Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 11, 2006

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 9C/129/1994

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619200165
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2006

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Slavomíra Mlynarčíková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2006:5619200165.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Slavomírou Mlynarčíkovou v občianskoprávnej veci
žalobkyne 1. O. F., nar. XX.X.XXXX,. trvale bytom v L. M., K. č. XX, 2. M. F., nar. X.XX.XXXX,. trvale
bytom v L. M., K. ul. č. XX,. zastúpenej kolíznym opatrovníkom Ú. P., S. V. a R. v L. M., 3. A. G., rod. F.,
bytom v P. B., R. XXXX/XX,. toho času bytom K. X,. XXXXX. M. - L., S. R. N. a 4. J. F., nar. XX.X.XXXX,.
trvale bytom v P. B., R. XXXX/XX,. toho času bytom v R. N. K., K. č. X, Č. R., všetci zastúpený advokátom

JUDr. J. F. so sídlom v K. XXX. XX,. K. č. XX,. proti žalovaným 1. M. F., nar. XX.X.XXXX,. trvale bytom v
L. J., ul. N. č. XXX. a 2. M. F., nar. X.X.XXXX,. bytom ako žalovaný 1., obaja zastúpení advokátom JUDr.
M. L. so sídlom v L. M., M. P. č. XXX/XX,. o neplatnosti kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Kúpna zmluva uzavretá dňa 22.6.1993 v L. M. medzi nebohým J. F. a M. F. s manželkou M. F. o odpredaji
nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. 2135, katastrálne územie L. M., na parcele č. 978/1, 978/3 je n
e p l a t n á.

Súd p r i z n á v a žalobcom v 1. až 4. právo na náhradu trov konania vo výške 22.754,- Sk, ktoré sú
žalovaní 1. a 2. p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť splnomocnenému zástupcovi žalobcov
1. až 4., do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaní 1. a 2. sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy štátu vo výške 2.904,- Sk na
účet súdu číslo účtu: XXXXXXXXXX,. variabilný symbol: XXXXXXXXXX,. do troch dní od právoplatnosti

rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš 21.9.1994 sa žalobkyňa 1. domáhala, aby súd
rozhodol, že kúpna zmluva uzavretá dňa 22.6.1993 v L. M. medzi nebohým J. F. a žalovanými 1. a
2. o odpredaji nehnuteľností parcelné č. 978/1, 978/3, zapísaná na LV č. 2135, katastrálne územie
L. M. je neplatná. Žalobu odôvodnila tým, že kúpnou zmluvou zo dňa 22.6.1993 odpredal nebohý J.
F., jej manžel žalovaným 1. a 2. predmetné nehnuteľností s tým, že kúpna cena bude vyplatená pri
podpise zmluvy. 6.7.1993 odpredávateľ zomrel. Dedičkou po nebohom je ona a jej maloletá dcéra M. F..

Manželstvo s nebohým J. F. uzavrela 11.6.1988. Kúpno-predajná zmluva uzavretá medzi jej nebohým
manželom a žalovaným 1. a 2. (bratom nebohého a švagrinou) je neplatný právny úkon osoby konajúcej
v duševnej poruche. Nebohý J. F. mal už pred uzavretím manželstva epileptické záchvaty a pri jednom
utrpel závažné poranenie mozgu. V roku 1991 bol hospitalizovaný na chirurgii v NsP L. M., odkiaľ bol
preložený na psychiatrické oddelenie z dôvodov agresivity. Nebohý sa dlhodobo protialkoholicky liečil.
V roku 1991 a 1992 bol nebohý šesťkrát hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení pre psychotické

poruchy. Nebohý bol trestne stíhaný pre vyhrážanie sa žalobkyni a jej maloletej dcére. Súdni znalci
konštatovali, že v čase spáchania skutku nevedel nebohý rozpoznať nebezpečie svojho konania pre
spoločnosť, nemohol svoje konanie ovládať a trpí na progredujúce mozgové poškodenie multifaktorovejgenézy s deterioraciou intelektových schopností a jeho pobyt na slobode môže byť nebezpečný, preto
mu odporučili ústavnú psychiatrickú liečbu. V konaní o uložení ústavnej výchovy na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš sp. zn. Nt 101/93 znalci zotrvali na podanom posudku. Od apríla 1991 do termínu

verejného zasadnutia 24.5.1993 znalci zistili výraznú progresiu mozgového ochorenia. Na verejnom
zasadnutí nebohý popieral existenciu predchádzajúcich útokov voči žalobkyni, čo mohlo byť účelové
tvrdenie alebo strata pamäti. Súd uložil nebohému ochrannú psychiatrickú liečbu, lebo trpel takým
ťažkým poškodením mozgu, ktoré je spôsobilé ľahko privodiť stav, že svoje impulzívne afektové konanie
nedokáže ovládať. Pre smrť nebohého sa ústavná psychiatrická liečba nemohla vykonať. Nemocnica

s poliklinikou v L. M. podala na Okresnom súde Liptovský Mikuláš návrh na pozbavenie spôsobilosti
na právne úkony z dôvodu, že nebohý J. F. trpel takou duševnou poruchou, pre ktorú nie je schopný
vykonávať právne úkony. Konanie pod sp. zn. č. 6Nc 818/92 bolo zastavené v dôsledku úmrtia J. F.. To
vedie žalobkyňu k názoru, že nebohý J. F. neurobil právny úkon slobodne a vážne. Katastrálny úrad v
Liptovskom Mikuláši rozhodnutím z 15.4.1994 zamietol návrh na povolenie vkladu predmetnej zmluvy,
lebo dospel k záveru, že nie je platná v konaní V 1135/93. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo

dňa 13.7.1994 č.k. 23S 253/94 zrušil rozhodnutie a vyslovil názor, že listina je vkladu schopná.

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 28.11.1997 č.k. 9C 129/94-115 bolo rozhodnuté,
že kúpna zmluva uzavretá dňa 22.6.1993 medzi nebohým J. F. a žalovanými 1. a 2. o odpredaji
nehnuteľností na parcelnom č. 978/1, 978/3 zapísaná na LV č. 2135, katastrálne územie L. M. je

neplatná. Keďže boli spojené konania tunajšieho súdu sp. Zn. 9C 129/94 a 9C 164/94 súd zamietol
návrh žalovaných 1. a 2. na vypratanie a odovzdanie nehnuteľností. Uznesením Krajského súdu v Žiline
zo dňa 8.10.1998 č.k. 5Co 1050/98 bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený a vec bola vrátená na
ďalšie konanie. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 22.2.2000 č.k. 9C 164/94-36
bolo konanie o vypratanie a odovzdanie nehnuteľností zastavené, ktoré rozhodnutie potvrdil Krajský súd

v Žiline uznesením zo dňa 30.8.2004 č.k. 23Co 188/2004-42. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský
Mikuláš zo dňa 22.10.2003 č.k. 9C 124/94-237 bola žaloba zamietnutá. Krajský súd v Žiline uznesením
zo dňa 16.11.2004 č.k. 5Co 255/04 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Na návrh maloletej M. F. zastúpenej zákonnou zástupkyňou žalobkyňou 1., A. G. a J. F. uznesením

zo dňa 17.10.2005 č.k. 9C/129/1994-320 súd pripustil, aby do konania na strane žalobcu pristúpili ako
žalobkyňa 2. M. F., ako žalobkyňa 3. A. G. a J. F., všetci zastúpení advokátom JUDr. J. F.. Uznesením zo
dňa 15.11.2005 č.k. 9C/129/94-252 súd ustanovil maloletej žalobkyni 2. M. F. opatrovníka Ú. P., S. V. a
R. v L. M. na zastupovanie v tomto konaní podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine z dôvodu kolízie záujmov
medzi rodičom a maloletým dieťaťom, lebo maloletá M. F. je dcéra žalobkyne 1.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením sa s obsahom listín v
spise a pripojenými spismi tunajšieho súdu sp.zn. 8C 184/88, 9C 164/94, 6Nc 818/92, Nt 101/93 a D
1602/93 (z ktorého boli vyhotovené fotokópie v spise na čl. 311-319), lebo neukončený dedičský spis
bol vrátený notárke JUDr. V. K. so sídlom Notárskeho úradu v L. M., ul. X.. M. XX. a Katastrálneho úradu

v Banskej Bystrici, Správy katastra v Liptovskom Mikuláši sp.zn. V 1135/93.

Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd zistil nasledovné:

§ 34 Občianskeho zákonníka (ďalej iba OZ)

Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností,
ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

§ 37 OZ
(1)Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

§ 38 OZ
(2)Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny
úkon neschopnou.

§ 588 OZ
Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu
povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.Zo spisu Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici, Správy katastra v Liptovskom Mikuláši sp.zn. V 1135/93
bolo zistené, že dňa 22.6.1993 bola uzavretá kúpna zmluva medzi nebohým J. F., nar. XX.X.XXXX. ako
predávajúcim a žalovanými 1. a 2. ako kupujúcimi. Predmetom kúpy boli nehnuteľností: rodinný dom

č. súp. XXXX,. zapísaný na LV č. 2135, parc. č. 978/1, záhrada na parc. č. 978/3 o výmere 206 m2, v
katastrálnom území L. M.. Cena nehnuteľností bola určená znaleckým posudkom súdneho znalca Ing.
B. B. zo dňa 8.12.1992 vo výške 1.215.125,- Sk. Podľa zmluvy bola cena za nehnuteľností kupujúcimi
zaplatená pri podpise zmluvy. Podpis predávajúceho bol osvedčený na Obvodnom úrade L. M. - Matrika
podľa knihy na overovanie pod č. 718/93 22.6.1993. Vklad do katastra bol povolený rozhodnutím č. V

1135/1993, s účinkami vkladu dňa 7.7.1993.

Z dedičského spisu D 1602/93 súd zistil, že J. F., nar. XX.X.XXXX. zomrel 6.7.1993 ako ženatý, jeho
manželka bola O. rod. P. (žalobkyňa). Dedičské konanie doposiaľ nebolo skončené. Zo zápisnice o
predbežnom vyšetrení zo dňa 22.2.1994 bolo zistené, že ako dedičia pripadajú do úvahy manželka
(žalobkyňa 1.) a deti (žalovaní 2. až 4.).

Žalobkyňa 1. vypovedala, že nebohý manžel jej nepovedal o predaji domu. V posledných rokoch bol
duševne chorý, bol podaný aj návrh na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, aby mohol byť daný
do ústavnej starostlivosti, pretože jeho stav bol zlý. Nevedel sa sústrediť, uvažovať logicky. V čase,
keď došlo k podpisu zmluvy nebola v L. M., ale s nebohým manželom bola v telefonickom spojení.

On jej rozprával, čo robí, ale nikdy sa nezmienil o tom, že by chcel predať rodinný dom. Nevie o tom,
že by žalovaní 1. a 2. vyplatili odporcovi peniaze za rodinný dom, lebo na výplatu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, predchádzajúcej manželky nebohého J. F. boli použité aj peniaze matky
žalobkyne.

Žalobkyňa 3. A. G., dcéra nebohého J. F. z jeho prvého manželstva vypovedala, že už pred zmluvou
nebol jej otec zodpovedný za svoje správanie. Podľa doktorov už nevedel, čo podpisuje a o čo sa jedná.
OnažilavP.B.anebolavpravidelnomkontaktesotcom.Rokpredjehosmrťouhonavštívilavnemocnici.
Nebol veľmi zhovorčivý a ani ju nespoznával ako dospelú ženu. Z detstva si ho pamätá ako milujúceho
otca, ktorý sa ku nej správal dobre.

Žalobca 4. J. F., syn nebohého J. F. z prvého manželstva vypovedal, že súhlasí s tým, čo uvádzala jeho
sestra. Otec bol náladový, keď dostal záchvat správal sa inak. Komunikácia s ním bola možná. Týždeň
pred smrťou s ním telefonoval. Osobne s ním bol asi dva mesiace predtým. Bol k nemu priateľský, ale iný
ako býval. Javil sa mu ako duševne postihnutý, chvíľkami sa choval ako decko, robil srandičky. Každému

sľuboval ten dom, hovoril niečo v tom zmysle, že keď zomrie, dom bude napísaný na neho. Nevedel
o tom, že ho predal.

Žalovaný 1. M. F., brat nebohého J. F. so žalobou nesúhlasil, lebo zmluva bola uzavretá riadne. Jeho
brat mu ponúkol, aby nehnuteľnosť kúpil za jeho života. Chodieval k nemu domov cez soboty a nedele

do L. J.. Hovoril mu, že ak dom nekúpi, predá ho niekomu cudziemu. Núkal ho aj ďalšiemu bratovi. V
tom čase bola žalobkyňa 1. dlhú dobu mimo domu, nestarala sa o nebohého brata. Žalobkyňa 1. vedela
o uzavretí kúpnej zmluvy, lebo korešpondovala s katastrálnym úradom v Liptovskom Mikuláši. Podľa
jeho názoru bol jeho brat normálny, vedel rozpoznať čo robí, bol len agresívny a to len pod vplyvom
alkoholu, inak bol v poriadku. V deň uzavretia zmluvy bol v triezvom stave. S bratom sa dohodol, že mu

zaplatí milión a peniaze mu aj dal. Zmluvu vyhotovila JUDr. Č., pri jej podpise a pri vyplácaní peňazí
bol len on a nebohý J. F..

Svedkyňa M. B., bez príbuzenského vzťahu k účastníkom vypovedala, že nebohého J. F. videla dňa
22.6.1993 večer o 19.30 hod., keď prišiel do J., kde oslavovala narodeniny a bol veľmi opitý, že ju ani

nespoznal. Dátum si pamätá presne preto, lebo na ďalší deň 23.6. mala výročie 40 rokov a s kolegyňami
to dopredu oslavovali. Svedok MUDr. J. A., bez príbuzenského pomeru s účastníkmi vypovedal, že
nebohý J. F. bol činorodý a pracovitý človek. V dome ubytovával turistov, staral sa o jeho údržbu. V roku
1993 bol na oslavách päťdesiatky jeho brata aj s manželkou a dcérou. Pil víno, ale nebol to človek,
ktorý by sa opíjal. Svedkyňa A. U. vypovedala, že v roku 1993 bývala v dome u nebohého J. F. týždeň

pred skúškami a týždeň po skúškach. Stalo sa, že niekedy odpadol a mal epileptický záchvat, pri ktorom
si udrel hlavu, ale odmietol, aby zavolala záchranku. Po záchvate sa nepamätal kto je. Videla ho aj s
nejakou puškou, lebo po záchvatoch sa bál, aby sa mu niečo nestalo. Pamätala si, že za nebohým J.
F. prišli jeho bratia. Nebohý J. F. jej hovoril, že jeho bratia ho vedia podpísať, keby sa mu niečo stalo.Hovoril jej, že jej môže nechať dom, čo ona odmietla. Potom hovoril, že dom dá buď manželke alebo
najstaršiemu synovi. Spolu podpísali dohodu o tom, že môže v dome bývať. V tom čase sa jej zdal
nebohý J. F. normálny, plánoval si. Svedkyňa JUDr. J. Č., bez príbuzenského vzťahu k účastníkom

konania vypovedala, že nebohý J. F. bol u nej spisovať zmluvu, ktorú mu urobila a odovzdala do rúk.
V tejto veci ju niekoľkokrát navštívil, poznala ho už niekoľko rokov lebo bývala v blízkosti jeho sestry.
Nikdy nevidela, že by mal vypité alebo bol nejako chorý. Nezbadala, že by bol duchom neprítomný.
Pokiaľ ho usmernila, všetko si zapamätal a robil tak ako mu kázala, pokiaľ išlo o uzavretie zmluvy.
Svedok J. F., nar. XX.XX.XXXX,. bytom v L. J. č. XXX. uvádzal, že aj jemu nebohý J. F. ponúkol dom

na predaj, lebo ho chcel predať do rodiny, pretože chcel odísť od žalobkyne 1. Svedkyňa O. K. bez
príbuzenského vzťahu k účastníkom vypovedala, že pred ňou nikdy nespomínal predaj rodinného domu.
Bol hrdý na to aký dom postavil. Videla ho aj dva týždne pred smrťou. Zdal sa jej roztržitý, rozpačitý,
ako keby nevedel o čom sa jedná. Zdalo sa jej, že druhýkrát opakoval to isté, že zabúdal. Svedok
JUDr. V. Š. vypovedal, že nebohého J. F. pozná dlhé roky, lebo ho zastupoval v rozvodovom konaní a
v ďalších. Bol za ním aj ohľadom predaja domu, ale zmluvu mu pre iné pracovné povinnosti neurobil.

Nepobadal na ňom, že by viacej požíval alkoholické nápoje. Nesprával sa ako chorý človek. Stretol sa s
ním asi tri mesiace pred smrťou. Nebohý J. F. chcel, aby mu spísal návrh na rozvod. Viackrát pred ním
hovoril o predaji rodinného domu svojmu bratovi. Vedel o tom, že nebohý J. F. má dlžoby, lebo sa na
ňom priživovali kamaráti. Nebohý mu hovoril, že sa chce ženiť, ale najprv sa musí rozviesť. Svedkyňa
B. M., príbuzná žalovaných vypovedala, že jej bratovi nebohému J. F. sa prvé manželstvo rozpadlo

pre jeho požívanie alkoholických nápojov. Pokiaľ si nevypil bol normálny až do smrti. Vedela o tom, že
chce dom predať. Nespozorovala zmenu v jeho správaní od úrazu. Svedkyňa H. H. bez príbuzenského
vzťahu k účastníkom vypovedala, že si nepamätá na nebohého J. F., ale pri kúpno-predajných zmluvách
predávajúci musí na matrike podpísať zmluvu a musí byť overený podpis. Nestretla sa ešte s prípadom,
aby overili podpis vtedy, keď mal účastník vypité alebo bol nejako duševne chorý. Svedkyňa M. N. bez

príbuzenského pomeru k účastníkom vypovedala, že bola pozvaná na oslavu 40 rokov pani B. do J.
22.6., deň pred jej narodeninami. Vtedy videli nebohého J. F., ktorý ich nepoznal, tak mal vypité. Ona
sa mu snažila vyhýbať, lebo keď mal vypité nebola s ním reč.

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 6Nc 818/92 bolo zistené, že Nemocnica s poliklinikou v L. M. -

psychiatrické oddelenie podali 12.10.1992 návrh na pozbavenie spôsobilosti na právne k právnym
úkonom J. F., nar. XX.X,XXXX,. lebo na psychiatrickom oddelení bol hospitalizovaný päťkrát s diagnózou
organický afektívny psychosyndróm a vyžaduje ústavnú starostlivosť. Uznesením zo dňa 13.7.1993 č.k.
6Nc 818/92-18 bolo konanie zastavené, lebo J. F. zomrel.

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. Nt 101/93 bolo zistené, že uznesením zo dňa 23.10.1992 Obvodného
oddelenia PZ SR Liptovský Mikuláš ČVS:448/92 bolo začaté trestné stíhanie za trestný čin násilia proti
skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a Trestného zákona lebo J. F., nar. XX.X.XXXX. sa
koncom mája roku 1992 vyhrážal svojej manželke O. F. a maloletej dcére, že ich obidve zabije, po čom
prišiel so šabľou v ruke, že im odreže hlavy. Už v minulosti sa manželke vyhrážal usmrtením a zabitím, za

čo bol prejednávaný na OO PZ L. M.. Viackrát bol hospitalizovaný na psychiatrii, hlavne pre agresivitu,
preto vzbudil u O. F. dôvodnú obavu, že svoje skutky naplní, keď odchádzala z domu, vyprevádzal ju
s nožom za chrbtom. Súdni znalci z odboru zdravotníctva - psychiatria MUDr. B. S. a MUDr. E. K. a
z odboru psychológie PhDr. M. Š. v znaleckom posudku zo dňa 15.11.1992 vyslovili záver, že J. F. v
čase spáchania skutku nemohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a nemohol

svoje konanie ovládať. Menovaný trpí na progredujúce mozgové organické poškodenie multifaktorovej
genézy s deterioráciou intelektových schopností. Ide o premorbídne abnormne štrukturovnú osobnosť
s črtami agresivity, impulzivity a sadistickými črtami. Pre chronický alkoholizmus, stav po úraze mozgu
(otras mozgu s pomliaždením mozgu, toxické epileptické záchvaty) môžu spôsobiť, že jeho pobyt na
slobode môže byť nebezpečný. Jeho duševný stav môže vplývať na jeho konanie a aj v dobe spáchania

činu na neho vplýval. Do poručili ústavnú psychiatrickú liečbu. Trestné stíhanie J. F. bolo uznesením
zo dňa 8.12.1992 č.k. Pv 1455/92 zastavené, lebo obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne
zodpovedný. Uznesením zo dňa 24.5.1993 č.k. Nt 101/93-41 bola J. F. uložená ústavná psychiatrická
liečba. Na verejnom zasadnutí bola vypočutá aj súdna znalkyňa MUDr. E. K., ktorá uviedla, že po podaní
znaleckého posudku týždeň pred verejným zasadnutím vyšetrila J. F. a zotrvala po konzultácii s druhou

znalkyňou na záveroch znaleckého posudku.

Sťažnosť J. F. proti uzneseniu o uložení ochrannej psychiatrickej liečby bola Krajským súdom v Banskej
Bystrici uznesením zo dňa 14. júla 1993 č.k. 5To 1254/93-47 zamietnutá.V tomto konaní boli ohľadne duševného stavu nebohého J. F. v čase uzavretia kúpnej zmluvy
podané dva znalecké posudku. Súdny znalec MUDr. Ž. A. z odboru zdravotníctva - psychiatria v

závere znaleckého posudku uviedol, že vzhľadom na zdravotný stav nebohého J. F. v čase uzavretia
kúpno-predajnej zmluvy dňa 22.6.1993 nebol schopný rozpoznať následky svojho konania. Znalec
konštatoval, že mal dostatok dostupného materiálu a anamnestických údajov, aby mohol podať
znalecký posudok o duševnom stave nebohého J. F.. Opieral sa hlavne o údaje zo zdravotnej
dokumentácie. Zo zdravotnej dokumentácie zistil, že už v roku 1991 trpel syndrómom závislosti na

alkohole v štvrtom terminálnom štádiu. Epileptické záchvaty sú príznakom chronického alkoholizmu.
V roku 1991 došlo k prejavom alkoholickej povahy s hrubými agresiami a vyhrážkami zabitím voči
rodine, preto musel byť hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení s nutnou asistenciou polície.
Na psychiatrickom oddelení bol hospitalizovaný šesťkrát 19.1.1991, 6.2.1991, 25.12.1991, 5.6.1992,
19.6.1992 a 29.10.1992 s diagnózami: syndrómom závislosti na alkohole, delírium tremens, podozrenie
na vývoj psychotického ochorenia, stav po prekonaní alkoholickej psychózy, začínajúce poškodenie

intelektu, psychopatické rysy osobnosti (ne zdržanlivosť, afektívna labilita, poruchy správania). V roku
1992 utrpel otras mozgu s prasknutím lepky, podozrenie na úraz mozgu. Keďže z chirurgie svojvoľne
odchádzal, preložili ho na psychiatriu. Jeho psychický stav nebol dobrý, aj keď psychologické vyšetrenie
zistilo úroveň intelektových schopností v pásme priemeru, pravdepodobne parciálne poškodenie
centrálneho nervového systému mierneho stupňa s možnosťou vývoja duševnej choroby. Na oddelení

sa manifestovala jeho alkoholická povaha, viackrát ušiel a opíjal sa. Bol u neho diagnostikovaný
organický psychosyndróm - poúrazový (poškodenie psychickej činnosti a intelektu), stav po operácii
krvácajúcich ložísk v mozgu. Po poslednom úteku z nemocnice bol predvedený políciou, bol agresívny
aj pri prijatí. 6.12.1992 ho vzal jeho brat na vlastnú žiadosť na priepustku. 18.11.1992 zástupca
primára psychiatrického oddelenia NsP L. M. MUDr. J. B. podal pre okresnú posudkovú komisiu v

L. M. vo veci návrhu na invalidný dôchodok pre J. F. správu, že popredí psychického stavu J. F. je
evidentná osobnostná degradácia, prejavujúca sa poruchami súdnosti, kritičnosti, v správaní a chovaní
s poruchami impulzivity, agresivity, explozivity pri organickom afektívnom syndróme. Zapojenie do
pracovného procesu by bolo neúspešné a v prípade požívania alkoholických nápojov veľmi nebezpečné.
Znalec konštatoval, že u nebohého J. F. sa po poslednom prepustení z psychiatrického oddelenia

javili známky ťažkého poškodenia mozgu zapríčineného hlavne syndrómom závislosti na alkohole
v štvrtom terminálnom štádiu s prejavmi chronického alkoholizmu a v menšej časti poúrazového
poškodenia mozgu. U nebohého išlo o degradáciu osobnosti (úpadok) v zmysle alkoholickej povahy.
Čo sa prejavovalo poruchou nižších citov v zmysle citovej lability s depresiami, samovražednými
úvahami, dráždivosťou, afektívnou labilitou a explozivitiou (sklon k ťažkým zlobným citovým výbuchom

i po relatívne malých podnetoch), ktorých explozivita bola spojená s ťažkými verbálnymi i drafiálnymi
agresiami voči veciam i osobám, vyhrážkami zabitím. Výrazne boli porušené vyššie city, hlavne etické
a sociálne, mal oslabený cit zodpovednosti voči rodine. Výrazne bola narušená súdnosť, úsudková
činnosť, kritičnosť a autokritičnosť. Vyskytli sa u neho paranoidné (bludné) stavy, alkoholická žiarlivosť,
sklon ku klamstvu. Hodnotová schéma sa zmenila, hodnotou prvého radu a hlavnou potrebou sa

stal alkohol. Trpel epileptickými záchvatmi - alkoholická epilepsia. Osobnosť sa výrazne primitizovala.
Chovanie sa stalo alkoholocentrické, hrubé, nezodpovedné. Znalec predpokladal značnú sugestibilitu,
ovplyvniteľnosť, ktorú bolo možné využiť. Stav bol zvýraznený poúrazovým poškodením mozgu v zmysle
začínajúceho organického psychosyndrómu (poúrazové telesné poškodenie mozgu) s začínajúcou
deterioráciou (narušením) intelektu a ďalším narušením už poškodenej psychickej činnosti. Z telesných

príznakov bolo príznačné chronické poškodenie pečenie alkoholom. Súdny znalec vo svojej výpovedi
na pojednávaní zotrval na závere v znaleckom posudku, okrem iného uviedol, že je úplne zbytočné
vypočúvať svedkov, lebo nebohý mal narušený mozog a preto aj zomrel.

Splnomocnený zástupca žalovaných žiadal kontrolný znalecký posudok. Súdom ustanovená znalkyňa

MUDr. Ľ. B. z odboru psychiatrie vo svojom znaleckom posudku č. 11/99 zo dňa 14.10.1999 vyslovila
záver, totožný so záverom predchádzajúceho znalca, že nebohý J. F. v čase uzatvárania kúpnopredajnej
zmluvy, ohľadom predaja rodinného domu svojmu bratovi dňa 22.6.1993 nevedel rozpoznať dôsledky
svojho konania. Aj znalkyňa MUDr. Ľ. B. vychádzala zo spisovej dokumentácie a výpisu zo zdravotnej
dokumentácie. Podľa názoru súdu práve táto znalkyňa objasnila rozpor, ktorý vznikol z výpovedí

svedkov a účastníkov, lebo kým jedni tvrdili, že nebohý J. F. sa im javil ako duševné chorý, druhí ho
popisovali ako človeka, ktorý vedel čo chce, konal logicky. Znalkyňa zistila, že v dôsledku zhmoždenia
mozgu po úraze v júni 1992 a poškodenia mozgového tkaniva došlo k zmene osobnosti nebohého,
najmä povahy. K čomu prispeli aj opakované epileptické záchvaty, pri ktorých sa dostával mozog dostavu hypoxie. Pre zmeny typické pre NCPHALOPATHIU v oblasti afektivity je typická zmena nálad,
poruchy správania. U nebohého museli byť prítomné osobnostné zmeny, najmä v oblasti súdnosti a
kritičnosti. Uvedené potvrdilo kontrolné psychiatické vyšetrenie dňa 26.8.1993. Osobnosť nebohého sa

stala extrovertná s problematickým udržiavaním vzťahov s okolím, narušenou schopnosťou adekvátne
vnímať realitu, s paranoidnými tendenciami, slabo ovládanou emocialitou. V myslení so sklonom ku
stereotypnosti, fabulačnými kombináciami a neschopnosťou vytvárania syntetických celkov, čo viedlo
k tvorbe úsudkov z nesúrodých detailov. Tieto výsledky potvrdzujú paranoidný vývoj. Pri jednotlivých
hospitalizáciách sa paranoidita stále častejšie objavovala. Bludné koncepcie v myslení nebohého

boli jednoznačne prítomné, hlavne voči manželke. Psychopatizácia osobnosti v dôsledku zneužívania
alkoholu narastala. Pričom paranoidný vývoj je chronický stav, ktorý má svoju progresiu. Preto nie
je podstatné, že psychologické vyšetrenie sa realizovalo rok pred uzavretím kúpno-predajnej zmluvy.
Takéto osoby mylne pripisujú význam situáciám a konaniam ľudí voči svojej osobe. Ich myšlienky sa
stávajú ovládavé, strhávajú ich emotivitou a konanie úzkym smerom, na úkor ostatných snáh a záujmov.
Táto dominantná aktivita pôsobí negatívne na myslenie, najmä pri osobnom prežívaní starosti. Takéto

osobností sú egocentrické s nadmerným vedomím vlastných práv. Z toho plynie ich pocit ukrivdenosti
a vzťahovačnosť. Rozumová zložka je vo vleku silnej afektivity. Dominuje tu porucha myslenia, ktorá
sa postupne skĺbuje do pevného, po formálnej stránke logického systému. Intelekt a vedomie nie je
porušené. Správanie nie je zo začiatku nápadné a schopnosť reálneho myslenia je až na dominantnú
predstavu zachovaná. Preto sa pri vzájomnom styku javil ako normálny. Paranoidné zameranie nemá nič

spoločné s inteligenciou. Takto postihnutí ľudia môžu vykonávať náročnú prácu, sú schopní logického
myslenia, súdov a úsudkov mimo ich domnelý problém. Preto mohol nebohý pôsobiť ako zdravý človek,
psychickú poruchu nie je vidieť (okrem stavu dekompenzácie), treba ju poznať. Osobnosti tohto typu
inklinujú k emočne skreslenému mysleniu a u nebohého v dôsledku organického poškodenia mozgu
bola emotivita narušená. Keď sa u nebohého prejavila porucha pod obrazom afektívnej výbušnosti,

sklonu k impulzivite, nevzťahuje sa to len na krátkodobé procesy, na nejaký aktuálny podnet, ale naopak
aktuálny podnet podnecuje emočne skreslené, jednostranne zamerané myslenie. Ovládavé myslenie
nebohého bolo orientované na manželku (žalobkyňu). Myšlienka predať dom nebola náhlivá, postupne
dozrievala, ako sa zhoršovali vzťahy medzi manželmi. Nebohý uvažoval komu predať dom, alebo
ho darovať, niekedy že ho nepredá. Keďže nebohý mal podľa psychologického vyšetrenia poruchu

myslenia v zmysle stereotypnosti, tendencie spájať nesúrodé celky do jedného, na podklade niekoľkých
chybných premís začal sa vytvárať systém do jedného celku. Miešal minulosť s prítomnosťou do jedného
celku. Tým postihnutý stráca súdnosť nad svojím konaním. Táto nekritičnosť a porucha súdnosti bola
podnetom pre psychiatrické oddelenie na podanie návrhu na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony,
lebo tu bol objektivizovaný predpoklad, že môže poškodiť seba, alebo druhých. Vývoj paranoidnej

osobnostijeprocesdlhodobý,rozvíjasapostupneniekoľkorokov,kýmsastanenápadný.Pretoznalkyňa
konštatovala, že v čase uzavretia kúpnopredajnej zmluvy dňa 22.6.1993 nevedel nebohý rozpoznať
dôsledky svojho konania, hoci všetky aktivity okolo predaja domu pôsobili ako primerané a dobrovoľné
konanie. Pri jednotlivých úkonoch sa správal ako zdravý človek, ale aj pri paranoidnom zameraní je
typický cit pre právo, preto sa tieto osobností nedopúšťajú majetkových alebo iných deliktov inak, než

by postupovali proti svojím domnelým nepriateľom inou než úradnou cestou. Správanie nebohého
nasvedčuje, že svoju manželku nenávidel, chcel sa s ňou rozviesť, vyčítal je, že mu ublížila, že ho
dala na psychiatriu, bol pre ňu súdne trestaný. Preto mal dostatok dôvodov, aby postupoval zo svojho
hľadiska navonok cieľavedome. Z vonkajšieho hľadiska jeho správanie budilo dojem normálneho,
dobrovoľného konania, bez zjavného nátlaku. Jeho slobodná voľba bola v pozadí, ktorej motivačným

momentom bola ovládavá myšlienka paranoidného zamerania voči manželke. Rozhodujúcim faktorom
v prípade nebohého bola porucha myslenia a nie jeho intelektové schopností. Zo súdnoznaleckého
hľadiska je akýkoľvek náznak v súvislosti konania s bludom paranoidného charakteru treba hodnotiť
za dostatočný dôvod narušenia rozpoznávacích schopností a uvedomenia si dôsledkov svojho konania
do budúcnosti. Aj keby tu taká súvislosť nebola, treba brať do úvahy plné zameranie myslenia na

obmedzený okruh predstáv a cieľov, kde si nemôže nevšímať niektoré nesprávnosti svojho konania
a považovať ich za nepodstatné. Priznanie narušenia rozpoznávacích ale ovládacích schopností je
jednoznačné. Súd dospel k záveru, že kúpna zmluva uzavretá medzi nebohým J. F. a žalovanými 1.
a 2. 22.6.1993 je neplatný právny úkon, lebo nebohý J. F. ako predávajúci konal v duševnej poruche,
ktorá ho urobila na tento právny úkon neschopným. Duševná porucha nebohého J. F. nemala len

dočasný charakter, ale sa dlhodobo vyvíjala. Hoci žalovaní prostredníctvom svojho zástupcu trvali
na ďalšom znaleckom dokazovaní, súd ho nepovažoval za potrebné, lebo neuviedli žiadny dôvod,
ktorý by spochybnil odbornosť znaleckých posudkov, najmä druhého znaleckého posudku. V čase
podania znaleckých posudkov už bol nebohý J. F. mŕtvy, takže je možné vychádzať len zo zdravotnejdokumentácie a dôkazov vykonaných pred súdom. Navyše závery znaleckého posudku podporuje aj
znalecký posudok vypracovaný pre účely trestného konania dvoma znalcami z odboru psychiatrie a
jedným znalcom z odboru psychológie.

Z vyššie uvedených dôvodov súd návrhu celkom vyhovel.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba

OSP), § 148 ods. 1 OSP, § 149 ods. 1 OSP a § 151 ods. 1 OSP. Keďže žalobcovia mali vo veci plný
úspech vzniklo im právo na náhradu trov konania (potrebný na účelné uplatňovanie svojho práva) voči
žalovaným1.a2.Keďžežalobcoviabolizastúpeníadvokátomabolaimprisúdenánáhradatrovkonania,
sú žalovaní 1. a 2. povinní zaplatiť trovy konania advokátovi žalobcov. Advokát žalobcov bol povinný
vyčísliť trovy právneho zastúpenia pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo. Štát má
podľa výsledkov konania proti účastníkom, ktorí v konaní neuspeli právo na náhradu trov konania, ktoré

za nich platil.
Trovy konania žalobcov pozostávali z trov právneho zastúpenia (vyúčtovanie čl. 327) podľa vyhlášky č.
655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
1/ 12.9.2005 (čl. 293) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, odmena 1.154,-
Sk

(§ 9, § 11, ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/) t.j. jedna trinástina výpočtového základu - priemernej mesačnej
mzdy zamestnanca hospodárstva SR za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, čo je 1.
polrok 2004 15.008,- Sk/13=1.154,- Sk. Zástupca žalobkyne 1. si vyúčtoval úkon právnej služby „ďalšiu
poradu s klientom o pripustení ďalších účastníkov“, ale žiadnym spôsobom nepreukázal, kedy sa porada
uskutočnila a či sa vôbec uskutočnila.

2/ 12.10.2005, doručené súdu na pojednávaní 17.10.2005 PÍSOMNÝ NÁVRH NA PRIPUSTENIE
ĎALŠÍCH ÚČASTNÍKOV DO KONANIA NA STRANU ŽALOBCOV (čl.294)
odmena: 1.154,- Sk
(§ 14 ods. 1 písm. c)
3/ 19.10.2005, doručené súdu 24.10.2005 PÍSOMNÉ VYJADRENIE K VCI SAMEJ - PRÁVNY ROZBOR

odmena: 1.154,- Sk
(§ 14 ods. 1 písm. e/)
4/ 17.10.2005 ZASTUPOVANIE NA POJEDNÁVANÍ
odmena: 1.154,- Sk
(§ 14 ods. 1 písm. d)

5/ 11.10.2006 ZASTUPOVANIE NA POJEDNÁVANÍ
Odmena: 1.154,- Sk
(§ 14 ods. 1 písm. d/)
spolu odmena za päť úkonov právnej služby: 5.770,- Sk
tzv. režijný paušál (§ 16 ods. 3) za 4 úkony právnej služby v roku 2005 a za 1 úkon právnej služby v

roku 2006 t.j. 4 x 150,- Sk = 600
1 x 164,- Sk = 164
664,- Sk
Cestovné výdavky (§ 16 ods. 4) použitie osobného motorového vozidla zn. RENAULT CLIO THALIA -
1400m3 0,071 (priemerná spotreba za 1 km) x 38 (cena 1 litra benzínu NATURAL BA 95 N) = 2,698,-

Sk + 4,50 (sadzba základnej náhrady na 1 km) = 7,198,- Sk (úhrada za 1 km jazdy), 330 km x 2 = 660
km (cesta na dve pojednávania z K. do L. M. a späť) x 7,198 = 4.750,- Sk
Náhrada za stratu času (§ 17 ods. 1) za čas strávený 2 x cestou na pojednávanie a späť (K. - L. M.).
Za každú začatú polhodinu 5 hodín t.j. 10 polhodín (jedna šesťdesiatina výpočtového základu) v roku
2005: 15.008/60=250x10=2.500,- Sk

v roku 2006: 16.379,50/60=272,99=273,- Skx10=2.730,- Sk.
Zástupca žalobcov žiadal náhradu za stratu času len vo výške 3.000,- Sk za obidve pojednávania, preto
súd priznal náhradu za stratu času podľa vyúčtovania 3.000,- Sk
Spolu bola výška trov právneho zastupovania súčtom odmeny 5.770,- Sk+ režijného paušálu 664,- Sk+
cestovných výdavkov 4.750,- Sk a náhrady za stratu času 3.000,- Sk = 14.184,- Sk.

Žalobcovia 2. až 4. náhradu trov konania nežiadali. Žalobkyni 1. vznikli trovy konania na zaplatenom
súdnom poplatku za odvolanie proti rozsudku 1.000,- Sk (čl. 237, 257). Žalobkyňa 1. bola od začiatku
konania zastúpená advokátom JUDr. M. O. so sídlom v S. N. V., H. X,. ktorý vypovedal plnú moc na
zastupovanie. Trovy právneho zastúpenia uplatnil na pojednávaní 8.10.1998 (čl. 132 druhá strana ana čl. 111). Odmena a náhrada hotových výdavkov advokáta sú vyčíslené podľa vyhlášky č. 240/1990
Zb. v znení neskorších predpisov účinnej do 31.3.2002, ktorá bola zrušená vyhláškou č. 163/2002 Z.
z. Odmena za jeden úkon právnej pomoci je 200,- Sk (§ 13 ods. 6), keďže predmetom konania je

určenie neplatnosti právneho úkonu. Súd priznal ako odôvodnené trovy, len za tie úkony právnej pomoci,
ktoré boli poskytnuté a preukázané (13.2.1995 a 15.2.1995 nebola preukázaná porada s klientkou,
19.7.1995 sa zástupca žalobkyne 1. nezúčastnil na pojednávaní, 10.4.1996 bolo pojednávanie odročené
preneprítomnosťúčastníkovaichzástupcov,26.11.1997vyjadrenienemalocharakterprávnehorozboru
veci, obsahovalo len vyčíslenie trov a súhlasné stanovisko k záverom znaleckého posudku.

1/ 19.8.1994 prevzatie a príprava zastúpenia ................................................200,- Sk
(§ 16 ods. 1 písm. a)
2/ 14.9.1994 písomné podanie žaloby ...........................................................200,- Sk
(§ 16 ods. 1 písm. c)
3/ 9.1.1995 zastupovanie na pojednávaní na Okresnom súde Lipt. Mikuláš..200,- Sk
((§ 16 ods. 1 písm. d)

4/ 14.2.1995 návrh na vydanie predbežného opatrenia ...................................100,- Sk
(§ 16 ods. 2 písm. a)
5/ 14.8.1995 zastupovanie na pojednávaní na OS LM .....................................200,- Sk
6/ 8.12.1995 zastupovanie na pojednávaní na OS LM......................................200,- Sk
7/ 19.6.1996 zastupovanie na pojednávaní OS LM ..........................................200,- Sk

8/ 28.11.1997 zastupovanie na pojednávaní na OS LM .....................................200,- Sk
9/ 6.10.1998 vyjadrenie k odvolaniu vo veci samej ............................................200,- Sk
10/ 8.10.1998 zastupovanie na pojednávaní na Krajskom súde Žilina .................200,- Sk
paušálna suma na náhradu výdavkov (§ 18 ods. 3) pred 1.3.1996 po 45,- Sk po 1.3.1996 70,- Sk t.j. 6
x 45,- Sk = 270,- a 4 x 70,- Sk = 280,- Sk, spolu 550,- Sk.

náhrada za stratu času za čas strávený cestou z miesta sídla advokáta na miesto úkonu 20,- Sk za
každú začatú polhodinu (§ 20)
5 ciest na pojednávanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš t.j. (6 polhodín x 20,- Sk) x 5 = 600,- Sk,
1 cesta na pojednávanie na Krajskom súde Banská Bystrica t.j. (10 polhodín x 20,- Sk) x 1 =200,- Sk
800,- Sk

Cestovnévýdavky(§19ods.4)použitímosobnéhomotorovéhovozidlanapojednávanianaOkresnýsúd
Liptovský Mikuláš VW GOLF, EČ: SNC 09-09, na Krajský súd Žilina Škoda Octavia 9.1.1995 ... 544,- Sk,
14.8.1995, 8.12.1995, 19.6.1996, 28.11.1997 ... 2.336,- Sk, 8.10.1998 ... 1.440,- Sk, spolu 4.320,- Sk.
Trovy štátu boli 2.904,- Sk lebo štát zaplatil súdnemu znalcovi MUDr. Ž. A. znalečné 4.004,- Sk (čl. 113)
a 200,- Sk (čl. 228), spolu - 4.204,- Sk. Žalovaný 1. zaplatil preddavok na trovy znalečného posudku

podaného JUDr. Ľ. B. 6.000,- Sk (na účet súdu položka D 14a - 12/99), z ktorých bolo 4.700,- Sk
zaplatené znalkyni. Zvyšných +1.300,- Sk bolo ponechané na účte súdu.
Keďže žalovaní 1. a 2. nemali vo veci úspech zostatok zálohy bude použitý na zaplatenie doposiaľ
neuhradených trov štutu 4.204,- Sk - 1.300,- Sk = 2.904,- Sk. Z trov štátu zostalo neuhradených 2.904,-
Sk a tie uložil súd zaplatiť žalovaným 1. a 2. spoločne a nerozdielne na účet súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sleduje, dátum, podpis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§
205 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205
ods. 2).Pokiaľ si žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, možno navrhnúť exekúciu
podľa osobitného zákona.