Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 18, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/430/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415211106
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6415211106.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy

Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci žalobcu: VH
Autoservis, s. r. o., Zvolen, Rákoš 9034/5, IČO: 36668605, zastúpený JUDr. Oskar Chnápko, advokát
KOVAL & spol. advokátska kancelária, Banská Bystrica, Komenského č. 3, proti žalovanému: D.. M. Q.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom B. V., A. Q. XX/XX, zastúpený JUDr. Evou Michalenkovou, advokátkou, so
sídlom Kuzmányho 5, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 856,26 € s prísl. o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 18C/34/2015 zo dňa 10. 03. 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 856,26 € spolu s
úrokom z omeškania vo výške 4,75% ročne zo sumy 623,45 € od 13.11.2012 do zaplatenia a s úrokom
z omeškania vo výške 4,50% ročne zo sumy 232,81 € od 04.09.2103 do zaplatenia, všetko v lehote 3
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (prvý výrok).
Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% (druhý výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že sa žalobca domáhal zaplatenia sumy
vo výške 856,26 € s prísl. Žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ uzavreli ústnou formou
spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, predmetom zmluvy bolo vykonanie
servisných prác na motorovom vozidle Wolkswagen Passat, ŠPZ XXX AL, ktoré žalovaný pristavil
do jeho sídla. Následne si splnil svoju povinnosť riadne a včas a za vykonané servisné práce vystavil
žalovanému faktúru č. DF121563 zo dňa 29.10.2012, splatnú dňa 12.11.2012 na sumu 623,45 € ako aj

faktúru č. DF131012 zo dňa 20.08.2013 na sumu 232,81 €, pričom žalovaný takéto faktúry neuhradil.
Žalovaný nikdy u neho nereklamoval žiadne vady vykonaných prác a poskytnutých služieb, žalovaný
mu nedoručil žiadny list v ktorom by reklamoval vady.

3. Žalovaný uviedol, že podaná žaloba vychádza z neúplných a nedostatočne preukázaných
skutočností.Niejesporné,žežalobcoviodovzdalnaopravumotorovévozidloVWPassatsautomatickou
prevodovkou, pričom ním popísaná vada bola mäkkosť brzdového pedálu, ktorý klesal až na podlahu

a nebolo možné preto korektne zaradiť režim automatickej prevodovky. Úlohou žalobcu bolo opraviť
vozidlo po vykonaní riadnej diagnostiky, pričom žalobca síce vykonával akési činnosti avšak ich
výsledkom nedošlo k odstráneniu závady. Vadou nebola vada brzdového systému ani prevodovky
samotnej, ale vada riadiacej jednotky automatickej prevodovky. Túto skutočnosť, žalobca nezistil apostupoval podľa názoru žalovaného metódou pokus - omyl bez toho, aby mu bolo zrejmé, čo má vlastne
urobiť. Považoval nárok žalobcu za nedôvodný, z dôvodu, že žalobca nesprávne diagnostikoval a ani
neodstránil pôvodnú závadu, ktorá sa prejavovala ako závada brzdového systému a takýmto konaní mu

vznikla viacnásobne vyššia škoda ako si nárokuje žalobca minimálne 1.700 € naviac spolu minimálne
priame náklady 3 100 €, čo sa približuje zostatkovej hodnote vozidla. Zo strany žalobcu bola vykonané
zlá diagnostika a preto bol nútený si motorové vozidlo dať opraviť v inom servise. Žalovaný uviedol, že
mu najprv opravovali poruchu bŕzd s tým, že tri týždne po oprave zistil závadu na brzdách a preto auto
vrátil do autoservisu ako reklamáciu. Pokiaľ ide o predmetné faktúry, ktorými boli vyúčtované opravy zo

strany žalobcu, tak obidve tieto faktúry spochybňuje. Pokiaľ ide o faktúru na sumu 232,81 €, tak žalovaný
uviedol, že si vyúčtovali faktúru za opravu jeho auta, hoci auto už vtedy bolo 2 mesiace opravené a
to v inom servise. Pokiaľ ide o faktúru na sumu 623,45 €, tak vo chvíli vystavovania takejto faktúry
nevedel on a ani žalobca, že išlo o zbytočnú opravu, pretože bola zle diagnostikovaná porucha. Žalovaný
tiež poukázal na skutočnosť, že v dôsledku nesprávne vykonanej opravy mu vznikli náklady u iného
autoservisu, čo je uvedené aj v liste zo dňa 11.12.2013 a tieto náklady predstavovali sumu 1.280 € a

celkovo to bola suma 1.700 €, ktoré musel zaplatiť navyše.
.
4. Okresný súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu zistil skutkový stav veci, ktorý posúdil
podľa § 652 ods. 1, 2, § 653 ods. 1, § 654 ods. 1, 2, § 655 ods. 1, 2,52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho
zákonníka.

5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že strany sporu uzavreli zmluvu
o dielo podľa Občianskeho zákonníka a to zmluvu o oprave veci - motorového vozidla, pričom medzi
stranami sporu ide o spotrebiteľský právny vzťah. Následne preskúmal nárok žalobcu, ktorý si uplatňoval
z titulu faktúry zo dňa 29.10.2012 vo výške 623,45 € ako aj z titulu faktúry zo dňa 20.8.2013 vo výške

232,81 € a dospel k názoru, že ten je dôvodný, pretože medzi stranami sporu vznikol záväzkový
vzťah na základe ktorého žalobca vykonal opravu motorového vozidla žalovaného a tomu vznikla
povinnosť zaplatiť za takúto opravu cenu. Medzi stranami sporu nebola sporná existencia takéhoto
záväzkového vzťahu ako aj skutočnosť, že došlo k vykonaniu opráv na motorovom vozidle žalovaného
s tým, že žalovaný si prevzal svoje motorové vozidlo po vykonanej oprave dňa 29.10.2012 a zároveň

odovzdal žalobcovi motorové vozidlo na opravu dňa 26.11.2012. Sporná bola skutočnosť či oprava
bola vykonaná žalobcom riadne, nakoľko žalovaný tvrdil, že takáto oprava bola vykonaná na základe
zlej diagnostiky a práce, ktoré vykonal žalobca neodstránili závadu na motorovom vozidle. Zhotoviteľ
- žalobca zodpovedná za vady za vykonanú opravu, ktoré nastanú počas záručnej doby s tým, že
tá je 3 mesačná, pokiaľ žalobca neposkytne dlhšiu záručnú dobu. Ide o prekluzívnu lehotu a ak si

žalovanýneuplatnívzáručnejdobevadytakjehoprávozanikne.Akovyplývazvykonanéhodokazovania
tak žalobca odovzdal po vykonaní dojednaných prác žalovanému motorové vozidlo. Pokiaľ ide o list
žalovaného zo dňa 15.11.2012, ktorý predložil žalovaný a ktorý adresoval žalobcovi a vytýkal v ňom
vady v súvislosti s vykonanou opravou tak okresný súd poukazal na skutočnosť, že žalovaný nepredložil
žiadny listinný doklad o tom, že by takýto list, ktorým si uplatnil svoje práva z vád doručil žalobcovi

nakoľko ten poprel, že by mu žalovaný doručil takýto list. Žalovaný nerozporoval rozsah vykonaných
prác, ktoré boli vyfaktúrované jednotlivými faktúrami. Okresný súd preto z uvedených dôvodov uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 856,26 € s prísl. nakoľko žalobca predloženými dôkazmi
preukázal dôvodnosť svojho nároku s tým, že žalovaný si riadnym spôsobom a včas neuplatnil u žalobcu
nároky z vád z titulu vykonaných servisných prác a preto mu takéto právo zaniklo. Keďže žalovaný

nezaplatil predmetné faktúry v lehote súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v zmysle § 517
Občianskeho zákonníka a to dňom nasledujúcim po splatnosti faktúr.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal ich náhradu strane
sporu - žalobcovi voči žalovanému v rozsahu 100% nakoľko ten bol úspešný v celom rozsahu.“

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný v súlade s § 355 ods. 1 CSP, v lehote
v súlade s § 362 ods. 1 CSP, navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že súd návrh zamietne
a prizná žalovanému náhradu trov konania.

8. Odvolanie odvolateľ podal v súlade s § 365 ods. 1 písm. f/, h/. CSP. Uviedol, že pohľadávka
žalobcu zanikla v dôsledku započítania zo strany žalovaného listom zo dňa 11. 05. 2017. Žalovaný
listom zo dňa 11. 05. 2017 započítal svoju pohľadávku z titulu náhrady škody voči žalobcovi za
neodstránenie vytýkanej vady na motorovom vozidle, ktorú má vo výške 2 639,50 €, pričom ide osúčet dvoch vyúčtovaných opráv na poruche riadiacej jednotky automatickej prevodovky na vozidle.
Opravu žalovanému vyúčtoval autoservis Kastler na základe zákazky č. 9911959 a č. 9912161. Svoju
pohľadávku započítava do výšky pohľadávky žalobcu, v dôsledku čoho nastal zánik oboch pohľadávok.

9. Odvolateľ uviedol, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a následne z nich vyvodil chybné právne závery a posúdenie veci. Podľa zmluvy o oprave a
úprave veci žalovaný ako objednávateľ mal právo na to, aby mu žalobca vykonal riadnu a bezchybnú
opravu. Je preukázané, a teda nesporné, že oprava poruchy na brzdovom pedáli bola vykonaná chybne,

lebo aj žalobca uznáva, že žalovaný sa opakovane dostavil do jeho autoservisu dňa 26. 11. 2012 a
reklamoval tú istú vadu. Žalovaný využil svoje právo reklamovať chybne vykonanú opravu nefunkčného
brzdového pedála na vozidle a to v priebehu trojmesačnej záručnej doby v zmysle ust. § 654 ods. 1
Obč. zák., prvá oprava sa uskutočnila dňa 29. 10. 2012 a opakovaná návšteva žalovaného s vytýkaním
vadnej opravy sa uskutočnila dňa 26. 11. 2012, keď pracovníci žalobcu navrhli žalovanému, že mu vadnú
automatickú prevodovku z vozidla vymontujú a nech si ju nechá opraviť v inom autoservise, ktorý sa

špecializuje na opravy automatických prevodoviek. Žalobca mal v súlade s § 655 ods. 1 OZ bezplatne
odstrániť vady v dohodnutej dobe, žalovaný žiadal, aby mu vady na neopravenej prevodovke odstránil
žalobca, tento však uviedol, že vadu nie sú schopní odstrániť. Žalobca nevedel odstrániť poruchu na
automatickej prevodovke a ani správne diagnostikovať príčinu poruchy, pričom vykonal úplne zbytočný
servis, zásah, o ktorý ani nežiadal a ktorý ani nijako bezprostredne nesúvisel s vytýkanou vadou a

vymenil predné a zadné brzdové kotúče a platničky, čo ale neodstránilo príčinu funkčnosti brzdového
pedálu a neskôr zistenú vadu riadiacej jednotky automatickej prevodovky, čo zistili aj technici v inom
servise v Dolných Vesteniciach. Autoservis Kastler v Dolných Vesteniciach vo vyjadrení zo dňa 12. 07.
2016 potvrdil, že autoservis žalobcu vo Zvolene nepostupoval pri oprave vozila žalovaného odborne,
nepostupoval podľa pokynov výrobcu vozidla, pri neodborne vykonanom servisnom zásahu poškodil

hriadeľ prevodovky a následkom toho došlo v priamej súvislosti aj k poškodeniu čerpadla prevodovky,
ktorú museli v Dolných Vesteniciach repasovať, čo spôsobilo vysoké finančné náklady žalovaného na
tieto dodatočné opravy v sume 2 639,50 €. Uvedené bolo súdu prvej inštancie známe. Zodpovednosť
žalobcu za vzniknutú škodu, ktorá vznikla žalovanému ďalšími opravami v inom autoservise je právne
preukázaná, nespochybniteľná a má objektívny charakter, v zmysle § 420a ods. 1 OZ.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok potvrdiť. Na motorovom vozidle
žalovaného vykonal také opravy, ktoré mu reálne boli vyúčtované v zmysle vystavených faktúr.
Žalobca vykonal opravu brzdového systému, ktorú aj vyfaktúroval. Nedošlo k reklamácii vád. Žalovaný
nepreukázal, že by bol vady opravy reklamoval, žalobcovi žiadny list reklamajúci vady nebol doručený.

Žalobca nespochybňuje, že žalovanému odporučil opravu prevodovky v inom autoservise, faktúrou
č. DF 131012 žalobca vyúčtoval žalovanému výlučne len demontáž a následne montáž prevodovky,
čo žalovaný nespochybnil. Nevykonal žiadne zásahy do poškodenej prevodovky, túto len vymontoval
a odporučil žalovanému opravu v inom servise. Následne túto opätovne namontoval do vozidla
žalovaného. Pokiaľ odvolateľ uvádzal vznik škody, neexistuje príčinná súvislosť medzi konaním žalobcu

a škodou, ktorá mala vzniknúť žalovanému, nebolo preukázané porušenie povinnosti žalobcu, škoda a
príčinná súvislosť. Žalobca neuznáva zápočet. Žalovaný sa ani nedomáhal od roku 2013 zaplatenia
údajne vzniknutej škody, ani jedna oprava však nesúvisela s činnosťou žalobcu. Z opatrnosti vzniesol
námietku premlčania voči obom pohľadávkam žalovaného, aj keď tieto neuznáva. Poukázal na to, že
nemožno započítať premlčané pohľadávky.

11. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že pracovníci servisu žalobcu priamo priznali,
že nevedia opraviť vadu „pri dobrzďovaní v nízkych rýchlostiach sa trasie brzdový pedál“, nevedeli zistiť
príčinu a navrhli žalovanému, aby si vozidlo nechal opraviť niekde inde. Vec bola oprávnená vadne, a to
aj po opakovanej návšteve autoservisu. Zamestnanci žalobcu mu doporučili, aby si to dal opraviť v inom

autoservise, ak by mu žalobca opravil vadu, nevyhľadával by iný autoservis, kde platil opravu v sume 2
639,50 €. Svoju pohľadávku započítal listom z 11. 05. 2017, pričom právne účinky započítania nastávajú
vmomentestretusplatnýchpohľadávok. Premlčaniesaposudzuje kokamihu,keďsapohľadávkystretli.

12. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu odvolateľa zotrval na svojich tvrdeniach. Uviedol, že je absurdné,

aby žalovaný vyvodzoval svoj údajný nárok - pohľadávku voči žalobcovi z tých skutočností, že žalovaný
požiadal žalobcu o vykonanie opravy jeho motorového vozidla a následne, keď žalobca odporučil, aby
opravu automatickej prevodovky vykonal iný autoservis žalovaný požaduje úhradu nákladov, ktoré mu
s touto opravou vznikli.13. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, § 380 CSP,
nariadil pojednávania v súlade s § 385 CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s §

387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.

14. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

15. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

16. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia. V súdenej veci nezistil
žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom súd
venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav
a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil správne
rozobral v odôvodnení rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v

podrobnostiach na ne odkazuje.

18. Odvolanie žalovaného nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu
rozhodnutia.

19. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie
dôvody udáva, že súd prvej inštancie v súlade s § 215 CSP rozhodol na základe zisteného skutkového
stavu, skutkový stav subsumoval pod správnu normu hmotného práva, ktorú správne interpretoval.

20. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že strany sporu uzavreli zmluvu o

dielo podľa Občianskeho zákonníka a to zmluvu o oprave veci - motorového vozidla, pričom medzi
stranami sporu ide o spotrebiteľský vzťah. Medzi stranami sporu vznikol záväzkový vzťah na základe
ktorého žalobca vykonal opravu motorového vozidla žalovaného a tomu vznikla povinnosť zaplatiť za
takúto opravu cenu. Medzi stranami sporu nebola sporná existencia takéhoto záväzkového vzťahu
ako aj skutočnosť, že došlo k vykonaniu opráv na motorovom vozidle žalovaného. Žalovaný si prevzal

motorové vozidlo. Žalovaný tvrdil, že oprava bola vykonaná na základe zlej diagnostiky, oprava
neodstránila závadu na motorovom vozidle. Okresný súd z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané,
že žalovaný uplatnil práva zo zodpovednosti za vady v záručnej lehote, vyvodil, že právo žalovaného
vyplývajúce mu zo zodpovednosti za vady zaniklo aplikujúc ustanovenie § 655 ods. 2 OZ, nakoľko ide
o prekluzívnu lehotu.

21. Odvolateľ považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne nesprávne z dôvodu, že súd prvej
inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne
z nich vyvodil chybné právne závery. Žalovaný tvrdil, že vady reklamoval, opakovane sa dostavil do
autoservisu dňa 26.11.2012, vzniklo mu právo na bezplatné odstránenie vady.

22. Odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie v súlade s § 215 CSP rozhodol na základe zisteného
skutkového stavu. Skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým
súd dospel v priebehu konania. Civilný sporový poriadok sa riadi (okrem iného) princípmi dispozičným
a prejednávacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie, a (s ním spojeným) princípom
formálnej pravdy. V konaní o zaplatenie ceny za opravu má žalobca (veriteľ) povinnosť - bremeno

tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe vykonal opravu, že
žalovaný predmet opravy prevzal a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú
náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené
skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy, poskytnutie plnenia podľa
nej a výšku odplaty. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako

aj bremeno dôkazu. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje
dôkazné bremeno, t. j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení o relevantných hmotnoprávnych
skutočnostiach. Odvolací súd zdôrazňuje, že okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú
povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnejnormy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah
dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného
bremena. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za

to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci
samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i
v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci,
nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.

Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalovaný tvrdil, že uplatnil právo zo zodpovednosti za vady,
bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti.
Okresný súd označené a navrhnuté dôkazy účastníkmi konania zákonným spôsobom vykonal, dôkazy
vyhodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,

pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci
tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 191 CSP. Na základe vykonaného dokazovania, keď súd prvej
inštancie vyhodnotil dôkazy a zistil skutkový stav, na základe správnej aplikácie zákona dospel k
správnemu záveru. Žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie o reklamovaní vád opravy, nerozporoval
rozsah vykonaných prác, ktoré boli vyfaktúrované jednotlivými faktúrami, preto okresný súd uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu za vykonanie opravy a prác vo výške 856,26 € s prísl.

23. Odvolateľ v odvolacom konaní uviedol novú skutočnosť, a to že pohľadávka žalobcu zanikla v
dôsledku započítania, nakoľko žalovaný listom zo dňa 11. 05. 2017 započítal svoju pohľadávku z titulu
náhradu škody voči žalobcovi, za neodstránenie vytýkanej vady na motorovom vozidle, podľa ust. § 420

OZ v spojení s § 510 OZ, ktorú ma vo výške 2 639,50 €, pričom ide o súčet dvoch vyúčtovaných opráv
na poruche riadiacej jednotky automatickej prevodovky na vozidle, ktorého opravu vykonal žalobca.
Opravu žalovanému vyúčtoval autoservis Kastler na základe zákazky č. 9911959 a č. 9912161. Svoju
pohľadávku započítava do výšky pohľadávky žalobcu, v dôsledku čoho nastal zánik oboch pohľadávok
v zmysle ust. § 580 Obč. zák.. Zároveň odvolateľ predložil tvrdenia a dôkazy na preukázanie existencie

jeho tvrdenej pohľadávky.

24. Uvedené tvrdenie a aj listinný dôkaz, ktorý ho podporuje predložil žalovaný až v odvolacom konaní.
Uvádzané skutkové tvrdenia odvolateľom v odvolaní sú prostriedkom procesného útoku v súlade s §
149 CSP. V súlade s § 153 CSP je strana povinná uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas, najneskôr do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým sa dokazovanie
končí.

25. Predmetné predložené tvrdenia a dôkazy žalovaným, až v odvolacom konaní,odvolací súd
posudzoval v súlade s § 366 CSP. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany,

ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
a) ak sa týkajú procesných podmienok,
b) vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

26. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je prípustná len za splnenia
zákonom stanovených podmienok v súlade s § 366 CSP. Vzhľadom na obsah odvolania žalovaného
je možné vyvodiť, že právo na uvedenie prípadných novôt bolo podmienené nezavinením doterajšieho

nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Odvolací súd skúmal, či sú splnené podmienky v súlade s §
366 pís. d) CSP a dospel k záveru, že sú splnené.

27. V súvislosti s riešením otázky, či odvolací súd môže prihliadnuť k právnemu úkonu žalovaného, a
to keď žalovaný až v odvolacom konaní urobil hmotnoprávny úkon smerujúci k započítaniu vzájomnej

pohľadávky mimo súdneho konania a či môže prihliadnuť na účinky, ktoré takýto právny úkon
privodí v hmotnoprávnych vzťahoch, po tom, čo nastala zákonná koncentrácia konania, ako rozhodné
posudzoval, či ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.28. V súlade s § 150 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Údaje o existencii vzájomnej pohľadávky a o jej právnom dôvode
sa však stanú rozhodnými až potom, čo bol urobený prejav vôle k započítaniu. Predtým rozhodné

neboli (právne významné). A ku skutočnosti, ktorá (doposiaľ) nenastala, účastník povinnosť tvrdenia
a dôkaznú povinnosť nemôže mať. Pohľadávka, ktorú žalovaný započítal proti pohľadávke žalobcu
sa stala splatnou až v priebehu odvolacieho konania. Žalovaný nežiadal od žalobcu predtým ako
svoju tvrdenú pohľadávku započítal žalobcu aby ju uhradil, preto vzhľadom na charakter uplatnenej
pohľadávky v súlade s § 563 OZ dlžníkovi mohla vzniknúť povinnosť plniť, po tom, čo veriteľ o plnenie

požiadal. Za takéto požiadanie možno považovať list doručený žalobcovi žalovaným „Započítanie
pohľadávky“ podaný žalovaným na poštu dňa 11.05.2017. V súlade s § 581 ods. 2 OZ, keďže proti
splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná, žalovaný nemohol urobiť
započítanie v priebehu prvoinštančného konania.

29.Odvolacísúdnapojednávanídňa18.12.2018pristúpilkvykonaniadokazovaniaprečítanímlistinných

dôkazov predložených žalovaným v rámci odvolacieho konania a to listom žalovaného žalobcovi
„Započítanie pohľadávky zo dňa 11. 05. 2011“, doručenkou k tejto zásielke, listom Autoservisu Kastler,
s. r. o., zo dňa 12. 07. 2016, zákazky od dodávateľa Autoservis Kastler č. 9911959 a 9912161.

30. Z listinného dôkazu predloženého žalovaným v odvolacom konaní „Započítanie pohľadávky“

odvolací súd zistil, že žalovaný po doručení rozhodnutia súdom prvej inštancie dňa 28.04.2017 zaslal
žalobcovi dňa 11.05.2017 list, ktorým si proti pohľadávke žalobcu jednostranne započítal svoju
pohľadávku titulom náhrady škody podľa § 420 ods. 1 OZ v spojení s § 510 OZ, v súvislosti s
vadne vykonanou opravou jeho motorového vozidla. Uviedol, že vadu musel následne odstraňovať iný
autoservis KASTER z Dolných Vesteníc, za ktorú dodatočnú opravu musel zaplatiť sumu 2 639,50 €,

čo je škoda, ktorú mu žalobca spôsobil vadnou opravou, resp. nevykonaním opravy riadiacej jednotky
automatickej prevodovky.

31. Odvolací súd udáva, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný reklamoval vady opravy
motorového vozidla, preto v súlade s § 655 ods. 2 OZ jeho práva zo zodpovednosti za vady zanikli, teda

aj právo na bezplatné odstránenie vád.

32. Vzhľadom na obranu žalovaného odvolací súd udáva, že ak by bola vec opravená vadne, má
objednávateľ právo na bezplatné odstránenie vád žalobcom. V súvislosti so zákonnou úpravou
zodpovednosti za vady, treba zdôrazniť, že uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého

z nárokov z vád, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu, v tomto prípade
náhrady škody (ako to nesprávne vyvodzuje žalovaný). Pokiaľ odvolateľ poukazoval na ustanovenie §
510 OZ, ktorý nevylučuje súbežne uplatňovať právo zo zodpovednosti za vady a nároky na náhradu
škody, ktorá vznikla v dôsledku vadného plnenia (veci alebo vadne vykonanej činnosti) alebo v dôsledku
pôsobenia nebezpečného výrobku, odvolací súd poukazuje na to, že podľa uvedeného ustanovenia ide

o náhradu škody t.j. ujmy, ktorá vznikla ako následok chybného plnenia, t.j. majetková ujma, spočívajúca
nie vo vadnosti samotného plnenia - opravy, ale napr. v znehodnotení inej veci v dôsledku chybného
plnenia, len škoda, ktorá z vady vznikla, je odškodniteľná v rámci náhrady škody, nie samotné vadné
plnenie (v súvislosti, s ktorým zákon spája iné následky). Zákonodarca ustanovením § 510 OZ (na
ktoré odkazuje žalovaný) upravuje iné prípady a to, keď vadnosť plnenia vyvolá ďalšie následky, keď v

dôsledku vadného plnenia vznikne škoda. Neexistujú teda predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu
žalobcu, ktorú uplatňuje žalovaný.

33. Žalobca z opatrnosti vzniesol námietku premlčania uplatnenej náhrady. Odvolací súd len pre
úplnosť udáva, že aj keby vznikla zodpovednosť žalobcu za škodu tvrdenú žalovaným, pohľadávka

žalobcu by nezanikla, pretože pohľadávka žalovaného nebolo spôsobilá na započítanie, nakoľko by
bola premlčaná. Podľa žalobcu, škoda mu vznikla úhradou ceny - faktúr za opravu vozidla v inom
servise, ktorú uhradil dňa 18. 02. 2013 a 12. 06. 2013. Pohľadávku uplatnil voči žalobcovi až listom zo
dňa 11.05.2017, najskôr doručením listu sa pohľadávka mohla stať splatnou. Žalobca vzniesol námietku
premlčania pohľadávky uplatnenej žalovaným. Podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo

na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za
ňu zodpovedá. Žalovaný nadobudol vedomosť o škode a kto za ňu zodpovedá dňa 18. 02. 2013 a
12. 06. 2013, najneskôr mohol uplatniť právo 18.02.2015, a 12. 06. 2015. Pri započítaní pohľadávok,
dochádzakzánikupohľadávokvokamihuichstretu.Kstretusplatnýchpohľadávokdochádzaokamihomsplatnosti pohľadávky, ktorá je splatná neskôr. K stretu predmetných pohľadávok mohlo dôjsť až , keď
sa pohľadávka žalovaného stala splatnou t.j. nie skôr ako 11.05.2017. K tomuto dňu by museli byť
splnené všetky predpoklady pre zánik pohľadávok započítaním, pohľadávka žalovaného (ak by bola)

by však bola premlčaná, a v súlade s § 581 ods. 2 OZ započítať nemožno premlčané pohľadávky.
Keďže by nešlo o pohľadávku spôsobilú na započítanie, nedošlo by ani k zániku pohľadávky žalobcu
v súlade s § 580 OZ.

34. Obrana žalovaného v odvolacom konaní teda nespôsobuje vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu

prvej inštancie.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil vo výroku,
ktorým návrh žalobcu zamietol. Odvolací súd potvrdil aj závislý výrok súdu prvej inštancie o náhrade trov
konania, keďže tento vykazoval vecnú správnosť a odvolateľ ho ani nenapadol konkrétnymi odvolacími
dôvodmi.

36. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a preto mu vznikol proti žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V súlade s § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie.

37. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).