Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 4, 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 15C/11/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418202416
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Križanová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4418202416.1

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky v právnej veci žalobcov: v 1. rade: AGROREA s.r.o., Pod Kalváriou 11, 940
01 Nové Zámky, IČO: 36 549 436, v 2. rade: J. T. T. nar. XX.XX.XXXX., Q., XXX XX Q., obaja zastúpení:
Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., Podzámska 32, 940 01 Nové Zámky, IČO: 36 813
401, proti žalovanému: Q., nar. XX.XX.XXXX, Q. XXX XX Q., o nariadení neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I.Súd u k l a d á žalovanému, aby znášal - strpel užívanie nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v

katastrálnom území Q., obec Q., okres N. D. zapísanej na LV č. XXXX ako parcely registra „. evidovanej
na mape určeného operátu ako parc. č. XXXX/X o výmere XX.XXX mX - Y. žalobcom v 1. a 2. rade a
to do XX.XX.XXXX.

II.Súd u k l a d á žalovanému, aby sa do XX.XX.XXXX zdržal užívania nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v katastrálnom území Q., obec Q., okres N. D. zapísanej na LV č. XXXX ako parcely registra „Z.“

evidovanej na mape určeného operátu ako parc. č. XXXX/X o výmere XX.XXX mX . - Y.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobcovia v 1. a 2. rade sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhali
nariadenia neodkladného opatrenia. Vo svojom návrhu uviedli, že žalobca v X.rade ako nájomca na
základe nájomnej zmluvy č. X-XXXX-XX uzatvorenej so Slovenským pozemkovým fondom (ďalej len
„SPF“) ako prenajímateľom užívať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území nachádzajúce

sa v katastrálnom území Q., obec Q., okres N. D., ako parcely registra "C" evidované na katastrálnej
mape a to parcela č. XXXX/ 7, výmere XXXXXX m2, orná pôda, k predmetnej nehnuteľnosti nie je
založený list vlastníctve. Obsah predmetnej nájomnej zmluvy bol zmenený Dodatkom č. XXXXX/XXXX-
PNZ -W k nájomnej zmluve č. W.-W a F. č. XXXXX/XXXX-PNZ -W k nájomnej zmluve č. W.-W V
súlade s vyššie uvedenou nájomnou zmluvou vstúpil žalobca v 1. rade do nájomného vzťahu so SPF v
období XX/XXXX a od tejto doby riadne užíva nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom nájmu pričom nájomný

vzťah sa v zmysle zmluvy končí uplynutím doby, na ktorú bol nájom dohodnutý a to do XX.XX.XXXX.
Pozemok, ktorý na základe riadne platného nájomného vzťahu užíva žalobca v 1. rade a to parcela
reg. C s parcelným číslom XXXX/ 7 (ďalej len „parcela C, č. XXXX/ 7") sa v plnom rozsahu prekrýva
s pozemkom vo vlastníctve žalovaného a to pozemkom - parcelou reg. E s parcelným číslom XXXX/
X zapísaný na LV č. XXXX (ďalej len „parcela E, č. XXXX/ X"). Žalovaný sa stal vlastníkom parcely
E, č. XXXX/ X v priebehu roku XXXX a teda v čase keď žalovaný v 1. rade má v riadnom užívaní

na základe nájomnej zmluvy parcelu C, č. XXXX/ X v ktorej je obsiahnutá aj parcela E, č. XXXX/ 2.
V zmysle uvedeného súčasťou pozemkov vydaných zo strany B. do nájmu Žalobcu v 1. rade je teda
aj pozemok vo vlastníctve žalovaného, ktorý má povinnosť rešpektovať existujúci nájomný vzťah, do
ktorého s poukazom na ustanovenie § 680 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len „OZ") vstúpil v postavení prenajímateľa. Zároveň s poukazom na ustanovenie § 680 ods. 3 OZ
prenajímateľ pri zmene vlastníctve nehnuteľnej veci nie je ani oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť pričom

toto právo sa priznáva iba nájomcovi, ktorému je týmto spôsobom poskytnutá ochrana.2./ Vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade je uvedený skutkový stav podľa ktorého na základe rozhodnutia
Okresného úradu Nové Zámky, odbor W. zo dňa XX.X.XXXX, číslo: Y. XX/XXXXXX bol H. T., Q. č.d.
XXX pridelený do náhradného užívania pozemok parcela reg. E s parcelným číslom XXXX/XX (ďalej len

„parcela E, č. XXXX/XX") v celkovej výmere v X,XXXX Ha. Právny nástupcovia H. T. (dedičia) Nájomnou
zmluvou zo dňa XX.X.XXXX prenechali do nájmu žalobcovi v 2. rade vyššie uvedený pozemok parcelu
E, č. XXXX/XX do nájmu pričom doba nájmu bola dohodnutá do XX.X.XXXX. Na základe rozhodnutia
Okresného úradu N. D., Y. zo dňa X.X.XXXX, číslo: Y.-XXXXX-XXXX/XXXXXX/EK bol Q. V., bytom A.
5, Q. XXXX/X pridelený do náhradného užívania pozemok parcela reg. E s parcelným číslom XXXX/X

(ďalej len „parcela E, č. XXXX/X"). Q. V. Nájomnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX prenechal do nájmu
žalobcovi v 2. rade vyššie uvedený pozemok parcele E, č. XXXX/X do nájmu, pričom doba nájmu bola
dohodnutá do XX.X.XXXX. Užívacie práva žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade sa vzájomne kryli
nakoľko v parcele C, č. XXXX/ X sú zahrnuté aj parcela E, č. XXXX/XX a parcela E, č. XXXX/X a tak
sa títo dohodli na užívaní tak, že na žalobca v 2. rade si na inom pozemku (nie parcela E, č. XXXX/XX
a parcela E, č. XXXX/X) vysadí ovocný sad a bude takto užívať dohodnutú časť pozemku. Pozemok,

na ktorom má žalobca v 2. rade reálne vysadený ovocný sad je pozemok parcela E, č. XXXX/ 2 a
teda pozemok, ku ktorému má vlastnícke právo žalovaný, avšak žalobca v 2. rade má k nemu riadne
užívacie právo. Toto právo odvodzuje od nájomnej zmluvy s vlastníkmi Q. T. a spol. podľa nájomnej
zmluvy zo dňa XX.X.XXXX a s vlastníkom Q. V. podľa nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Uvedeným
prenajímateľom boli vydané sporné pozemky do bezplatného náhradného užívania podľa zákona č.

XXX/XXXX o pozemkových úpravách a nájomnými zmluvami ich prenajali žalobcovi v 2. rade. Žalovaný
mal vedomosť o tom, že žalobca v 2. rade má na pozemku, ktorý kúpil vysadený ovocný sad, ktorý je
vlastníctvom žalovaného.

3./ Žalobcovia v návrhu ďalej uviedli, že žalovaný dňa X.X.XXXX svojvoľne prestrihol pletivo (oplotenie)

slúžiace ovocnému sadu žalobcu v 2. rade a cez pozemok, kde je ovocný sad a zároveň cez pozemok
v užívaní žalobcu v 1. rade a začal kolíkmi vyznačovať pozemok parcelu E, č. XXXX/X s tým, že túto
chce užívať napriek tomu, že užívacie právo svedčí v prospech žalobcov v 1. a 2. rade. V súvislosti
s konaním žalovaného bolo dňa X.X.XXXX podané oznámenie o spáchaní priestupku proti majetku.
Poškodené pletivo bolo zo strany žalovaného opravené. Žalovaný dňa XX.X.XXXX opakovane prestrihol

pletivo (oplotenie), s tým že chce začať užívať svoj pozemok a teda opakovane nerešpektuje užívacie
práva žalobcov v 1. a 2. rade. Žalovaný svojím konaním obmedzuje žalobcu v 1. rade v riadnom výkone
jeho užívacieho práva, bráni mu svojím konaním vo výkone sadzobných prác, ktoré žalobca v 1. rade
plánuje a vykonáva a týmto vystavuje žalobcu v 1. rade vzniku škody z dôvodu neumožnenia riadnych
prác potrebných pre vysadenie rastlinného porastu v plánovanom agronomickom termíne v súlade s

osevným plánom žalobcu 1. rade, čo v konečnom dôsledku bude mať vplyv na konečnú úrodu a tým
aj vznik škody na strane žalobcu v 1. rade. Ďalej uviedli, že žalovaný svojím konaní obmedzuje aj
žalobcu v 2. rade v riadnom výkone jeho užívacieho práva, ohrozuje zber plodov, ktoré v súčasnosti
v predmetnom ovocnom sade rastú, opakovaným prestrihávaním oplotenia vystavuje plody a stromy
hrozbe ich poškodenia vysokou zverou či inými vplyvmi voči, ktorým toto oplotenie poskytuje ochranu.

4./ Žalobcovia poukázali na ustanovenie § 680 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka a § 324 ods. 1 až 3
a § 325 ods. 1, ods. 2, písm. d) CSP.

5./ Súd rozhodujúc o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zistil, že žalobca v 1.

rade užíva predmetnú nehnuteľnosť na základe Nájomnej zmluvy č. X-XXXX-XX v znení Dodatku č.
XXXXX/XXXX-PNZ - W k nájomnej zmluve č. W. a Dodatku č. XXXXX/XXXX-W.XX k nájomnej zmluve
č. W.. Súd ďalej zistil, že žalobca v 2. rade užíva uvedený pozemok parcely „. na základe Nájomnej
zmluvy uzavretej s Q. dňa XX.XX.XXXX s tým, že doba nájmu bola dohodnutá do XX.XX.XXXX. Súd
tiež zistil, že užívacie práva žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade sa vzájomne kryli, nakoľko v parcele

„C“ č. XXXX/X je zahrnutá aj parcela „E“ č. XXXX/XX a parcela „E“ č. XXXX/X. Žalobcovia sa na užívaní
dohodli tak, že si žalobca v 2. rade na inom pozemku vysadí ovocný sad a bude takto užívať dohodnutú
časť pozemku. Žalobca v 2. rade má reálne vysadený ovocný sad na pozemku parcela „E“ č. XXXX/X,
teda na pozemku ku ktorému má vlastnícke právo žalovaný, avšak žalobca v 2. rade má k uvedenému
pozemku riadne užívacie právo, ktoré bolo odvodené od nájomnej zmluvy s vlastníkmi Q. T. a spol.

zo dňa XX.XX.XXXX a s vlastníkom Q. V. podľa Nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Uvedeným
prenajímateľom boli vydané uvedené pozemky do bezplatného náhradného užívania podľa Zákona
č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách a títo následne nájomnými zmluvami pozemky prenajali
žalobcovi 2. rade. Svojvoľným konaním žalovaného (oznámením o zákaze vstupu na pozemok čl.26ako aj prípadným poškodzovaním oplotenie čl-20-24,) došlo k obmedzeniu riadneho výkonu užívacích
práv žalobcov ,ktoré obmedzenia by mohli mať vplyv na konečnú úrodu žalobcov.

6./ Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa§324ods.2CSP,nakonanieonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniajepríslušnýokresný
súd.

Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 2, písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 329 ods. 1, prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

Podľa § 331 ods. 1, prvá veta CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným
stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené.

Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

7./ Súd sa v danom prípade prioritne zaoberal subsidiaritou zabezpečovacieho opatrenia tak, ako to
ustanovuje § 324 ods.3 CSP. Z dokladov pripojených k návrhu, ale najmä z dôvodov uvádzaných v
návrhu je podľa súdu prvej inštancie nesporné, že v danom prípade neexistuje možnosť dostatočne

zabezpečiť nárok žalobcov zabezpečovacím opatrením. Podstatou zabezpečovacieho opatrenia je, že
súd môže na návrh veriteľa zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových
hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená. Podľa dôvodovej správy k CSP, nóvum tohto inštitútu spočíva v možnosti reálneho
zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa (žalobcu), teda navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia

(potenciálneho oprávneného) v exekučnom konaní. Vo všeobecnosti záložné právo ako vecné právo k
cudzej veci (zálohu) plní okrem zabezpečovacej funkcie aj uhradzovaciu funkciu, ak primárna povinnosť
dlžníka spočívajúca v úhrade peňažnej pohľadávky nebude splnená.

7.1./ Podľa § 343 ods. 3 CSP platí, že „výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako

bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.“ Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca
rozlišuje medzi zabezpečovacou a uhradzovacou funkciou zabezpečovacieho opatrenia. Na jednej
strane umožňuje totiž nariadenie zabezpečovacieho opatrenia aj bez podania návrhu vo veci samej a
na druhej strane viaže výkon záložného práva na existenciu pohľadávky právoplatne priznanej súdnym
rozhodnutím.

7.2./ Z vyššie uvedeného možno konštatovať, že zabezpečovacie opatrenie rozširuje možnosti veriteľov
pre zabezpečenie úhrady ich peňažných pohľadávok. Zabezpečovacie opatrenie posilňuje postavenie
veriteľa, pretože v hierarchii veriteľov sa jeho pozícia mení na záložného veriteľa a jeho pohľadávka sa
stáva zabezpečená záložným právom k majetku dlžníka.

8./ Neodkladné opatrenie zabezpečí účel civilného súdneho konania v konkrétnom prípade, t. j.
ochranu porušeného alebo ohrozeného práva. Toto zabezpečenie spočíva vo vytvorení situácie pre
efektívne využitie procesných mechanizmov slúžiacich na to, aby sa pokračovalo v konaní bez
ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva o ochranu ktorého sa žiada bez toho, aby sa v

konaní vo veci samej nedosiahol výsledok, ktorý už neovplyvní hmotnoprávne postavenie strán
sporu. Výrok neodkladného opatrenia má zabrániť vzniku, a rozširovaniu škody, inej ujmy alebo
zhoršovaniu právnej pozície žalobcu v takej miere, že sa mu ešte oplatí uchádzať o konečnú súdnu
ochranu. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych pomerov strán,prípadne i zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného
rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenia danosti práva
(nároku), pričom zásadne neprejudikuje práva a záujmy strán riešené v konaní vo veci samej. Dôkazné

bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na žalobcovi neodkladného opatrenie. Nariadenie
neodkladného opatrenia je teda prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne
vzťahy medzi stranami, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je
potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným
spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi stranami sporu. Pred nariadením neodkladného

opatrenia súd vychádza z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu a skúma, či je dostatočne dôvodný a
ďalej skúma skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia.

9./ Zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov strán sporu (nie s konečnou
platnosťou), pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie neodkladného opatrenia žiada,
ako aj tomu, voči ktorému neodkladného opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované

neodkladného opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky znemožňovala
ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Ide pritom o dočasné opatrenie, ktorého trvanie je
obmedzené, ktoré môže byť na návrh zrušené a neodkladného opatrením nie je prejudikovaný konečný
výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať
vôbec reálny význam.

Vyžaduje sa, aby žalobca osvedčil súdu základné skutočnosti, teda sám nárok a osvedčil aj
pravdepodobnosť možného ohrozenia výkonu rozhodnutia. Samotný nárok nemusí byť teda preukázaný
nepochybne. Súd je preto tieto okolnosti v rámci konania o nariadení neodkladného opatrenia
povinný zvážiť a rozhodnúť, pričom však pri rozhodovaní o neodkladného opatrení súd nie je povinný
vykonávať dokazovanie ani výsluchom strán. Musí vychádzať zo skutočností, preukázaných alebo

osvedčených žalobcom. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak
platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín,
ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012).

10./ Právna úprava síce výslovne neupravuje, ako má súd postupovať pri zisťovaní skutkového základu
pre vydanie neodkladného opatrenia, ale nemôže ísť o dokazovanie v plnom rozsahu. V takomto druhu
konania nie je úlohou skúmať plnenie povinností strán zo zmluvného vzťahu. Konštantná judikatúra
súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody
na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov strán alebo obavu o ohrozenie budúceho

výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana,
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania
skutkového stavu pri vydávaní rozhodnutia o neodkladnom opatrení a rozsudku.

Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu
vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Staršia legislatíva a teraz náuka toto
dokazovanie preto označuje výrazom osvedčenie alebo osvedčovanie. Osvedčovanie na rozdiel
od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie

skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada
a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní.
Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky
okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Aj v tomto konaní (konanie o vydanie
neodkladného opatrenia) súd postupuje v súčinnosti so stranami tak, aby ochrana práv bola rýchla

a účinná a aby sa skutočnosti, ktoré sú medzi stranami sporné, spoľahlivo zistili. Použitie týchto
zásad je však primerané a limitom je dosiahnutie účelu neodkladného opatrenia. Tieto zásady sa
neuplatňujú v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení žalobcu
na úrovni osvedčenia (spravdepodobnenia) skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe a
nevyhnutnosti nariadenia neodkladného opatrenia (Mazák, J.: Zabezpečovacie prostriedky v civilnom

konaní, IuraEdition, Bratislava 1997, s. 134 - 135).

11./ Nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. Pri nariaďovaní
predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Vdôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného
rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri

rozhodovaní o neodkladného opatrení mal súd vykonávať dokazovanie. Pre nariadenie neodkladného
opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto
dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou
jej riešenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5. 8. 2010, sp. zn. 3 Cdo 149/2010).

Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia
sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich,
ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž
rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 29. 7. 2010, sp. zn. 2 M Cdo 3/2010).

XX./ Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nutné, aby boli osvedčené aspoň také základné
skutočnosti, potrebné pre záver o pravdivosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana,
ako i osvedčenie, že je tu existencia nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Neodkladné opatrenie
podľa § 324 a nasl. CSP umožňuje riešenie takej situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu
v záujme rýchlej a účinnej ochrany práv a oprávnených záujmov fyzických alebo právnických osôb.

Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladne upraviť pomery alebo obava
z ohrozenia exekúcie. Neodkladné opatrenie má len zabezpečovací charakter a nerieši to, čo je
predmetom konania vo veci samej. Pri rozhodovaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia súd
nevykonáva dokazovanie, iba skúma, či je osvedčený nárok k ochrane, ktorého opatrenie smeruje a či je
takéto opatrenie nevyhnutné pre jeho ochranu, t.j. či je osvedčená naliehavosť potreby dočasnej úpravy

pomerov strán sporu. Ten, kto sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, musí opísať rozhodujúce
skutočnosti odôvodňujúce buď jeden alebo druhý predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia.
Musí hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd návrhu
na vydanie neodkladného opatrenia v danom prípade vyhovel. Urobil tak z dôvodu, že žalobcovia
osvedčili naliehavosť takejto úpravy. Súd dospel k záveru, že do doby platnosti vyššie špecifikovanej

nájomnejzmluvy,t.j.doXX.XX.XXXXjepotrebnépredísť prípadnýmzásahom(obmedzeniam)zostrany
žalovaného do užívacích práv žalobcov . Zásah do užívacích práv žalobcov žalovaným by v konečnom
dôsledkumoholmaťvplyvnakonečnúúroduaajprípadnývznikškodyspôsobený(žalovanýmzavinený)
nedodržaním agronomických termínov, príp. poškodzovaním oplotenia ktoré chráni stromy v ovocnom
sade.

13./ Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13.1./ Žalobcovia mali v konaní vo veci plný úspech. Súd rozhodol o ich nároku podľa § 255 ods. 1
CSP tak, že im nárok na náhradu trov konania priznal vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania
bude podľa § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, rozhodnuté samostatným

uznesením.

14./ Na základe všetkých uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd v
takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla
dostať ďalší rovnopis.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.