Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 12, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 9C/48/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318203289
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8318203289.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v spore žalobkyne X. X., nar. XX.XX.XXXX,

O. XX, XXX XX N., zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sov. Hrdinov 163/66, Svidník,
proti žalovanému Home Credit Slovakia a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36
234 176, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom 1.mája 173/11, 911 01
Trenčín, v konaní o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade je povinný zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy z XX.X.XXXX k zmluve
o spotrebiteľskom úvere, hotovostnom úvere a revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z XX.X.XXXX
uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne.

II. Žalobkyni priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanému v 1. rade.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala na tunajšom súde dňa 14.08.2018 žalobu o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach
zo mzdy ktorou žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach
zo mzdy z 30.01.2016, k Zmluve o spotrebiteľskom úvere - hotovostnom úvere a revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX z 30.01.2016, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, na výkon zrážok zo mzdy
žalobkyne.

2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným chcela uzatvoriť Zmluvu o spotrebiteľskom úvere -
hotovostnom úvere a revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 30.01.2016. Žalovaný jej predložil listiny
s tým, že ak chce, aby jej bol úver poskytnutý, je potrebné ich podpísať. Predložené listiny podpísala v
presvedčení, že uzatvorila Zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Až od svojho zamestnávateľa, zo žiadosti
o výplatu zrážok zo mzdy z 20.06.2017 sa dozvedela, že podpísala aj Dohodu. Dohoda umožňuje
žalovanému aby od nej vymohol plnenia, na ktoré nemá nárok, bez súdnej kontroly. V súvislosti
s dohodou, jej nebolo nič bližšie vysvetlené. Samotné vyhotovenie Dohody je typický formulár, z

ktorého nevyplýva možnosť zmeny jeho textu, tak po obsahovej, ako aj formálnej stránke. Aj keď
bola Dohoda uzavretá vo forme osobitnej listiny, nebola o jej dôsledkoch poučená a nemala možnosť
ju odmietnuť, ak chcela úver získať. Žalovaný požiadal jej zamestnávateľa o vykonanie zrážok zo
mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by mu uložilo povinnosť plniť,
jeho zamestnávateľ, je povinný vykonávať zrážky z jeho mzdy a nemá možnosť ich priamo zastaviť,
ani obmedziť. Jeho zamestnávateľ je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy, bez ohľadu
na existenciu sporu. Žalovaný ako veriteľ, výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek

odsúhlasenia súdom. Chýba akákoľvek súdna kontrola spotrebiteľskej zmluvy, z toho hľadiska, či
zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by podliehali ex offo súdnej kontrole. Naviac
poukázal na to, že vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva musí obsahovať
náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úverocha pôžičkách pre spotrebiteľov, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ZoSÚ). V
predmetnej úverovej zmluve absentujú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/, k/, l/ ZoSÚ.

3. Súd sa oboznámil so zmluvou o spotrebiteľskom úvere - hotovostný úver a revolvingový úver,
dohodou o zrážkach zo mzdy, žiadosťou o výplatu zrážok zo mzdy a zistil tento skutkový stav veci.

4. Žalobkyňa a žalovaný dňa 30.01.2016 uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - hotovostný úver
a revolvingový úver č. XXXXXXXXXX, na základe ktorého žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške

1200 eur s mesačnou splátkou 44,29 eur v počte 36, pri RPMN 20,8 %, ročnej úrokovej sadzbe 18,90 %
a priemernej RPMN 29,89 %. Žalobkyni bol zároveň poskytnutý revolvingový úver s výškou úverového
rámca 500 eur, s výškou mesačnej splátky 4 % z dlžnej sumy, pri ročnej úrokovej sadzbe 26,28 %/11,88
%, RPMN 38,70 %, odplata 30,19 %, priemerná hodnota RPMN 23,52 %, celková čiastka splatná
spotrebiteľom 590,75 eur s termínom splatnosti splátok 20.deň v mesiaci.

5. Žalobkyňa a žalovaný zároveň dňa 30.01.2016 uzatvorili Dohodu o zrážkach zo mzdy s tým, že
strany sa dohodli, že ak sa klient oneskorí so splácaním úveru z vyššie uvedenej zmluvy, je žalovaný
oprávnený požadovať, aby platca mzdy vykonával mesačnú zrážku zo mzdy žalobkyne. V dohode je tiež
uvedené, že žalobkyňa oprávňuje žalovaného k prijatiu zrážok s tým, že zamestnávateľ je povinný tieto
zrážky vykonávať a žalovaný prijímať nie len do úplného vrátenia celého poskytnutého úveru súčasne

s úrokmi, ale i so sankciami, a do vrátenia náhrad škôd, poplatkov za poskytnuté služby a ostatných
záväzkov z uvedenej zmluvy.

6. Žalovaný vo svojom písomnom podaní, doručenom súdu dňa 17.09.2018 navrhol žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že úverová zmluva č. XXXXXXXXXX obsahuje všetky zákonné

náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a je spolu aj s dohodou o zrážkach
zo mzdy v súlade s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Dohoda o zrážkach zo mzdy je
bežným mechanizmom na zabezpečenie záväzkov. Dohoda bola uzatvorená vo forme osobitnej listiny a
žalobca ako klient bol poučený o možnosti ju neuzatvoriť. Tento fakt je nesporný a nenamieta ho žiaden
z účastníkov. Je na nej i prehlásenie žalobcu, že si je vedomý, že uzatvorenie Dohody je dobrovoľné

a bol poučený o možnosti ju neuzatvoriť. Žalobca dohodu o zrážkach zo mzdy bez akejkoľvek výhrady
podpísal. Takto prejavená vôľa žalobcu jednoznačne preukazuje, že žalobca sám na základe vlastného
rozhodnutia súhlasil s uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy. Pokiaľ žalobca ustanoveniam dohody
nerozumel, nemal ich podpisovať alebo si ich mal nechať žalovaným bližšie vysvetliť. Skutočnosť, že
by žalobca jednotlivým ustanoveniam dohody o zrážkach zo mzdy nerozumel vo svojej žalobe ani

nenamieta. Rozsah zrážok a ich výška je stanovená priamo v dohode o zrážkach zo mzdy. Dohoda o
zrážkach zo mzdy, tak ako je uvedená na samostatnej listine, má všetky zákonom predpísané náležitosti.
Postavenie poskytovateľa úveru voči dlžníkovi v úverovom vzťahu je značne nevýhodnejšie, práve s
ohľadom na skutočnosť, že on plní vopred, pričom dlžník plní spravidla v splátkach počas dlhšieho
časového obdobia. Na základe vyššie uvedeného nemožno preto žiadnym spôsobom skonštatovať,

že dohodnutie dohody o zrážkach zo mzdy by bolo „spôsobením značnej nerovnováhy v právach a
povinnostiach zmluvných strán“. Naopak, treba si uvedomiť, že v úverovom vzťahu poskytovateľ úveru,
už svoju povinnosť poskytnúť plnenie splnil - poskytol úver,
a dlžník, má svoju povinnosť splniť - splatiť dlh v budúcnosti, pričom dohoda o zrážkach zo mzdy
len zvyšuje istotu kreditora, že debetor svoj záväzok splní. Realizácia dohody o zrážkach zo mzdy

nastáva vždy až ako následok neplnenia povinností klientom, ktorý svoj dlh z úverovej zmluvy neplní
riadne a včas, ktorý prestal svoj dlh splácať. V takýchto prípadoch nemá žalovaný žiadnu inú možnosť
ako sa k uspokojeniu svojej pohľadávky dostať, preto je nútený po neúspešných výzvach klientov na
plnenie s realizáciou zrážok zo mzdy začať. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonným inštitútom,
určeným na zabezpečovanie pohľadávok veriteľov. Žalovaný tiež argumentuje tým, že žiadny lex

specialis ani lex generalis v čase uzatvorenia úverovej zmluvy nezakazoval takéto zabezpečenie
pohľadávok veriteľov, len striktnejšie stanovil podmienky koncipovania dohody o zrážkach zo mzdy v
prípade spotrebiteľov, ktoré však žalovaný považuje za dodržané a v súlade so zákonom. Je preto
nedôvodným a nezákonným považovať zákonom upravený inštitút za neprijateľnú zmluvnú podmienku
a následne ho sankcionovať neplatnosťou, prípadne nedôvodne zakazovať veriteľovi, aby aplikoval

zákonný inštitút, na ktorom sa s dlžníkom vopred dohodli. Cieľom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f)
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch bolo, aby mal spotrebiteľ informáciu, aká je doba
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru. Aj keď Zmluva
neuvádza presný číselný dátum ukončenia zmluvy, veriteľ použil objektívne zistiteľné kritéria, podľaktorých spotrebiteľ musí vedieť, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná
splatnosť poskytnutého úveru. Zákon č. 129/2010 Z.z. v znení platnom a účinnom ku dňu 01.05.2018
zmenil znenie ustanovenia § 9 ods. 2 písm. d) tak, že povinnou náležitosťou je už len uvádzanie doby

trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je nepochybne v úverovej zmluve dodržaná. Na základe
vyššie uvedených skutočností je preukázané, že zmluva o úvere spĺňa všetky náležitosti platného
právneho úkonu, bola uzatvorená v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a neobsahuje
žiadne ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa.

7. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

8.Podľaustanovenia§52ods.2Občianskehozákonníka,ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,

ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

9. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

11. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

12. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

13. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu
spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

14. Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských

zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

15.Podľaustanovenia§551ods.1Občianskehozákonníka,uspokojeniepohľadávkymožnozabezpečiť
písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie,
než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

16. Podľa ustanovenia § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka, proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ
právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

17. Podľa ustanovenia § 551 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre

iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

18. Podľa ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, neprípustné
je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou ozrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola
uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť
ju odmietnuť.

19. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným
je tzv. štandardná alebo formulárová zmluva a ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle §52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do
zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok,

ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok
v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné.
Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od
ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v

súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

20. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

21. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov
bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných
podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a
použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda
o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a

dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv,
ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ
vopredpripravenýaktorýpoužívavdvochaleboviacerýchprípadoch,pričomspotrebiteľspravidlaobsah
zmluvy nemení.

22. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§ 551 Občianskeho zákonníka) predstavuje
zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Inštitút dohody o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov slúži jednak na zabezpečenie pohľadávky, ako aj na jej postupné
uspokojenie. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí mať ex lege písomnú formu, inak je neplatná. Obsahom
dohody o zrážkach zo mzdy je súhlas dlžníka, aby platiteľ z jeho mzdy vykonával zrážky vo vopred

určenej výške a vyplácal ich veriteľovi, ktorému vzniká právo, aby po splatnosti pohľadávky boli
vykonávané zrážky zo mzdy dlžníka a boli zamestnávateľom vyplácané.

23. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy podľa §551 a nasl. Občianskeho zákonníka vyplýva, že
jej uzatvorením je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok

zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly nárokov
uplatnených veriteľom, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie.

24. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený smernicou Rady 93/13/EHS o
nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom

alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň
informovanosti a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez
toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah.

25. Je potrebné tiež zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej

neplatnosti neprijateľných klauzúl, rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v
spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa.26. V danom prípade súd poukazuje aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v
spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti
SR zo dňa 21. 1. 2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorým v bode 9 Komisia dospela k záveru, že

dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa ustanovenia §551 Občianskeho zákonníka, je zmluvnou
podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a
je v rozpore s ustanovením §53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho
vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy.

27. Výkon zrážok zo mzdy je pritom procesom, ktorý nepodlieha žiadnej autorizácií a verifikácii
primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa.

28. Súd skúmal aj zmluvu o spotrebiteľskom úvere s dôrazom na to, že údaje určujúce základné
parametre poskytnutého spotrebiteľského úveru požadované kogentnými ustanoveniami zákona o
spotrebiteľských úveroch, musia byť v zmluve definované jednoznačným a nespochybniteľným

spôsobom tak, aby mal spotrebiteľ možnosť jednoducho zistiť, aká je výška úveru, prípadne aj
dojednaného revolvingu, výška úrokovej sadzby, odmeny, ročnej percentuálnej miery nákladov atď..

29. Súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú má zabezpečovať dohoda o
zrážkachzomzdy,neobsahujevšetkypovinnénáležitostiustanovenézákonomč.129/2010Z.z..Jednou

z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase uzavretia zmluvy medzi stranami
sporu bol podľa § 9 ods. 2 písm. f/ údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Pokiaľ je súčasťou dojednanie, že dlžník je povinný splatiť
úver 36 mesiacov po poskytnutí úveru a to dňa 15. dňa v poslednom mesiaci, takéto dojednanie
nezodpovedá zákonnej požiadavke, pretože je neurčité. Na základe uvedeného možno konštatovať, že

údaj o konečnej splatnosti úveru v zmluve absentuje. Pri revolvingovom úvere tento údaj absentuje.
Zo žiadneho ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva, že v prípade revolvingového
úveru, ktorého zaplatenie je predmetom konania, nemusí predmetná zmluva obsahovať údaj o konečnej
splatnosti úveru. Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením
konkrétneho dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Význam

uvedenej zmluvnej náležitosti súvisí aj s ďalšími nárokmi veriteľa vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere. Súd
pripomína, že v zmysle ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4 Obo 143/98,rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 19.11.2013, sp. zn. 5Co/165/2013, rozsudok
Krajského súduv Prešove zo dňa 30.05.2012, sp. zn. 1Co/30/2012, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo
dňa 25.02.2014,sp. zn. 5Co/567/2013) veriteľovi prislúchajú zmluvné úroky ako odplata za poskytnutie

peňažných prostriedkov do splatnosti úveru, po jeho splatnosti má nárok na úrok z omeškania. Uvedený
údaj preto slúži na rozlíšenie, dokedy je dlžník povinný platiť zmluvné úroky a odkedy úroky z omeškania.
Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a to jeho vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ
už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je
povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová

(dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných
údajov (obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.9.2012,
sp. zn. 17Co/151/2012.

30. V zmluve absentuje aj ďalšia podstatná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.

v súvislosti s tam uvedenou RPMN, a to uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov.

31. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v
čase uzavretia zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí

podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov.

32.,,Súduprvejinštancietedanemožnoničvytknúť,pokiaľdôvodbezúročnostiabezpoplatkovosti,ktorý
predpokladá ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch videl v absencii predpokladov
použitých na výpočet RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch). K uvedenému
odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňujevšetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia
výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité
na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje

uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité
pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené
aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto správne skonštatoval súd prvej inštancie, že
je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalobca namieta formalistický výklad
súdu, tak odvolací súd dáva do pozornosti, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere

je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere
zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité
na výpočet tejto miery;“ rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/59/2017 zo dňa 11.05.2017.

33. Obdobný právny názor bol vyslovený aj v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/124/2016
zo dňa 03.11.2016, sp. zn. 3Co/7/2017 zo dňa 06.04.2017.

34. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver
je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a

bez poplatkov.

35. Dohoda o zrážkach zo mzdy teda zabezpečuje výšku pohľadávky žalovaného, ktorej úhradou na
strane žalovaného by došlo k bezdôvodnému obohateniu.

36. Ústavný súd ČR v nálezoch II. ÚS 3/06 zo 06.11.2007 a I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013 uviedol, že
uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb v sociálnom styku je základným predpokladom pre
fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu kategóriu sociálneho
života. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného v tom, že text spotrebiteľskej zmluvy,
osobitne vtedy, keď sa jedná o formulárovú zmluvu, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne

čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Zásade poctivosti vo vzťahu dodávateľa k spotrebiteľovi
nemôžepodľaodvolaciehosúduzodpovedaťkontraktačnýproces,obsahktorého,vkonkrétnomprípade
Dohoda o zrážkach zo mzdy, sa uzatvára spolu so zmluvou o úvere, bez objasnenia jej významu a
dôsledkov. Systém ochrany spotrebiteľa zavedený smernicou Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza totiž z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s

predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené
predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah.

37. Dohoda o zrážkach zo mzdy sa neinformovaním jej dôsledkov dostala objektívne do rozporu s

požiadavkou na čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznáva takémuto konaniu rozpor s imperatívom
dobrých mravov. Nič nebráni hodnotiť takúto klauzulu ako neplatnú (§53ods.5 Občianskeho zákonníka)
aj keď má základ v zákone. Dôležité je kde a ako je dohodnutá, a to v kontexte s ostatnými zmluvnými
podmienkami, ktoré môžu byť prípadne nekalé a zmluva tak môže byť základom toho, že veriteľovi sa
aj bez súdnej kontroly v procese zrážok zo mzdy umožní získať do sféry vlastných majetkových aktív

plnenie, ktoré mu prípadne neprináleží.

38. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť

ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,
na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77
Simmenthal, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/95/2013 zo dňa 19.06.2013).

39. Keďže uvedený inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za
predpokladu, že uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov,
podľa názoru súdu spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa
takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľnýchklauzúl uplatneného nároku dodávateľa, preto súd dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil ako
neprijateľnú a tým neplatnú a podanej žalobe vyhovel.

40. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p.. Súd žalobe žalobcu vyhovel
v plnom rozsahu a teda žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu. Preto mu patrí náhrada trov
konania.

41. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262

ods. 2 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.