Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 22, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1XObdo/668/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312218037
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:4312218037.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 18C/19/2013, o dovolaní
žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 9Co/100/2016-196 z 29. februára 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie žalobkyne o d m i e t a .

II. Žalovaná m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 18C/19/2013-174 z 20. januára
2016 uložil žalobkyni, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatila súdny poplatok za

odvolanie vo výške 20,- eur s tým, že poplatok je vyrubený podľa § 5 ods. 1 písm. a/, § 6 ods. 1, 2, § 7
ods. 10, § 8 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) a položky č. 7a Sadzobníka
súdnych poplatkov.

2. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Nitre (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením č. k.

9Co/100/2016-196 z 29. februára 2016 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil podľa § 219 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „OSP“). Námietky žalobkyne uvádzané v odvolaní vyhodnotil ako nedôvodné.
Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalobkyne, že spoplatneniu podľa položky č. 7a Sadzobníka
súdnych poplatkov podlieha len podanie žaloby a nie aj ďalšie úkony vo veci samej, medzi ktoré
patrí i odvolanie. Uvedený názor označil za účelový a v rozpore s viacerými ustanoveniami zákona o

súdnych poplatkoch, predovšetkým s § 2 ods. 4, podľa ktorého je poplatníkom ten, kto podal odvolanie,
ďalej s § 5 ods. 1 písm. a/, podľa ktorého poplatková povinnosť vzniká podaním odvolania a tiež s
§ 6 ods. 2, podľa ktorého sa poplatok podľa rovnakej sadzby vyberá i v odvolacom konaní vo veci
samej. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že odvolaním napadnuté uznesenie neobsahuje žiadne dôvody
a je preto nepreskúmateľné, odvolací súd k tomu poznamenal, že stručné odôvodnenie rozhodnutia
o poplatkovej povinnosti, spočívajúce len v uvedení, že ide o súdny poplatok za podané odvolanie

s uvedením konkrétnej položky Sadzobníka súdnych poplatkov a príslušných ustanovení zákona o
súdnych poplatkoch, vyhovuje požiadavke dostatočného odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 157 ods.
2 OSP v spojení s § 167 ods. 2 OSP.

3. Rovnako neobstojí ani poukaz žalobkyne na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
29. marca 2007 sp. zn. 4Cdo/39/2007, keďže z tohto rozsudku vyplýva, že pokiaľ nie je stanovená

sadzba súdneho poplatku za určitý druh konania v Sadzobníku súdnych poplatkov, v rámci tohto konania
nevzniká ani poplatková povinnosť za odvolacie konanie. V prejednávanej veci však v čase podaniaodvolania poplatková povinnosť za daný druh konania (o náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom) stanovená bola. Súd
prvej inštancie preto postupoval správne, keď žalobkyni vyrubil súdny poplatok za podané odvolanie

podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, a to aj s prihliadnutím na prechodné ustanovenie §
18ca zákona o súdnych poplatkoch k úpravám účinným od 1. októbra 2012.
4. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Napadnuté rozhodnutie
označila za prekvapivé a priečiace sa zákonu, pretože súdy jej vyrubili súdny poplatok, ktorý nemal byť
vyrubený, a tým jej odňali možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ OSP. Žiadala preto

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť.
5. Zo spisu vyplýva, že dovolanie žalobkyne bolo podané 21. apríla 2016. Dňa 1. júla 2016 nadobudol
účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ktorý v ustanovení § 473
zrušilzákonč.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov.Podľaprechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany (§ 470 ods. 2 CSP). Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne,
kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom

sa konanie začalo (§ 470 ods. 4 CSP).
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd funkčne príslušný na dokončenie predmetného
dovolacieho konania (ďalej aj „dovolací súd“), ktoré sa začalo do 30. júna 2016 (§ 470 ods. 4 CSP), po
zistení, že dovolanie podala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) a v
mene ktorej koná zamestnankyňa s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa (§ 429 ods.

2 písm. b/ CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) najskôr skúmal, či dovolanie
smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť týmto opravným prostriedkom.
7. Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, dovolací súd
prípustnosť dovolania žalobkyne (ďalej aj „dovolateľky“) posudzoval v zmysle ustanovení § 236 a nasl.

OSP, teda procesnej úpravy platnej a účinnej v čase, keď žalobkyňa toto dovolanie podala a dospel k
záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
8. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola aspoň v piatich
prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej
istej dovolateľky - viď konania vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.

14XCdo/21/2015, 14XCdo/23/2015, 14XCdo/41/2015, 14XCdo/28/2016, 14XCdo/37/2016. Dovolací
súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach v celom rozsahu stotožňuje,
poukazuje na ne, a preto ďalšie dôvody už neuvádza (§ 452 ods. 1 CSP).

9. Vzhľadom k tomu, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady tvrdenej

dovolateľkou (§ 237 ods. 1 písm. f/ OSP) a nevyšli najavo ani iné vady konania uvedené v § 237 ods.
1 OSP, pričom prípustnosť dovolania nevyplýva ani z § 239 OSP, dovolací súd podľa § 447 písm. c/
CSP odmietol dovolanie žalobkyne ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
dovolanie prípustné.
10. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.

3 veta druhá CSP; § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov konania žalovanej
rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
11. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.