Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. október 2018

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7Er/716/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216204657
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Demjaničová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2018:8216204657.2

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom
v Bratislave, pobočka Bardejov, so sídlom Ťačevská 43, 085 01 Bardejov, IČO: 35 937 874 proti
povinnému:X.T.,O..XX.XX.XXXX,V.E.O.XX,XXXXXV.ovymoženie1.112,52€atrovexekúcie,takto

r o z h o d o l :

Exekúciu zastavuje.

Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi MVDr. Mgr. Pavlovi Kovaľovi, Exekútorský úrad
so sídlom Radničné námestie 15, 085 01Bardejov, trovy exekúcie vo výške 47,36 € do 3 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov poverením číslo 5701 086375 zo dňa 16.09.2016 poveril súdneho exekútora
MVDr. Mgr. Pavla Kovaľa vykonaním exekúcie za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného vo

výške 1.112,52 € a trov exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu.

2. Súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa 01.10.2018 podal podnet na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko na povinného bol vyhlásený konkurz. Súdny exekútor
zároveň navrhol, aby mu súd priznal náhradu trov exekúcie vo výške 53,39 €.

3. Z Obchodného vestníka číslo 173/2018 bolo zistené, že Uznesením Okresného súdu Prešov sp.
zn. 2OdK/483/2018 zo dňa 03.09.2018 bol povinný ako dlžník podľa § 166e zákona č. 7/2005 Z.z. o
konkurze a reštrukturalizácii oddlžený a bol vyhlásený konkurz. Preto je tu dôvod na zastavenie konania
podľa § 167f odsek 2 zákona č. 7/2005 Z.z. Za správcu konkurznej podstaty povinného bol ustanovený
JUDr. Miroslav Ondrušek, so sídlom kancelárie Na hradbách 5, Bardejov 085 01.

4.Podľaustanovenia§57odsek2zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti/
Exekučný poriadok/ v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu môže súd
zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

5. Podľa ustanovenia § 58 odsek 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez

návrhu.

6. Podľa ustanovenia § 167f odsek 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii vznp., ak
bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania,
v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za
nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní

odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.7. Vzhľadom na to, že na majetok povinného bol uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 03.09.2018
sp.zn. 2OdK/483/2018 vyhlásený konkurz, súd v súlade s ustanovením § 167f odsek 2 zákona o
konkurze a reštrukturalizácii exekúciu zastavil.

8.Podľa§200ods.1a2zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnostiaozmene
a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) trovami exekúcie sú odmena exekútora,
náhradahotovýchvýdavkovanáhradazastratučasuprivýkoneexekúcie(§196).Oprávnenýaexekútor
majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení

exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

9. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

10. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného
bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na
návrh exekútora rozhodne o ich výške.

11. Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady
za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových
výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

12. Podľa § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov ak je exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna odmena za každý jednotlivý úkon
exekučnej činnosti je 3,32 eura.

13. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

14. V danom prípade súd o trovách exekúcie vzniknutých súdnemu exekútorovi rozhodol podľa § 203
ods. 3 Exekučného poriadku a oprávneného zaviazal nahradiť mu nevyhnutné trovy exekúcie.

15. Súdnemu exekútorovi súd priznal náhradu trov podľa § 14 ods. 1 a § 22 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, t.j. paušálnu odmenu
vo výške 33,19 €, poplatky za dátovú schránku vo výške 0,30 €, poplatky MV SR vo výške 0,40 €, portál
Regob vo výške 0,20 € a náhradu hotových výdavkov na poštovné vo výške 5,38 €.
16. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi poštovné vo výške 1,70 € v zmysle § 60 ods. 1 a 2 Exekučného
poriadku,oktorévosvojomvyúčtovanížiadal,nakoľkoideobudúcevýdavky,atedaniejemožnépriznať

výdavky, ktoré mu ešte nevznikli a neboli účelne vynaložené.

17. Ďalej súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani požadovanú náhradu vo výške 3,32 € súdnym
exekútorom špecifikovanú ako „náklady na kancelárske potreby - papier, farba, spinky, spisový obal“.
Podľa názoru súdneho exekútora prezentovaného vo vyčíslení trov exekúcie táto náhrada mu patrí v

zmysle § 22 Vyhlášky. Súd tento názor súdneho exekútora nezdieľa, a má za to, že požadovanú náhradu
vo výške 3,32 € súdnemu exekútorovi priznať nemožno, a to z nasledujúcich dôvodov.

18. Vyhláška náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora upravuje v § 22 ods. 1 tak, že
súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v

súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a
telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Následne táto Vyhláška vo svojich spoločných a
záverečných ustanoveniach v § 25 autoritatívne stanovuje, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá
aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.19. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom
exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 Vyhlášky, a to náklady na

prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne
koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu,
výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby
a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na
kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner

do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny
exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej
- ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho názoru, že náhrada za tieto výdavky a náklady
na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj náklady na spisové obaly, etikety, papier,
toner, obálky, na ktoré poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie súdnemu exekútorovi
v zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky neprináleží, nakoľko ani pri akomkoľvek extenzívnom výklade § 22

Vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom, za
ktoré exekútorovi náhrada patrí. Na základe výkladu ustanovenia § 22 a § 25 Vyhlášky a ustanovení
upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že normotvorca nezahrnul tieto náklady vrátane
nákladov za kancelárske potreby do výpočtu nákladov, náhrada ktorých patrí súdnemu exekútorovi
úmyselne preto, lebo predpokladal, že tieto náklady si exekútor bude uhrádzať z odmeny za svoju

činnosť, nepochybne aj z dôvodu, že hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov v ich konkrétnom
číselnom vyjadrení v danom mieste a čase vo vzťahu ku konkrétnej exekúcii by bolo značne obtiažne
resp. v mnohých prípadoch nemožné. Za pravdu tomuto výkladu dáva aj historický exkurz do vývinu
predmetnej právnej úpravy, ktorý už podal Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení zo dňa
27.9.2012 sp. zn. 17CoE/199/2012, v zmysle ktorého Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

ako predkladateľ návrhu vyhlášky, ktorou sa mala meniť a dopĺňať vyhláška č. 288/1995 Z. z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. 405/2006 Z. z. navrhovalo, aby § 22
vyhlášky znel:
„1/ Exekútorovi patrí popri odmene aj paušálna náhrada hotových výdavkov vynaložených v súvislosti s
vykonávaním exekučnej činnosti; ak sú hotové výdavky vyššie ako paušálna náhrada, patrí exekútorovi

náhrada hotových výdavkov v preukázanej výške. Táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady,
poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a odborné vyjadrenia, preklady, opisy,
fotokópie, náhrady nákladov na vloženie alebo získanie dát z centrálnych informačných systémov a
kancelársky materiál, ktorý je súčasťou spisu.
2/ Paušálna náhrada hotových výdavkov je 82,98 EUR (2.500 Sk). Ak exekútor požaduje paušálnu

náhradu hotových výdavkov, nevyhotovuje ich špecifikáciu. Ak exekútor požaduje náhradu hotových
výdavkov vo vyššej sume, je povinný vyhotoviť ich špecifikáciu.
3/ Náhradu nákladov na znalecké posudky ustanovuje osobitný predpis.“

20. V navrhovanom znení § 22 bol osobitne vymenovaný aj kancelársky materiál ako súčasť hotových

výdavkov v paušálnej sume.

21. Predkladatelia návrhu vyhlášky mienili k § 25 vyhlášky pripojiť vetu: „Administratívne náklady nie sú
súčasťou administratívnych prác“.

22. V dôvodovej správe k návrhu vyhlášky predkladateľ zdôvodnil svoj návrh tým, že určenie náhrady
hotových výdavkov paušálnou sumou zrýchli a zhospodárni exekučné konanie a zjednotí sa výklad § 22
a § 25 vyhlášky v tom zmysle, či je v odmene exekútora zahrnutá len náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou (mzdové náklady) alebo aj náklady na administratívny,
kancelársky materiál (papier, obaly, obálky a pod.), pretože prax súdov pri rozhodovaní o trovách

súdneho exekútora nie je jednotná a súdy si tieto pojmy zamieňajú. V prípade kancelárskeho materiálu
ide o kancelárske potreby, ktoré sú priamo súčasťou spisu, ktoré súdny exekútor zaobstaráva zo svojho
majetku, na svoje náklady, pri vykonávaní exekúcie pre oprávneného.

23. Navrhované zmeny schválené neboli.

24. Zo skutočnosti, že navrhované zmeny vyhlášky (v znení: „administratívne náklady nie sú súčasťou
administratívnych prác“) prijaté neboli a že platná vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky
papier, tlač, kopírovanie, obálky, viazanie dokumentov, archiváciu nevymenúva, dospel aj tento súdk záveru, že úmyslom normotvorcu pri určení spôsobu výpočtu odmeny súdneho exekútora podľa
Vyhlášky bolo upraviť len výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti (v ktorej je zahrnutá aj odmena
za administratívne práce obslužného personálu súdneho exekútora) a zakotviť právo exekútora na

náhradu hotových výdavkov v preukázateľnej (kontrolovateľnej) výške s tým, že v odmene sú zahrnuté
nielen náklady na „administratívne práce“, ale aj náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác
(administratívne náklady).

25. Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol už aj na pôde Ústavného súdu Slovenskej republiky

a to v konaní I.ÚS 157/08 posudzovaný prípad, keď zo strany súdneho exekútora bola spochybňovaná
ústavná udržateľnosť právneho názoru súdu totožného s právnym názorom vysloveným v tejto veci
(jednalosaoprávny názorKrajskéhosúduvKošiciachvyslovenývuzneseníč.k.3CoE4/2006-28z25.
júna 2007 že „bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení
exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami,
avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej

činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné
náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov.
Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie
nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone
konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.“) Ústavný súd tento právny názor vo svojom uznesení

zo dňa 29.4.2008 č. k. I.ÚS 157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické,
a preto aj celkom legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj
náležite odôvodnené, keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi
priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu
podľa názoru ústavného súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú

aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím
ich účelu, podstaty a zmyslu, keďže krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím
príslušných zákonných ustanovení, a preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery
krajského súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,
a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

26. V tomto uznesení vyslovený právny názor súdu o tom, že náhradu nákladov za spotrebný
kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu
nie je možné súdnemu exekútorovi priznať a že tieto sú súčasťou odmeny súdneho exekútora

teda nie je nijako nový, či prevratný a tento právny názor už bol vyslovený aj v rozhodnutiach
iných súdov, ktoré takisto náhradu týchto nákladov nepriznali. V tomto zmysle sa teda závery
súdu, ktorý je navyše povinný rešpektovať princíp právnej istoty v právnom štáte nijako neodlišujú
od záverov, ku ktorým v tejto súvislosti dospeli aj iné súdy ( viď. napr. aj Uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.11.2013 sp.zn.15CoE/97/2013; Uznesenie Krajského súdu v

Košiciach zo dňa 11.4.2013 sp.zn.15CoE/222/2012; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa
25.2.2013 sp.zn.9CoE/32/2012; Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.2.2013
sp.zn.13CoE/7/2013; Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6.12.2012 sp.zn.20CoE/30/2012 -
všetky dostupné na www.otvorenesudy.sk ).

27. Z uvedeného je zrejmé, že nielen súd v prejednávanej veci, ale hneď niekoľko súdov naprieč
republikou po samostatnej, na sebe nezávislej úvahe, či je možné súdnemu exekútorovi priznať náhradu
nákladov za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením
exekučného spisu, dospelo k záveru o nemožnosti takéhoto priznania s tým, že táto náhrada je zahrnutá
v odmene súdneho exekútora.

28. Úplne na záver súd dodáva, že v danom prípade by požadovanú náhradu spotrebného
kancelárskeho materiálu vo výške 3,32 € súdnemu exekútorovi nebolo možné priznať aj z ďalšieho
dôvodu, a to z dôvodu nepreukázania skutočnej vynaloženej výšky týchto výdavkov v tomto konkrétnom
exekučnom konaní predložením napríklad pokladničných blokov či aspoň úradného záznamu a pod.

29. Po sčítaní tak súdnemu exekútorovi vznikol nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 47,36 €.
Povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi bola uložená oprávnenému tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa
doručenia písomného vyhotovenia uznesenia (§ 239 CSP).

V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v
čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha (§ 243 CSP).

Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
sťažnosti (§ 244 CSP).

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.