd nie je príslušný z dôvodu, že ani jeden zo žalovaných nemá miestopodnikania alebo sídlo v obvode tunajšieho súdu. Žalovaný v 2. rade námietku totiž odôvodňoval tým,
že žalovaný v 1. rade je účastníkom konania len na základe výslovne účelovej právnej konštrukcie
sformulovanejžalobcomvobsahužalobnéhonávrhu.Ztejtonámietkyskôrvyplýva,ženapádaanamieta

pasívnu legitimáciu žalovaného v 1. rade. Na základe tohto dôvodu preto nemožno súhlasiť s námietkou
miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu, ale takýto dôvod je spôsobilý viesť k zamietnutiu žaloby voči
žalovanému v 1. rade, ak zistí, že žaloba je voči nemu nedôvodná.

Následne súd po vykonanom dokazovaní, keď sa súd oboznámil so všetkými listinnými dôkazmi

predloženými účastníkmi konania, výpoveďami účastníkov konania aj svedka, dospel k nasledujúcim
záverom:

V prejednávanej veci mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade vznikol záväzkový
vzťah, a to titulom uzatvorenia zmluvy o dielo. Predmetná zmluva bola medzi účastníkmi uzatvorená v
ústnejforme,avšakjejuzavretiesúdnerozporoval,nakoľkoObchodnýzákonníknevyžaduje,abyzmluva

o dielo mala písomnú formu a ani jej uzavretie v ústnej forme nesankcionuje neplatnosťou. Samotné
uzavretie zmluvy o dielo nerozporovali ani jej účastníci.

Medzi účastníkmi (žalobcom a žalovaným v 2. rade) bolo v konaní sporné samotné vykonanie diela a
prevzatie diela.

Žalovaný v 2. rade namietal, že dielo nebolo odovzdané ani včas ani riadne, že pri realizácii diela nebol
dodržaný technologický postup a nebol nastriekaný antireflexný náter. K odovzdaniu diela malo podľa
jeho tvrdení dôjsť dňa 16.03.2011, až po vykonaní zátopovej skúšky, za účasti svedka Pavla Németha,
pričom osobou oprávnenou k prevzatiu diela mal byť sám konateľ žalovaného v 2. rade.

Keďže dielo nebolo zrealizované riadne a včas v lehote do 16.03.2011, vzhľadom na fixnú povahu
záväzku, žalovaný v 2. rade má za to, že došlo priamo zo zákona k účinnému odstúpeniu od zmluvy
začiatkom omeškania dlžníka, a to dňa 17.03.2011. Súd však nemal v konaní za preukázané, že by v
danom prípade došlo k uzavretiu tzv. fixnej zmluvy, nakoľko toto tvrdenie nevyplýva zo žiadneho dôkazu

predloženého súdu. Obchodný zákonník upravuje fixné zmluvy v ustanovení § 349 ods. 3, podľa ktorého
ak z obsahu zmluvy vyplýva, že veriteľ nemá záujem na splnení záväzku po dobe určenej pre jeho
plnenie, nastanú účinky odstúpenia od zmluvy začiatkom omeškania dlžníka, ak veriteľ neoznámi pred
touto dobou, že trvá na plnení záväzku. Z objednávky č.l. 10 však nevyplýva, že by žalovaný v 2. rade
nemal záujem na splnení záväzku po dobe určenej na jeho plnenie. Práve naopak, sám žalovaný v

2. rade spochybnil svoje tvrdenia o uzavretí fixnej zmluvy, keď v konaní preukazoval, že si u žalobcu
uplatňoval nároky z vád realizovaného dielo a žiadal o odstránenie nedostatkov. Súd v tejto súvislosti
poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR Rv II 317/29 zo dňa 17.01.1930, ktorý dospel k záveru,
že „Fixními obchody jsou obchody, u nichž z doslovu smlouvy nebo z okolností případu lze souditi na
úmysl a na vůli stran, by určení času bylo podstatnou součástí dodací smlouvy v ten způsob, že pozdější

dodání, než v ujednané době, nesmí býti ani požadováno, ani plněno.“ Ak by bol teda žalovaný v 2.
rade presvedčený o tom, že medzi ním a žalobcom bola uzavretá fixná zmluva o dielo, nebol by žalobcu
vyzýval na odstránenie nedostatkov diela. Okrem toho, žalovanému v 2. rade nič nebránilo, aby dňa
16.03.2011 (t.j. v deň, kedy malo dôjsť podľa jeho názoru k odovzdaniu diela) oznámil žalobcovi, že
vykonanie diela už nepožaduje, k čomu však nedošlo. V konaní bolo preukázané, že žalobca vykonal

dielo v dňoch 15.3.-16.03.2011, teda v zmysle objednávky žalovaného v 2. rade, pričom túto skutočnosť
potvrdil v konaní aj sám žalovaný v 2. rade aj žalovaný v 1. rade. Keďže žalobca vykonal dielo podľa
názoru súdu riadne a včas, nemohlo dôjsť k omeškaniu s vykonaním diela, a teda nenastali priamo zo
zákona účinky odstúpenia žalovaného v 2. rade od zmluvy. V tejto súvislosti sa súd v plnom rozsahu
stotožnil s argumentáciou žalobcu, na ktorú týmto aj odkazuje, že aj keby pripustil možnosť, že došlo zo

strany žalovaného v 2. rade k odstúpeniu od zmluvy, poukazujúc na § 351 ods. 2 ObZ, táto skutočnosť
by nezbavovala žalovaného v 2. rade povinnosti vrátiť plnenie, ktoré od žalobcu prijal (napr. materiál
zabudovaný do strechy).

Žalovaný v 2. rade tiež namietal, že žalobca nedisponuje príslušným podnikateľským oprávnením

na realizáciu tekutej gumy hydroizolácie. Bez toho, aby sa súd bližšie zaoberal touto námietkou, a
teda skúmal, do akej skupiny živností patrí gumený nástrek strechy, a či žalobca mal alebo nemal
podnikateľské oprávnenie na túto činnosť, je nespochybniteľné, že žalobca dielo vykonal (či už so
závadami alebo bez závad), ktorú skutočnosť žiadna zo strán nerozporovala, pričom o vykonaní dielasvedčí aj fotodokumentácia strechy (č.l. 233-236). Súd poukazuje na ustanovenie § 3 ods. 1 ObZ, v
zmyslektoréhoplatnosťprávnehoúkonuniejedotknutátým,žesaurčitejosobezakázalopodnikaťalebo
že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie. Predmetné ustanovenie rieši situáciu, keď právnická

osobaalebofyzickáosobapodnikáneoprávnene.Podpojemneoprávnenépodnikaniezákonsubsumuje
dva prípady. Prvým je prípad, keď konkrétna osoba má zákaz podnikať (zákaz činnosti rozsudkom súdu
v trestnom konaní, pozastavenie živnosti rozhodnutím živnostenského úradu v správnom konaní, zákaz
podnikať pre určité osoby môže vyplynúť aj zo zákona). Druhým prípadom neoprávneného podnikania
je prípad, keď konkrétna osoba podniká bez oprávnenia podnikať, t.j. keď právnická osoba alebo

fyzická osoba vykonáva podnikateľskú činnosť bez toho, aby mala na jej výkon príslušné oprávnenie,
ak ho zákon vyžaduje (napr. podľa živnostenského zákona), ako aj prípady, keď osoba pri výkone
podnikateľskej činnosti nerešpektuje rozsah oprávnenia na podnikanie a vyvíja činnosť nad jeho rámec.
Zákon s neoprávneným podnikaním nespája neplatnosť právneho úkonu, ale v záujme ochrany tretích
osôb vytvára konštrukciu, že právny úkon osoby, ktorá podniká neoprávnene, je platný, a to bez ohľadu
na to, či strana vedela, že druhá strana podniká neoprávnene. Neplatnosti takéhoto právneho úkonu

sa nemôže dovolávať ani osoba, ktorá právny úkon robí, ani druhá strana, resp. osoba, voči ktorej
právny úkon smeruje. Nepôjde teda o právny úkon nedovolený, a teda absolútne neplatný v zmysle
§ 39 OZ. Ak by teda aj nastal prípad, že žalobca nemal oprávnenie podnikať, tým v zmysle vyššie
citovaného zákonného ustanovenia nie je dotknutá platnosť právneho úkonu - zmluvy o dielo. Okrem
toho, teoreticky, ak by aj bola vyslovená neplatnosť zmluvy o dielo, žalobcovi by vznikol nárok na

zaplatenie plnenia, a to titulom bezdôvodného obohatenia, nakoľko by došlo k plneniu bez právneho
dôvodu. Podľa § 457 a § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola
zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Musí sa vydať všetko,
čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie
spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Ohľadne prevzatia diela súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že dielo bolo
žalovanému v 2. rade odovzdané riadne, bez závad, keď bolo prevzaté zamestnancom žalovaného v 2.
radenazákladeprotokoluoprevzatídiela,ktorýbolriadnepodpísanýaopatrenýpečiatkoužalovanéhov
2. rade. S tvrdením žalovaného v 2. rade, že jeho zamestnanec p. S. F. nebol oprávnený predmetné dielo

prevziať, a preto k riadnemu odovzdaniu nedošlo, sa súd nestotožnil. Súd v plnom rozsahu odkazuje na
argumentáciou žalobcu, ktorý poukázal na ustanovenie § 15 Obchodného zákonníka, podľa ktorého „kto
bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým
pritejtočinnostiobvykledochádza.Akosobasvojímkonanímprekročírozsahpovereniapodľaodseku1,
totokonaniepodnikateľazaväzujelenvtedy,aktretiaosobaoprekročenírozsahupoverenianevedelaas

prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť“, a na ustanovenie § 16 ObZ, podľa ktorého
„podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že
konajúca osoba na to nie je oprávnená.“ Pri prekročení rozsahu poverenia spojeného s určitou činnosťou
zákon ustanovuje, že taký úkon podnikateľa zaväzuje len v prípade, ak tretia osoba o prekročení
poverenia nevedela a ani nemohla vedieť, berúc do úvahy všetky okolnosti daného prípadu. Žalobca

v konaní uviedol, že kontaktnou osobou pri vykonávaní diela bol p. S. F., ktorý bol aj osobne prítomný
pri vykonávaní prác a s ktorým žalobca komunikoval, a to počas celej doby realizácie diela. O tom, že
p. S. F. je zamestnaný u žalovaného v II. rade ako skladník a že nie je oprávnený prevziať predmetné
dielo a podpísať protokol o prevzatí diela, ako tvrdí žalovaný v 2. rade, nemal žalobca vedomosť; mal za
to, že bol poverený na všetky úkony spojené s realizáciou diela. Podľa názoru súdu žalobca ako tretia

osoba, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípade (najmä na skutočnosť, že p. S. F. bol osobne prítomný
pri realizácii diela a bol kontaktnou osobou) nemohla vedieť, že koná s neoprávnenou osobou. Ak by
aj existovala nejaká pochybnosť, zákon chráni predovšetkým dobromyseľnosť obchodných partnerov,
v tomto prípade žalobcu..

Žalovaný v 2. rade v konaní namietal aj to, že pred odovzdaním diela sa mala vykonať odborná
tzv. zátopová skúška, ktorá vykonaná nebola, a aj z toho dôvodu nedošlo k riadnemu odovzdaniu
diela. Žalobca v konaní poprel, že by sa so žalovaným v 2. rade dohodli na vykonaní zátopovej
skúšky. K samotnému vykonaniu zátopovej skúšky žalobca uviedol, že žiadny právny predpis, vrátane
technických noriem neukladá povinnosť vykonať zátopovú skúšku, ktorá je iba jedným z typov tesnosti

povlakovej hydroizolácie na plochých strechách. O vykonaní zátopovej skúšky nehovorí ani webová
stránka žalobcu, na ktorú sa žalovaný v 2. rade odvolával a vykonanie zátopovej skúšky nebolo ani
predmetom cenovej ponuky 2011013. Nakoľko žalovaný v 2. rade nijakým spôsobom nepreukázal súdu,
že sa účastníci zmluvy o dielo dohodli na vykonaní zátopovej skúšky, jej nevykonanie nemôže maťza následok, že dielo nebolo riadne odovzdané. Navyše, ak úlohou žalobcu bolo vykonanie nástreku
len na časti strechy, súdu nie je zrejmé, akým spôsobom si žalovaný v 2. rade vykonanie tejto skúšky
predstavoval, resp. ako chcel vykonať zátopovú skúšku aj na tej časti strechy, ktorá nebola predmetom

zmluvy o dielo bez toho, aby hrozilo nebezpečenstvo zatekania.

Námietku žalovaného v 2. rade, že pri aplikácii tekutej gumy nebol nastriekaný antireflexný náter, súd
považuje za neopodstatnenú. Žalobca v konaní poprel, že by sa so žalovaným v 2. rade na tomto nátere
dohodli, preto logicky, náter nebol žalobcom ani realizovaný, ani účtovaný faktúrou zo dňa 17.03.2011.

Súd poukazuje na cenovú ponuku 2011013 zo dňa 19.02.2011 predloženú žalobcom, ktorá obsahuje
popis jednotlivých činností vykonania diela. Antireflexný náter je v cenovej ponuke uvedený ako voliteľná
položka, to znamená, že žalovaný v 2. rade sa mohol rozhodnúť, či si náter objedná alebo nie. Žalovaný
v 2. rade však súdu nepreukázal, že by si objednal u žalobcu aj antireflexný náter.

Žalovaný v 2. rade tvrdil, že cenu za dielo neuhradil, nakoľko dielo malo vady. S faktúrou žalobcu

nesúhlasil, a preto mu ju vrátil. Vrátenie faktúry žalobcovi však žalovaný v 2. rade nepreukázal, hoci
tvrdil, že predloží súdu dôkaz o jej vrátení. K uvedenému súd dáva do pozornosti uznesenie NS SR
sp. zn. 5 Cdo 242/2010 z 21.08.2012, v zmysle ktorého splatnosť ceny diela nastáva až po skončení
diela, teda súčasne s odovzdaním a prevzatím diela, ak nie je medzi zmluvnými stranami dohodnuté
inak (napr. dojednanie, že objednávateľ časť ceny diela uhradí až po odstránení vád). Ak sa teda

predmet diela nachádza u zhotoviteľa, vzniká objednávateľovi povinnosť zaplatiť cenu diela v čase,
kedy mu je zhotovené dielo odovzdané. Na splatnosť ceny riadne prevzatého diela potom nemá vplyv
skutočnosť, že dielo v čase plnenia (prevzatia veci objednávateľom) vykazuje vady. V takomto prípade
vzniká objednávateľovi právo zo zodpovednosti zhotoviteľa za vady diela. Zhotoviteľ má teda právo na
zaplatenie ceny diela nielen v prípade, že dielo bolo vykonané v zmysle zmluvy riadne (bez vád) a v

dohodnutom čase, ale aj v prípade, ak objednávateľ prevzal dielo, ktoré v čase plnenia vykazovalo vady.

Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd dospel k záveru, že žaloba bola voči žalovanému
v 2. rade podaná dôvodne, keď mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade vznikol
záväzkovo-právny vzťah, a to uzatvorením zmluvy o dielo, v zmysle ktorej sa žalobca ako zhotoviteľ

diela zaviazal vykonať pre žalovaného v 2. rade práce spočívajúce v aplikovaní gumeného nástreku na
strechu nad kaviarňou hotela Družba o celkovej výmere 693 m2 a žalovaný v 2. rade ako objednávateľ
diela sa zaviazal zaplatiť cenu za ich vykonanie. Napriek skutočnosti, že žalobca vykonal dielo včas
a riadne (keď v konaní nebolo preukázané, že by dielo vykazovalo nedostatky), žalovaný v 2. rade
si svoju zmluvnú povinnosť nesplnil, a doposiaľ neuhradil svoje splatný záväzok v rozsahu uplatnenej

pohľadávky 12.701 eur s príslušenstvom. Súd preto žalobe vyhovel spôsobom uvedeným vo výroku I.
tohto rozhodnutia.

Podľa § 365 ods. 1 ObZ v znení účinnom do 31.01.2013, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a
včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne

iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania
veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 ObZ v znení účinnom do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve.

Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov
občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno
dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, účinným do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Pri posudzovaní nároku žalobcu na požadované (zákonné) úroky z omeškania vychádzal súd zo

skutočnosti, že zo strany žalovaného v 2. rade nedošlo k úhrade ceny za dielo v lehote splatnosti
uvedenej na faktúre. Žalovaný v 2. rade sa s úhradou faktúry, ktorou mu bola vyúčtovaná suma 12.701
eur, dostal do omeškania deň nasledujúci po splatnosti faktúry, t.j. dňa 25.03.2011. Pri určení výšky
úrokov z omeškania súd vychádzal zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnejk prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu ku ktorej pripočítal 8 percentuálnych bodov, t.j.
ku dňu 25.03.2011 bola stanovená vo výške 1 % ročne (úroky z omeškania vo výške 9 %). Nakoľko
vyčíslenie úrokov z omeškania bolo v súlade so zákonom, súd i v tejto časti žalobe vyhovel.

Žalobcasvojnárokvočižalovanémuv1.radeodôvodňovalskutočnosťou,žemedzinimibolauzatvorená
ústna dohoda, na základe ktorej sa žalovaný v 1. rade zaviazal uhradiť žalobcovi cenu zhotoveného
diela, ak bude dielo vykonané vadne a žalovaný v 2. rade odmietne uhradiť faktúru vystavenú žalobcom.
Žalovaný v 1. rade toto tvrdenie žalobcu poprel a uviedol, že je nepravdivé, nakoľko so žalobcom

dohodu s takýmto ani podobným obsahom neuzavrel, ani ústne, ani písomne. Súd sa stotožnil s
argumentáciou právneho zástupcu žalovaného v 1. rade, že existencia, resp. neexistencia takejto
dohody je úplne irelevantná, nakoľko podmienkou uhradenia faktúry ním samotným by bolo vadné
vykonanie diela. Žalobca však sám v žalobe uvádza, že predmetné dielo bolo vykonané riadne a
odovzdané bez závad. Takže ani prípadná existencia takejto dohody by nevytvárala nárok žalobcu
voči žalovanému v 1. rade na zaplatenie žalovanej sumy. Navyše, z tvrdení žalobcu obsiahnutých v

žalobe vyplýva, že údajne malo dôjsť k vzniku ručiteľského záväzku, kedy sa žalovaný v 1. rade (ručiteľ)
mal zaviazať, že uspokojí pohľadávku žalobcu (veriteľa), ak žalovaný v 2. rade (dlžník) nesplní svoj
záväzok zaplatiť cenu za dielo. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 303 ObZ, podľa
ktorého kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok,
stáva sa dlžníkovým ručiteľom. Ručenie je spôsob zabezpečenia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi

resp. zabezpečovací prostriedok, ktorého podstata spočíva v tom, že ručiteľ sa veriteľovi zaviaže, že
mu uhradí určitý záväzok, pokiaľ tento záväzok nebude riadne splnený dlžníkom. Vyhlásenie ručiteľa
voči veriteľovi je jednostranným právnym úkonom, ktorý zakladá vznik ručenia. Ručiteľovo vyhlásenie
musí spĺňať formálne aj obsahové náležitosti. Z hľadiska formy musí byť dodržaná písomná forma, ktorá
je podmienkou platnosti vyhlásenia. Ústne vyhlásenie zákon nepripúšťa. Vyhlásenie je jednostranným

právnym úkonom toho, kto ručenie ponúka, a preto musí spĺňať aj všetky všeobecné požiadavky na
platnosť právneho úkonu. Z hľadiska obsahu musí preto vyhlásenie obsahovať určenie dlžníka, veriteľa
a ručiteľa tak, aby nevznikla pochybnosť, o ktoré osoby ide. Z vyhlásenia musí byť tiež zrejmé, o aký
záväzok ide, teda ktorý záväzok má byť zabezpečený ručením. Dôležitá je jeho presná identifikácia z
hľadiska jeho obsahu a rozsahu, ale aj právneho dôvodu. Zákon tiež vyžaduje, aby vyhlásenie celkom

jednoznačne obsahovalo záväzok ručiteľa, že ak dlžník svoj záväzok nesplní, splní ho veriteľovi ručiteľ.
Splnenie tejto požiadavky je prvoradé v tom zmysle, že je nevyhnutné, aby úmysel ručiteľa prijať na seba
ručiteľský záväzok bol celkom jednoznačný. Predmetné ustanovenie je kogentné, strany ho nemôžu
vylúčiť, ani sa od neho odchýliť. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal súdu oprávnenosť svojho
nároku voči žalovanému v 1. rade, keď súdu nepredložil písomné vyhlásenie ručiteľa - žalovaného v 1.

rade o prevzatí záväzku v zmysle § 303 ObZ, neuniesol tak dôkazné bremeno, a preto súd dospel k
záveru, že žaloba je voči žalovanému v 1. rade neopodstatnená, a preto ju voči nemu ako nedôvodnú
zamietol.

Súd vo vzťahu k vzájomnému návrhu, ktorým si žalovaný v 2. rade uplatnil voči žalobcovi sumu

10.978,80 eur titulom náhrady škody uvádza, že tento považuje za nedôvodný. Žalovaný v 2. rade
uviedol, že v dôsledku vadne vykonaného diela žalobcom mu vznikla škoda, ktorá spočívala v poškodení
sadrokartónu ako aj koberca v kongresovej sále. Vzhľadom na jeho záväzky, ktoré mal z prijatých
objednávok bol nútený prikročiť k rekonštrukcii kongresovej sály, ktorú rekonštrukciu vykonala stavebná
firma Stavozemix, s.r.o. V tom čase mal s touto firmou uzavretú zmluvu o dielo č. 125 zo dňa 21.01.2011.

Súd z predloženej zmluvy o dielo č. 125 zo dňa 21.01.2011 zistil, že jej predmetom bola okrem iného aj
rekonštrukcia kongresovej sály. V čase uzatvorenia tejto zmluvy dňa 21.01.2011 sa ale ešte nevedelo,
že táto bude poškodená, čo znamená, že žalovaný v 2. rade mal v úmysle rekonštruovať kongresovú
sálu dávno predtým, ako došlo k zatečeniu, t.j. potreba rekonštrukcie kongresovej sály nebola vyvolaná
zatečením vody, ale táto potreba tu zrejme existovala už dňa 21.01.2011, kedy došlo k uzavretiu zmluvy

o dielo č. 125. Nakoľko súd v konaní nemal za preukázané, že by rekonštrukcia kongresovej sály (ktorá
bola dohodnutá už dňa 21.01.2011) nejakým spôsobom súvisela s vykonaním diela, ktoré je predmetom
tohto konania, vzájomný návrh žalovaného v 2. rade ako nepreukázaný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v súlade s § 151

ods. 3 O.s.p.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.