Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 20, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/412/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6313212590
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6313212590.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a
sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu Q.. M. F., nar. XX.X.XXXX,
trvalým pobytom M. XX, XXX XX A., zastúpeného JUDr. Petrom Šramkom, advokát so sídlom Štúrova
51, 977 01 Brezno, proti žalovaným 1/ Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom B. X, XXX XX A. a 2/ P.
R., trvalým pobytom M. XX, XXX XX A., o zaplatenie 1.603,04 Eur s príslušenstvom, o vzájomnej žalobe

žalovaného 1/ o ochranu osobnosti a o zaplatenie 4.060,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 4C/400/2013-398 zo dňa 30. júna 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu zamietol (I. výrok) a vo výroku o nároku
na svedočné (III. výrok) p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania (II. výrok) z r u š u j e a vec
mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Brezno (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 30. júna
2017 žalobu zamietol (I. výrok) a rozhodol, že žalovaný 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov konania
voči žalobcovi v rozsahu 100 % (II. výrok). Svedkyni M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, A.
priznal nárok na svedočné voči žalobcovi v rozsahu 100 % (III. výrok). Vzájomnú žalobu žalovaného 1/
doručenú okresnému súdu dňa 11.01.2016, ktorou sa domáhal voči žalobcovi verejného ospravedlnenia
vylúčil na samostatné konanie (IV. výrok) a vzájomnú žalobu žalovaného 1/ o zaplatenie sumy 4.060,-

Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.11.2016 do zaplatenia od žalobcu vylúčil
na samostatné konanie (V. výrok).

1.1. Z dôvodov rozsudku vyplýva, že žalobca sa ako bezpodielový spoluvlastník bytu v bytovom
dome M. XX v A. vykonávajúci aj funkciu zástupcu domu žalobou podanou dňa 25.11.2013 pôvodne
len voči žalovanému 1/ domáhal uloženia povinnosti uhradiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov
v bytovom dome M. XX Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov JUST, IČO: 37 898

485, Sládkovičova 9, Brezno, na účet FPÚaO Bytového domu M. XX vedený v Prima banka, a. s. č.ú.
XXXXXXXXXX/XXXX sumu 874,70 € s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 565,70
€ od 01.01.2011 do zaplatenia, zo sumy 300,- € od 07.06.2012 do zaplatenia a zo sumy 9,- € od
01.01.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu zdôvodnil tým, že žalovaný 1/ ako predseda
Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov JUST, B. 9, A., IČO: 37 898 485, zabezpečoval
koncom roku 2010 rekonštrukciu dvoch elektrických rozvádzačov týkajúcich sa spoločných častí v

bytovom dome M. XX a s tým súvisiacu výmenu napr. nevyhovujúcich poistiek za vyhovujúce ističe.
Jeden z rozvádzačov bol však spoločný s bytom č. 1, a teda časť nákladov súvisiacich s výmenou
tohto rozvádzača mal znášať vlastník tohto bytu a zostávajúca časť nákladov mala byť hradená zfondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu. Druhý rozvádzač bol spoločný s ďalším bytovým
domom spoločenstva - bytovým domom R. XX a náklady na jeho výmenu mali byť hradené z fondu
prevádzky, údržby a opráv obidvoch bytových domov rovnakým dielom. Zmluva s dodávateľom mala

byť uzatvorená žalovaným 1/ ako predsedom spoločenstva tak, že všetky náklady budú zúčtované z
fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu M. XX, kde sa rozvádzače nachádzali, ale dodávateľ
vo faktúre špecifikuje, ktoré náklady sa týkajú bytu č. 1, ktoré spoločných častí a zariadení bytového
domu M. XX a ktoré bytového domu R. XX. Vychádzajúc z cenovej ponuky dodávateľa mal žalovaný
1/ zabezpečiť, aby suma 474,62 € bola vyfakturovaná priamo vlastníkovi bytu č. 1, alebo ak aj bola

uhradená z fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu M. XX, aby ju vlastník bytu č. 1 uhradil
následne do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu M. XX. Žalovaný 1/ mal tiež zabezpečiť,
aby bola suma 91,08 € bola vyfakturovaná spoločenstvu priamo na bytový dom R. XX a následne aj
zúčtovaná priamo z fondu prevádzky, údržby a opráv tohto bytového domu, alebo ak aj bola uhradená
z fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu M. XX, aby bola následne preúčtovaná z fondu
prevádzky, údržby a opráv bytového domu R. XX do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu M.

XX. Schôdza bytového domu M. XX poverila žalobcu uznesením č. 2/1/2003/2013 zo dňa 20.03.2013,
aby vec preveril a zabezpečil nápravu. Žalovaný 1/ ako predseda spoločenstva vybral dňa 07.06.2012
z účtu fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu M. XX sumu 300,- € v hotovosti bez vedomia
a prerokovania so zástupcom domu, čo je v rozpore so zmluvou o spoločenstve. Taktiež ako predseda
spoločenstva prevádzal z účtu fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu M. XX aj z účtov fondu

prevádzky,údržbyaoprávostatnýchbytovýchdomovodroku2010každoročnesumu3,-€naúčetfondu
prevádzky, údržby a opráv bytového domu B. X za účelom úhrady nákladov na svietenie v zasadačke
spoločenstva nachádzajúcej sa v uvedenom bytovom dome, čo je v rozpore so zákonom určeným
účelom použitia fondu prevádzky, údržby a opráv. V rozpore so zákonom určeným účelom použitia
fondu prevádzky, údržby a opráv žalovaný 1/ prevádzal z tohto fondu financie na účet administratívneho

fondu spoločenstva na úhradu nákladov spojených s administratívnymi výdajmi spoločenstva, t. j. so
správou spoločenstva, z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na administratívnom účte. Takýmto
nakladaním s financiami žalovaný 1/ spôsobil aj žalobcovi škodu.

1.2. Okresný súd po čiastočnom späťvzatí žaloby uznesením č.k. 4C/400/2013-86 zo dňa 10.12.2014

zastavil konanie o zaplatenie istiny 62,66 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy
62,66 € od 01.01.2011 do zaplatenia, ako aj o zaplatenie sumy 9,- € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,5 % ročne zo sumy 9,- € od 01.01.2012 do zaplatenia.

1.3. Uznesením č.k. 4C/400/2013-135 zo dňa 21.04.2015 v spojení s opravným uznesením č.k.

4C/400/2013-271 zo dňa 26.04.2017 okresný súd pripustil, aby do konania vstúpila ako žalovaná 2/
P. R., bytom M. XX, XXX XX A., a zároveň pripustil zmenu žaloby tak, že 1. Žalovaný 1/ je povinný
zaplatiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v Bytovom dome M. XX, Spoločenstva vlastníkov
bytov a nebytových priestorov JUST, IČO: 37 898 485, M. XX, A., na účet FPÚaO Bytového domu
M. XX, vedený v banke PRIMA Banka, a. s., Bratislava, pobočka Brezno, č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX

sumu 803,04 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 503,04 € od 01.01.2011 do
zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 300,- € od 07.06.2011 do zaplatenia.
2. Žalovaný 1/ a žalovaná 2/ sú povinní zaplatiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v Bytovom
dome M. XX, Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov JUST, IČO: 37 898 485, M. XX,
A., na účet FPÚaO Bytového domu M. XX, vedený v banke PRIMA Banka, a.s., Bratislava, pobočka

Brezno, č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX sumu 800,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 200,- € od 27.07.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 300,- €
od 20.05.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 300,- € od 20.02.2014
do zaplatenia, pričom v rozsahu splnenia si povinnosti zaplatiť jedným zo žalovaných zaniká povinnosť
zaplatiť druhému žalovanému. 3. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní nahradiť žalobcovi trovy konania.

1.3.1. Žalobca v „Návrhu na pristúpenie ďalšieho účastníka konania na strane odporcu a rozšírenie
žaloby“ uviedol, že žalovaný 1/ na plynovú revíziu vybral v hotovosti 300,- € aj v roku 2013, ako aj v roku
2014.Osudtýchtopeňazíjetakýistýakojepopísanývsúvislostisvýberomsumy300,-€zarevíziuplynu
v roku 2012, ktorá je predmetom doterajšej žaloby. Zdôraznil, že za revíziu plynu žalovaný 1/ uhradil

aj v mesiaci november 2011 sumu 4.080,- €. Podľa vyhlášky č. 508/2009 Z .z. sa pritom revízia plynu
vyžaduje len raz za 3 roky. Z uvedeného dôvodu preto rozšíril žalobu o sumu 2 x 300,- € , t.j. o sumu
600,- €. Žalovaná 2/ bola predsedníčkou dozornej rady, ktorá si podľa žalobcu riadne neplnila svoje
povinnosti, keď vlastníkov bytov neupozornila na nehospodárne a neoprávnené nakladanie s peniazmizo strany žalovaného 1/ napriek upozorneniu na podozrivé výbery súm v hotovosti žalobcom listom zo
dňa04.10.2013.Odmarca2013,kedysažalovaný1/vzdalfunkciepredseduspoločenstvadonovembra
2013, kedy sa žalovaný 1/ dal znovu zvoliť do tejto funkcie, mala Y. R. vykonávať aj funkciu predsedu

spoločenstva. Preto žalobca rozšíril žalobu v bode 2. o žalovanú 2/, pričom zodpovednosť za vzniknutú
škodu vyvodzoval z ust. § 420 v spojení s § 725 Občianskeho zákonníka.

1.3.2. Predmetom konania teda bola náhrada škody vo výške 803,04 € od žalovaného 1/, ktorú mal
spôsobiť ako vtedajší predseda Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov JUST v zmysle

§ 7c ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov porušením svojich povinností alebo prekročením svojich právomocí. Zároveň sa žalobca od
oboch žalovaných, t. j. od žalovaného 1/ ako predsedu Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových
priestorov JUST a od žalovanej 2/ ako predsedníčky Rady Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových
priestorov JUST domáhal náhrady škody vo výške spolu 800,- €, a to voči žalovanému 1/ v zmysle §
7c ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. tvrdiac, že ju spôsobil ako predseda spoločenstva vlastníkom bytov

a nebytových priestorov v bytovom dome M. XX, A. porušením jeho povinností alebo prekročením jeho
právomocí, a voči žalovanej 2/ v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka tvrdiac, že žalovaná 2/
ako predsedníčka Rady spoločenstva spôsobila vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome M. XX, A. škodu porušením jej povinností, ktoré si ako dozorný orgán riadne neplnila.

1.4. Žalovaný 1/ vo vyjadrení zo dňa 06.06.2014 odkázal na pripojenú zápisnicu z 12. riadneho
zhromaždenia spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov JUST zo dňa 29.07.2013, podľa
ktorej žalobca vedel dôvod výberu sumy 300,-€ z účtu fondu opráv M. XX v júli 2011, nie v júli 2012.
Predložil aj Zápis č. 1/2011 zo zasadnutia zástupcov domov spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových
priestorov JUST zo dňa 31.08.2011, ktorý potvrdzuje, že žaloba bola podaná úmyselne s cieľom jednak

obohatiť sám seba a hlavne diskreditovať, ohovárať a poškodiť predsedu spoločenstva.

1.5. Žalovaná 2/ vo vyjadrení zo dňa 28.12.2015 uviedla, že predseda spoločenstva oznámil
na zasadnutí rady, že do konca roku 2010 musí byť vykonaná rekonštrukcia elektrických rozvodov
spoločných častí domov. Hneď začiatkom roku 2010 sa tým začali zaoberať a následne po schválení

rady a zástupcov domov bolo predložené predsedovi spoločenstva na schválenie predložiť toto
zhromaždeniu, čo aj bolo na 9. zhromaždení dňa 14.05.2010 schválené. Na tomto zhromaždení bolo
schválené, že celá rekonštrukcia elektrických rozvodov bude hradená z účtov fondu opráv jednotlivých
domov. Po schválení zhromaždením zástupca bytového domu M. 10 začal na zasadnutiach rady trvať
na tom, že vykonanie opráv elektroinštalácie pre tento bytový dom zabezpečí on. Toto uvádzal aj na

pravidelných zasadnutiach rady, ktoré sa konali minimálne 1 krát do mesiaca; nikdy nechcel uviesť
termínvykonania.Napriektomu,žemubolopakovaneradouurčovanýtermínsplneniaopráv,nepredložil
ponuku ani do konca novembra. Taktiež mu bolo radou navrhnuté, aby prizval na domovú schôdzu
M. XX predsedníčku rady a predsedu spoločenstva, aby sa všetci v tomto dome vyjadrili, či súhlasia
s tým, aby sa v ich dome nič nerobilo - elektrická inštalácia a vchodové dvere. Žalobca opakovane

neprizval zástupcov spoločenstva a nič nepredložil. Keďže hrozilo, že revízie nebudú vykonané do
konca roka 2010, predseda spoločenstva rade navrhol, že v tomto prípade musí revíziu zabezpečiť
sám, čo rada aj schválila. Po vykonaní rekonštrukcie boli predložené každému zástupcovi domu na
rade revízne správy s faktúrami a rozpisom vykonaných prác, ktoré boli po odsúhlasení vlastníkov
bytov predsedom spoločenstva vyplatené. Nie je to pravda, že žalobca o tomto nemal vedomosť, lebo

predseda spoločenstva každý mesiac predkladal rade výpisy z fondových účtov jednotlivých domov.
Zasadnutie rady v roku 2011 nebolo vykonané až v auguste, ako tvrdí žalobca, pretože rada zasadala
pravidelne každý mesiac v zmysle článku VI. ods. 7 v tom čase platnej zmluvy o spoločenstve.
K vyplateniu faktúr uviedla, že faktúry predseda predkladal na schôdzach zástupcov domov, každý
zástupca mal možnosť si faktúru prezrieť a po odsúhlasení v príslušnom dome faktúry vyplatil a

zástupca domu dostal kópiu faktúry. Ak sa faktúra týkala iba niektorého domu, bola zmluva o dielo
dohodnutá na požiadavku zástupcu domu v prvom rade s predsedom spoločenstva a po vykonaní
diela a odsúhlasení na schôdzi príslušného domu faktúru predseda vyplatil. Jediný žalobca mal s
týmto postupom problém. Predseda spoločenstva nevyberal peniaze v hotovosti z účtov bez vedomia
zástupcov domov a nikto nemal výhrady voči takémuto systému. Bolo to na revíziu plynových zariadení,

odsúhlasenú na zhromaždení. O uhradení boli informovaní na schôdzi rady a zástupcov domov. Hovorilo
sa o tom aj na ďalších schôdzach a žalobca o tom dobre vedel. Revízie plynových zariadení boli
vykonávané na základe zákona o energetike pravidelne, čo bolo na zhromaždeniach predkladané
aj odsúhlasované. Pri revízii plynového zariadenia sa zistilo, že regulačná stanica M. XX, XX a XXmala prasknutý ventil, čo by mohlo dopadnúť katastrofálne. Žalobca v spoločenstve robil na vlastníkov
nátlak a súhlasil iba s takým konaním, ktoré chcel on, aj keď vlastníci bytov tak hlasovať nechceli.
Povedal, že ktorí budú hlasovať proti, budú pozývaní na súd, aby tam vysvetlili, prečo tak urobili (11.

zhromaždenie konané dňa 08.06.2012). Svedčí o tom aj tá skutočnosť, že na 10. zhromaždení konanom
dňa 26.05.2011 žalobca nebol zvolený do rady a v roku 2014 vlastníci bytových domov M. XX, XX, XX,
XX, XX, XX, XX a B. B., čo je X vchodov z pôvodných 10 vchodov, vystúpili zo spoločenstva na 15.
zhromaždení konanom 07.07.2014. Žalobca robil nátlak aj na radu ju žaluje, lebo dala na neho trestné
oznámenie.

1.6. Súd prvej inštancie po vykonaní rozsiahleho dokazovania (zahŕňajúceho o.i. aj obsiahle
mnohonásobné písomné a ústne vyjadrenia strán sporu uvedené aj v odôvodnení jeho rozsudku) a po
citácii § 6 ods. 1, § 7 ods. 1, § 7b ods. 4, §7c ods. 1 písm. a) - d), ods. 2, 4, 5, 9, § 9 ods. 4, § 14 ods.
8 piata veta zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov (ďalej iba „zákon o vlastníctve bytov“), § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, 3, § 443 Občianskeho

zákonníka (ďalej aj „OZ“), § 9 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. d) vyhl. č. 508/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú
podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými,
zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za
vyhradené technické zariadenia dospel k záveru o zamietnutí nedôvodnej žaloby.

1.7. Okresný súd konštatoval, že pri posudzovaní zodpovednosti predsedu spoločenstva sa uplatnia
všetky všeobecné predpoklady zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho zákonníka (protiprávny
úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a zavinenie).
Základným špeciálnym predpokladom vzniku zodpovednosti predsedu spoločenstva podľa § 7c ods. 4
zák. č. 182/93 Z. z. je porušenie jeho povinností alebo prekročenie jeho právomocí, ktoré mu vyplývajú

zo zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (§ 7c ods. 2, § 7 ods. 8, § 7d ods. 3, §
5 ods. 2, § 7c ods. 7), z iných právnych predpisov vzťahujúcich sa na správu domu, zo zmluvy o
spoločenstve alebo stanov spoločenstva. Medzi ďalšie jeho povinností patrí aj vykonávanie správy
majetkuvlastníkov,sledovanieúhradzaplnenia,vykonávaniebankovýchoperácií,zabezpečenieúdržby
a opráv spoločných častí a zariadení v dome, zabezpečenie revíznych správ atď.. Okresný súd mal

preukázané, že žalovaný 1/ pôsobil ako predseda Spoločenstva „JUST“, IČO: 37898485, so sídlom M.
XX, XXX XX A. od 17.03.2008 do 23.09.2014. Nárok na náhradu škody uplatnený voči žalovanému 1/
pozostával z viacerých čiastkových nárokov, ktoré v ďalšej časti odôvodnenia okresný súd podrobne
analyzoval (v odsekoch 129 -132).

1.7.1. Prvým čiastkovým nárokom uplatneným žalobcom bola suma 503,04 € ako náhrada škody
spôsobenej riadnym nezúčtovaním prác spojených s rekonštrukciou elektriny v bytovom dome M. XX,
A.. Okresný súd v tejto časti žalobu zamietol pre nepreukázanie porušenia povinností a prekročenia
právomocí žalovaným 1/, čím nie je daná jeho zodpovednosť. Žalovaný 1/ podľa žalobcu sumu
503,04 € uhradil za rekonštrukciu dvoch elektrických rozvádzačov týkajúcich sa spoločných častí v

bytovom dome M. XX z fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu M. XX, A. neoprávnene,
pretože časť nákladov mal znášať vlastník bytu č. 1 zo svojho a časť mali znášať bytové domy M.
XX a R. XX rovnakým dielom. Okresný súd v odseku 130 odôvodnenia rozsudku uviedol, že podľa
výsledkov dokazovania zhromaždenie ako orgán spoločenstva JUST rozhodujúci o použití prostriedkov
fondu prevádzky, údržby a opráv podľa § 7c zákona č. 182/1993 Z. z. schválilo použitie fondu

prevádzky, údržby a opráv od 01.06.2010 do 01.06.2011 okrem iného aj na vykonanie preloženia
elektrických rozvodov a elektroskriniek vo vchodoch a vykonanie revízie elektrorozvodov (do konca
roka 2010). Žalovaný 1/ postupom v zmysle uznesenia schváleného zhromaždením neporušil svoje
povinnostianineprekročilprávomocpredseduspoločenstva.Vzhľadomnanepreukázaniepredpokladov
zodpovednosti žalovaného 1/ ako predsedu spoločenstva za škodu sa okresný súd nezaoberal

námietkou premlčania vznesenou žalovaným 1/ v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka.

1.7.2. K požadovanej náhrade škody 300,- €, ktorá mala vzniknúť v súvislosti s revíziou plynu v roku
2011 v bytovom dome M. XX, A. mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 09.06.2011 vystavil H. A.
- ZORO spoločenstvu JUST faktúru č. 47/011 na sumu 1.500,- € z dôvodu vykonania odbornej skúšky

plynových zariadení v objekte B. 9, M. XX-XX a v rovnaký deň 09.06.2011 vystavil FED-REAL, s. r. o.
spoločenstvu JUST faktúru č. 36/011 na sumu 1.500,- € z dôvodu odbornej skúšky plynových zariadení v
objekte B. 9, M. XX-XX; k tomu boli vystavené príjmové pokladničné doklady o vyplatení uvedených súm
v hotovosti. Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov JUST na 10. riadnom zhromaždeníkonanom dňa 26.05.2011 schválilo uznesením č. 16/26.V.2011 použitie fondu prevádzky, údržby a opráv
od 01.06.2011 do 31.05.2012, a to v priebehu roku 2011 na vykonanie revízie plynových rozvodov,
stúpačiek a plynových regulátorov. K júnu 2011 bola vypracovaná správa o odbornej skúške plynových

zariadení v zmysle vyhl. č. 508/2009 Z. z. na druh zariadenia pod písm. g) a h). Žalovaný 1/ vybral
sumu 300,- € v hotovosti z účtu fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu M. XX, A.. Žalobca
tvrdil, že žalovaný 1/ nakladal s peniazmi fondu prevádzky, údržby a opráv nehospodárne, pretože do
roku 2010 revízie regulačných staníc plynu zabezpečoval za cenu 500,- € pre všetky bytové domy v
spoločenstve a potom už za cenu 3.000,- € bez zmeny dodávateľa. Okresný súd k žalobcovmu poukazu

na vysokú cenu revízie zdôraznil najmä záver znaleckého posudku č. 176/2016 zo dňa 22.08.2016
Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, podľa ktorého bola cena prác odbornej skúšky
a odbornej prehliadky stanovená v cenníku Cenekon riešiacom revíznu činnosť hodinovými zúčtovacími
sadzbami v triedení podľa náročnosti. Revízie sú ako práce patriace medzi najnáročnejšie na odbornosť
zaradené v triede 4. Sadzba je podľa dĺžky trvania práce. V cenníku Cenekon pre rok 2007 a následne
bolarevíznačinnosťpopísanátakistoakovcenníkuCenekon2016/2,alevýškasadziebbolaponechaná

na dohodu strán. Okresný súd potom konštatoval, že stanovenie ceny za odborné prehliadky a odborné
skúšky je otázkou ponuky a dopytu. Žalovanému 1/ ako štatutárovi spoločenstva JUST prináležalo
dohodnúť sa s N. A. na cene, preto mu v tejto súvislosti nebolo preukázané porušenie povinností
alebo prekročenie právomoci predsedu spoločenstva. Aktuálne cenové ponuky revízií plynu, na ktoré
poukazoval žalobca nepreukazujú ceny, za ktoré bolo možné zabezpečiť revízie plynu v žalovanom

období. Za nezákonný spôsob nakladania s peňažnými prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv
žalovaným 1/ žalobca považoval aj ich výber z účtu fondu v hotovosti alebo ich prevod na centrálny
účet spoločenstva a ich výber v hotovosti. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pokiaľ aj žalovaný
1/ vykonával výbery v hotovosti za účelom úhrady vykonaných revízií plynu, neodporovalo to zmluve o
spoločenstve. Nezákonnosť konania žalovaného 1/ žalobca odôvodňoval tvrdeným porušením čl. XIII.

ods. 8 druhej vety zmluvy o spoločenstve. Okresný súd k tomuto tvrdeniu žalobcu uviedol, že rada
spoločenstvaJUSTuznesenímč.01/2010z20.05.2010schválilapravidloouskutočňovanírevíziíjednou
firmou, ktorá je už oboznámená so stavom domov spoločenstva, len v prípade vážnych nedostatkov sa
obrátiť výberovým konaním na inú revíznu spoločnosť. V danom prípade ide podľa okresného súdu o
prípad uvedený v čl. XIII. ods. 8 tretej vete, kedy nemuseli byť oslovení minimálne traja dodávatelia. V

roku 2011 boli finančné prostriedky z fondu prevádzky, údržby a opráv spoločenstva JUST použité aj
na výdavky spojené s nákladmi revízie plynu v bytových jednotkách spoločenstva JUST, čo potvrdzuje
aj list zo dňa 29.04.2015 od revízneho technika H. XXXX.V uznesení č. 16/26.V.2011 obsiahnutom v
zápisnici z 10. riadneho zhromaždenia spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov JUST zo
dňa 26.05.2011 nie sú bližšie špecifikované plynové rozvody (či ide o plynové rozvody domu alebo bytu),

ktoré mali podliehať revízii v roku 2011. Zhromaždenie rozhoduje o použití prostriedkov fondu prevádzky,
údržby a opráv podľa § 7c zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Pokiaľ žalovaný 1/
postupoval v zmysle uznesenia schváleného zhromaždením a dal vykonať aj revíziu plynových rozvodov
bytu, neporušil svoje povinnosti ani neprekročil svoju právomoc predsedu spoločenstva. Vzhľadom k
tomu, že ani v tejto časti neboli preukázané predpoklady zodpovednosti žalovaného 1/ ako predsedu

spoločenstva za škodu, okresný súd neskúmal námietku premlčania vznesenú žalovaným 1/.

1.7.3. Podľa okresného súdu (bod 132 odôvodnenia rozsudku) žalovaný 1/ z hľadiska požadovanej
náhradyškodyneporušilnijakúsvojupovinnosťanivovzťahukčiastkam200,-€a2x 300,-€vyplateným
v súvislosti s revíziou plynu v rokoch 2012 - 2014 v bytovom dome M. XX, A.. V súvislosti s revíziou

plynu v roku 2012 vystavil H. A. - ZORO spoločenstvu JUST dňa 27.07.2012 faktúru č. 30/012 na sumu
2.000,- € z dôvodu odbornej skúšky plynových zariadení, údržby a opravy v regulačných staniciach
plynu; uvedená suma bola zaplatená v hotovosti. K júlu 2012 bola vypracovaná aj správa o odbornej
skúške plynových zariadení v zmysle vyhl. č. 508/2009 Z. z. na druh zariadenia pod písm. f). Žalovaný
1/ previedol sumu 200,- € z účtu fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu M. XX, A. na hlavný

účet spoločenstva JUST, z ktorého následne vybral sumu 2.000,- € v hotovosti. Dňa 22.05.2013 vystavil
H. A. - ZORO spoločenstvu JUST faktúru č. 40/013 na sumu 1.500,- € z dôvodu odbornej skúšky,
údržby a opravy plynových zariadení regulačných staníc plynu a v rovnaký deň, teda dňa 22.05.2013
vystavil FED-REAL, s. r. o. spoločenstvu JUST faktúru č. 40/013 na 1.500,- € z dôvodu odbornej
skúšky, údržby a opravy plynových zariadení regulačných staníc plynu; podľa príjmových pokladničných

dokladov boli uvedené sumy vyplatené v hotovosti. K máju 2013 bola vypracovaná správa o odbornej
skúške plynových zariadení v zmysle vyhl. č. 508/2009 Z. z. na druh zariadenia pod písm. f). Žalovaný
1/ previedol sumu 300,- € z účtu fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu M. XX, A. na hlavný
účet spoločenstva JUST, z ktorého následne vybral 3.000,- € v hotovosti. Dňa 20.02.2014 vystavil H.A. - ZORO spoločenstvu JUST faktúru č. 27/014 na sumu 1.500,- € z dôvodu odbornej skúšky, údržby
a opravy spodných rozvodov plynu a plynových zariadení regulačných staníc plynu a dňa 20.02.2014
vystavil aj FED-REAL, s. r. o. spoločenstvu JUST faktúru č. 6/014 na sumu 1.500,- € z dôvodu odbornej

skúšky, údržby a opravy spodných rozvodov plynu a plynových zariadení regulačných staníc plynu;
podľa príjmových pokladničných dokladov boli uvedené sumy zaplatené v hotovosti. Správa o odbornej
skúške plynových zariadení v zmysle vyhlášky č. 508/2009 Z. z. na druh zariadenia pod písm. f) bola
vyhotovená k februáru 2014. Žalovaný 1/ previedol sumu 300,- € z účtu fondu prevádzky, údržby a
opráv bytového domu M. XX, A. na hlavný účet Spoločenstva JUST a z neho následne vybral sumu

3.000,- € v hotovosti. Žalobca aj v týchto vytýkal žalovanému 1/ nehospodárne a nezákonné nakladanie
s peniazmi fondu prevádzky, údržby a opráv. Pri tvrdenom porušení čl. XIII. ods. 8 druhej vety zmluvy
o spoločenstve okresný súd vyhodnotil dôkaznú situáciu obdobne ako pri revízii plynu v roku 2011.
K žalobcovej námietke vysokých cien za plynové revízie za roky 2012 - 2014 okresný súd poukázal
na závery znaleckého posudku č. 176/2016 zo dňa 22.08.2016 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity v Žiline aj na to, že vo faktúrach za roky 2012, 2013 a 2014 sú zarátané aj opravy. K

žalobcovmu tvrdeniu o porušení povinností žalovaným 1/ ako predsedom spoločenstva tým, že odborná
skúška plynového zariadenia bola vykonaná každý rok aj napriek prílohe č. 10 vyhl. č. 508/2009 Z.
z., podľa ktorej sa má vykonávať iba každé tri roky okresný súd uviedol, že revízny technik H. A.
pod obchodnými menami H. A. - ZORO a FED-REAL, s.r.o. vykonával odborné skúšky regulačných
staníc plynu slúžiacich na dodávku plynu do jednotlivých bytových domov spoločenstva JUST každý

rok od roku 2008 do roku 2014. V správach o odborných skúškach plynového zariadenia od H. A.
sa nachádzajú odporúčania vykonať odbornú prehliadku 1-krát za rok. Súd prvej inštancie prihliadol
predovšetkým na závery znaleckého posudku č. 176/2016 zo dňa 22.08.2016 vypracovaného Ústavom
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, podľa ktorého revízny technik vychádzal pri realizácii
odbornej prehliadky a odbornej skúšky z reálneho stavu plynových zariadení v bytových objektoch

bytového domu spoločenstva JUST. Odborný pracovník - revízny technik sa pri a po realizácii odbornej
skúšky a odbornej prehliadky musí rozhodnúť ako vyhodnotí plynové zariadenie revidovaného obytného
objektu. Termíny realizácie odbornej prehliadky a odbornej skúšky vychádzali z reálneho technického
stavu plynových zariadení a vykonávaných meraní a skúšok, popísaných v správach o vykonaných
odborných prehliadkach a odborných skúškach. Revízny technik dodržal predpísané termíny odbornej

prehliadky a odbornej skúšky podľa platnej vyhlášky a jej prílohy počas rokov 2011-2014. Z uvedeného
teda vyplynulo, že aj keď vyhl. č. 508/2009 Z. z. v prílohe č. 10 určuje lehotu vykonania odborných
skúšok plynových zariadení raz za tri roky, v zmysle jej § 9 ods. 2 písm. d) sa kontrola stavu bezpečnosti
technického zariadenia vykonáva aj na základe posúdenia rizika. Zo znaleckého posudku vyplynulo,
že doba stanovenia najbližšej odbornej skúšky závisí na revíznom technikovi, ktorý sa rozhoduje aj na

základe technického stavu zariadenia. Žalovaný 1/ postupoval na odporúčanie revízneho technika. Zlý
úmysel v konaní žalovaného 1/ nemožno konštatovať, pretože konal aj z opatrnosti vzhľadom na vek
plynových zariadení. Zanedbateľná nie je skutočnosť, že v roku 2010 aj v roku 2013 bol zistený únik
plynu do ovzdušia z plynového potrubia bytových domov spoločenstva JUST. Žalovaný 1/ preto nekonal
v rozpore so zákonom, zmluvou o spoločenstve vlastníkov bytov, neprekročil právomoc predsedu

spoločenstva, ani neporušil povinnosti predsedu spoločenstva.

1.8. Žalovaná 2/ pôsobila ako predsedníčka rady spoločenstva JUST od roku 2011 do roku 2014.
Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nebolo preukázané porušenie jej právnej
povinnosti v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzhľadom k tomu, že neboli preukázané

predpoklady zodpovednosti za škodu žalovaného 1/. Navyše bolo 2014 kontrolu registratúry a kontrolu
účtovných operácií vedených pre spoločenstvo JUST. Konanie žalovanej 2/ v rozpore so zákonom alebo
so zmluvou o spoločenstve vlastníkov bytov nebolo preukázané.

1.9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 Civilného

sporového poriadku a žalovaným úspešným v konaní priznal nárok na náhradu trov konania voči
neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %, s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v nadväznosti na ich vyčíslenie úspešnou stranou.

1.10. Okresný súd vykonal dňa 11.11.2015 dokazovanie vypočutím svedkyne M. K., ktorá si uplatnila

svedočné. S odkazom na § 258 a na § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku jej súd priznal nárok
na svedočné voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške svedočného bude rozhodnuté
s poukazom na znenie ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.1.11. Vzájomnú žalobu žalovaného 1/ doručenú okresnému súdu dňa 11.01.2016, ktorou sa žalovaný 1/
domáhal od žalobcu verejného ospravedlnenia a vzájomnú žalobu žalovaného 1/ doručenú okresnému

súdudňa03.03.2017,ktorousiuplatnilzaplateniesumy4.060,-€spríslušenstvomodžalobcuakoškodu
nevykonávaním funkcie predsedu spoločenstva JUST Brezno za obdobie od 01.07.2014 do 31.10.2016
okresný súd vylúčil na samostatné konanie podľa § 147 Civilného sporového poriadku z dôvodu potreby
vykonania ďalšieho dokazovania presahujúceho rozsah dokazovania potrebný pre rozhodnutie o nároku
žalobcu.

2. Proti I., II. a III. výroku rozsudku okresného súdu podal žalobca (ďalej tiež „odvolateľ“) prostredníctvom
svojho právneho zástupcu odvolanie s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu
tak, že žalobe vyhovie, alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Odvolateľ tvrdil, že rozhodnutie súdu (zrejme mal na mysli konanie súdu) trpí vadami, ktoré
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, napadnutý výrok odvolateľ považuje za prekvapivý a odôvodnenie rozsudku za nedostatočné,
nepresvedčivé, a teda nepreskúmateľné.

2.1. Odvolateľ namietol nedodržanie procesného zákonného postupu okresným súdom v zmysle §

181 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pretože konajúca sudkyňa na pojednávaní dňa 11.11.2015
vyslovila predbežné právne posúdenie, ale bez korigovania predbežného právneho názoru prekvapivo
rozhodla inak, hoci podľa Civilného sporového poriadku bol súd povinný uviesť predbežné právne
posúdenie veci.

2.2. Po citácii § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolateľ vytkol nedostatok odôvodnenia
odsekov 130 až 132 a 136 rozsudku súdu prvej inštancie.

2.2.1.Vodôvodnenírozsudkusúduprvejinštanciepodľaodvolateľaabsentujeodôvodneniejehozáveru,
ktorý možno usúdiť, že použitie fondu prevádzky, údržby a opráv na veci súvisiace s bytom je po

schválení zhromaždením v súlade so zákonom, pričom došiel k záveru, bez riadneho zdôvodnenia, že
zhromaždenie príslušným uznesením schválilo použitie fondu aj na rekonštrukciu elektriny súvisiacu
s bytmi, nielen na rekonštrukciu elektriny súvisiacu so spoločnými časťami domu. Nevysporiadal sa s
tvrdením žalobcu, že v prípade schválenia takéhoto použitia fondu zhromaždením by uznesenie nebolo
záväzné pre predsedu spoločenstva pre rozpor so zákonom. Ak by predseda predložil na schválenie

zhromaždeniu použitie prostriedkov fondu a na rekonštrukciu elektriny súvisiacu s bytmi v rozpore so
zákonom, porušil by svoju povinnosť pri výkone svojej funkcie dodržiavať zákon, čo okresný súd nebral
do úvahy. Rovnako nebral do úvahy, že spoločenstvo JUST v uvedenom čase tvorilo 7 bytových domov,
z ktorých každý mal vlastný fond, o použití prostriedkov ktorého rozhodujú zo zákona len vlastníci
bytov v príslušnom bytovom dome, nie aj vlastníci bytov v ďalších bytových domoch, ako to akceptoval

okresný súd bez náležitého zdôvodnenia. Vlastníci bytového domu M. XX mali záujem len na vykonaní
rekonštrukcie súvisiacej so spoločnými časťami domu (elektrina) z dôvodu privysokej ceny ponúknutej
dodávateľom. Nakoľko v rámci tejto rekonštrukcie bolo nevyhnutné vykonať aj rekonštrukciu elektriny
súvisiacej s jedným bytom (rozvádzač, ktorý bolo potrebné vymeniť, bol spoločný s jedným bytom),
požadovali od dodávateľa prác v ponuke rozpis, ktoré položky sa týkajú spoločných častí a ktoré bytu

(za účelom ich uhradenia vlastníkom bytu).

2.2.2. K odseku 131 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie žalobca uviedol, že náklady na odbornú
skúšku rozvodov v byte a spotrebičov v byte nie je možné z dôvodu ich vlastníctva vlastníkmi bytov
hradiť z fondu. Okresnému súdu vytkol, že nezdôvodnil, že takéto použitie fondu nie je v rozpore so

zákonom,keďhoschválizhromaždenie.Zuzneseniazhromaždenia(bod1.3)č.16/26.V2011nevyplýva,
že sa prostriedky majú použiť aj na revíziu zariadení v bytoch. Okresný súd konštatoval, že v uznesení
nie je bližšie špecifikované, či revízii majú podliehať plynové rozvody domu alebo bytu, následne bez
ďalšieho odôvodnenia uviedol, že ide aj o revízie v bytoch. Súd prvej inštancie podľa odvolateľa nijako
nezdôvodnil záver, že rada spoločenstva ako kontrolný orgán môže meniť svojimi uzneseniami zmluvu

o spoločenstve, keď podľa § 7c ods. 9 písm. a) zákona č. 182/93 Z. z. je to výlučne v kompetencii
zhromaždenia. Okresný súd na obhajobu postupu rady (žalovaný 1/, ani žalovaná 2/ tento argument
nikdy použili) prezentoval názor, že jej uznesenie má oporu v článku XIII., ods. 8 tretej vety (výber z
troch dodávateľov nie je potrebný v odôvodnených prípadoch). Takéto uznesenie rady zobral okresnýsúd do úvahy za rozhodujúce bez náležitého zdôvodnenia. O tomto uznesení, schválenom len 5 dní po
tom, ako žalobca prestal byť členom rady, sa žalobca dozvedel až v súdnom konaní. Okresný súd sa
nevysporiadal s tvrdením žalobcov o porušení zmluvy o spoločenstve tým, že žalovaný 1/ neuzatvoril

s dodávateľom zmluvu v písomnom forme podľa článku XIII., ods. 8 poslednej vety ani s tvrdením,
že disponovať s fondom mohol len zástupca domu spolu s predsedom spoločenstva (článok XIII.,
ods. 5 zmluvy). Okresný súd bral zrejme do úvahy tvrdenie žalovaných, že v protokole o odovzdaní a
prevzatí písomností v spoločenstve nie je uvedené, že tieto písomné zmluvy chýbajú. Podľa žalobcu
sú však v protokole spísané veci, ktoré boli odovzdané, nie veci, ktoré odovzdané neboli. Pokiaľ je

zmluva vyhotovená v písomnej forme, základnou náležitosťou faktúry je číslo zmluvy, na čo okresný súd
neprihliadol. Odvolateľ nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie, že keď nie je stanovená cena
(revízie) v cenníku a tvorí sa dohodou strán, predseda spoločenstva dojednaním ceny za revízie 3.000,-
Eur oproti predchádzajúcej cene za predošlé roky 500,- Eur neporušil žiadne ustanovenia. Pri tomto
závere by žalovaný 1/ mohol dojednať aj absurdnú sumu napr. 1.000.000,- Eur. Predseda spoločenstva
pritom nesie zodpovednosť za hospodárne a účelné čerpanie z fondov. Akékoľvek platenie z fondov za

práce, ktorých cena nie je obvyklá znamená nehospodárne nakladanie, pokiaľ na to nie sú dôvody hodné
osobitného zreteľa. Okresný súd sa vôbec nezaoberal obvyklou cenou. Cenu preukázanú žalobcom v
roku 2010 a zistenú v súčasnosti okresný súd nebral do úvahy, nakoľko ide o iné obdobie ako roky 2011
až 2014. Uspokojil sa s neúspešným zistením cien od správcov bytových domov za roky 2011 až 2014,
ktorí odpovedali vyhýbavo. Okrem obdobia rokov 2011 až 2014 boli ceny predtým aj potom 500,- Eur,

alebo ani toľko. Vzostup ceny z roka na rok o 600 % a potom z roka na rok pokles o 600 % mohol nastať
len z dôvodu nehospodárneho konania žalovaného 1/ a jeho nedôslednej kontroly žalovanou 2/.

2.2.3. K odseku 132 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie odvolateľ uviedol, že v prípade súm
200,- Eur a 2 x 300,- Eur išlo o revízie v rokoch 2012, 2013 a 2014, a to o odborné skúšky regulačných

staníc plynu, umiestnených na vonkajšej stene budovy na vstupe plynových rozvodov do budovy, čo je
spoločné zariadenie bytového domu. Okresný súd dospel k záveru, že aj keď vyhláška hovorí o každých
troch rokoch revízie a v spore boli odborné skúšky robené každý rok, je to na posúdení technika, ako
často revízie doporučí vykonávať, keď išlo o staré bytové domy a staré plynové rozvody. Neprihliadol,
že oveľa pravdepodobnejšími dôvodmi odporúčania každoročného výkonu revízií bola ich lukratívna

cena (3.000,- €). Podľa odvolateľa skutočnosť, že išlo o staré domy a staré rozvody nehrala žiadnu
úlohu, nakoľko po ukončení funkcie predsedu spoločenstva žalovaným a odčlenení niektorých bytových
domov od spoločenstva v roku 2014 sa revízie novým správcom prestali robiť každý rok, robia sa len
každé 3 roky za podstatne menšie, t. j. obvyklé ceny po zaobstaraní ponuky od viacerých dodávateľov.
Na preukázanie tvrdenia, že len vďaka takto často vykonávaným revíziám boli zistené závady neboli

predložené doklady a neboli odovzdané ani pri odovzdaní agendy novému predsedovi spoločenstva
žalovanou 2/. Ani v tomto prípade sa podľa odvolateľa okresný súd nevysporiadal s tvrdením žalobcu
o porušení zmluvy o spoločenstve žalovaným 1/, ani s jeho tvrdením o nehospodárnom nakladaní s
prostriedkami fondu.

2.2.4. Odvolateľ namietol záver okresného súdu nepreukázaní predpokladov zodpovednosti za škodu
žalovaného 1/, ani žalovanej 2/ (odsek 136 odôvodnenia rozsudku okresného súdu). Ak predseda
spoločenstvapredložilnávrhnapoužitieprostriedkovfonduajnanákladyspojenésbytmi(podľažalobcu
v rozpore so zákonom) na prerokovanie rade, ktorá návrh na použitie fondu v rozpore so zákonom
nenamietala a ani na zhromaždení, zodpovednosť za takéto použitie fondu nesie aj žalovaná 2/, a to

nielen subsidiárne z titulu funkcie predsedníčky rady, ale v prípade sumy 300,- Eur za revízie v roku 2013
aj priamo, nakoľko v tom čase vykonávala aj funkciu predsedu spoločenstva, čo okresný súd nebral do
úvahy.

2.3. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď žalobu zamietol, dôkazy

nevyhodnotil objektívne, ale v prospech protistrany. Nevyhodnotil všetky dôkazy vo vzájomných
súvislostiach a vôbec nevyhodnotil dôkazy predložené žalobcom (napr. cenové ponuky iných
dodávateľov... a pod.). Citoval nález ÚS SR I.ÚS 114/08, alebo III.ÚS 169/2010, rozsudok NS SR sp.
zn. 8Sžo/12/2009, alebo uznesenie NS SR sp. zn. 4Obo/8/2010, 6Cdo/183/2011, alebo 6Cdo/139/2011,
týkajúce sa riadneho odôvodnenia rozhodnutia.

3. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca podával skreslené, nepravdivé výpovede
a keď mu nevychádzalo, rýchlo menil petit žaloby, nebral do úvahy závery orgánov činných v trestnom
konaní, ktoré sám inicioval. Bez odôvodnenia sa snažil spochybňovať aj závery znaleckého posudkuÚstavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 176/2016 z 22.08.2016. V odvolaní žalobca
neuviedol žiadne nové skutočnosti. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil. Výslovne uviedol, že si neuplatňuje

náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaná 2/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žalobca v priebehu súdneho konania neuznáva
závery orgánov činných v trestnom konaní, výpovede svedkov, znalecký posudok a iba opakuje svoje
závery. Okresný súd rozhodol vecne aj právne správne, navrhla potvrdenie jeho rozhodnutia odvolacím

súdom. Uviedla, že si neuplatňuje trovy odvolacieho konania.

5. Odvolateľ v replike uviedol, že vyjadrenia žalovaného 1/ a 2/ nie sú vyjadreniami k dôvodom odvolania,
ale iba všeobecným súhlasom s rozsudkom súdu prvej inštancie.

6. Žalovaný 1/ a žalovaná 2/ v duplikách uviedli, že žalobca v odvolaní neuvádza žiadne nové

skutočnosti, jeho vyjadrenia sú účelové.

7. Žalovaný 1/ podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 04.09.2017 zobral obidve vzájomné
žaloby v celom rozsahu späť. Žalobca so späťvzatím vzájomnej žaloby súhlasil, uplatnil si náhradu trov
konania 100 %.

8. Občianske súdne konanie bolo začaté za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky
súdny poriadok účinný do 30.06.2016. Od 01.07.2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový
poriadok v zmysle jeho prechodného ustanovenia § 470 ods. 1.

9. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359, § 362 Civilného sporového poriadku, ďalej tiež „C.s.p.“) krajský súd ako súd odvolací
(§ 34 C.s.p.) vec prejednal v rozsahu určenom ustanovením § 379 C.s.p., bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) C.s.p.. Z dôvodu, že odvolací súd je
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa pri posudzovaní sporu zaoberal len námietkami, uvedenými

v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého
rozhodnutia z hľadiska, či v konaní nedošlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.). Dospel k záveru, že odvolanie proti I. výroku o zamietnutí žaloby a proti
III. výroku o nároku na svedočné nie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu s poukazom na §
387 ods. 1, 2 C.s.p. v I. výroku a v III. výroku ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v zásade

stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil
skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie, logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade
s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p.. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom
na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobcu v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

10. Odvolací dôvod podľa § 365 písm. b) C.s.p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane sporu
realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu. Konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte
celého konania.

10.1. Inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods.
1 písm. d) C.s.p.) je procesná vada, ktorá nie je subsumovateľná pod ostatné odvolacie dôvody, pokiaľ
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. pochybenia pri vykonávaní dôkazov,
porušenie povinnosti viazanosti súdu iným rozhodnutím). Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť súdneho
rozhodnutia.

10.2. Odvolacie námietkytýkajúcesavádvskutkovýchzisteniachsúduprvejinštanciesamôžuprejaviť
v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm.
f) C.s.p.).
10.3. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1

Cdo222/2009zodňa26.februára2010).Nesprávnymprávnymposúdením(§365ods.1písm.h)C.s.p.)
sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá
v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne
posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikovalsprávnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil,
ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2 MCdo 4/2009).

10.4. Právo na spravodlivý súdny proces je ako základné právo strany súdneho konania garantované
tak Ústavou Slovenskej republiky (čl. 46 a nasl.), Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (čl. 6 ods. 1), ako i zákonmi Slovenskej republiky. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 09. decembra 1994), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T.
c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) i Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nález

z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/2003, z 27. júla 2011 sp. zn. III. ÚS 198/2011) sa za porušenie
práva na spravodlivé súdne konanie považuje i nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu (až na výnimky stanovené zákonom - viď napr. § 279 C.s.p.)
musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie. V súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. musí súd v odôvodnení
rozsudku podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozhodnutia, musí sa vyporiadať so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne

vysvetlený s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne
závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia.

11. Ustanovenie § 181 ods. 2 veta druhá Civilného sporového poriadku zakotvuje inštitút predbežného
právneho posúdenia veci. Sudca je povinný stranám a ich zástupcom oznámiť na prvom pojednávaní

predbežné právne posúdenie veci, ku ktorému dospel v nadväznosti na predbežné prejednanie sporu a
prípravu pojednávania. Predbežnosť právneho posúdenia spočíva v tom, že sudca v aktuálnom štádiu
konania nemohol vychádzať z výsledkov riadneho dokazovania. Objektívne právo je totiž spôsobilý
aplikovaťažnadefinitívnezistenýskutkovýstavvprocesnomzmysle((Števček,M.,Ficová,S.,Baricová,
J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.

H. Beck, 2016, 1540 s., str. 672). Odvolateľ výslovne uviedol, že konajúca sudkyňa na pojednávaní dňa
11.11.2015 vyslovila predbežné právne posúdenie veci. Odvolací súd dopĺňa, že následným procesným
postupom okresného súdu nedošlo k procesnému pochybeniu majúcemu za následok porušenie
procesných práv strán sporu.

12. Odvolací súd nezistil porušenie práva žalobcu na spravodlivý súdny proces vydaním arbitrárneho
rozhodnutia. V kontexte odvolacích námietok žalobcu považuje za potrebné zdôrazniť, že judikatúra
Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na
každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija

c. Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 09.
decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z
19. februára 1998). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne
odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a
obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03 ). Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia, nemá znaky ľubovôle a náhodnosti,
je dostatočne zrozumiteľné a presvedčivé. Rozsudok okresného súdu jasne a výstižne vysvetľuje, ktoré

skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri ich
hodnotení riadil a ako vec právne posúdil, čím spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení
§ 220 ods. 2 C.s.p.. Skutočnosť, že sa odvolateľ nestotožňuje s právnym názorom okresného súdu
nemôže viesť sama sebe k záveru o zjavnej arbitrárnosti jeho rozsudku.

12.1. Odvolací súd z odôvodnenia rozsudku napadnutého odvolaním zistil, že súd prvej inštancie
uviedol nosné dôvody zamietnutia žaloby, ktorými je nepreukázanie atribútov zodpovednosti za škodu.
Konkrétne u žalovaného 1/ nebolo preukázané porušenie jeho povinností alebo prekročenie jeho
právomocí ako predsedu spoločenstva JUST či už pri nakladaní s financiami spoločenstva, pri
zabezpečovaní revízií plynu alebo rekonštrukcie elektriny. Okresný súd v bodoch 130 - 132 odôvodnenia

rozsudku vysvetlil nielen to, že žalovaný 1/ konal v intenciách uznesení prijatých zhromaždením, ale aj
to, že revízie plynu objednával za zmluvnú cenu určenú dohodou a v lehotách odporučených odborne
spôsobilou osobou, čo je aj podľa záverov znaleckého dokazovania postup lege artis. Odvolací súd
iba dopĺňa, že zhromaždenie tvoria v zmysle § 7c ods. 9 zákona o vlastníctve bytov a nebytovýchpriestorov všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí okrem iného rozhodujú aj o použití
prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv. Zhromaždenie ako orgán spoločenstva JUST schválilo
použitie fondu prevádzky, údržby a opráv od 01.06.2010 do 01.06.2011 okrem iného aj na vykonanie

preloženia elektrických rozvodov a elektroskriniek vo vchodoch a vykonanie revízie elektrorozvodov (do
konca roka 20XX) bez toho, aby rozhodlo, že časť nákladov má znášať vlastník bytu č. 1 v bytovom
dome na M. XX a časť bytové domy M. XX.a R. Y.rovnakým dielom. Tiež v uznesení č. 16/26.V.2011
obsiahnutom v zápisnici z 10. riadneho zhromaždenia spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových
priestorov JUST zo dňa 26.05.2011 nie je bližšie špecifikované, či sa vykonanie revízie plynových

rozvodov, stúpačiek a plynových regulátorov v r. 2011 vzťahuje na plynové rozvody domu alebo bytov.
Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom tohto súdneho konania neplatnosť rozhodnutí zhromaždenia
nebola.

13. Odvolací súd v odvolacom prieskume zistil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie
naplnenia zodpovednosti žalovanej 2/ za tvrdenú spôsobenú škodu; v podrobnostiach odkazuje na

zdôvodnenie rozsudku okresného súdu, s ktorým v zásade súhlasí.

14. Odvolacie dôvody, ktorými je odvolací súd viazaný, odvolateľ vo vzťahu k II. výroku o trovách
konania netvrdil, hoci ho odvolaním formálne napadol. Nakoľko ide o závislý výrok (§ 379 písm. a)
C. s. p.) od výroku vo veci samej, odvolací súd ho podrobil odvolaciemu prieskumu a zistil jeho

nepreskúmateľnosť. Súd prvej inštancie správne poukázal na potrebu aplikácie zásady úspechu
vyjadrenej v § 255 C.s.p., no z výroku jeho rozhodnutia ani z jeho dôvodov nie je zrejmé, ako posúdil
procesné spoločenstvo žalovaných vzhľadom na žalobný petit a či priznaný nárok na náhradu trov
konania má od žalobcu každý z nich samostatne v rozsahu 100 %, alebo ho majú spoločne (t. j. každý
z nich v rozsahu 50 %). V ďalšom konaní okresný súd o trovách konania znovu rozhodne a svoje

rozhodnutie v tejto časti jasne a zrozumiteľne zdôvodní.

15. V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania, čo je postup podľa
§ 396 ods. 3 C.s.p.. Zohľadní pritom prejav vôle každého zo žalovaných, z ktorých si ani jeden neuplatnil
trovy odvolacieho konania.

16. Odvolateľ odvolaním formálne napadol aj III. výrok rozsudku okresného súd o nároku na svedočné
bez toho, aby tvrdil odvolacie dôvody, ktorými je odvolací súd viazaný. Nakoľko ide o závislý výrok (§
379 písm. a) C. s. p.) od výroku vo veci samej, odvolací súd ho podrobil odvolaciemu prieskumu a po
zistení jeho vecnej aj právnej správnosti ho potvrdil.

17. Súčasťou rozsudku súdu prvej inštancie sú aj výroky o vylúčení vzájomných žalôb žalobcu na
samostatné konanie (IV. a V. výrok). Proti týmto výrokom odvolanie nebolo podané a nie je ani prípustné
(§ 357 C.s.p. a conrario), preto zostali nedotknuté a nadobudli právoplatnosť. K späťvzatiu vzájomných
žalôb žalovaným 1/ došlo až po nadobudnutí právoplatnosti uvedených procesných výrokov (ktorú súd

prvej inštancie zatiaľ nevyznačil), preto sa týmto podaním žalovaného 1/ bude zaoberať súd prvej
inštancie v rámci rozhodovania o vzájomných žalobách.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p..).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).