Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 18, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/218/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614204901
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6614204901.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy
Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu Profi
Credit Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35792752, v zast. JUDr. Andrea Cviková s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, P. O. BOX 41, proti žalovanému: W. J., narodený XX.XX.XXXX, D. XXXXX, G.,
občan SR, do 30.06.2016 za účasti: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, o.z., Šafárikovo námestie

7, Bratislava, IČO: 42362962 (do 30. 06. 2016 vedľajšieho účastníka na strane žalovaného), právne
zast.: JUDr. Bohdan Jakubis, advokát, AK Bratislava Dobrovičova 13, v konaní o zaplatenie 800,90 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 7C/118/2014-72 zo
dňa 26. 06. 2015 v znení opravného uznesenia zo dňa 29. 09. 2016, č.k. 7C/118/2014-87 v spojení s
dopĺňacím rozhodnutím zo dňa 07.02.2018, č.k. 7C/118/2014-107, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy konania

vedľajšiemu účastníkovi pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 118,98 Eur, na účet
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, p o
t v r d z u j e.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu n e p r i

z n á v a.

III. Žalobca je povinný zaplatiť občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, IČO
42362962 náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia,
ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie pripustil vstup vedľajšieho účastníka

ObčianskezdruženieVšeobecnáochranaprávspotrebiteľovdokonania(prvývýrok).Súdprvejinštancie
ďalej zamietol žalobu o zaplatenie 896,77 Eur s príslušenstvom (druhý výrok). Žalobkyňu zaviazal
nahradiť trovy konania vedľajšieho účastníka pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 118,98
Eur, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku (tretí výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že
žalobcauzatvorilsožalovanýmzmluvuorevolvingovomúvere.Žalobcavdôsledkuporušeniazmluvných
podmienok žalovaným pristúpil k zosplatneniu dňa 05.09.2010, pričom splatnosť celého nesplateného
úveru žalovaným nastala dňa 26.09.2010 a prvým dňom kedy sa mohol žalobca plnenia z tejto zmluvy
domáhať súdne bol 27.09.2010. Všeobecná premlčacia lehota podľa § 101 Občianskeho zákonníka
pri aplikácii § 103 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 27.09.2013. Súd v zmysle § 5b zákona č.

250/2007 Z. z. prihliadal na premlčanie nároku. Keďže v uvedenom prípade bola žaloba podaná až
dňa 31.03.2014, teda až po uplynutí zákonnej lehoty na uplatnenie nároku voči žalovanému, pričomžalovaný vzniesol námietku premlčania, súd prvej inštancie nemohol nároku žalobcu vyhovieť a žalobu
zamietol. Z dôvodu, že súd prvej inštancie zistil, že v rámci spotrebiteľského práva bola uplatnená
premlčaná pohľadávka, súd prvej inštancie sa už nezaoberal dôvodmi žaloby (R 29/1983). Ďalej okresný

súd poukázal na ustanovenie § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
v texte len ,,OSP“) a uviedol, že zástupca vedľajšieho účastníka si v súvislosti s úspešne vznesenou
námietkou premlčania uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 118,98 Eur. Tieto trovy
pozostávali z odmeny za dva úkony právnej služby (1/ prevzatie veci 2/ vyjadrenie vo veci - námietka
premlčania) každý v hodnote 51,45 euro a dvoch režijných paušálov po 8,04 Eur. Nakoľko vedľajší

účastník bol v dôsledku úspešne vznesenej námietky premlčania v konaní v plnej miere úspešný, súd
prvej inštancie mu priznal náhradu takto uplatnených trov konania. Na záver súd prvej inštancie dodal,
že výrok o pripustení vedľajšieho účastníka vychádzal z ustanovenia § 93 ods. 1, 2 a 3 OSP. Na základe
námietokžalobcuprotivstupuvedľajšiehoúčastníkanastranežalovanéhosúdprvejinštanciepreskúmal
svoje prvotné (písomne nevydané) rozhodnutie a zistil, že Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov,
o.z. preukázala predložením stanov a výpisu z Ministerstva vnútra SR, že je občianskym združením,

ktorého hlavnou náplňou činnosti je zastupovanie spotrebiteľov a ich podpora formou vedľajšieho
účastníctva v konaní pred súdom. Podstatnou skutočnosťou bol podľa súdu prvej inštancie tiež fakt,
že vedľajší účastník do konania vstúpil pred účinnosťou ustanovenia § 93 ods. 3 OSP, kedy ešte na
vstup vedľajšieho účastníka do konania súhlas žalovaného nebol potrebný. Vzhľadom k uvedenému
mal súd prvej inštancie za to, že pre vstup vedľajšieho účastníka boli splnené zákonné podmienky,

žiadne skutočnosti vylučujúce jeho vstup do konania zistené neboli a preto vstup občianskeho združenia
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, o.z. do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného
pripustil.

3. Okresný súd Lučenec vydal dňa 29. 09. 2016 opravné uznesenie pod sp. zn. 7C/118/2014-87, ktorým

opravilnapadnutýrozsudokvdruhomvýrokutak,žemásprávneznieť:,,Súdzamietažalobuozaplatenie
800,90 Eur s príslušenstvom.“

4. Okresný súd Lučenec ďalej dopĺňacím rozsudkom zo dňa 07.02.2018 č. k. 7C/118/2014-107 rozhodol
tak, že žalovaný má nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi. Svoje rozhodnutie odôvodnil

tak, že v zmysle § 225 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“)
vydal dopĺňací rozsudok, ktorým priznal žalovanému plnú náhradu trov konania voči žalobcovi v súlade
s § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalobca bol neúspešný v konaní, preto žalovanému priznal nárok na plnú
náhradu trov konania podľa výsledku konania.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, do výroku o náhrade trov konania (pôvodného) vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného, podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací
súd odvolaním napadnutý výrok rozhodnutia zmenil a (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi nepriznal
náhradu trov právneho zastúpenia. Namietal najmä, že rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje
žiadne dôvody účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, trovy právneho zastúpenia

podľa neho predstavujú náhradu odmeny za právnu pomoc pri predložení podania, ktoré svojím
obsahom je šablónovitým opakovaním podaní predkladaných v nespočetnom množstve prípadov. Ak
už raz zákonodarca priznal nejakému subjektu určité osobitné postavenie, aj vo vzťahu k súdnemu
konaniu, potom vychádzal z logického predpokladu, že tento subjekt bude odborne, personálne a
materiálne pripravený na vykonávanie svojej činnosti. Poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 6 MCdo 5/2013. Argumentoval, že od 01. 01. 2015 bola pre vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného stanovená povinnosť predložiť súhlas toho, na strane ktorého má vystupovať, inak sa na
takýto subjekt neprihliada. Vedľajší účastník uvedené nesplnil a tak ako v iných prípadoch vstúpil do
konania spôsobom, kedy o žalovanom mal informácie získané od súdu.

6. K odvolaniu žalobcu podal vyjadrenie (pôvodný) vedľajší účastník. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok v napadnutej časti v zmysle § 219 OSP potvrdil ako vecne správny a zaviazal žalobcu nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania. Vo vyjadrení poukázal na viaceré judikáty, ktoré
opodstatňujú trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Napríklad v uznesení Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 9. augusta 2012, sp. zn. 15Co/169/2012 je uvedené, že aj vedľajší účastník,

ktorý je právnickou osobou založenou na ochranu práv spotrebiteľov, má právo nechať s v konaní
zastupovať, a to aj advokátskou kanceláriou. Ďalej zacitoval uznesenie Krajského súdu v Prešove
zo dňa 28. marca 2012, sp. zn. 7Co/34/2012 podľa ktorého: ,,Občiansky súdny poriadok vo svojich
ustanoveniach nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom,sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov
vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné. Vyššie
uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní

advokátom.“ Na záver zacitoval uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25. apríla 2012, sp.
zn. 17Co/87/2012 v zmysle ktorého má vedľajší účastník samozrejme i právo na náhradu trov konania,
kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 OSP bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho
zastúpenia.

7. Žalobca sa k vyjadreniu (pôvodného) vedľajšieho účastníka vyjadril, pričom poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo 9/2013. V predmetnom rozhodnutí je uvedené,
že: ,,Vedľajší účastník by svoju úlohu spočívajúcu v pomoci žalovaným v postavení spotrebiteľa, mohol
efektívne splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastupovanie v každej skutkovo a
právne takmer totožnej veci. Požiadavke rozumnosti by zodpovedal napríklad taký jeho postup, ktorým
by si vyžiadal právnu službu len na vyhotovenie námietky premlčania, ktorú by potom sám, či už v

postavení vedľajšieho účastníka alebo zástupcu, použil v súdnom konaní vo všetkých porovnateľných
veciach.“ Žalobca bol presvedčený, že závery z uvedeného rozhodnutia sú plne aplikovateľné a
použiteľné aj v tomto spore. Žalobca preto žiadal odvolací súd, aby podanému odvolaniu vyhovel a v
súvislosti s predložením tohto vyjadrenia si neuplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia.

8. Odvolanie žalobcu bolo podané na pošte dňa 24. 08. 2015, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015
Z.z., Civilný sporový poriadok. Dňa 01. 07. 2016 teda nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex
- Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“

Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie
aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle
ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP
zachované.

9. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a
contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania pôvodného
vedľajšieho účastníka - občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom v
Bratislave (do 30. 06. 2016 vystupujúceho v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného), podľa

§ 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

10. Zo obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 31. 03. 2014
domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 800,90 Eur z titulu uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere.
Dňa 22. 09. 2014 bolo prvoinštančnému súdu doručené oznámenie občianskeho združenia Všeobecná

ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, že
vstupuje do tohto súdneho konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného (č. l. 31 spisu). Súd
prvej inštancie o žalobe žalobcu rozhodol rozsudkom č. k. 7C/118/2014-72 zo dňa 26. 06. 2015, tak, že
pripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania (prvý výrok), žalobu zamietol (druhý výrok) a žalobcovi
uložil povinnosť zaplatiť (dovtedajšiemu) vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov

právneho zastúpenia (tretí výrok). Voči tretiemu výroku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote
odvolanie.

11. Žalobca v podanom odvolaní namieta priznanie náhrady trov konania pôvodnému vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovaného.

12. Pokiaľ ide o postavenie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného odvolací súd pri rozhodovaní
vychádzal zo skutočnosti, že dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, ktorý
obsahovo neprevzal inštitút vedľajšieho účastníka ako bol upravený v Občianskom súdnom poriadku v
znení účinnom do 30.06.2016. Odvolací súd vychádza z právneho názoru, že nadobudnutím účinnosti

Civilného sporového poriadku dňa 01.07.2016 podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (t.j. vrátane právneho účinku
doručenia oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, ktorým vzniklo vedľajšie účastníctvo
za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016). Pre účely ďalšieho (vtomto prípade odvolacieho) konania tak zostali zachované všetky procesné úkony vykonané vedľajším
účastníkomnastranežalovanéhoakoajprocesnénároky,ktorémuvkonanívznikli(predovšetkýmnárok
na náhradu trov konania). Nakoľko s účinnosťou od 01.07.2016 vedľajší účastník ako subjekt konania

zanikol a nie je možné ho stotožňovať so žiadnym iným subjektom definovaným v Civilnom sporovom
poriadku, ktorý pri riešení problematiky intervencie (doterajší inštitút vedľajšieho účastníctva) prikročil k
jej komplexnej zmene, pretože podľa novej právnej úpravy intervenient je výlučne ten, kto sa zúčastňuje
na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku sporu (§ 81 CSP). S
účinnosťou od 01.07.2016 nedochádza k automatickej transformácii bývalého vedľajšieho účastníka na

žiadny iný subjekt a podmienky intervencie v prejednávanom spore splnené neboli (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/55/2014 zo dňa 29.09.2016). V odvolacom konaní
preto odvolací súd s pôvodným vedľajším účastníkom nemohol pokračovať v konaní, na druhej strane
však bol povinný rozhodnúť o odvolaní žalobcu pokiaľ ide o výrok napadnutého rozsudku o priznaní
nároku na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi (z týchto dôvodov uviedol odvolací súd v
záhlavítohtorozhodnutia,žedo30.06.2016vystupovalvkonanínastranežalovanéhovedľajšíúčastník)

ako aj o trovách odvolacieho konania aj vo vzťahu k pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovaného.

13. Odvolanie žalobcu proti výroku napadnutého rozsudku o trovách konania vedľajšieho účastníka nie
je dôvodné.

14. V prejednávanom spore je nesporné, že predmetom konania bol nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy. Pôvodný vedľajší účastník je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv
spotrebiteľov.Presprávnerozhodnutieoodvolaníjepotrebnéprimárnezodpovedaťnaotázky,čivedľajší
účastník, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, bol oprávnený do 30.06.2016

vystupovať v konaní ako vedľajší účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník mohol v konaní nechať
právne zastupovať advokátom a či mu v súvislosti s týmto právnym zastúpením mohlo vzniknúť právo
na náhradu trov konania.

15. Od účinnosti novely Občianskeho súdneho poriadku vykonanej zákonom č. 353/2014 Z. z. účinným

od 01.01.2015 sa v ustanovení § 93 ods. 3 OSP za prvú vetu vložila nová druhá veta, ktorá znela:
"Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo
zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj
súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada."
Predmetný zákon v tejto súvislosti nezakotvil žiadne prechodné ustanovenia, v zmysle ustálených

procesných zásad sa preto v plnom rozsahu aplikuje aj na všetky neskončené súdne konania. Súčasne
v zmysle zásady zákazu retroaktivity platí, že všetky účinky procesných úkonov a legitímne očakávania,
ktoré nastali podľa právneho stavu účinného do 31.12.2014, zostali v týchto konaniach v plnej miere
zachované a nie je možné spätne vyžadovať splnenie podmienok zavedených novou právnou úpravou,
ktoré právna úprava účinná do 31.12.2014 nevyžadovala. Oznámenie o vstupe do konania doručil

pôvodný vedľajší účastník na strane žalovaného súdu prvej inštancie dňa 22.09.2014 (č.l. 31 spisu).

16. Ustanovenie § 93 ods. 3 OSP (v znení účinnom do 31.12.2014) upravovalo spôsob, akým vedľajší
účastník vstúpil do konania, resp. akým získal procesné postavenie vedľajšieho účastníka. Účinky
vstupu vedľajšieho účastníka do konania boli v zmysle citovaného ustanovenia spojené s okamihom

doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu. Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania
predstavovalo procesný úkon, ktorého účinky súd posudzuje podľa právnej úpravy účinnej v čase
uskutočnenia takéhoto úkonu. Žiadne z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do
31.12.2014 nevyžadovalo výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka
do konania na jeho strane. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 31.12.2014 umožňoval

konajúcemu súdu rozhodovať o prípustnosti vedľajšieho účastníctva len na návrh (§ 93 ods. 3 posledná
veta OSP v znení účinnom do 31.12.2014), čo znamená, že prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka
do konania súd z vlastnej iniciatívy neskúmal. Dôvodom nepripustenia vstupu vedľajšieho účastníka
do konania bol len výslovný nesúhlas podporovaného účastníka, ktorý tento oznámil súdu po doručení
oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania. Následný súhlas podporovaného účastníka

sa vyžadoval len vo vzťahu ku konkrétnym procesným úkonom vedľajšieho účastníka, ktoré v konaní
vykonal (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa
05.02.2013). Z ustanovenia § 93 ods. 4 OSP vyplývalo samostatné procesné postavenie vedľajšiehoúčastníka v konaní porovnateľné s postavením účastníka konania vo vzťahu k procesným právam a
procesným povinnostiam.

17. Z ustanovenia § 93 ods. 2 OSP vyplývalo, že ako vedľajší účastník sa mohla popri navrhovateľovi
alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s
účinnosťou od 15.10.2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok) dávalo možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do

konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky č. 10a k ustanoveniu § 93 ods. 2 OSP) považuje aj
zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo
umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia.
Keďže ustanovenie § 93 ods. 2 OSP bol z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k ustanoveniu

§ 93 ods. 1 OSP špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžadovalo splnenie
všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ustanovenia § 93 ods. 1 OSP,
ktorou bola existencia právneho záujmu na výsledku konania. Z toho jednoznačne vyplýva, že vzhľadom
na spotrebiteľský charakter sporu, vedľajší účastník mal oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako
vedľajší účastník s tým, že nemusel preukazovať svoj právny záujem na jeho výsledku, pretože (ako už

bolouvedenévyššie)možnosť,abyvystupovalakovedľajšíúčastníknastranežalovaného(spotrebiteľa)
mu dávala priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 OSP. Z ustanovenia
§ 93 ods. 4 prvá veta OSP, podľa ktorého vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti
ako účastník, možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník mal (rovnako ako akýkoľvek
hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47

ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizovalo možnosťou
zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a
samozrejme mal i právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, kam podľa ustanovenia §
137 OSP bez akýchkoľvek pochybností patrila i náhrada trov právneho zastúpenia. Súčasne platilo,
že vedľajšiemu účastníkovi mohla byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho

zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vzniklo tomu účastníkovi, na strane ktorého
v konaní vystupoval.

18. Nakoľko v prejednávanom spore došlo k zamietnutiu žaloby a právo na náhradu trov konania vzniklo
podľa § 255 ods. 1 CSP v plnom rozsahu žalovanému, vzniklo právo na náhradu trov konania aj

vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, pretože v konaní mal vedľajší účastník rovnaké práva
a povinnosti ako účastník.

19. Ako bolo uvedené vyššie, zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku nevyplývala nemožnosť
vedľajšieho účastníka dať sa v konaní zastúpiť právnym zástupcom z radov advokátov. Zohľadňujúc

skutočnosť, že žaloba žalobcu bola v konečnom dôsledku vo väčšej časti zamietnutá považoval odvolací
súd, rovnako ako súd prvej inštancie, nárok vedľajšieho účastníka na strane žalovanej na náhradu trov
konania za dôvodný.

20. Odvolací súd nesúhlasí ani s odvolacou námietkou žalobcu ohľadne neúčelne vynaložených trov

právneho zastúpenia. Z obsahu spisu je zrejmé, že vedľajší účastník oznámil vstup do konania dňa 22.
09. 2014 (č. l. 31 spisu). Po tom, čo mu bol doručený návrh, podal dňa 26.11.2014 vedľajší účastník v
zastúpení právnym zástupcom vyjadrenie vo veci samej, ktorým reagoval konkrétne na nárok uplatnený
žalobcom, nešlo o všeobecné podanie (č. l. 58 - 59 spisu). Úkony vedľajšieho účastníka boli v príčinnej
súvislosti s predmetom konania (prevzatie veci, podanie, ktorým konkrétne reagoval na uplatnený

nárok žalobcom). Ich vynaložením sa sledovala procesná ochrana proti tvrdenému nároku. Možno teda
uzavrieť, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal v rámci konania úkony nevyhnutné pre
úspech vedľajšieho účastníka i žalovaného vo veci, t. j. poskytol právne služby, ktorých vykonanie
malo vplyv na rozhodnutie súdu v preskúmavanej veci, nešlo o úkony nadbytočné, opakované. Preto
sa nemožno stotožniť s úvahami žalobcu o neúčelnosti trov právneho zastúpenia, nakoľko práve v

dôsledku pôvodným vedľajším účastníkom úspešne vznesenej námietky premlčania bol návrh žalobcu
zamietnutý.21. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania správne, podľa
v tej dobe platného a účinného ustanovenia § 142 ods. 1 OSP. Podľa názoru odvolacieho súdu súd
prvej inštancie náležitým spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie ohľadne náhrady trov konania (uviedol

aplikáciu právneho predpisu, za ktoré účelne vynaložené úkony právnej služby priznal náhradu trov
právneho zastúpenia a špecifikoval výšku tarifnej odmeny vrátane režijného paušálu za ten - ktorý úkon
právnej služby).

22. Odvolací súd preto konštatuje, že prvoinštančným súdom uvádzané argumenty zdôvodňujúce

priznanie náhrady trov konania (pôvodného) vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovaného
sú správne, a preto rozhodnutie v napadnutom výroku potvrdil.

23. Výšku priznaných trov právneho zastúpenia odvolací súd nepreskúmaval, nakoľko je rozsahom
a dôvodmi odvolania viazaný a žalobca v odvolaní nenamietal (resp. kvalifikovaným a konkrétnym
spôsobom nespochybnil) správnosť výpočtu vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného priznaných

trov konania, resp. trov právneho zastúpenia. Odvolací súd sa preto obmedzil na preskúmanie
namietanej dôvodnosti a účelnosti priznanej náhrady trov konania a ich výšku už nepreskúmaval.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Odvolací súd, aplikujúc ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, pretože ustanovenia

o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v zmysle § 396 ods.
1 CSP, rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému
žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu nepriznal, pretože mu trovy v odvolacom
konaní nevznikli. Občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov na strane žalovaného
priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

25. Krajský súd na záver považuje za potrebné uviesť, že právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní
podľa predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy zostali v zmysle § 470 ods. 1, 2 CSP zachované v

tom zmysle, že súd musí dokončiť konanie so všetkými stranami a subjektmi, ktoré sa účastníkom
konania stali do 30.06.2016; len z dôvodu zmeny právnej úpravy, spočívajúcej v tom, že Civilný sporový
poriadok už inštitút vedľajšieho účastníctva s totožným obsahom, aký vyplýval z § 93 ods. 2 zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného do 30.06.2016 neupravuje, nemohlo
dôjsť k automatickému zániku vzniknutých nárokov Občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv

spotrebiteľov v spore. Na úkony tohto subjektu, ktoré boli urobené do 30.06.2016, preto v súlade s §
470 ods. 1, 2 CSP odvolací súd prihliadol, akceptoval jeho vyjadrenie k odvolaniu žalobcu došlé súdu
dňa 23.05.2016 a priznal mu aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Aj keď nová úprava v CSP,
daný typ vedľajšieho účastníka už neupravuje, a tento už nie je stranou sporu, predmetom odvolacieho
konania bol nárok týkajúci sa Občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, preto je v

súlade s princípom spravodlivosti rozhodovať o jeho nároku, ktorý žalobca rozporoval, za jeho účasti,
t.j. za účasti subjektu o nároku ktorého sa rozhoduje. Odvolací súd prejednal a rozhodoval aj o nároku
na náhradu trov konania vo vzťahu k Občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov
(vedľajší účastník na strane žalovanej do 30. 06. 2016), aj keď nová úprava v CSP daný typ vedľajšieho
účastníka už neupravuje, keď v súlade s Čl. 3, 4 CSP toto je v súlade s princípom spravodlivosti,

rozhodnutie musí sledovať rozumné usporiadanie procesných vzťahov. O trovách Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa v odvolacom konaní rozhodol odvolací súd aplikujúc § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu neúspešný, a preto Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Názor odvolacieho súdu je súladný aj

s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uvedeným v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/181/2015, v
ktorom najvyšší súd pokračoval v konaní s vedľajším účastníkom podľa § 93 ods. 1 OSP.

26. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).