Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, September 28, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3T/50/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117010728
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák LL.M.

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6117010728.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka a

prísediacich S. N. S. W.. C. G. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. septembra 2018 v Banskej
Bystrici takto r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

B. B.,

nar. XX. XX. XXXX., trvale bytom J. J., t.č. v Ú. S. Ú. J. J.

u z n á v a sa v i n n ý m

1/ zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a), písm.
d) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písm. b) Trestného zákona,
pretože

od 18.07.2015 do polovice novembra roku 2015 na bližšie nezistenom mieste, hlavne v B. K. E. J. J.
spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej družke G. Y., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom J. J.
tak, že túto pod vplyvom alkoholu opakovane, v priemere tri krát do mesiaca, udieral dlaňami do tváre,
strkal do nej, ťahal ju za vlasy a súčasne jej každý deň opakovane nadával do špinavých kuriev a štetiek,
tiež že je neschopná žena, pričom týmito konaniami G. Y., L. XX.XX.XXXX neutrpela zranenia, ktoré by
si vyžiadali lekárske ošetrenie,
následne od druhej polovice novembra roku 2015 konanie pokračovalo aj v Českej republike na

ubytovniach v J.D. L. B., C., G., C. J., B. S. J. s tým, že G. Y., L. XX.XX.XXXX fyzicky napádal pravidelne,
niekedy aj dvakrát do týždňa, a to údermi do tváre a tela, tieto boli vedené aj päsťami a rôznymi
predmetmi ako opasok, mobil, varecha, káble od elektrických spotrebičov a od nabíjačky na mobilný
telefón, ťahal ju za vlasy, hádzal ju do nábytku, kopal ju do nôh, škrtil ju rukami a vankúšom, vykrúcal
jej ruky, pri pohlavnom styku požadoval od G. Y. také polohy a praktiky, ktoré nemohla robiť počas
tehotenstva, a súčasne jej každý deň opakovane nadával do kuriev, štetiek, píč, že je tučná ako prasa
a podobne, kde takéhoto konania sa dopúšťal hlavne pod vplyvom omamných a psychotropných látok,

pričom tieto útoky vyvrcholili dňa 26.11.2016 v popoludňajších hodinách na presne nezistenom mieste
v blízkosti železničnej stanici v J. E. Č. O., kde v parku na lavičke polial G. Y. horľavinou a zapálil
ju, v dôsledku čoho bola pre popáleniny hospitalizovaná vo V. L. J., Č. O. až do 23.12.2016, kedy
sama z nemocnice odišla, kde týmto konaním G. Y., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom J. J. utrpela
popáleninu krku III. stupňa, popáleniny II. b a III. stupňa na ušných boltcoch a brade II. b a III. stupňa,
popáleninu II. b a III. stupňa v oblasti ruky a prstov ľavej hornej končatiny, popáleninu II. b a III. stupňa
celoobvodovúnaľavompredkoleníapopáleninudolnejtretinystehnavľavosostlačenímcievaporuchou

prekrvenia končatiny a popálenia predkolenia vpravo, dominantne v prednej časti, kolena a prednej časti
dolnej štvrtiny stehna II. b a III. stupňa, teda celkom popáleniny II. b a III. stupňa na 13% povrchu tela,- konania sa dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu J. J. D.. X.. XT/XX/XXXX zo
dňa XX.XX.XXXX, právoplatný toho istého dňa, uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 odsek

1 Trestného zákona za čo mu bol uložený podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona, § 117 odsek
1 Trestného zákona, § 41 odsek 2 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2
rokov a rozsudkom Okresného súdu J. J. D.. X.. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatný toho
istého dňa bol uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného
zákona za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov nepodmienečne,

t e d a - blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán
a popálením rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu, ktoré
správanie ohrozilo jej fyzické a psychické zdravie, a takýmto konaním jej spôsobil ťažkú ujmu a takéhoto
konania sa dopúšťal po dlhší čas,

a o d s u d z u j e s a z a t o :

Podľa 208 ods. 3 Tr. zákona za použitia § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 47 ods. 2 Tr. zákona k trestu odňatia

slobody v trvaní 20 (dvadsať) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 1 písm. d) Tr. zák. sa mu ukladá ochranné protialkoholické a ochranné
protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Podkladom hlavného pojednávania v trestnej veci obžalovaného B. B. bola obžaloba Okresnej
prokuratúry J. J. D.. X.. X G. XX/XX/XXXX X. K. X.X.XXXX v bode 1/ za zločin týrania blízkej osoby

a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a v bode 2/ zločinu týrania blízkej osoby a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 /písm. a), písm. d) Tr. zákona s poukazom na ust.
§ 138 písm. b) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

1/ od 18.07.2015 do polovice novembra roku 2015 na bližšie nezistenom mieste, hlavne v B. K. E. J. J.

spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej družke G. Y., L. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. J. tak, že
túto pod vplyvom alkoholu opakovane, v priemere tri krát do mesiaca, udieral dlaňami do tváre, strkal
do nej, ťahal ju za vlasy a súčasne jej každý deň opakovane nadával do špinavých kuriev a štetiek, tiež
že je neschopná žena, pričom týmito konaniami G. Y., L. XX.XX.XXXX neutrpela zranenia, ktoré by si
vyžiadali lekárske ošetrenie,

2/ následne od druhej polovice novembra roku 2015 konanie pokračovalo aj v Č. O. na ubytovniach v J.
L. B., C., G., C. J., B. S. J. s tým, že G. Y., L. XX.XX.XXXX fyzicky napádal pravidelne, niekedy aj dvakrát
do týždňa, a to údermi do tváre a tela, tieto boli vedené aj päsťami a rôznymi predmetmi ako opasok,
mobil, varecha, káble od elektrických spotrebičov a od nabíjačky na mobilný telefón, ťahal ju za vlasy,

hádzal ju do nábytku, kopal ju do nôh, škrtil ju rukami a vankúšom, vykrúcal jej ruky, pri pohlavnom styku
požadoval od G. Y.Á. také polohy a praktiky, ktoré nemohla robiť počas tehotenstva, a súčasne jej každý
deň opakovane nadával do kuriev, štetiek, píč, že je tučná ako prasa a podobne, kde takéhoto konania
sa dopúšťal hlavne pod vplyvom omamných a psychotropných látok, pričom tieto útoky vyvrcholili dňa
26.11.2016 v popoludňajších hodinách na presne nezistenom mieste v blízkosti železničnej stanici v J.

E. Č. O., kde v parku na lavičke polial G. Y. horľavinou a zapálil ju, v dôsledku čoho bola pre popáleniny
hospitalizovaná vo V. L. J., Č. O. až do 23.12.2016, kedy sama z nemocnice odišla, kde týmto konaním
G. Y., L. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. J. utrpela popáleninu krku III. stupňa, popáleniny II. b a III. stupňa
na ušných boltcoch a brade II. b a III. stupňa, popáleninu II. b a III. stupňa v oblasti ruky a prstov ľavej
hornej končatiny, popáleninu II. b a III. stupňa celoobvodovú na ľavom predkolení a popáleninu dolnej

tretiny stehna vľavo so stlačením ciev a poruchou prekrvenia končatiny a popálenia predkolenia vpravo,dominantne v prednej časti, kolena a prednej časti dolnej štvrtiny stehna II. b a III. stupňa, teda celkom
popáleniny II. b a III. stupňa na 13% povrchu tela.

Tunajší súd vo veci už rozhodol rozsudkom sp. zn. XT/XX/XXXX X. XX.XX.XXXX, ktorým bol obžalovaný
B. B. uznaný za vinného

v bode 1) zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom
skutkovom základe, že od 18.07.2015 do polovice novembra roku 2015 na bližšie nezistenom mieste,

hlavne v B. K. E. J. J. spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej družke G. Y., L. XX.XX.XXXX, trvalé
bytom J. J. tak, že túto pod vplyvom alkoholu opakovane, v priemere trikrát do mesiaca, udieral dlaňami
do tváre, strkal do nej, ťahal ju za vlasy a súčasne jej každý deň opakovane nadával do špinavých kuriev
a štetiek, tiež že je neschopná žena, pričom týmito konaniami G. Y., L. XX.XX.XXXX neutrpela zranenia,
ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie a
v bode 2) zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) ods. 3

písm. a), písm. d) Tr.zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b) Tr. zák., pretože následne od druhej
polovice novembra roku 2015 konanie pokračovalo aj v Českej republike na ubytovniach v J. L. B.,
C., G., C. J., B. S. J. s tým, že G. Y., L. XX.XX.XXXX fyzicky napádal pravidelne, niekedy aj dvakrát
do týždňa, a to údermi do tváre a tela, tieto boli vedené aj päsťami a rôznymi predmetmi ako opasok,
mobíl, varecha, káble od elektrických spotrebičov a od nabíjačky na mobilný telefón, ťahal ju za vlasy,

hádzal ju do nábytku, kopal ju do nôh, škrtil ju rukami a vankúšom, vykrúcal jej ruky, pri pohlavnom styku
požadoval od G. Y. také polohy a praktiky, ktoré nemohla robiť počas tehotenstva, a súčasne jej každý
deň opakovane nadával do kuriev, štetiek, píč, že je tučná ako prasa a podobne, kde takéhoto konania
sa dopúšťal hlavne pod vplyvom omamných a psychotropných látok, pričom tieto útoky vyvrcholili dňa
26.11.2016 v popoludňajších hodinách na presne nezistenom mieste v blízkosti železničnej stanici v J.

E. Č. O., kde v parku na lavičke polial G. Y. horľavinou a zapálil ju, v dôsledku čoho bola pre popáleniny
hospitalizovaná vo V. L. J., Č. O. až do 23.12.2016, kedy sama z nemocnice odišla, kde týmto konaním
G. Y., L. XX.XX.XXXX, trvalé bytom J. J. utrpela popáleninu krku III. stupňa, popáleniny II. b a III. stupňa
na ušných boltcoch a brade II. b a III. stupňa, popáleninu II. b a III. stupňa v oblasti ruky a prstov ľavej
hornej končatiny, popáleninu U. b a 111. stupňa celoobvodovú na ľavom predkolení a popáleninu dolnej

tretiny stehna vľavo so stlačením ciev a poruchou prekrvenia končatiny a popálenia predkolenia vpravo,
dominantne v prednej časti, kolena a prednej časti dolnej štvrtiny stehna II. balil, stupňa, teda celkom
popáleniny II. b a III. stupňa na 13% povrchu tela.

Za to mu bol podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 7, § 41 ods. 1, § 42 ods. 2 Tr. zák.

uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol pre výkon
trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 1 písm. d)
Tr. zák. mu bolo uložené aj ochranné protialkoholické a protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Proti citovanému rozsudku podali odvolanie okresný prokurátor v neprospech obžalovaného čo do výšky

trestu, a taktiež obžalovaný.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. XTo/XX/XXXX X. K. X.X.XXXX na základe odvolania,
podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu J. J. XX.XX.XXXX, D.. X.. XT/XX/
XXXX v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Odvolací súd vyslovil názor, že okresný súd pochybil, keď konanie obžalovaného kvalifikoval v bode 1)
ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a v bode 2) ako
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a), písm. d) Tr.

zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b) Tr. zák., hoci sa jedná o jeden pokračovací zločin týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a), písm. d) Tr. zák. s poukazom na
ust. § 138 písm. b) Tr. zák., ktorý trval od 18.07.2015 do 26.11.2016. Prebral tak nekriticky rozdelenie
tohto skutku na dva zločiny od okresného prokurátora. Nakoľko celé toto konanie na seba bezprostredne
nadväzuje, nie je tam žiadny časový odstup, preto okresný súd mal konanie obžalovaného kvalifikovať

ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a), písm. d) Tr. zák. s
poukazom na ust. § 138 písm. b) Tr. zák.V ďalšom odvolací súd vytkol tunajšiemu súdu, že sa neriadil ustanovením § 7 ods. 1 Tr. por. a svojvoľne
vyriešil otázku zahladenia, keď neprihliadol pritom na rozhodnutie samosudcu Okresného súdu J. J.
X. XX.XX.XXXX D.. X.. XNt/XX/XXXX, ktorým bolo rozhodnuté, že podľa § 121 ods. 2 Tr. zák. bola

zamietnutá žiadosť odsúdeného B. B. o zahladenie trestu pod sp. zn. XT/XX/XXXX X. K. XX.XX.XXXX.

Súd v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu na hlavnom pojednávaní doplnil
dokazovanie a dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

Obžalovaný B. B. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Vo svojej výpovedi uviedol, že v
minulosti bola jeho družkou G. Y., s ktorou má dve dcéry. S G. Y. sa zoznámil v roku 2009, začali spolu
žiť od roku 2010 až do januára 2017, kedy bol zadržaný a následne vzatý do väzby. V rokoch 2009 až
2010 bol ich vzťah normálny, bezproblémový. V máji 2015 po jeho prepustení z výkonu trestu spoločne
s poškodenou išli bývať k jej tete - G. T., u ktorej bývali dva mesiace a po konflikte s manželom G. T.
odišiel od nich a poškodená zostala u tety bývať bez neho. Asi v polovici júla 2015 odišli spoločne bývať

do J. J., kde dobrovoľne s ním išla aj poškodená. V J. J. bývali aj s deťmi ako bezdomovci, kúpili stan
ktorý si rozložili v B. K. až do septembra 2015, kedy ich vyhľadali pracovníci ÚPSVaR a poškodenej
odobrali obe deti. Následne spoločne s poškodenou prespávali v opustenej búde na J. A. až do konca
novembra 2015, kedy spoločne odišli do Č.. V tom čase drogy neužíval a alkohol pil raz do týždňa,
pila aj poškodená asi dvakrát do mesiaca. Spoločne dobre vychádzali, občas sa pohádali zo žiarlivosti.

Poškodenú udrel len raz, dal jej facku, nakoľko táto ho vyprovokovala a udrela ho ako prvá. Vzájomne
si vulgárne nadávali, nijako ju však neponižoval alebo ani sa jej nevyhrážal. Hádky neboli dlhé, boli
tak raz do mesiaca. V Č.R. si našli prácu vo firme Q. E. J. L. B., kam odcestovali. Tu pracovali do
marca 2016. V tomto období drogy neužíval a alkohol požíval raz do týždňa. Bývali na ubytovni, fyzicky
poškodenú nenapádal, pri hádkach si zvykli nadávať, nevyhrážal sa jej a neponižoval ju. Nakoľko boli z

práce prepustení, išli do G., kde týždeň bývali na ubytovni a následne si našli zamestnanie v C.. Do C.
prišli 07.03.2016 a tu boli do začiatku mája 2016. V tomto období začal užívať drogy - pervitín a to raz
do týždňa, tento užívala aj poškodená. Počas tejto doby poškodenú fyzicky nikdy nenapadol, nekopol,
nestrčil, hádali sa kvôli žiarlivosti poškodenej asi dvakrát do mesiaca. Pri hádkach si vzájomne nadávali.
Zo zamestnania v C. odišli,

nakoľko poškodená bola vo vysokom štádiu tehotenstva a ďalej hľadali prácu
v C. J., kde sa zdržali asi týždeň na ubytovni. Ani tu poškodenú nenapádal
a ani sa nehádali. Potom opäť išli do G. do ubytovne, kde už ale nikde nepracovali. V C. J. S. E. G. užíval
pervitín raz do týždňa, alkohol prestal piť. Pervitín brala aj poškodená. V G. sa asi len jedenkrát pohádali,
kedy si aj nadávali, pričom ju fyzicky nenapadol. Začiatkom júna 2016 sa spoločne vrátili do J.D. J., kde

žili v stane a následne na ubytovni. Správal sa k poškodenej normálne, nebil ju, nevyhrážal sa
jej, neponižoval ju. Dňa 19.06.2016 G. porodila ich spoločnú dcéru D., ktorú G. po
pôrode opustila a ušla z nemocnice. Za toto konanie bola aj stíhaná. Dňa 20.06.2016 spoločne odišli do
Č.W. K. J., tu sa zdržali dva mesiace a bývali vo viacerých ubytovniach. Počas prvého mesiaca v J. každý
deň užívali pervitín ktorý si zabezpečovali z peňazí, ktoré dostal z dedičského konania po starom otcovi.

Poškodenej začalo z užívania pervitínu „riadne šibať" a mala sklony k samovražde. Keď peniaze minuli,
žili na ulici, konflikty nemali ani raz ju neudrel. Poškodená bola citovo labilná, stále plakala a bála sa, že
ju opustí. Peniaze na pervitín si zaobstarávali žobraním. Koncom augusta 2016 odišli z J. na Slovensko,
kde sa zdržali dva týždne a zamestnali sa v automobilke. Neskôr odišli opäť do G. do ubytovne odkiaľ sa
presunuli do C. J. a následne do B.. E. B.W. žili na ulici a neskôr sa zamestnali v spoločnosti S. N., kde

boli aj ubytovaní. Tu ostali do 20.10.2016. Nemali medzi sebou konflikty, nenapádal ju a neponižoval.
Hádky mali len kvôli žiarlivosti zo strany poškodenej. V októbri 2016 poškodenej „preplo" a povedala, že
nejde do roboty a vrátili sa späť do C. J., kedy boli ubytovaní asi štyri dni. V tomto období sa k poškodenej
správal normálne, nenapádal ju. Odtiaľ odišli do J., kde bývali na ulici pod mostom. V tomto období,
nakoľko nemali peniaze, prestali užívať pervitín a začali fetovať toluén a to každý deň. Dňa 27.11.2016

v popoludňajších hodinách sa nachádzali v parku pri železničnej stanici, kde spoločne fetovali toluén.
Toluén si rozliali do sáčkov a každý išiel svojou stranou do hustejších kríkov, aby ich nikto nevidel,
pričom boli od seba vzdialení asi desať metrov. Asi po pol hodine si všimol, že G. horí, najprv jej horeli
nohy od stehien a následne aj krk a vlasy. Pribehol k nej a začal ju polievať vodou, čo však nepomohlo, a
tak si vyzliekol bundu a tou ju začal hasiť. Následne z nej povyzliekal všetky veci a obliekol ju do svojho

oblečenia. V tom čase boli pod
vplyvom toluénu, poškodená fajčila cigarety a nosila pri sebe aj zapaľovač. Chcel
volať sanitku, poškodená však nechcela ísť na ošetrenie. Noc prespali pod mostom
a ráno, keď videl aký má opuchnutý krk, tak aj napriek jej nesúhlasu privolalzáchranku, ktorá prišla asi o ôsmej hodine ráno. V nemocnici ju hospitalizovali,
pričom doktorom uvádzala, že k popáleninám prišla tak, že žije na ulici a ráno si
chcela uvariť jesť, pričom aby lepšie drevo horelo, poliala ho toluénom a nechtiac sa

poliala aj ona a následne pri zapaľovaní cigarety sa chytila horieť. Toto uviedla
z dôvodu, že nechcela uvádzať, že v tom čase fetovala toluén. Počas hospitalizácie
ju navštevoval každý deň. G. sa nevyhrážal, bola hospitalizovaná do
23.12.2016 kedy sama odišla z nemocnice. V J. zostali ešte do 02.01.2017 kedy
sa vrátili do J. J. k jeho starej mame, normálne spolu žili, nebil ju,

nevyhrážal sa jej. Na záver uviedol, že poškodenej nespôsobil žiadne zranenie ani úmyselné ani
neúmyselné a okrem jednej facky ju ani raz nenapadol.

Poškodená G. Y. uviedla, že keď mala 17 rokov, zoznámila sa
s obžalovaným B. B.M. a následne začali spolu žiť. Bývali u jej otca G. Y. E. J. J.. U otca bývali až do
mája 2010, kedy obžalovaný išiel do výkonu trestu za lúpežné prepadnutie. Ešte predtým v decembri

2009 sa im narodila
dcéra R.. V tomto období nemali žiadny problém, len raz napadol jej otca. Dňa 21.05.2014 po návrate
z výkonu trestu, kedy bývala u svojej tety G.
E. M. O., ju obžalovaný vyhľadal kvôli ich dcére. Povedal jej, že chce
s ňou žiť a aby začali spolu bývať. Prehovoril ju a ona súhlasila, aby s ňou a jej deťmi

býval v jednom dome s tým, že bude pracovať u jej uja v lese. S týmto súhlasil,
všetko bolo v poriadku, ale po týždni sa obžalovanému nechcelo robiť
v hore a ani doma okolo domu. Po ďalšom týždni, keď nejavil záujem o žiadnu prácu,
ho ujo z domu vyhodil. Ona s ním nechcela ísť a vtedy ju prvýkrát fyzicky napadol
a vulgárne jej nadával. Následne jej neustále telefonoval, posielal sms, že sa

zabije, že zabije ju aj jej deti. Denne ju kontaktoval aj 50 krát a požadoval, aby sa k nemu vrátila a žila
s ním. Dňa 18.7.2015 obžalovaný vystihol, kedy jej teta a ujo neboli doma, prišiel na O. a vyhrážal sa
jej, že ak s ním neodíde, tak jej ublíži, z ktorého konania mala veľký strach a tak zobrala obe svoje deti
a išla s obvineným do J. J.. Bála sa ho, lebo vedela ako je schopný zbiť niektorých svojich kamarátov
a tiež vedela, že to v hlave nemá všetko v poriadku, lebo vo väzení sa mal liečiť na nejakú psychickú

poruchu na ktorú bral aj lieky, ale po prepustení ich vysadil. V J. J. bývali v B.
v stane spolu s deťmi až do novembra 2015, kedy odišli do Č.. Po dvoch
mesiacoch bývania v stane v J. J. jej deti zobrala sociálka. Už v J.
jej obžalovaný vždy pod vplyvom alkoholu nadával, napádal ju a bil ju. Bil ju
takým spôsobom, že ju strkal a dával jej facky. Dennodenne jej vulgárne nadával. Pri tomto ona vždy len

ticho sedela, neodporovala mu, nebránila sa, lebo sa ho bála. Raz sa pokúsila brániť, čo ho nazlostilo
a tresol ju silno o novinový stánok. Po jeho útokoch mala na tvári
modriny, ale zranenia si lekárske ošetrenia nevyžadovali. Konanie obžalovaného
vnímala ako týranie, nakoľko ju dennodenne urážal, nadával jej, čo zle znášala.
Konanie obžalovaného neoznamovala z dôvodu, že sa ho bála, že bude voči

nej ešte agresívnejší. Bitky a nadávky trpela až do novembra 2015, kedy odišli
z J. J. K. Č., kde boli do 01.01.2017. V Č. sa zdržiavali
v J. L. B., B., C. S. J., keď mali prácu, bývali na
ubytovniach, a keď boli bez práce, žili na ulici. V Č.Á. sa správanie obžalovaného
voči nej zhoršilo, bil ju asi dvakrát do týždňa, pričom pri týchto útokoch sa nevedel

ovládať. Bil ju aj pod vplyvom alkoholu, aj za triezva, a to tak, že ju nielen fackoval, ale
aj udieral päsťami do tváre, ale aj po celom tele. Často pri bitkách padla na zem, kde
ju ďalej bil a kopal celou silou dovtedy, kým nezbadal, že jej odniekiaľ tečie
krv. Bil ju rukami, ale aj všetkým, čo sa mu dostalo do rúk - opaskom, mobilným
telefónom, varechou, šnúrou od mobilu a od elektrických spotrebičov. Takto ju bil asi

dvakrát do týždňa na ubytovni, ale aj na ulici pred ľuďmi. Bil ju bezdôvodne a vždy si
našiel zámienku, aby ju mohol zbiť. Po bitkách mala monokle, rozbitú tvár, nos,
temeno hlavy no nikdy so zraneniami nebola na ošetrení, lebo jej obžalovaný hovoril,
že mu nič nedokáže a potom sa bude mať pri ňom ešte horšie. Po bitkách mávala
bolesti hlavy a hrudníka, neskôr jej zistili, že mala natrhnutý sval. Z obavy o svoj život

nikdy nehlásila útoky obvineného voči nej na polícii. Naposledy, keď boli v J., nepracovali, bývali v stane,
zdržiavali sa väčšinou na železničnej stanici. Obžalovaný v tomto období nemal dosť peňazí na drogy
a preto začal fetovať riedidlo. Aj v J.ju obžalovaný fyzicky napádal, fackoval ju, strkal ju do stien a zo schodov. Asi tri dni pred 27.11.2016 jej
na hlave rozbil mobilný telefón. Tiež jej nadával, urážal a ponižoval ju. Dňa 27.11.2016, keď boli obaja
pri železničnej stanici, kde si rozčesávala vlasy a obžalovaný stál za ňou a fetoval, cítila, ako jej na

chrbát a hruď niečo steká, naklonila sa dopredu, že sa ide
poutierať a po ľavej strane zbadala obžalovaného, ako v ruke drží zapaľovač.
Zapaľovač držal v ľavej ruke a na jej otázku, že čo robí, jej povedal „a teraz zhoríš“
a priložil ku nej zapaľovač. Na to začala vnímať plamene okolo hlavy, ktoré sa
snažila ľavou rukou uhasiť, všimla si, že jej horia aj nohy a začala kričať. V snahe

uhasiť sa, sa hodila na zem, čo sa jej nedarilo, bola v šoku a ani nevie, čo sa robilo.
Uhasil ju pravdepodobne obžalovaný svojou bundou. V tomto čase nebola pod
vplyvom alkoholu, drogy ani inej chemikálie. Bola vo veľkom šoku, necítila žiadnu bolesť, chcela ísť na
ošetrenie, ale obžalovaný jej povedal, že netreba, že to bude dobré. Ráno 28.11.2016 jej bolo veľmi
zle, odpadávala a poprosila obžalovaného, aby zavolal
záchranku. Obžalovaného presviedčala, aby zavolal sanitku, avšak tento jej dookola opakoval, čo má

hovoriť lekárom, keď sa budú pýtať ako došlo k zraneniu a požadoval od nej aby tvrdila, že si chcela
rozložiť oheň pomocou benzínu, týmto sa mala poliať a od ohňa
sa chytiť horieť. Toto musela pred obžalovaným opakovať doslova, kým to nevedela
tak, ako to chcel on a až potom zavolal záchranku. Pri jej hospitalizácii bol prítomný
aj obžalovaný, a tak v jeho prítomnosti uvádzala príčinu popálenín tak, ako to od nej

požadoval. Túto príčinu popálenín v nemocnici uvádzala až do konca hospitalizácie,
lebo sa obžalovaného veľmi bála. Po prijatí do nemocnice bola operovaná a jej
ošetrujúci lekár jej povedal, že sa mu nevidí, že jej popáleniny mohli vzniknúť tak,
ako uvádza. Doslova sa jej pýtal, či nebola zapálená niekým iným. Ona však trvala
na svojej verzii. Ošetrujúci lekár C.. J.Ř. B. sa jej viackrát počas pobytu

v nemocnici pýtal na vznik zranení a že má zvážiť, či to bude držať v sebe alebo
vyjde s pravdou von. Do nemocnice za ňou každý deň chodil obžalovaný, kedy jej hovoril, aby mu
odpustila, že to tak nechcel a inokedy keď mu povedala, že povie pravdu, vyvíjal na ňu tlak, že ak to
urobí, že jej ublíži a že už vie čoho je schopný. Asi po dvoch týždňoch hospitalizácie sa obžalovaný
dostal do konfliktu s C.. B.. V nemocnici bola hospitalizovaná do 23.12.2016, kedy ušla z nemocnice,

nakoľko obžalovaný na ňu dennodenne naliehal, aby odišla. Z nemocnice preto odišla z dôvodu nátlaku
obžalovaného a tiež z dôvodu, že sa ho bála a chcela sa dostať domov ku svojim
blízkym. Nakoľko L. K. G. L. Q. K., P. S. K. XX.XX.XXXX D.
K. J. Bystrice. Po jej odchode z nemocnice sa k nej obžalovaný správal
zle, fyzicky ju síce nenapádal, ale nadával jej, ponižoval ju, že je mu na obtiaž, že mu lezie

na nervy.

Svedkyňa G. T., teta poškodenej uviedla, že obžalovaného B. B. pozná asi 8 rokov, vzťah obžalovaného
spoškodenouG.Y.považujezadivný,nakoľkoobžalovanýpoškodenúčastozamykal,nepúšťaljumedzi
ľudí. Počas výkonu trestu obvineného u nej bývala poškodená v O. v rodinnom dome. Po prepustení

obžalovaný kontaktoval poškodenú telefonicky a sľuboval poškodenej, že sa polepší a chcel s ňou
spoločne žiť v jej rodinnom dome. Umožnila mu teda bývať spoločne s poškodenou. Obžalovaný sa
však vyhýbal práci, nepomáhal v domácnosti, a tak ho z domu vyhodili. Ona sama počula hádku medzi
poškodenou a obžalovaným, ktorá kričala, aby ju pustil, kedy ona vybehla na dvor a videla, ako jednou
rukou obžalovaný drží poškodenú za jej ruku a druhou rukou za krk a niečo kričal. Zakričala na neho,

nech ju pustí a vypadne, čo poslúchol. V čase, keď u nich ešte býval, jej viackrát poškodená povedala,
aby ho z domu vyhnala, že s ním nechce byť. Podľa jej názoru bol na nejakých drogách, nakoľko bol
často „mimo“. Po jeho odchode z domu stále poškodenej vyvolával a vypisoval, že ak sa k nemu nevráti,
tak ju zabije a zabije ich deti a tiež ich. Následne poškodená aj s deťmi z domu odišli,
nedali vedieť kam. Neskôr sa dopočula, že žije ako bezdomovec aj s deťmi. Dňa 26.12.2016 sa

dozvedela,žejepoškodenávČ.Q.ažejechorá.PonávratepoškodenejdoJ.J.išlazaňou,tátovyzerala
hrozne, bolo vidno, že má po celom tele popáleniny. Pri rozhovore, pri ktorom bol aj obžalovaný, jej
povedala, že mala pracovný úraz v automobilke. Keď s ňou bola sama, povedala jej, že to má z kyseliny.
Dňa 09.01.2017 bola s ňou na preväzoch v nemocnici, kde bol problém s ošetrením, nakoľko nie je
poistená na Slovensku. Začala na poškodenú naliehať, aby uviedla, ako sa to stalo, kedy sa s plačom

priznala, že si pracovný úraz vymyslela a že má zavolať obžalovanému B. B., ako sa to všetko stalo.
Nakoniec povedala, že v J. v parku sedela na lavičke a B.Š. fetoval nejaké riedidlo, ona si rozčesávala
vlasy a zozadu ju polial a zapálil ju zapaľovačom. Ešte pred príchodom sanitky jej mal povedať, že nech
sa neopováži povedať, ako sa to stalo, lebo juzabije. Do nemocnice ju chodil obžalovaný navštevovať každý deň a mal jej vravieť, že
škoda, že nezhorela, že ju nemal vôbec hasiť. Taktiež uviedla, že poškodená sa jej zdôverila, že už
pred týmto incidentom ju obžalovaný dlhodobo bil, nadával jej, fackal ju, kopal ju, ale na ošetrení nikdy

nebola, nakoľko sa ho bála.

Svedok G.S. Y., otec poškodenej uviedol, že so svojou dcérou žil v spoločnej domácnosti do roku 2010,
kedy sa osamostatnila. Odišla z domu spoločne s obžalovaným. V čase keď býval obžalovaný v
jeho byte, tohto opísal ako grázla, výtržníka, často chodil pod vplyvom alkoholu. Spolužitie jeho dcéry

a obžalovaného bolo zvláštne, obžalovaný sa staral len o seba a svoje potreby. Občas sa hádali kvôli
bežným záležitostiam. Nevedel o žiadnom fyzickom útoku obžalovaného na svoju dcéru, fyzicky však
napadol jeho. V období od leta 2015 do októbra 2015 nebol s dcérou v kontakte, preto sa nevie vyjadriť
k jej spolužitiu s obžalovaným. Taktiež nebol s dcérou v kontakte do konca roku 2016. Dňa 01.01.2017
vo večerných hodinách na mobil jeho priateľky zavolala B. stará mama - S.L. Y., ktorá im povedala, že
G. s B. sú u nej na T. S. G.B. je v hroznom stave. Na druhý deň išli za G., ktorú takmer nepoznali, bola

vychudnutá, obviazaná obväzmi. G.
im povedala, v prítomnosti obžalovaného, že mala pracovný úraz. Dňa 09.01.2017 bola
G. u neho doma spolu s jeho priateľkou a švagrinou G. T., kedy sa
im G. priznala, ako utrpela zranenie. Povedala im, že ju zapálil obžalovaný a taktiež, že ju
bíjaval.

Svedok G. B., otec obžalovaného, uviedol, že jeho syn so svojou družkou G. Y. žil taký zvláštny život.
Mal vedomosť o tom, že jeho syn mal s G. Y. dieťa, niečo začul aj o druhom dieťati. Čo sa týka syna,
tento bol dosť lenivý, chodieval si od neho požičiavať peniaze. Aj mu ponúkal pomoc, že by mohol pri
ňom pracovať. Myslí si, že syn bol závislý na toluéne, dohováral mu aj ohľadne pitia a fajčenia. Nemal
vedomosť a ani mu poškodená nespomínala, že by ju syn fyzicky napadol.

Svedok C.. J.Ř. B., vedúci lekár kliniky popálenín a rekonštrukčnej chirurgie v J., uviedol, že dňa
27.11.2016 v dopoludňajších hodinách sanitka priviezla poškodenú G. Y., ktorú prijímal na oddelenie.
Poškodená mala popáleniny okolo krku, na dolných a horných končatinách a popálenina z krku
presahovala do tvárovej časti hlavy. Popáleniny boli hlbokého stupňa na 13 % povrchu tela. Pri prijatí
poškodená uviedla, že si zakladala oheň pomocou riedidla a došlo k jej poliatiu a následnému vznieteniu

šatstva. Priateľ ju mal hasiť a úraz sa mal stať predchádzajúci deň. Nakoľko sa mu príčina vzniku
popálenín nezdala, opakovane sa pýtal pacientky na mechanizmus úrazu, či nebol odlišný, ale stále
trvala na svojom. Podľa jeho názoru mechanizmus úrazu bol odlišný, ako uviedla pacientka, napríklad
mala popálenú pravú ruku menej ako ľavú, aj keď bola praváčka, čo nebýva zvykom. Človek ktorý horí,
sasnažíuhasiťoheňsvojoudominantnourukou,čoupacientkybolapravá.Tiežbolazvláštnalokalizácia

a izolovanosť popálenín, ktorá nezodpovedala náhodnému vznieteniu šatstva. Pacientka bola preložená
na
štandardné oddelenie, z ktorého samovoľne odišla a o svojom odchode nikoho
neinformovala. Taktiež uviedol, že obžalovaný bol za poškodenou mimo
návštevných hodín a po návšteve sa schoval vo vedľajšom boxe, kde chcel

pravdepodobne niečo odcudziť. Potom medzi ním a obžalovaným vznikol konflikt
a bola privolaná polícia. Pri tomto konflikte bol evidentne pod vplyvom nejakej
návykovej látky a nevedel, čo robí. Po tomto incidente boli ďalšie návštevy
obžalovanému povolené len za prítomnosti SBS. Toto bolo aj z dôvodu, že obžalovaný
naliehal na pacientku, aby odišla z nemocnice pred prepustením. Záverom uviedol, že poškodená mu

pripadala zakríknutá, submisívna a dominantne vystupoval jej priateľ. Pôsobila na neho dojmom ľahkej
z manipulovateľnosti.
Svedok I. P. uviedol, že od augusta 2013 do 04.12.2016 pracoval
v spoločnosti Q. S. E. J. L. B. ako koordinátor
pracovnej agentúry. Spočiatku s obžalovaným a poškodenou neboli v práci problémy.

Neskôr sa ospravedlňovali, že nemôžu ísť do práce, že sa musia postarať jeden
o druhého. Pracovný pomer bol ukončený z dôvodu častých absencií. Do kontaktu
s obžalovaným a poškodenou prichádzal v práci, ale aj na ubytovni. V práci sa správali
normálne, občas si všimol, že B. L. Y. kričí, vyvyšuje sa nad ňu
a naváža sa do nej. Poškodená mu viackrát uviedla, že ju obžalovaný zbil a preto

neprišla do práce. Na ich vzťahu videl, že on bol vodca a ona ho musela poslúchať.
Na tele poškodenej videl modriny - na rukách, ako otlačku po stlačení. Mal vedomosť o tom, že B.
Y.Á. niekoľkokrát zbil, nakoľko mu to uviedla Y.Á.. Obžalovaný mu pripadal, že má psychické problémy,
niekedy bol milý a príjemný, inokedy ako keby nevedel čo robí.Svedkyňa C. N. uviedla, že pracovala s obžalovaným a poškodenou v J. L. B. a spoločne bývali na
ubytovni. Ona bývala v jednej izbe a oni v izbe oproti. Stretávali sa často, aj sa navštevovali. Uviedla,
že obžalovaný často pil, drogoval a bol agresívny. V jej prítomnosti poškodenú nikdy nebil, ale vulgárne

jej nadával. Poškodená často chodila v noci k nej do izby, lebo sa bála obžalovaného. Povedala jej, že
chce od
neho odísť, ale bála sa mu to povedať, aby ju nezbil alebo nezabil. Z ich izby sa
často ozýval krik a buchot, aj niekoľkokrát do týždňa. Boli tam rozbité skrine a poškodená
jej povedala, že ju obúchal o skrine, následkom čoho sa tieto rozbili. Na poškodenej

videla modriny na rukách a nohách. Pokiaľ bol obžalovaný triezvy, nesprával sa
násilne voči poškodenej ani voči nikomu inému, len alkohol a drogy v ňom vyvolávali
agresívne správanie. Poškodená nepila ani nedrogovala, príležitostne, asi raz do
mesiaca, si dala nejaký alkohol. Nikdy ju nevidela opitú ani pod vplyvom inej
návykovej látky. O tom, že poškodenú obžalovaný B. podpálil, sa dozvedela od samotnej poškodenej,
ktorá jej to napísala cez facebook.

Svedok B. C., uviedol, že obžalovaného pozná od roku 2015 v súvislosti so zamestnaním v J. L. B. v
spoločnosti Q., kde pracovali v jednej spoločnosti. Taktiež bývali na spoločnej ubytovni, pričom on býval
na izbe s C. N. a obžalovaný býval s G. Y. Ďalej vypovedal obdobne, ako jeho partnerka C. N.T..

Svedok S. C. uviedol, že býva na ubytovni M. E. B. L. T.I. A., tam je aj zamestnaný. V októbri 2016

bývali obžalovaný a poškodená v izbe vedľa neho. Uviedol, že za nimi často chodili policajti a mnohokrát
počul ako ju obžalovaný bije a poškodená plače. Plakávala nahlas, počul ho, ako na ňu kričí, že mu
skurvila život a že je to všetko kvôli nej. Na ubytovni bývali asi tri týždne. Posledný deň, keď odchádzali,
obžalovaný poškodenú veľmi zbil, pričom mu táto vravela „prečo ma stále biješ, veď som samá modrina“.
Nevedel uviesť čo sa tam stalo, ale ozvala sa rana a z omietky v jeho izbe mu kus odpadol. Poškodená

sa mu javila kľudná, keď bola bez obžalovaného, obžalovaný mu bol nesympatický a bol nervák. Na
chodbe ubytovne sa správali normálne, ale keď boli vo svojej izbe, tak mu to pripadalo, že ju má ako
bábiku na bitie, ako boxovací vak. Takmer každý deň ju bil, mal nervy, tak ju zbil, a potom bol kľud. Na
poškodenej videl monokel a tiež niekedy
nebola v práci.

Svedkyňa S. X. uviedla, že pracuje v spol. N. N.
T. C. ako vedúca smeny asi 3 roky. Obžalovaný a poškodená pracovali
v ich spoločnosti, boli zodpovední, pracovné povinnosti plnili. Do práce neprišli asi 2
dni a následne poslali výpovede. Stretávala sa s nimi len pracovne, správali sa
normálne. K ich súkromiu resp. k ich vzťahu sa nevedela vyjadriť. Na poškodenej si jedenkrát

všimla modrinu na stehne, kedy jej uviedla, že sa jej táto stala pri práci.
Svedok P. G. uviedol, že pracuje na pozícii koordinátora v personálnej
agentúre. Obžalovaného a poškodenú pozná, resp. si ich pamätá, pretože im agentúra, v ktorej pracuje,
viackrát sprostredkovala prácu v Č.R. O.. Tiež uviedol, že bývali v penzióne nad krčmou, ktorá bola
neskôr vykradnutá, z ktorej krádeže boli obaja podozriví.

S obžalovaným a poškodenou sa stretol len pracovne. Asi jedenkrát si všimol na
poškodenej monokel na oku.
Svedok C. X. uviedol, že v septembri a októbri 2016 býval v prenajatom byte v C. J.. Náhodne sa na
autobusovom nástupišti zoznámil s obžalovaným a poškodenou. Pomohol im nájsť prácu v C. J.. Boli v
kontakte kvôli práci a tiež u neho prespali. Mal vedomosť, že obžalovaný drogoval, bral pervitín, nakoľko

mu ho
ponúkal. Aj poškodená bola podľa neho na drogách. Obžalovaný bol voči
poškodenej výbušný. Keď obžalovaný a poškodená u neho spali, vzájomne na seba kričali, vulgárne si
nadávali.Poškodenámuuviedla,žeobžalovanýjejzavrelrukydodverí,žejejnadával,videlnastehnách
poškodenej modriny, ktoré tam mala dlhodobo.

Svedok C. Y. uviedol, že pozná obžalovaného a poškodenú asi
od roku 2002-2003. Spolu trávili veľa času. Naposledy s nimi bol v lete v roku 2016, kedy odchádzali do
Č.. Začiatkom roku 2017 stretol obžalovaného a tento mu povedal, že poškodená je popálená a že mala
pracovný úraz. V apríli 2017 mu cez facebook písala poškodená, že popáleniny je spôsobil obžalovaný
a je za to vo väzbe. Napísala mu, že ju polial benzínom a zapálil v Č..

Svedkovia X. Y., J. B., I. L. E., E. I., C. I., G. A., P. V. S. G. L. sa ku vzťahu obžalovaného a poškodenej
nevedeli vyjadriť. Zranenia si na poškodenej nevšimli.
Za účelom posúdenia zranení poškodenej a tiež mechanizmu vzniku zranení
bol do konania pribratý znalec C.. C. T. z odboru zdravotníctvoa farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia. Zo záverov znaleckého posudku
vyplýva, že poškodená utrpela popáleniny II. b a III. stupňa na 13 % povrchu tela,
popáleninu krku III. stupňa, popáleniny II. b a III. stupňa na ušných boltcoch a brade

II. b a III. stupňa, popáleninu II. b a III. stupňa v oblasti ruky a prstov ľavej hornej
končatiny, popáleninu II. b a III. stupňa celoobvodovú na ľavom predkolení a popáleninu dolnej tretiny
stehna vľavo so stlačením ciev a poruchou prekrvenia končatiny a popálenia predkolenia vpravo,
dominantne v prednej časti, kolena a prednej časti dolnej štvrtiny stehna II. b a III. stupňa. U poškodenej
sajednaloopopáleniehorúcimplynom-plameňom,kdeokrempriamehopôsobeniaplameňasapodieľa

aj horenie šatstva. Popálenina II. b a III. stupňa sa nezhojí spontánne, vyžaduje chirurgické odstránenie
nekrotických zhorených častí kože a náhradu kožnými transplantátmi. Popáleniny u poškodenej mohli
vzniknúť tak, ako to uvádza poškodená, t. j. horením po obliatí horľavou látkou s následným zosilnením
účinku horením šatstva, ktoré mala poškodená oblečené. Znalec na hlavnom pojednávaní uviedol, že
poškodená sa mohla aj sama zapáliť, avšak mechanizmus, ktorý udávala poškodená viac svedčí pre
poliatie inou osobou. Termickým poranením došlo k priamemu ohrozeniu života poškodenej, na krku

sa jednalo o tzv. semicirkulárnu popáleninu, kedy bol popáleninou zasiahnutý viac ako polovičný obvod
krku. Pri popáleninách III. stupňa vzniká poškodenie kože v celej hrúbke, vytvárajú sa tuhé nekrózy kože,
ktoré sa sťahujú a stláčajú orgány krku, napríklad priedušnicu, čo sa mohlo prejaviť zníženým prívodom
vzduchu so všetkými následkami. Bez chirurgického zákroku mohlo dôjsť u poškodenej k stavu dusenia.
Na ľavom predkolení išlo o celoobvodovú popáleninu III. stupňa, kde v dôsledku

stlačenia ciev končatiny vytvárajúcimi sa nekrózami došlo k zhoršeniu prekrvenia
dolnej časti končatiny. Bez urgentného chirurgického zákroku mohlo dôjsť
k poškodeniu štruktúr končatiny s postupným odumieraním periférnych častíc.
Jedná sa o ťažkú ujmu na zdraví, pričom zranenia u poškodenej zanechajú trvalé následky vo forme
hlbokých plošných jaziev.

V prípravnom konaní bol vypracovaný aj znalecký posudok na vyšetrenie
duševného stavu poškodenej znalkyňou C.. O. B., z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že u
poškodenej nezisťuje duševné ochorenie v pravom zmysle slova t. j. psychózu, konštatuje u nej

akcentovanú nezrelú osobnosť s rysmi zvýšenej závislosti na okolí a zvýšenej ovplyvniteľnosti, ktorá
je z forézneho hľadiska považovaná za poruchu trvalú. U poškodenej sú splnené kritériá potvrdzujúce
syndróm týranej osoby - pretrvávajúca väzba k agresorovi, zatajovanie týrania a zotrvávanie s ním vo
vzťahu, ospravedlňovanie jeho správania, bagatelizovanie následkov a zranení. Úzkosť, pokles nálady,
insuficientné prežívanie, strach, pocity bezmocnosti a menejcennosti sa u poškodenej manifestovali v

čase keď žila s bývalým partnerom - obžalovaným. Následky fyzického týrania poškodenej sú s vysokou
pravdepodobnosťou trvalé
a znalec nevylučuje, že v priebehu rokov 2015 a 2016 bola fyzicky a psychicky
týraná. Sklon k používaniu alkoholických nápojov u poškodenej nebol zistený a
ani sklon k zneužívaniu omamných, prípadne psychotropných látok.

Znalkyňa C.. E. Č., z odboru psychológia, odvetvie klinická
psychológia detí a klinická psychológia dospelých vypracovala znalecký posudok k osobe poškodenej
G. Y.. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že jej osobnosť je mentálne dostatočne diferencovaná a
jej intelektové schopnosti zodpovedajú populačnej norme. Osobnosť je menej štruktúrovaná v emočnej
oblasti, jej emocionálny život je plytší, väzby nedostatočne vrelé, je závislejšia hlavne na opačnom

pohlaví, nezrelá, introvertovanejšia, subjektivisticky nastavená. Veľa očakáva od okolia, partnerov.
Duševný vývoj poškodenej nie je patologicky zmenený. Poškodená bola a je schopná vnímať udalosti
správne a úplne, zapamätať si ich a následne reprodukovať. Sklony k skresľovaniu
v skutočnosti poškodená nemá na vedomej ani na nevedomej rovine. Tendencia
nadsadzovať alebo zastierať jednotlivé okolnosti nie je prítomná. Ovplyvnenie

výpovede poškodenej zo strany inej osoby sa javí nepravdepodobné, jej výpoveď
nebola ovplyvnená inou osobou. Sklony ku konfabulácii neboli u poškodenej zistené.
Tendenciu klamať alebo nadsadzovať možno vylúčiť, je menej pravdepodobná, preto
výpoveď poškodenej možno považovať za vierohodnú. V čase skutku sa jednalo
o psychickú traumatizáciu spočívajúcu v psychickom i fyzickom traumatizovaní

poškodenej, psychická traumatizácia sa u poškodenej prejavovala pocitmi neistoty,
bezmocnosti, celkovej bezradnosti, obavami a úzkostným prežívaním, zníženým
sebavedomím a stratou pocitu vlastnej hodnoty.
V prípravnom konaní bol vypracovaný aj znalecký posudok na vyšetrenieduševného stavu obžalovaného B. B. znalkyňou C.. O. B.. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva,
že obžalovaný v čase spáchania trestného činu netrpel duševnou poruchou v pravom slova zmysle t.
j. psychózou. Znalkyňa u neho zistila syndróm závislosti od alkoholu - 3. vývojová fáza podľa Jellíneka

a syndróm závislosti od viacerých návykových látok- marihuany, pervitínu a toulénu. Obžalovaný
počas páchania trestného činu mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť, jeho
rozpoznávacie schopnosti boli zachované. Obžalovaný svoje konanie mohol ovládať, jeho ovládacie
schopnosti mohli byť v dôsledku požitia alkoholu alebo inej návykovej látky znížené, ale len nepodstatne.
Obžalovaný v súčasnej dobe zmysel trestného konania chápe. Navrhla uložiť obžalovanému ochranné

protitoxikomanické a protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Znalkyňa G.. C. J. z odboru psychológia, klinická psychológia
detí, klinická psychológia dospelých vypracovala znalecký posudok na psychologický
rozbor osobnosti B. B.. Zo záverov posudku vyplýva, že aktuálny výkon
v oblasti intelektových schopností u obžalovaného je na úrovni podpriemeru. Obžalovaný môže zlyhávať

najmä pri riešení emočne nabitých situácií, jeho pozitívne emócie sú
málo spontánne, negatívne prežívanie dominuje. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní k resocializačnej
prognóze obžalovaného v prípade uloženia trestu uviedla, že záleží ako bude osobnostne rásť, má
deficity z detstva, ktoré u neho pretrvávajú, tresty svedčili o tom, že samotný výkon trestu nemal na neho
resocializačný účinok. Každá záťaž však môže smerovať k tomu, že človek si to uvedomí a snaží sa

zlepšiť. V danom prípade to nie je o dĺžke trestu, ale o tom, že či si uvedomí, čo sa stalo, aké ma rezervy
a začne na sebe pracovať. Abstinencia mu môže pomôcť, nakoľko je to faktor, ktorý by mohol osobnosť
obžalovaného posunúť do určitého regresu osobnosti.

Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s lekárskou správou z Fakultnej nemocnice v J., kde bola

poškodená G. Y. hospitalizovaná od 27.11.2016, a taktiež fotodokumentáciou, z ktorej vyplýva rozsah
popálenín u poškodenej.
Nazákladevykonanéhodokazovaniamalsúdzapreukázané,žeskutkysastalitak,akojetouvedenévo
výrokovej časti rozsudku, a že ich spáchal obžalovaný B. B., keď od 18.07.2015 do polovice novembra
roku 2015 na bližšie nezistenom mieste, hlavne v B. K. E. J. J. spôsoboval fyzické a psychické utrpenie

svojej družke G. Y.O. tak, že túto pod vplyvom alkoholu opakovane udieral dlaňami do tváre, strkal do
nej, ťahal ju za vlasy a súčasne jej každý deň opakovane vulgárne nadával. Po ich odchode do Č. O. v
druhej polovici novembra roku 2015 toto konanie obžalovaného voči poškodenej naďalej pokračovalo a
vyvrcholilo dňa 26.11.2016 v popoludňajších hodinách v blízkosti železničnej stanice v J. E. Č. O., kde
v parku na lavičke polial poškodenú horľavinou a zapálil ju, v dôsledku čoho jej spôsobil popáleniny II.

b a III. stupňa na 13% povrchu tela.

Obžalovaný poprel spáchanie prejednávaného trestného činu, pričom na svoju obhajobu neuviedol
žiadne skutočnosti, ktoré by ho zbavovali trestnej zodpovednosti. Zo spáchanej trestnej činnosti je
obžalovaný usvedčovaný jednak výpoveďou poškodenej G. Y., ktorá podrobne popísala súžitie s

obžalovaným, a jednak nepriamo výpoveďami svedkov C.. J. B., C. N., S. C., P. G., G. P., C. X., C. Y.,
ktorýpotvrdili,žemalivedomosťotom,žeobžalovanýfyzickynapádalpoškodenúavulgárnejejnadával.
Zranenia, ktoré boli poškodenej spôsobené obžalovaným, boli verifikované lekárskymi správami a
znaleckým posudkom znalca C.. C. T.Y., ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodená utrpela
popáleniny II. b a III. stupňa na 13 % povrchu tela, pričom popáleniny u poškodenej mohli vzniknúť tak,

akotouvádzapoškodená,t.j.horenímpoobliatíhorľavoulátkousnáslednýmzosilnenímúčinkuhorením
šatstva, ktoré mala poškodená oblečené. Skutočnosť, že poškodená bola dlhodobo týraná vyplýva zo
znaleckého posudku znalkyne C.. O. B., ktorá uviedla, že u poškodenej sú splnené kritériá potvrdzujúce
syndróm týranej osoby - pretrvávajúca väzba k agresorovi, zatajovanie týrania a zotrvávanie s ním vo
vzťahu, ospravedlňovanie jeho správania, bagatelizovanie následkov a zranení. Úzkosť, pokles nálady,

insuficientné prežívanie, strach, pocity bezmocnosti a menejcennosti
sa u poškodenej manifestovali v čase keď žila s bývalým partnerom - obžalovaným.
Následky fyzického týrania poškodenej sú s vysokou pravdepodobnosťou trvalé
a znalec nevylučuje, že v priebehu rokov 2015 a 2016 bola fyzicky a psychicky
týraná.

Súd pri hodnotení dôkazov taktiež poukazuje na závery odvolacieho súdu, ktorý uviedol, že „pokiaľ ide
o skutkové závery, tu okresnému súdu nemožno nič vytknúť, lebo vykonal dokazovanie v potrebnom
rozsahu i kvalite a vina obžalovaného po skutkovej stránke bola ustálená predovšetkým výpoveďoupoškodenej G. Y.O., ktorá tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní opísala spôsob
spolužitia s obžalovaným, ako ju tento bil, týral, fyzicky i psychicky napádal, ako ju polial horľavinou,
zapálil a pod. Na výpoveď poškodenej nadväzujú výpovede svedkov C.. J.R. B., C. N., S. C., P. G., G.

P., C. X. S. C. Y.“.

Súd odmietol vykonať dôkazy navrhnuté obžalovaným B. B., keď navrhol, aby súd vypočul svedkov, G.
Y., R. Y., G. T., P. V., G. L., C. X., E. I., C. I., S. X., P. G. a pracovníčku oddelenie sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately ÚPSVaR J. J., nakoľko súd mal dostatok dôkazov na objektívne posúdenie veci.

Súd v tejto súvislosti pripomína, že obžalovaným menovaní svedkovia boli vo veci vypočutí v prípravnom
konaní, časť svedkov bola vypočutá aj na hlavnom pojednávaní a výpovede zvyšnej časti svedkov boli
na hlavnom pojednávaní prečítané za súhlasu obžalovaného.

Žalovaného trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods.
3 písm. a), písm. d) Trestného zákona sa dopustí, kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho

starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie, bitím, kopaním,
údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním,
neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým
vydieranímaleboinýmsprávaním,ktoréohrozujejejfyzickéalebopsychickézdraviealeboobmedzujejej
bezpečnosť, spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť a skutku sa dopustí závažnejším spôsobom

konania. Objektom tohto trestného činu je ochrana blízkych osôb a ochrana osôb, ktoré so zreteľom na
nedostatok veku (deti) alebo plnoleté osoby pre chorobu, starobu, invaliditu, mentálnu retardáciu, sú v
starostlivosti alebo výchove iných osôb. V danom prípade ide najmä o ochranu pred domácim násilím.
Týraním sa rozumie zlé zaobchádzanie s blízkou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti
a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Nevyžaduje sa, aby u

týranej osoby vznikli následky na zdraví, musí však ísť o konanie, ktoré týraná osoba pre jeho krutosť,
bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Podľa § 123 ods. 1 ods., 2 ods., 3 písm.
i) písm. f) Tr. zák. ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie akékoľvek poškodenie zdravia
iného. Ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si
objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky

čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona
rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas.
Zohyzdenie je každá viditeľná, nápadná, trvale zohyzďujúca zmena tela, ktorá mení vzhľad poraneného
a vzbudzuje odpor a ošklivosť. Podľa odseku 4 cit. ustanovenia, poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas
sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú

neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala
obvyklý spôsob života poškodeného. Podľa § 127 ods. 4 Tr. zák. sa blízkou osobu na účely tohto zákona
rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel, iné osoby v rodinnom
alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z
nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú. Podľa § 138 písm. b) Trestného zákona, závažnejším

spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas. Ide o úmyselný trestný čin. Podľa §
15 Tr. zák., trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone
porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo b) vedel, že svojím konaním môže také
porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Súd konanie obžalovaného oproti obžaloby posúdil, ako jeden skutok v zmysle vysloveného právneho
názoru odvolacieho súdu a konanie obžalovaného kvalifikoval ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1, ods. 3 písm. a), d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm.
b) Trestného zákona, pretože opakovane, po dlhší čas v období od 18.07.2015 do dňa jeho zadržania
teda 09.01.2017 týral blízku osobu, svoju družku G. Y., spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím,

údermi, ponižovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, ktoré ohrozuje psychické a fyzické
zdravie a takýmto konaním poškodenej spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. Z hľadiska úmyslu obžalovaného
postačuje zistenie, že vedel, že môže svojím konaním takýto následok spôsobiť a bol s tým uzrozumený
(§ 15 písm. b/ Tr. zák.). Na takéto uzrozumenie možno usudzovať najmä z intenzity útokov, zo spôsobu
jeho vykonania. Obžalovaný sa sčasti trestnej činnosti dopustil aj mimo územia Slovenskej republiky,

avšak aj v takomto prípade sa trestnosť činu posudzuje podľa nášho Trestného zákona ( § 4 Tr. zák.)

K osobe obžalovaného bolo zistené, že doposiaľ priestupkovo prejednávaný nebol. Z miesta bydliska
je obžalovaný charakterizovaný v tom zmysle, že je slobodný a má jedno dieťa. Ako vyplýva z odpisuregistra trestov, rozhodnutím Okresného prokurátora J. J. Č.. XPvXXX/XX X. K. X.X.XXXX bolo proti
obvinenému B. B. trestné stíhanie pre prečin podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. podmienečne zastavené so
skúšobnou dobou do 15.8.2007. Doposiaľ bol dvakrát odsúdený, a to v prvom prípade ako mladistvý

rozsudkom Okresného súdu J. J. Č.. T.. XT/XX/XXXX X. K.S. XX.XX.XXXX, právoplatný toho istého dňa,
keď bol uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov. Podľa § 117 odsek 4 Trestného zákona bol pre
výkon trestu zaradený do ústavu pre mladistvých. Zároveň bol zaviazaný na náhradu škody a v zmysle
§ 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie. Naposledy

bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu J. J. Č.. T.. XT/XX/XXXX X. K. XX.XX.XXXX pre zločin lúpeže
podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody v trvaní 5 rokov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia.

Z uznesenia Okresného súdu J. J. D.. X.. XNt/XX/XXXXzo K. X.X.XXXX, je zistiteľné, že samosudca

podľa § 121 ods. 2 Tr. zák. zamietol žiadosť odsúdeného B. B. o zahladenie trestu pod sp. zn. XT/
XX/XXXX X. K. XX.XX.XXXX.

Podľa § 47 ods. 2 Tr. zák., ak súd odsudzuje páchateľa za dokonaný trestný čin úkladnej vraždy
podľa § 144 , vraždy

podľa § 145 , ublíženia
na zdraví podľa § 155 ,
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 2 , 3 alebo 4, obchodovania s ľuďmi podľa § 179 , zverenia dieťaťa do moci iného podľa § 180 ods. 2 alebo 3 alebo podľa § 181
, brania rukojemníka
podľa § 185 ,
zavlečenia do cudziny podľa § 187 , lúpeže podľa § 188 , vydierania podľa § 189 ods. 2 , 3 alebo 4, hrubého nátlaku podľa § 190 alebo § 191 ods. 2 , 3 alebo 4, znásilnenia podľa

§ 199 , sexuálneho
násilia podľa § 200 ,
sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 2 , 3 alebo 4, týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ,

všeobecného ohrozenia podľa § 284 , ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku a lode podľa
§ 291 , zavlečenia
vzdušného dopravného prostriedku do cudziny podľa § 293 , založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa

§ 296 , založenia,
zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297 , teroru podľa § 313 alebo § 314 , násilného prekročenia štátnej hranice podľa § 354 ods.

2 , 3 alebo 4,
prevádzačstva podľa § 355 ods. 3 , 4 alebo 5, výroby detskej pornografie podľa § 368 , genocídia podľa § 418
, teroristického útoku

podľa § 419 ,
niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419b , financovania terorizmu podľa § 419c , cestovania na účel terorizmu podľa § 419d alebo neľudskosti podľa § 425 , ktorý už bol za takéto trestné
činy, hoci aj v štádiu pokusu, dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody,

uloží mu trest odňatia slobody na doživotie, ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1
písm. a) a b) ; inak mu uloží trest odňatia
slobody na dvadsaťpäť rokov, ak tomu nebránia okolnosti hodné osobitného zreteľa. Súd však nemôže
takému páchateľovi uložiť trest odňatia slobody pod dvadsať rokov.

Pri úvahách o treste, akým je potrebné na osobu obžalovaného pôsobiť, súd vychádzal zo zásad
ukladania trestov podľa § 34 Tr. zákona. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal na
spôsob spáchania činu a jeho následok, pohnútku, priťažujúce okolnosti a poľahčujúce okolnosti, na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., pri určovaní druhu
trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a

priťažujúcich okolností. V danom prípade súd u obžalovaného nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti. Súd
u obžalovaného neprihliadol na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., že už bol za trestný
čin odsúdený, nakoľko súd obžalovanému ukladal trest podľa § 47 ods. 2 Tr. zák., kde táto okolnosť je
už subsumovaná. Obžalovanému za spáchanú trestnú činnosť podľa § 208 ods. 3 Tr. zákona hrozil trest
odňatia slobody na sedem až pätnásť rokov. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný B. B. už bol v minulosti

dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody za trestné činy lúpeže podľa § 188 Tr. por.,
preto v danom prípade základom pre určenie trestnej sadzby a uloženie trestu za prejednávaný trestný
čin je ustanovenie § 47 ods.2 Tr. zák. (tzv. zásada trikrát a dosť), pre aplikáciu ktorého boli splnené
zákonné podmienky s poukazom na vyššie uvedené prechádzajúce odsúdenia obžalovaného. Ako už
bolo vyššie uvedené podľa tohto ustanovenia súd páchateľovi uloží trest odňatia slobody na doživotie, ak

uloženietakéhototrestuvyžadujeúčinnáochranaspoločnostianiejenádej,žebypáchateľabolomožné
napraviťtrestomodňatiaslobodynadobu25rokov(§47ods.1písm.a/apísm.b/Tr.zák.),inakuložítrest
odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov, ak tomu nebránia okolnosti hodné osobitného zreteľa. Súd však
nemôže takému páchateľovi uložiť trest odňatia slobody pod dvadsať rokov. Súd dôsledne skúmajúc
pomery páchateľa a s poukazom na možnosť resocializácie a teda nápravy obžalovaného znalkyňou

z odboru psychológia, dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na uloženie trestu na
doživotie. Súd ďalej skúmal aj skutočnosť, či uloženiu trestu odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov, (ktorý
by inak bol súd povinný obžalovanému uložiť), nebránia okolnosti hodné osobitného zreteľa a je možné
obžalovanému uložiť trest nižší ako 25 rokov, nie však pod hranicu 20 rokov (§ 47 ods.2, posledná veta).
Súd v tomto smere dospel k záveru, že sú prítomné okolnosti hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce

uloženie nižšieho trestu. V tejto súvislosti je nutné poukázať na vyjadrenie znalkyne na hlavnom
pojednávaní,ktoráuviedla,žedĺžkatrestuniejeurčujúcanaresocializáciuosobyobžalovaného,dôležitá
bude jeho abstinencia, pričom súd mu na odporúčanie znalkyne z odvetvie psychiatria uložil ochranné
protialkoholické a ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Súd dospel k záveru, že na
osobu obžalovaného je postačujúce pôsobiť trestom odňatia slobody v trvaní 20 rokov, teda na spodnej

hranici trestnej sadzby. Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody,
ktorý sa vykonáva diferencovane v troch stupňoch, súd pripomína, že obžalovaný v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním prejednávaného trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu
bol uložený za úmyselný trestný čin a v takom prípade podľa § 48 ods. 1 písm. b) Trestného zákona
súd zaradí páchateľa na výkon trestu do ústavu s stredným stupňom stráženia, preto súd rozhodol tak,

ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd na základe návrhu znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, C.. O. B.,
uložilobžalovanémuochrannéprotialkoholickéaochrannéprotitoxikomanickéliečenieústavnouformou,
nakoľko obžalovaný trestnú činnosť páchal pod vplyvom návykových látok, na ktorých mu bola zistená

závislosť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje,
v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. V prospech obžalovaného môžu podať odvolaniepríbuzní v pokolení priamom, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manželka a družka ale nie proti jeho
vôli. Poškodený môže podať odvolanie iba pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.