Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, December 17, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/471/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815202138
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3815202138.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek
Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: I. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. L. E. XXX, XXX XX K. L. E., zast. JUDr. Ireneuszom Piotrom Giebelom, advokátom so sídlom
Sladovnícka 22 , 917 01 Trnava proti žalovanému: I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. B. XXX, XXX XX
O. B., zast. JUDr. Milanom Sobotom, advokátom so sídlom Hlavná 659, 972 26 Nitrianske Rudno, o

zaplatenie 2.810,94 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 01. augusta 2017, č. k. 9C/63/2015-191, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j ea vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku sumu 2.810,94,- eur s úrokom z omeškania vo výške

5,05% ročne zo sumy 2.810,94,- eur od 16.09.2014 do zaplatenia. Výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu
zamietol a výrokom III. žalobcovi a štátu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca so žalovaným uzavrel dohodu o urovnaní, v ktorej sa žalovaný
zaviazal splácať svoj dlh 2740 ,- eur so zákonným úrokom z omeškania 5,25 % zo sumy 2740 ,- eur od
16. 2. 2014 do 15.8.2014, teda 2810,94 eur pravidelne v mesačných splátkach po 500 EUR , vždy

do 15. dňa v mesiaci počnúc mesiacom 2014 až do zaplatenia. Žalovaný svoju povinnosť nesplnil,
dlžnú sumu neuhradil. Podľa článku IV bod 4 dohody sa stáva zročným celý dlh neuhradením čo i len
jednej splátky. Dlžníkovi vzniká povinnosť vrátiť dlh najneskôr do dňa splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky, spolu s úrokom z omeškania 0,05% za každý začatý deň omeškania. Tiež požaduje náhradu
notárskeho poplatku za osvedčenie správnosti fotokópie dohody o urovnaní pre účely tohto konania vo
výške 3,37 eur.

3. D. G. Y., potvrdil, že dlžná suma žalovanému vznikla tak, že mali spoločné bývanie v Rakúsku.
Bývali tam spolu so žalobcom, potom sa k nim pridal pán E.. Po čase sa pán B. presťahoval, našiel si
iné bývanie. Toto bývanie ostalo jemu a E.. Zhruba po dobu troch mesiacov sa neplatilo nájomné, preto
sa zrušila zmluva a vznikla veľká dlžná čiastka. Pán B. celú tú čiastku uhradil, urobil s nimi dohodu,
aby sa mu peniaze vrátili, vo forme pôžičky. On svoju čiastku splatil - presne sumu uviesť nevie, zhruba

2000-3000 eur. Pán E. svoju čiastku nesplatil, preto vznikol tento spor. Pri tej pôžičkovej zmluve bol
prítomný, keď sa podpisovala E. zmluva a tiež E. bol prítomný, keď sa podpisovala jeho zmluva. Bolo
to napísané na jednej strane. Presne nevie uviesť, ako to vyzeralo. Pokiaľ ide o výšku tej sumy, ktorú
žalobcovi zaplatil, bolo to podložené súdnym potvrdením, ako aj majiteľom činžiaku. Mal aj papier od
banky, že to zaplatil. Po odchode žalobcu neplatili nájomné, ešte tam bývali zhruba tri mesiace, podľa
neho neodišli naraz, ale už to nevie presne. V Rakúsku, to vymáhali to aj od neho, ale on sa súdu

nezúčastnil a zaplatil to výlučne žalobca. Pokiaľ bývali spoločne so žalobcom, úhrady robil on, oni sa
mu na to skladali. Dohodli sa so žalobcom, že podlžnosti z bytu budú splácané vo forme pôžičky.4. Svedok - C. T. uviedol, že išli za žalobcom s papierom, ktorý podpisoval žalovaný. Nevie, čo bol
napísané na papieri, už si to nepamätá všetko. Bolo tam napísané, že žalovaný visí žalobcovi peniaze.

Išli do Rudnianskej Lehoty, kde našli žalovaného, sadli si do krčmy, tam podpísal papiere. Sedeli za
stolom - on, žalobca a žalovaný. Bolo to dávno, dokonca sa mu zdá, že tam aj on niečo podpisoval, že
tam pri tom bol. Žalovaný si čítal dohodu v krčme.

5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 15.8.2014

dohodu o urovnaní . Podľa článku I. ju uzavreli za účelom urovnania sporných práv a povinností
vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2013 na sumu 2740 eur , ktorá bola následne uznaná
písomným uznaním záväzku zo dňa 30.1.2014. V článku II. , bod 1. je uvedené, že na základe ústnej
zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2013 požičal veriteľ dlžníkovi sumu vo výške 2740 ,- eur. Následne podľa
bodu 2. tohto článku bola táto pôžička uznaná písomným uznaním záväzku zo dňa 30.1.2014, ktorým
dlžník čo do dôvodu a výšky uznal svoj dlh a zaviazal sa tento splácať sumou 500 EUR mesačne do

15. dňa v mesiaci počnúc mesiacom 2014 až do zaplatenia. Podľa článku IV bod 4 dohody sa stáva
zročným celý dlh neuhradením čo i len jednej splátky. Dlžníkovi vzniká povinnosť vrátiť dlh najneskôr
do dňa splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, spolu s úrokom z omeškania 0,05% za každý začatý
deň omeškania. Predmetom dohody je upraviť práva a povinnosti zmluvných strán pri urovnaní nárokov
vyplývajúcich z ústnej zmluvy o pôžičke z 10.10.2014. Dohodu podpísali obidve strany 15.8.2014. Podľa

uznania záväzku žalovaným z 30.1.2014 žalovaný uznal čo do dôvodu a výšky svoj dlh voči veriteľovi
-žalobcovi, v celkovej sume 2740 eur, ktorý vznikol z titulu ústnej pôžičky zo dňa 10.10.2013, ktorú sa
zaviazal splácaťsumou500eurmesačnedo15-tehodňavmesiacipočnúcfebruárom2014dosplatenia
dlžnej sumy.

6. Na základe takto vykonaných dôkazov súd zistil tento skutkový stav: Žalobca a žalovaný spolu v
minulosti bývali v Rakúsku v byte, v ktorom následne býval sám žalovaný s p. Y. . Tieto skutočnosti
neboli sporné. Žalovaný býval v byte po dobu troch mesiacov, kedy sa neplatilo nájomné, preto sa zrušila
zmluva a vznikol žalovanému a Y. dlh, čo potvrdil žalobca a svedok Y.. Žalovaný popieral, že podpísal
Dohodu o urovnaní ako aj uznanie dlhu, hoci tieto okolnosti potvrdil okrem žalobcu aj svedok Y. a T..

Vzhľadom na túto spornosť súd pribral do konania znalca z odboru grafológie, ktorý potvrdil, pravosť
podpisu žalovaného na dohode o urovnaní.

7. Vec právne posúdil podľa § 585 ods. 1 , § 586 ods. 1 , 2, § 587, § 451 ods. 1, 2 , 454 Občianskeho
zákonníka.

8. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca a žalovaný spolu v minulosti bývali v Rakúsku
v byte, v ktorom následne býval sám žalovaný s p. Y.. Žalovaný býval v byte po dobu troch mesiacov,
kedy sa neplatilo nájomné, preto sa zrušila zmluva a vznikla veľká dlžná čiastka, čo potvrdil žalobca a
svedok Y.. Žalovaný popieral, že podpísal Dohodu o urovnaní ako aj uznanie dlhu, hoci tieto okolnosti

potvrdil okrem žalobcu aj svedok Y. a T.. Vzhľadom na túto spornosť súd pribral do konania znalca z
odboru grafológie, ktorý potvrdil pravosť podpisu žalovaného na dohode o urovnaní. Súd považoval za
preukázané, že z titulu užívania bytu , ktorý mal v nájme žalobca, bez úhrady nájomného a súvisiacich
nákladov s užívaním bytu vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, teda mu vznikla
povinnosť plniť žalobcovi, ktorý za neho hradil to, čo mal hradiť sám. Preto súd považoval obranu

žalovaného,žedlžobamunaplatenínájomnéhonevzniklavyvrátenúvýpoveďousvedkaY.atiežfaktom,
že žalovaný uvedenú dohodu vôbec podpísal, čo potvrdzuje okrem znaleckého posudku aj svedok T..
Žalovaný nemal žiadny dôvod podpisovať takúto dohodu o urovnaní, keby nemal nesplanený záväzok
v uvedenej výške voči žalobcovi. Pokiaľ je v dohode uvádzaná zmluva o pôžičke a pôžička ako taká
poskytnutá nebola, nespôsobuje to neplatnosť Dohody o urovnaní v zmysle ustanovení § 586 ods.2

Občianskeho zákonníka, pretože záväzok žalovaného preukázateľne v čase podpisu dohody existoval
a teda žalobca bol pri spisovaní dohody dobromyseľný. Z týchto dôvodov súd považoval žalobu za
dôvodnú a v tejto časti jej vyhovel. Pokiaľ uplatňoval žalobca sumu vo výške 3,37 eur ako náhradu
notárskeho poplatku za osvedčenie správnosti fotokópie Dohody o urovnaní zo dňa 15.8.2014, v tejto
časti súd žalobu zamietol, pretože predloženie overenej kópie Dohody nie je podmienkou súdneho

konania, stačí súdu predložiť originál dohody v priebehu konania.

9. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § § 255 ods.1,2 Civilného sporového
poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. Žalobcabolvcelomrozsahuúspešný,pretomusúdnáhradutrovkonaniapriznalvcelomrozsahu.Tiežhoztohto
dôvodu zaviazal i k náhrade trov konania štátu, vzniknutých znaleckým dokazovaním, v celom rozsahu.

10. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie . Namietal, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Žalobca uplatnené nároky skutkovo a právne odôvodnil výlučne dohodou o

urovnaní zo dňa 15.8.2014, pričom predmetom a účelom dohody je urovnanie nárokov vyplývajúcich z
ústnej zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2013 na sumu 2.740,- eur. Z obsahu dohody o urovnaní vyplýva,
že urovnanie sa týka výlučne len právneho vzťahu vyplývajúceho z ústnej zmluvy o pôžičke zo dňa
10.10.2013. V priebehu konania však bolo preukázané, že medzi účastníkmi nedošlo dňa 10.10.2013
k vzniku platnej zmluvy o pôžičke . Ide o reálnu zmluvu a k jej vzniku zákon požaduje i skutočné
odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Pokiaľ k reálnemu odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi

zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. Zmluva o pôžičke je absolútne neplatný právny
úkon. Dohodou o urovnaní si účastníci záväzkového právneho vzťahu odstraňujú spornosť vzájomných
práv a nahrádzajú novými, t.j. doterajší záväzok zaniká a je nahradený novým. V dohode o urovnaní sa
urovnávajú práva a povinnosti z ústnej zmluvy o pôžičke, ku ktorej platnému uzavretiu nikdy nedošlo.
Súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal s otázkou platnosti tohto právneho úkonu . Zmluva

o pôžičke zo dňa 10.10.2013 je priamo zo zákona absolútne neplatným právnym úkonom a neplatným
právnym úkonom je aj dohoda o urovnaní . V priebehu konania žalobca zmenil svoju právnu a skutkovú
argumentáciu, keď od žalovaného požadoval náhradu nákladov , ktoré mu vznikli z titulu užívania bytu
v Rakúsku v roku 2012. Súd prvej inštancie tento nárok posúdil ako prípadné bezdôvodné obohatenie ,
pričom bližšie sa okolnosťami vzniku nezaoberal a na preukázanie zodpovednosti žalovaného za vznik

bezdôvodného obohatenia a preukázanie výšky neboli vykonávané dôkazy. Rovnako sa súd nezaoberal
vznesenou námietkou premlčania. Bezdôvodné obohatenie malo vzniknúť v roku 2012 a žaloba bola
podaná na súd dňa 17.02.2015. Zistený skutkový stav pre vydanie rozhodnutia je však nepostačujúci.
Súčasne nie je možné priznať žalobcovi uplatnené úroky z úrokov z omeškania . O náhrade trov konania
mal súd rozhodnúť v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a § 257 CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok

súdu prvej inštancie zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

11. Žalobca v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolanie je účelové,
v snahe zbaviť sa plnenia na základe stranami sporu uzavretej Dohody o urovnaní, ktorú žalovaný
podpísal. Sú naplnené všetky zákonné podmienky ust. § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd

prvej inštancie riadne vykonal dôkazy a zistil skutkový stav veci a dospel k správnemu právnemu
posúdeniu veci. Dohodou o urovnaní sa zo záväzkového vzťahu strán odstraňuje to , čo je medzi nimi
sporné. Žalovaný by nemal dôvod podpisovať dohodu o urovnaní, keby nemal nesplanený záväzok v
uvedenej výške voči žalobcovi . Pokiaľ je v dohode uvedená zmluva o pôžičke a pôžička poskytnutá
nebola , nespôsobuje to neplatnosť dohody o urovnaní, pretože záväzok žalovaného preukázateľne v

čase podpisu dohody existoval, a teda žalobca bol pri podpisovaní dohody dobromyseľný . Žalobca
si správne uplatnil výšku úroku z omeškania 5.05%. Žalovaný zavádzal súd, keď uviedol, že dohodu
o urovnaní nepodpísal, pričom toto tvrdenie bolo vyvrátené znaleckým posudkom. Medzi žalobcom a
žalovaným došlo k riadnemu uzavretiu dohody o urovnaní, v zmysle ktorej žalovaný dohodu uzavrel
na základe svojej slobodnej a vážnej vôle, čo potvrdil svojím podpisom. Je bezpredmetné zaoberať

sa predchádzajúcim záväzkom. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalovaného
zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania.

12. Žalovaný v písomne podanej replike uviedol, že trvá na dôvodnosti podania odvolania . Z ust. §
585 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dohoda o urovnaní je dohoda účastníkov záväzkového

právneho vzťahu , pričom veriteľ je povinný preukázať dôvod záväzku. Skutočnosť, či žalovaný dohodu
o urovnaní podpísal alebo nepodpísal nie je v tomto konaní rozhodujúca. V dohode však absentujú
podstatné náležitosti , pričom žalobca mal preukázať skutočnú spornosť alebo pochybnosť pôvodných
záväzkov. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo/313/2012. V
preskúmavanej veci nebolo preukázané, či a v čom spočívala spornosť alebo pochybnosť záväzkov

medzi účastníkmi. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s významnými argumentmi žalovaného,
že dohodu považuje za neplatnú pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok podľa § 585 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Zodpovednosť žalovaného za porušenie zmluvných podmienok zo strany
žalovaného nemala byť v dohode uvedená, keďže nemožno porušiť povinnosti zo zmluvy, ktoránevznikla. Čl. VI. dohody predstavuje privátnu nováciu, t.j. nahradenie záväzku novým záväzkom ako
dohodu o urovnaní. Skutočným cieľom dohody o urovnaní bolo využiť formu dohody na to, aby sa
dlh žalovaného odpútal od pôvodného záväzkového vzťahu . V preskúmavanej veci nebola zistená

existujúca spornosť záväzkov, ktoré sa mali dohodou o rovnaní nahradiť. Ide o neplatný právny úkon
v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, ktorý svojím účelom obchádza zákon. Plnenie poskytnuté
žalobcom mohol žalobca posudzovať ako plnenie bez právneho dôvodu v zmysle ust. § 451 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka, pričom tento nárok sa v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčí
za dva roky odo dňa , keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho

úkor obohatil.

13. Žalobca v písomne podanej duplike uviedol, že dohodu o urovnaní uzatvorili strany sporu
dobrovoľne, vážne, dobromyseľne pre odstránenie spornosti práva v zmysle ust. § 585 Občianskeho
zákonníka. Pokiaľ žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
6Cdo/313/2012 , na daný prípad nie je možné ho aplikovať, nakoľko v danom spore bola dohoda o

urovnaní uzatvorená až po právoplatnom rozhodnutí o spornom práve . Dohoda o urovnaní upravená
v §§ 585-587 Občianskeho zákonníka je dohoda účastníkov záväzkového právneho vzťahu, ktorou
odstraňujú spornosť alebo pochybnosť vzájomných práv a povinností tým, že ich rušia a nahrádzajú ich
novými a to za účelom odstránenie neistoty / 6 Cdo 313/2012, 6 Cdo 314/2012, 6 Cdo 315/2012/. V
spornej veci nie je úlohou súdu skúmať spornosť alebo pochybnosť , nakoľko strany sporu o jej existencii

vedeli. Ak by však súd skúmal dôvod vzniku predmetnej dohody nastolil by stav, v ktorom by dohoda
nemala zmysel a stala by sa obsolentným ustanovením. Je bezpredmetné zaoberať sa predchádzajúcim
záväzkom , resp. predchádzajúcimi spornými právami a povinnosťami medzi stranami.

14. Krajský súd v Trenčíne , ako odvolací súd , preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového

poriadku (zák. č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP a dospel k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie.

15. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o

konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

17. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len
ak neboli splnené procesné podmienky, a podľa písm. b) ak súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,

ak nie je účelné doplniť dokazovanie na odvolacom súde.

18. Žalovaný v odvolaní namietal odvolacie dôvody, spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení
veci, v nedostatočnom zistení skutkového stavu a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené

( § 365 ods. 1 písm. f/ , g/ a h/ CSP).

19. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

20. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právnypredpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

21. Súd prvej inštancie na podklade vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca a žalovaný
bývali spolu v Rakúsku v byte. Po odchode žalobcu z bytu, žalovaný neuhrádzal nájomné a náklady
spojené s užívaním bytu, čím došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu. Žalovaný nemal
dôvod podpisovať dohodu o urovnaní , keby nemal nesplatený záväzok voči žalobcovi . Zmluva o
pôžičke uvedená v dohode o urovnaní nespôsobuje neplatnosť dohody , pretože záväzok žalovaného

preukázateľne v čase podpisu dohody existoval a žalobca bol pri podpise dobromyseľný . Súd prvej
inštancie sumuvovýške3,37,-eurakonáhradunotárskehopoplatkuzaosvedčeniesprávnostifotokópie
Dohody o urovnaní žalobcovi nepriznal, nakoľko predloženie overenej kópie Dohody o urovnaní nie je
podmienkou súdneho konania, stačí predloženie originálu dohody v priebehu konania.

22. Podľa§100ods.1Obč.zák.právosapremlčí,aksanevykonalovdobevtomtozákoneustanovenej

( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

23. Podľa § 107 ods. 1 Obč. zák. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho

úkor obohatil.

24. Podľa § 107 ods. 2 Obč. zák. najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu
došlo.

25. Podľa § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva
medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva,
sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.

26. Z uvedeného zákonného znenia vyplýva, že účastníci urovnania riešia vzájomnú spornosť alebo
pochybnosť svojich záväzkov tým, že vzájomné práva a povinnosti upravia a nahradia novými. Doterajší
záväzok tak zaniká a je nahradený novým záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania. Urovnanie sa môže
týkať len niektorých vzájomných práv a povinností, s ktorými neboli účastníci v zhode, ale tiež celého
záväzku, alebo všetkých doterajších záväzkov medzi účastníkmi/ generálne urovnanie/, ale s výnimkou

tých práv a povinností, na ktoré niektorý z účastníkov nemohol pomýšľať v dobe, kedy bola zmluva o
urovnaní uzavretá. Táto dohoda o urovnaní však musí spĺňať aj základné zákonné požiadavky na právne
úkony z hľadiska ich platnosti. To znamená, že jej obsahom nemôže byť právo, ktoré má vzniknúť v
budúcnosti.

27. Podľa § 220 ods.2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

28. Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti
(skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným

spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie
veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení)
musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru
- záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 CSP hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad

musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho
tak,abyjehozáveryorozhodujúcichskutočnostiach(skutkovýchzisteniach)neboliprenezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) jepotrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne
vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 CSP) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci
po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu

vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké
majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania
práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v
ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré
skutkové zistenie robí. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v

prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom
nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia
nevyplývajú.
29. Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie
jeho možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne

využitie jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§ 355 CSP), t. j. aby mohol
odvolanie odôvodniť z hľadiska § 365 ods.1 CSP, lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp.
obsahuje iba nedostatočné dôvody, v takom prípade strana sporu objektívne nemá ani možnosť posúdiť
správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým
odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.

30. Preto, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody alebo obsahuje iba
nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích
dôvodov.

31. Napadnutý rozsudok nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 CSP a zásadám súdnej
praxe , je nepreskúmateľný a neodôvodnený.

32. Z obsahu spisu vyplýva, že právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa11.7.2017

vzniesol námietku premlčania, pokiaľ by malo byť plnenie z podanej žaloby bezdôvodným obohatením.

33. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku so vznesenou námietkou premlčania vôbec
nevysporiadal,keďvodôvodnenídokoncaabsentujeakákoľvekzmienkaotomtohmotnoprávnomúkone
žalovaného . Nedostatok odôvodnenia rozsudku v tejto otázke majúcej význam pre výsledok sporu má

za následok, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa nespĺňa požiadavky stanovené § 220 ods.
2 CSP. V prípade, že súd napriek vzneseniu námietky premlčania práva vyhovie žalobnému návrhu,
v odôvodnení rozsudku musí dať aj jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na nepochybne relevantnú otázku
nastolenú takouto obranou, t. j. vysvetliť prečo na takúto námietku neprihliadol. Podľa § 100 ods. 1 tretej
vety Občianskeho zákonníka ak sa totiž dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi

priznať. Obrana takéhoto druhu si preto zásadne vyžaduje, aby súd, ak k nej neprihliadne, v odôvodnení
rozsudku, ktorým žalobnému návrhu vyhovie, skutkovo a právne podal dôvody, pre ktoré tak učinil / viď
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky NS SR 29.4.2011 , 1 M Cdo 14/2009/.

34. Odvolací súd súčasne poukazuje na zákonné ustanovenie § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka,

keď predmetom urovnania môžu byť niektoré sporné právne vzťahy medzi účastníkmi alebo ich všetky
práva a povinnosti. Nie je pritom rozhodujúce, či za sporné alebo pochybné považujú práva alebo
povinnosti obaja účastníci alebo iba jeden z nich . Práva medzi nimi sporné a pochybné môžu
účastníci odstrániť rôznym spôsobom. Urovnaním zaniká doterajší záväzok a zriaďuje sa nový, pričom
predpokladom urovnania je spornosť alebo pochybnosť, ktoré majú strany ohľadne záväzku. Urovnaním

niektorí z účastníkov môže nadobúdať aj práva, ktoré doteraz nemal, jeho právo môže byť modifikované,
dlhy sa môžu nahradiť novými dlhmi.

35. Odvolacia námietka žalovaného , že v predmetnej veci nebola zistená existujúca spornosť záväzkov,
ktoré sa mali dohodou o urovnaní nahradiť , je dôvodná. Súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle

vyššie citovaného zákonného ustanovenia, keď nevyhodnotil dohodu o urovnaní, uzatvorenú medzi
stranami sporu poukazom na ust. § 585 Občianskeho zákonníka, neuzavrel, ktoré práva sú medzi
účastníkmi dohody o urovnaní sporné a pochybné. Rovnako nevyhodnotil, ktorý záväzok zanikol, keď
z dohody o urovnaní , článok III. vyplýva , že predmetom dohody je upraviť práva a povinnosti stránpri urovnaní nárokov vyplývajúcich z ústnej zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2013 a následne uznanej
písomným uznaním záväzku zo dňa 30.1.2014.

36. Uvedené posúdenie je právne významné i pri právnom posúdení a následnej aplikácii ust.
občianskeho zákonníka pri premlčaní.

37. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. c) a § 391 ods. 1 CSP.

38. Na základe uvedeného súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne posúdi nárok uplatnený
žalobcom v zmysle vyššie uvedených skutočností a vec správne právne posúdi, najmä, za akým účelom
došlo k uzatvoreniu dohody o urovnaní . Vysporiada sa so všetkými tvrdenými skutkovými okolnosťami,
vyhodnotí predložené listinné dôkazy a opätovne posúdi vznesenú námietku premlčania. Vyhodnotí
všetky námietky, argumenty a dôkazné návrhy účastníkov konania, predovšetkým sa bude zaoberať

námietkami žalovaného v písomne podanom odvolaní ako i vo vyjadrení a vo veci opätovne rozhodne.
Významné je právne posúdenie podľa bodu 26, 34 a 35 predmetného rozhodnutia.

39. Podľa § 391 ods. 2 CSP je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).