Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. január 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/140/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201238
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018201238.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: OZ Triblavina, Hviezdoslavova 1789/1, Bernolákovo,
právne zastúpený: Mgr. Kristína Babiaková, advokátka, Holubyho 37, Pezinok, proti žalovanému:
Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 48/2018 zo dňa 27.06.2018, o návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
04.09.2018 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 01.09.2018 podanou na Krajský súd v Bratislave dňa 04.09.2018 sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 48/2018 zo dňa 27.06.2018, ktorým bolo potvrdené
v prvom stupni vydané rozhodnutie žalovaného č. 04458/2018/SCDPK/17694 zo dňa 14.03.2018.

Prvostupňovým rozhodnutím žalovaný ako špecializovaný stavebný úrad pre diaľnice a rýchlostné cesty
povolil stavebníkovi Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava zmenu
stavby pred dokončením na stavbu „Diaľnica D1 Bratislava - Trnava, križovatka Triblavina“.

2. Žalobca v podanej žalobe požiadal súd o priznanie odkladného účinku napadnutých rozhodnutí
žalovaného podľa § 185 SSP. Vo svojom návrhu uviedol, že výkonom týchto rozhodnutí, resp. v dôsledku

ich právnych následkov, hrozí vznik závažnej ujmy, závažná ujma na životnom prostredí, ako aj vážny
nenapraviteľný následok. Zmeny povolené v rozhodnutí o zmene stavby pred dokončením by zásadným
spôsobom negatívne ovplyvnili pohodu života obyvateľov dotknutých obcí a mali by nezanedbateľné
účinky na zdravie obyvateľov a životné prostredie. Priznanie odkladného účinku správnej žaloby by
zároveň nebolo v rozpore s verejným záujmom, pretože stavba povolená rozhodnutím o zmene stavby
pred dokončením nie je v takom štádiu realizácie, kedy by zastavenie prípadných stavebných prác

viedlo k zníženiu funkčnosti používania existujúcej diaľnice D1. Ďalším dôvodom potreby priznať žalobe
odkladný účinok bolo podľa názoru žalobcu prebiehajúce súdne konanie na Krajskom súde v Bratislave
vedené pod sp. zn. lS/205/2017 o prieskume zákonnosti rozhodnutí Ministerstva životného prostredia
o tom, že projekt zmeny stavby pred dokončením sa nebude posudzovať v konaní podľa zákona č.
24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (v procese EIA). Išlo konkrétne o rozhodnutie
Ministra životného prostredia SR č. 5900/2017-9.2 (19/2017 rozkl.) zo dňa 26. júna 2017 o rozklade a

rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR č. 2394/2017-1.7/ml zo dňa 13. marca 2017, ktorým
v zisťovacom konaní žalovaný rozhodol o tom, že zmena navrhovanej činnosti „Diaľnica D1 Bratislava -
Tmava, križovatka Triblavina (3)“ sa nebude posudzovať. V prípade úspechu uvedenej žaloby a zrušenia
žalobou napadnutých rozhodnutí pre nezákonnosť by tak bol zrušený aj nevyhnutný a záväzný podklad
rozhodnutiaozmenestavbypreddokončením,čobyviedloajkpotrebezrušeniasamotnéhorozhodnutia
o zmene stavby pred dokončením. V prípade začatia realizácie stavby by po zrušení rozhodnutia o

zmene stavby pred dokončením zostala stavba rozostavaná, čím by utrpel závažnú ujmu nielen investor
ale aj obyvatelia bývajúci v okolí diaľnice ako aj každý občan, ktorý využíva diaľnicu D1.3. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa žalovaný vo svojom
vyjadrení zo dňa 27.11.2018 vyjadril tak, že vynechaním stavebných objektov „kolektory “ pri stavbe

nebude spôsobená žiadna závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná
ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Vynechané stavebné
objekty „kolektory“ bude možné v budúcnosti dostavať. Ak by stavba ostala nezmenená, nebolo by
možné kolektory riadne využívať podľa predstáv žalobcu, pretože neexistuje nadväzujúca dopravná
infraštruktúra ciest I., II. a III. triedy. Na základe uvedeného žalovaná navrhol priznanie odkladného

účinku žaloby zamietnuť.

4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať

správnej žalobe odkladný účinok:
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná
hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny
nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 188 SSP zamietol návrh žalobcu,
nakoľko podľa jeho názoru neboli splnené podmienky predpokladané ustanovením § 185 písm. a)

SSP. V tomto ohľade má žalobca totiž zákonnú povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia,
pretože vzhľadom na právnu istotu ide o výnimočný procesný inštitút. Správny súd v žalobcom
formulovaných tvrdeniach nevidel skutočnú hrozbu odôvodňujúcu obavu zo vzniku závažnej ujmy,
značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, ani zo vzniku závažnej ujmy na životnom prostredí,
prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku, pričom by priznanie odkladného účinku nebolo v

rozpore s vereným záujmom.

9. Žalobca vo svojom návrhu dostatočne neodôvodnil, v čom spočíva závažná ujma pri výkone
napadnutého rozhodnutia alebo aká konkrétna škoda na životnom prostredí by mohla byť spôsobená.
Žalobcove argumenty ohľadom ohrozenia životného prostredia boli všeobecne koncipované, pritom

žalobca nepredložil relevantný dôkaz, ktorým by tieto dôležité prvky vyžadované § 185 SSP osvedčil.
Tvrdenia o rozpore zmeny stavby s územným plánom, či o nezákonnosti stanoviska Okresného úradu
Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OUBP2-2016/4024/KAZ zo dňa 08.02.2018 alebo o
povinnosti posúdiť zmenu stavby pred dokončením z hľadiska jej vplyvu na životné prostredie samy o
sebe nie sú dôkazmi o hroziacej ujme.

10. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí vyplývať z právneho stavu vytvoreného
napadnutým rozhodnutím s prihliadnutím na stav doterajší a jeho budúci možný vývin. Rozsah projektu
výstavby pred začatím stavby a počas jej realizácie určuje predovšetkým stavebník, ktorý svoj zámer
na schválenie predkladá príslušnému stavebnému úradu. Naopak ostatní účastníci konania môžu do

tohto rozsahu zasahovať len do takej miery, do akej stavba vstupuje do ich práv a právom chránených
záujmov. Je síce možné, aby správny orgán v stavebnom konaní korigoval do určitej miery stavbu
súladne so zákonom a v záujme účastníkov konania, táto korekcia však nesmie presiahnuť úmeru
stavebníkových možností. Zároveň od stavebníka nemožno rozumne požadovať, aby svoju stavburealizoval v rozsahu, postupe prác a spôsobom, ktoré sú v rozpore s jeho vôľou. Je preto potrebné
zdôrazniť, že nemožno predpokladať, že odklad výkonu rozhodnutia žalovaného prinesie priaznivý efekt
pre žalobcu alebo obyvateľov dotknutého územia. Vzhľadom na vyššie uvedené je totiž dôvodným

sa domnievať, že odložením vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia nedosiahne sa stav,
kedy bude stavebník prinútený realizovať stavbu spôsobom na základe požiadaviek žalobcu, ktorý sám
nepovažuje za optimálny, teda že začne budovať predmetné kolektory.

11. Pokiaľ ide o ďalší dôvod uvedený žalobcom v jeho návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe,

ktorým je prebiehajúce súdne konanie na Krajskom súde v Bratislave vedené pod sp. zn. lS/205/2017 o
prieskume zákonnosti rozhodnutí Ministerstva životného prostredia o tom, že projekt zmeny stavby pred
dokončením sa nebude posudzovať v konaní podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie (v procese EIA), aj tento správny súd považoval za nedostatočný. Otázka úspechu
žalobcu v tomto súdnom konaní je hypotetická. Aj pri podaní žaloby vedenej na Krajskom súde v
Bratislave pod sp. zn. lS/205/2017 podal žalobca návrh na priznanie odkladného účinku jeho žalobe,

pričom súd uznesením č.k. 1S/205/2017-190 zo dňa 11.01.2018 tento návrh zamietol. Preto vedenie
súdneho konania pod sp. zn. lS/205/2017 nemožno považovať za dôvod na vyhovenie návrhu žalobcu
na priznanie odkladného účinku predmetnej žalobe.

12. Súd nemohol za dostatočný považovať argument žalobcu, že priznanie odkladného účinku správnej

žaloby nebude v rozpore s verejným záujmom, pretože stavba povolená rozhodnutím o zmene stavby
pred dokončením nie je v takom štádiu realizácie, kedy by zastavenie prípadných stavebných prác viedlo
k zníženiu funkčnosti používania existujúcej diaľnice D1. Žalobca opomenul, že hľadisko posudzujúce
rozpor s verejným záujmom nemožno obmedziť len kritériom ekonomickým. Je potrebné sa zamerať
v širšom ohľade na vplyv nevykonania stavbu povoľujúceho rozhodnutia. Súd sa nemohol stotožniť

s tvrdením žalobcu uvedeným v jeho duplike doručenej správnemu súdu dňa 19.12.2018 v kontexte
s argumentom o hrozbe nenapraviteľného následku výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia ani s
tvrdením, že predmetné kolektorové pásy z technických dôvodov nebude možné už nikdy dobudovať.
Ako uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe (zo dňa 27.11.2018), kolektory nie sú súčasťou
diaľnice, ich výstavba sa nemusí uskutočňovať súčasne s prestavbou diaľnice D1 a môžu byť

dobudovanévbudúcnostiajsohľadomnaskutočnosť,žestavebníkzabezpečilmajetkovévysporiadanie
pozemkov aj pod kolektormi. Diaľnica ako taká sa môže vybudovať aj bez kolektorov, oddelením
kolektorov od diaľnice sa funkčne diaľnica neznehodnotí a bude naďalej plniť svoj účel. Súd podotýka,
že diaľnica primárne slúži vnútroštátnu a medzinárodnú tranzitnú dopravu, nie je jej úlohou nahrádzať
dopravnú infraštruktúru daného územia.

13. Vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185
písm. b/ SSP, pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v právne záväznom akte EÚ, o ktorého
platnosti možno mať vážne pochybnosti.

14. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2
písm. e/ SSP.