Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. november 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/145/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216218577
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1216218577.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu

JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu V.. Q. W., T.. XX.X.XXXX, T. F.
V., H., proti žalovanému BL Slovakia, spol. s r.o., Mostná 72, Nitra, IČO: 31 396 054, práv. zast. Advokáti
Heinrich s.r.o., Skautská 12, Nitra, IČO: 36 865 966, o žalobe na obnovu konania a o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/411/2016- 92 zo dňa 7.2.2018, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/411/2016- 92 zo dňa 7.2.2018
p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh na obnovu konania zamietol a priznal žalovanému
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.11.2016
domáhal povolenia obnovy konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.
23Cb/368/2009.Žalobuodôvodniltým,žerozsudkomOkresnéhosúduBratislavaIIč.k.23Cb/368/2009-
400 zo dňa 5.4.2013 súd žalobu žalobcu (Ing. Q.Š. W.) zamietol s tým, že žalobcovi bola uložená

povinnosť súhlasiť s vydaním predmetu úschovy (sumy 165.023,23 eur) žalovanému BL Slovakia s.r.o.).
Uvedený rozsudok bol Krajským súdom v Bratislave v celom rozsahu potvrdený, pričom Najvyšší súd
SR dovolanie proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu odmietol. Žalobu na obnovu konania
odôvodnil žalobca tým, že žalovaný v predmetnom konaní nemal vecnú legitimáciu, pretože pohľadávku
voči INA Kysuce a.s. (suma 165.023,23 eur zložená do úschovy) postúpil žalovaný Dohodou zo dňa
29.9.2000 na BLOCK SK, IČO: 36537560. Ako dôkaz priložil dohodu o vzájomnom usporiadaní nárokov
zo dňa 29.9.2010. Ďalej tvrdil, že peniaze za túto pohľadávku (165.023,23 eur) žalovaný priznal ako

zisk vo Výnosoch za rok 2015, o čom sa dozvedel až z účtovnej závierky žalovaného za rok 2015. Túto
skutočnosť považuje za dôkaz, že žalovaný nebol vlastníkom tejto pohľadávky a preto ju musel priznať
akonovonájdenýpríjemzrozhodnutísúdov.Keďžežalovanýpodľanázoružalobcunebolvlastníkom,tak
aninemoholbyťvpredmetnomkonanívydanýrozsudokdňa5.4.2013.Napredbežnomprejednanísporu
žalobca okrem iného uviedol, že ďalším novým dôkazom je vyjadrenie žalovaného zo dňa 23.3.2017,
ktorým priznal, že pohľadávku v účtovníctve neevidoval.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 23. 3.2017 uviedol, že Dohoda o postúpení pohľadávky medzi
spoločnosťou BLOCK SLOVAKIA s.r.o. a AES s.r.o. zo dňa 26.7.2000 bola určená za neplatnú (v konaní
na tunajšom súde sp. zn. 25Cb/261/2000), t.j. AES s.r.o. nikdy nenadobudla pohľadávku voči dlžníkovi
(zložiteľovi) INA Kysuce a.s., teda ani žalobca nemohol nadobudnúť túto pohľadávku od spol. AES s.r.o.(prevod z AES s.r.o. na G. W. a prevod zo G. W. na žalobcu boli taktiež neplatné). Nespokojnosť žalobcu
s tým, ako sa súdy vysporiadali s podstatnými skutočnosťami nie je dôvodom na obnovu konania. Až
rozhodnutím Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.04.2015 bolo uznesenie súdu prvej inštancie o vydaní

predmetu úschovy žalovanému (165.023,23 eur) potvrdené, preto žalovaný mohol priznať v účtovníctve
túto sumu až v účtovnej závierke za rok 2015. Uvedené nie je dôkazom, že žalovaný nebol vlastníkom
danej pohľadávky a teda ani nie je skutočnosťou, ktorá by mala privodiť pre žalobcu priaznivejšie
rozhodnutie vo veci. Žalobcom tvrdený dôkaz ako nová skutočnosť (zaúčtovaný výnos v roku 2015)
preto nie je dôvodom pre prípustnosť žaloby na obnovu konania.

4. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa ust. §§ 397,398,400,403,410,414 a 470
zákona č.160/2015 Zb.z. o civilnom sporovom konaní.

5. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by
existovali skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré

žalobca bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a ktoré môžu privodiť pre neho priaznivejšie
rozhodnutie vo veci. Skutočnosť, že žalovaný po prijatí sumy 165.023,23 eur v roku 2015 ju zaúčtoval do
výnosov za rok 2015, hoci ju už raz do výnosov zaradil v roku 2000, avšak v roku 2010 k nej zaúčtoval do
nákladov opravné položky, v dôsledku čoho ju musel po prijatí v roku 2015 podľa zákona o účtovníctve
(§ 26 ods. 3 a 4) dať znovu do výnosov, nie je dôkazom, že žalovaný nebol vlastníkom danej pohľadávky

v čase vydania rozsudku č. k. 23Cb/368/2009-400 zo dňa 5. 4.2013. Zároveň túto skutočnosť nemožno
považovať za skutočnosť, ktorá by mala privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, keďže
nepreukazuje nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalobcu v danom konaní. Samotné zaúčtovanie
danej položky (vedenie účtovníctva) nespôsobuje v žiadnom prípade zmenu vlastníckeho práva k
finančnej sume, ktorej sa účtovný úkon týka. Súd sa v pôvodnom konaní riadne zaoberal podstatnými

skutočnosťami tvrdenými v konaní, na základe ktorých žalobu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť
súhlasiť s vydaním predmetu úschovy (sumy 165.023,23 eur) žalovanému. Súd teda konštatoval, že
Dohoda o postúpení pohľadávky medzi spoločnosťou BLOCK SLOVAKIA s.r.o. (pôvodné obchodné
meno žalovaného) a AES s.r.o. zo dňa 26.07.2000 bola právoplatne určená za neplatnú (v konaní
na tunajšom súde sp. zn. 25Cb/261/2000), t.j. AES s.r.o. nikdy nenadobudla pohľadávku voči dlžníkovi

(zložiteľovi) INA Kysuce a.s., teda ani žalobca nemohol nadobudnúť túto pohľadávku od spol. AES s.r.o.
Za daného skutkového stavu nebolo možné v pôvodnom konaní rozhodnúť inak, ako žalobu v celom
rozsahu zamietnuť, čo bolo aj potvrdené odvolacím súdom. Žalobcom predložený dôkaz na správnosti
pôvodného rozsudku nič nemení, nakoľko žalobca ani nijak nepreukázal, že spôsob vedenia účtovníctva
žalovaným bol nesprávny, t.j. v rozpore so zákonom o účtovníctve, či inými účtovnými predpismi.

Rovnako to nevyplýva ani zo znaleckého posudku č. 20/2017 vypracovaného Ing. K. Š., ktorý mal
posúdiť správnosť účtovnej evidencie spoločnosti žalovaného k 31.12.2010. Žalobca do spisu nezaložil
ani dôkaz, z ktorého má vyplývať, že by žalovaný priznal, že pohľadávku v účtovníctve neevidoval,
resp. že by mu nepatrila. Skutočnosť, že žalovaný spravil účtovnú operáciu formou opravných položiek
neznamená, že stratil vlastnícke právo k pohľadávke. Pohľadávky žalovaný evidoval na účte -311 (t.j.

Odberatelia), čiže nikdy neboli z účtovníctva vyradené. Boli k nim len vytvorené opravné položky, t.j.
zaúčtované riziko zníženia hodnoty. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že tvrdenia žalobcu
ohľadom existencii dôvodov pre obnovu konania sú irelevantné, nemajú oporu v zákone, najmä v
ustanovení § 397 CSP, z čoho zásadne vyplýva, že žalobu na obnovu konania nie je možné proti
právoplatnému rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 23Cb/368/2009-400 zo dňa 5. 4.2013

pripustiť.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej len CSP) a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania vo výške
100 %.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že vo veci rozhodoval
vylúčený sudca, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa neho vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo zakladá odvolacie dôvody podľa § 365
ods. 1 písm. c, d, f, g, h C. s. p. Žalobca uvádza,-že sudca, ktorý vec rozhodoval je v takom priateľskom vzťahu k bratovi advokáta žalovanej, JUDr. C.
R., sudcovi na Okresnom súde Nitra, a i k samotnému advokátovi žalovanej, JUDr. M. R., že si s ním
tyká( § 365 ods. 1 písm. c C. s. p),

- že sudca, ktorý vec rozhodoval spis vo veci vôbec nepozná a žiadne z jeho podaní nikdy ani nečítal( §
365 ods. 1 písm. d C. s. p),
-že zák. č. 431/2002 Z.z. na vec použiť nemožno, keďže možný je, s ohľadom na zákaz priamej
retroaktivity, jedine postup podľa zák. č. 563/1991 Zb. o účtovníctve (§ 365 ods. 1 písm. f C. s. p),
-že daňové priznanie, ktoré bolo vypracované v r. 2014, antidatované na rok 2010 a sfalšované JUDr.

M. R., N.. J. K. Z. V.. B. B..Za účelom predloženia dôkazu o zmienenom falšovaní preto predkladá pravú
výročnú správu žalovanej, platnú pre r. 2010 ako i uznesenie valného zhromaždenia, ktorým je táto
závierka účtovného roku 2010 schválená. Navrhuje, aby k falšovaniu zmienenej závierky súd vykonal
dokazovanie výsluchom Ing. B.V. B., konateľa žalovanej v r. 2010 a v r. 2014. ( § 365 ods. 1 písm. g
C. s. p),
-že súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaná bola povinná priznať zisk z pohľadávky 165.023,23 Eur

v r. 2015 preto, že žalovaná tak musela učiniť, keďže - ako tvrdí súd prvej inštancie - správne účtovala
podľa zák. č. 595/2003 Z.z. Súd prvej inštancie tvrdí, že žalovaná zdanila zisk zo spornej pohľadávky
dvakrát, t.j. v r. 2000 a následne i v r. 2015 (súd opatrne nehovorí o úhrade dane, ale o „evidovaní
pohľadávky v účtovníctve“, čo je to isté ) čo je nezákonné a je v rozpore s všeobecne známym princípom
zákazu dvojitého zdanenia jediného zisku. Za týchto okolností je preukázaná úhrada dane zo spornej

pohľadávky v r. 2015 dôkazom, že v r. 2000 táto pohľadávka žalovanej nepatrila (§ 365 ods. 1 písm. h/
C.s.p),. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že
žalobe vyhovie a obnovu konania povolí a prizná žalobcovi náhradu trov konania.

8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný a požiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok potvrdil a

priznal mu nárok na náhradu trov konania. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 písm. c) C. s. p uvádza,
že tvrdenia žalobcu, že medzi právnym zástupcom žalovaného a zákonným sudcom má existovať
„nejaký nadštandardný vzťah“, dokonca že si tykajú, sú vymyslené. Právny zástupca žalovaného si so
zákonným sudcom netyká, nemá k nemu žiaden priateľský vzťah. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365
písm. d) C. s. p uvádza , že nie je daný, pretože s podaním žalobcu zo dňa 2.2.2018 súd oboznamoval

priamo na pojednávaní dňa 7.2.2018,poskytol ho aj žalovanému. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365
písm. f) C.s.p uvádza , že nie je daný, pretože odvolateľ neuviedol , ktorý skutkový stav bol nesprávne
zistený. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 písm. h) C. s. p uvádza , že neobstojí, pretože úhrada
dane zo spornej pohľadávky v r. 2015 nie je dôkazom, že táto pohľadávka žalovanej nepatrila v čase
vydania rozsudku č. k. 23 Cb/368/2009-400 z 5.4.2013. Žalovaný vlastníctvo k pohľadávkam preukázal

už v pôvodnom konaní, kde riadne uniesol dôkazné bremeno, čo potvrdili všetky súdne rozhodnutia.
Žalovaný nikdy nepotvrdzoval, že doklad o vlastníctve pohľadávok „nevie“ preukázať, ani nepriznáva,
že nedokáže preukázať svoje vlastníctvo. Žalobca vyslovene zavádza. Skutočnosť, že žalovaný spravil
účtovnú operáciu formou opravných položiek, neznamená, že žalovaný stratil vlastnícke právo k týmto
pohľadávkam. Je zrejmé, že niečo iné je vlastníctvo pohľadávky a niečo iné účtovná operácia vo forme

opravnej položky. Uvedené pohľadávky žalovaný vždy evidoval na účte - 311 (t.j. Odberatelia), čiže
nikdy neboli z účtovníctva vyradené. Boli k nim len vytvorené opravné položky - t.j. zaúčtované riziko
zníženia hodnoty. Vytvorenie opravnej položky k pohľadávke neznamená vzdanie sa vlastníckeho práva
k pohľadávke. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 písm. g) C. s. p uvádza, že neobstojí, pretože právny
zástupca žalovaného nie je jeho účtovník a jeho účtovné závierky nefalšoval.

9. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že odvolacia námietka podľa § 365, písm.
c) C.s.p. sa „Advokátov Heinrich“, nijako netýka. Ďalej zopakoval , že konajúci sudca, JUDr. Patrik
Števík, dňa 7.2.2018 vyniesol rozsudok hoci pred pojednávaním ani netušil, že žalobca do spisu podal
podania. Preto nepoznal ani ich obsah, čo je preukázané najmä okolnosťou, že k jeho námietkám,

keďže o nich nevedel, ani len nevykonal nikdy žiadne dokazovanie a to ani na pojednávaní a ani sa
k nim nevyjadril v rozsudku. Žalovaná tvrdí, že z odvolania žalobcu nemožno zistiť, aké skutkové
zistenia súdu sú nesprávne. Skutočne, ak súd nevykonal žiaden dôkaz k ním uvedeným tvrdeniam,
je sotva možné uviesť to skutkové tvrdenie súdu, ktoré je správne. Pravdivé meritórne skutkové
zistenie súdu v celom rozsudku neexistuje. „Advokáti Heinrich“ tvrdí, že tu predložené závierka nie je

sfalšovaná, ale je schválená. Taká je preto, že sa nachádza v akomsi „Registri účtovných závierok“ a v
Obchodnom vestníku. Takéto kritériá schválenia individuálnej účtovnej závierky vo svojom § 125, ods.
1., písm. b) Obchodný zákonník ale nepozná. Ak žalovaná zaúčtovala prijatie úhrady pohľadávky vo
výške 165.023,23 € v r. 2015, (hoci pohľadávku samotnú získala právoplatne v r. 2014), potom porušila§ 23, ods. 2, písm. b) zák. č. 366/1999 Z.z., resp. § 17, ods. 1, písm. b) zák, č. 595/2003 Z.z. A ak túto
pohľadávku v r. 2015 i zdanila, potom predložila dôkaz podľa § 397, ods. 1, písm. a) a b) C.s.p. o nutnosti
povoliť obnovu konania. Pretože žalovaná nie je žiaden živnostník, ale právnická osoba a ak by túto

pohľadávku zdanila v r. 2000, kedy vznikla, určite by ju nezdaňovala v r. 2015, kedy prijala jej úhradu.

10. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý sa ním pridržiaval svojich právnych tvrdení a ohradil
sa proti hrubo urážlivým podaniam žalobcu.

11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 19.11.2018. Po oboznámení
sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru,
že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a uvádza, že súd prvej inštancie
správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je

daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto
je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p.
Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalobca v priebehu odvolacieho konania neuviedol
žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie podľa názoru
odvolacieho súdu rozhodol na základe skutkového stavu preukázaného predloženými dôkazmi a zistený

skutkový stav následne správne právne posúdil. S dôvodmi napadnutého rozsudku sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje a na doplnenie jeho správnosti k odvolacím námietkam žalovaného uvádza,
že v konaní pred súdom prvej inštancie nerozhodoval vylúčený sudca. Žalobca nepodal námietku
zaujatosti voči zákonnému sudcovi a jeho tvrdenia o tykaní zákonného sudcu s právnym zástupcom
žalovaného nie sú preukázané. Tvrdenie žalobcu, že zákonný sudca nepoznal spis je subjektívnym

tvrdením žalobcu a bez preukázania tohto tvrdenia nepredstavuje spôsobilý odvolací dôvod, resp.
nezakladá inú vadu konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. S podaním
žalobcu zo dňa 2.2.2018 sudca oboznamoval priamo na pojednávaní dňa 7.2.2018 a poskytol ho aj
žalovanému. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 5.4.2013,č.k. 23Cb/368/2009 - 400,
nadobudol právoplatnosť dňa 30.6.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa

15.5.2014, č.k. 1Cob/240/2013 - 459, a vykonateľnosť dňa 3.7.2014. Toto rozhodnutie nahrádzalo
prejav vôle žalobcu v tom, že sa nahrádza jeho súhlas s vydaním predmetu úschovy, finančnej sumy
165.023,23 EUR zloženej zložiteľom INA Kysuce, a.s., Dr. G. Schaefilera, Kysucké Nové Mesto, IČO:
36 386 553, prijatej uznesením Okresného súdu Žilina, č.k. Nc/a/1/2002-23 z 5.6.2003, žalovanému BL
SLOVAKIA, spol. s r.o. .Týmto rozhodnutím žalovaný nedostal sumu 165.023,23 EUR. Až následnými

ďalšími súdnymi konaniami pred Okresným súdom Žilina, ktorý uznesením zo dňa 11.9.2014, č.k.
0Nca/I/2002-356, rozhodol, že suma 165.023,23 EUR uložená v úschove uschovávateľom INA Kysuce
a.s. sa vydáva žalovanému, o ktorom ešte rozhodoval v odvolacom konaní Krajský súd Žilina, č.
k. 7CoD/13/2014, uznesením zo dňa 30.4.2015, ktorým uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil,
právoplatným v roku 2015, bolo rozhodnuté, že žalovaný má dostať predmetnú sumu 165.023,23 EUR a

toodspoločnostiINAKysucea.s.(nieodžalobcu).Dohodaopostúpenípohľadávkymedzispoločnosťou
BLOCK SLOVAKIA s.r.o. a AES s.r.o. zo dňa 26.7.2000 bola určená za neplatnú (v konaní Okresného
súdu Bratislava II. sp. zn. 25Cb/261/2000), t.j. AES s.r.o. nikdy nenadobudla pohľadávku voči dlžníkovi
(zložiteľovi) INA Kysuce a.s., teda ani žalobca nemohol nadobudnúť túto pohľadávku od spol. AES s.r.o.
(prevod z AES s.r.o. na G. W. a prevod zo G. W. na žalobcu boli taktiež neplatné). Preto aj odvolací

súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by existovali skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy
týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré žalobca bez svojej viny nemohol použiť v
pôvodnom konaní a ktoré môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Žalobcom tvrdený
dôkaz ako nová skutočnosť - zaúčtovaný výnos v roku 2015 - nie je skutočnosťou podľa § 397 písm. a)alebo b) a nie je ani dôvodom pre prípustnosť žaloby na obnovu konania podľa § 397 CSP, pretože nie
je dôkazom o tom, že by žalovaný nebol vlastníkom dotknutej pohľadávky. Žalobca nepredložil žiadnu
novú skutočnosť alebo dôkaz, ktoré by neboli použité či známe v pôvodnom konaní a ktoré by mohli

preniesť priaznivejšie rozhodnutie pre žalobcu. Vzhľadom na uvedené nie sú dané ani odvolacie dôvody
podľa § 365 písm. f/, g/, h/ C. s. p.

13. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255
ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania, bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vo
veci samej, a to v súlade s § 262 ods. 2, C.s.p.

15. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).