Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. december 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/178/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714203828
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714203828.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci navrhovateľa
EOS KSI Slovensko, s. r. o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35724803, zastúpeného TOMÁŠ
KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti odporkyni M. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
Y. XX, XXX XX B. Z., občan SR, t. č. na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou Z.É. P., F. Z. D.
F. K., o zaplatenie 3.430,44 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporkyni trovy konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom došlým Okresnému súdu vo Zvolene domáhal, aby súd zaviazal
odporkyňu zaplatiť sumu 3.430,44 EUR spolu aj s príslušenstvom, ktoré tvorili úroky z omeškania a
trovy konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej podľa § 524 a nasl.
Občianskeho zákonníka dňa 27. 06. 2013 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa a.s. a navrhovateľom
postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporkyni. Postupca a odporkyňa uzatvorili dňa 19.
06. 2006 zmluvu č. 403019670, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý úver. Podľa navrhovateľa
uvedená zmluva obsahuje všetky náležitosti zmluvy o úvere v zmysle § 497 až 507 Obchodného
zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predstavovala sumu 3.818,22 EUR a pozostávala z istiny
3.005,15 EUR, riadneho úroku 495,81 EUR, úroku z omeškania vo výške 260,45 EUR a ostatného
príslušenstva vo výške 56,81 EUR. V zmysle zmluvy poskytol postupca odporkyni úver vo výške
3.053,84 EUR, ktorý mala odporkyňa splácať v splátkach vo výške 43,98 EUR vždy k 10.-temu dňu v
mesiaci. Pôvodné splátky splatné od 20. 08. 2013 do 10. 09. 2016 sa stali splatnými dňa 11. 08. 2013
kedy navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zároveň si navrhovateľ uplatňuje v tomto konaní
aj úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na základe týchto skutočností
žiadame, aby súd rozhodol tak ako je vyššie uvedené.

Navrhovateľ ako prílohu k svojmu podaniu priložil zmluvu o splátkovom úvere, z ktorej súd zistil, že
medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. ako bankou a veriteľom a odporkyňou ako dlžníkom bola
uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. 0403019670, v zmysle ktorej jej bola poskytnutá suma vo
výške 92.000,- Sk, výška splátky bola určená jednou sumou 1.325,- Sk. Uvedenú sumu mala odporkyňa
splácať v 119 mesačných splátkach a splatnosť bola daná k desiatemu dňu toho ktorého kalendárneho
mesiaca. Zmluva bola zo dňa 19. 10. 2006.

Na základe Všeobecných obchodných podmienok, s ktorými sa dlžník podľa článku 2 bod 2 oboznámil
bolo zistené, že podľa článku 10 bod 10.3. pri doručovaní písomností v poštovom styku sa zásielka
považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní a
to aj vtedy, ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie, alebo sa zásielka vráti ako nedoručená. Pokiaľ
nie je dohodnuté inak, banka zasiela podľa vlastného uváženia, písomnosti v poštovom styku vo forme
obyčajnej listovej zásielky.

Na základe oznámenia o postúpení pohľadávky podľa § 526 zákona č. 40/1964 Zb. bolo zistené, že
Slovenská sporiteľňa a. s. oznámila odporkyni, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 06. 2013
postúpila pohľadávku vo výške 3.818,22 EUR na navrhovateľa. Od tohto dátumu sa odporkyňa zbaví
svojho záväzku výhradne plnením spoločnosti EOS KSI Slovensko, s. r. o.

Súd na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou a. s. ako
postupcom a EOS KSI Slovensko, s. r. o. ako postupníkom zistil, že podľa článku 5 bod 5.1 predmetom
tejto zmluvy je dohoda zmluvných strán o odplatnom postúpení pohľadávok.
Podľa článku 8 bod 8.1 postupca sa zaväzuje odovzdať postupníkovi originály zmluvnej dokumentácie,
ktorá sa u neho nachádza do štyroch mesiacov odo dňa účinnosti tejto zmluvy.
Podľa prílohy č. 1 k predmetnej zmluve zo dňa 27. 06. 2013 súd zistil, že v tejto prílohe sa nachádzajú
údaje o postúpenej pohľadávke postupcu voči odporkyni, kde sa uvádza, že poskytnutá suma úveru je
3.053,85 EUR, istina po lehote splatnosti 3.005,15 EUR, dátum poslednej úhrady 24. 10. 2010.

Súd navrhovateľa vyzval výzvou zo dňa 26. 10. 2015, aby súdu preukázali, že bol pri zospoplatňovaní
úveru dodržiavaný postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, dodržaný postup podľa § 4 ods.
2 písm. k), l) zákona č. 258/2001 Z. z., ďalej koľko zaplatila odporkyňa v rámci poskytnutého úveru a
doručenie druhej upomienky a výzvy.

Súd z odpovede na predmetnú výzvu zaslanej právnym zástupcom navrhovateľa doručenej súdu dňa
09. 11. 2015 zistil, že odporkyňa z poskytnutého úveru uhradila celkovú sumu 1.811,04 EUR, pričom
posledná splátka bola uhradená dňa 24. 10. 2010.
Čo sa týka oznámenia o postúpení pohľadávky navrhovateľ v konaní predložil relevantné oznámenie
postupcu o postúpení pohľadávky, ktorá podľa neho zakladá aktívnu legitimáciu.
Čo sa týka platnosti postúpenia pohľadávky a ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách navrhovateľ
zastáva názor, že ustanovenie tohto § nemožno spájať s aktívnou legitimáciou navrhovateľa ako
postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva
a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach za splnenia ktorých
nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Z uvedeného vyplýva, že doručenie písomnej výzvy
banky dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Navrhovateľ
napriek vyššie uvedenému v tejto súvislosti poukazuje na výzvu zo dňa 16. 02. 2010, ktorou v konaní
preukázal, že právny predchodca navrhovateľa splnil všetky povinnosti, ktoré mu ustanovením § 92 ods.
8 zákona o bankách ukladá, teda že odporkyňa bola v mene banky vyzvaná na úhradu dlžnej sumy a
zároveň bola v omeškaní so splnením čo i len časti svojho dlhu.

Súd z listu zasielaného Slovenskou sporiteľňou a. s. odporkyni zo dňa 16. 02. 2010 zistil, že táto bola
vyzvaná k zaplateniu sumy vo výške 173,68 EUR z dôvodu, že je ku dňu 31. 01. 2010 v omeškaní tejto
splátky. V prípade neuhradenia dlžnej sumy Slovenská sporiteľňa a. s. pristúpi k zvereniu vymáhanej
predmetnej pohľadávky do mandátnej správy tretej osobe.

Podľa § 101 ods. 1 O. s. p. len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Pritom sa usiluje predovšetkým o to, aby sa spor
vyriešil zmierne a aby konanie pôsobilo výchovne. Počas konania môže súd účastníkom uviesť, ako sa
na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností javí právne posúdenie veci.

Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 120 ods. 4 O. s. p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa

končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.

Podľa § 154 ods. 1 O. s. p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Súd na vyššie uvedené zákonné ustanovenia poukazuje z toho dôvodu, že tak právny zástupca
navrhovateľa ako aj odporkyňa zastúpená opatrovníčkou, hoci boli riadne na pojednávanie predvolaní,
sa na toto pojednávanie nedostavili a preto súd v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. pokračoval v konaní a
rozhodol.

Čo sa týka poukázania na § 120 ods. 1 O. s. p. súd má za to, že každý účastník si musí uvedomiť aké
je jeho postavenie v konaní a podľa tohto svojho uváženia tak aj konať. Čo sa týka samotného konania
každého účastníka, tento má nielen povinnosť tvrdiť určité skutočnosti, ale tieto skutočnosti aj preukázať
a to dôkazmi. V prípade, že súd dokonca niekoho vyzve, aby určitý dôkaz doručil a tento ho nedoručí
má potom súd za to, že takéto tvrdenie navrhovateľa je len jeho tvrdením a ničím nepodloženým, teda
bez akéhokoľvek dôkazného prostriedku. Súd na základe tohto teda môže založiť svoje rozhodnutie len
na tých skutočnostiach predložených procesnými stranami, ktoré boli preukázané dôkazmi, ktoré súd
môže vyhodnotiť, že preukazujú tú ktorú tvrdenú skutočnosť, bez takéhoto dôkazu súd má za to, že ten
ktorý účastník túto skutočnosť nepreukázal.
Je notorietou právnej teórie a praxe, že preukázať doručenie písomností musí ten účastník konania,
ktorý z takéhoto doručenia písomností pre seba vyvodzuje priaznivý následok. V tomto prípade uvedené
preukázanie doručenia písomností (jedná sa v súvislosti s preukázaním zospoplatnenia celého úveru),
ktorým navrhovateľ vyvodzuje pre seba priaznivé účinky v podobe predčasného zospoplatnenia je len
na navrhovateľovi, avšak tento to napriek výzve súdu žiadnym spôsobom nepreukázal.

Zároveň súd s poukazom na § 154 ods. 1 a § 120 ods. 4 O. s. p. poukazuje z toho dôvodu, že v uvedenom
konaní súd teda mohol vychádzať len z toho stavu, ktorý bol súdu známy do dňa vyhlásenia rozsudku,
hoci účastníci boli v samotnom predvolaní na pojednávanie o tejto povinnosti v zmysle § 120 ods. 4 O. s.
p. poučení, pričom súd poukazuje na to, že minimálne navrhovateľ o tejto povinnosti by ani poučovaný
v rámci predvolania nemusel byť z dôvodu, že je zastúpený advokátom.

Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá
služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d)
až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že právny vzťah medzi účastníkmi
konania je založený zmluvou o úvere, ktorú súd posúdil v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Z formy a obsahu zmluvy je
zrejmé, že ide o tzv. formulárovú zmluvu, ktorej predtlač formulára aj úverové podmienky sú písané a
vopred pripravené právnym predchodcom navrhovateľa t. j. Slovenskou sporiteľňou a. s. Vychádzajúc z
vyššie uvedeného súd má za to, že k predčasnému zospoplatneniu úveru a teda k strate výhody splátok
u dlžníka - odporkyne nedošlo a to z dôvodu nedodržania postupu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka - ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, v ktorej môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozorní spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Súd totiž doručenie takejto upomienky od navrhovateľa žiadnym spôsobom nemal preukázané.

Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď
jej dôjde. Je teda len na navrhovateľovi, aby preukázal, že tá ktorá listina bola odporkyni doručená a
to bez ohľadu na to či sa odporca s takouto listinou oboznámil alebo nie. Čo sa týka poukazovania na
tú skutočnosť, že odporca má za to, že takúto listinu je možné doručovať aj obyčajnou zásielkou, teda
bez doručenky, súd takúto skutočnosť nepopiera, že takto nie je možné doručovať, ale potom si musí
navrhovateľ uvedomiť, že v prípade ak takúto skutočnosť nevie preukázať dostáva sa do tzv. dôkaznej
núdze, kedy nepreukázanie takejto skutočnosti mu je na obtiaž.

Na základe tejto skutočnosti súd má za to, že k zospoplatneniu úveru nedošlo a preto ani samotné
postúpenie pohľadávky nie je platné.

Zároveň čo sa týka samotného zospoplatnenia pohľadávky tak ako na to navrhovateľ vo svojom návrhu
poukázal na strane dva dole, že splátky pôvodne splatné od 20. 08. 2013 do 10. 09. 2016 sa stali
splatnými dňa 11. 08. 2013, kedy navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru súd tu má za to, že
navrhovateľovi absolútne neprináleží, aby mohol vyhlásiť splatnosť úveru a to z toho dôvodu, že úver
poskytnutý bankou on nemôže zospoplatniť. Súd nikde v zmluve nemal preukázané, že zospoplatnenie
úveru prináleží v prípade postúpenia pohľadávky postupníkovi a teda takéto právo banka nemôže na
postupníka ani preniesť.

Zároveň však súd poukazuje na to, že navrhovateľ v tomto prípade nemá aktívnu legitimáciu. Súd s
poukazom na § 92 ods. 8 zákona o bankách poukazuje na to, že tu je presne vyjadrená skutočnosť,
kedy môže banka postúpiť pohľadávku.
Banka môže postúpiť pohľadávku len vtedy, ak napriek písomnej výzve banky je klient nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splatením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke a
vtedy banka môže pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou formou
inej osobe. Z tohto teda vyplýva, že banka môže postúpiť len tú pohľadávku, ktorá je označená v
písomnej výzve banky a dlžník, v tomto prípade odporkyňa, napriek tejto výzve túto pohľadávku banke
nezaplatí. V iných prípadoch nie je možné takúto pohľadávku postúpiť. Z tohto teda vyplýva, že ak
banka chcela na navrhovateľa ako postupníka postúpiť predmetnú pohľadávku voči odporkyni musela
by preukázať, že odporkyňu vyzvala na zaplatenie tej časti pohľadávky, ktorú postúpila postupníkovi
a odporkyňa túto pohľadávku napriek tejto písomnej výzve nesplnila. Ak teda súd nemal preukázanú
tú skutočnosť, že spoločnosť Slovenská sporiteľňa a. s. doručila a vyzvala odporkyňu na splnenie tej
pohľadávky, ktorá bola navrhovateľovi postúpená, takéto postúpenie pohľadávky nie je platné a to aj s
poukázaním na § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko takéto postúpenie pohľadávky obchádza zákon.
Súd na toto poukazuje aj z toho dôvodu, že je potrebné si uvedomiť, že samotný zákon o bankách
je zákonom lex specialis k všeobecnému Občianskemu zákonníku, avšak preto aj ak sa podmienky
uvedené v tomto zákone v prípade poskytovania úverov poskytnutých bankou nesplnia, takýto právny
úkon je neplatný z toho dôvodu, že tento úkon sa priamo prieči zákonu. Na základe tejto skutočnosti
nebolo zo strany navrhovateľa preukázané, hoci tento mal mať všetky doklady pri postúpení pohľadávok
od postupcu, že by došlo k výzve, tak ako to vyžaduje § 92 ods. 8 zákona o bankách. Z dôvodu, že teda
nebola preukázaná aktívna legitimácia navrhovateľa súd návrh zamietol.

Zároveň súd poukazuje na to, že ak by navrhovateľ aj mal za to, že minimálne došlo k platnému
postúpeniu pohľadávky na základe tej skutočnosti, že banka listom zo dňa 16. 02. 2010 oznámila
odporkyni tú skutočnosť, že je v omeškaní ku dňu 31. 01. 2010 so splátkou vo výške 173,68 EUR, súd
má za to, že ani v tejto časti by nemohol návrhu vyhovieť a to s poukázaním na § 5b zákona č. 250/2007
Z. z., nakoľko k prvému dňu, kedy mohla minimálne banka začať vymáhať uvedenú pohľadávku a začala
plynúť teda premlčacia doba, bol nasledujúci deň t. j. od 01. 02. 2010 a keďže navrhovateľ podal návrh
19. 03. 2014 tento bol podaný po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty v zmysle § 101 Občianskeho
zákonníka t. j. trojročnej premlčacej lehoty.

Zároveň súd len okrajovo musí poukázať, aj keď žaloba bola predovšetkým zamietnutá z dôvodu
nepreukázania aktívnej legitimácie navrhovateľa na tú skutočnosť, že keby navrhovateľ aj mal platne
postúpenú pohľadávku súd by zrejme tento návrh zamietol aj z toho dôvodu, že navrhovateľom
vymáhaná suma nebola súdu riadne preukázaná, keď súd vyzval navrhovateľa, aby mu bolo predložené,
že splátka úveru bola v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch rozčlenená na
istinu, úroky, poprípade iné poplatky. Nakoľko toto však nebolo súdu predložené mal by za to, že v zmysle
§ 4 ods. 3 takáto zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Z toho dôvodu, že navrhovateľ by

podrobne nepreukázal presne akú sumu odporkyňa v zmysle vyššie uvedených ustanovení, že úver sa
má považovať za bezúročný a bez poplatkov súd nemôže a nemá skadiaľ zistiť presnú výšku, ktorú by
odporkyňa navrhovateľovi mala zaplatiť. Z tohto dôvodu zrejme by súd taktiež návrhu nemohol vyhovieť.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd o trovách konania rozhodol tak, že odporkyni, ktorá bola v celom rozsahu úspešná nepriznal náhradu
trov potrebných na účelné bránenie a uplatňovanie práva a to z toho dôvodu, že tejto žiadne trovy v
rámci konania nevznikli, v prípade ich vzniku by mala na ne nárok.
§ 101 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb.
§ 120 ods. 1, 4 zák. č. 99/1963 Zb.
§ 154 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb.
§ 39 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 52 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 53 ods. 9 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 565 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 524 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z.
§ 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z. z.
§ 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z.
§ 5b zák. č. 250/2007 Z. z.
§ 497 zák. č. 513/1991 Zb.
§ 45 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).