Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, December 19, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/54/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317212124
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2317212124.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov senátu

Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci navrhovateľky - matky: E. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. XX, Q., proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: W. M., nar. X.XX.XXXX,
bytom B. XXXX/X, W. - N. N., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Roman BLAŽEK, s.r.o., so
sídlom Pohraničná 4, Komárno, IČO: 36 721 123, v konaní o návrhu na určenie otcovstva k maloletému
dieťaťu: T. Z., nar. X.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Q., o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 23.
februára 2018, č.k. 15Pc/12/2017-102, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti určenia výživného a nedoplatku na
zročnom výživnom m e n í tak, že:

Výživné otca voči maloletému T. u r č u j e s účinnosťou od 7.4.2017 na sumu 100 eur mesačne,
ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred do rúk matky.

Zročné výživné za obdobie od 7.4.2017 do 28.2.2018 v sume 1.080 eur sa povoľuje otcovi zaplatiť v

splátkach vo výške 30 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním prvým výrokom určil, že W. M., nar.
X.XX.XXXX v X. M., r.č. XXXXXX/XXXX je otcom maloletého T. Z., nar. X.X.XXXX v Q., r.č. XXXXXX/
XXXX z matky E. Z., rod. N., nar. XX.XX.XXXX v O., r.č. XXXXXX/XXXX, druhým výrokom maloletého T.
Z., nar. X.X.XXXX zveril od narodenia do osobnej starostlivosti matky E. Z., rod. N., nar. XX.XX.XXXX,

ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, pričom otec maloletého W. M., nar. X.XX.XXXX
je povinný prispievať na jeho výživu mesačne sumou 130,- Eur vždy do 20.-teho dňa toho ktorého
mesiaca vopred k rukám matky maloletého, a tretím výrokom zaostalé výživné za obdobie od 7.4.2017
do 28.2.2018 v celkovej výške 1.430,- Eur bol otec zaviazaný zaplatiť matke maloletého v pravidelných
mesačných splátkach po 50,- Eur, ktoré sú splatné spolu s bežným výživným za ten ktorý kalendárny
mesiac, počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku a to až do úplného
zaplatenia dlhu na výživnom, pričom nezaplatením čo len jednej splátky sa stáva splatnou celá

nezaplatená časť dlhu na výživnom. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil právne poukazom
na ustanovenie § 24 ods. 3, 4, § 25 ods. 1, 2, § 28 ods. 1, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75
ods. 1, § 76 ods. 1, § 84, § 94 ods. 1, 2 zákona o rodine. Vecne súd prvej inštancie odôvodnil svoje
rozhodnutie tým, že nakoľko muž označený navrhovateľkou za otca maloletého T., vo svojom podanídoručenom súdu prvej inštancie uznal svoje otcovstvo, súd prvej inštancie vychádzajúc zo zhodných
tvrdení účastníkov konania určil, že otcom maloletého T. je W. M., nar. X.XX.XXXX. Po určení otcovstva
pristúpil k úprave práv a povinností rodičov k maloletému T., nakoľko toto konanie je obligatórne spojené

s konaním o určenie otcovstva. Z dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplýva, že maloletý T. má
toho času 11 mesiacov, nachádza sa v celodennej starostlivosti matky, je zdravý, pričom jeho výdavky
súd prvej inštancie považoval za bežné a veku primerané. Matka maloletého dieťaťa je na rodičovskej
dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 213,20 Eur a prídavok na tri maloleté deti vo výške
70,56 Eur. Jej zdravotný stav je dobrý. Okrem maloletého T., má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, a

to k maloletej M., ktorá má 16 rokov a k maloletej K., ktorá má 7 rokov. Na výživu jej dcér prispieva
ich otec výživným vo výške 350,- Eur. Matka býva v spoločnej domácnosti so svojimi tromi maloletými
deťmi v prenajatom trojizbovom byte, pričom jej výdavky na bývanie predstavujú sumu 350,- Eur. Jej
staršia dcéra navštevuje strednú školu v G., pričom náklady spojené s cestou a stravou sú vo výške 50,-
Eur. Pravidelne s ňou navštevuje imunologičku, s čím má spojené výdavky vo výške 20,- Eur. Mladšia
dcéra matky navštevuje 2. ročník základnej školy, stravuje sa v škole, za čo matka mesačne platí 25,-

Eur a za školskú družinu 9,- Eur mesačne. Okrem toho maloletá navštevuje aj rôzne krúžky, za ktoré
matka platí mesačne 31,- Eur. Matka žiadny majetok väčšej hodnoty nevlastní. Otec maloletého dieťaťa
je zamestnaný u zamestnávateľa H. M. Y. W. spol. s r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom 773,03
Eur. Je ženatý, pričom z tohto manželstva pochádza jedno maloleté dieťa, M. W., nar. X.X.XXXX, o
ktoré sa otec so svojou manželkou osobne stará. Manželka otca maloletého dieťaťa je zamestnaná s

mesačnou hrubou mzdou 405,- Eur. Otec so svojou manželkou mesačne spláca splátky hypotekárneho
úveru a rôznych spotrebiteľských úverov v prospech O. Z. T. Z., B. Z., B. M., v celkovej výške cca. 1.038,-
Eur. Okrem toho za dodávku zemného plynu uhrádza cca. 133,- Eur mesačne a za odber elektriny 72,-
Eur mesačne. Pri určení výchovného prostredia, v ktorom bude maloleté dieťa vychovávané súd prvej
inštancie vychádzal z návrhu matky, ktorým v tejto časti súhlasil aj otec. Vychádzajúc zo skutočnosti,

že sa o maloletého stará výlučne matka, súd prvej inštancie ho zveril do osobnej starostlivosti matky.
Zároveň súd prvej inštancie rozhodol, že matka má právo maloletého zastupovať a spravovať jeho
majetok. Pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádzal jednak z veku a odôvodnených potrieb
maloletého dieťaťa, a jednak z možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov, a výživné
zo strany otca na maloleté dieťa určil sumou 130,- Eur mesačne od 7.4.2017, t.j. od narodenia dieťaťa,

zohľadňujúc skutočnosť, že otec sa žiadnym spôsobom nepodieľa na výchove a výžive maloletého
dieťaťa. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov a rodič je vzhľadom na možnosti a schopnosti i majetkové pomery povinný prispievať na výživu
maloletého dieťaťa. Podľa ustálenej súdnej praxe je možné postihnúť príjem povinného rodiča približne
v rozsahu 25 % - 30 % na plnenie všetkých jeho vyživovacích povinností s prihliadnutím na osobitosti

daného prípadu. V zmysle uvedeného, z aktuálneho príjmu otca 773,03 Eur tak 25 % - 30 % predstavuje
sumu 193,26 Eur až 231,91 Eur. Ako už súd prvej inštancie uviedol aj vyššie, otec má ďalšiu povinnosť k
maloletej M. W., ktorá má toho času 10 rokov a o ktorú sa otec so svojou manželkou osobne stará, preto
sa súdu prvej inštancie javilo výživné vo výške 130,- Eur na maloletého T. adekvátne. Súd prvej inštancie
pri rozhodovaní prihliadol na skutočnosť, že matka výlučne sama zabezpečuje starostlivosť o maloleté

dieťa, pričom otec na výživu svojho syna neprispieva. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní prihliadol
však aj na celkové majetkové pomery otca, nielen na jeho príjmy, ale aj na príjmy jeho manželky a ich
v konaní preukázané spoločné výdavky, pričom za opodstatnený výdavok otca, na ktorom sa podieľa
aj jeho manželka, považoval výdavky otca spojené s bývaním a splátky hypotekárneho úveru vo výške
236,99 Eur. Ohľadom ďalších výdavkov, ktoré mal mať v súvislosti so splácaním úverov a pôžičiek,

súd prvej inštancie s poukazom na § 62 ods. 5 a § 75 ods. 1 zákona o rodine poznamenáva, že ich
neakceptoval a na tieto výdavky neprihliadal, keďže ide o záväzky otca, ktoré na seba prevzal vedome a
dobrovoľne a pred týmito výdavkami je výživné prednostnou pohľadávkou rodiča. Vzhľadom na zistené
skutočnosti, súd prvej inštancie mal za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca, aby zo svojho
príjmu prispieval na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 130,- Eur. Vyživovacia povinnosť na

maloleté dieťa prináleží obom rodičom, t.j. nielen tomu rodičovi, ktorý dieťa nemá vo svojej osobnej
starostlivosti,vtomtoprípadejetootec,umatkyjevšaktátopovinnosťčiastočnevykompenzovanápráve
osobnou starostlivosťou, ktorú maloletému dieťaťu poskytuje. Po zvážení všetkých vyššie uvedených
skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že výživné vo výške 130,- Eur, na ktorého platenie
zaviazal otca by malo postačovať na vykrytie všetkých adekvátnych potrieb dieťaťa. Pričom ak matka

na výživu maloletého dieťaťa prispeje mesačne sumou 65,- Eur, t.j. polovicou sumy, na platenie ktorej
bol zaviazaný otec, na výživu dieťaťa bude mať mesačne k dispozícii sumu vo výške 218,52 Eur
(130,- Eur od otca + 65,- Eur matka + 23,52 Eur prídavok na dieťa), čím vznikne zatiaľ dostatok
finančných prostriedkov na krytie osobných potrieb maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie mal za to,že ustálená výška výživného korešponduje s aktuálnymi potrebami maloletého dieťaťa (11 mesiacov,
zdravé, výdavky bežné a veku primerané) a zodpovedá aj kritériám zákona o rodine. Nakoľko otcovi
vznikol dlh na výživnom za obdobie od 7.4.2017 do 28.2.2018 vo výške 1.430,- Eur (130,- Eur x 11

mesiacov (4/2017 až 2/2018) = 1.430,- Eur) súd prvej inštancie mu v súlade s ustanovením § 232
ods. 3 C.s.p. povolil zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 50,- Eur až do zaplatenia spolu
s bežným výživným po právoplatnosti rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok tak, aby dlh bol
zaplatenýdotrochrokovodprávoplatnostirozhodnutiavtejtoveci,nakoľkotátovýškasplátoksajavíako
zodpovedajúca jednak potrebám maloletého dieťaťa, ako aj finančným pomerom otca. Pri uvedenom

výpočte dlhu súd prvej inštancie nezohľadnil a nezapočítal platby vo výške 950,- Eur a 200,- Eur, ktoré
otec navrhol do zročného výživného započítať, nakoľko sa jedná o platby, ktoré otec poskytol matke
ešte pred narodením maloletého dieťaťa, pričom sa jednalo o úhradu niektorých nákladov spojených s
tehotenstvom a pôrodom. Súd prvej inštancie styk otca s maloletým dieťaťom ponechal bez obmedzení
zo strany súdu tak ako sa v každom jednotlivom prípade na tom otec dohodne s matkou maloletého
dieťaťa. Otázka styku otca s maloletým dieťaťom nebola medzi účastníkmi sporná. O trovách konania

súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia výživného a nedoplatku na zročnom
výživnom podal v zákonom určenej lehote odvolanie otec prostredníctvom splnomocnenca. Svoje
odvolanie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP a § 62 ods. 1 CMP. Zhrnul

stručne obsah napadnutého rozsudku. Súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav a preto nesprávne určil
výšku výživného. Výživné vo výške 130,- EUR mesačne na 11 mesačné dieťa je neprimerane vysoké.
Ak sa porovná napadnuté výživné s výživným, ktoré platí druhý otec mal. na dvoch súrodencov vo veku
16 a 7 rokov vo výške 360 ( nesprávne uvedené 350 ) EUR mesačne, je to podstatný a neprimeraný
rozdiel. V prípade, ak sa táto suma rozdelí medzi dve deti tak, že na 16 ročné prípadne suma 200.- EUR

a na 7 ročné 160.- EUR, tak na 11 mesačné 130 EUR je neadekvátne vysoká suma. Súd prvej inštancie
mal snahu správne postupovať pri spôsobe ustálenia výživného, bral do úvahy skoro všetky rozhodné a
podstatné skutočnosti, len výsledná suma nie je správna. Správne vyčíslil maximálnu výšku výživného
30 % z príjmu otca vo výške 231,91 EUR. Táto suma pripadá však na všetky, v danom prípade dve
otcove deti, teda aj na M. W.. Týmto spôsobom zo sumy 231,91 EUR pripadne 11 mesačnému dieťaťu

suma 130 EUR a 10 ročnému 101,91 EUR. Je to neprimeraný pomer, aj keď sa berie do úvahy osobná
starostlivosť otca o M. W.. Použitým výpočtovým spôsobom je 11 mesačné dieťa prakticky vylúčené z
možnosti podania návrhu na zvýšenie výživného, nakoľko už vo svojich 11-ich mesiacoch má určené
výživné v maximálnej výške. Výživné 30 % z príjmu otca sa stanovuje na deti vo veku okolo 15 rokov.
Kojencovi vo veku 11 mesiacov prináleží 5 až 10 % z príjmu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu

prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 388 CSP zmenil a otca zaviazal na platenie výživného v sume
38 eur mesačne.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podala matka, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s odvolaním otca W. M. na
platenie výživného v sume 38,- Eur, ktoré je absolútne nepostačujúce ako výživné na maloletého T..

Žiadala súd, aby vo výroku II. v druhej časti ponechal otcovi maloletého určenú sumu 130,- Eur na výživu
maloletého a v III. výroku ponechal zaostalé výživné za obdobie od 7.4.2017 do 28.2.2018 v celkovej
výške 1.430,- Eur, kde je otec maloletého povinný zaplatiť v splátkach po 50,- Eur mesačne spolu s
bežným výživným. Nesúhlasila s vyjadrením právneho zástupcu otca maloletého, nakoľko súd správne
určil výšku výživného vo výške 130,- Eur na toho času 11 mesačné dieťa (teraz má maloletý T. 13

mesiacov). Nemyslí si, že otec maloletého má právo porovnávať výživné na jej dve dcéry z predošlého
manželstva, nakoľko otec a jej bývalý manžel má na právoplatnom rozsudku výživné v sume 340,- Eur
na obe dcéry a on sám dobrovoľne jej posiela 360 Eur a na akékoľvek výdavky navyše jej prispieva
polovicou, nakoľko aj staršia dcéra dosahuje výborné výsledky v škole a treba ju finančne podporovať
pri jej školských aktivitách, vždy jej prispieva dokonca plnou sumou, to ide o 16 ročnú dcéru, ktorá

študuje na strednej škole v G. a mladšiu 7 ročnú dcéru podporujú obaja pri tanečných súťažiach, kde
chodia reprezentovať a medzinárodne súťažiť v hip hop a výrazových tancoch, kde dosahuje výborné
výsledky a kde pri každej súťaži ju matka osobne sprevádza a otec maloletej ju v polovičnej sume
finančne podporuje. Preto si myslí, že žalovaný W. M. nemá žiadne právo sa porovnávať s jej bývalým
manželom, nakoľko on si riadne a svedomite svoje vyživovacie povinnosti plní a nemá žiadny problém

prispievať navyše finančne. Žalovaný W. M. nepredložil na súd príjem svojej manželky ani príjem ďalšej
dospelej osoby (dcéra jeho manželky z prvého manželstva), ktorá je samostatne zárobkovo činná a
žijú v spoločnej domácnosti. Na celý chod domácnosti a ich maloletú dcéru sú dve zárobkovo činné
osoby a do ich domácnosti im prispieva aj dospelá dcéra jeho manželky. Preto si opäť myslí, že nie jesprávne spochybňovať rozhodnutie súdu zo strany otca maloletého. Na výživu maloletej dcéry M. W.
žalovaného W. M. prispievajú obaja rodičia, nakoľko žijú v spoločnej domácnosti a berie sa do úvahy
ich spoločná starostlivosť a sú obaja zárobkovo činné osoby. Preto žiadala, aby výživné v sume 130 Eur

bolo ponechané a aby zaostalé výživné bolo platené tak, ako je uvedené v rozsudku. Toho času poberá
rodičovský príspevok v sume ako uviedla na súde a predložila potvrdenia o príjme 200,- Eur a 360,-
eur výživné na dve maloleté deti. Jej otec maloletého T. W. M. žiadnym spôsobom neprispieva na jeho
výživu ani starostlivosť, nakoľko o neho vôbec žiadny záujem od jeho narodenia neprejavuje.

4. Repliku podal otec prostredníctvom splnomocnenca, v ktorej prosil prehodnotiť určenú sumu
výživného. Považoval 130 eur za prehnane vysokú a ničím nepodloženú sumu. Suma určená súdom je
pre neho likvidačná, jednoducho nemá na to finančné prostriedky a nemá možnosť si nájsť ani lepšie
platenú prácu so základným vzdelaním. Zároveň prosil súd, aby zohľadnil záväzky, ktoré má ako je
hypotéka a úvery. S pani nechcel mať dieťa a ani žiadny vzťah, a ona o tom dobre vedela. Oklamala
ho a to viacnásobne, lebo tvrdila, že ona deti už nemôže mať a oklamala ho aj vtedy, keď zistila, že je

tehotná a jasne jej povedal, že nechce dieťa. Súhlasila s interrupciou, na čo od neho žiadala zaplatenie
zákroku v sume 200 eur, ktoré jej aj vložil na účet, o čom má aj potvrdenie. Neskôr sa mu vysmiala, že
si dieťa nechá aj napriek jeho vôli. Už vtedy jej oznámil, že nemá finančné prostriedky na ďalšie dieťa a
nech svoje rozhodnutie prehodnotí. Vie, že spravil chybu, ktorú bude ľutovať celý život a za ktorú bude
musieť aj platiť, ale nie takú sumu, na ktorú jednoducho nemá finančné prostriedky a ktorá môže z neho

spraviť bezdomovca.

5. Dupliku podala matka prostredníctvom splnomocnenca, v ktorej uviedla, že nesúhlasí s výškou
výživného, ktorú navrhuje otec maloletého. Nie je pravdou čo napísal v poslednom vyjadrení, pretože
ešte pred samotným pojednávaním ju súd vyzval na žiadosť otca, aby dodala dôkazy o tom, že spolu

žili a tvorili pár, boli doložené fotky jeho osobných vecí, ktoré mal ešte u nej, bola doložená esemesková
dokumentácia ktorá jasne hovorí o tom, že spolu žili a tvorili pár a mali vzťah. Nie je pravdou, že mu
povedala, že nemôže mať viac detí. Nikdy jej nepovedal, že nemá finančné prostriedky. Otec maloletého
chcel sám syna, vedome ho splodil, keď mu oznámila, že je tehotná, veľmi sa tešil, vybral mu meno a
dokonca chcel, aby sa volal po jeho otcovi (R.). Otec maloletého má dcéru, ktorá je narodená v máji a

sámvravel,žeškoda,žemalýnebudetiežvmáji,lebojetomesiaclásky.Nemalanajmenšiepochybnosti
a dôvody na to, aby si myslela, že otec maloletého nechce dieťa, nikdy jej nedal najavo, že nechce vzťah,
keďže spolu žili spolu v jednej domácnosti, kde boli aj jej dve dcéry z prvého manželstva a dokonca
jej staršia dcéra ho oslovovala tato. Na návštevu k nim chodila aj jeho dcéra M.. Niektoré úvery otec
maloletého nadobudol až po narodení maloletého T., keďže mu banka poskytla prostriedky v takej výške

je jasné, že peniaze má, teda aj príjem a pokiaľ by nebol schopný ich splácať, nikdy by mu ich banka
neposkytla, kde v niektorých úveroch nie je sám, ale spolu s manželkou, a doposiaľ otec maloletého
nedoložil príjem svojej manželky ani ďalšej samostatne zárobkovej osoby v ich spoločnej domácnosti.
Pokiaľ má otec maloletého finančné prostriedky na to, aby si dokázal zaplatiť advokáta, v tom prípade
nevidí dôvod na to, aby riadne platil sumu 130,- eur na jeho syna, ktorú určil súd. Ona na advokáta

finančné prostriedky nemá. Dostala výpoveď z práce, pretože pracovnú zmluvu mala na dobu určitú.
Takže po skončení rodičovského príspevku si musí hľadať novú prácu. Prvý krát sa sťahovala, keď mal
maloletý T. dva mesiace, pretože išli do lacnejšieho podnájmu, kde platí sumu 350,- eur, momentálne
majiteľka predala byt a musí sa znovu sťahovať, kde bude platiť 400,- eur a to nehovoriac o tom, že
podnájmy sú oveľa drahšie, v meste Q. sa pohybujú okolo 550,- eur. Jej mesačný príjem doložila na

pojednávaní. Pokiaľ vie, súd neberie do úvahy bločky za stravu a oblečenie a za bežné veci, ktoré sú
potrebné pre výchovu a starostlivosť o dieťa, si vie spočítať už v dnešnej dobe každý, ako matka s tromi
deťmi musí otáčať každý jeden cent, no napriek tomu sa riadne stará o svoje tri deti, ktoré dosahujú
v škole výborné výsledky. Nie je v jej úmysle tu nikoho ani urážať ani ponižovať tak, ako to doteraz
robil svojimi vyjadreniami otec maloletého T., napriek tomu, že otec o svojho syna vôbec neprejavuje

záujem, keď ho prosila o pomoc po narodení syna, tak jej na to napísal, že jemu je jedno, keď skončia
aj pod mostom. Myslí si, že človek aj so základným vzdelaním si dokáže nájsť prácu, ktorá bude lepšie
ohodnotená a pokiaľ vie, ešte stále je ženatý a žije v spoločnej domácnosti so svojou manželkou, takže
čo sa týka výdavkov ich platia dvaja, kde ona je na to sama a toho času poberá rodičovský príspevok.
Verí, že súd bude pozerať výlučne iba na maloletého T. a jeho potreby.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),oprávnenou osobou - účastníkom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané, proti rozhodnutiu
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods.

1 písm. f), h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len
CMP) preskúmal napadnutý rozsudok bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66
CMP) bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), postupom tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné a napadnutý

rozsudok v napadnutej časti je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 15Pc/12/2017 je určenie otcovstva
k maloletému T. s ktorým je obligatórne spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
a o výžive maloletého T. v zmysle § 110 CSP.

8. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého T. mesačne sumou 130 Eur
mesačne a zaplatiť matke zročné výživné za obdobie od 7.4.2017 do 28.2.2018 v celkovej výške 1.430
Eur.

9. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne
rozhodné pre posúdenie podmienok na určenie výživného, keď súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
v potrebnom rozsahu a na jeho základe dospel k správnym skutkovým zisteniam, avšak z právneho
hľadiska nesprávne dospel k záveru, že určená výška výživného zodpovedá schopnostiam otca a
potrebám maloletého T.

10. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou zaťažujúcou obidvoch rodičov
bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve alebo mimo neho. Zahŕňa v sebe komplexné
uspokojenie životných potrieb dieťaťa, ktoré sú potrebné pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj,
a trvá až do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Rozvod alebo rozchod rodičov nič nemení na
tom, že na zabezpečení úhrady potrieb detí sa primárne podieľajú obaja rodičia, a že ich vyživovacia

povinnosť k deťom pretrváva v zásade v rovnakom rozsahu. Rozsah tohto druhu vyživovacej povinnosti
je daný právom dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Kritériá, ktoré sa uplatňujú pri určení jeho
rozsahu, sú odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Z toho vyplýva, že rodičia sa podieľajú na výžive svojho dieťaťa tak, ako to zodpovedá schopnostiam,
možnostiam a majetkovým pomerom každého z nich, a že sa pritom dopĺňajú tak, aby odôvodnené

potreby dieťaťa boli náležite zabezpečené. Pokiaľ sú tieto potreby hradené aj z iných zdrojov, napríklad
zo štátnych sociálnych dávok, v žiadnom prípade to neznamená zánik ich vyživovacej povinnosti k
deťom.

11. Zmyslom a účelom bežného výživného poskytovaného rodičom na základe povinnosti určenej

ustanovením § 62 Zákona o rodine je pokrytie všetkých aktuálnych mesačných potrieb dieťaťa. Ide o
vyjadrenie tzv. spotrebného charakteru bežného výživného. Súd preto určuje výživné v takej výške, ktorá
bude zodpovedať preukázateľným mesačným výdavkom potrebným na uspokojenie potrieb dieťaťa bez
toho,abypoichuhradenívznikliďalšiefinančnérezervy.Inýmislovamivýživnénemáslúžiťnavytváranie
peňažnej úspory určenej na budúce ešte neexistujúce výdavky dieťaťa, ale na jeho súčasnú ,,spotrebu,,.

(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Cdo 101/2015 zo dňa 9.12.2015)

12. V zmysle § 75 ods. 1 veta prvá zákona o rodine, pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené
potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Z vyššie
uvedeného ustanovenia vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na

strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné
skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je
daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom
nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými,
zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám,

schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné
výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú
napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa
tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinnýchposkytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a
výška takéhoto výživného. Na strane povinného sa prihliada najmä na jeho schopnosti, teda faktické
príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek,

zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na
trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto
kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú.
Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a
dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným

poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na
zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa
preukáže,žetobolrodič,ktorýsavzdalbezvážnehodôvoduvýhodnejšiehozamestnaniaalebozárobku.
V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

13. Po posúdení súdom prvej inštancie zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových

pomerov oboch rodičov maloletého T. s prihliadnutím na jeho odôvodnené potreby, odvolací súd dospel
k záveru, že výživné je potrebné určiť v nižšej výške, a teda v nižšej výške bude aj povinnosť otca zaplatiť
zročné výživné.

14. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné rodiča na všetky jeho deti by malo byť určené

v rozmedzí 20 - 30% z jeho príjmu, čo súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zvýšení výživného
nedostatočne zohľadnil. Čistý priemerný mesačný príjem otca za obdobie 1/2017-12/2017 bol 773,03
eur (č.l. 79). Vzhľadom na existenciu dvoch vyživovacích povinností u otca a pri bežných výdavkoch
na dieťa ( neboli tvrdené ani preukázané zvýšené výdavky, napr. z dôvodu zlého zdravotného stavu)
je dôvodným pri určení výšky výživného vychádzať zo sumy 25 % z príjmu otca, čo predstavuje po

zaokrúhlení sumu 193,26 eur. Uvedenú sumu je potrebné rozdeliť medzi dve deti, pričom aj keď sa
zoberie do úvahy osobná starostlivosť otca o maloletú M. W. vo veku 11 rokov, nemôže byť z uvedenej
sumy vyčlenené pre ňu výrazne menej ako pre maloletého T. vo veku 1 roka, ktorého odôvodnené
výdavky budú primerane veku rásť. Odvolací súd mal za to, že je dôvodné, aby na maloletého T. bolo
výživné určené vo výške 100 eur, pri súčasnom zohľadnení opodstatnených výdavkov maloletého T.

veku maloletého T., ako aj pri zohľadnení výšky príjmu matky a tiež skutočnosti, že otec sa žiadnym
iným spôsobom okrem súdom určenej výšky výživného na výchove a výžive maloletého T. nepodieľa.
Odvolací súd mal tiež zato, že sumu určeného výživného môže otec dieťaťa zo svojho príjmu uhradiť
bez toho, aby ohrozil uspokojovanie svojich základných životných potrieb, nakoľko otec je zamestnaný
a má pravidelný príjem v dostatočnej výške. Na druhej strane takto určené výživné spolu prídavkami na

dieťa (č.l. 95) umožní uspokojiť odôvodnené potreby maloletého T.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie tak, že otcovi určil výživné na maloletého T. na sumu 100 eur mesačne.

16.Následneodvolacísúdpodľa§388CSPzmenilrozsudokajvsúvisiacejčastinedoplatkunazročnom

výživnom, keď dlh na zročnom výživnom vzniknutý spätným určením výživného pre maloletého T. a
platením výživného otcom za rozhodné obdobie od 7.4.2017 do 28.2.2018 predstavuje sumu 1.080
eur (80 eur za 24 dní v mesiaci apríl 2017 a 10 mesiacov od mája 2017 do februára 2018 po 100 eur).
Uvedené dlžné výživné uložil odvolací súd otcovi zaplatiť v súlade s ust. § 232 ods. 3, 4 CSP v splátkach
po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za

následok splatnosť celého plnenia.

17. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd podľa § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 2 CSP.

18. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).