Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 9, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/52/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216202031
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2216202031.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou v spore žalobcu: V.. Á. H., T..

XX.XX.XXXX, H. C. XX, proti žalovanému: Okresný úrad S. G., Y. B., Z. X, XXX XX S. G., o určenie
vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.02.2016 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým
by bolo určené vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Žalobu odôvodnil tým, že právoplatným uznesením
Okresného súdu Dunajská Streda, č. 10D/618/2008 Dnot 160/2008 dňa 19.02.2011 zdedil po otcovi
nehnuteľnosti. Správa katastra S. G., dňa 16.05.2011 mu oznámil, že zápis do katastra sa uskutočnil

dňa 13.5.2011 pod spisovou značkou č. F.-XXXX/XXXX. Po októbri 2011 však zistil, že parcela č. XXXX/
X vo výmere 1KJ 1515 siah, čo je 1.1204 ha, ktorá je evidovaná v pozemkovoknižnej vložke č. XX v k.
ú. C. D. nebola zapísaná vôbec na jeho meno do vytvoreného listu vlastníctva č. XXX. Podal sťažnosť
a začalo sa konanie o oprave chyby. Žiadna skutočná náprava - zmena však nenastala, hoci priznali
chybu s prijatím opatrenia dňa 18.06.2012. Ešte dňa 24.5.2012 mu oznámili duplicitné vlastníctvo.
Dňa 01.08.2012 vydali aj rozhodnutie, kde doplňujú spoluvlastnícky podiel v jeho prospech. Keďže
žiadal aj od Správy katastra U. ako aj od Katastrálneho úradu U. okamžitú nápravu, Správa katastra

U. rozhodlo dňa 05.10.2012. Dňa 14.12.2012 Správa katastra S. G. tiež vydalo rozhodnutie o zápise
vlastníckych a iných práv. V tejto súvislosti pripojil odpoveď na sťažnosť zo strany Správy katastra U.
zo dňa 21.01.2013. Spomínaným rozhodnutím Správy katastra S. G. zo dňa 14.12.2012 nesúhlasil,
podal v lehote odvolanie na Správu katastra U. ako aj na úrad Geodézie a kartografie katastra H..
Odvolanie odstúpili na Správu katastra U., ktorý potvrdil rozhodnutie Správy katastra S. G., teda neuznal
uznesenie súdu Dunajská Streda č. 10D/618/2008 Dnot 160/2008 zo dňa 19.02.2011, kde mu bola
priznaná parcela č. XXXX/X vo výmere 1 KJ 1515 siah, čo je 1.1204 ha, ale iba 1515 siah, t.j. 5448 m2.

Má naliehavý záujem na určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti za účelom, aby faktický
stav sa zosúladil so stavom právnym. Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti, pretože žalovaní neuznali
ani ich orgány jeho vlastnícke právo v príslušnej evidencii v zmysle uznesenia súdu navrhol a žiadal
súd o vykonanie nápravy v prospech žalobcu. Následne podaním z 26.03.2018 svoje podanie doplnil v
tom smere, že napáda rozhodnutie Správy katastra v S. G. č. A. XX/XXXX zo dňa 1.8.2012 a to časť
výroku rozhodnutia týkajúcej sa parc. č.:XXXX/X orná pôda vo výmere 5448m2 v katastrálnom území
C. LV č. XXX. Uvedená výmera nie je správna, čo sa týka veľkosti, nakoľko nie je v súlade s výsledkom

dedičského konania po jeho otcovi. Potvrdenie jeho dedičstva bolo učinené Okresným súdom S. G.
uznesením č.: 10D/618/2008, Dnot 160/2008, IČS 2208213607, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
19.2.2011, v ktorom na strane 2 ods. 6 je uvedené: ved. vo vl. č. XX, parc. č. XXXX/X lúka vo výmere 1 kj
1515 siah v celosti t.j. 11206m2. Nezákonnosť a postup správneho orgánu Správy katastra S. G. vidí vtom, že tento správny orgán chybne vykonal zápis do katastra nehnuteľností, ktorý bol uskutočnený dňa
13.5.2011 pod spis. zn. č. F.. Z predmetnej parc. č.: XXXX/l v jeho prospech bolo zapísaných iba 5448m2
a mal zapísať celú parcelu čo je 11206m2. Rozdiel predstavuje 5758m2 v jeho neprospech. Navrhol

určiť a potvrdiť jeho vlastnícke právo k parc. č. :XXXX/l-lúka vo výmere 1KJ1515 siah čiže 11206m2 v
katastrálnom území C. v celosti a nariadiť Okresnému úradu odboru katastra v S. G. vykonať zápis do
katastra v súlade s osvedčením o dedičstve 10D/618/2008 vydaným Okresným súdom Dunajská Streda
zo dňa 22.11.2010 týkajúce sa parc. č.: XXXX/l-lúka v kat. území C..
2. Súd žalobu aj s prílohami a spolu s procesnými poučeniami doručil žalovanému do vlastných rúk

s výzvou, aby sa k podanej žalobe vyjadril. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril (č.l. 81 - 82) v
tom smere, že dňa 09.10.2018 bolo Okresnému úradu U., odboru opravných prostriedkov. Referátu
katastra nehnuteľností, ako orgánu príslušnému zastupovať Okresný úrad S.Á. G. v súdnych konaniach
v zmysle článku 10 Smernice MV SR č. 14/2018 a operatívneho pokynu č. 5/2018, postúpené uznesenie
Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 14C/52/201680 zo dňa 27.09.2018, ktorým vyzýva žalovaného
na vyjadrenie sa k priloženej žalobe a jej prílohám. Predloženou žalobou, doručenou Okresnému súdu

Dunajská Streda dňa 16.02.2016 sa žalobca domáha proti žalovanému určenia vlastníckeho práva.
Naliehavý právny záujem na takomto určení odôvodňuje potrebou zosúladenia faktického stavu so
stavom právnym, nakoľko žalovaný neuznal jeho vlastnícke právo v príslušnej evidencii v zmysle
uznesenia súdu - rozhodnutia o dedičstve 10D/618/2008 Dnot 60/2008 z 19.02.2011, podľa ktorého
nadobudol spoluvlastnícky podiel na parcele č. XXXX/X, k. ú. C. vo výmere 1KJ1515 siah (1.1204ha),

ale na liste vlastníctva č. XXX bola zapísaná len výmera 1515 siah (5448m2). Z ustálenej judikatúry
vyplýva, že základným procesným predpokladom určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) OSP účinného
v čase podania žalobcu ako aj § 137 písm. c) CSP je existencia naliehavého právneho záujmu, pričom
dôkazná povinnosť v tomto smere spočíva na žalobcovi. Inak povedané, ak žalobca v danom prípade
nepreukáže naliehavý právny záujem na takomto určení, súd nebude môcť rozhodnúť inak ako návrh

zamietnuť. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu je pritom potrebné posúdiť, či podaná
Žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže
dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu
je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia
domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane

poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe
určiť súdom, či tu právny vzťah alebo práve je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná
žaloba je procesné vhodným nástrojom, ktorý tento spor vyrieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov
konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie, rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn.
5Cdo/31/2011). Má za to, že naliehavý právny záujem nie je v tomto prípade daný. Pretože spôsobom

(žaloba o určenie vlastníckeho práva), aký si žalobca zvolil na ochranu svojich práv, nemožno dosiahnuť
odstránenie spornosti jeho nároku - prepisu výmery pozemku parcela č. 1793/1, k.ú. Padáň v liste
vlastníctva č. XXX, a preto navrhol žalobu zamietnuť. Zároveň uviedol, že žalovaný nie je evidovaný
ako vlastník parcely č. XXXX/X na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. C., preto okrem nedostatku naliehavého
právneho záujmu, žaloba tak ako ju podal žalobca trpí aj nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie, keď

je ako žalovaná strana označený subjekt, ktorý nie je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, ktorého sa
žaloba týka a teda nie je v danom konaní pasívne vecne legitimovaný, pričom táto skutočnosť je rovnako
dôvodom pre zamietnutie žaloby.
3. Vo veci bolo nariadené predbežné prejednanie sporu v zmysle ust. § 168 a nasl. CSP. Na predbežnom
prejednaní sporu súd v súčinnosti so stranami zisťoval, či sú splnené procesné podmienky. Snažil

sa žalobcovi vysvetliť, že pri opise dedičského rozhodnutia došlo k opisovej chybe, poukazujúc na
pozemkovoknižnú vložku č. 95. Zároveň súd určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami považoval
za sporné a vyjadril svoje predbežné právne posúdenie veci. Na otázku súdu žalobcovi, či trvá i
napriek vyššie uvedenému na svojej žalobe, žalobca uviedol, že trvá, chce len dosiahnuť zapísanie
nehnuteľností do katastra v zmysle dedičského rozhodnutia. Zdôraznil, že ani nikdy netvrdil, že žalovaný

je vlastníkom predmetných nehnuteľností.
4.Následnesúdotvorilpojednávanie,pričomvykonaldokazovanievýsluchmistránsporu,akoajlistinami
tvoriacimi obsah súdneho spisu, a to konštatovaním žalobného návrhu, uznesením Okresného súdu
Dunajská Streda sp. zn. 10D/618/2008, Dnot 160/2008 z 22.11.2010, pozemkovoknižnou vložkou č.
XX k. ú. C.ň (č.l. 11 - 16), výpisom z listu vlastníctva č. XXX, oznámením Správy katastra S. G.

zo 16.05.2011, oznámením Správy katastra S. G. z 24.05.2012, oznámením Katastrálneho úradu
v U. z 15.06.2012, oznámením Správy katastra Dunajská Streda z 18.06.2012, začatím konania
o oprave chyby Správy katastra S. G. z 27.06.2012, rozhodnutím Správy katastra S. G. č. A. z
01.08.2012, rozhodnutím Katastrálneho úradu v U. č. A. z 05.10.2012, oznámením Správy katastraS. G. z 21.01.2013, rozhodnutím Správy katastra S. G. č. A. zo 14.11.2012 (č.l. 38 - 39), rozhodnutím
Katastrálneho úradu v U. č. A. z 25.02.2013 (č.l. 40 - 43), a zistil tento skutkový stav:
5. Na pojednávaní žalovaná uviedla, že sa plne pridržiava k písomnému podaniu z 18.10.2018, a to,

že nie je daná pasívna legitimácia, nakoľko žalovaný nikdy sporné pozemky nevlastnil a ani nevlastní
a tiež uvádza, že žalobca nepreukázal naliehavosť právneho záujmu na určení, preto navrhla žalobu
zamietnuť. Uplatnila si cestovné náhrady ako trovy konania.
6. Žalobca sa pridržiava svojim písomným podaniam, podčiarkol, že nikdy netvrdil, že by okresný úrad
bol vlastníkom predmetných nehnuteľností, domáha sa len práv na základe rozhodnutia v dedičskej veci,

ktorým nadobudol dedičský podiel a ten to mu doposiaľ nebol zapísaný.
7. Z uznesením Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 10D/618/2008, Dnot 160/2008 z 22.11.2010
(č.l. 3 - 10) je zrejmé, že po poručiteľovi Z. H. dedičstvo pozostáva z nehnuteľností v k. ú. C. okrem
iného vedenej aj v pozemkovoknižnej vložke č. XX, a to parc. č. XXXX lúka vo výmere 883 siah, parc.
č. XXXX/X lúka vo výmere 1 kj 1515 siah, parc. č. XXXX roľa vo výmere 1443 siah, parc. č. XXXX lúka
vo výmere 1 kj 505 siah, parc. č. XXXX/X lúka vo výmere 853 siah, podľa H. XX, v I/3-ine. Uvedené

dedičstvo nadobudol výlučný dedič V.. Z. W. H. - žalobca v spoluvlastníckom podiele 1/3.
8. Z pozemkovoknižnej vložky č. XX k. ú. C. (č.l. 11 - 16) je zrejmé, že sú vedené parc. č. XXXX vo
výmere 883 siah, parc. č. XXXX/X vo výmere 1 kj 768 siah, parc. č. XXXX vo výmere 1443 siah, parc.
č. XXXX vo výmere 1 kj 505 siah, parc. č. XXXX vo výmere 2 kj 1002 siah. Nižšie je uvedená par. č.
XXXX/X vo výmere 853 siah. Medzi parc. č. XXXX a parc. č. XXXX/X je uvedená výmera 1515 siah. Z

tejto listiny nie je na prvý pohľad celkom zrejmé, k akej parcele patrí táto výmery.
9. Z výpisu listu vlastníctva č. XXX, ktoré predložil žalobca z 25.11.2011 (č.l. 17) sú uvedené
nehnuteľnosti v k. ú C. a to parc. č. XXXX o výmere 3176 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 5448 m2, parc.
č. XXXX/X o výmere 3068 m2, parc. č. XXXX o výmere 5190 m2, parc. č. XXXX o výmere 7571 m2. Nie
je tu však žalobca zapísaný ako spoluvlastník týchto nehnuteľností. Súd si zaobstaral aktuálny výpis listu

vlastníctva č. XXX, kde sú uvedené nehnuteľnosti v k. ú C. a to parc. č. XXXX o výmere 3176 m2, parc.
č. XXXX/X o výmere 5448 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 3068 m2, parc. č. XXXX o výmere 5190 m2,
parc. č. XXXX o výmere 7571 m2. Pričom žalobca je zapísaný ako spoluvlastník týchto nehnuteľností
v podiele 1/3, a to pod por. č. X.
10. Správa katastra S. G. dňa 16.05.2011 oznámila žalobcovi zápis spoluvlastníckeho podielu k

nadobudnutým nehnuteľnostiam pod. č. F. - XXXX/XXXX.
11. Správa katastra S. G. dňa 24.05.2012 oznámila žalobcovi, že pri prešetrení právneho stavu na LV č.
XXX v k. ú. C. Správa katastra S. G. zistila, že zápisom spoluvlastníckeho podielu 1/3 v prospech V.. Z.
W. podľa uznesenia Okresného súdu v Dunajskej Strede pod č. 10D/618/2008, Dnot 160/2008 by súčet
spoluvlastníckych podielov presahoval celok t.j. 1/1. Chyba vznikla pri zápise chybného rozhodnutia

Pozemkového úradu S. G. č. XXXX/XX-X/a, ktoré bolo právoplatné dňa 12.07.1993. Po prešetrení
právneho stavu v pozemkovoknižnej vložke (ďalej len pkn. vl.) č. XX v kat. úz. C. Správa katastra
S. G. zistila, že v rozhodnutí U.-X/a. bol chybne uznaný spoluvlastnícky podiel neb. N. Z. v podiele
D.. V skutočnosti spoluvlastnícky podiel neb. N. Z. podľa pkn. Vi. Č XX bol vedený pod. H. v podiele
48/288 a pod H. X v podiele 12/288 spolu v podiele 60/288, a nie tak ako to bolo uvedené v rozhodnutí

č. XXXX/XX-X/a v podiele 1 t.j.72/288. V dôsledku chybného rozhodnutia Pozemkového úradu S. G.
č.XXXX/XX-X/a Správa katastra S. G. vydala chybný podklad - nesprávny výpis z LV XXX v kat. uz. C.
k dedičskému konaniu D479/2002 Dnot 79/2002 po neb. K. U. nar.XX.XX.XXXX. Na základe zistených
chýb v katastrálnom operáte správa katastra vyzvala dotknutých vlastníkov (medzi iným aj žalobcu) o
zaslanie vyjadrenia, či súhlasia, aby Správa katastra v rámci konania o oprave chyby vykonala zmeny.

V prípade, ak zhodný súhlas od všetkých dotknutých spoluvlastníkov neobdrží Správa katastra na LV č.
XXX v kat. úz. C. vyznačí poznámku obmedzujúceho charakteru „C.“ podľa § 39 ods. 2 Katastrálneho
zákona o spochybnení hodnovernosti údajov katastra nehnuteľností, čo bude mať za následok, že s
dotknutýmispoluvlastníckymipodielminebudemožnéaždoodstráneniaduplicitnéhovlastníctvasúdnou
cestou alebo dohodou nakladať.

12. Správy katastra Dunajská Streda dňom 27.06.2012 začala konanie o oprave chyby pod. č. A. a
zároveň poučila dotknuté osoby, medzi iným aj žalobcu o práve navrhovať dôkazy a ich doplnenie, ako
aj k možnosti pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, v lehote
10 dní.
13. Rozhodnutím Správy katastra S. G. č. A. zo 14.11.2012 (č.l. 38 - 39) v časti H.-W. opravil

spoluvlastnícky podiel pod H. I. C. z podielu 1/24 na podiel 1/144, v časti H.-W. opravil spoluvlastnícky
podiel pod H. D. C. z podielu 1/24 na podiel 1/144, v časti H.-W. opravil spoluvlastnícky podiel pod B21
Gabriely Tilešovej z podielu 1/24 na podiel 1/144, v časti H.-W. opravil spoluvlastnícky podiel pod H.
M. H. a manž. J. H. T.. T. z podielu 1/8 na podiel 1/48. Ostatné údaje na LV zostávajú bez zmeny. Zodôvodnenia okrem iného vyplýva, že Uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č. 10D/618/2008
bol prejednaný spoluvlastnícky podiel 1/3 evidovaný v pkn. vl. č. XX pod H. a tento nadobudol V.. Z. W.
H..Avšaktým,ževLVč.XXXsúnesprávneevidovanéuvedenéspoluvlastníckepodiely,došloksituácií,

že predmetné uznesenie nebolo do LV zapísané, nakoľko by bolo vlastnícke právo evidované nad celok.
Zápisy uznesení o dedičstve správy katastra sa vykonávajú v zmysle § 34 a násl. Katastrálneho zákona
záznamom, pričom podľa § 34 ods. 3 sa na vykonanie záznamu nevzťahujú všeobecné predpisy o
správnom konaní. Pri vykonaní záznamu správa katastra v zmysle § 5 ods. 2 katastrálneho zákona plní
len evidenčnú a nie rozhodovaciu funkciu. Z uvedeného vyplýva, že uznesenie pod č. 10D/618/2008

bude zapísané do katastra nehnuteľností záznamom až po nadobudnutí právoplatností rozhodnutia č.
A.-X. Podľa odvolateľa má parc. č. XXXX/X podľa pkn. vložky č. XX výmeru 1 12 04 m2, avšak v pkn.
vložke je parc. č. XXXX/X uvedená s výmerou 1515 štvorcových siah, čomu po prepočte na metrickú
mieru zodpovedá 5448 m2. S touto výmerou je evidovaná parc. č. XXXX/X aj v parcelnom protokole a
následne sa s takouto výmerou zapísala aj do LV č. XXX. Odvolateľ prevzal nesprávny údaj o výmere
zrejme z uznesenia o dedičstve č 10D/618/2008, kde na 2. strane sa nesprávne uvádza, že parc. č.

XXXX/X má výmeru „1 k. j. 1515 siah, čomu v metrickej miere zodpovedá 1 1204 m2. Tento údaj však nie
je správny. V pkn. vložke č. XX bola pôvodne evidovaná parc. č. XXXX s výmerou 1 kj a 768 štvorcových
siah, ktorá bola rozdelená na parc. č. XXXX/X o výmere 1515 štvorcových siah a parc. č. XXXX/X o
výmere853štvorcovýchsiah,t.j.1k.j.768štvorcovýchsiah=8517m2.Obetietoparcelysúvsúčasnosti
evidované v LV č. XXX. Oprava výmery nebola predmetom katastrálneho konania pod č. A. XX/XXXX.

14. Rozhodnutím Katastrálneho úradu v Trnave č. A. z 25.02.2013 (č.l. 40 - 43) bolo potvrdené
rozhodnutie správy katastra č. A.-X zo 14.11.2012 a zároveň bolo zamietnuté odvolanie V.. Z. W. H..
Z odôvodnenia okrem iného vyplýva, že odvolateľ namietal v LV č. XXX uvádzanú výmeru p. č. XXXX/
X - 5448 m2 a odvoláva sa na výmeru 1 kj 1515 siah uvádzanú v uznesení 10D/618/2008. Údaj o
výmere uvádzaný v uznesení o dedičstve č. 10D/618/2008 je nesprávny a vznikol pravdepodobne zlým

prečítaním tohto údaja z pkn. vl. č. XX, keď namiesto 1515 štvorcových siah bol opísaný aj údaj 1
kj, ktorý patril k pôvodnej p. č. XXXX a nie k novej, jej rozdelením vzniknutej, parcele č. XXXX/X. S
výmerou 5448 m2 je evidovaná p. č. XXXX/X aj v parcelnom protokole a následne sa s takouto výmerou
zapísala aj do LV č. XXX. Z grafického zákresu p. č. XXXX/X v mape určeného operátu vidno, že táto
vznikla rozdelením p. č. XXXX na p. č. XXXX/X a XXXX/X. K rozdeleniu p. č. XXXX na p. č. XXXX/X

a XXXX/X prišlo pod č. d. XXXX/XX. Súčet výmer novovytvorených pozemkov p. č. XXXX/X a XXXX/X
zodpovedá výmere pôvodnej p. č. 1793. Zákresu v mape tiež zodpovedá výmera p. č. XXXX/X uvádzaná
v písomnej časti katastrálneho operátu. Odvolací správny orgán si listom zo dňa 15.1.2013 vyžiadal z
Okresného súdu Dunajská Streda podklady, na základe ktorých bolo vyhotovené predmetné uznesenie.
Okresný súd mal v danej veci k spisu č. 10D/618/2008 doloženú pkn. vložku č. XX, kde bola p. č.

XXXX/X evidovaná s výmerou 1515 štvorcových siah a LV č. XXX, kde bola táto parcela evidovaná s
výmerou 5448 m2, ktorá zodpovedá 1515 štvorcovým siaham. Ako z uvedeného vyplýva, p. č. XXXX/
X je v LV č. XXX evidovaná so správnou výmerou a naopak nesprávny údaj o výmere je uvedený
v predmetnom uznesení. Hranicu pozemku určujú lomové body. Parcelou sa rozumie geometrické
určenie a polohové určenie a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape, v mape určeného operátu

alebo v geometrickom pláne s vyznačením jej parcelného čísla. Geometrickým určením nehnuteľnosti
alebo katastrálneho územia sa rozumie vymedzenie tvaru a rozmerov nehnuteľnosti alebo katastrálneho
územia ich hranicami. Polohovým určením nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia sa rozumie
ich definovanie v zobrazovacom systéme. Výmerou parcely sa rozumie vyjadrenie plošného obsahu
priemetu pozemku do zobrazovacej roviny v plošných metrických mierach. Veľkosť výmery parcely

vyplýva z geometrického určenia a polohového určenia pozemku a zaokrúhľuje sa na celé štvorcové
metre. Výmera je údajom odvodeným, a teda bez ohľadu na to, že v predmetnom uznesení o dedičstve
je v dôsledku opisovej chyby uvedená výmera 1 kj 1515 siah a v prospech dediča bude zapísaná výmera
5448 m2 podľa LV č. XXX, dedič nebude nijako ukrátený na svojich vlastníckych právach, keďže stále
fyzicky vlastní ten istý pozemok, v tom istom tvare a rozmeroch, bez zmeny jeho hraníc, t.j. bez jeho

zmenšenia v prospech niekoho iného. Uvedené je súlade aj s ustanovením S 70 katastrálneho zákona,
podľa ktorého záväzným údajom katastra nehnuteľností nie je výmera parcely ale geometrické určenie
nehnuteľnosti. Súd výmeru neurčoval, ale tento údaj prevzal z údajov katastra doložených v spise, podľa
znenia uznesenia konkrétne z pkn. vl. č. XX, kde je p. č. XXXX/X evidovaná s výmerou 1515 štvorcových
siah a nie 1 kj 1515 siah, ako to bolo chybne opísané do textu uznesenia. Predmetným uznesením súd

len potvrdil vlastníctvo dediča k nehnuteľnostiam, ktoré vlastnil poručiteľ a tento podľa údajov katastra
vlastnil poručiteľ a tento podľa údajov katastra vlastnil p. č. XXXX V. o výmere 1515 štvorcových siah.
Citovanými podkladmi bolo jednoznačne preukázané, že chybne je uvedená výmera p. č. XXXX/X v
predmetnom uznesení a nie v LV č. XXX. Ako sa domnieval odvolateľ. V katastrálnom operáte p. č.XXXX/X o výmere 1 k. j. 1515 štvorcových siah neexistuje, zo súdneho spisu tiež nebol zaslaný žiadny
podklad, ktorý by potvrdzoval existenciu parcely s takouto výmerou, a teda sa jedná o vyššie popísanú
zrejmúopisovúchybuvpísomnomvyhotoveníuzneseniaodedičstve.Predmetomopravyvtomtokonaní

boli spoluvlastnícke podiely a to práve z dôvodu, aby do LV č. XXX mohli byť riadne zaevidovaní všetci
spoluvlastníci predmetných pozemkov, t. j. i tí, ktorí sú dosiaľ evidovaní v pkn. vl. č. XX, resp. v prípade
Z. H. jeho dedič-odvolateľ. Žiadni cudzí ľudia ako vlastníci v LV pripísaní nie sú. Tieto skutočnosti, ako aj
dôvod prečo sa v LV č. XXX neuvádza meno odvolateľa ani jeho otca, už boli odvolateľovi vysvetlené v
predošlom rozhodnutí odvolacieho správneho orgánu, a preto len zopakovali, že spoluvlastnícky podiel

Z. H. na predmetných nehnuteľnostiach je stále evidovaný pod H. v pkn. vl. č. XX, ako to je uvedené
aj v uznesení 10D/618/2008, a odvolateľ v LV č. XXX nie je evidovaný, nakoľko toto uznesenie v časti
týkajúcej sa nehnuteľností z pkn. vl. č. XX do katastra nehnuteľností ešte zapísané nebolo.
15. Súd v civilnom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a
nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a
rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu, a nie strán sporu.

Ďalšie dôkazy strany sporu ani nenavrhli.
16. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania.
V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní
dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú
teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje.

Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej
skutočnosti. Napríklad v spore o určenie vlastníckeho práva od žalobcu nemožno požadovať, aby
preukazoval neexistenciu nadobúdacieho vlastníckeho titulu žalovaného. Keďže preukázanie takéhoto
titulu svedčiacemu žalovanému je na prospech žalovaného, je na ňom, aby ho tvrdil a preukazoval.
17. Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
18. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
19. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd

strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
20. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
21. V sporovom konaní súd má povinnosť vyhodnocovať pravdivosť skutkových tvrdení strán na

základe vykonaných dôkazov. Pokiaľ ide o nesporné skutkové tvrdenia, tieto si súd osvojí ako zistený
skutkový stav, z ktorého vychádza pri meritórnom rozhodnutí. Pre nesporné skutkové tvrdenia platí, že
ak ich strana nepoprela vôbec, pretože sa k tvrdenej skutočnosti nevyjadrila alebo ich síce poprela,
avšak neúčinne, aplikuje sa právna domnienka uvedená v § 151 ods. 1 CSP. Popretie skutkových
tvrdení žalovaných je prostriedok procesného útoku. Popretie skutkových tvrdení žalobcov je prostriedok

procesnej obrany. Popretie skutkových tvrdení protistrany podlieha sudcovskej a zákonnej koncentrácii
konania v zmysle § 153, § 154 CSP. Ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení
protistrany, nastupuje procesný následok uplatnenia domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú
nesporné. Popretie skutkových tvrdení protistrany musí byť výslovné. Procesná strana má povinnosť
predložiť iné skutkové tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, ak sú predmetom jej vlastného

konania alebo vnímania, inak je popretie skutkového tvrdenia protistrany neúčinné. Účelom tejto
právnej úpravy podľa § 151 ods. 2 je vylúčiť, aby nedochádzalo k popretiam skutkových tvrdení
protistrany formálne, teda vyhlásením, že nič nie je pravda a tiež, aby strana, ktorá popiera, nemohla
prezentovať svoj postoj tak, že si už na pravdivé udalosti síce nepamätá, ale že protistrana pravdu
nemá. Súd je oprávnený vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení, a to za účelom, aby korigoval

nedostatočne substancované popretie skutkových tvrdení protistrany, teda v prípade, ak strana poprela
skutkové tvrdenia protistrany, avšak neuviedla vlastné tvrdenia, vtedy ju súd môže vyzvať na doplnenie
predmetných tvrdení.22. Podľa § § 80 O.s.p. (platný a účinný do 30.6.2016) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo
je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);

b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
23. Podľa § 137 CSP (platný a účinný od 1.7.2016) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom

naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
24. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.
25. Podľa Čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (zákon č. 460/1992 Zb.z.) každý má právo vlastniť
majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa
zaručuje.
26. Podľa Čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na

ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho
práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru
ustanovenú zákonom.
27. Žalobca žiadal určiť, resp. potvrdiť vlastnícke práva jemu vyplývajúce z uznesenia Okresného súdu
S. G. sp. zn.10D/618/2018, Dnot 160/2008 z 22.11.2010, hoc z petitu to nevyplýva, ale mal záujem

zapísať nehnuteľnosť ved. vo vl. č. XX k. ú. C. parc. č. XXX/X lúka vo výmere 1 kj 1515 siah.
28. Pre úspešné uplatnenie žaloby je nutné preukázať aj pasívnu vecnú legitimáciu v spore.
29. Podľa § 60 CSP (zák. č. 160/2015 Z.z.) stranami sú žalobca a žalovaný.
30. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
31. Nesprávne označenie účastníkov konania súd nemôže v sporovom konaní odstrániť ex offo, ani

nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť v zmysle § 160 CSP, pretože je povinný poskytnúť stranám
sporu poučenie len o ich procesných právach.
32. Keďže poučenie o vecnej legitimácii by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva
stranou sporu, také poučenie by presahovalo poučovaciu povinnosť súdu podľa § 160 CSP a bolo v
rozpore so zásadou rovnosti strán sporu.

33.Vecnoulegitimácioujestavvyplývajúcizhmotnéhopráva,kedyjedenúčastníkobčianskehosúdneho
konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne
legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti
(je pasívne vecne legitimovaný) (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k.
III. ÚS 517/2011-9).

34. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom
súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú
legitimáciumátenzúčastníkov,komusvedčístavzhmotnéhopráva,tedaktojenositeľomsubjektívneho
práva(aktívnavecnálegitimácia)alebonositeľomsubjektívnejpovinnostivyplývajúcejzhmotnéhopráva
(pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.

35. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, alebo o
kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto oprávnenie nemá alebo nie je
nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Ak v konaní vyjde najavo, že žalovaný nie je pasívne
vecne legitimovaný, súd bez ďalšieho žalobu zamietne. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je
totiž rozhodujúce, či a na základe čoho sa žalobca domnieva, že subjekt, proti ktorému jeho žaloba

smeruje, je účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba o to, či ním skutočne je alebo
nie je. Keďže žalobca nepreukázal, že by žalovaný zasahoval do jeho práv, tak nárok uplatnený touto
žalobou je nedôvodný, čo je dôvodom na zamietnutie žaloby.
36. Súd okrem toho posúdil existenciu naliehavého právneho záujmu na určení vymedzenom žalobou.
37. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom

na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí
svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre
zamietnutie žaloby (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 8.8.2009 sp. zn. 3Cdo/300/2008).38. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý právny
záujem musí existovať v čase, kedy bol rozsudok vyhlásený. Nedostatok naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení bráni zaoberať sa vecou v jej merite. Procesným predpokladom úspešnosti, či

neúspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu. Naliehavý právny záujem na
požadovanomurčeníbudedanýspravidlavtedy,akbybeztohtourčeniaboložalobcovoprávoohrozené,
alebo ak by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Z toho vyplýva,
že určovacia žaloba spravidla nebude opodstatnená (čo do naliehavého právneho záujmu) v prípadoch,
keď možno žalovať priamo na splnenie povinností podľa § 137 CSP. Určovacia žaloba má preventívny

charakter a je opodstatnená najmä v prípadoch, keď k porušeniu práva ešte nedošlo a je daný naliehavý
právny záujem na takomto určení.
39. Predpoklad určovacej žaloby po procesnej stránke spočíva v tom, že strany sporu majú vecnú
legitimáciu a že na požadovanom určení je naliehavý právny záujem, pričom tieto nemožno zamieňať.
Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má ten, kto je
účastný právneho vzťahu alebo práva, o ktorom v konaní ide alebo ktorého právnej sféry sa sporný

právny vzťah alebo sporné právo týka. Naproti tomu naliehavý právny záujem na požadovanom určení
vyjadruje spôsob právnej ochrany, ktorá sa má dostať súdnym rozhodnutím tomu, kto má v konaní o
určovacej žalobe aktívnu vecnú legitimáciu a to voči tomu, kto je k požadovanému určeniu pasívne
vecne legitimovaný. Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri
nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe naliehavý právny záujem

na požadovanom určení. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je podkladom pre
vykonanie zmeny v katastri nehnuteľností, žaloba o určenie vlastníckeho práva musí smerovať proti
všetkým, ktorí sú ako vlastníci nehnuteľností zapísaní v katastri nehnuteľností. Keďže rozsudok o určení
vlastníckeho práva je záväzný len pre strany sporu, môže byť podkladom pre vykonanie zmeny v zápise
vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, len ak strany sporu boli všetky osoby aktuálne zapísané v

katastri nehnuteľností ako vlastníci.
40. V preskúmavanej veci výsledkami vykonaného dokazovania nebolo preukázané a žalobca ani
netvrdili, že Okresný úrad S. G., katastrálny odbor, ktorého označil za žalovaného v tomto spore,
je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorej určenia sa domáha. Jeho pasívnu vecnú legitimáciu v konaní
vyvodzoval len z ním domnelého chybného zápisu - vkladu do katastra nehnuteľností.

41. Naviac žalobcu v sporovom konaní, zaťažuje dôkazná povinnosť aj vo vzťahu k žalovanému, pretože
je to len žalobca, ktorý v konaní označí okruh účastníkov a za tým účelom by mal vykonať potrebné
šetrenia a zabezpečiť si podklady.
42. Po posúdení skutkových a právnych okolností tohto prípadu súd dospel k záveru, že žalobca
nepreukázal pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného a u žalobcu nie je daný ani naliehavý právny záujem

na tejto určovacej žalobe, nakoľko jeho právo nie je ohrozené, a ani jeho právne postavenie nie je
neistým. Domáhal zosúladenia faktického stavu so stavom právnym, avšak mal mylnú predstavu o
právnom stave veci. Totiž, okrem iného aj počas správneho konania bola zistená zrejmá opisová chyba v
dedičskom rozhodnutí uznesení Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn.10D/618/2008, Dnot 160/2008
z 22.11.2010, kedy zrejmým nesprávnym opisom uviedol nepresné výmery k parc. č. XXXX/X. Pôvodne

v pozemkovoknižnej vložke č. 95 bola pôvodne evidovaná parc. č. XXXX s výmerou 1 kj 768 štvorcový
siah, čo je v prepočte na metrickú mieru 8517 m2. Táto parc .č. XXXX bola rozdelená na parc. č. XXXX/X
a parc. č. XXXX/X, ktoré majú spolu 8517 m2. Uvedené je zrejmé aj z nového výpisu z listu vlastníctva č.
XXX pre k. ú. C., kde pri parc. č. XXXX/X je uvedená výmera 5448 m2 a pre parc. č. XXXX/X je uvedená
výmera 3068 m2, uvedené výmery majú spolu 8516 m2. Pričom podľa ustanovenia § 36 ods. 7 zákona

č. 162/1995 Z.z., kde sa uvádza, že výmerou parcely sa rozumie vyjadrenie plošného obsahu priemetu
pozemku do zobrazovacej roviny v plošných metrických mierach. Veľkosť výmery parcely vyplýva z
geometrického určenia a polohového určenia pozemku a zaokrúhľuje sa na celé štvorcové metre, a
teda došlo zrejme k zaokrúhleniu výmery na celé metre štvorcové. Z uvedeného je zrejmé, že nedošlo
k zásahu do vlastníckych práv žalobcu.

43. Nejde tak o stav objektívnej právnej neistoty. Určovací výrok rozsudku má účinnosť iba vo vzťahu
k stranám sporu. Ak nebola v žalobe uvedená pasívne vecne legitimovaná strana sporu, nemôže byť
daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
44. Absencia naliehavého právneho záujmu na konkrétnej určovacej žalobe je nedostatkom, ktorý
predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý konkrétna určovacia žaloba nemôže obstáť, a preto

ju treba bez ďalšieho zamietnuť.
45. Ak súd zistil absenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, akékoľvek
ďalšie dokazovanie vo veci by bolo už nadbytočné, nakoľko z dôvodu neexistencie naliehavého
právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení nie je potrebné, aby sa ďalej v rámci dokazovaniazaoberalostatnýmiskutkovýmitvrdeniamižalobcu.Tentonedostatokpredstavujesamostatnýaprvoradý
dôvod, pre ktorý jeho určovacia žaloba nemôže obstáť.
46.Zuvedenýchdôvodovsúdžalobuakonedôvodnúzamietol.Ďalšieargumentyžalobcusúdpovažoval

pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadať. I podľa
už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany

sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS
209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).
47. Po zhodnotení vo veci všetkých vykonaných dôkazov a na základe zistených skutočností, súd o
uplatnenom nároku žalobcu rozhodol tak, ako je to podrobne špecifikované a uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

48. Nejde o porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces, ak súd
nerozhodne podľa predstáv účastníka konania - strany sporu a jeho žalobe nevyhovie. Do práva na
spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania - strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jeho právnymi názormi.
49. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní v celom

rozsahuúspešný,pretománároknanáhradutrovkonaniavovýške100%.Ovýškenáhradytrovkonania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník /§ 262 ods. 2 CSP/.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).