Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. december 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/70/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617010019
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3617010019.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému N. J., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale
bytom I., F. XXXX/XX, okres Z., t. č. na slobode, pre trestný čin zločinu krádeže v spolupáchateľstve
podľa § 20 k § 212 odsek 1, odsek 3 písm. a), odsek 4 písm. b) s poukazom na § 138 písm. f) Tr. zákona,
o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske proti rozsudku Okresného súdu Partizánske

zo dňa 26. februára 2018, pod sp. zn. 2T/8/2017, na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 11.
decembra 2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 26. februára 2018, pod sp. zn. 2T/8/2017
bol obžalovaný N. J., nar. XX.XX.XXXX uznaný za vinného zo spáchania trestného činu zločinu krádeže

v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 212 odsek 1, odsek 3 písm. a), odsek 4 písm. b) s poukazom na §
138 písm. f) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 05.02.2008 okolo 8.35 h po predchádzajúcej dohode s nezistenou osobou prišiel do kuchyne
rodinného domu č. XXX v obci H., okres N., kde sa nachádzala pošk. H. H., majiteľka domu a nepravdivo
jej uviedol, že je pracovník energetiky a prišiel skontrolovať elektromer, takisto jej povedal, že jej vráti

preplatok vo výške 3 800,- Sk (126,14 €), pričom má len 5 000,- Sk (165,97 €), z ktorých mu musí
poškodená vydať a že musí v jej dome skontrolovať všetky elektrické zásuvky, nakoľko má asi niekde
poruchu, následne začal spolu s poškodenou H. H. chodiť po dome s tým, že kontroluje zásuvky, spolu
sa vrátili do kuchyne, kde obžalovaný povedal poškodenej H. H., že je osobou poverenou starostom
obce H. pre zisťovanie úspor občanov v súvislosti s prechodom na novú menu euro a uviedol jej, že
potrebujevidieťjejpeniazeaopísaťajčíslabankoviek,ukázalpoškodenejnezistenýpreukaz,vsúvislosti

s týmito skutočnosťami volal mobilným telefónom nezistenej osobe a telefón odovzdal poškodenej H.
H., ktorej uvedená nezistená osoba uviedla, že je starostom obce H. a tieto skutočnosti jej potvrdila,
po čom poškodená H. H. priniesla zo skrine v spálni do kuchyne finančnú hotovosť vo výške 120 000,-
Sk (3 983,27 €) v 5 000 korunových bankovkách, ktoré obžalovaný rátal a zapisoval si nezistené údaje
do poznámkového bloku, peniaze následne vrátil poškodenej H. H., ktorá ich vrátila do skrine v spálni,
potom požiadal poškodenú o pohár vody, ktorý mu poškodená podala a obžalovaný ho vzal do ruky a

napil sa z neho a obžalovaný pod zámienkou, že ešte potrebuje skontrolovať zásuvky na povale a v
komore vylákal poškodenú H. H. na povalu domu, kde ju požiadal o spoluprácu, po čom ju zanechal na
povale domu, on sám zišiel z povaly dole a následne zo skrine v spálni odcudzil finančnú hotovosť vo
výške 120 000,- Sk, t.j. 3 983,27 € a odišiel.

Za to bol odsúdený podľa § 212 odsek 4 za použitia § 38 odsek 3, § 36 písm. l), písm. n)

Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov, ktorého výkon mu bol
podľa § 49 odsek 1 písm. a) a § 51 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona podmienečne odložený na skúšobnúdobu 48 (štyridsaťosem) mesiacov, spolu s uložením probačného dohľadu nad obžalovaným. Podľa §
51 odsek 4 písm. c) Tr. zákona bola obžalovanému uložená povinnosť, spočívajúca v príkaze nahradiť
poškodenej počas určenej skúšobnej doby spôsobenú škodu a podľa § 51 odsek 4 písm. j) Tr. zákona

bola obžalovanému uložená aj povinnosť, spočívajúca v príkaze počas určenej skúšobnej doby sa
zamestnať alebo sa aspoň preukázateľne uchádzať o zamestnanie. V adhéznom konaní, t. j. v konaní
o náhrade škody bola obžalovanému podľa § 287 odsek 1 Tr. poriadku uložená povinnosť nahradiť
poškodenej H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom v H. XXX, okres N. škodu v sume -3.483,27,- Eur.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal prokurátor Okresnej
prokuratúryPartizánskev zákonnejlehotevneprospechobžalovanéhoodvolanieprotivýrokuotreste.V
písomných dôvodoch odvolania uviedol, že uložený podmienečný trest odňatia slobody obžalovanému v
napadnutomrozsudkunezodpovedázásadámrepresieaniindividuálnejagenerálnejprevencievzmysle
ustanovenia § 34 odsek 1 Tr. zákona a prvostupňový súd pri jeho ukladaní nedostatočne prihliadol na
okolnosti uvedené v § 34 odsek 4 Tr. zákona. Súd prvého stupňa dostatočne nezohľadnil najmä spôsob

spáchania činu, jeho následok, osobu obžalovaného a nesprávne tiež priznal poľahčujúce okolnosti
obžalovanému. Obžalovaný sa trestnej činnosti voči poškodenej dopustil rafinovaným spôsobom a
zneužil aj jej vysoký vek (78 rokov). Súčasne spôsobil aj väčšiu škodu a poškodená ako starobný
dôchodca tak bola ohrozená aj finančne .Tieto skutočnosti podľa názoru prokurátora neboli súdom
prvého stupňa dostatočne zohľadnené pri ukladaní trestu obžalovanému. Nesprávne tiež obžalovanému

priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zákona. Nie je možné sa stotožniť s tým,
že obžalovaný napomáhal objasňovaniu trestnej činnosti tým, že urobil vyhlásenie o uznaní viny. V
prejednávanom prípade bola rozhodujúca tá skutočnosť, že poškodená bola duchaprítomná, keď si
spomenula, že obžalovanému podávala pohár vody, o ktorý ju v inkriminovanom čase požiadal. Zo
zanechanéhoodtlačkuprstaobžalovanéhonapoháribolobžalovanýstotožnenýakopáchateľ.Beztohto

by obžalovaného s najväčšou pravdepodobnosťou bolo možné iba ťažko identifikovať. Podľa názoru
prokurátora súd prvého stupňa tiež dostatočne nevyhodnotil osobu obžalovaného, ktorý sa v Českej
republike opakovane dopustil rozsiahlej trestnej činnosti rovnakým spôsobom ako v prejednávanom
prípade, za čo bol opakovane odsúdený k nepodmienečnému trestu až na 8 rokov (rozsudok Krajského
súdu v Brne pod sp. zn. 4To/134/2012 zo dňa 03.04.2012 v odvolacom konaní), čím akceptoval

názor štátneho zástupcu v tom, že takýto prísnejší trest je primeraným trestom za krádeže a podvody
na starých ľuďoch, ktorá takáto trestná činnosť, aj svojim sofistikovaným spôsobom vykonania, má
stúpajúcu tendenciu a ťažšie sa odhaľuje jej páchateľ. Tieto argumenty sú aktuálne aj v prejednávanom
prípade obžalovaného a nemožno súhlasiť s argumentom prvostupňového súdu o tom, že uloženie
nepodmienečného trestu by u obžalovaného plnilo iba represívnu funkciu. Prvostupňový súd paradoxne

bral odsúdenie obžalovaného v Českej republike Okresným súdom v Hodoníne pod sp. zn. 1T/202/2011
aj v jeho neprospech aj v jeho prospech, pretože by do úvahy prichádzalo uloženie súhrnného trestu.
Prokurátor uviedol, že s týmto argumentom sa nestotožňuje, pretože by bolo potrebné ukladať trest
prísnejší,akobolpôvodneobžalovanémutrestuložený.Navyšetotoodsúdenieprvostupňovýsúdnevzal
do úvahy v neprospech obžalovaného. Pokiaľ ide o náhradu škody, obžalovaný môže škodu poškodenej

uhrádzať aj počas výkonu trestu odňatia slobody, ak sa v ústave na výkon trestu odňatia slobody
zamestná. Tiež od podmienečného prepustenia obžalovaného z výkonu trestu odňatia slobody v Českej
republike uplynula pomerne krátka doba. Trest, ktorý súd prvého stupňa obžalovanému v napadnutom
rozsudku uložil je neprimerane mierny a preto prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne, ako
odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písm. d) Tr. zákona napadnutý rozsudok vo výroku o

treste v celom rozsahu zrušil a aby sám podľa § 322 odsek 3 Tr. poriadku uložil obžalovanému N. J.
podľa § 212 odsek 4 Tr. zákona za použitia § 38 odsek 3, § 36 písm. l) T. zákona nepodmienečný
trest odňatia slobody v prvej polovici zákonnej sadzby a na výkon trestu odňatia slobody trestu aby
obžalovaného podľa § 48 odsek 2 písm. a) Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní zástupca krajskej prokuratúry navrhol vyhovieť odvolaniu
prokurátora okresnej prokuratúry s tým, aby odvolací súd rozhodol tak, ako bolo navrhnuté v písomnom
odôvodnení odvolania.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhol odvolanie prokurátora ako
nedôvodné zamietnuť. Poukázal na väčší časový odstup od spáchania žalovaného skutku a na to, že
obžalovaný je v súčasnej dobe zamestnaný, svoje povinnosti si plní a uložením nepodmienečného trestu
obžalovanému by sa minuli účinky takéhoto trestu a takýto trest by bol trestom neprimeraným.Podľa§317odsek1Tr.poriadkuaknezamietneodvolacísúdodvolaniepodľa§316odsek1Tr.poriadku
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Tr. poriadku.

Krajský súd ako odvolací súd preskúmal v intenciách § 317 odseku 1 Tr. poriadku napadnutý výrok

rozsudku súdu prvého stupňa, pričom pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa postupoval v súlade
so zákonom, keď po tom, čo právoplatne prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného podľa
§ 257 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku o vine, uznal obžalovaného napadnutým rozsudkom vinným zo
spáchania trestného činu zločinu krádeže v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 212 odsek 1, odsek 3
písm. a), odsek 4 písm. b) s poukazom na § 138 písm. f) Tr. zákona, pretože tento svojím konaním
popísaným v žalovanom skutku naplnil všetky štyri zákonné formálne znaky citovaného zločinu. Keďže

odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine a v postupe prvostupňového súdu, ktorý
mu predchádzal nezistil chyby odvolaním nevytýkané a odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal z
podnetu podaného odvolania len výrok o uloženom treste a dospel k záveru, že odvolanie
prokurátora nie je dôvodné.

Je potrebné uviesť, že pri ukladaní trestu obžalovanému súd prvého stupňa správne prihliadol na všetky
dôležité skutočnosti a zásady, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, ale i generálnu
a individuálnu prevenciu. Na jednej strane sú prijateľné odvolacie námietky prokurátora o pomerne
závažnom stupni trestnej činnosti tak, ako na to podrobne poukazoval v písomných dôvodoch svojho

odvolania a je i pravdou, že obžalovaný sa obdobnej trestnej činnosti dopustil v Českej republike,
za čo mu bol uložený osemročný trest odňatia slobody, ktorý tam i vykonával, z ktorého tam bol
tiež podmienečne prepustený, na druhej strane však nemožno prehliadnuť, že posudzovanú trestnú
činnosť spáchal skôr a ešte s väčším časovým odstupom od spáchania trestnej činnosti v Českej
republike. Akékoľvek úvahy o súhrnnom treste vo vzťahu k právoplatnému (03.04.2012) odsúdeniu v

Českej republike Okresným súdom Hodonín pod sp. zn. 1T/202/2011 sú irelevantné, pretože uvedené
odsúdenie nie je možné zohľadniť v neprospech obžalovaného v zmysle § 7b odsek 2 Tr. zákona, s
poukazom na prechodné ustanovenie § 438e Tr.zák. U obžalovaného prvostupňový súd preto i správne
neidentifikoval priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona a na druhej strane okresný súd
správne identifikoval poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) aj písm. n) Tr. zákona, keďže sa

obžalovaný k stíhanej trestnej činnosti priznal a jej spáchanie i presvedčivo oľutoval. Prvostupňový
súd tiež správne postupoval, keď potom, čo právoplatne prijal vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny
v celom rozsahu zo spáchania žalovaného skutku, s uznaním jeho predmetnej právnej kvalifikácie, toto
zohľadnil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zákona, pretože prvostupňový súd správne
túto okolnosť u obžalovaného neposúdil ako dôvod na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod

zákonnú sadzbu analogicky, ako v konaní o dohode o vine a treste podľa § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4
Tr. zákona. Takéto zníženie trestu odňatia slobody pod zákonnú trestnú sadzbu (3 roky) u obžalovaného,
so zreteľom na všetky zákonné kritéria pri ukladaní trestu, by už bolo neprimerane miernym trestom pre
obžalovanéhozhľadiskavýmery.Sodvolacíminámietkamiprokurátoravovzťahukprijatémuvyhláseniu
obžalovaného o uznaní viny /§ 257 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku/, ktoré súd prvého stupňa potom

priznal obžalovanému ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zákona nie je možné súhlasiť.
Už z ustálenej súdnej praxe a judikatúry vyplýva, že každé súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o
uznaní viny podľa § 257 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku je významnou pomocou predovšetkým žalobcovi -
prokurátorovi v trestnom konaní, ktorého elementárnou povinnosťou je dokazovať vinu obvinenej osobe
po podaní obžaloby na súd a v neposlednej miere má takéto vyhlásenie obžalovaného aj význam

vo vzťahu k hospodárnosti celého trestného konania. V posudzovanom prípade odvolací
súd nezistil žiadne také významné okolnosti, ktoré by náležite odôvodňovali to, že obžalovanému je
nevyhnutné uložiť iba nepodmienečný trest odňatia slobody tak, ako navrhoval prokurátor a v zákonnej
upravenej sadzbe § 212 odsek 4 Tr. zákona v jej prvej polovici, podľa § 38 odsek 3 a odsek 8 Tr.
zákona, pri existencii iba prevažujúcich poľahčujúcich okolností, t. j. so znížením hornej hranice o 1/3,

t. j. od 3 rokov do 7 rokov a 8 mesiacov. Prvostupňový súd správne uložil obžalovanému trest odňatia
slobody vo výmere 3 rokov, t. j. na dolnej hranici upravenej už uvedenej zákonnej sadzby, nespojený
s jeho bezprostredným výkonom a správne tiež obžalovanému určil primerane dlhšiu skúšobnú dobu
pri hornej hranici zákonného rozpätia (1 až 5 rokov) na 4 roky, vrátane uloženia oboch predmetnýchprimeraných povinností obžalovanému. Správne pritom (v prospech obžalovaného) zohľadnil skutočne
dlhšiu dobu od spáchania predmetnej trestnej činnosti, keď odvolací súd nezistil podiel obžalovaného
na tom, že posudzovanú vec bolo možné prejednať a meritórne rozhodnúť až s tak veľkým časovým

odstupom. Pozitívnym v prospech obžalovaného sú aj skutočnosti, že je v súčasnej dobe zamestnaný,
s príjmom z legálnych zdrojov a prejavuje i naďalej snahu uhrádzať spôsobenú škodu, ktorú spôsobil
svojim konaním, čo bolo preukázané aj predložením listinných dôkazov. Uložený trest odňatia slobody
v napadnutom rozsudku odvolací súd považuje za konformný s ustanovením § 34 Tr. zákona, t. j.
s jeho účelom. Napĺňa individuálno-preventívny a i generálno-preventívny účinok a je i dostatočným

vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Z týchto dôvodov odvolanie prokurátora odvolací súd nepovažoval za dôvodné a preto ho podľa § 319
Tr. poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.