Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, September 4, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/63/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113205913
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5113205913.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľky

L. H. G., nar. XX.X.XXXX, bytom R., O. XXXX/X, občan SR, v konaní zastúpená splnomocneným
zástupcom L.. M. U., bytom T. X, XXX XX R., proti odporcovi: L.. O. H., nar. XX.X.XXXX, bytom R., B.
XXXX/XX,občanSR,zastúpenýsplnomocnenýmzástupcomJUDr.JánomKasenčákom,advokátom,so
sídlom Veľká Okružná 2134/76, 010 01 Žilina, o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný platiť navrhovateľke príspevok na výživu rozvedenej manželky vo výške 70,- €
mesačne od 01.03.2013, splatný vždy do 20. dňa mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.

Zameškané výživné za obdobie od 01.03.2013 do 30.09.2015 vo výške 1.330,- € je odporca povinný
zaplatiť navrhovateľke v splátkach vo výške 50,- € mesačne spolu s bežným výživným až do úplného
splatenia dlhu pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia jednej splátky v určenej výške
a čase.

Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.2.2013 domáhala, aby súd zaviazal
odporcu povinnosťou prispievať navrhovateľke mesačne sumou 70,- € titulom príspevku na výživu
rozvedenej manželky počnúc dňom 1.3.2013. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo účastníkov
bolo rozvedené rozsudkom OS Žilina zo dňa 12.12.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.2.2013. Z
manželstva sa účastníkom narodil syn T. H., dňa XX.X.XXXX.
Odporca bol zaviazaný na čas po rozvode platiť výživné na maloletého vo výške 160,- € mesačne,
z toho k rukám navrhovateľky sumu 135,- € a sumu 25,- € na osobitný účet maloletého, ktorý mu

mala navrhovateľke zriadiť. Navrhovateľka je na predĺženej materskej dovolenke a keďže má dlhodobé
zdravotné problémy, má podanú žiadosť o invalidný dôchodok. Poberá len sumu 23,10 €, čo sú rodinné
prídavky na syna. Odporca pracuje vo Váhostave Žilina a jeho mesačný príjem predstavuje sumu 1.000,-
€. Má vyživovaciu povinnosť len voči synovi T., iné záväzky nemá. Odporca nie je ochotný prispievať
na výživu navrhovateľky, hoci ona sa stará o ich spoločné dieťa a je ohrozená. Navrhovateľka nie je
schopná zabezpečiť si prostriedky na svoju výživu so zreteľom na osobnú starostlivosť o maloletého,
ktorý býva tiež chorý.

Navrhovateľka k návrhu na začatie konania pripojila nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil :Z potvrdenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny Žilina (ďalej len ÚPSVaR Žilina) zo dňa 22.2.2013 súd zistil,
že navrhovateľka nie je poberateľom dávky a príspevkov v hmotnej núdzi.

Z oznámenia poistenca/platiteľa poistného L. H. G., doručeného dňa 7.3.2011 Všeobecnej zdravotnej
poisťovni súd zistil, že navrhovateľka čestne prehlásila, že sa stará o dieťa celodenne.

Z potvrdení ÚPSVaR Žilina o poberaní prídavku na dieťa (č.l. 4 a 5 spisu) zo dňa 22.2.2013 súd zistil,
že navrhovateľka poberala prídavok na dieťa v roku 2012 vo výške 22,54 € mesačne a v roku 2013 v

mesiacoch január, február vo výške 23,10 € mesačne.

Z rozsudku OS Žilina, č.k. 30P/281/2011-345 zo dňa 12.12.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
20.2.2013, súd zistil, že na základe návrhu podaného na súd dňa 12.10.2011 v právnej veci navrhovateľa
L.. O. H. proti odporkyni L. H. o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k mal. T.
H., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode, súd manželstvo účastníkov uzatvorené dňa 8.3.2008 rozviedol

a mal. T. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti odporkyne, zároveň zaviazal navrhovateľa
povinnosťou prispievať na výživu mal. T. výživným vo výške 160,- € mesačne, pričom sumu 135,- € je
otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a sumu 25,- € je otec povinný
zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na osobitný účet maloletého.
Z odôvodnenia rozsudku súd zistil, že odporkyňa tvrdila, že manželstvo nefungovalo od začiatku, jeho

rozvrat spôsobil odporca svojou povahou a keďže trpela, už počas manželstva navštevovala psychiatra.
Z rozsudku 30P/281/2011 súd ďalej zistil, že súd mal preukázané, že manželia nežijú v spoločnej
domácnosti a obidvaja sa zhodne vyjadrili, že v ich manželstve nastal hlboký a trvalý rozvrat a
nie je predpoklad obnovenia riadneho manželského spolužitia do budúcnosti. Súd poukázal aj na
to, že konaniu o rozvod manželstva predchádzalo konanie o úpravu práv a povinností k mal. T.,

pochádzajúcemu z manželstva na čas do rozvodu manželstva. Rozsudkom Okresného súdu Žilina
č.k. 30P 281/2011 - 135 zo dňa 26.3.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina č.k.
8CoP/54/2012-199 zo dňa 12.6.2012 súd zveril mal. T. do starostlivosti matky (odporkyne), otca
(navrhovateľa) zaviazať prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 130,- € mesačne s
účinnosťou od 1.10.2011. Súd upravil stretávanie navrhovateľa s maloletým T. každý párny týždeň v

čase od soboty od 09.30 hod. do nedele do 17.30 hod.

Odporca sa vyjadril k návrhu na začatie konania prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním
doručeným súdu dňa 14.5.2013, v ktorom uviedol, že návrh na začatie konania považuje za nedôvodný,

nie sú splnené zákonné podmienky pre priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela.
Navrhovateľka dostatočne nepreukázala vzhľadom na okolnosti prípadu svoju neschopnosť samostatne
sa živiť. Jej súčasný zdravotný stav nebráni vykonávať zárobkovú činnosť a taktiež nebol preukázaný
nedostatok pracovných príležitostí, či strata kvalifikácie. Maloleté dieťa vo veku 5 rokov má priaznivý
zdravotný stav a navštevuje predškolské zariadenie. Odporca ako otec maloletého si riadne a včas plní

svoju vyživovaciu povinnosť. Primeraná výživa na bývalého manžela znamená užší rozsah výživného,
ako je to pri vzájomnej vyživovacej povinnosti počas manželstva. Pokiaľ má jeden z manželov aj značne
nadpriemerné príjmy, resp. majetkové pomery, zatiaľ čo druhý z rozvedených manželov sa ocitol v horšej
majetkovej situácii, avšak má schopnosť sám sa živiť (aj z prípadných dávok v rámci systému sociálneho
zabezpečenia), nárok na príspevok mu nevzniká. Odporca sa po rozvode manželstva od blízkej priateľky

navrhovateľky, Ing. M. B., dozvedel, že sa za neho navrhovateľka vydala iba zo zištných dôvodov, a
to iba pre peniaze. Bola v domnení, že odporca je solventný a zarába nadštandardne. Potom, ako sa
dozvedelapravdu,začalaodporcompohŕdať.Odporcaboltiežoboznámený,ženavrhovateľkamázprác
v zahraničí nasporenú väčšiu sumu peňazí, pričom odporca nedisponuje žiadnymi úsporami. Hľadisko
príčin, ktoré viedli k rozvratu manželstva, možno rovnako vyvodiť aj z podmienky požadovaného súladu

vyživovacej povinnosti s dobrými mravmi, podľa ust. § 75 ods. 2 Zák. o rodine, ktorého prioritným účelom
je odstránenie nepriaznivých majetkových následkov po rozvode, avšak manželstvo podľa tvrdení
účastníkov konania reálne trvalo necelý rok a ako uvádza navrhovateľka, ich manželstvo nefungovalo
už od začiatku. Je teda v rozpore s dobrými mravmi, aby navrhovateľka požadovala príspevok na výživu
rozvedeného manžela, ak manželstva nepriaznivo nezasiahlo do jej majetkových pomerov z dôvodu

krátkosti reálneho trvania, ako aj osobných pohnútok navrhovateľky pri jeho uzatvorení.

Na pojednávaní konanom dňa 9.8.2013 navrhovateľka zotrvala na návrhu na začatie konania, uviedla,
že odporca ju celé manželstvo psychicky týral, a to finančne a psychicky, nebol jej žiadnou oporou. Týmsa navrhovateľka dostala do stredne ťažkej depresie. Aj keď bola predtým liečená na psychiatrii, mala
stav stabilizovaný a nemala nikdy stredne ťažké depresie, mala len panickú poruchu. Odporca ju týra
psychicky tým, že nie je ochotný komunikovať vo veciach týkajúcich sa ich syna, nerešpektuje súdne

nariadenia, dieťa berie, keď ho nemá brať a neberie, keď ho má brať.

Navrhovateľka na pojednávaní súhlasila, aby údaje z jej zdravotnej dokumentácie boli použité pre účely
tohto konania. Uviedla, že nie schopná sa zamestnať, pretože má zlý zdravotný stav, býva jej strašne zle.

Keď si dá inzerát, že je 45-ročná, na invalidnom dôchodku a s 5-ročným dieťaťom, nikto sa jej neozve.
Má minimálnu, priam žiadnu šancu sa zamestnať. Jej príjem pozostáva len z invalidného dôchodku
vo výške 113,70 € mesačne a od odporcu dostáva 135,- € mesačne ako výživné na maloletého.
Má všeobecné vzdelanie - len gymnázium, nemá dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie. Dieťa býva
často choré, odporca sa však nikdy o dieťa, ani o jeho zdravotný stav nezaujímal. Navrhovateľke bol
vyplatený invalidný dôchodok spätne od januára 2013. Navrhovateľka uviedla, že by mala záujem o

prácu prekladateľa, chcela by sa zdokonaliť v jazykoch a rada by robila súdne prekladateľstvo. Za tým
účelom však nepodnikla toho veľa, lebo jej býva strašne zle, odporca jej nadáva v SMS, neplatí, ako
by mal platiť. Navrhovateľka sa hocikedy zadýcha, ide odpadnúť a býva jej tak zle, že pokiaľ by si aj
tú prácu našla, nebola by schopná normálne pracovať. Máva stredne ťažké depresie, má problémy s
kĺbom, artrózu tretieho stupňa, strašne ju bolieva chrbtica, zistili jej osteochondrózu chrbtice, spondolýzu

chrbtice,mávakolikyztýchstresov,ktoréjejspôsobujeodporca.Uviedla,ženaliekymesačnevynakladá
sumu 60,- €. Súd z fotokópii pokladničných dokladov zistil, že dňa 2.8.2013 doplácala navrhovateľka
na liek Oramelox sumu 2,54 €, dňa 28.6.2013 na liek Denciale doplácala sumu 14,16 €, dňa 2.8.2013
kupovala lieky Protazin Neurol Lagosa Setralin AC Stylnox 10n, za ktoré doplácala sumu 10,60 €,
pričom lieky jej boli predpísané na základe vyšetrenia u MUDr. S.. Ďalej zakupovala lieky - 5.8.2013

Hypnogen, za ktorý doplácala 3,19 €, na liek Detralex doplácala sumu 21,54 € a dňa 8.8.2013 doplácala
za liek Esenciale sumu 14,16 €. Za nájom a elektrinu vynakladá mesačne sumu 220,- €. Snaží sa žiť
maximálne skromne, má staré oblečenie, na seba si nemôže kúpiť absolútne nič, snaží sa zmestiť do
úplne minimálnej sumy. Žiada od navrhovateľa 80,- € mesačne. Býva v byte, ktorý má v prenájme od
svojho najstaršieho syna, ktorý má firmu v U., kde sa aj väčšinu roka zdržiava. Má aj kanceláriu na Z..

Pochádza z prvého manželstva navrhovateľky. Navrhovateľka teda vynakladá na lieky 60,- € mesačne,
220,- € na nájom a elektrinu a 200,- € na seba, v ktorej sume sú zahrnutá lieky, jej oblečenie a strava.

Zo správy Psychiatrickej ambulancie MUDr. V. S. - ošetrujúceho psychiatra navrhovateľky zo dňa
2.8.2013 súd zistil, že podľa subjektívnej anamnézy psychický teror zo strany manžela trvá, manžel si

maloletého berie, ako mu príde, alebo neberie, navrhovateľka je z toho hotová, nemôže ani fungovať,
čakajú ju tri súdy, nadáva jej do infantilných, ani nespí. Podľa klinickej symptomatológie je navrhovateľka
pri vedomí, orientovaná správne, kontakt možný, ladenie s rozladou, zvýšená intrapsychická tenzia,
labilita afektov, suicid. idei, neguje, dekomp. emočne nestabilnej osobnosti, konflikty, impulzivita,
somatizácia ťažkostí...

Doporučená je verb. kríz. - intervencia, th pokračuje, prísna abstinencia.

Zo záznamu MUDr. M. G. zo dňa 2.8.2013 v zdravotnej dokumentácii súd zistil, že navrhovateľka bola
ošetrená na psychiatrickej ambulancii s odporučením PN, subjektívne bez zmien, PN od 2.8.2013, č.
PN: M600751.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne Ústredie č. 685 327 7211 0 zo dňa 3.6.2013 súd zistil, že
navrhovateľke bol od 9. januára 2013 priznaný invalidný dôchodok v sume 113,70 € mesačne. Z
odôvodnenia rozhodnutia súd zistil, že navrhovateľka bola uznaná za invalidnú, má pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o 50% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Odporca poprel, že by navrhovateľku psychicky týral a tiež poprel, že by nedodržiaval termíny svojho
stretávania s maloletým, ktoré mu určil súd. Pracuje ako stavbyvedúci a chodieva na týždňovky od

pondelka do piatka. Práve navrhovateľka sa správa takým spôsobom, ktorý sa dá označiť ako týranie,
telefonovala zamestnávateľovi odporcu ráno o piatej, že jej odporca neberie telefón. S navrhovateľkou
sa nedá komunikovať, pretože ona druhého človeka nepočúva, stále skáče do reči a tvrdí si len svoje.
Uviedol, že jeho príjem predstavuje 860,- € v čistom, platí synovi výživné vo výške 135,- € + 25,- € nasporenie, platí synovi poistku 25,- €, odporca má poistku za 45,- €, má doplnkové dôchodkové poistenie
12,- € mesačne, platí poistku na dom 75,- € ročne, na auto 115,- € ročne, stavebný úver necelých
50,- € mesačne, spotrebný úver 145,- €. Za byt, v ktorom odporca býva, platí 175,16 €. Každý rok si

musí kupovať okuliare, lebo sa mu zhoršuje zrak. Pracuje v stavebnej firme Váhostav Žilina v trvalom
pracovnom pomere, má bežné výdavky na stravu a na oblečenie vynakladá priemerne mesačne sumu
20,- €. Prepravuje sa služobným vozidlom. Býva v byte v jeho osobnom vlastníctve v podiel 3, v podiele
1 je vo vlastníctve jeho sestry a brata. Spotrebiteľský úver čerpal vo výške 10.000,- € dňa 13.8.2010 za
účelom vyplatenia predchádzajúceho úveru a za účelom kúpy ojazdeného motorového vozidla.

Navrhol návrh na začatie konania zamietnuť, pretože videl inzerát od firmy Viveus, kde hľadali učiteľov
angličtiny, nemčiny, a navrhovateľka sa tam kľudne mohla zamestnať.

Navrhovateľkauviedla,žebolavminulostizamestnanávzahraničí-vF.,vH.V.,odvtedymávalapanickú
poruchu, ktorá trvala asi 11 rokov, preto sa liečila na psychiatrii. Manželstvo uzatvorili v roku 2008 a vtedy

bola psychicky stabilizovaná, bola v poriadku. Za trvania manželstva v zahraničí nepracovala. Všetko,
čo mala našetrené minula. Pomáhali jej zo všetkých síl aj rodičia, ktorí jej dávali 600,- €, ale povedali jej,
že tieto peniaze jej žiaľ dávať nemôžu a navrhovateľka sa stále viac zadlžuje a je to neúnosné. Lieči sa
na psychiatrickej ambulancii. Bola na protialkoholickom liečení, ale teraz je vzorný pacient, drží sa kvôli
dieťaťu a nikdy alkoholu nepodľahne. Teraz jej lieky predpisuje obvodný ortopéd a psychiater.

Byt, v ktorom navrhovateľka teraz býva, bol v minulosti v BSM navrhovateľky a jej prvého manžela, s
ktorým boli o vyporiadaní BSM k tomuto bytu dohodnutí tak, že keď syn pochádzajúci z ich manželstva
H. bude mať 18 rokov, byt s jeho otcom prevedú na neho. Byt na C. previedla spolu s prvým manželom
na syna H., tento byt následne predal a kúpil druhý byt, v ktorom teraz navrhovateľka býva. Štvorizbový
byt na C. sa predal za 60.000,- € a bol kúpený trojizbový byt na S. za 68.000,- €. Byt na S. bol kupovaný

v roku 2010 a sumu 8.000,- € zaplatila navrhovateľka tak, že si požičala peniaze od svojho otca a
sumu 5.000,- € zaplatila navrhovateľka. Peniaze, ktoré si požičala navrhovateľka od svojho otca na
kúpu bytu, doposiaľ svojmu otcovi nevrátila. I keď navrhovateľka nemá právo doživotného bývania v
tomto byte, zaplatila doplatok kúpnej ceny, pretože si je istá, že syn by ju nenechal na ulici, a že si ten
byt v podstate rozdelia. Navrhovaná svedkyňa L.. M. B. má zdravotné problémy, nikdy nebola blízkou

priateľkou navrhovateľky a navrhovateľka jej bola iba nápomocná v jej chorom svete, vyše troch rokov
s ňou nie je v kontakte, pretože navrhovateľka zistila, že je táto svedkyňa pri problémoch navrhovateľke
iba príťažou. Navrhovateľka poprela, že by si odporcu zobrala zo zištných dôvodov, veď keby to tak bolo,
tak jej zabezpečí bývanie aj s dieťaťom. Dala si inzerát, že hľadá partnera s tým, že hľadala harmonickú
šťastnú rodinu a hľadala niečo iné, ako peniaze, hľadala to, čo sa kúpiť za peniaze nedá. Inzerát si dala v

novembri 2006 a odporca na ňu reagoval, stále ju obťažoval, naliehal a hoci si mohla vybrať zo siedmych
alebo šiestich chlapov, vybrala si tohto človeka, lebo si myslela, že jej bude oporou, čo sa však nestalo.
Jej syn vlastní aj druhý byt, ktorý je spojený s kanceláriou, v R. pri poliklinike.

Na návrh navrhovateľky bola v konaní vypočutá svedkyňa pani M. G., ktorá sa zoznámila s

navrhovateľkou asi pred siedmimi rokmi pri nákupe kníh, potom spolu komunikovali elektronicky, začali
sa potom viac rozprávať a tiež navštevovať. Najskôr sa stretli v kníhkupectve, asi na O. námestí tam, kde
bola Kniha, už je to zrušené. Potom si začali mailovať a následne sa začali stretávať častejšie vonku,
niekdevkaviarni,alebonaterasecezleto.Anijedna,anidruhá zozačiatkunechodiliksebedosúkromia.
Svedkyňa potom navštevovala navrhovateľku v byte na S., do iného bytu ju navštevovať nechodievala.

Svedkyni je známe o pomeroch navrhovateľky, že jej chýbajú peniaze, že mala určité problémy, mala
aj úspory, ktoré minula, keďže sa rozviedla. Poberá polovičný invalidný dôchodok, poberá aj na mal.
T. prídavky, ale ono to nestačí. Keďže má len 113,- € invalidného dôchodku a k tomu nezaopatrené
dieťa, na ktoré síce poberá prídavky. Keď sa to dá do sumáru, peniaze chýbajú. Sem tam sa dalo, že
jej pomohli rodičia, tí však tiež nemôžu pomáhať stále. Úspory sa časom minú. Navrhovateľka mala

úspory, doplácala byt, ktorý kupovala na S., niečo si aj musela požičať od rodičov. Keď aj nejaké úspory
boli, keď však chýba nejaká čiastka peňazí, napr. na mesačné výdavky, tak sa siahne do tých úspor.
Kedy navrhovateľka úspory vyčerpala, svedkyni nie je známe. Keď sa o úsporách rozprávali, nehovorili
o presnej sume. Svedkyni je známe ako priateľke navrhovateľky, že navrhovateľka bola v dosť zlom
stave, ako matka sa o syna veľmi stará, ale niekedy je to veľmi ťažké, lebo tam chýbajú peniaze.

Navrhovateľka teraz nepracuje, ale svedkyňa si nemyslí, že by nechcela pracovať, lebo ide o to, či ju
niekto zamestná, pretože má určitý vek a malé dieťa. Navrhovateľka má zdravotné problémy, čo sa týka
chodenia, tých kĺbov a má problémy psychického rázu, napr. má tie depresie, ktorými trpieva a také veci.
Tieto depresie mala v poslednej dobe alebo počas rozvodu, alebo kým ten rozvod prebiehal, mala tonavrhovateľka veľmi ťažké. Podľa názoru svedkyne tam chýba komunikácia, svedkyňa pána odporcu
nepoznala, ale vie, že tá komunikácia medzi nimi viazla. Napríklad navrhovateľka sa snažila aspoň kvôli
dieťaťu komunikovať s odporcom. Svedkyňa vie, že to nebolo vždy možné. Svedkyňa nebola toho nikdy

účastníkom, ale čo sa týka tých SMS, pritom bola, navrhovateľku to vždy rozrušilo, alebo nevedela,
čo bude riešiť, keď sa trebárs nedohodli, či pôjde dieťa na víkend, odporca jej často nebral telefón,
alebo neodpovedal na SMS. Podľa názoru svedkyne navrhovateľka určite nie je schopná sa v tomto
čase zamestnať, lebo určité psychické problémy musí najskôr prekonať a potom je otázka, či ju niekto
zamestná vzhľadom na trh práce. Pokiaľ sa dá navrhovateľka do poriadku, určite by výživné na seba

nežiadala, keď bude môcť pracovať, pokiaľ si dorobí nejaké skúšky, pokiaľ je svedkyni známe, chce si
ich dorábať, aby mohla aspoň robiť preklady, určite potom bude na tom finančne lepšie, lebo aj tento
stav nemôže ísť donekonečna. Svedkyňa uviedla, že bola jedenkrát pri tom, keď maloletý prišiel od otca
k matke, maloletý bol rozrušený, hovoril mame, že oco im zoberie nábytok a televízor.

Právny zástupca odporcu navrhol doplniť dokazovanie výsluchom svedka M. B., myslí si, že pani B.
je v natoľko dobrom stave, že vie reprodukovať skutočnosti tak, ako sa stali. Zároveň navrhol doplniť
dokazovanie účtovnou závierkou a výročnou správou všetkých spoločností, ktorých je syn navrhovateľky
spoločníkom. Je toho názoru, že okrem toho, že nie sú dané podmienky na priznanie nároku,
navrhovateľka sama vyhadzuje finančné prostriedky do vzduchu a neexistuje na to nejaký racionálny a

reálny dôvod. Ak v roku 2010 mala maloletého syna, tak by nemala podporovať svojho dospelého syna,
a to kúpou nehnuteľnosti, ktorý syn si nakoniec kúpil dokonca lukratívnejšiu nehnuteľnosť na S..
Z výpisu zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľky zo dňa 12.7.2013 (č.l. 78) súd zistil, že všeobecný
lekár pre dospelých MUDr. M. G. konštatoval u navrhovateľky depresívnu poruchu tretieho stupňa,
emočne nestabilnú poruchu osobnosti, pravostrannú poúrazovú koxartrózu tretieho stupňa, cholitiazis s

častými bil. kolikami a eleváciou HE, recid. VAS pri osteochondróze a spondilatróze, RTG verifinovanej
- návrh na ZŤP.

Z lekárskej správy MUDr. H. T., psychiatra (č.l. 79 spisu) súd zistil, že pacientka je v evidencii MUDr.
S. pre panickú poruchu, v minulosti ako 29-ročná absolvovala ústavnú PAL, odvtedy plne abstinuje.

Naposledy bola u MUDr. S. v lete minulý rok, kedy mala obdobie vystupňovaných matrimoniálnych
problémov. V nedeľu 22.8.2010 bola vyšetrená v rámci LSPP na psychiatrickom oddelení v R. pre
afektívnu reakciu v dlhodobo frustrujúcej situácii. Farmakologická liečba - Neurol.

Z listu Materskej školy, D.. M. N. 6, XXX XX R. zo dňa 4.9.2012, adresovaného navrhovateľke, súd zistil,

že platby spojené s nákladmi na prevádzku MŠ predstavujú dvakrát do roka 21,- € - poplatky za ZRŠ, 1x
mesačne 13,- € - poplatok za prevádzku MŠ, 1 x mesačne stravná jednotka za deň 1,29 €, september
- 5,- € hygienické potreby, 5,- € výtvarné pomôcky.

Z oznámenia MUDr. M. G., všeobecného lekára pre dospelých zo dňa 30.8.2013 súd zistil, že

navrhovateľka má od 9.1.2013 priznanú čiastočnú invaliditu - pokles vykonávať zárobkovú činnosť o
50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, je v dlhodobej liečbe psychiatra (MUDr. S.) a ortopéda.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a súčasnú socioekonomickú situáciu je možnosť zamestnania sa u
vyššie menovanej málo pravdepodobná.

Zo správy MUDr. V. S. - Brain Medical, s.r.o., V. Spanyola 45, 010 01 Žilina zo dňa 6.9.2013 (č.l.
108 spisu) súd zistil, že navrhovateľka vzhľadom k zdravotnému stavu zo psychiatrického hľadiska
je systematickou pracovnou záťažou a pod vplyvom stresu vystavená riziku hlbšej dekompenzácie
zdravotného stavu. Z toho vyplýva, že jej bol priznaný plný invalidný dôchodok revíznym lekárom
sociálnej poisťovne.

Z evidenčného listu pre výpočet úhrady za užívanie bytu (č.l. 80 spisu) súd zistil, že mesačná zálohová
úhrada za byt č. XX na druhom podlaží na adrese B. XX, XXX XX R., vo vlastníctve L.. O. H. predstavuje
175,16 € .

Z dohody č. 2 o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 1.4.2012 uzatvorenej medzi Váhostav - SK, a.s.
ako zamestnávateľom a odporcom ako zamestnancom dňa 21. decembra 2012 súd zistil, že podľa
článku IV dohody mesačná mzda bola dohodnutá vo výške 1.144,- €, s tým, že dohodnutá mzda sa delí
na základnú mesačnú mzdu vo výške 763,- € a zložku mzdy za dodržanie technologických postupov,predpisov, realizovaných prác s dôrazom na kvalitu, ŽP, BOZP, TO a dodržanie noriem zameraných na
ochranu majetku zamestnávateľa vo výške 381,- €.

Podľa účastníckej zmluvy o doplnkovom dôchodkom sporení uzatvorenej medzi ING Tatry - Sympatia a
odporcom súd zistil, že výška mesačného príspevku účastníka predstavuje 12,- €.
Z poistky č. 110/115364-5 súd zistil, že medzi Wustenrot poisťovňou, a.s. ako poisťovateľom a Ing. O.
H. ako poistníkom bola uzatvorená poistná zmluva o investičnom životnom poistení poisteného T. H.,
nar. XX.X.XXXX, so začiatkom poistenia 3.5.2013, s dohodnutým poistným 25,- € za mesačné poistné

obdobie .

Z poistky č. 110/115414-5 (č.l. 100 spisu) súd zistil, že medzi Wustenrot poisťovňou, a.s. a Ing. O. H.
ako poistníkom bola uzatvorená poistná zmluva o investičnom životnom poistení poisteného O. H., nar.
XX.X.XXXX so začiatkom poistenia od 3.5.2013, v ktorej bolo dohodnuté poistné vo výške 45,- € za
mesačné poistné obdobie.

Z poistky č. 740 014 3818 (č.l. 103 spisu) súd zistil, že medzi poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s. a L.. O. H. ako poistníkom bola dňa 19.4.2011 uzatvorená poistná zmluva, so začiatkom poistenia
10.5.2011, ktorej predmetom bolo poistenie domácnosti v rodinnom dome na adrese XXX XX W. A., R.
XXX, podľa ktorej bolo dohodnuté ročné poistenie za poistenie nehnuteľnosti vo výške 73,- €.

Na pojednávaní konanom dňa 9.10.2013 bolo vykonané dokazovanie výsluchom navrhovateľky a
odporcu. Navrhovateľka zotrvala na návrhu na začatie konania, navrhla, aby súd určil výživné vo výške
80,- €. Uviedla, že je práceneschopná od 2.8.2013, býva jej veľmi zle, speje k tomu, že bude na plnom
invalidnom dôchodku. Je na PN z dôvodu dekompenzácie, stredne ťažkej depresie, nízkej frustračnej
tolerancie, dekompenzácie osobnosti. Bola v kúpeľoch, stav sa jej tam zlepšil, ale následne prišla do

toho istého prostredia, kde ju odporca naďalej psychicky týra. Nie je ochotný komunikovať ani písomnou
formou.

Na pojednávaní bola pripustená zmena návrhu na začatie konania, podľa ktorej sa navrhovateľka
domáhala príspevku na výživu rozvedenej manželky vo výške 80,- € mesačne.

Odporca navrhol návrh na začatie konania zamietnuť, právny zástupca odporcu navrhol doplniť
dokazovanie výročnými správami spoločnosti, ktorú má syn navrhovateľky.
Odporca poukázal na to že navrhovateľka môže mať príjem zo zahraničia. Uviedol, že v byte, v ktorom

odporca býva spolu so svojou matkou, má spoluvlastnícky podiel 3 a na nákladoch spojených s užívaním
tohto bytu sa podieľajú s matkou tak, že odporca platí 75,- € a matka platí zálohu za elektrinu a plyn vo
výške 50,- až 60,- €. Uviedol, že jeho čistý príjem predstavuje 860,- €, na preukázanie ktorej skutočnosti
súdu predložil kalkulačku čistej mzdy za rok 2013 po odrátaní z hrubej mzdy 1.144,- €.

Na otázku súdu, aký má navrhovateľka príjem titulom výplaty nemocenských dávok v súčasnej dobe,
navrhovateľka uviedla, že poberá nemocenské dávky 19,80 eur na deň, na mesiac to vychádza asi 600,-
eur. Chce súdu vysvetliť, ako sa k tomu dostala. Musela sama platiť dobrovoľné nemocenské poistenie,
keď mal T. 3 roky, založila si ho, aby si mohla čerpať v prípade choroby mal. T. alebo svojej nemocenskú.
Platila si nemocenské poistenie v Sociálnej poisťovni, na čo si požičala peniaze od staršieho syna a

potom mu to z tej prvej nemocenskej vrátila. Od júla 2011 jej odporca nedával peniaze. Dával jej len
200,- eur so všetkým. Predtým jej platil nájom 400,- eur. Nepovedal nič a v júli si svojvoľne znížil túto
čiastku na 200,- eur. Navrhovateľka mala dlhy 5.000,- eur od júla 2011 do februára 2012. Potom už
dostávala nemocenské, tak si niečo pokryla. Predtým bola zadlžená tým, že išla bývať z C. na S.. Otec
jej požičal 3.000,- eur. Navrhovateľka mala úspory 8.000,- eur a za byt sumu 5.000,- zaplatila z úspor,

3.000,- jej požičal otec a 3.000,-si nechala pre prípad núdze, aby niečo mala. Odporca navrhovateľku
zadlžil sumou 13.000,- eur doteraz tak, že ju donútil podpísať dve pôžičky, jednu na auto a jednu na dom
v W. A., a to pod nátlakom, že jej už nedá ani cent počas materskej dovolenky, keď mu to nepodpíše.
Takže zneužil jej psychický stav a znovu navrhovateľku dekompenzoval.

Odporca poprel tvrdenie navrhovateľky, že ju násilím prinútil k tomu, aby bola spoludlžníčkou.
Odporca za tie peniaze splatil starý úver, ktorý mal počas manželstva. Platil všetko celé manželstvo,
lebo navrhovateľka neprispievala od začiatku manželstva ani korunu. Klamala odporcovi do očí, že
prostriedky, ktoré dostávala ako materskú, dávala ako splátku p. Gavlákovej, od ktorej si požičala50.000,- Sk na kúpu bytu pre svojho syna. Čo sa týka zmluvy o splátkovom úvere, tento úver použil na
splatenie starého úveru, ktorý bol nevýhodný a na kúpu ojazdeného auta, ktoré auto je teraz u odporcu.
Jedná sa o Ford Focus C max, rok výroby 2004. Čo sa týka zmluvy o stavebnom spotrebiteľskom

úvere, odporcovi bola vyplatená suma 4979,- eur ako medziúver. Túto investoval do navrhovateľky, lebo
odporca bol v tom čase bez zamestnania, tak jej vyplácal mesačne sumu 400,- eur. Jej synovi platil byt,
ale keď odporca zistil, že majiteľom tohto bytu je syn navrhovateľky, tak byt prestal platiť. Pokiaľ odporca
uvádzal, že investoval nejakú sumu do prestavby svojho domu po dedovi, tak tento dom rekonštruoval
zo svojich úspor. To boli tie úspory, ktoré si platil na stavebné sporenie. Tam si zaplatil 4.500,- eur a

ten zvyšok bol úver. Takže tých 4.979,- eur nebol medziúver, ale to boli nasporené prostriedky, ktoré si
dovtedy nasporil od roku 2004, 2003.

R..

Zo zmluvy o stavebnom - spotrebiteľskom úvere uzatvorenou medzi Prvou stavebnou sporiteľňou a.s.

ako veriteľom a L.. O. H. a L. H. - G. ako dlžníkmi dňa 21.6.2010 súd zistil, že predmetom zmluvy
bolo poskytnutie úveru vo výške 4.979,- €, pričom cieľová suma zmluvy o stavebnom sporení mala
predstavovať 9.959,- €, celková čiastka stavebného/spotrebiteľského úveru, ktorú musí dlžník zaplatiť,
predstavovala 6.486,20 €. Konečná splatnosť stavebného úveru bola dohodnutá na deň 31.3.2021.

Zo zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenou medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. na jednej strane a L.. O.
H. a L. H. G. ako dlžníkmi na strane druhej, dňa 13.8.2010 (č.l. 154) súd zistil, že predmetom úverovej
zmluvy č. 0425315075 je poskytnutie splátkového úveru vo výške 10.000,- € s dohodnutou konečnou
splatnosťou úveru dňa 20.7.2020.

Zo správy ÚPSVaR Žilina zo dňa 23.10.2013 súd zistil, že navrhovateľka nie je od 1.1.2013 doposiaľ
poberateľkou dávky a príspevkov v hmotnej núdzi.

ZosprávySociálnejpoisťovneÚstrediezodňa23.10.2013súdzistil,ženavrhovateľkabolapoberateľkou

dávok nemocenského poistenia od 1.1.2013 do 8.1.2013 vo výške 160,70 €, od 2.8.2013 do 31.8.2013
vo výške 562,- €, od 1.9.2013 do 30.9.2013 vo výške 594,40 €. Menovanej bol priznaný a vyplácaný
invalidný dôchodok od 9.1.2013 v sume 113,70 €, ktorý je jej vyplácaný nepretržite až doposiaľ.

Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina, zo dňa 30.10.2013 súd zistil, že pracovná neschopnosť

navrhovateľky trvala od 11.1.2012 do 31.1.2013, nemocenské bolo vyplácané od 11.1.2012 do 8.1.2013,
kedy skončilo podporné obdobie. Ďalšia pracovná neschopnosť je od 2.8.2013 a naďalej trvá.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka R., č.: 200-020782/CA02/XXXX zo dňa 10.9.2013 súd zistil,
že L. H. G., nar. XX. marca XXXX, bytom O. XXXX/X, R., pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej

dňa2.augusta2013mánároknanemocenskéza prvétridnidočasnejpracovnejneschopnostivovýške
9,00500000 € za deň a za ďalšie dni dočasnej pracovnej neschopnosti do zániku nároku na nemocenské
vo výške 19,81100000 € za deň. Z odôvodnenia rozhodnutia súd okrem iného zistil, že pani L. H. G.
je od 1. februára 2012 dobrovoľne nemocensky poistenou osobou a dňa 2. augusta 2013 jej vznikla
dočasná pracovná neschopnosť. V zmysle § 34 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 310/2006

Z.z. dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej
pracovnej neschopnosti. Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej
pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti
(ďalej len „podporné obdobie“).

Predvolaná svedkyňa L.. M. B. súdu oznámila podaním doručeným dňa 4.11.2013, že sa vzhľadom
na svoj zdravotný stav ospravedlňuje, že nepríde svedčiť ako svedok v konaní 4C 63/2013, o svojom
zdravotnom stave prikladá lekárske potvrdenie.
Z potvrdenia O.. S. C. zo dňa 28.10.2013 súd zistil, že L.. M. B. nemá pre svoj zdravotný stav doporučený
výsluch na okresnom súde ako svedok (č.l. 179).

Zvýpisuzúčtunavrhovateľkyč.XXXXXXXXXXvedenéhovSlovenskejsporiteľni,a.s.,zodňa5.11.2013
súd zistil, že zostatok na účte ku dňu 8.3.2008 bol 89.321,17 SKK. Zostatok na účte ku dňu 31.12.2008
predstavoval sumu 43.689,63 SKK.K 1.1.2009 bol zostatok na účte navrhovateľky vo výške 1.450,23 €, ku dňu 31.12.2009 vo výške
1.348,97 €. Ku dňu 31.12.2010 bol zostatok na účte navrhovateľky vo výške 2.255,94 €. Zároveň súd
zisti, že dňa 3.6.2010 poukázal O. O. na účet navrhovateľky sumu 23.000,- € (splátka kúpnej ceny za

byt vo vlastníctve staršieho syna navrhovateľky H. G.).
Z prehľadu transakcií na účte navrhovateľky č. XXXXXXXXX/XXXX za obdobie od 12.11.2011 do
5.11.2013 (č.l. 208 spisu) súd zistil, že na účet navrhovateľky boli realizované bezhotovostné vklady zo
strany M. A. dňa 1.12.2011 vo výške 40,- €, dňa 12.1.2012 vo výške 40,- €, dňa 8.2.2012 vo výške
100,- €, dňa 7.5.2012 vo výške 70,- €, dňa 20.2.2013 vo výške 100,- €, dňa 27.5.2013 vo výške 40,-

€, dňa 18.10.2013 vo výške 50,- €, zo strany U. Y. dňa 23.2.2013 vo výške 6,20 €, zo strany O. O.
dňa 20.5.2013 vo výške 0,65 €, zo strany M. N. dňa 11.7.2013 vo výške 17,80 €, zo strany W. N. dňa
10.7.2013 vo výške 6,20 €.

Z výpisu z úveru č. XXXXXXXXXX (č.l. 247) súd zistil, že ku dňu vyhotovenia výpisu 6.11.2013
predstavovala nesplatená suma úveru 9.567,99 €.

Z výpisu z úveru č. XXXXXXXXX súd zistil, že ku dňu 5.11.2013 predstavovala nesplatená časť úveru
= konečný zostatok sumu 7.782,54 €.

Zo správy Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 5.11.2013 súd zistil, že úver č. XXXXXXXXX/XXXX,
na ktorom je navrhovateľka vedená ako spoludlžníčka, bol poskytnutý dňa 13.8.2010, výška záväzku
dlžníka predstavuje 7.816,78 €. Na účte navrhovateľky č. XXXXXXXXX/XXXX je zostatok vo výške
200,75 €.

Zo správy Československej obchodnej banky, a.s. zo dňa 7.11.2013 súd zistil, že klient L. H. G. má
založený účet č. XXXXXXXXXX od 30.12.2008 s aktuálnym zostatkom 0,05 €.
ZČSOBsporiacehoúčtuč.XXXXXXXXXX/XXXXzroku2008súdzistil,žezostatoknaúčtek31.12.2008
predstavoval 100.000,- Sk/3.319,39 €. Zostatok na tomto účte ku dňu 31.12.2010 predstavoval 370,31

€, ku dňu 31.12.2011 372,88 €, ku dňu 31.12.2012 375,22 €, a ku dňu 15.5.2013 0,05 €. Zároveň súd z
výpisu z účtu zistil, (čl. 275 spisu), že dňa 15.5.2013 navrhovateľka z účtu vybrala sumu 375,56 €.

Zo správy MUDr. M. G., všeobecného lekára pre dospelých zo dňa 15.11.2013 súd zistil, že všeobecný
lekár na základe zdravotnej dokumentácie potvrdil nutnosť dlhodobej medikácie - U. I. F, W., Protazin,

Setralin, Stylnox, Neurol, Trimepranol, Oramelox.

Ďalej súd zistil, že navrhovateľke bol vydaný preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
dňa 6.11.2013 (č.l. 282 spisu).

Navrhovateľka podaním doručeným súdu dňa 3.12.2013 žiadala o odročenie pojednávania nariadeného
na deň 13.12.2013, ktorého sa nemohla zúčastniť z dôvodu pretrvávajúcej PN a zhoršenia zdravotného
stavu, o čom predložila lekárske potvrdenie.
Z lekárskej správy MUDr. M. G. pripojenej k podaniu navrhovateľky súd zistil, že ošetrujúci
lekár poukazuje, že navrhovateľka je v stave práceneschopných na doporučenie psychiatra,

ktorý nedoporučuje psychiatrickú traumatizáciu účasťou navrhovateľky na rozvodovom konaní dňa
13.12.2013.
Na výzvu súdu navrhovateľka podaním doručeným dňa 13.12.2013 oznámila, že jej nie je známe, ako
sa bude ďalej vyvíjať jej zdravotný stav a ako dlho bude trvať PN, ako náhle jej zdravotný stav umožní
zúčastniť sa pojednávania, túto skutočnosť dá súdu na vedomie.

Na ďalšiu výzvu súdu navrhovateľka podaním doručeným súdu dňa 20.5.2014 oznámila, že je schopná
sa pojednávania zúčastniť.

Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 30. mája 2014 súd zistil, že navrhovateľka v období od 1.10.2013
doteraz poberala nemocenské dávky a poberá invalidný dôchodok od 9.1.2013. Nemocenské dávky

predstavovali v jednotlivých mesiacoch 10/2013 sumu 614,20 €, 11/2013 sumu 594,40 €, 12/13 sumu
614,20 €, 01/2014 sumu 614,20 €, 02/2014 sumu 554,80 €, 03/2014 sumu 614,20 €, 04/2014 sumu
594,40 €.Sociálna poisťovňa Ústredie dňa 9. júna 2014 súdu oznámila, že invalidný dôchodok sa navrhovateľke
vypláca od 1. januára 2014 v sume 118,20 € mesačne.

Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina, zo dňa 27. mája 2014 súd zistil, že Sociálna poisťovňa
navrhovateľke oznámila, že v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti navrhovateľky so začiatkom od
2. augusta 2013 uplynutie podporné obdobie dňom 31. júla 2014, t.j. týmto dňom zanikne navrhovateľke
nárok na nemocenské, ak dočasná pracovná neschopnosť nezanikne skôr.

Zo správy z psychologického vyšetrenia mal. T. H., nar. XX.X.XXXX vyhotovenej Centrom pedagogicko-
psychologického poradenstva a prevencie, Predmestská 1613, 010 01 Žilina, podpísanej riaditeľom
CPPaP O.. W. B. súd zistil, že na základe psychologického vyšetrenia možno konštatovať, že dieťa nie
je t.č. dostatočne spôsobilé na vstup do školy (koncentrácia pozornosti najmä pri samostatnej práci,
slabšie pracovné návyky, emocionálny vývin), preto je odporúčaný odklad PŠD o 1 rok.
Z predbežného vyjadrenia k návštevám mal. T. H. u otca vyhotoveného Centrom pedagogicko-

psychologického poradenstva a prevencie dňa 24.4.2014 súd zistil, že na základe vyšetrenia je v záujme
dieťaťa a jeho zdravého rozvoja vhodné dočasné zastavenie návštev u otca, pokiaľ nedôjde k novému
súdnemu rozhodnutiu.

Z rozhodnutia ÚPSVaR Žilina č. záznamu 2013/301240 zo dňa 21.10.2013, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 6.11.2013, súd zistil, že ÚPSVaR Žilina na základe odvolania pani L. H. G. proti
rozhodnutiu ÚPSVaR Žilina, oddelenia posudkových činností zo dňa 5.9.2013 a po opätovnom posúdení
zdravotného stavu fyzickej osoby na základe doplnenia spisovej dokumentácie, uvedené rozhodnutie
vo veci vyhotovenia preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom mení

tak, že odvolaniu účastníčky konania pani L. H. G. sa vyhovuje a podľa § 12 Zákona o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sa určuje miera funkčnej poruchy na
50% podľa prílohy 3 (časť IV. bod 4. pís.b/). Fyzická osoba je podľa § 3 ods. 3 Zákona o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia fyzickou osobou s ťažkým zdravotným
postihnutím. ÚPSVaR Žilina po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia vyhotoví pani L. H. G.

preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím bez sprievodcu. Posudkový lekár ÚPSVaR
Žilina stanovil termín opätovného posúdenia zdravotného stavu na mesiac október 2016.

Súd vo veci vykonal dňa 30.7.2014 pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom

navrhovateľky a odporcu.

Navrhovateľka sa vyjadrila k platbám, ktoré boli pripísané na jej účet zo strany M. A., U. Y., M. N. a
ďalších osôb tak, že sumy, ktoré prijala od M. A. boli platbami za doučovanie, ktoré poskytovala jej
synovi, U. Y., ktoré je majiteľom antikvariátu, jej vložil na účet sumu 6,20 € za knižku, O. O. jej vrátila

na účet sumu 0,65 €, lebo navrhovateľka sa pomýlila, zrejme jej omylom dala viac za nákup použitých
detských vecí, čo sa týka sumy 17,80 €, ktorú jej vložila na účet M. N., jednalo sa o platbu za detské
veci, ktoré navrhovateľka M. N. po mal. T. predala. Navrhovateľka poskytovala M. A. lekcie nemčiny a
snažila sa takýmto spôsobom získať príjem, ale vzhľadom na svoj zdravotný stav nebolo možné v tejto
činnosti ďalej pokračovať a taktiež nebol dostatok klientov.

Navrhovateľka je doposiaľ práceneschopná, ale zajtra jej končí podporná doba, takže už bude
na neplatenej maródke. Bolo jej tiež priznané ťažké zdravotné postihnutie, z dôvodu ktorého je
znevýhodnená na trhu práce. Nebola jej priznaná žiadna finančná kompenzácia, má len lacnejšie
autobusy, tiež má zľavu na kultúrne podujatia, ktoré však nenavštevuje, tiež športové podujatia.
Navrhovateľka si zároveň platila aj nemocenské poistenie, aj keď dostala za uplynulé obdobie

nemocenské dávky vo výške približne 600,- € za mesiac, z účtu vyplýva, že musela vrátiť, čo dlhovala
poisťovni, teda poistné na nemocenské poistenie. Je to reciprocita, sú proste strašne vysoké sumy za tie
balíky. Navrhovateľka si teda platila zároveň poistku vo výške 202,46 € každý mesiac, a to 7 mesiacov
predtým, ako začala byť práceneschopná. Sumu 202,46 € jej dával syn, lebo ona bola bez finančných
prostriedkovaažnásledne malanároknanemocenskédávky.Videla,akýjejejzdravotnýstavzlý,taksa

musela poistiť. Tiež preto, lebo videla, aký postoj zaujal ku nej a k synovi odporca. Uviedla, že posledná
dávka nemocenského jej bude vyplatená do 15. augusta 2014 a to za mesiac júl, teda mesačne pozadu.Navrhovateľka na pojednávaní vzala návrh na začatie konania v časti uplatneného nároku na príspevok
rozvedeného manžela vo výške 10,- € od 9.8.2013 späť.

Odporca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu súhlasil so zastavením konania v tejto časti
uplatneného nároku navrhovateľky.

Právny zástupca odporcu poukázal na nové okolnosti na strane odporcu, ktoré ale ešte v tomto štádiu
nevie zdokladovať, odporca sa nakoniec rozhodol viesť rodinný život so svojou partnerkou a odísť zo

spoločného bytu do rodinného domu, ktorý chcel odkúpiť, pričom ho odkúpil tak, že sa vyhol dražbe
spoluvlastníckeho podielu jeho sestry na rodinnom dome v W. A., pričom na tento účel si vzal spotrebný
splátkový úver, ale Okresný súd v Žiline ešte tento prevod neschválil. Situácia u odporcu sa zmenila tak,
že kúpil tento spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome v W. A., list vlastníctva č. XXXX, pričom takouto
cestou musel ísť aj z toho dôvodu, že hypotekárny úver by mu banka neposkytla, pretože nehnuteľnosť
leží na parcele, ktorá nie je vysporiadaná, nie je ani evidovaná na liste vlastníctva, teda musel si to

riešiť splátkovým úverom, ktorý je menej výhodný, ako hypotekárny úver a rozhodol sa rekonštruovať
túto nehnuteľnosť a uzavrieť manželstvo s novou partnerkou a preto vrátiť dar, ktorý od matky prijal,
pretože sa nebude vedieť postarať o svoju matku tak, ako to sľúbil pri darovaní. Takže v tomto období
má odporca okrem doterajších výdavkov aj výdavky na splácanie tohto splátkového úveru.
Odporca má tú vedomosť, ale je to ťažké preukázať, že navrhovateľka vyučuje cudzie jazyky a platby,

keďže vedie súdne konanie, pre istotu radšej príjme v hotovosti, aby súd vlastne ani nevedel si overiť,
či je schopná sa živiť, alebo nie je schopná sa živiť, takže odporca je toho názoru, že navrhovateľka sa
vie živiť, ale musí existovať aj určitá ochota.
Pokiaľ ide o sumu 60.000,- € tak v tomto smere poukazuje na tú skutočnosť, že navrhovateľka sa
zbavila peňažnej sumy 60.000,- € len za tým účelom, aby kúpila byt synovi, ktorému nakoniec platí ešte

aj nájomné, čo je podľa názoru odporcu nemorálne, túto sumu, ak by sa rozdelila na obdobie 5 rokov,
vychádza to na 1.000,- € mesačne, takže navrhovateľka mohla túto sumu použiť aj iným spôsobom,
mohla si ju uchovať, veď v tom čase boli vlastne s odporcom manželmi, takže mohla sa usporiadať aj v
rámci manželstva nejakým iným smerom, takže tento príjem mohla aj v dnešnej dobe použiť na platenie
svojich nákladov namiesto toho, aby sa obracala na súd na priznanie nároku na príspevok na výživu

pre rozvedeného manžela.

Navrhovateľka uviedla, že svojmu synovi za užívanie bytu neplatí žiadne nájomné, platí len N. úhrady,
ktoré súvisia s užívaním bytu a platí elektrinu.

Pojednávanie bolo na návrh odporcu odročené za účelom preukázania skutočností súvisiacich s
prevodom vlastníckeho práva k bytu, ktorý bol v BSM navrhovateľky a jej prvého manžela.

Navrhovateľka podaním doručeným súdu dňa 4.8.2014 oznámila, že na základe mnohých faktorov

(aféra okolo exekúcie družstevných bytov na C.) bola nútená vykonať prevod družstevného bytu do
vlastníctva nájomcu - člena bytového družstva (Stavebné bytové družstvo M. Bela 852, Žilina), kde boli
členmi a teda sa stali vlastníkmi bytu navrhovateľka a bývalý manžel H. G., čo vyplýva zo zmluvy o
prevode bytu do vlastníctva nájomcu, č. zmluvy XXXX/X/XXXX. Po získaní vlastníctva k bytu na C. a
odstránení hrozby exekúcie bytu vzhľadom na nepraktičnosť umiestnenia bytu (sídlisko C.) a dohody už

pri rozvodom konaní s bývalým manželom H. G. o vyporiadaní vlastníctva k bytu na C. (že po dovŕšení
18 rokov H. prevedú vlastníctvo na ich syna H. G.), sa navrhovateľka rozhodla spolu so synom H., že
sa presťahujú na sídlisko S., bližšie k rodičom navrhovateľky, starým rodičom a bratovi, s čím súhlasil
aj bývalý manžel H. G.. Aby toto mohli zrealizovať, museli byt na C. odpredať (kúpna zmluva zo dňa
7.6.2010). Následne kúpili byt na S. (kúpna zmluva zo dňa 8.7.2010), kde vlastníkom bytu je už syn

navrhovateľky z prvého manželstva H. G., tak ako bolo dohodnuté s prvým manželom s tým, že v tomto
byte stále býva navrhovateľka so synom T.. Všetky tieto transakcie si vyžiadali náklady nad rámec ceny
z predaja bytu na C..

Zo zmluvy o prevode družstevného bytu do vlastníctva nájomcu - člena bytového družstva č. s.

3433/8/04/2007 (č.l. 357 spisu) uzatvorenej dňa 20.12.2007 medzi Stavebným bytovým družstvom, M.
Bela 852, 010 15 Žilina ako prevodcom a L. G., rod. U., nar. XX.X.XXXX a H. G., nar. XX.X.XXXX
ako nadobúdateľmi súd zistil, že predmetom prevodu bol byt č. XX, X. NP, X. obytné NP, t.j. prvé
poschodie, vchod č. X, v obytnom dome súp. č. XXXX postavenom na pozemku parc. č. KN XXXX/XX, kat. úz. R., zapísaný na LV č. XXXX, ako i podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach
domu 8308/183924.

Zkúpnejzmluvyuzatvorenejdňa7.6.2010medziH.G.,nar.XX.X.XXXXaL.H.,rod.U.,nar.XX.X.XXXX,
ako predávajúcimi a G. O. ako kupujúcou, súd zistil, že predmetom kúpnej zmluvy bol byt č. X na X.p.
obytného domu súp. č. XXXX v R., na ul. Z., vedený na LV č. XXXX, kat. úz. R., ako i spoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach vyššie uvedeného obytného domu, pričom
v zmluve je konštatované v článku I. bod 3., že predávajúci tieto nehnuteľnosti nadobudli zmluvou o

prevode družstevného bytu do vlastníctva nájomcu - člena bytového družstva č. z. 3433/8/04/2007,
uzatvorenej dňa 20.12.2007, a to dňom podania návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, rozhodnutie
Správy katastra v Žiline č. V 1977/08 zo dňa 4.3.2008. Zmluvné strany sa dohodli na celkovej kúpnej
cene predmetu zmluvy vo výške 60.000,- € s tým, že k rukám predávajúcich bude zaplatená časť kúpnej
ceny vo výške 23.000,- € v deň podpisu zmluvy a časť kúpnej ceny vo výške 37.000,- € najneskôr do
15.6.2010.

Podľa rozhodnutia Správy katastra Žilina (č.l. 346 spisu) bol povolený vklad tejto kúpnej zmluvy dňa
13.7.2010 č. vkladu V 4896/10, v ktorý deň nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť a nastali právne účinky
vkladu.

Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 8.7.2010 medzi O. N. zastúpenou na základe plnej moci Ing. O. N.,

rod. G., ako predávajúcou a H. G., nar. XX.X.XXXX ako kupujúcim súd zistil, že predmetom zmluvy je
byt č. XX na X.p. bytového domu súp. č. XXXX vo vchode X, na ul. O. v R., postaveného na pozemku
KN C parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria v podiele 1/1 a spoluvlastnícky podiel priestoru
na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti 7292/309670 a spoluvlastnícky podiel na
pozemku KN C parc. č. XXXX o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria vo veľkosti 7292/309670,

vedené na LV č. XXXX kat. úz. R.. Kúpna cena bola v zmysle článku III. zmluvy dohodnutá vo výške
67.000,- € s tým, že kupujúci zaplatí časť kúpnej ceny v sume 65.000,- € prevodom na účet predávajúcej
najneskôr dňa 31.7.2010, pričom sumu 2.000,- € zaplatil kupujúci pred podpisom tejto zmluvy na účet
sprostredkovateľova M&M Reality Holding, a.s. Bratislava.
ZrozhodnutiaSprávykatastraŽilinač.vkladuV5947/10zodňa9.8.2010súdzistil,ževkladvlastníckeho

práva na základe hore uvedenej kúpnej zmluvy bol povolený dňa 9.8.2010, ktorým dňom nadobúda
rozhodnutie právoplatnosť a ktorého dňa nastávajú aj právne účinky vkladu.

Z vyjadrenia Sociálnej poisťovne Ústredie zo dňa 28. júla 2014, adresovaného navrhovateľke súd zistil,
že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľky je od 7. júla 2014 50 %. Vzhľadom

na to, že pri predchádzajúcom preskúmaní zdravotného stavu bol pokles schopnosti navrhovateľky
vykonávať zárobkovú činnosť taktiež 50%, invalidný dôchodok sa naďalej vypláca v sume, v akej patril.

Súd vo veci vykonal dňa 15.8.2014 pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom
navrhovateľky a odporcu.

Vzhľadom na opakované námietky odporcu k disponovaniu navrhovateľky s bytom na Z. ul. v R. na
sídliskuC.patriacimvminulostidoBSMnavrhovateľkyajejprvéhomanželaH.G.navrhovateľkauviedla,
že najprv bol predaný byt na Z. ulici za 60.000,- €, potom bol kúpený byt za 67.000,- € na O. ul., tých
60.000,- bolo teda z predaja toho bytu, čo mali s prvým manželom a ten byt, v ktorom teraz býva, bol

nadobudnutý za sumu 67.000,- €. Suma 1.000,- € boli náklady na sťahovanie a maľovanie, 5.000,- €
dala navrhovateľka zo svojich úspor a 3.000,- € jej požičal otec. Čiže navrhovateľka bola so svojím
bývalým manželom dohodnutá, že ten byt si nevysporiadajú v rámci BSM, ale potom, ako ich syn H.
dovŕši 18. rok veku, prevedú tento byt na syna H.. Navrhovateľka ale potrebovala byť v tej dobe blízko
pri rodičoch, lebo rodičia jej pomáhali, pretože odporca jej rok a pol nedával peniaze. Bolo to v období,

kedy odporca finančne zadlžil navrhovateľku dvomi úvermi - na auto v júli 2010 a v auguste 2010 na
chalupu. Navrhovateľka bola v presvedčení, že sa s odporcom dajú dokopy, navrhovateľka sa kvôli mal.
T. snažila zo všetkých síl, chodila do manželskej poradne.

S bývalým manželom H. G. bola navrhovateľka dohodnutá tak, že ten byt bude užívať navrhovateľka,

kým syn H. dovŕši 18 rokov. Rátala s tým, že sa vydá a že sa o ňu postará manžel. Bolo to tak, že
darovala synovi H. 30.000,- €, jej exmanžel H. G. daroval synovi tiež 30.000,- €, a keďže bolo potrebné
na kúpu bytu doplatiť 7.000,- €, tak dala túto sumu na ten byt vo výške 5.000,- zo svojich úspor a 3.000,-
si požičala od svojho otca, z toho 2.000,- ešte dala na kúpu toho bytu. So synom H.om bola dohodnutátak, že v tomto byte bude v nájme s mal. T., kým sa syn H. neožení. Pokiaľ právny zástupca odporcu
uviedol, že si mohla pokryť svoje náklady z tej kúpnej ceny 30.000,- €, resp. on hovoril 60.000,- €, tak sa
navrhovateľka pýta, kde by potom bývala, a to s malým dieťaťom, keby si z tejto sumy pokrývala tieto

bežné náklady. Rátala s tým, že sa vydá, keďže o ženu sa väčšinou starajú muži. Ale potom si našla
odporcu a myslela si, že to je úplne iná osobnosť, preto jej tak na peniazoch nezáležalo. Myslela si, že
tam bude láska a opora. On ale urobil pravý opak, postavil sa k rodine nezodpovedne. Navrhovateľka
sa zo sumy 30.000,- € nijako nezabezpečila, zabezpečil ich najstarší syn tým, že im dal do prenájmu
svoj byt.

Právny zástupca odporcu uviedol, že podľa názoru odporcu navrhovateľka sa o seba postarať vie,
vie si nájsť prácu, jednoducho musí sa nejakým spôsobom aj sama vzchopiť. Táto životná situácia
nie ničím neobvyklá, pretože 50 % manželstiev je rozvedených. Poukázal na správu Brain medical,
MUDr.V.S.,zodňa6.9.2013,podľaktorejmánavrhovateľkapodstupovaťnejakúsystematickúpracovnú

záťaž. Teda ak podstupuje nejaký systematickú pracovnú záťaž, tak asi pravdepodobne niečo robí a
tým pádom pravdepodobne má aj nejaký príjem. Čo sa týka predaja bytu na C. a následnej kúpy bytu
vo S., doplatenie ďalších 5.000,- € skôr svedčí o tom, že navrhovateľka sa jednoducho zbavila peňazí,
zbavila sa najmenej sumy 30.000,- € .
Pokiaľ ide o odporcu, má síce hrubú mzdu vo výške približne 1.144,- €, ale odporca má tak isto nejaké

svoje povinnosti, zatiaľ má povinnosť postarať sa o svoju matku a platiť tie náklady, tiež všetky splátky
úverových zmlúv platí odporca. Pokiaľ sa odporca rozhodol odkúpiť spoluvlastnícke podiely v rodinnom
dome v W. A. od svojich súrodencov, je to len jeho osobné rozhodnutie a tak isto, ako sa navrhovateľka
dožadovala počas manželstva, aby sa o ňu postaral, tak teraz keď tento vzťah zanikol rozvodom a
odporca má novú partnerku, aj táto môže tak mať rovnaké požiadavky, ako navrhovateľka. Odporca

sa proste rozhodol riešiť to takým spôsobom, že si odkúpi nehnuteľnosť a dar vráti. Ďalej poukázal na
konanie o manželské výživné, návrh bol na sume 200,- €, súd priznal 80,- € a potom, ako sa vrátil
spis z krajského súdu zrušujúcim uznesením, sa vykonalo ďalšie dokazovanie a vtedy sa objavili ďalšie
skutočnosti, že navrhovateľka má iné príjmy, výsledok bol ten, že nakoniec súdnym zmierom sa priznalo
50,- € a všetci z toho boli prekvapení, že pristúpila nakoniec na tento súdny zmier.

Navrhovateľka bola naposledy zamestnaná v zahraničí, v roku 2002 ako opatrovateľka. Odvtedy
nepracovala, bola evidovaná na úrade práce. Prvýkrát jej bol priznaný invalidný dôchodok v januári
2013. Dovtedy bola relatívne zdravá. Bola na materskej dovolenke a potom na predĺženej materskej
dovolenke do 6 rokov. Pracovala v roku 1997 v spoločnosti Slovak Inter Cargo, ale len krátko. Vtedy

mala problém s tým alkoholom. Potom išla hneď na liečenie. Z alkoholu sa liečila v roku 1997, to bolo
vtedy, keď mal najstarší syn H. 7 rokov. Odvtedy nemá problémy s alkoholom. Nevedela sa vyjadriť k
otázke, z akého dôvodu je v správe BrainMedical zo 6.9.2013 uvedené, že „vzhľadom k zdravotného
stavu, zo psychiatrického hľadiska je systematickou pracovnou záťažou a pod vplyvom stresu vystavená
riziku hlbšej dekompenzácie zdravotného stavu“. Navrhovateľka poukázala na predpísané lieky, ktoré

užíva, pri ktorých nedokáže normálne fungovať, stále spí, je bez energie. Nedá sa učiť pod vplyvom
takýchto silných liekov.

Právny zástupca odporcu uviedol, že možno pri návšteve u pani doktorky S. sa jej navrhovateľka

zverila, že pracuje, lebo odporca tvrdí, že navrhovateľka duševne pracuje, vyučuje cudzie jazyky a pri
stanovovaní diagnózy a predpisovaní liekov lekárka asi prihliadala aj na jej duševnú záťaž.

Na návrh právneho zástupcu odporcu bolo dokazovanie doplnené dopytom na BrainMedical s.r.o.,
MUDr. V. S. na skutočnosť, či sa navrhovateľka MUDr. S. sťažovala počas liečby na pracovnú záťaž,

alebo nadmernú pracovnú záťaž, resp. čo uvádzala ohľadom svojej pracovnej činnosti, výkonu práce,
výkonu zamestnania a najmä čo myslela MUDr. S. pod formuláciou: ... je systematickou pracovnou
záťažou a pod vplyvom stresu vystavená riziku hlbšej dekompenzácie zdravotného stavu.
Na návrh navrhovateľky bolo dokazovanie doplnené aj o správu zamestnávateľa odporcu o príjme
odporcu.

Z potvrdenia spoločnosti VÁHOSTAV - SK, a.s. o príjme navrhovateľa za obdobie od 2/2013 do 8/2014
súd zistil, že priemerná čistá mzda za obdobie 2/2013-8/2014 je 873,84,- € a čistý priemerný mesačný
príjem za uvedené obdobie je 1.002,68 €.Zo správy Brain Medical, s.r.o., V. Spanyola 45, 010 01 Žilina, zo dňa 9.9.2014 (č.l. 391 spisu) súd zistil,
že pani L. H. G. sa počas svojej liečby nesťažovala na pracovnú záťaž, ale na záťaž psychickú, ktorá

vyplýva z jej životnej situácie a zdravotného stavu. K systematickej pracovnej záťaži sa MUDr. V. S.
vyjadrovala na žiadosť zo dňa 19.8.2014, či zdravotný stav navrhovateľky sa umožňuje zamestnať.

Z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina, MUDr. L.
S., overeného posudkovým lekárom MUDr. M. U., zo dňa 29. apríla 2013 súd zistil, že účastník

konania L. H. G. je dlhodobo v evidencii psychiatrickej ambulancie pre depresívny syndróm, panickú
poruchu. Podrobuje sa pravidelným kontrolám s medikáciou a psychoterapeutickým vedením. Klinicky je
ladenie odkloniteľné, skôr labilita afektov, zvýšené anxiózna hladina, výrazná oscilácia afektívnej tenzie,
impulzivita, v záťaži opakované anxiózne depresívne dekompenzácie, somatizácia ťažkostí. Zdravotný
stav posudzovanej bol konzultovaný s ošetrujúcou psychiatričkou, ktorá uvádza, že prognóza ochorenia
u posudzovanej nie je priaznivá, nutná je trvalá kontinuálna terapia psychofarmakami, celoživotná

dispenzarizácia, dochádza k opakovaným depresívnym dekompenzáciám v záťaži. Ochorenie je
zaradené v príslušnej položke s určením hornej hranice rozpätia, t.j. 45% vzhľadom na dlhodobú
liečbu, chorobné prejavy. Pridružená je pravostranná artróza gr. II-III v liečbe ortopéda. Posudzovaná v
minulosti utrpela zlomeninu krčka stehnovej kosti vpravo. Funkčný nález na pravom kĺbe opodstatňuje
zvýšenie percentuálnej miery o 5 %. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 50%.

Podľa pracovnej rekomandácie uvedenej v posudku navrhované pracovné zaradenie: na pôvodnom
pracovisku: vhodné, na trhu práce: vhodné. Obmedzenie schopnosti, môže vykonávať prácu len
v prostredí bez nadmernej fyzickej a psychickej záťaže. Môže vykonávať prácu administratívneho
charakteru, ľahšie pomocné práce. Ďalej súd z posudku zistil, že nie sú uvedené odporúčania na
pracovnú rehabilitáciu a rekvalifikáciu. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v

percentách predstavuje 50% s dátumom vzniku invalidity 9.1.2013 vzniknutej v dôsledku choroby.

Zo správy praktického lekára pre dospelých MUDr. M. G. zo dňa 15.8.2014 súd zistil, že pacientka je
v stresovej porozvodovej situácii s panickými stavmi, s pocitmi búšenia srdca a dychovej tiesne. Je
doporučené pokračovanie v liečbe, kľudový režim, kompletné interné a laboratórne vyšetrenie.

Na pojednávaní konanom dňa 17.9.2014 bolo vykonané dokazovanie výsluchom navrhovateľky, jej
splnomocneného zástupcu L.. M. U. a výsluchom odporcu.

Splnomocnený zástupca navrhovateľky uviedol, že bol splnomocnený na zastupovanie navrhovateľky aj

z dôvodu prípadných zdravotných problémov navrhovateľky, ktorými teraz navrhovateľka aktuálne trpí.
Vo veci nebude podávať žiadne ďalšie vyjadrenia, nebude tvrdiť žiadne ďalšie skutočnosti, pridržiava
sa všetkých doterajších tvrdení.

Právny zástupca odporcu uviedol, že odporca splácal tie záväzky z úverov, ktoré vznikli počas

manželstva v dôsledku kúpy vecí, ktoré dnes užíva on a tak sa cíti byť zaviazaný. Preto argument
navrhovateľky o zadlženosti neprichádza do úvahy. Správa Brain medical nič nevyjasnila ohľadom
nadmernej pracovnej záťaže a s poukazom na rozhodnutie o čiastočnom invalidnom dôchodku, podľa
ktorého je navrhovateľka schopná, aj keď len čiastočne, vykonávať určité práce a teda je schopná si
zabezpečovať príjem, je schopná sa živiť, a preto jej nárok na príspevok nepatrí.

Odporca uviedol, že úver, ktorý dokladoval vo výške 140,- €, v Slovenskej sporiteľni vyplatil a zobral si
výhodnejší úver na zabezpečenie rekonštrukcie svojho bývania v W. A., ktorý spláca splátkou 269,38 €.
Ku potvrdeniu zamestnávateľa o výške mzdy uviedol, že mzda je uvedená aj s diétami, aj s cestovným,
čiže to sú náhrady, ktoré sa nezapočítavajú do mzdy, keďže mzda môže byť s tými diétami, ale nemusí.

Splnomocnený zástupca navrhovateľky uviedol, že pracoval dlhé roky v personalistike, zamestnal veľa
ľudí,alenepoznátakéhozamestnávateľa,ktorýbyzamestnalnavrhovateľkuahocijenavrhovateľkajeho
dcérou,nikdybytakéhočlovekanezamestnal.Hocibymalai25rokov,anie45.Splnomocnenýzástupca
navrhovateľky s ňou žije v podstate celý život, veď je to jeho najstaršia dcéra a i keď lekár najlepšie

posúdi zdravotný stav akýmsi číslami, on to vie posúdiť z hľadiska životného, ako sa navrhovateľka
správa. Bol sa poradiť u pani doktorky S., pretože to sú stavy, ktoré sú nie jednoduché, to normálny
človek možno ani nepochopí, lebo to sú duševné poruchy, ktoré vznikajú z panického strachu z niečoho.
Vtedy sa navrhovateľka roztrasie, plače.Súd o návrhu navrhovateľky rozhodol rozsudkom zo dňa 17.9.2014 tak, že konanie v časti návrhu na
zaplatenie príspevku na výživu rozvedeného manžela vo výške 10,- € mesačne za obdobie od 9.8.2013

na základe späťvzatia navrhovateľky v uvedenej časti zastavil a zaviazal odporcu platením príspevku
na výživu rozvedenej manželky vo výške 70,- € mesačne od 1.3.2013 do 20.2.2018, splatný vždy do 20.
dňa mesiaca vopred k rukám navrhovateľky. Zameškané výživné za obdobie od 1.3.2013 do 30.9.2014
vo výške 490,- € súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke v splátkach vo výške 20,- € mesačne spolu
s bežným výživným až do úplného splatenia celého dlhu pod hrozbou straty výhody splátok, v prípade

nezaplatenia jednej splátky v určenej výške a čase. Vo zvyšnej časti návrh zamietol.

Proti rozsudku podal odporca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd Žilina uznesením
č.k.5Co/150/2015 zo dňa 21.4.2015 tak, že rozsudok Okresného súd v odvolaním napadnutej časti
zrušil a vec sa mu vrátil na ďalšie konanie, rozsudok Okresného súdu v časti, v ktorej konanie zastavil,
ponechal nedotknutý. Odvolací súd z podaného odvolania akceptoval tú skutočnosť, že súd nemôže

určiť príspevok na výživu rozvedenej manželky v budúcnosti (v tomto prípade do 20.02.2018), pretože v
priebehu ďalších rokov, ďalšieho obdobia, môže nastať taká zmena pomerov, že by platenie príspevku
na výživu rozvedenej manželky sa mohlo dostať do roviny rozporu s dobrými mravmi. Dôvodov na
zmenu pomerov môže byť veľmi veľa, napr. uzatvorenie nového manželstva navrhovateľky, resp. vznik
partnerskéhospolužitiasinýmmužom,stratazamestnaniaodporcuaprípadnáďalšiazmenasociálnych,

majetkových a zárobkových pomerov na jeho strane, ktorá by odôvodňovala zmenu výšky príspevku
na výživu rozvedeného manžela. Odvolací súd ďalej konštatoval, že prvostupňový súd správne ustálil,
že vyživovacia povinnosť plnoletého dieťaťa voči navrhovateľke (matke) nepredchádza a nemá prioritu
pred prípadným priznaním príspevku na výživu od rozvedeného manžela, čo vyplýva z ustanovenia §
67 ods. 2 ZoR.

Navrhovateľka sa po rozhodnutí odvolacieho súdu vyjadrila vo veci písomným podaním, v ktorom
uviedla, že je stále odkázaná na fyzickú, psychickú a finančnú podporu svojich rodičov a syna H..
Stále býva v podnájme v byte staršieho syna, ktorý sa v byte zdržiava len minimálne. Na základe
zmluvy o prenájme hradí náklady za dodané služby správcovi bytu Bytterm, a.s. Žilina a uhrádza platby

za dodávku elektriny, plynu a poplatok za RTVS, taktiež poplatok za odvoz komunálneho odpadu.
Čo sa týka zdravotného stavu navrhovateľky, rozhodnutím ÚPSVaR Žilina zo dňa 21.10.2013 bola
navrhovateľke určená miera funkčnej poruchy na 50% ako osobe s ťažkým zdravotným postihnutím a v
lekárskom posudku zo dňa 17.10.2013 bol stanovený termín opätovného posúdenia zdravotného stavu
navrhovateľky na mesiac október 2016. Navrhovateľka poukázala na zhoršenie svojho zdravotného

stavu oproti roku 2014. Od 01.06.2015 bola hospitalizovaná, podstúpila operáciu bedrového kĺbu
a až dňa 07.07.2015 bola prepustená do domáceho ošetrenia. Pohyb má umožnený len pomocou
podporných barlí, čo bude pretrvávať najmenej tri mesiace a počas ďalšieho obdobia 3 - 6 mesiacov
má používať nemecké palice, preto je úplne odkázaná len na pomoc svojich rodičov, ako fyzicky, tak
aj finančne. Možnosť zamestnať sa v súčasnej, a aj najbližšej dobe, minimálne do konca roku 2016, je

nereálna,atozdôvoduveku,stavunatrhupráce,zdravotnéhostavuavneposlednomradestarostlivosti
o maloletého syna T., ktorý začne navštevovať ZŠ na O.e.

Navrhovateľka k vyjadreniu predložila nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:

Zozmluvyonájmebytu,uzatvorenejdňa01.01.2015medziH.G.,nar.XX.XX.XXXXakoprenajímateľom
a navrhovateľkou ako nájomcom, súd zistil, že predmetom nájmu je 3-izbový byt č. XX vo vchode č. X,
na X. posch., v dome č. súp. XXXX na pozemku CK N XXXX, na dobu neurčitú s tým, že nájomca
bude platiť za užívanie predmetu nájmu služby spojené s užívaním bytu vo výške stanovenej predpisom
zálohovej úhrady a užívanie predmetu nájmu „evidenčný list pre výpočet úhrady za užívanie bytu“,

vystavený správcovskou spoločnosťou N., a.s. R..
Z evidenčných listov pre výpočet úhrady za užívanie bytu č. XX na 4. podlaží na adrese O. XXXX/X/
XX vlastníka H. G. súd zistil, že mesačná zálohová úhrada predstavuje od 01.03.2014 sumu 178,23 €
a od 01.01.2015 sumu 179 €.

Z rozhodnutia ÚPSVaR Žilina zo dňa 21.10.2013 č. záznamu: 2013/31240, č. spisu: ZA1/OPČ/
SOC/2013/73691, PO 1487/2013/DK súd zistil, že na základe odvolania navrhovateľky proti rozhodnutiu
ÚPSVaR Žilina, odboru sociálnych vecí a rodiny, oddelenia posudkových činností zo dňa 05.09.2013 a
po opätovnom posúdení zdravotného stavu fyzickej osoby na základe doplnenia spisovej dokumentácieuvedené rozhodnutie vo veci vyhotovenia preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
zmenil tak, že odvolaniu navrhovateľky vyhovel, a určil mieru funkčnej poruchy na 50 %, fyzická
osoba je podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia

fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, na základe čoho bude vyhotovený navrhovateľke
preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím bez sprievodcu, posudkový lekár ÚPSVaR
Žilina v lekárskom posudku č. 2013/301233 zo dňa 17.10.2013 stanovil termín opätovného posúdenia
zdravotného stavu na mesiac október 2016.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie č. 685 327 7211 0 zo dňa 04.12.2014 súd zistil, že
navrhovateľke bol zvýšený od 01.01.2015 invalidný dôchodok o sumu 2,70 € mesačne, na sumu 120,90
€ mesačne.
Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 08.07.2014 pokles schopnosti navrhovateľky
vykonávať zárobkovú činnosť predstavuje od 07.07.2014 50 %.

Z prepúšťacej správy Fakultnej nemocnice s poliklinikou (č.l. 492 spisu) súd zistil, že navrhovateľka bola
v čase od 01.06.2015 do 16.06.2015 hospitalizovaná, dňa 12.06.2015 podstúpila operáciu z dôvodu
fraktúry bázy krčka pravého femuru (zlomenina krčka stehnovej kosti).
Z prepúšťacej správy (č.l. 493 spisu) súd zistil, že následne bola navrhovateľka hospitalizovaná aj v čase
od 16.06.2015 do 07.07.2015 na ortopedickom oddelení FNsP Žilina.

Súd vykonal dňa 04.09.2015 pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky
a odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými v konaní účastníkmi konania po
rozhodnutí odvolacieho súdu o odvolaní odporcu.

Navrhovateľka zotrvala na návrhu na začatie konania, domáhala sa určenia príspevku rozvedenej
manželky vo výške 70,- € mesačne od 01.03.2013 vrátane obdobia, počas ktorého poberala
nemocenské dávky. Pre prípad vyhovenia návrhu žiadala, aby bol odporca zaviazaný zaplatiť dlžnú
sumu jednou splátkou, resp. splátkami vo výške 70,- € mesačne spolu s bežným výživným. Uviedla s
poukazom na rozhodnutie ÚPSVaR Žilina, že požaduje, aby bol odporca zaviazaný platením príspevku

do júla 2017, pretože je na 100 % isté, že dovtedy bude jej zdravotný stav taký zhoršený, ako je aj v
súčasnosti a až potom bude jej zdravotný stav prehodnotený komisiou.

Právny zástupca odporcu súdu predložil fotodokumentáciu - fotografie displeja mobilného telefónu
navrhovateľky s textovými správami, pričom poukázal najmä na SMS zo dňa 02.09.2014, ktorá má

preukazovať, že navrhovateľka vyučuje cudzí jazyk, z ktorej činnosti si zabezpečuje týmto spôsobom
príjem.

Z predloženej fotodokumentácie súd zistil, že sa jedná o textové správy z mesiacov marec, máj,
september z roku 2011 a o dve správy z 27.08.2014 a 02.09.2014.

Text správy zo dňa 07.08.2014 je nasledovný: O., zajtra nechoď, nemôžem, tento týždeň sa ozvem a
dohodneme sa. Ďakujem. IK.
Správa zo dňa 02.09.2014 je v nasledovnom znení: Ahoj L., bol chorý malý a potom som mala zas
problémy ja. Ale tento týždeň si už O. dohodneme. Už je to OK. Pekný deň. I.

Navrhovateľka uviedla, že O. je kamarátkin syn, zmaturoval v máji roku 2014, chcel ísť do zahraničia a
kamarátka od navrhovateľky chcela, aby ho navrhovateľka preskúšala, či vie bežne komunikovať, ale
nebolo to za peniaze. T., syn navrhovateľky bol chorý, potom bola chorá navrhovateľka a nevyšiel ani
ten ďalší termín, takže to úplne padlo a vôbec ho nevyskúšala. A čo sa týka tých SMS-iek z roku 2011,

vtedy sa navrhovateľka pokúšala učiť a nešlo jej to zo zdravotných dôvodov, mala strašne silné lieky
a nemohla sa sústrediť.
Navrhovateľka poukázala, že odporca si umelo navyšuje splátky úveru, ktorý mu bol poskytnutý na dom,
a to na sumu 800,- €, ktoré tvrdenie odporca nerozporoval.

Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal na prednes navrhovateľky, ktorá žiadala
o priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela len do obdobia júla 2017, čo považuje odporca za
čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania, o ktorom by mal súd rozhodnúť, keďže navrhovateľka
sa tak dobrovoľne vzdala práva, ktoré jej vznikne v budúcnosti.Podľa ust. § 72 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. (ďalej len ZoR) rozvedený manžel, ktorý nie je
schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa

svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa ust. § 72 ods. 2 ZoR ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh
niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Podľa ust. § 72 ods. 3 ZoR príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu
päť rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak
rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť
ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva
zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela,
ktorý má sám dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Podľa ust. § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 75 ods. 2 ZoR výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to
neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Súd v konaní postupoval v zmysle § 132 O.s.p., podľa ktorého dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust.
§ 153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich

pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Pri posudzovaní vyživovacej povinnosti odporkyne súd aplikoval ust. § 72 ods. 1, 2 a § 75 prvá veta
ZoR a skúmal, či navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť, teda či nemá žiadny príjem, prípadne
jej príjem je nedostatočný a nestačí na úhradu jej osobných potrieb. Pri skúmaní existencie nároku na

príspevok rozvedeného manžela neplatí zásada, ktorá sa uplatňuje pri posudzovaní nároku na výživné
manžela,tedažehmotnáakultúrnaúroveňobochmanželovmábyťzásadnerovnaká.Rozsahpríspevku
rozvedenéhomanželajeurčovanýpredovšetkýmtým,žemusíísťoprimeranúvýživuavýživnéjeurčené
na úhradu odôvodnených potrieb, ktorými nemožno rozumieť len náklady na stravovanie, ale i náklady
na všetky odôvodnené životné potreby, dané vekom, zdravotným stavom, spôsobom života a podobne.

Rozsah, v ktorom sa tieto potreby pokrývajú, má byť však primeraný, čo znamená, že pôjde o bežné
a obvyklé potreby, zodpovedajúce životnej situácii oprávneného a že naopak nepôjde o potreby, ktoré
prevyšujú obvyklý štandard, a to ani vtedy, ak by ich povinný manžel mal možnosť pokryť. Pri posúdení
požiadavky primeranej úhrady osobných potrieb je potrebné brať do úvahy aj to, či potreby oprávneného
manžela nie sú čiastočne kryté iným spôsobom. Ďalším kritériom pre určenie rozsahu príspevku na

rozvedeného manžela sú schopnosti a možnosti povinného, toto hľadisko však neovplyvňuje hornú
hranicu príspevku, pretože podľa dikcie § 72 ods. 1 ZoR má povinný podľa svojich schopností a možností
prispievaťlennaprimeranúvýživuoprávneného,atoajvtedy,aktojehoschopnostiamožnostidovoľujú.
Pokiaľ on sám nemá dostatočný príjem a ani ho nemôže získať, v tom prípade príspevok na výživu
rozvedeného manžela priznať nemožno.

Vecnú legitimáciu účastníkov mal súd preukázanú z rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
30P/281/2011-345 zo dňa 12.12.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.2.2013, ktorým bolo
manželstvo účastníkov uzatvorené dňa 8.3.2008 rozvedené.

V súlade s právnym záverom vyjadreným odvolacím súdom v uznesení č.k.5Co/150/2015 zo dňa
21.4.2015, a síce, že súd nemôže určiť príspevok na výživu rozvedenej manželky v budúcnosti, teda tak,
ako prvostupňový súd pôvodne rozhodol rozsudkom zo dňa 17.9.2014, keď povinnosť odporcu platiť
navrhovateľke príspevok na výživné rozvedenej manželky vymedzil na obdobie do 20.02.2018, súd pozrušení rozsudku zo dňa 17.9.2014 odvolacím súdom rozhodol o návrhu navrhovateľky tak, že zaviazal
odporcu platením výživného - príspevku na výživu rozvedenej manželky vo výške 70,- € mesačne od
01.03.2013, ktorý je splatný vždy do 20. dňa mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, keďže, ako uviedol

krajský súd vo svojom rozhodnutí, v priebehu ďalšieho obdobia po stanovení vyživovacej povinnosti
môže nastať zmena pomerov, a to ako u navrhovateľky, tak i u odporcu, ktorá zmena pomerov by bola
dôvodom na zmenu výšky príspevku na výživu rozvedeného manžela. Nemožno teda v čase určovania
tejto vyživovacej povinnosti postupovať podľa ust. § 72 ods. 3 ZoR takým spôsobom, že doba trvania
práva osoby oprávnenej na výživné, a tým zároveň doba trvania povinnosti osoby povinnej platiť výživné,

sa vopred určí na čas piatich rokov počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia o rozvode.

Aj v konaní nasledujúcom po rozhodnutí odvolacieho súdu uznesením č.k.5Co/150/2015 zo dňa
21.4.2015 mal súd nesporne preukázané i z ďalších listinných dôkazov predložených navrhovateľkou,
že navrhovateľka nie je schopná sa sama živiť, a to najmä z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu.

Súd zotrval na svojom pôvodnom závere vyslovenom v rozsudku zo dňa 17.9.2014, a zamietol návrh na
začatie konania v časti uplatneného nároku na príspevok rozvedenej manželky za obdobie od 2.8.2013
do 31.7.2014. Súd mal zato, že výživa navrhovateľky bola v tomto období dostatočne zabezpečená z
dávok nemocenského poistenia, ktoré navrhovateľka poberala vo výške 19,81100000 € za deň, čo mal
súd preukázané z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina, č.: 200-020782/CA02/2013 zo dňa

10.9.2013. V jednotlivých mesiacoch tak predstavovala dávka nemocenského poistenia sumu 540,80
€ až 614,20 €.

V období od 1.3.2013 do 3.6.2013 bola navrhovateľka prakticky bez príjmu, pretože v tomto období jej
nebol priznaný ani invalidný dôchodok, na ktorý jej vznikol nárok až na základe rozhodnutia Sociálnej

poisťovne Ústredie č. 685 327 7211 0 zo dňa 3.6.2013, ktorým bol navrhovateľke so spätnou platnosťou
od 9. januára 2013 priznaný invalidný dôchodok v sume 113,70 € mesačne, ďalším rozhodnutím
Sociálnej poisťovne ústredie č. 685 327 7211 0 zo dňa 04.12.2014 bol navrhovateľke invalidný dôchodok
zvýšený od 01.01.2015 o sumu 2,70 € mesačne na sumu 120,90 € mesačne. Vychádzajúc z uvedených
rozhodnutí pozostával tak príjem navrhovateľky počas 19 mesiacov, a to v období od marca do júla

2013 (t.j. 5 mesiacov) a v období od augusta 2014 (dňa 31.7.2014 navrhovateľke skončilo podporné
obdobie pre poskytovanie dávok nemocenského poistenia) do septembra 2015 (t.j. 14 mesiacov) len
z dávky invalidného dôchodku. Vzhľadom na to súd priznal navrhovateľke za toto obdobie, právo na
príspevok na výživu rozvedeného manžela v celkovej výške 1.330 € (19x70 €), ktorá suma predstavuje
zameškané výživné a zaviazal odporcu na jeho zaplatenie v splátkach vo výške 50,- € mesačne

splatných spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia jednej
splátky v určenej výške a čase. Súd rozhodol o povinnosti odporcu splatiť navrhovateľke dlžné výživné
splátkami v sume 50 €, nie vo výške 20 €, ako súd rozhodol v rozsudku zo dňa 17.9.2014, a to na návrh
navrhovateľky, pričom zohľadnil finančnú situáciu navrhovateľky a prednosť vyživovacej povinnosti
pred inými výdavkami odporcu, pričom vychádzal zo zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu Žilina

5Co/150/2015 zo dňa 21.4.2015, ktorý v jeho odôvodnení vytkol okresnému súdu len jeho rozhodnutie,
ktorým povinnosť odporcu platiť navrhovateľke príspevok na výživné rozvedenej manželky vymedzil
na obdobie do 20.02.2018, konštatoval správnosť ustálenia prvostupňovým súdom, že vyživovacia
povinnosť plnoletého syna voči navrhovateľke nepredchádza a nemá prioritu pred prípadným priznaním
príspevku na výživu od rozvedeného manžela. Odporcovi od rozhodnutia odvolacieho súdu teda nič

nebránilo, aby si vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke aspoň čiastočne plnil, k čomu, ako vyplynulo
z jeho vyjadrenia na pojednávaní, nedošlo.

Súd mal preukázané, že najnutnejšie výdavky navrhovateľky predstavujú mesačne sumu 440 €, ktorá
pozostáva zo sumy 220,- € na platby spojené s užívaním bytu a na elektrinu a zo sumy 200,- €, v ktorej

sú zahrnuté výdavky na lieky, oblečenie a stravu.

Vzhľadom na takýto nepomer príjmov a výdavkov navrhovateľky súd dospel k záveru, že návrh na
začatie konania je čo do výšky navrhovateľkou požadovaného príspevku na výživu rozvedeného
manžela za obdobie od marca do júla 2013 (t.j. 5 mesiacov) a v období od 1.8.2014 do budúcnosti v

celom rozsahu dôvodný.

Súd mal za to, že navrhovateľka dostatočne preukázala svoju zníženú schopnosť vykonávať zárobkovú
činnosť, a tým sa samostatne živiť. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne Ústredie č. 685 327 7211 0 zodňa 3.6.2013 mal súd preukázané, že navrhovateľka bola uznaná za invalidnú, má pokles schopnosti
vykonávaťzárobkovúčinnosťo50%vporovnanísozdravoufyzickouosobou,apretojejbolod9.januára
2013 priznaný invalidný dôchodok. Z oznámenia MUDr. M. G., všeobecného lekára pre dospelých

- ošetrujúceho lekára navrhovateľky, zo dňa 30.8.2013, mal súd preukázané, že navrhovateľka má
pokles vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a je v dlhodobej
liečbe psychiatra (MUDr. S.) a ortopéda. Z rozhodnutia ÚPSVaR Žilina č. záznamu 2013/301240 zo
dňa 21.10.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.11.2013, mal súd preukázané, že navrhovateľke
bola podľa § 12 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia

určená miera funkčnej poruchy na 50% podľa prílohy 3 (časť IV. bod 4. písm. b/). a po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozhodnutia sa vyhotoví pani L. H. G. preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím bez sprievodcu. Súd mal ďalej preukázané, že navrhovateľke bol dňa 6.11.2013 vydaný
preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
Zo správy MUDr. V. S. - Brain Medical, s.r.o., V. Spanyola 45, 010 01 Žilina zo dňa 6.9.2013 v spojitosti
so správou zo dňa 9.9.2014 mal súd preukázané, že (navrhovateľka vzhľadom k zdravotnému stavu zo

psychiatrického hľadiska) by bola systematickou pracovnou záťažou a pod vplyvom stresu vystavená
riziku hlbšej dekompenzácie zdravotného stavu.
Súd mal ďalej preukázané, že navrhovateľka bola počas konania, a to od 2.8.2013 práceneschopná,
ktorá práceneschopnosť trvala aj po skončení podpornej doby, teda po dátume 31.7.2014. Zo správy
praktického lekára pre dospelých MUDr. M. G. zo dňa 15.8.2014 vyplynulo, že navrhovateľke bolo

doporučené pokračovanie v liečbe, kľudový režim, ako i kompletné interné a laboratórne vyšetrenie. Z
posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina, MUDr. L. S.,
overeného posudkovým lekárom MUDr. M. U., zo dňa 29. apríla 2013 mal súd okrem iného preukázané,
že navrhovateľka je dlhodobo v evidencii psychiatrickej ambulancie pre depresívny syndróm, panickú
poruchu, pričom prognóza ochorenia u posudzovanej podľa vyjadrenia ošetrujúcej psychiatričky nie

je priaznivá, dochádza k opakovaným depresívnym dekompenzáciám v záťaži, zároveň je pridružená
pravostranná artróza gr. II-III v liečbe ortopéda a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
je 50%. Navrhovateľka môže vykonávať prácu administratívneho charakteru, ľahšie pomocné práce, a
to len v prostredí bez nadmernej fyzickej a psychickej záťaže.

Na základe týchto listinných dôkazov mal súd nesporne preukázané, že i keď posudok posudkového
lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina, MUDr. L. S. zo dňa 29. apríla 2013
pripúšťa, že navrhovateľka môže vykonávať prácu administratívneho charakteru, resp. ľahšie pomocné
práce, zároveň však podmieňuje výkon týchto prác len v prostredí bez nadmernej fyzickej a psychickej
záťaže. Vzhľadom na dlhodobú práceneschopnosť navrhovateľky v priebehu konania a odporučenie

ošetrujúceho lekára navrhovateľky MUDr. M. G. zo dňa 15.8.2014 pokračovať v liečbe, dodržiavať
kľudový režim a vykonať kompletné interné a laboratórne vyšetrenie, je zrejmé, že navrhovateľka sa
vzhľadom na svoj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemôže zamestnať.

Tvrdenia navrhovateľky o jej zlom zdravotnom stave a nedostatku finančných prostriedkov mal súd

preukázané i výsluchu svedkyne M. G..

Z dokazovania vykonaného po rozhodnutí odvolacieho súdu navyše vyplynulo, že zdravotný
stav navrhovateľky sa oproti roku 2014 výrazne zhoršil, pretože navrhovateľka podstúpila operáciu
bedrového kĺbu dňa 12.6.2015, dňa 07.07.2015 bola prepustená do domáceho ošetrenia, čo mal súd

preukázané z prepúšťacích správ Fakultnej nemocnice s poliklinikou - ortopedické oddelenie Žilina.

Súd pri posúdení požiadavky primeranej úhrady osobných potrieb zároveň skúmal, či potreby
oprávneného manžela nie sú čiastočne kryté iným spôsobom. Pokiaľ odporca tvrdil, že navrhovateľka
musí dostávať nejaké platby zo zahraničia, súd toto tvrdenie z účtu navrhovateľky preukázané nemal.

Tiež nemal z účtu preukázané, že by navrhovateľka disponovala akýmikoľvek úsporami. Z ČSOB
sporiaceho účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vyplynulo, že navrhovateľka mala zostatok na účte ku dňu
31.12.2008 vo výške 100.000,- Sk/3.319,39 €, avšak túto sumu si v priebehu obdobia rokov 2008 -
2013 postupne z účtu vybrala. Ku dňu 31.12.2012 predstavoval zostatok na účte 375,22 € a ku dňu
15.5.2013 sumu 0,05 €, v ktorý deň navrhovateľka z účtu vybrala sumu 375,56 €. Súd mal preukázané,

že navrhovateľka v tomto období nemala žiadny príjem, invalidný dôchodok jej bol priznaný až dňa
3.6.2013, odo dňa 9.1.2013. Navrhovateľka na pojednávaní vysvetlila, že tieto prostriedky boli použité
na splatenie časti jej dlhov.Pokiaľ bolo v konaní preukázané, že na účet navrhovateľky č. XXXXXXXXX/XXXX previedli v
rozhodnom období tretie osoby M. A., U. Y., O. O., M. N. a W. N. sumy oboznámené v rozsudku z
prehľadu transakcií na účte navrhovateľky č. XXXXXXXXX/XXXX, jednalo sa o sumy zanedbateľné,

preto ich súd pri určení výšky príspevku na výživu rozvedenej manželky nebral do úvahy.

Pokiaľodporcatvrdil,žemátúvedomosť,ženavrhovateľkavyučujecudziejazykyaplatbyzatietoslužby
prijíma v hotovosti, teda navrhovateľka je schopná sama sa živiť, súd tieto tvrdenia v konaní preukázané
nemal, navrhovateľka ich rozporovala s poukazom na užívanie predpísaných liekov, ktoré spôsobujú,

že stále spí, je bez energie a pod vplyvom takýchto silných liekov sa nedá učiť. Následne, po rozhodnutí
odvolacieho súdu, predložil odporca listinné dôkazy - fotodokumentáciu zobrazujúcu textové správy na
preukázanie svojho tvrdenia, že navrhovateľka si zabezpečuje príjem vyučovaním cudzích jazykov. Súd
tieto dôkazy vyhodnotil, pokiaľ sa týka textových správ z roku 2011, ako dôkazy irelevantné, keďže sa
nevzťahujú k rozhodnému obdobiu od 1.3.2013, za ktoré je posudzovaný príjem navrhovateľky. Čo sa
týkatextovýchsprávzodňa07.08.2014a02.09.2014,ktýmtosanavrhovateľkanapojednávanívyjadrila

tak, že kamarátkinho syna O.a neučila a ani neučí. O. zmaturoval v máji roku 2014 a keďže mal v úmysle
ísť do zahraničia, navrhovateľka ho mala len preskúšať, či vie bežne komunikovať. Súd konštatuje, že
zo znenia správy zo dňa 02.09.2014 vyplýva, že navrhovateľka si mala s adresátkou textovej správy
L. dohodnúť ďalší termín návštevy Mareka, odporca však súdu nepredložil listinný dôkaz, z ktorého
by bolo preukázané, že skutočne došlo navrhovateľkou k poskytnutiu tejto výučby anglického jazyka.

Odporca na preukázanie svojho tvrdenia nenavrhol vykonať žiadne ďalšie dokazovanie. Súd tak nemal
preukázané tvrdenie odporcu, že navrhovateľka si zabezpečuje príjem výučbou angličtiny.

Súd mal v konaní preukázané, že čistá mzda odporcu za obdobie od 02/2013 do 08/2014 predstavovala
873,84,- € a čistý priemerný mesačný príjem za uvedené obdobie je 1.002,68 €. Odporca má jednu

vyživovaciu povinnosť voči mal. synovi T. pochádzajúcemu z manželstva účastníkov, a to vo výške 160,-
€ mesačne. Súd mal preukázané, že odporca i pri zohľadnení všetkých jeho výdavkov, ako i pri aplikácii
§ 75 ods. 1 druhej vety ZoR je schopný plniť si túto vyživovaciu povinnosť voči odporkyni ako svojej
bývalej manželke v súdom určenej výške.

Pokiaľ právny zástupca odporcu poukazoval na výsledok konania, v ktorom si navrhovateľka uplatnila
nárok na manželské výživné, súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľke bol priznaný invalidný
dôchodok rozhodnutím Sociálnej poisťovne Ústredie č. 685 327 7211 0 zo dňa 3.6.2013 v sume 113,70
€ mesačne, a to od 9. januára 2013, pričom manželstvo účastníkov zaniklo rozvodom ku dňu 20.2.2013
právoplatnosťou rozsudku č.s. č.k. 30P/281/2011-345, dokedy mala navrhovateľka nárok na manželské

výživné. Vzhľadom na zmenu pomerov u navrhovateľky spočívajúcu v jej zhoršenom zdravotnom stave
je zrejmé, že súd o nároku navrhovateľky na príspevok na výživu rozvedeného manžela rozhodoval za
úplne iných skutkových okolností.

Súd nepovažoval vynaloženie finančných prostriedkov, ktoré navrhovateľka zabezpečila zo svojich

úspor a z pôžičky poskytnutej jej otcom na doplatok za účelom zakúpenia bytu na S. jej synom z
prvého manželstva za nehospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami, nakoľko z vykonaného
dokazovania bolo nesporne preukázané, že navrhovateľka bola síce spoluvlastníčkou štvorizbového
bytu na C., ktorý počas svojho prvého manželstva nadobudla s prvým manželom do BSM, o ktorého
vyporiadaní v rámci BSM však boli dohodnutí tak, že po nadobudnutí plnoletosti synom H.om vlastníctvo

tohto bytu prevedú na syna, k čomu aj došlo. Tento byt následne syn navrhovateľky H. G. predal
a nadobudol vlastníctvo k inému bytu - trojizbovému bytu na S.. Z vykonaného dokazovania bolo
preukázané, že syn H. nie je odkázaný na bývanie v tomto byte, a preto poskytol byt na užívanie
svojej matke - navrhovateľke a jej synovi pochádzajúcemu z manželstva s odporcom. Pokiaľ teda
navrhovateľka zo svojich úspor a pôžičky od svojho otca doplácala na kúpnej cene za tento byt 8.000 €,

riešila si tým len svoju bytovú otázku a nemohlo sa preto jednať o „vyhadzovanie finančných prostriedkov
do vzduchu“, ako tvrdila strana odporcu.

Pokiaľ sa odporca bránil tvrdením, že sa za neho navrhovateľka vydala iba zo zištných dôvodov,
a to iba pre peniaze, a bola v domnení, že odporca je solventný a zarába nadštandardne, čo sa

odporca dozvedel až po rozvode manželstva od blízkej priateľky navrhovateľky, Ing. M. B., teda
navrhovateľka sa za odporcu vydala z týchto osobných pohnútok, čo by bolo dôvodom pre posúdenie
prípadu za súčasnej aplikácie ust. § 75 ods. 2 ZoR, podľa ktorého nie je nárok na výživné v
prípade porušenia dobrých mravov, súd nemal v konaní preukázanú dôvodnosť tohto tvrdenia odporcu.Naopak, navrhovateľka tvrdila, že s odporcom sa zoznámila na inzerát, hľadala harmonickú šťastnú
rodinu a zároveň istotu v manželstve, ktorú by jej mal manžel poskytnúť, pričom práve odporca
nástojil na uzatvorení manželstva. Odporca neuniesol dôkazné bremeno v tomto smere. Pokiaľ odporca

spochybňoval nárok navrhovateľky na výživné z dôvodu, že manželstvo podľa tvrdení účastníkov
konania reálne trvalo necelý rok a podľa tvrdenia navrhovateľky ich manželstvo nefungovalo od začiatku,
preto je v rozpore s dobrými mravmi, aby navrhovateľka požadovala príspevok na výživu rozvedeného
manžela, ak manželstva nepriaznivo nezasiahlo do jej majetkových pomerov, podľa názoru súdu
skutočnosť, ako manželstvo fungovalo a dokedy fungovalo nezakladá v tomto prípade aplikáciu ust.

§ 75 ods. 2 ZoR, pretože v konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľka aj odporca vstupovali do
manželstva s takou predstavou, že manželstvo bude trvať len krátku dobu a v prípade, že fungovať
nebude, rozvedú sa. Účastníci konania v manželstve spolunažívali bežným spôsobom, z manželstva sa
narodilo dieťa - mal. T. H.. Problémy medzi manželmi začali až po uzatvorení manželstva, pričom návrh
na začatie konania o rozvod manželstva uzatvoreného dňa 8.3.2008 bol podaný až dňa 12.10.2011,
z čoho je zrejmé, že manželia sa snažili manželstvo zachrániť. Vyživovacia povinnosť manželov ako i

bývalých manželov je zakotvená v ust. § 72 a nasl. ZoR a nezávisí od dĺžky trvania manželstva, zákon
poskytuje len možnosť nepriznania výživného v prípade porušenia dobrých mravov (§ 75 ods. 2 ZoR),
čo v tomto prípade preukázané nebolo.

Tvrdenie navrhovateľky, že ju odporca celé manželstvo psychicky týral, v konaní preukázané nebolo. Z
vykonaného dokazovania, a to z rozsudku OS Žilina, č.k. 30P/281/2011-345, ktorým bolo manželstvo
účastníkov rozvedené, vyplynulo, že podľa tvrdenia navrhovateľky (v konaní 30P/281/2011-345 v
procesnom postavení odporkyne) rozvrat manželstva spôsobil odporca svojou povahou a keďže trpela,
už počas manželstva navštevovala psychiatra. Z uvedeného je zrejmé, že i keď medzi manželmi boli

bežné spory vyplývajúce z rozdielnych názorov na manželské spolužitie, na navrhovateľku tieto spory
vplývali tak, že jej zdravotný stav sa zhoršil a bola nútená navštíviť psychiatra, u ktorého však bola
liečená aj pred uzatvorením manželstva.

V konaní boli predložené aj úverové zmluvy, z vykonaného dokazovania však bolo preukázané,

že na splácaní predmetných úverov sa navrhovateľka nepodieľa, nakoľko tieto boli použité na
kúpu motorového vozidla, ktorým disponuje odporca a investované do nehnuteľnosti vo vlastníctve
odporcu. Pokiaľ odporca uvádzal medzi svoje výdavky splátky týchto úverov, súd tieto výdavky nebral
pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti odporcu do úvahy s poukazom na zákonom ustanovené
priorizovanie vyživovacej povinnosti pred ostatnými výdavkami. Zároveň súd dospel k záveru, že je

dôvodné prejednávaný prípad subsumovať aj pod ust. § 75 ods. 1 druhej vety ZoR, pretože odporca sa
vzdal svojho vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu k bytu, v ktorom býval so svojou matkou a ktorý mu
pred tým matka darovala, tým, že tento dar jej vrátil. Súd nemal preukázané, že by dôvod, pre ktorý sa
odporca vzdal tohto majetkového prospechu, bol taký dôležitý, aby tak odporca mohol konať a zároveň
na seba prevziať ďalší záväzok z ďalšej úverovej zmluvy, na základe ktorej poskytnutý úver má odporca

v úmysle použiť na financovanie rekonštrukcie domovej nehnuteľnosti.

Zosprávzpsychologickéhovyšetreniamal.T.H.,nar.XX.X.XXXX vyhotovenýchCentrompedagogicko-
psychologického poradenstva a prevencie, Predmestská 1613, 010 01 Žilina mal súd preukázané, že
navrhovateľku v možnosti zamestnať sa obmedzuje nielen jej dlhodobo nevyhovujúci zdravotný stav,

ale aj starostlivosť o maloleté dieťa, ktorému bol z dôvodu porúch v koncentrácii a emocionálneho vývinu
odporučený odklad povinnej školskej dochádzky o jednej rok.

Pokiaľ právny zástupca odporcu poukázal na vyjadrenie navrhovateľky na pojednávaní, keď
navrhovateľka uviedla, že žiada, aby bol odporca zaviazaný platením príspevku na výživu rozvedenej

manželky do júla 2017, pretože je na 100 % isté, že dovtedy bude jej zdravotný stav taký zhoršený,
ako je aj v súčasnosti a až potom bude jej zdravotný stav prehodnotený komisiou, ktorým návrhom
mala navrhovateľka podľa názoru právneho zástupcu odporcu vziať návrh na začatie konania v časti
späť a dobrovoľne sa tak vzdať svojho práva, ktoré jej v budúcnosti vznikne, vlastne vymedziť obdobie
pre platenie výživného rozvedenej manželky a navrhovateľka sa týmto návrhom vlastne vzdala práva

na výživné na obdobie nasledujúce po mesiaci júli 2017, súd mal zato, že tak, ako nie je možné
rozhodnúť o platení výživného do budúcnosti na presne vymedzený čas, navrhovateľka si teda toto
právo ani nemôže uplatniť na takto presne vymedzený čas (do júla 2017) a práva na výživné za obdobie
nasledujúce po mesiaci júli 2017 sa vzdať. Súd preto nemohol procesne postupovať na základe tvrdeniaprávneho zástupcu odporcu o späťvzatí návrhu navrhovateľkou v časti. Pre úplnosť súd uvádza, že
navrhovateľka svoje vyjadrenie uviedla na správnu mieru, a síce, že jej právo na výživné bude, vzhľadom
na jej zdravotný stav, určite trvať minimálne do júla 2017, kedy sa jej zdravotný stav prehodnotí, a

až následne bude zrejmé, či povinnosť odporcu platiť navrhovateľke výživné bude pokračovať. Teda
neuviedla, že výslovne žiada o určenie vyživovacej povinnosti odporcu len do júla 2017.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust§ 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania vzhľadom na čiastočný úspech účastníkov v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).