Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. máj 2016

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 1CbZm/539/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513227023
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Ulacká

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2016:1513227023.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci navrhovateľa: Intrum

Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, zastúpený advokátom
JUDr. Jánom Šoltésom, Karadžičova 8, Bratislava, proti odporcom: 1) K. L., narodený XX.X.XXXX,
hlásený na trvalý pobyt vo H. E. a 2) K. L., narodená XX.X.XXXX, bytom H. E. XXX, Z., zastúpená
advokátkou JUDr. Luciou Anovčinovou, Štefánikova 5, Bratislava, o zaplatenie 11.775,39 eur s
príslušenstvom a odmenou 39,25 eur zo zmenky, takto

r o z h o d o l :

I. Zmenkový platobný rozkaz č. k. 5Zm 1035/2013-12 zo dňa 11.12.2013 sa proti odporkyni v 2. rade ruší.

II. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni v 2. rade k rukám právnej zástupkyne náhradu trov konania
vo výške 1.860,12 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Zmenkovým platobným rozkazom č. k. 5Zm 1035/2013-12, ktorý tunajší súd vydal dňa 11.12.2013, boli
odporcovia zaviazaní, aby navrhovateľovi spoločne a nerozdielne zaplatili zmenkovú sumu 11.775,39
eur s úrokom 6% ročne z nej od 6.8.2013 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 39,25 eur a náhradu trov
konania v celkovej výške 1.416,38 eur.
Námietky podala len odporkyňa v 2. rade a zmenkový platobný rozkaz žiadala zrušiť. Uviedla, že
4.5.2006 so Slovenskou sporiteľňou, a.s. uzavrela zmluvu o splátkovom úvere č. 0503713096, úver

bol 230.000 Sk, riadne ho s bývalým manželom splácala, po rozvode pokračovala v platení, pokiaľ
bola schopná. Zmluva bola spotrebiteľská, preto by sa na ňu mal vzťahovať zákon o spotrebiteľských
úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Zmenka bola vystavená
na zabezpečenie záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy, požadované plnenie má základ v neprijateľných
zmluvných podmienkach a súd jej preto ako spotrebiteľke musí z úradnej povinnosti poskytnúť ochranu.
Za neprijateľnú podmienku považovala zabezpečenie spotrebiteľského úveru zmenkou, uviedla, že
ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky označiť nevie, súčasne ale nevylúčila, že celá zmluva, a tým aj

zmenka, je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, prípadne že je úver bez úrokov
a bez poplatkov. Z opatrnosti vzniesla aj námietku premlčania celej pohľadávky a jednotlivých splátok,
ktoré mali byť plnené pred zosplatnením úveru. Nakoniec namietla miestnu nepríslušnosť konajúceho
súdu a žiadala, aby bola vec postúpená Okresnému súdu Prešov. (V čase podania námietok nebola
ešte odporkyňa v 2. rade právne zastúpená.)
Po podaní námietok sa vec vedie pod sp. zn. 1CbZm 539/2014.
O námietke miestnej nepríslušnosti súd rozhodol uznesením č. k. 1CbZm 539/2014-30 zo 17.12.2014,

ktorým návrh odporkyne na postúpenie veci zamietol. .
Navrhovateľ žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Námietky považoval za nedôvodné,
nemajúce oporu v zákone a skutkovom stave. Poukázal na koncentračnú zásadu, ktorou sa konanie
riadi, a v dôsledku ktorej musela odporkyňa v 2. rade uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnémurozkazu namieta. Mal zato, že odporkyňa v námietkach nespochybnila existenciu pohľadávky, potvrdila,
že si s manželom úver vzali a že úver splácala, kým bola schopná. Neuviedla žiadne konkrétne dôvody,
pre ktoré by mal byť zmenkový platobný rozkaz zrušený, nekonkretizovala, v čom vidí rozpor zmluvy s

dobrými mravmi alebo so zákonom a z akého dôvodu by mal byť úver bezúročný, prípadne pohľadávka
premlčaná. Zmluva o splátkovom úvere bola uzavretá 4.5.2006 podľa §§ 497 až 507 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník a podľa jeho vtedajšieho ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) má charakter
tzv. absolútneho obchodu, čo znamená, že vždy podlieha režimu Obchodného zákonníka bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. V úverovej zmluve bola dohodnutá splatnosť úveru do

20.4.2016, odporcovia porušili svoj záväzok riadne a včas platiť splátky, vzhľadom na omeškanie veriteľ
vyhlásil mimoriadnu splatnosť a umožnil odporcom, aby dlh do 22.7.2013 vyrovnali. Premlčacia doba na
uplatnenie práva začala preto plynúť až od 23.7.2013 a návrh bol na súd podaný pred jej uplynutím.
K písomnému vyjadreniu k námietkam navrhovateľ pripojil vo fotokópii zmluvu o splátkovom úvere a
Všeobecné obchodné podmienky.
Na prejednanie námietok súd v zmysle § 175 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok

(OSP), v znení platnom do 22.12.2015, nariadil pojednávanie.
Zákonom č. 438/2015 Z. z. síce bolo s účinnosťou od 23.12.2015 ustanovenie § 175 z Občianskeho
súdneho poriadku vypustené, ale zmenkový platobný rozkaz bol odporkyni v 2. rade doručený do dňa
účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., preto súd podľa prvej vety § 372y ods. 2 OSP postupoval podľa
doterajších predpisov.

Dokazovanie bolo vykonané listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise. Vykonať iné dôkazy
účastníci nenavrhli.
Navrhovateľ sa z dôvodu hospodárnosti neustanovil ani na jedno z pojednávaní a žiadal, aby súd
rozhodol bez jeho účasti. So súdom komunikoval len písomne a jeho ostatné vyjadrenie, ku ktorému
pripojil fotokópie zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve, svojho oznámenia o vyhlásení mimoriadnej

splatnosti s dokladom o doručení odporcom a zmluvy o postúpení pohľadávky, bolo súdu doručené až
po ukončení pojednávania, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku.
Z prvopisu zmenky, vystavenej v Prešove 4.5.2006, súd zistil, že sa odporca v 1. rade zaviazal zaplatiť
na rad Slovenskej sporiteľne, a.s., dňa 5.8.2013 v Bratislave, bez protestu, zmenkovú sumu 11.775,39
eur. Per aval zmenku podpísala odporkyňa v 2. rade.

Zmenka obsahuje všetky náležitosti, predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového (ďalej
len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. Na jej rube je zapísaný nedatovaný indosament na rad
navrhovateľa.
Podľa prvej vety čl. I. § 16 ods. 1 zmenkového zákona, o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je
riadnymmajiteľom,akpreukážesvojeprávonepretržitýmradomindosamentov,atoajvtedy,akposledný

z nich je blankoindosamentom. Toto ustanovenie v zmysle čl. I. § 77 ods. 1 zmenkového zákona platí
aj pre vlastné zmenky.
Navrhovateľsúdupredložilprvopiszmenky,ktorábolarubopisomprevedenánajehorad, čímpreukázal,
že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola zaplatená,
šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl.

I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona).
Námietky, ktoré odporkyňa v 2. rade vzniesla, nemajú pôvod v zmenke samotnej. Vyplývajú zo zmluvy
o splátkovom úvere č. 0503713096, ktorú odporcovia ako dlžníci uzavreli s veriteľom Slovenskou
sporiteľňou, a.s. dňa 4.5.2006.
Zákonom č. 438/2015 Z. z. bolo s účinnosťou od 23.12.2015 zmenené a doplnené aj ustanovenie čl. I.

§ 17 zmenkového zákona. Za pôvodný text, v zmysle ktorého, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť
majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým
majiteľom,okremakmajiteľprinadobúdanízmenkykonalvedomenaškodudlžníka,bolapripojenáveta:
Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi

alebo k predošlým majiteľom vždy. Doterajší text sa označil ako odsek 1 a bol doplnený odsekom 2 v
znení: V konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne
na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol
uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
Odporkyňa v 2. rade netvrdila, ani nepreukázala, že navrhovateľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome

na škodu dlžníka. Jej kauzálne námietky by preto podľa prvej vety čl. I. 17 ods. 1 zmenkového zákona
neboli prípustné. Vzhľadom na absenciu prechodných ustanovení článku III. zákona č. 438/2015 Z. z.,
t.j. tej jeho časti, ktorou sa mení zmenkový zákon, ako aj s prihliadnutím na procesný charakter novej
úpravy, bolo potrebné prípustnosť kauzálnych námietok posúdiť aj podľa ustanovenia druhej vety čl. I.§ 17 ods. 1 zmenkového zákona. Súd sa preto zaoberal otázkou, či je zmluva o splátkovom úvere, z
ktorej záväzky boli zmenkou zabezpečené, zmluvou spotrebiteľskou.
V záhlaví zmluvy sa uvádza, že je uzatvorená podľa §§ 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný

zákonník (ObZ). Súčasne sa zmluvné strany v čl. II. ods. 4. dohodli, že sa ich právne vzťahy budú podľa
§ 262 ObZ spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.
Odporkyňa v 2. rade v námietkach zmluvu označila za spotrebiteľskú. Jej právna zástupkyňa v
písomnom vyjadrení zo dňa 27.1.2016 na podporu spotrebiteľského charakteru zmluvy argumentovala
jednak tým, že veriteľ má v predmete činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, ďalej tým, že ani

jeden z dlžníkov nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a nakoniec
tým, že dlžníci nemali možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Prípadnú klauzulu o aplikácii Obchodného
zákonníka alebo označenie zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu preto nepovažovala za prekážku,
aby sa vzťah posúdil podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách.
V čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere boli, v rámci definície uvedenej v § 52 ods. 1 zákon č.

40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ), za spotrebiteľské zmluvy považované len kúpna zmluva, zmluva
o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka a zmluva podľa §
55 OZ.
Zmluva o úvere nie je ako zmluvný typ upravená v ôsmej časti Občianskeho zákonníka, čo ale
neznamená, že ju za spotrebiteľskú nie je možné považovať a posúdiť podľa iných predpisov.

Ďalšou právnou normou upravujúcou spotrebiteľské zmluvy bol v čase uzavretia zmluvy o splátkovom
úvere aj zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Na jeho účely sa podľa § 2 spotrebiteľským
úverom rozumelo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Veriteľom bola podľa § 3 ods. 1 fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský
úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom podľa § 3 ods. 2 fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Ochranu spotrebiteľov v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere upravoval zákon č. 634/1992 Z.

z., na účely ktorého sa, okrem iného, za spotrebiteľa považovala fyzická osoba používajúca služby pre
priamu osobnú spotrebu, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, a za predávajúceho
podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi poskytuje služby (§ 2). Podľa § 23a ods. 1 tohto zákona spotrebiteľskými
zmluvami boli zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky
iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé,

že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Súhlasne s odporkyňou v 2. rade je aj podľa názoru súdu rozhodujúce, že zmluvným veriteľom bola
právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania poskytla dlžníkom úver, pričom zo zmluvy nevyplýva,
že by bol úver určený na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania dlžníkov. Preto bez ohľadu
na to, že bola zmluva o splátkovom úvere uzavretá podľa Obchodného zákonníka, jej spotrebiteľský

charakter je nesporný a kauzálne námietky odporkyne v 2. rade z jej vlastného vzťahu k prvému
majiteľovi zmenky sú v zmysle druhej vety čl. I. § 17 ods. 1 zmenkového zákona prípustné.
Odporkyňa v 2. rade z opatrnosti namietla premlčanie kauzálnej pohľadávky a jednotlivých splátok, ktoré
mali byť plnené pred zosplatnením úveru. Pokiaľ sa však úver stal na výzvu veriteľa pre omeškanie
splátok predčasne splatným, začala v zmysle § 392 ods. 2 ObZ (rovnako aj v zmysle § 103 OZ)

plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky a vzhľadom na to, že právo bolo na súde
uplatnené 12.8.2013, k premlčaniu nedošlo.
Námietku proti neprijateľným zmluvným podmienkam, v ktorých má zmenka základ, a pre ktoré by mal
byť úver bez úrokov a bez poplatkov, právna zástupkyňa odporkyne spresnila tým, že zmluva o úvere
obsahuje ustanovenie o RPMN vo výške 4,88 %, ide o nesprávny údaj, keďže úroková sadzba bola

dojednaná vo výške 9,5% p.a. a uvedenie nesprávneho údaju o RPMN je klamaním spotrebiteľa, ktoré
zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 4 ods. 2 písm. g) sankcionuje tým,
že sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
K spresneniu námietky je však potrebné uviesť, že v ustanovení § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001
Z. z. v znení platnom ku dňu 4.5.2006, kedy bola zmluva o splátkovom úvere uzavretá, je síce uvedená

ročná percentuálna miera nákladov ako povinná obsahová náležitosť zmluvy, ale úver sa považoval
za bezúročný a bez poplatkov iba vtedy, ak v zmluve tento údaj chýba. Sankciu za nesprávnu ročnú
percentuálnu mieru nákladov v neprospech spotrebiteľa zaviedol až § 11 ods. 1 písm. b) zákona č.129/2010 Z z., ktorý zákon sa v zmysle jeho § 25 nevzťahuje na právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11.
júnom 2010.
Vo včasných námietkach odporkyňa v 2. rade za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve

označila zabezpečenie úveru zmenkou. Jej právna zástupkyňa námietku spresnila tým, že pôvodne
išlo o blankozmenku, ktorou si dodávateľ zabezpečil kauzálnu pohľadávku na úkor práv spotrebiteľa,
predovšetkým si posilnil jej vymožiteľnosť a vyplnením blankozmenky sám rozhodol o tom, že
požadované plnenie je v súlade so zmluvou. Vzhľadom na abstraktný charakter zmenky tým dlžníkom
výrazne sťažil, ak nie úplne znemožnil, uplatniť práva, ktoré mu predpisy o ochrane spotrebiteľa

priznávajú. Zmluvu o vyplňovacom zmenkovom práve, keďže spôsobuje zjavnú nerovnováhu práv a
povinností na úkor spotrebiteľa, je podľa nej potrebné považovať za neplatnú.
Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom do 30.6.2006, pripúšťal zmenku na
splnenie záväzku spotrebiteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže v § 4 ods. 7 ukladal veriteľovi
povinnosť počínať si v tom prípade tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

V tomto prípade odporcovia nepoužili zmenku na splnenie záväzkov zo zmluvy o splátkovom úvere, ale
záväzky z nej zabezpečili blankozmenkou a písomnou zmluvou udelili veriteľovi oprávnenie chýbajúce
údaje doplniť za dohodnutých podmienok.
Pri hodnotení dôvodnosti námietky z pohľadu, či je možné považovať zabezpečenie úveru zmenkou
(blankozmenkou) za nekalú podmienku, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, súd prihliadal na skutočnosť, že problematiku neprijateľných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách upravoval v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere len
Občiansky zákonník. Pri striktnom chápaní ustanovenia § 52 ods. 1 OZ, ktorý aplikáciu Občianskeho
zákonníka na riešený právny vzťah neumožňuje, prichádza do úvahy posúdiť túto otázku podľa
predpisov komunitárneho práva (podľa článku 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sú sudcovia

pri rozhodovaní viazaní aj medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, t. j. Zmluvou o Európskej únii,
Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva, a tým tiež aj ostatnými predpismi Európskej únie;
povinnosť aplikácie ustanovení komunitárneho práva v prípade, ak s nimi bola v rozpore vnútroštátna
norma, vyplýva napr. aj z rozhodnutia ESD vo veci 106/77).
Podľa článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách, sa zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
V právnych vzťahoch medzi dodávateľom a spotrebiteľom je spotrebiteľ v postavení slabšej strany už
len tým, že dodávateľ má nie len väčšie profesionálne skúsenosti, znalosť práva, dostupnosť právnych

služieb, ale aj tým, že on stanovuje zmluvné podmienky a spotrebiteľ ich obsah nemôže ovplyvniť. Tak
tomu bolo aj v riešenom prípade, keď samotná zmluva o splátkovom úvere na necelých dvoch stranách
obsahuje len základné údaje o výške úveru, úrokovej sadzbe, poplatkoch za poskytnutie a správu úveru,
počet,výšku,splatnosťaspôsobplatenia splátok,RPMN avostatnomodkazujenaÚverovépodmienky,
Všeobecné obchodné podmienky, Sadzobník a podmienky určené zverejnením, ktoré sú podľa čl. II.

ods. 2) úverovej zmluvy jej súčasťou.
Odporcovia ako dlžníci síce vedeli, kedy a v akej výške majú mesačné splátky úveru platiť, ale
blankozmenku vystavili ako zabezpečenie pre prípad neplnenia záväzkov. Veriteľ mal právo do
blankozmenky doplniť sumu rovnajúcu sa výške jeho pohľadávky zo zmluvy. Správnosť určenia výšky
pohľadávky by dlžníci mali možnosť overiť len v prípade, ak by zahŕňala iba splátky, ktoré sa stali

splatnými a neboli uhradené. V rozpore s § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 285/2001 Z. z. nebola v zmluve
uvedená skladba splátok (splátka istiny, splátka úroku a splátka poplatku) a pokiaľ veriteľ nezaplatené
úroky a poplatky kapitalizoval, nemali dlžníci možnosť zistiť, akú časť istinu už vyrovnali, ani aká časť
pohľadávky pripadá na nesplatenú istinu, aká na úroky, na poplatky, na úroky z omeškania (za aké
obdobie a z akého základu), prípadne na zmluvné pokuty. Proti vyplneniu blankozmenky by sa síce

v súdnom konaní mohli brániť námietkou podľa čl. I. § 10 zmenkového zákona, ale dôkazné bremeno
by zaťažovalo ich.
Vyplnením blankozmenky sa z pôvodne neúplnej listiny stáva riadna zmenka spätne ku dňu jej
vystavenia. Zmenka je dokonalý a nesporný cenný papier, majiteľ svoje právo preukazuje len prvopisom
zmenky a na jej základe sa uplatnené právo považuje za nesporné. S odporkyňou je preto potrebné

súhlasiť v tom, že zabezpečením úveru zmenkou sa výrazne posilnila vymožiteľnosť kauzálnej
pohľadávky na úkor spotrebiteľov. Vyplnením zmenkovej sumy kauzálny veriteľ sám jednostranne určil,
že je pohľadávka v súlade so zmluvou, neťaží ho povinnosť preukázať, že ide o reálny záväzok
spotrebiteľa a spotrebiteľovi nedáva možnosť zistiť, či si veriteľ skutočne počínal tak, aby boli zachovanévšetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Vzhľadom na
to je dôvodný záver odporkyne, že zabezpečenie úveru blankozmenkou spôsobilo značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy o splátkovom úvere v neprospech spotrebiteľa.

Súd v žiadnom prípad nemieni bagatelizovať závažné porušenie zmluvných povinností, ktorého sa
odporcovia neplnením splátok úveru dopustili, dokonca pripúšťa možnosť, že uplatnená pohľadávka
bola určená správne (ani jeden z účastníkov nepredložil žiadne dôkazy, ktorými bola výška pohľadávky
spochybnená),alesohľadomnato,žezabezpečenieúverublankozmenkouhodnotilzvyššieuvedených
dôvodov ako nekalú a tým aj neplatnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, zmenkový platobný rozkaz

proti odporkyni v 2. rade zrušil v celom rozsahu.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP. Odporkyni trovy vznikli len právnym
zastúpením.
Z tarifnej hodnoty veci 11.775,39 eur je podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. základná sadzba
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 287,14 eur. Advokátka trovy vyčíslila za 6 úkonov právnej
služby: prevzatie a príprava právneho zastúpenia 7.1.2016, preštudovanie súdneho spisu 15.1.2016,

ďalšia porada s klientkou 22.1.2016 v čase od 12:45 do 14:00 hod. (konanie porady preukázala
záznamom), písomné podanie z 27.1.2016 vo veci samej a účasť na pojednávaniach 27.1.2016 a
2.5.2016, spolu 1.722,84 eur.
Paušálna náhrada výdavkov prislúcha v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky za každý z úkonov právnej služby
po 8,58 eur, čo je spolu 51,48 eur.

Pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou
do tohto miesta a späť patrí advokátovi v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky náhrada za stratu času vo
výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. Jedna šesťdesiatina
výpočtového základu pre rok 2016 je 14,30 eur. Náhradu za stratu času si advokátka uplatnila za 3
cesty (naštudovanie spisu a účasť na dvoch pojednávaniach) po dve polhodiny, spolu 85,80 eur.

Náhradutrov,celkovovovýške1.860,12eur, navrhovateľzaplatínazáklade§149ods.2OSPodporkyni
v 2. rade k rukám jej právnej zástupkyne, ktorá na tento účel označila vo vyčíslení trov účet B.: SK84
7500 0000 0040 2011 6877 a variabilný symbol 1512140138.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho

doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo dvoch
vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci
sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a

datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd
odmietne.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z. z..