Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 5, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/116/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814010265
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Javorková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3814010265.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov

JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Františka Kováča, na verejnom zasadnutí konanom dňa 5. februára
2019, prejednal odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza a obžalovaného

F. Z.,

nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom D., časť C. U., ulica W. XXX/XX,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 2T/80/2014 zo dňa 25.6.2018 a takto

r o z h o d o l :

I.
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa v napadnutom rozsudku celý výrok o treste.
Podľa§322ods.3Tr.por.,prinezmenenomvýrokuovine vrozsudkusúduprvéhostupňasaobžalovaný

o d s u d z u j e podľa §§ 189 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 37 písm. m), 38 ods. 4, § 39 ods. 1
Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. sa obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu na skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť)
rokov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. i) Tr. zák. u k l a d á sa obžalovanému F. Z. povinnosť spočívajúca v príkaze
podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii, alebo sa zúčastniť na psychologickom poradenstve.

Podľa § 51 ods. 4 písm. c) Tr. zák. sa u k l a d á obžalovanému povinnosť spočívajúca v príkaze
nahradiť v skúšobnej dobe škodu spôsobenú poškodenej M. M..
Ostatné výroky týmto zrušením zostávajú nedotknuté.

II.

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/80/2014 zo dňa 25.6.2018 bol obžalovaný F. Z.
uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona, pretože dňa
29. 09. 2006 okolo 11,00 h prišiel do pohostinstva B. v U., okres A., kde v tom čase upratovala priestory
M. M., chytil ju za ľavú ruku v oblasti lakťa, priviedol ju k stolu a prikázal jej, aby si zobrala papier, peroa písala, po čom jej vulgárne nadával, urážal ju a vyhrážal sa, že ju predá do H. a nič iné robiť nebude,
prikázal jej napísať na papier vyhlásenie: " Ja dolu podpísaná M. M., bytom D., X. S. X/X, som podvodne
vylákala od R. Z. v priebehu desať mesiacov sumu 95 000 slovenských korún, vrátim do dvoch týždňov

", po čom jej obžalovaný povedal, že bude voňať fialky odspodu, pôjde do väzenia, z miesta činu odišiel
a dňa 22. 12. 2006 a 27. 12. 2006 prevzal od poškodenej a jej otca celkom sumu 95 000 slovenských
korún, hoci podľa poškodenej žiadne peniaze obžalovanému nedlhovala a obžalovanému ich vyplatili
z obavy o život poškodenej.

Bol za to odsúdený podľa § 189 ods. 2, § 51 ods. 1, § 38 ods. 4, § 37 písm. m), § 39 ods. 1 Trestného
zákona k trestu odňatia slobody s probačným dohľadom v trvaní 2 roky, výkon, ktorého mu súd podľa
§ 51 ods. 2 Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. Podľa § 51 ods.
4 písm. i) Trestného zákona súd uložil obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v
skúšobnej dobe psychoterapii, alebo sa zúčastniť na psychologickom poradenstve. Podľa § 288 ods.
1 Trestného poriadku súd poškodenú M. M., nar. XX. X.. XXXX, bytom U., Z. XXX/X, okr. O. s nárokom

na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho odvolaním napadol čo do výroku o vine aj treste
obžalovaný. Svoje odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch
uviedol, že vykonané dôkazy súd nesprávne vyhodnotil, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym

záverom. Nereagoval na rozpory, ktoré sa medzi jednotlivými dôkazmi vyskytli dostatočným spôsobom.
Napriek značným pochybnostiam sa stotožnil s výpoveďami poškodenej, ktoré nedisponujú potrebnou
výpovednou hodnotou. Nie je zrejmé, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje zistenia
oprel, a akými právnymi úvahami sa spravoval pri posudzovaní otázok viny obžalovaného. Rozhodnutie
nemá oporu vo výsledkoch dokazovania. Z výpovedí svedkov a poškodenej , či jeho ako obžalovaného,

nemožno jednoznačne, a bez akýchkoľvek pochybností ustáliť, že sa dopustil zločinu podľa § 189 ods.
1, 2 písm. d/ Tr.zák. Preto navrhuje, aby bol spod obžaloby oslobodený, pretože nebolo dokázané, že
sa stal skutok, pre ktorý je stíhaný.

V zákonnej lehote rozsudok napadol aj prokurátor a to čo do výroku o treste . V písomných dôvodoch

uviedol, že súd prihliadol pri výmere trestu na čas, ktorý uplynul od spáchania skutku do vyhlásenia
rozsudku, ako aj zdravotné problémy obžalovaného, ktoré nastali po spáchaní skutku. Súd vzhľadom k
uvedenémupovažovaltrestnúsadzbuzaneprimeraneprísnu,pretomuuložil2ročnýtrest,podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. Súd by mal však pristúpiť k moderácii trestu vtedy ak sa
vyskytnú okolnosti, ktoré sa u páchateľov trestných činov bežne nevyskytujú, pričom uvedené treba

aj argumentačne odôvodniť. Obvinený je však osobou 14-krát súdne trestanou, vo väčšine prípadov
išlo o majetkovú kriminalitu. Nejedná sa teda o jednorazové náhodné porušenie spoločenských noriem,
ale úmyselné, plánované a opakované páchanie trestnej činnosti. Ani predchádzajúce odsúdenia ho
teda neodradili a nezabránili mu pod hrozbou ťažkej ujmy nútiť ženu k vyplateniu finančnej čiastky.
Je potrebné aj poukázať na to, že prípravné konanie bolo viackrát prerušené práve z dôvodov, ktoré

spočívali na strane obžalovaného. Aj súdne konanie bolo predĺžené z dôvodu, že obhajoba trvala
na výsluchu svedkyne B. ktorá sa dlhšiu dobu nedostavovala, avšak keď bola vypočutá uviedla,
že ku skutku sa nevie vyjadriť. Preto poukazovať na neprimeranú dĺžku trestného konania, ak bolo
spôsobené samotným obžalovaným, je nedôvodné. Je tiež potrebné zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred recidivistami, akým je aj obžalovaný, pri ktorom nie je na mieste použiť moderačné ustanovenia

Trestného zákona o zmiernení trestu. Ak by aj nadriadený súd dospel k odôvodnenosti použitia § 39
ods. 1 Tr.zák., je potrebné obžalovanému ukladať trest ako nepodmienečný, so zaradením do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach obžalovaného a prokurátora, prokurátorka krajskej

prokuratúry navrhla odvolaniu podriadeného prokurátora vyhovieť. Obžalovaný požiadal o vykonanie
verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že

odvolanie prokurátora je čiastočne dôvodné a odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere
v zásade nebola v odvolaniach vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby,
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

K vytýkaným chybám v odvolaní obžalovaného, týkajúcich sa výroku o vine a nedostatočného
vyhodnotenia dôkazov týkajúcich sa tohto výroku, uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné.
Súd prvého stupňa pri získavaní a ustálení skutkového stavu predovšetkým vychádzal z výpovedí
poškodenej, ktorá usvedčila tak v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní obžalovaného zo

žalovaného skutku. Na svojich tvrdeniach zotrvala aj pri konfrontácii tvárou tvár obžalovanému. Jej
výpoveď bola znalcom z odboru zdravotníctva odvetvia psychiatrie , ktorý posudok konzultoval s
psychológom zhodnotená ako vierohodná. Znalec u nej nezistil žiadnu poruchu vnímať, zapamätať si a
reprodukovať prežité udalosti. Zároveň táto výpoveď poškodenej nie je jediným vo veci produkovaným
dôkazom. Jej výpoveď je potvrdená aj výpoveďou svedkyne P., ktorá uviedla, že ohľadom úveru všetko
vybavoval obžalovaný, teda aktivita vychádzala z jeho strany a taktiež zabezpečil všetky potrebné

papiere k úveru a priviezol ich k notárke aj s poškodenou. Poškodená jej potom povedala, že všetky
peniaze jej obžalovaný zobral. Z. S. potvrdil, že videl nejaký doklad u obžalovaného na sumu 90.000,- Sk
podpísaný poškodenou. F. poškodenej taktiež potvrdili verziu poškodenej, že prišla s tým, že bude mať
vybavený úver, bolo však na nej vidno, že má strach. Mala zvláštne správanie, bála sa obžalovaného.
Vyhýbala sa mu, aby sa s ním nestretla. Neskôr im uviedla, že peniaze mu musia dať, pretože sa jej

vyhráža. Obžalovaný sa vyhrážal aj otcovi poškodenej , pričom mu uviedol , že ak mu peniaze z úveru
získané nevyplatia - môže sa niečo stať. Peniaze mu preto vyplatili. Svedok G. potvrdil, že videl, že
poškodená podpísala obžalovanému nejaký papier v pohostinstve, že mu dlhuje nejaké peniaze. To,
že mali poškodená a jej rodičia strach pred obžalovaným dokumentuje aj skutočnosť, že sa z mesta
odsťahovali . Skutočnosti tvrdené svedkami však vyplynuli aj z listinných dôkazov oboznámených na

hlavnom pojednávaní, či už to boli výpisy z účtu v banke, alebo výbery kartou zaznamenané bankou.

Z vykonaného dokazovania preto jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný hrozbou násilia, ktoré malo byť
vykonané na poškodenej, resp. jej rodičoch /teda na osobách jej blízkych/, ak sa nepodrobí jeho vôli nútil
poškodenú, aby mu podpísala dlžobný úpis, následne jej vybavil úver, a peniaze z neho mu poškodená

musela odovzdať. Peniaze použil pre vlastnú potrebu, a spôsobil tým poškodenej škodu väčšiu, čím
naplnil všetky zákonné znaky žalovaného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr.zák.

S poukazom na uvedené skutočnosti sa preto odvolací súd plne stotožnil s dokazovaním vykonaným
súdom prvého stupňa . Dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu potrebnom na rozhodnutie.

Správne bolo aj vyhodnotenie dôkazov tak jednotlivo, ako i v celku, uvedené v odôvodnení
prvostupňového rozhodnutia, a na toto v plnej miere odvolací súd poukazuje.

Odvolací súd preskúmal aj prokurátorom v odvolaní napadnutý výrok o treste . Senát odvolacieho
súdu predovšetkým zameral svoju pozornosť na správnosť použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.zák. o

mimoriadnom znížení trestu. Súd prvého stupňa pritom pri svojom rozhodovaní zohľadnil dobu, ktorá
uplynula od skončenia trestnej činnosti (takmer 13 rokov). Senát odvolacieho súdu k tomu dodáva, že
toto zohľadnenie je správne, aj keď k tomuto prispel najmä problémový zdravotný stav obžalovaného,
spôsobený jeho diagnózou, ktorá síce vznikla po spáchaní skutku, ale spôsobila viaceré hospitalizácie
obžalovaného. Potrebné je však vziať od úvahy aj skutočnosť, že obžalovaný od uvedeného skutku

vedie riadny život, a nedopúšťa sa trestnej činnosti.

Treba však prisvedčiť argumentom prokurátora , že v uvedenom prípade išlo o násilný trestný čin,
kvalifikovaný ako zločin a obžalovaný je osobou viackrát súdne trestanou, na ktorú ani predchádzajúce ,
a to aj nepodmienečné tresty odňatia slobody nemali prevýchovný vplyv. Napriek zohľadneniu všetkých

okolností prípadu však na druhej strane dospel súd prvého stupňa k správnemu záveru, že trest odňatia
slobody, vo výmere 6 rokov by bol pre obžalovaného neprimerane prísny tak, ako to má na mysli
ustanovenie § 39 ods. 1 Tr.zák.

Zároveň sa senát odvolacieho súdu stotožnil aj s názorom súdu prvého stupňa, že na obžalovaného nie

je potrebné po tak dlhej dobe od spáchania trestnej činnosti vplývať výkonom trestu odňatia slobody, ale
že na jeho nápravu postačuje aj uloženie výchovného podmienečne odloženého trestu odňatia slobody.V čom odvolací súd nemohol prisvedčiť súdu prvého stupňa bola výmera trestu odňatia slobody, ktorý
sa v trvaní 2 roky, s povolením podmienečného odkladu na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky s jednou
uloženou povinnosťou v rámci probačného dohľadu javil odvolaciemu súdu ako neprimerane mierny.

Preto odvolací súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, teda ako maximálny,
ktorýjemožnépodmienečneodložiť,aurčiltaktiežmaximálnudĺžkuskúšobnejdobyvovýmere5rokovs
probačným dohľadom. Na posilnenie prevýchovných účinkov tohto trestu ukladal obžalovanému nielen
povinnosť podrobiť sa s poukazom na jeho aktuálny zdravotný stav psychologickému poradenstvu,

ale najmä /na rozdiel od súdu prvého stupňa / povinnosť v skúšobnej dobe uhradiť poškodenej M. M.
škodu, ktorú jej svojim konaním spôsobil. Obžalovaný tak bude mať možnosť jednak preukázať svoju
nápravu počas plynutia skúšobnej doby , ale najmä súd bude môcť kontrolovať jeho správanie počas
uloženého probačného dohľadu, vrátane plnenia povinností mu súdom uložených. Obžalovaný si tak
bude musieť uvedomiť následky , ktoré by ho čakali v prípade, ak by súdom mu uložené povinnosti
nesplnil, spočívajúce v premene mu trestu podmienečne odloženého na trest nepodmienečný.

Takýto trest je plne spôsobilý zabezpečiť nápravu a prevýchovu obžalovaného, a zároveň zodpovedá
aj všetkým zásadám na ukladanie trestov uvedeným v ustanovení § 34 ods. 1, ods.4 Tr.zák., ako aj
zásadám generálnej a individuálnej prevencie.

Ostatné výroky z rozhodnutia súdu prvého stupňa zostali týmto nedotknuté.

Z takto rozvedených dôvodov odvolací súd čiastočne vyhovel odvolaniu prokurátora sprísnením trestu
odňatia slobody a uložením obžalovanému povinnosti navyše a to nahradiť poškodenej škodu , ktorú
jej spôsobil. Odvolanie obžalovaného na základe vyššie uvedeného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny
opravný prostriedok.