Rozhodnutie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marek Bujňák

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Zmenené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/46/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116202828
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116202828.7

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcu T. E., F..
XX.X.XXXX, T. J. X, XXX XX H., právne zastúpeného JUDr. Jozefom Tomkom, advokátom, Floriánova
2, 080 01 Prešov, proti žalovaným 1. E. E., F.. XX.X.XXXX, T. H. XX, XXX XX R. Š., právne zastúpenému
JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátkou, Floriánova 12, 080 01 Prešov, 2. E. E., F.. X.X.XXXX, T. XXX
XX C. Č.. X, 3. E. R., T. XXX XX W. XX, právne zastúpený JUDr. Danielou Strakovou, advokátkou, so

sídlom Konštantínova 6, 080 01 Prešov, o neplatnosť právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že Zmluva o prevode spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti k bytu č. X, o celkovej
podlahovej ploche 71 m2, na 1. posch. bytového domu súpisné číslo XXXX, na ulici J. H. R. H., popisné
číslo (vchod) X, stojacej na parc. č. C-KN XXXX, zapísaný na LV č. XXXX v podiele zapísanom pod T. -
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 5/8 k celku a pod T. - spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/8 k celku spolu
s prislúchajúcim podielom priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti 71/3476

-in (pomer podlahovej plochy bytu ku podlahovej ploche všetkých bytov v dome) domu súpisné číslo
XXXX, zapísaného na LV č. XXXX pod T. (v podiele 5/8 k celku) a pod T. (v podiele 1/8 k celku), pre
katastrálne územie Prešov, obec Prešov, okres Prešov, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na Okresnom
úrade Prešov, Katastrálny odbor a spoluvlastnícky podiel na zastavanom pozemku o výmere 1579 m2,
druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parc. č. C-KN XXXX, zapísanom na LV č. XXXX, pod T. (v

podiele o veľkosti 71/27808) a pod T. (v podiele o veľkosti 355/27808), pre katastrálne územie Prešov,
obec Prešov, okres Prešov, zapísané na Okresnom úrade Prešov - katastrálnom odbore, uzavretá medzi
žalovaným v 1. rade a žalovaným v 3. rade dňa 4.11.2015, je n e p l a t n á.

II. Súd u r č u j e, že Zmluva o prevode spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti k bytu č. X, o celkovej
podlahovej ploche 71 m2, na X. posch. bytového domu súpisné číslo XXXX, na ulici J. H. R. H., popisné

číslo (vchod) X, stojacej na parc. č. B.-P. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX v podiele zapísanom pod T.
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/8 k celku spolu s prislúchajúcim podielom priestoru na spoločných
častiach a zariadeniach domu vo veľkosti 71/3476 -in (pomer podlahovej plochy bytu ku podlahovej
ploche všetkých bytov v dome) domu súpisné číslo XXXX, zapísaného na LV č. XXXX pod T. (v podiele
1/8 k celku), pre katastrálne územie Prešov, obec Prešov, okres Prešov, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané
na Okresnom úrade Prešov, Katastrálny odbor, a spoluvlastnícky podiel na zastavanom pozemku o

výmere 1579 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parc. č. B.-P. XXXX, zapísanom na LV
č. XXXX, pod T. ( v podiele o veľkosti 71/27808) pre katastrálne územie Prešov, obec Prešov, okres
Prešov, zapísané na Okresnom úrade Prešov - katastrálnom odbore, uzavretá medzi žalovaným v 2.
rade a žalovaným v 3. rade dňa 2.3.2016, je n e p l a t n á.

III. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému v 1. až 3 rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom podaným na súde dňa 12.2.2016 domáha, aby súd určil, že kúpne zmluvy,
ktoré uzavreli žalovaný v 1. rade so žalovaným v 3. rade a žalovaný v 2. rade so žalovaným v 3.rade, predmetom ktorých boli nehnuteľnosti byt č. X na 1. poschodí bytového domu, č. súpisné XXXX,
postaveného na parcele č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX, pre katastrálne územie Prešov, E. E.
v podiele 6/8 a E. E. v podiele 1/8, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 71/3476, na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné číslo XXXX, zapísaného na LV č. XXXX,
pre katastrálne územie Prešov, parcely C KN č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1579 m2,
zapísanej na LV č. XXXX, pre katastrálne územie Prešov, v podiele 71/27808, sú neplatné.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že s otcom žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade, s D..

D. E., 6.novembra 2002 uzavrel zmluvu o budúcej zmluve, predmetom ktorej boli vyššie uvedené
nehnuteľnosti. Za nehnuteľnosti vyplatil 800 000 Sk, byt prevzal a doteraz ho aj užíva. K uzavretiu kúpnej
zmluvy nedošlo, lebo D.. D. E. v roku 2003 zomrel. Nakoľko jeho synovia, žalovaný v 1. rade a žalovaný
v 2. rade nechceli s ním podpísať kúpnu zmluvu, tak sa jej uzavretia domáhal súdnou cestou, ktoré
konanie bolo vedené na Okresnom súde Prešov, sp.zn.: 11C 42/05. Súdne konanie bolo zastavené, po
tom, čo obaja žalovaní / v 1. a 2. rade /, prejavili vôľu kúpnu zmluvu uzavrieť, a preto vzal žalobu späť. V

súdnom spise 11 C 42/05 sa nachádza aj zmluva o budúcej zmluve, ktorá vtedy na súd bola predložená.
Následne so žalovanými v 1. a 2. rade dňa 7.januára 2009 uzavrel kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli
vyššie uvedené nehnuteľnosti. Z listu vlastníctva, zverejneného na internete, sa dozvedel o plombe na
vyššie uvedené nehnuteľnosti a 8. februára 2016 kontaktoval kupujúceho, ktorému cestou právneho
zástupcu vysvetlil, že kúpnou zmluvou podiely od žalovaných v 1. a 2. rade kúpil už v roku 2009. Dňa

11. februára 2016 sa za jeho právnym zástupcom dostavil žalovaný v 2. rade, ktorý oznámil, že od
zmluvy uzavretej so žalovaným v 3. rade odstúpi. Z dôvodu právnej istoty, do doby odstúpenia od zmluvy,
podáva žalobu aj proti nemu. Podľa tvrdenia žalovaného v 2. rade a podľa výpisu z listu vlastníctva
je zrejmé, že žalovaný v 2. rade uzavrel so žalovaným v 3. rade kúpnu zmluvu, a následne žalovaný
v 2. rade uzavrel so žalovaným v 3. rade, kúpnu zmluvu, ktorými žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2.

rade, previedli svoje podiely na vyššie uvedené nehnuteľnosti. Vzhľadom k tomu, že žalovaní v 1. a 2.
rade predali tie isté nehnuteľnosti dva krát, sú právne úkony - zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktoré
uzavreli so žalovaným v 3. rade neplatné. Podľa ustanovenia § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý
svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Najvyšší súd SR všeobecne vymedzil dobré mravy ako obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie sa,

ktoré zodpovedá základným, v spoločnosti prevládajúcim morálnym
zásadám. Najvyšší súd ČR dobré mravy vymedzil ako "meradlo hodnotenia konkrétnych situácií, ktoré
zodpovedá všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami
demokratickej spoločnosti. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaní v 1. a 2. rade mali vedomosť o tom, že
za byt zaplatil kúpnu cenu. Obaja žalovaní so žalobcom uzavreli platnú kúpnu zmluvu a následne tie isté

nehnuteľnosti predali žalovanému v 3. rade. Konanie žalovaných v 1. a 2. rade je nečestné a nemravné a
nemôže mať právnu ochranu. Kúpne zmluvy, ktoré žalovaní v 1. a 2. rade spísali so žalovaným v 3. rade
sú absolútne neplatné. Je nemorálne ak predávajúci predá tú istú vec dva krát. Podlá rozhodnutia NS
SR, sp. zn. 3 Cdo 142/2002: "Funkciou či zmyslom kúpnej zmluvy je, aby predávajúci kupujúcemu opatril
predmet kúpy - umožnil mu jeho nadobudnutie". Podlá citovaného ustanovenia na základe už uzavretej

kúpnej zmluvy vzniká predávajúcemu povinnosť opatriť predmet kúpy a odovzdať ho kupujúcemu na
prevzatie. V danom prípade od roku 2002 po odovzdaní dohodnutej kúpnej ceny byt prevzal a užíval,
konanie žalovaných v 1. a 2. rade pri opätovnom predaji bolo len s cieľom zisku, pričom poukázal, na
veľmi nízku cenu, za ktorú predali svoje podiely žalovanému v treťom rade. Samotná skutočnosť, že
vlastníctvo k predmetu kúpy nadobudne kupujúci nie okamihom uzavretia zmluvy, ale až vkladom do

katastra nehnuteľností (§ 133 OZ), nemôže mať vplyv na platnosť kúpnej zmluvy, ktorú so žalobcom
uzavreli žalovaní v 1. a 2. rade. Naliehavý právny záujem odôvodnil tým, že už boli podané návrhy na
vklad a nemá iný spôsob ako dosiahnuť nápravu.

3. Žalovaný v 3. rade k žalobe uviedol, že o skutočnostiach uvádzaných v žalobnom návrhu žalobcom

žalovaný nemal vedomosť v čase uzatvárania kúpnych zmlúv so žalovanými v 1. a 2. rade. Žalovaný
v 3. rade si nedokáže vysvetliť, prečo ak sú žalobcom uvádzané skutočnosti pravdivé, tieto žalovaní
v 1. a 2. rade neoznámili žalovanému pri uzatváraní zmlúv, navyše ak bolo rokovanie o uzatváraní
zmlúv realizované nezávisle so žalovanými v l. a 2. rade a s časovým odstupom vyše 3 mesiacov. Je
málo pravdepodobné, že by tieto skutočnosti úmyselne zatajili, či inak pred žalovaným zamlčali, ak by

tvrdenia žalobcu v žalobnom návrhu boli nespochybniteľné. Žalovaný v 3. rade postupoval pri uzatváraní
zmlúv dobromyseľne a pri všetkej opatrnosti, pričom právny stav kupovaných spoluvlastníckych podielov
overoval výpisom z listov vlastníctva č. XXXX a XXXX pre katastrálne územie Prešov a v súlade s
prezumpciou správnosti zapísaných údajov v katastri nehnuteľností. Nemal dôvod domnievať sa, žetento stav by mohol byť v budúcnosti spochybnený. Žalovaný v 3. rade ponechal na úvahe súdu
otázku naliehavého právneho záujmu žalobcu v tomto konaní. Poukázal rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1 Cdo 31/2000, zo dňa 30. januára 2001, ktorý riešil otázku vlastníckeho práva k veci,

ktorá bola predmetom dvoch platne uzavretých kúpnych zmlúv. Uvádza, že ak tá istá nehnuteľnosť bola
prevádzaná dvakrát, resp. viackrát, stane sa jej vlastníkom ten, komu ako prvému bol povolený vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ten, kto bol dvojitým scudzením poškodený, má nárok
na náhradu vzniknutej škody podľa všeobecných ustanovení o zodpovednosti za škodu (§ 420 a nasl.
Občianskeho zákonníka).

4. Žalovaný v 1. rade k podanej žalobe uviedol, že žalobca dňa 6.11.2002 uzavrel s D. D. E. zmluvu o
budúcej zmluve, ktorá však nemôže nahradiť kúpnu zmluvu, vyplatil mu 800.000 Sk a na základe tejto
skutočnosti s ním uzavrel nájomnú zmluvu a začal popísaný byt užívať ako svoje vlastníctvo. Zákon však
nepripúšťa možnosť vzdať sa veci alebo obchodovať s vecou, ktorú nevlastní a uznesenie o prejednaní
dedičstva po neb. E. E. nadobudlo právoplatnosť dňa 13.9. 2003. Potvrdil, že medzi ním a žalobcom

došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, avšak žalobca dodnes za nehnuteľnosť nevyplatil kúpnu cenu. Taktiež
uviedol, že zmluva bola pre neho nevýhodná v celom rozsahu. Na základe týchto skutočností považuje
celú kúpnu zmluvu za neplatnú. Ďalej uviedol, že žalobca sa stal vlastníkom 1/8 nehnuteľnosti až v roku
2007 a to tak, že od E. E. kúpil 1/8 podiel nehnuteľnosti podľa kúpnej zmluvy 5013/2007. Navrhuje kúpnu
zmluvu prezrieť a zistiť, či bol dodržaný zákonný postup podľa § 140 Obč. zák. o uplatnení predkupného

práva, keďže jeho brat mu nikdy svoj podiel na odkúpenie neponúkol. Podľa jeho názoru sa žalobca
nikdy nestal vlastníkom jeho podielu, pretože vlastníkom nehnuteľnosti sa stáva a vlastníctvo nadobúda
až vkladom do katastra. Nakoniec uviedol, že na základe kúpnej zmluvy sa vlastníkom jeho podielu na
nehnuteľnosti stal žalovaný v 3. rade.

5. Žalobca k vyjadreniu žalovaného v 1. rade uviedol, že pre okolnosť neukončeného dedičského
konania bola uzavretá zmluva o budúcej zmluve. Ďalej uviedol, že kúpna cena bola zaplatená 7.októbra
2002 pri uzavretí zmluvy o budúcej zmluve. Podiel od E. E. musel kúpiť v exekúcii, lebo kým sa uzavrelo
dedičstvo aj po nebohom D.. E., otcovi žalovaného v 1. rade, na podiel E. E. bolo zapísané exekučné
záložné právo. Takže jeho podiel kúpil dva krát. E. E. si voči nemu neuplatnil námietku predkupného

práva.

6. Žalobca k vyjadreniu žalovaného v 3. rade uviedol, že tento si musel byť vedomý, že s kúpou podielov
od žalovaných v 1. a v 2. rade môže byť spojené aj riziko, a to najmä pri zohľadnení kúpnej ceny,
ktorú vyplatil za prevádzané podiely. Dohodnutá kúpna cena je najmenej polovičná oproti trhovej cene.

Súčasne žalovaný v 3. rade ako osoba, ktorá sa venuje predaju realít, musel mať vedomosť o tom, že
žalovaný v 1. a 2. rade si nesplnili ponukovú povinnosť žalobcovi a teda neboli splnené podmienky na
prevod podielov. Žalovaný v 3. rade nebol dobromyseľný, podiely kupoval so špekulatívnych dôvodov
bez toho, aby ako vlastníka podielu na prevádzanom byte, o predaji upovedomil. K rozhodnutiu
Najvyššieho súdu SR sp. zn. l Cdo 31/2000 uviedol, že tento vychádzal z iných skutkových, ale aj

právnych skutočnosti, ako v porovnávanom prípade.

7. Žalovaný v 3. rade vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu odmietol tvrdenia žalobcu o „nedobromyseľnosti
a špekulatívnej kúpe“ predmetných spoluvlastníckych podielov v nehnuteľnosti. Uviedol, že nie je
zákonnou povinnosťou kupujúceho uvedomiť spoluvlastníka veci o úmysle kúpiť spoluvlastnícky podiel,

ale povinnosťou predávajúceho (spoluvlastníka), a to ponukou na predkupné právo. Navyše sú námietky
žalobcu o nezákonnom postupe zo strany žalovaných v 1. a v 2. rade ohľadne absencie ponuky
predkupného práva voči žalobcovi nepravdivé. Žalovaný v 1. rade splnil svoju zákonnú povinnosť
odoslaním oznámenia ponuky na uplatnenie predkupného práva žalobcovi dňa 08.09.2015 splnil
svoju zákonnú povinnosť odoslaním oznámenia ponuky na uplatnenie predkupného práva žalobcovi

dňa 16.11.2015, ktorú si žalobca prevzal. Poukázal na to, že od roku 2009, kedy žalobca údajne
platne uzatvoril kúpnu zmluvu, ktorej predmetom prevodu mala byť sporná nehnuteľnosť (resp. spol.
podiel), nebol podaný návrh na vklad do katastra nehnuteľností, čo je podmienkou vzniku vecno-
právnych účinkov prevodovej zmluvy. Poukázal na to, že na jednej strane sa žalobca domáha určenia
absolútnej neplatnosti kúpnych zmlúv, a na strane druhej ich relatívnej neplatnosti z dôvodu nesplnenia

zákonnej ponukovej povinnosti v zmysle § 140 Obč. zák.. Uvedené je v spojení s právnym posúdením
veci vnútorne natoľko rozporné, že to samo o sebe vzbudzuje pochybnosti o pravdivosti žalobcom
uvádzanýchskutočnostiach.Žiadasúd,abyprirozhodovanívovecisamejvzaltútoskutočnosťnazreteľ.8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného v 2. a 3. rade, listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v spise a to Výpisom z LV č. XXXX na č.l. 5-11, Výpisom z LV č. XXXX na č.l. 12-15,
Kúpnou zmluvou na č.l. 16-17, Žalobou na č.l. 18-19, Zmluvou o nájme na č.l. 20, Dohodou dedičov na

č.l. 21, Uznesením 11C/42/2005 na č.l.22, Potvrdením na č.l. 23, Vyjadrením žalovaného v 3. rade na
č.l. 30-32, Zmluvou o prevode spoluvlastníckeho podielu k bytu na č.l. 33-37, Vyjadrením žalovaného
v 1. rade na č.l. 41-42, Uznesením Okresného súdu Prešov D 833/02 na č.l. 43-48, Uznesením
Okresného súdu v Prešove 26D/1837/2003 na č.l. 49-50, Rozhodnutím Okresného úradu Prešov na č.l.
51, Vyjadrením žalobcu na č.l. 55, Vyjadrením žalovaného v 3. rade na č.l. 59-60, fotokópiou obálky na

č.l. 61, Ponukou spoluvlastníckeho podielu na predaj na č.l. 62, Podacím lístkom na č.l. 64, Ponukou
spoluvlastníckeho podielu na č.l. 82-83, Návrhom na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
na č.l. 84-85, Zmluvou o prevode spoluvlastníckeho podielu k bytu na č.l. 86-90, Oznámením o ponuke
na predaj na č.l. 91, Ponukou spoluvlastníckeho podielu na predaj na č.l. 92, Ponukou spoluvlastníckeho
podielu na predaj na č.l. 93, Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia na č.l. 95, Vyjadrením
žalovaného v 1. rade na č.l. 107-109, katastrálnym bulletinom č. 1/2012 a zistil tento skutkový stav:

9. Žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že byt chcel kúpiť v roku 2002 na základe inzerátu v prešovskom
denníku. E. E. mu tento byt ukázal. Uzavrela sa Zmluva o budúcej zmluve a vyplatila sa kúpna cena. Pri
vyplatení kúpnej ceny bol aj žalovaný v 1. rade a bolo vydané potvrdenie. Zmluva o budúcej zmluve bola
vyhotovená z dôvodu toho, že prebiehalo dedičské konanie po mame žalovaných v 1. a 2. rade. Keďže

boli problémy s garážou, tak sa dedičské konanie predĺžilo. Počas dedičského konania bola uzatvorená
dohoda dedičov a mala sa spísať kúpna zmluva, ale keďže otec žalovaných v 1. a 2. rade zomrel, k
tomu nedošlo. Následne sa stalo to, že na podiel E. E. bola vedená exekúcia a žalobca od exekútora
tento podiel kúpil. V roku 2009 uzavrel Kúpnu zmluvu so žalovanými v 1. a 2. rade ohľadne ich podielu.
2009 - tom žalovaný v 2. rade žiadne peniaze nedostal, pretože tieto boli vyplatené. Ďalej poukázal na

to, že žalovaný v 1. rade mu v roku 2002 odovzdal kľúče, zobral si z bytu veci, oznámil susedom, že
tento byt mu predali. Následne žalobca v tomto byte býval. Posledných 5 rokov v tomto byte už nebýva,
avšak ho prenajímam. Rovnako za tento byt ako žalovaný v 2. rade, platí daň z nehnuteľnosti. Návrh na
vklad nepodal z dôvodu toho, že sa vedie exekúcia od Sociálnej poisťovne a on na tomto súde žaluje
Sociálnu poisťovňu o neplatnosť pohľadávky, resp. jej neexistenciu.

10. Žalovaný v 2. rade pri svojom výsluchu uviedol, že o Zmluve o budúcej zmluve vedel, avšak nevedel
o vyplatení peňazí. Dostal sa iba ku potvrdeniu o prevzatí peňazí. Pokiaľ ide o Zmluvu v 2009-teho, tak
túto nevidel. Žalobca prišiel za ním do S., aby túto zmluvu podpísal, avšak ju nečítal, ani nemá jednu
kópiu. Ďalej uviedol, že konanie 11C/42/2005 bolo zastavené nakoľko sa dohodli, že za jednu korunu

odkúpi žalobca jeho podiel. Ďalej uviedol, že žalobcovi zaslal list s predkupným právom. Tento list písala
právnička.

11. Žalovaný v 3. rade pri svojom výsluchu uviedol, že sa dozvedel o tom, že E. E. predáva byt cez
realitnú kanceláriu. Išli si tento byt pozrieť. Vedel tom, že tam je nájomníčka. Na to, aby vyplatil kúpnu

cenu si zobral pôžičku a túto vyplatil. Pôvodne som sa s E. E. dohodol na kúpnej cene 38.000 eur,
avšak keď zistil, že s bytom sú problémy, tak túto kúpnu cenu neakceptoval. O tri mesiace prišiel znova
s tým, že tento byt, resp. jeho podiel predá za 20.000 eur a toľko mu aj zaplatil. Žalovanému v 2. rade
zaplatil 5000 eur. Ďalej uviedol, že so spolužiakom si založili realitnú kanceláriu a venuje sa hypotékam
a úverom. Vedel o tom, že žalobcovi bol zo strany žalovaných v 1. a 2. rade ponúknuté podiely na predaj.

List žalovaného v 1. rade videl. Nakoniec uviedol, že neprerobený byt má hodnotu okolo 50 000 eur.

12. Z predloženého výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že žalobca je spoluvlastníkom bytu č. 4
na 1. poschodí bytového domu, súpisné č.XXXX, postaveného na parcele č. XXXX a spoluvlastníckeho
podielu o veľkosti 71/3476, na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné

číslo XXXX, podiele v podiele 1/8.

13. Z predloženého výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že žalobca je spoluvlastníkom parcely C
KN č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1579 m2, zapísanej na LV č. XXXX, pre katastrálne
územie Prešov, v podiele 71/27808.

14. Z predloženej kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade (č.l.16 - 17) vyplýva, že
žalovaní v 1. a 2. rade previedli na žalobcu dňa 7.1.2009 nehnuteľnosti a to byt č. X na X. poschodí
bytového domu, súpisné č. XXXX, postaveného na parcele č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX,pre katastrálne územie Prešov, E. E. v podiele 6/8 a E. E. v podiele 1/8, spoluvlastnícky podielu
o veľkosti 71/3476, na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné číslo
XXXX, zapísaného na LV č. XXXX, pre katastrálne územie Prešov a parcelu C KN č. XXXX, zastavané

plochy a nádvoria o výmere 1579 m2, zapísanej na LV č. XXXX, pre katastrálne územie Prešov, v
podiele 71/27808. Podľa predmetnej kúpnej zmluvy bola kúpna cena vo výške 800.000,- Sk zaplatená
dňa 7.10.2002.

15. Z predloženej žaloby (č.l. 18 a 19) vyplýva, že žalobca sa domáhal nahradenia vôli žalovaných v 1.

a 2. rade - účastníkov zmluvy o budúcej zmluve z 6.novembra 2002 pri uzavretí kúpnej zmluvy uzavretej
medzi účastníkmi kúpnej zmluvy E. E. a E. E., ako predávajúcimi a T. E., ako kupujúcim s predmetom
zmluvy: podiel 1/8 od predávajúceho E. E. a 1/8 od predávajúceho E. E. z bytu č. 4 na 1. poschodí
bytového domu, súpisné č. XXXX ,v celosti, spoluvlastnícky podiel 1/8 od predávajúceho E. E. a 1/8 od
predávajúceho E. E. na spoločných častiach a Spoločných zariadeniach domu, vo veľkosti 71/3476 a
podiel v 1/8 od predávajúceho E. E. a 1/8 od predávajúceho E. E. zo zastavanej plochy, na ktorej je dom

postavený o výmere 1579 m2 , parc. č.: XXXX. P. cenu bola vo výške 1,- Sk. Konanie bolo z dôvodu
späťvzatia žaloby zastavené.

16. Z predloženej nájomnej zmluvy medzi D.. D. E. a žalobcom je zrejme, že bola uzavretá nájomná
zmluva na byt č. X, na prvom poschodí od 1.12.2002 do podania návrhu na vklad do katastra

nehnuteľnosti po uzavretí kúpnej zmluvy.

17. Podľa potvrdenia zo dňa 7.10.2002 (č.l. 23) D.. D. E. prevzal dňa 7.11.2002 kúpnu cenu 800.000,- Sk.

18. Z predloženej Zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu zo dňa 4.11.2015 vyplýva, že žalovaný v

1. rade previedol na žalovaného v 3. rade spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti (bytu) č. X, o celkovej
podlahovej ploche 71 m2, na X. posch. bytového domu súpisné číslo XXXX, na ulici J. H. R. H., popisné
číslo (vchod) X, stojacej na parc. č. C-KN XXXX, zapísaný na LV č. XXXX v podiele zapísanom pod T. -
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 5/8 k celku a pod T. - spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/8 k celku spolu
s prislúchajúcim podielom priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti 71/3476

-in (pomer podlahovej plochy bytu ku podlahovej ploche všetkých bytov v dome) domu súpisné číslo
XXXX, zapísaného na LV č. XXXX pod T. (v podiele 5/8 k celku) a pod T. (v podiele 1/8 k celku), pre
katastrálne územie Prešov, obec Prešov, okres Prešov, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na Okresnom
úrade Prešov, Katastrálny odbor a spoluvlastnícky podiel na zastavanom pozemku o výmere 1579 m2,
druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parc. č. B.-P. XXXX, zapísanom na A. Č.. XXXX, pod T. ( v

podiele o veľkosti 71/27808) a pod T. (v podiele o veľkosti 355/27808), pre katastrálne územie Prešov,
obec Prešov, okres Prešov, zapísané na Okresnom úrade Prešov - katastrálnom odbore. Kúpna cena
bola dohodnutá 20.000,- eur (ďalej len ako „Zmluva č. 1“). Rozhodnutím 17.2.2016 Okresného úradu
Prešov, katastrálny odbor, bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti.

19. Z predloženej Zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu zo dňa 3.2.2016 vyplýva, že žalovaný v
2. rade previedol na žalovaného v 3. rade spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti k bytu č. 4, o celkovej
podlahovej ploche 71 m , na 1. posch. bytového domu súpisné číslo XXXX, na ulici J. H. R. H., popisné
číslo (vchod) X, stojacej na parc. č. C-KN XXXX, zapísaný na LV č. XXXX v podiele zapísanom pod T.
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/8 k celku spolu s prislúchajúcim podielom priestoru na spoločných

častiach a zariadeniach domu vo veľkosti 71/3476 -in (pomer podlahovej plochy bytu ku podlahovej
ploche všetkých bytov v dome) domu súpisné číslo XXXX, zapísaného na LV č. XXXX pod T. (v podiele
1/8 k celku), pre katastrálne územie Prešov, obec Prešov, okres Prešov, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané
na Okresnom úrade Prešov, Katastrálny odbor, a spoluvlastnícky podiel na zastavanom pozemku o
výmere 1579 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parc. č. B.-P. XXXX, zapísanom na LV č.

XXXX, podT. ( v podiele o veľkosti 71/27808) pre katastrálne územie Prešov, obec Prešov, okres Prešov,
zapísané na Okresnom úrade Prešov - katastrálnom odbore (ďalej len ako „Zmluva č. 2“). Návrh na
vklad bol podaný dňa 3.2.2016.

20. Podľa uznesenia D 833/02 polovicu bytu č. 4, podielu na spoločných častiach a zariadeniach

bytového domu a podielu na parcele 5820 dedili po nebohej E. E. v rovnakom podiele žalovaný v 1. a
2. rade, D.. D. E. I. E. E..

21. Podľa uznesenia 26D/1837/2003 jediným dedičom po D.. D. E. bol žalovaný v 1. rade.22. Žalovaný v 1. rade, listom zo dňa 8.9.2015, prostredníctvom právnej zástupkyni ponúkol žalobcovi
na predaj spoluvlastnícky podiel za kúpnu cenu 38.000,- eur. Podľa podacieho lístku bol žalovanému

odoslaný list dňa 16.11.2015 na adresu G.. J. Č..X, H..

23. Žalovaný v 2. rade, listom zo dňa 8.9.2015 ponúkol žalobcovi na predaj spoluvlastnícky podiel za
kúpnu cenu 5.000,- eur. Podľa podacieho lístku bol žalovanému odoslaný list dňa 16.11.2015 na adresu
G.. J. Č..X, H..

24. Dňa 14.11.2016 ponúkol žalovaný v 3. rade žalobcovi na predaj spoluvlastnícky podiel za kúpnu
cenu 5.000,- eur a 20.000,- eur.

25. Žalovaný v 1. rade podal dňa 3.2.2017 vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalobca nebol účastníkom
kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými v 1 a 2. rade ako predávajúcimi a žalovaným v 3. rade ako

kupujúcim. Ak žalobca je toho názoru, že žalovaní v 1. a 2. rade nemohli predmetný byt odpredať tretej
osobe - žalovanému v 3. rade, tak by bolo vhodné, aby preukázal, že bol (resp. že stále je ) vlastníkom
predmetného bytu zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX nachádzajúceho sa v katastrálnom území
Prešov a z tohto dôvodu tento byt žalovaný v 1. rade nemohol odpredať ako vlastník. Ďalej uviedol,
že žalobca nemá a ani nemôže mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy

uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 3. rade, pretože aj keby nastala situácia, že by
súd žalobe vyhovel a určil, že kúpna zmluva je neplatná , jeho právne postavenie sa žiadnym spôsobom
nezmení. Ďalej uviedol, že Občiansky zákonník zakotvuje ako podmienky vzniku vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti rozhodnutie príslušného správneho orgánu a navyše pre takýto prípad stanovuje aj
lehotu, v ktorej treba podať návrh na vklad s tým, že márnym uplynutím lehoty platí zákonná fikcia,

že účastníci od zmluvy odstúpili. Právnym následkom odstúpenia od zmluvy je, že táto sa od počiatku
zrušuje. Žalobca nepodal návrh na vklad, a preto platí, že účastníci od zmluvy odstúpili. Vzhľadom
k tejto skutočnosti, nič mu ako vlastníkovi spoluvlastníckeho podielu na predmetnej nehnuteľnosti, ak
predtým ponúkol na odpredaj svoj podiel žalobcovi, aby svoj podiel odpredal tretej osobe - žalovanému
v 3. rade. Svojim konaním neporušil žiaden právny predpis, nekonal v rozpore s dobrými mravmi, len

ako vlastník nakladal s predmetnou nehnuteľnosťou a to tak, že ju odpredal na základe kúpnej zmluvy
žalovanému v 3. rade. Zmluva uzavretá so žalovaným v 3. rade nemôže byť neplatnou s poukazom na
úst. 39 Občianskeho zákonníka, pretože táto zmluva bola uzavretá v súlade so zákonom, svojim účelom
a obsahom zákonu neodporuje, ani ho neobchádza a ani nie je v rozpore s dobrými mravmi.

26. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

27. V zmysle § 80 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 (ďalej
len ako „OSP“), návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a/ o
osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení

rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b/ o splnení povinnosti,
ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c/ o určení, či tu právny vzťah
alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

28. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“) žalobou

možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

29. Podľa § 140 OZ, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže
ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva,

majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

30. Podľa § 3 ods. 1 OZ, Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.

31. Podľa § 39 OZ, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.32. Podľa § 40a OZ, Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145
ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,

kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

33. Vykonaným dokazovaním hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru,
že žaloba je dôvodná.

34. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti Zmluvy č. 1 a Zmluvy č. 2. V zmysle vyššie
citovaného ustanovenia § 80 písm. c) OSP, resp. § 137 písm. c) CSP súd v prvom rade skúmal naliehavý

právny záujem na podanej žalobe a dospel k záveru, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti Zmluvy č. 1 a Zmluvy č. 2, keďže žalobca ako podielový spoluvlastník má naliehavý právny
záujem na odstránení stavu právnej neistoty v tom, aby bol naisto určený právny stav po tom, ako sa
dovolal relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Súd poukazuje na záver vyslovený v rozsudku Najvyššieho
súdu SR zo dňa 28.10.2010 sp. zn. 3 Cdo 262/2009. „Spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného

práva (§ 140 Občianskeho zákonníka), má pri porušení povinností zo strany spoluvlastníka, ktorý je
povinný z predkupného práva, na výber, či: a/ sa bude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti
zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu (§ 40a Občianskeho zákonníka); jeho žaloba
musívtakomtoprípadesmerovaťvočivšetkýmúčastníkomzmluvyoprevodespoluvlastníckehopodielu,
pri ktorej bolo porušené jeho predkupné právo, lebo tí sú pasívne legitimovaní, b/ sa bude domáhať

voči nadobúdateľovi (tretej osobe ako singulárnemu právnemu nástupcovi pôvodného podielového
spoluvlastníka), aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok,
za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka; ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie,
má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený
prejav vôle nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci

zmluvný prejav nadobúdateľa (§ 161 ods. 3 O.s.p.), c/ sa uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné
právo, avšak už voči nadobúdateľovi. Zákon v uvedených ustanoveniach ponecháva oprávnenému
spoluvlastníkovi voľbu, či vôbec, prípadne ktoré z týchto riešení zvolí.“. Navyše rozsudok, ktorým súd
rozhoduje o neplatnosti právneho úkonu je listinou, na základe ktorej správa katastra vyznačí formou
záznamustavpredtýmtoprávnymúkonom(§34ods.2zákonač.162/1995Z.z.).Žalobcapotejtozmene

môže podať návrh na vklad, na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2.
rade dňa 7.1.2009. K námietke žalovaného v 1. rade, že márnym uplynutím lehoty na podanie návrhu
na vklad platí zákonná fikcia, že účastníci od zmluvy odstúpili, súd uvádza, že podľa prevažujúceho
právnehonázoruniejeplatnosťpísomnejzmluvyoprevodenehnuteľnostíaanijejúčinnosťpodmienená
zápisom jej vecnoprávnych účinkov do katastra nehnuteľností (R 59/2007, rozsudky najvyššieho súdu

sp. zn. 2 Cdo 184/2005 a sp. zn. 2 Cdo 124/2003, ako aj Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík,
M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. Praha: C.H. Beck,
2015, str. 371), a preto návrh na vklad je možné podať v časovo neobmedzenej dobe a teda nenastupuje
po uplynutí 3 rokov zákonná fikcia, že účastníci od zmluvy odstúpili.

35. Žalobca sa podanou žalobou domáhal jednak určenia absolútnej neplatnosti Zmluvy č. 1 a Zmluvy
č. 2 a rovnako relatívnej neplatnosti Zmluvy č. 1 a Zmluvy č. 2.

36. Pokiaľ ide o absolútnu neplatnosť Zmluvy č. 1 a Zmluvy č. 2 tak žalobca bol toho názoru, že
žalovaní v 1. a 2. rade tým, že opätovne previedli nehnuteľnosť, konali v rozpore s dobrými mravmi.

K tomu súd uvádza, že Najvyšší súd SR už rozhodoval vo veciach, ktoré mali meritum veci podobný
ako má preskúmavaná vec. Napr. v rozsudku z 30. januára 2001 sp.zn. 1 Cdo 31/2000, uverejnenom v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 87/2001, dospel k
záveru, že ak predávajúci porušil zmluvnú povinnosť vyplývajúcu z kúpnej zmluvy, podľa ktorej v katastri
nehnuteľností nebolo vložené vlastnícke právo a tú istú nehnuteľnosť ďalšou zmluvou prevedie na iného,

nemá toto porušenie za následok neplatnosť v poradí druhej kúpnej zmluvy v zmysle § 39 OZ, podľa
ktorej bol v katastri nehnuteľností povolený vklad vlastníckeho práva. Ten, kto bol dvojitým scudzením
poškodený, má nárok na náhradu vzniknutej škody podľa všeobecných ustanovení o zodpovednosti
za škodu (§ 420 a nasl. OZ). Najvyšší súd SR na odôvodnenie uvedeného rozhodnutia, okrem iného,uviedol, že je síce pravda, že v čase uzavretia ďalšej zmluvy bola zmluvná voľnosť jej účastníkov už
obmedzená, lebo v tom čase ešte nebolo právoplatne ukončené konanie o vklad vlastníckeho práva v
zmysle skoršej zmluvy, porušenie uvedenej povinnosti ale nemá za následok neplatnosť nasledujúceho

právneho úkonu, ktorým predávajúci previedol tú istú nehnuteľnosť na niekoho iného. Ak totiž bola
scudzená nehnuteľnosť zmluvou viacerým subjektom alebo ak bola tá istá nehnuteľnosť prevádzaná
dvakrát (resp. viackrát), stane sa jej vlastníkom ten, komu ako prvému bol povolený vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností. Z tohto dôvodu teda žaloba nie je dôvodná.

37. Pri relatívnej neplatnosti právneho úkonu platí, že ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti
dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc) a to platí i tam, kde na základe tohto
relatívne neplatného právneho úkonu vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné právo. Právne
účinky dovolania sa neplatnosti právneho úkonu teda nastávajú okamžikom, keď predmetné dovolanie
vo forme oznámenia neplatného právneho úkonu, ktoré je adresované ostatným účastníkom relatívne
neplatného právneho úkonu, dôjde týmto účastníkom. Ak sa oprávnený subjekt odôvodnenie dovolal

neplatnosti právneho úkonu, je právny úkon neplatný od svojho počiatku (ex tunc).

38. Pokiaľ ide o relatívnu neplatnosť Zmluvy č. 1 tak medzi stranami nebolo sporné, že žalobca bol a
aj v súčasnosti je spoluvlastníkom bytu spolu so spoločnými časťami. V prvom rade súd poukazuje na
to, že nemá preukázané, aby bola ponuka predkupného práva zo strany žalovaného v 1. rade zaslaná

žalobcovi. V spise sa síce nachádza list zo dňa 8.9.2015 a fotokópia obálky, avšak z týchto listín nie je
možné zistiť, či sa tento list v obálke nachádzal. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 3. rade ďalšie návrhy na
doplnenie dokazovania nemali, a preto neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie toho, že žalovaný
v 1. rade si splnil svoju povinnosť ponúknuť žalobcovi svoj spoluvlastnícky podiel na predaj v zmysle §
140 OZ. Ďalej súd je toho názoru, že aj zaslaním listu zo dňa 8.9.2015 by bolo porušené predkupne

právo, pretože k porušeniu predkupného práva dochádza nielen vtedy, keď zaviazaná osoba vôbec
neponúkne oprávnenej osobe podiel, ale aj vtedy, keď zaviazaná osoba urobila oprávnenej osobe riadnu
ponuku, a potom zaviazaná osoba previedla na tretiu osobu podiel na veci za podstatne výhodnejších
podmienok, než aké boli obsahom ponuky oprávnenej osoby (napr. za nižšiu cenu). V danom prípade
podľa listu žalovaný v 1. rade ponúkol žalobcovi na predaj podiel za cenu 38.000,- eur, pričom Zmluvu

č. 1 uzavrel za

kúpnu cenu 20.000,- eur. Z toho teda nepochybne vyplýva, že žalovaný v 1. rade previedol na
žalovaného 3. rade spoluvlastnícky podiel za podstatne výhodnejších podmienok než za akých ho
ponúkol žalobcovi. Žalovaný v 1. rade teda porušil predkupné právo žalobcu. Keďže žalobca sa domáhal

neplatnosti tejto zmluvy súd žalobe v tejto časti vyhovel a určil neplatnosť Zmluvy č. 1.

39. Pokiaľ ide o relatívnu neplatnosť Zmluvy č. 2 tak súd, rovnako ako pri Zmluve č. 1, nemá preukázané,
aby bola ponuka predkupného práva zo strany žalovaného v 2. rade zaslaná žalobcovi. V spise sa
nachádza ponuka spoluvlastníckeho podielu na predaj zo dňa 8.9.2015, ktorá podľa názoru spĺňa

náležitosti ponuky, avšak z priloženého podacieho lístka zo dňa 16.11.2015 nie je zrejme, či táto
bola zaslaná žalobcovi. V konaní zo strany žalovaného v 2. rade a ani žalovaného v 3. rade nebolo
preukázané, aby práve tento list bol žalobcovi zaslaný. Tu je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že
list je datovaný dňa 8.9.2015 a k odoslaniu malo dôjsť až 16.11.2015, t.j. po viac ako 2 mesiacoch.
Žalovaný v 2. rade a žalovaný v 3. rade ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemali, v konaní nebola

predložená doručenka, prípadne vrátená obálka s listom, a preto je súd toho názoru, že žalovaní v 2. a 3
rade v tejto časti neuniesli dôkazné bremeno. Keďže v danom prípade došlo k porušenie predkupného
práva tým, že ponuka voči žalobcovi nebola vôbec urobená, súd v tejto časti žalobe vyhovel a určil
neplatnosť Zmluvy č. 2.

40. Žalovaný v 3. rade sa domáhal ochrany ako nadobúdateľ v dobrej viere. K tomu súd uvádza,
že v danom prípade určením neplatnosti Zmluvy č. 1 a Zmluvy č. 2 sa žalovaný v 3. rade môže
od žalovaných v 1. a 2. rade domáhať vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 457 OZ. Navyše
je súd toho názoru, že žalovaný v 3. rade pri uzatváraní ani Zmluvy č. 1 a ani Zmluvy č. 2 nebol
dobromyseľný. Dobromyseľnosť, resp. dobrá viera znamená, že niekto s ohľadom na určitý právny

vzťah, pri zachovaní obvyklej miery opatrnosti (ostražitosti či starostlivosti), je vnútorne presvedčený o
správnosti (poctivosti) svojho konania. Dobrá viera v tomto prípade musí byť pritom hodnotená veľmi
prísne, pričom poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne
okolnosti posudzovanej veci musí javiť ako spravodlivé. Žalovaný v 3. rade pracuje v oblasti hypoték amá založenú realitnú kanceláriu. U takýchto osôb sa nepochybne vyžaduje zvýšene právne vedomie a
vyššiaúroveňznalostiprávnychpredpisovtýkajúcichsaprevoduvlastníckehoprávaatedaajustanovení
o predkupnom práve. Žalovaný v 3. rade vo svojom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že právny

stav kupovaných spoluvlastníckych podielov si overoval výpisom z listov vlastníctva, teda musel mať
vedomosť o žalobcovi ako spoluvlastníkovi. Pri svojom výsluchu uviedol, že mal vedomosť o liste
žalovaného v 1. rade žalobcovi. Žalovaný 3. rade, majúc informáciu pri Zmluve č. 1 o liste zo dňa
8.9.2015, ktorým žalovaný v 1. rade ponúkol žalobcovi na predaj spoluvlastnícky podiel za kúpnu cenu
38.000,- eur, musel pri zachovaní náležitej opatrnosti vedieť, že takýmto spôsobom nebude naplnená

požiadavka v zmysle ustanovenia § 140 OZ. Pokiaľ ide o Zmluvu č. 2 tak žalovaný v 3. rade pri zachovaní
náležitej opatrnosti si mal vyžiadať doklad o doručení listu s ponukou, resp. s vrátenou obálkou. Ak si
takýto údaj nezaobstaral nemohol byť ani pri uzatváraní Zmluvy č. 2 dobromyseľný.

41.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1CSP,podľaktoréhosúdpriznástranenáhradutrov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a keďže súd

nezistil žiaden dôvod osobitného zreteľa, pre ktorý by náhradu trov konania nepriznal, priznal žalobcovi
nárok náhradu trov konania voči žalovaným v 1. až 3. rade rozsahu 100%. O výške trov konania bude
po právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na

Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.