Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. jún 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 18Cb/134/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115227366
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Novák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8115227366.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu: Mgr. Ing. Vladimír

Ledecký, Tatranské námestie 3, 058 01 Poprad, SKP úpadcu A.D.S., s.r.o., so sídlom 08205 Brestov
140, IČO: 31 712 702, proti žalovanému: L. M.Í., O.. XX.X.XXXX, P..D..B. X, XXX XX X. Š., o zaplatenie
sumy 2.660 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.660 € spolu s 9 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 720
€ od 20.01.2012 do zaplatenia, s 9,25 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 720 € od 01.01.2014 do
zaplatenia, s 8,05 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 720 € od 01.01.20125 do zaplatenia, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške tejto rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.11.2015 sa domáhal zaplatenia
istiny vo výške 2.660 € s príslušenstvom titulom nájomného. Svoj návrh odôvodnil tým, že ako správca
konkurznej podstaty úpadcu A.D.S., s.r.o. po preskúmaní účtovnej evidencie úpadcu zistil, že žalovaný
ako samostatne zárobkovo činná osoba prevzal do nájmu motorové vozidlo značky IVECO 440 E42,

druh nákladné vozidlo- ťahač návesu, kategória: N3, VIN WJMM1VSK004246316, farba červená, dátum
prvej evidencie vozidla 07.11.2001, evidenčné číslo PO948CR za ktoré sa zaviazal uhrádzať mesačné
nájomné vo výške 50 €. Po preverení účtovnej evidencie správca konkurznej podstaty zistil, že úpadca
eviduje úhradu za užívanie motorového vozidla len za rok 2012, hoci žalovanému bola vystavená aj
faktúra za rok 2011. Rovnako žalovaný neuhradil cenu za nájom ani za rok 2013, 2014 a ani za 10
mesiacov roka 2015. Správca konkurznej podstaty listom č. 2K/7/2015 S1733-118 zo dňa 28.10.2015
vypovedal zmluvu o nájme, keďže žalovaný neuhrádzal nájom za predmetné motorové vozidlo.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, pričom uviedol, že záver správcu konkurznej podstaty je odvodený
iba z účtovnej evidencie, pričom tá je v rozpore so skutočnosťou a dohodami, ktoré boli uzatvorené
medzi žalovaným a žalobcom, teda jej konateľmi v čase uzavretia predmetných dohôd. Medzi žalobcom
a žalovaným prebiehali na základe neformálnych dohôd obchodné styky, v rámci ktorých žalovaný
poskytoval žalobcom pôžičky a vykonával pre nich prepravu. Nezaplatená odplata za prepravu ako aj
nevrátené pôžičky boli zhmotnené do dohody, že žalovanému prenechajú nákladné auto, ktoré žalobca

nepotreboval a žalovaný ho vedel opraviť a používať, pričom hodnota motorového vozidla bola totožná s
výškou dlhu žalobcu voči žalovanému. Žalovaný zároveň uviedol, že nájom nikdy neplatil, keďže reálne
ani neexistoval. Faktúra z roku 2012 slúžila len na vystavenie dokladov a doklady o úhrade predstavujú
zápočet s pohľadávkou ktorú mal žalovaný voči žalobcovi. Následne už sa faktúry ani nevystavovali,pretože sa vozidlo považovalo za vlastníctvo žalovaného. K prepisu motorového nedošlo z dôvodu,
že najskôr bolo vozidlo v leasingu a následne bolo blokované exekučným záložným právom. Žalovaný
zároveň uviedol, že už v roku 2009 predmetné vozidlo kúpil, avšak nedošlo k jeho prepisu na dopravnom

inšpektoráte, keďže vozidlo bolo napísané na leasingovú spoločnosť, aj keď v tom čase bol už leasing
vyplatený, ale ešte bolo nevyhnutné aby leasingová spoločnosť doručila žalobcovi potvrdenie o splatení
vozidla. Z uvedeného dôvodu uzavrela spoločnosť A.D.S. s.r.o. nájomnú zmluvu so žalovaným, aby do
doručenia potvrdenia od leasingovej spoločnosti mohol užívať motorové vozidlo a následne by došlo k
prepisu vozidla na žalovaného. K prepisu vozidla však nedošlo, keďže sa na to zabudlo a následne už

bol na majetok spoločnosti A.D.S. vyhlásený konkurz.

3. Rozsudkom zo dňa 12.07.2016, č.k. 18Cb/134/2015 - 68 bola žaloba zamietnutá a žalovanému bol
priznaný nárok na náhradu trov konania.

4. Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.05.2017, č.k. 2Cob/66/2016 - 92 bol na základe

odvolania žalobcu rozsudok súdu prvého stupňa zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Ako
vyplýva z odôvodnenia tohto rozhodnutia z hľadiska skutkového neboli už pred súdom prvej inštancie
pochybnostivtom,žežalovanýbolivobdobíroku2011avobdobíroku2013a2014i10mesiacovvroku
2015 užívateľom predmetného nákladného motorového vozidla zn. IVECO 440 E42 - ťahač návesu, ev.
č. PO-948CR. Žalobcova odvolacia námietka poukazujúca na to, že žalovaný nevzniesol jeho vlastnícku

námietku proti vydaniu tohto vozidla do súpisu podstaty žalobcu má oporu aj v zverejnených údajoch v
Obchodnom vestníku č. 132/2015 zo dňa 13.7.2015 (o zaradení vozidla do súpisu všeobecnej podstaty),
či č. 150/2015 zo 6.8.2015 (o výmaze poznámky o spornosti zápisu majetku do podstaty), ale i v obsahu
listu od Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu v Prešove z
22.6.2016, ktoré mal k dispozícii už súd prvej inštancie. Pri úvahe o povahe právneho vzťahu založeného

medzi žalobcom a žalovaným, či išlo o právny vzťah založený kúpnou zmluvou, alebo nájomnou
zmluvou, alebo o užívaní motorového vozidla žalovaným bez právneho dôvodu, je potrebné mať na
zreteli potrebu vyporiadať sa s námietkou žalovaného o tom, že nájomná zmluva bola len simulovaným
právnym úkonom. Simulovaný právny úkon je pre nedostatok vážnosti vôle účastníkov právneho úkonu
neplatný. Pretože však disimulácia sama o sebe nie je protiprávna, je potrebné platnosť zastreného

úkonu posúdiť samostatne; ak má disimulovaný právny úkon všetky potrebné náležitosti, je potrebné ho
uznať za platný, teda platí zastrený disimulovaný právny úkon. Za takejto situácie sa však musí v konaní
dostatočne skutkovo objasniť, či tento zastretý právny úkon bol uzavretý s takými náležitosťami, aké sa
žiadajú v zmysle prejavov vôle účastníkov konania, aj s výkladom tohto prejavu vôle danom aplikáciou
ust. § 35 ods. 1 Obč. zák. a v tejto konkrétnej veci, vzhľadom na to, že išlo o právny vzťah medzi

podnikateľskými subjektmi aj v zmysle výkladových pravidiel daných aplikáciou ust. § 266 a § 267 Obch.
zák.. Každopádne však skutočnosti o údajnom disimulovanom právnom úkone, ktorým mala byť kúpna
zmluva, sú vážnym spôsobom v konaní spochybnené zistenými skutočnosťami o zápise motorového
vozidla do súpisu všeobecnej podstaty a o ďalšom nakladaní s týmto motorovým vozidlom, ktoré bolo
prevedené na vlastníka RDK, s.r.o., Rožňava. Súčasne vo vzťahu k obrane žalovaného týkajúcej sa

započítania jeho nárokov na vrátenie pôžičky i plnenie jeho nárokov z titulu realizovaných prepráv
poukázal na to, že z doterajšieho dokazovania nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by svedčili o určitosti
právnych úkonov žalovaného adresovaných žalobcovi, ktoré by pomenovali presne a určite jeho nároky
s ich skutkovým zdôvodnením, vrátane výšky týchto nárokov a konkretizácia právneho dôvodu, ktoré
by mali byť potom predmetom prípadnej započítacej námietky vo vzťahu ku kúpnej cene za predmetné

motorové vozidlo. Okrem vyššie uvedenej absencie uzavretia príslušnej kúpnej zmluvy, absentuje tak za
tejto skutkovej situácie aj úkon, ktorý by mal za následok započítanie pohľadávky žalobcu na zaplatenie
kúpnej ceny proti nárokom žalovaného proti žalobcovi titulom konkrétneho a určitého právneho vzťahu
na poskytnutých pôžičkách, či na realizovaných prepravných výkonoch. Len všeobecné konštatovanie
o akomsi vyrovnaní jednotlivých obchodných prípadov nemožno považovať za prejav vôle smerujúci k

započítaniu vzájomných pohľadávok, pretože neobsahuje dostatočne určitý a zrozumiteľný prejav vôle
žalovaného smerujúci k započítaniu, a preto za aktuálneho skutkového stavu niet inej možnosti len podľa
ust. § 37 ods. 1 Obč. zák. tieto tvrdenia žalovaného hodnotiť ako neurčité a nezrozumiteľné (relevantné
pre posudzovanie platnosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Obč. zák.). Súd prvej inštancie neaplikoval
vo veci teda ustanovenia týkajúce sa započítania konkrétnych pohľadávok, tak ako sú obsiahnuté v

Občianskom zákonníku v §§ 580 a 581, ale aj v Obchodnom zákonníku ustanoveniach § 358 až 364. K
započítacím námietkam je nutné aplikovať aj tie ustanovenia, ktoré sa týkajú platnosti právnych úkonov.
Taktiež vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného o dohodnutom záväzku strán pre uzavretie budúcej zmluvy
o prevode vlastníctva predmetného motorového vozidla v čase, keď sa mali týkať ich podnikateľskejčinnosti, pričom obe strany boli v tom čase podnikateľskými subjektmi poukázal na aplikáciu ustanovenia
§ 289 ods. 1, 2 Obch. zák., v zmysle ktorého zmluva o uzavretí budúcej zmluvy zakladá záväzok
jednej alebo oboch zmluvných strán uzavrieť s druhou stranou určitú zmluvu. Niekedy sa táto zmluva

označuje aj ako predbežná zmluva. Prvou požiadavkou na podstatný obsah takejto zmluvy je dohoda
o čase, kedy má byť budúca zmluva uzavretá. Táto dohoda sa týka času, v ktorom má oprávnená
strana vyzvať povinnú stranu, aby splnila svoj záväzok. Bez tejto dohody nemožno hovoriť o vzniku
zmluvy o budúcej zmluve. Druhou požiadavkou na určenie podstatného obsahu zmluvy je, aby zmluva
o budúcej zmluve obsahovala predmet plnenia budúcej zmluvy určený aspoň všeobecným spôsobom

a v neposlednom rade treba zdôrazniť aj to, že zmluva musí byť uzavretá v písomnej forme, pričom
ide o kogentné ustanovenie Obch. zák., ktorého aplikácia je podmienkou platnosti zmluvy o budúcej
zmluve. Zo skutkových tvrdení žalovaného, ani z výpovedí svedkov, takéto skutočnosti o uzavretí zmluvy
v takomto zmysle nevyplynuli. Keďže súd prvej inštancie sa aplikácii uvedených ustanovení § 289 Obch.
zák.,aniustanoveniam§580,§581Obč.zák.,čiust.§358anasl.Obch.zák.nevenovalavtomtosmere
nerealizoval ani príslušné dokazovanie v nadväznosti na tvrdenia sporových strán, závery o zamietnutí

žaloby z dôvodu údajného disimulovaného právneho úkonu nemajú tak oporu v skutkových okolnostiach
vyplývajúcich z dokazovania v predmetnej veci a ani z príslušnej právnej kvalifikácie. Každopádne však
žalovaný bol užívateľom predmetného nákladného motorového vozidla, a to až do času, keď ho vydal
správcovi konkurznej podstaty úpadcu. Za takéhoto stavu je potrebné skutkovým spôsobom objasniť
právny dôvod užívania tohto motorového vozidla a ak by žalovaný predmetné motorové vozidlo užíval

bez právneho dôvodu, potom by prichádzala do úvahy náhrada za užívanie motorového vozidla titulom
vydania bezdôvodného obohatenia cez aplikáciu ust. § 451 a nasl. Obč. zák. a v nadväznosti aj na
to, či tento záväzok nezanikol z iného dôvodu ako je splnenie napr. započítaním pohľadávok. Preto
odvolací súd zdôraznil, že je potrebné pri posudzovaní jednotlivých tvrdených skutkových okolností
účastníkov konania (na ktorých je povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkazná), ustáliť právny dôvod, ktorý

viedol k užívaniu predmetného nákladného motorového vozidla žalovaným. Ak žalovaný tvrdí, že mal
proti žalobcovi pohľadávky titulom pôžičiek, či iné pohľadávky titulom realizovaných prepráv a že tieto
mali byť predmetom započítania, musia byť aj tieto jeho právne úkony podrobené posudzovaniu z
pohľadu ich určitosti, jasnosti a zrozumiteľnosti, tak ako je to dané aplikáciou ust. § 35, § 37 ods. 1 Obč.
zák., ale i ust. § 266 a § 267 Obch. zák.. Ak právny úkon nie je dostatočne určitý, zrozumiteľný, je to

dôvodom absolútnej jeho neplatnosti. Ak žalovaný produkuje skutočnosti o prípadnej zmluve o budúcej
zmluve, tak jej platnosť treba posudzovať aj s prihliadnutím na vyššie uvedené podmienky platnosti
právneho úkonu dané aplikáciou § 289 ods. 1, 2 Obch. zák.. Úspech obrany žalovaného proti podanej
žalobe je tak podmienený realizáciou takých úkonov žalovaného, ktoré budú mať za následok zánik
jeho záväzku plniť náhradu za užívanie motorového vozidla, ktoré, zdá sa, podľa vyššie uvedených

skutočností bolo vzhľadom na jeho zápis do všeobecnej podstaty úpadcu vo vlastníctve žalobcu. Len po
realizácii objasnenia uvedených skutkových okolností v naznačenom smere bude možné potom privodiť
záver o tom, či nárok žalobcu na náhradu za užívanie motorového vozidla vo výške akú uplatnil žalobca
je dôvodným.

5. Žalobca v zmysle záverov odvolacieho súdu navrhol pripojiť z Okresného úradu Prešov, odbor cestnej
dopravy a pozemných komunikácii nájomnú zmluvu o nájme predmetného dopravného prostriedku.

6. Žalovaný k svojím prednesom pripojil čestné vyhlásenia Františka Merkovského a Jozefa Šoltésa zo
dňa 04.06.2018 ktorí potvrdili, že žalovaným boli úpadcovi poskytnuté finančné pôžičky , z ktorých časť

vrátená nebola na základe čoho bola so žalovaným uzavretá dohoda o prevode predmetného vozidla
do jeho vlastníctva, s tým, že kúpna cena bude započítaná voči nesplatenej pôžičke. Zároveň, keďže v
rozhodnom čase nebolo možné uzatvoriť kúpnu zmluvu sa so žalovaným dohodli na dočasnej úprave
prostredníctvom nájomného vzťahu k vozidlu, aby bol žalovaný jeho oprávneným užívateľom. Žalovaný
na preukázanie skutočnosti o údajnom disimulovanom právnom úkone, ktorým mala byť kúpna zmluva

okrem týchto vyhlásení nepredložil žiadne dôkazy.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, technického preukazu nákladného vozidla
- ťahač návesu IVECO 440 E42 správy o vzťahu medzi úpadcom a žalovaným, faktúry č. 85/09 zo dňa
30.10.2009, oznámením spoločnosti PEMA, čestných vyhlásení Jozefa Šoltésa, Františka Merkovskéh,

spisov Okresného úradu Prešov, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii č. OU-PO-OCDPK-
D1/2014/01220ač.OU-PO-OCDPK/2014/028577,ostatnýmspisovýmmateriálomazistiltentoskutkový
stav:8. Uznesením Okresného súdu Prešov sp.zn. 2K/7/2015 zo dňa 05.05.2015 bol na spoločnosť A.D.S.,
s.r.o., so sídlom 08205 Brestov 140, IČO: 31 712 702 (úpadca) vyhlásený konkurz a za správcu bol
ustanovený Mgr. Ing Vladimír Ledecký. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vetníku č. 89/2015

dňa 13.05.2015.

9. V období roku 2011 a v období roku 2013 a 2014 ako aj 10 mesiacov v roku 2015 bol žalovaný
užívateľom nákladného motorového vozidla zn. IVECO 440 E42 a ťahača návesu, ev. č. PO-948CR, za
ktoré sa zaviazal uhrádzať mesačné nájomné vo výške 50 €. Žalobca ako správca z účtovnej evidencie

úpadcu zistil nezaplatenie nájomných faktúr za rok 2011, za roky 2013, 2014 a za 10 mesiacov roka
2015. Listom č. 2K/7/2015 S1733-118 zo dňa 28.10.2015 správca vypovedal zmluvu o nájme, keďže
žalovaný neuhrádzal nájom za predmetné motorové vozidlo.

10. Žalovaný svoj nesúhlas so žalobou zdôvodnil obchodnou spoluprácou s úpadcom, v rámci ktorej
žalovaný mu poskytoval pôžičky a vykonával pre ňu prepravy. Keďže úpadcovi vznikol zo spolupráce

záväzok voči žalobcovi dohodol sa so štatutárnymi zástupcami úpadcu na tom, že úpadca prenechá
žalovanému predmetné motorové vozidlo a prevedie na neho vlastnícke právo, pričom kúpna cena bude
započítaná s pohľadávkou žalovaného, ktorú mal voči úpadcovi. Motorové vozidlo bolo žalovanému
prenechané do užívania s tým, že obe zmluvné strany mali za to, že došlo súčasne k uzavretiu kúpnej
zmluvy ústnou formou. K prepisu (zmene evidencie) motorového vozidla prostredníctvom dopravného

inšpektorátu však nedošlo z dôvodu, že spoločnosť A.D.S. s.r.o. nebola vedená na dopravnom
inšpektoráte ako vlastník motorového vozidla, keďže nedošlo k prepisu vlastníckeho práva z leasingovej
spoločnosti PEMA SLOVAKIA spol. s.r.o., na spoločnosť A.D.S. s.r.o., aj keď plná moc na zmenu
vlastníka bola zo strany leasingovej spoločnosti zaslaná ešte v januári 2006. Aby mohol žalovaný
napriek uzavretiu kúpnej zmluvy, vzhľadom na uvedené prevádzkovať dopravu motorovým vozidlom,

ktoré je evidované na Dopravnom inšpektoráte na inú osobu ako je jej vlastník, uzavrel žalovaný so
spoločnosťou A.D.S. s.r.o. nájomnú zmluvu na základe ktorej spoločnosť A.D.S. s.r.o. vystavovala
žalovanému faktúry, avšak žalovaný tieto faktúry neuhrádzal a spoločnosť A.D.S. s.r.o. nemala úmysel
úhradu týchto faktúr vymáhať. Faktúra z roku 2012 slúžila len na vystavenie dokladov a doklady o úhrade
preukazujú zápočet s pohľadávkou ktorú mal žalovaný voči žalobcovi a preto sa následne už faktúry

ani nevystavovali, keďže sa vozidlo považovalo za vlastníctvo žalovaného, čo mali potvrdiť aj vyššie
uvedené čestné vyhlásenia Františka Merkovského a Jozefa Šoltésa.

11. Z pripojených spisov Okresného úradu Prešov, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii č.
OU-PO-OCDPK-D1/2014/01220 a č. OU-PO-OCDPK/2014/028577 súd zistil, že dňa 01.01.2010 bola

medzi spoločnosťou A.D.S. s.r.o. a žalovaným uzavretá zmluva o nájme dopravného prostriedku podľa
§ 630 a nasl. Obch. zák, predmetom ktorej bol prenájom ťahača návesov zn. IVECO, EČ : PO : 948 CR
za cenu prenájmu 600 € ročne (50 € mesačne) bez DPH so splatnosťou posledný mesiac v roku a dňa
29.07.2014 bola medzi spoločnosťou A.D.S. s.r.o. a spoločnosťou JF KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom P. O.
Hviezdoslava 798/5, 082 21 Veľký Šariš uzavretá zmluva o nájme dopravného prostriedku, predmetom

ktorej bol prenájom vozidla zn. IVECO, EČ : PO : 948 CR za cenu prenájmu 500 € ročne.

12. Žalovaný v konaní okrem kópie dokladu zo svojej vlastnej evidencie nepredložil ani neoznačil
žiadne dôkazy na preukázanie započítania jeho nárokov na vrátenie pôžičky i plnenia jeho nárokov z
titulu realizovaných prepráv, pričom v zmysle záverov odvolacieho súdu z doterajšieho dokazovania

nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by svedčili o určitosti právnych úkonov žalovaného adresovaných
žalobcovi, ktoré by pomenovali presne a určite jeho nároky s ich skutkovým zdôvodnením, vrátane
výšky týchto nárokov a konkretizácia právneho dôvodu, ktoré by mali byť potom predmetom prípadnej
započítacej námietky vo vzťahu ku kúpnej cene za predmetné motorové vozidlo. Rovnako nepreukázal
úkon,ktorýbymalzanásledokzapočítaniepohľadávkyžalobcunazaplateniekúpnejcenyprotinárokom

žalovaného proti žalobcovi titulom konkrétneho a určitého právneho vzťahu na poskytnutých pôžičkách,
či na realizovaných prepravných výkonoch.

13. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho

vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

14. Podľa § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí
v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieťaj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa
§ Obch. zák.

15. Podľa § 411 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať
doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v
súlade so zmluvou a týmto zákonom.

16. Podľa § 630 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o nájme dopravného prostriedku sa

prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomcovi dopravný prostriedok na dočasné užívanie a nájomca sa
zaväzuje zaplatiť odplatu.

17. Podľa § 630 ods. 2 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje písomnú formu.

18. Podľa § 634 ods. 1 Obchodného zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné v dohodnutej výške,

inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na povahu prenajatého dopravného
prostriedku a určený spôsob jeho užívania.

19. Podľa § 289 ods. 1,2 Obchodného zákonníka zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy sa zaväzuje jedna
alebo obe zmluvné strany uzavrieť v určenej dobe budúcu zmluvu s predmetom plnenia, ktorý je určený

aspoň všeobecným spôsobom. Zmluva vyžaduje písomnú formu.

20. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé

na započítanie.

21. Podľa § 581 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na
náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho
istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom

rozhodnutia. Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na
súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte
nie je splatná. Dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch
1 a 2.

22. Podľa § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť
na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe,
keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

23. Podľa § 149 ods.1 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

24. Podľa § 150 ods.1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

25. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

26. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

27. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny vzťah medzi žalovaným a
úpadcom vznikol v čase ich podnikateľskej činnosti, pričom vychádzajúc zo záverov odvolacieho súdu
ako aj oboznámením pripojeného spisu Okresného úradu Prešov, odbor cestnej dopravy a pozemných

komunikácii č. OU-PO-OCDPK-D1/2014/01220 je zrejmé, že dňa 01.01.2010 bola medzi spoločnosťou
A.D.S. s.r.o. a žalovaným uzavretá zmluva o nájme dopravného prostriedku podľa § 630 a nasl. Obch.
zák, predmetom ktorej bol prenájom ťahača návesov zn. IVECO, EČ : PO : 948 CR za cenu prenájmu
600 € ročne (50 € mesačne) bez DPH so splatnosťou posledný mesiac v roku. Uzavretím takéhoto typuzmluvy teda žalovaný prevzal na seba záväzok uhrádzať dohodnuté nájomné riadne a včas. Ako zistil
žalobca ako správca úpadcu z jeho účtovnej evidencie žalovaný vykonal úhradu nájomného iba za rok
2012 a nerealizoval dohodnuté plnenie aj za roky 2011, 2013, 2014 a ani za 10 mesiacov roka 2015, v

dôsledku čoho si žalobca po vypovedaní zmluvy uplatnil zaplatenie dlžného nájomného na súde.

28. Žalovaný napriek svojmu tvrdeniu a označeným dôkazom nepreukázal skutočnosti o prípadnom
disimulovanom právnom úkone, naopak predmetná zmluva osvedčuje právny dôvod užívania vozidla
žalovaným. Súčasne žalovaný svoje tvrdenia o údajnom zápočte svojich pohľadávok s pohľadávkami

úpadcu na základe zmlúv o pôžičke dostatočným spôsobom neosvedčil, čo konštatoval aj odvolací súd
a teda žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie zániku jeho záväzku plniť náhradu za
užívanie motorového vozidla v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami.

29. Návrh žalovaného na doplnenie dokazovania vypočutím vodičom predmetného vozidla ako svedkov
súd v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol, a to s poukazom na zásadu hospodárnosti konania, ku

ktorej nepochybne nepatrí povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy, ale len tie, ktoré vedú k
meritórnemu rozhodnutiu súdu ako aj v súvislosti so záverom ku ktorému súd už na základe dovtedy
vykonaných dôkazov dospel.

30. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich súhrnne preto súd po osvedčení

rozhodujúcich skutočnosti týkajúcich sa predmetného právneho vzťahu zo strany žalobcu rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

31. Žalovaný sa neuhradením svojho záväzku riadne a včas dostal do omeškania s plnením svojho
peňažného záväzku. Keďže zmluvný úrok z omeškania nebol medzi stranami v zmluvne dohodnutý,

vznikla žalovanému v zmysle ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, účinného v čase
omeškania podľa predpisov občianskeho práva povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania z
jednotlivých dlžných súm odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti až do úplného zaplatenia dlžnej
sumy vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba ECB platná ku dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu. Preto súd žalovaného k tejto povinnosti zaviazal.

32. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

34. O trovách konania rozhodol súd v zmysle citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., žalobca bol v
konaní úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnomsúde
Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.