Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 10, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/44/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117221812
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117221812.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobkyne: J. C. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P. E. X, XXX XX G., právne zastúpenej: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sov. hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 824 96 Bratislava, právne zastúpeného JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., advokátska kancelária, so
sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie 1.096,14 eur, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 9Csp/249/2017-38 zo dňa 22.01.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.096,14 eur do 3
dníodprávoplatnostirozsudkuazaviazalžalovanéhozaplatiťžalobcovináhradutrovkonania.Rozsudok
odôvodnil tým, že žalobou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia peňažného zadosťučinenia
vo výške 1.096, 14 eur. Súd uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Prešov 11C/56/2016 bol žalovaný
zaviazaný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 1.096, 14 eur a došlo k vyhláseniu
neprijateľných zmluvných podmienok v úverovej zmluve vypracovanej žalovaným. Súd poukázal na

ust. § 3 ods. 5 zákona 250/2007 Z.z. a uviedol, že zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu
spotrebiteľského práva, ktoré bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Pre aplikáciu § 3 ods. 5 zákona
250/2007 Z.z. stačí, ak porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom a osobitnými predpismi
je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu bez toho, aby ujma nastala alebo čo len hrozila. Ak bola
spôsobilosť porušenia práva preukázaná, tak základ nároku je daný. Primerané finančné zadosťučinenie
má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa
od nekalého konania. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 3 ods. 5 zákona na ochranu

spotrebiteľa môže zodpovedať až finančnej ujme, ktorá spotrebiteľovi hrozila. Poukázal, že doslovné
znenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa zvádza k tomu, že porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej zákonom 250/2007 Z.z. a osobitnými predpismi sa musí udiať kumulatívne, ale iba jazykový
výklad k správnemu výkladu právnej normy nestačí. Prvoinštančný súd má teda za to, že cieľom
zákonodarcu nebolo obmedziť počet prípadov, v ktorých sa spotrebiteľ môže domáhať primeraného
finančného zadosťučinenia, práve naopak, a preto v citovanej právnej norme spojku „a“ je potrebné
vykladať vo význame „alebo“. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 251 CSP a § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, a to v celom rozsahu.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol. Uviedol, že rozsudok neobsahuje žiadne
dokázané skutočnosti, na základe ktorých súd prvej inštancie dospel k vzniku nároku na primeranéfinančné zadosťučinenie. Súd neuvádza žiadny dôvod vyplývajúci z dokazovania, ktorý zvážil, a na
základe ktorého dospel k záveru, že výška 1.096,14 eur je výškou tohto nároku. Z vykonaného
dokazovania dôvody výšky priznaného nároku nie je možné zistiť. V odôvodnení sa jednoducho

nenachádzajú a nedá sa ani posúdiť, na základe čoho súd prvej inštancie vôbec rozhodol. Súd prvej
inštancie poukázal na to, že nie je možné sa držať jazykového výkladu právnej normy § 3 ods. 5 zákona
250/2007 Z.z., v rozsudku neuvádza jej iný, ktorý by bol asi rozširujúci oproti zneniu právnej normy.
Chýba označenie základných dôvodov a samotný výklad, ktorý prijal konajúci súd. Poukázal na potrebu
rozsudok riadne odôvodniť.

3. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne
zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Z

rozsudku vyplýva, že súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného z rozsudku Okresného súdu
Prešov 11C/56/2016, ktorým bol žalovaný zaviazaný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie a
došlo k vyhláseniu neprijateľných zmluvných podmienok v úverovej zmluve vypracovanej žalovaným.
Tento rozsudok dostatočným spôsobom preukazuje to, čo súd prvej inštancie ďalej uvádza, že bolo
preukázané porušenie spotrebiteľského práva zo strany žalovaného, ktoré bolo spôsobilé privodiť

ujmu spotrebiteľovi. Aj vyhlásenie neprijateľných zmluvných podmienok aj uloženie povinnosti vydať
bezdôvodné obohatenie signalizuje, že žalovaný porušil právo na ochranu spotrebiteľa a toto porušenie
bolo spôsobilé privodiť žalobkyni ujmu. Súd prvej inštancie uviedol aj úvahu, ktorou sa spravoval
pri stanovovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia, keď okrem iného uviedol, že výška
nemajetkovej ujmy môže zodpovedať až výške finančnej ujmy, ktorá spotrebiteľovi hrozila. V danom

prípade zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.096,14 eur, teda ujmy, ktorá žalobkyni reálne vznikla
a na zaplatenie ktorej bol žalovaný zaviazaný rozsudkom 11C/56/2016, jeho rozhodnutie je teda plne
preskúmateľné. Súd prvej inštancie sa vyjadril aj k výkladu stanovenia § 5 ods. 3 zákona 250/2007 Z.z.,
keď uviedol, že správny výklad tohto ustanovenia je, že spotrebiteľ má právo na primerané finančné
zadosťučinenie vtedy, ak na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej

zákonom250/2007Z.z.aleboosobitnýmipredpisminaochranuspotrebiteľa.Odvolacísúdsastotožňuje,
že toto ustanovenie naozaj nemožno vykladať tak, že musí byť súčasne preukázané porušenie práva
alebo povinnosti ust. zákonom 250/2007 Z.z. a osobitnými predpismi, v takomto prípade by nedošlo k
naplneniu účelu tohto zákona. Vecne správny je aj výrok o trovách konania, ktorý zodpovedá výsledku
konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa § 387 ods.

1 CSP.

5. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP
a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, ktorej trovy odvolacieho konania
nevznikli. Neúspešný žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Preto odvolací súd

rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.