Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. február 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 22Cb/411/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216218577
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Števík

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1216218577.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v spore žalobcu: V.. Q.J. W.,

T.. XX.X.XXXX, T. F. V., XXX XX H., proti žalovanému: BL Slovakia, spol. s r.o., Mostná 72, 949 01 Nitra,
IČO: 31396054, zastúpenému: Advokáti Heinrich s.r.o., Skautská 12, 949 01 Nitra, IČO: 36865966, o
žalobe na obnovu konania, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov konania bude
rozhodnuté v samostatnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 25.11.2016 sa žalobca domáhal, aby súd povolil obnovu konania

vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 23Cb/368/2009.

2. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, s
prednesom právneho zástupcu žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 23Cb/368/2009-400 zo dňa 05.04.2013 súd žalobu
žalobcu (V.. Q. W.) zamietol s tým, že žalobcovi bola uložená povinnosť súhlasiť s vydaním predmetu

úschovy (sumy 165.023,23 eur) žalovanému BL Slovakia s.r.o.). Uvedený rozsudok bol Krajským súdom
v Bratislave v celom rozsahu potvrdený, pričom Najvyšší súd SR dovolanie proti potvrdzujúcemu
rozsudku odvolacieho súdu odmietol. Žalobu na obnovu konania odôvodnil žalobca tým, že žalovaný
v predmetnom konaní nemal vecnú legitimáciu, pretože pohľadávku voči INA Kysuce a.s. (suma
165.023,23 eur zložená do úschovy) postúpil žalovaný Dohodou zo dňa 29.09.2000 na BLOCK SK,
IČO: 36537560. Ako dôkaz priložil dohodu o vzájomnom usporiadaní nárokov zo dňa 29.9.2010. Ďalej
tvrdil, že peniaze za túto pohľadávku (165.023,23 eur) žalovaný priznal ako zisk vo Výnosoch za rok

2015, o čom sa dozvedel až z účtovnej závierky žalovaného za rok 2015. Túto skutočnosť považuje za
dôkaz, že žalovaný nebol vlastníkom tejto pohľadávky a preto ju musel priznať ako novonájdený príjem
z rozhodnutí súdov. Keďže žalovaný podľa názoru žalobcu nebol vlastníkom, tak ani nemohol byť v
predmetnom konaní vydaný rozsudok dňa 05.04.2013.

3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 23.03.2017 uviedol, že Dohoda o postúpení pohľadávky medzi
spoločnosťouBLOCKSLOVAKIAs.r.o.aAESs.r.o.zodňa26.07.2000bolaurčenázaneplatnú(vkonaní

na tunajšom súde sp. zn. 25Cb/261/2000), t.j. AES s.r.o. nikdy nenadobudla pohľadávku voči dlžníkovi
(zložiteľovi) INA Kysuce a.s., teda ani žalobca nemohol nadobudnúť túto pohľadávku od spol. AES s.r.o.
(prevod z AES s.r.o. na G. W. a prevod zo G. W. na žalobcu boli taktiež neplatné). Nespokojnosť žalobcu
s tým, ako sa súdy vysporiadali s podstatnými skutočnosťami nie je dôvodom na obnovu konania. Ažrozhodnutím Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.04.2015 bolo uznesenie súdu prvej inštancie o vydaní
predmetu úschovy žalovanému (165.023,23 eur) potvrdené, preto žalovaný mohol priznať v účtovníctve
túto sumu až v účtovnej závierke za rok 2015. Uvedené nie je dôkazom, že žalovaný nebol vlastníkom

danej pohľadávky a teda ani nie je skutočnosťou, ktorá by mala privodiť pre žalobcu priaznivejšie
rozhodnutie vo veci. Žalobcom tvrdený dôkaz ako nová skutočnosť (zaúčtovaný výnos v roku 2015)
preto nie je dôvodom pre prípustnosť žaloby na obnovu konania.

4. Na predbežnom prejednaní sporu žalobca okrem iného uviedol, že ďalším novým dôkazom je

vyjadrenie žalovaného zo dňa 23.03.2017, ktorým priznal, že pohľadávku v účtovníctve neevidoval. Na
to žalovaný uviedol, že žiadne stanovisko ohľadom toho, že by mu predmetná pohľadávka nepatrila
neexistuje.

5. Na pojednávaní dňa 07.02.2018 žalobca poukázal na znalecký posudok č. 20/2017 vypracovaný
Ing. Gabrielou Šulákovou, ktorý mal posúdiť správnosť účtovnej evidencie spoločnosti žalovaného k

31.12.2010. Žalovaný naň reagoval tvrdením, že v ňom nie je konštatované, že by účtovná závierka bola
sfalšovaná alebo že by došlo k dvojitému zdaneniu tej istej položky.

6.Podľa§397Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“)protiprávoplatnémurozsudkujeprípustná
žaloba na obnovu konania, ak

a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo
inej osoby zúčastnenej na konaní,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany
a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,

e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré
je pre strany záväzné, alebo
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

7. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že nie je daný žiaden dôvod prípustnosti obnovy
konania uvedený v § 397 CSP, preto obnovu konania zamietol. Žalobca je názoru, že existuje dôkaz,
ktorý nemohol použiť v pôvodnom konaní, nakoľko ho získal až 22.11.2016, pričom ide konkrétne o
účtovnú závierku žalovaného za rok 2015. V zmysle uvedeného účtovného dokladu dospel k záveru,
že v pôvodnom konaní nebolo preukázané, že je žalovaný vlastníkom predmetnej pohľadávky (nároku

na vydanie sumy 165.023,23 eur), keďže tento ju priznal ako zisk až vo Výnosoch za rok 2015.
Túto skutočnosť považuje za dôkaz, že žalovaný nebol vlastníkom pohľadávky a preto ju musel
priznať ako novonájdený príjem z rozhodnutí súdov. Z uvedeného dôvodu podľa názoru žalobcu nebol
žalovaný pasívne vecne legitimovaný v konaní vedenom na tunajšom súde sp. zn. 23Cb/368/2009, t.j.
súd nesprávne rozhodol o uložení povinnosť žalobcovi súhlasiť s vydaním predmetu úschovy (sumy

165.023,23 eur) žalovanému. Súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by existovali skutočnosti,
rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré žalobca bez svojej
viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a ktoré môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo
veci. Skutočnosť, že žalovaný po prijatí sumy 165.023,23 eur v roku 2015 ju zaúčtoval do výnosov za
rok 2015, hoci ju už raz do výnosov zaradil v roku 2000, avšak v roku 2010 k nej zaúčtoval do nákladov

opravné položky, v dôsledku čoho ju musel po prijatí v roku 2015 podľa zákona o účtovníctve (§ 26
ods. 3 a 4) dať znovu do výnosov, nie je dôkazom, že žalovaný nebol vlastníkom danej pohľadávky v
čase vydania rozsudku č. k. 23Cb/368/2009-400 zo dňa 05.04.2013. Zároveň túto skutočnosť nemožno
považovať za skutočnosť, ktorá by mala privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, keďže
nepreukazuje nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalobcu v danom konaní. Samotné zaúčtovanie

danej položky (vedenie účtovníctva) nespôsobuje v žiadnom prípade zmenu vlastníckeho práva k
finančnej sume, ktorej sa účtovný úkon týka. Súd sa v pôvodnom konaní riadne zaoberal podstatnými
skutočnosťami tvrdenými v konaní, na základe ktorých žalobu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť
súhlasiť s vydaním predmetu úschovy (sumy 165.023,23 eur) žalovanému. Súd teda konštatoval, žeDohoda o postúpení pohľadávky medzi spoločnosťou BLOCK SLOVAKIA s.r.o. (pôvodné obchodné
meno žalovaného) a AES s.r.o. zo dňa 26.07.2000 bola právoplatne určená za neplatnú (v
konaní na tunajšom súde sp. zn. 25Cb/261/2000), t.j. AES s.r.o. nikdy nenadobudla pohľadávku voči

dlžníkovi (zložiteľovi) INA Kysuce a.s., teda ani žalobca nemohol nadobudnúť túto pohľadávku od spol.
AES s.r.o. Za daného skutkového stavu nebolo možné v pôvodnom konaní rozhodnúť inak, ako žalobu
v celom rozsahu zamietnuť, čo bolo aj potvrdené odvolacím súdom. Žalobcom predložený dôkaz na
správnosti pôvodného rozsudku nič nemení, nakoľko žalobca ani nijak nepreukázal, že spôsob vedenia
účtovníctva žalovaným bol nesprávny, t.j. v rozpore so zákonom o účtovníctve, či inými účtovnými

predpismi. Rovnako to nevyplýva ani zo znaleckého posudku č. 20/2017 vypracovaného Ing. Gabrielou
Šulákovou, ktorý mal posúdiť správnosť účtovnej evidencie spoločnosti žalovaného k 31.12.2010.
Žalobca do spisu nezaložil ani dôkaz, z ktorého má vyplývať, že by žalovaný priznal, že pohľadávku
v účtovníctve neevidoval, resp. že by mu nepatrila. Skutočnosť, že žalovaný spravil účtovnú operáciu
formou opravných položiek neznamená, že stratil vlastnícke právo k pohľadávke. Pohľadávky žalovaný
evidoval na účte -311 (t.j. Odberatelia), čiže nikdy neboli z účtovníctva vyradené. Boli k nim len vytvorené

opravné položky, t.j. zaúčtované riziko zníženia hodnoty. Súd preto dospel k záveru, že tvrdenia žalobcu
ohľadom existencie dôvodov pre obnovu konania sú absolútne irelevantné, nemajú oporu v zákone,
najmä v ustanovení § 397 CSP, z čoho zásadne vyplýva, že žalobu na obnovu konania nie je možné
proti právoplatnému rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 23Cb/368/2009-400 zo dňa 05.04.2013
pripustiť.

8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v
tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového

poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.