Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. november 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/109/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713202682
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6713202682.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu:

EDYPLUS, s.r.o., IČO: 36 258 881, so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Pieštany (právny nástupca
pôvodného žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37
Bratislava), právne zastúpeného: advokátska kancelária Roman Kvasnica a partneri s.r.o., IČO: 36 866
598, so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, proti žalovanému: T. G., G.. XX.XX.XXXX, E. K. E.
XXXX/XX, XXX XX J., o zaplatenie 2.387,42 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.170,61 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 %
ročne zo sumy 1.715,06 Eur od 04.02.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V zvyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 84 % do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 11.02.2013, ktorá bola doručená súdu dňa 25.02.2013, domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 2.842,31 Eur s 11,75 % ročným úrokom zo sumy 2.169,95 Eur od
04.02.2013 do zaplatenia, s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.169,95 Eur od 04.02.2013 do

zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o splátkovom úvere
číslo: 0403346620 zo dňa 05.12.2007 (ďalej len „zmluva o úvere“) poskytol ako veriteľ žalovanému ako
dlžníkovi spotrebný úver v celkovej výške 70.000,- Sk (2.323,57 Eur) s premenlivou výškou úrokovej
sadzby, ktorá ku dňu uzavretia zmluvného vzťahu bola vo výške 11,75 % ročne. Žalovaný sa v zmluve
o úvere zaviazal zaplatiť poskytnutý úver v splátkach po 1.784,- Sk mesačne (59,22 Eur) splatnými
vždy k 20.-temu dňu kalendárneho mesiaca. Prvá splátka bola dohodnutá ku dňu 20.01.2008. Splatnosť
poslednej splátky úveru bola dohodnutá ku dňu 20.04.2012 tak, ako to vyplýva z článku I. zmluvy o

úvere. Úrok z omeškania bol v zmysle uzavretej zmluvy o úvere a Všeobecných obchodných podmienok
dohodnutý vo výške, ktorá bude zverejnená bankou v Sadzobníku úrokových sadzieb účinnom ku dňu,
kedy sa dlžník dostane do omeškania so splácaním svojho dlhu. Ročná percentuálna miera nákladov
bola v zmluve o úvere dohodnutá vo výške 16,18 %. Žalovaný svoj dlh zo zmluvy o úvere prestal
úplne splácať v mesiaci január 2010, kedy v určenej lehote nezaplatil zmluvne dohodnutú splátku úveru.
Posledná platba bola zaplatená dňa 11.12.2009 vo výške 64,10 Eur. Okrem toho žalovaný zmluvne
dohodnutésplátkyúveruodmesiacaapríl2008uhrádzalzväčšasoneskorením,prípadnevsumenižšej,

ako bola zmluvne dohodnutá výška mesačnej splátky. Vzhľadom k uvedenému a v súlade s uzavretou
zmluvou o úvere a ustanovením § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka, následne zaplatené splátky
úveru boli započítané na príslušenstvo pohľadávky a následne na istinu pohľadávky. Ku dňu 03.02.2013
dosiahla výška splatného dlhu žalovaného celkom sumu 2.842,31 Eur. Táto suma pozostáva z istinyvo výške 2.169,95 Eur, z úrokov vo výške 323,01 Eur vyčíslených z istiny 2.169,95 Eur za obdobie od
11.11.2011 do 03.02.2013 pri úročení úrokom 11,75 % ročne, z úrokov z omeškania vo výške 349,35
Eur vyčíslených od poslednej úhrady dlhu, t.j. od 12.12.2009 do 03.02.2013, pri úročení istiny úrokom z

omeškania 8 % ročne. Ku dňu vyčíslenia pohľadávky dňa 03.02.2013 bola úroková sadzba poskytnutého
úveru vo výške 11,75 % ročne a sadzba úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne. Listami zo dňa
08.09.2011, zo dňa 06.10.2011 a zo dňa 10.07.2012 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Na
základe týchto výziev žalovaný do dňa podania žaloby nezaplatil žiadnu sumu. Preto podal voči nemu
žalobu na súd. Predmetná zmluva o úvere sa spravuje § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, úroky z

omeškania žiadal priznať podľa § 369 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka.

2. O žalobe žalobcu súd rozhodol platobným rozkazom č.k. 15Ro/35/21013-40 zo dňa 13.03.2013,
ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

3. Platobný rozkaz č.k. 15Ro/35/2013-40 zo dňa 13.03.2013 sa žalovanému nepodarilo doručiť do

vlastných rúk, keď v tomto prípade bolo náhradné doručenie vylúčené v tom čase podľa § 173 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), podľa ktorého platobný rozkaz bolo treba doručiť
odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie bolo vylúčené.

4. Nakoľko platobný rozkaz č.k. 15Ro/35/2013-40 zo dňa 13.03.2013 sa žalovanému nepodarilo doručiť

do vlastných rúk, súd uznesením č.k. 15Ro/35/2013-65 zo dňa 10.06.2014 platobný rozkaz v plnom
rozsahu zrušil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.07.2014. Platobný rozkaz súd zrušil ešte
podľa § 173 ods. 2 prvá veta OSP podľa ktorého, ak platobný rozkaz nebolo možné doručiť čo i len
jednému z odporcov, súd ho uznesením zrušil v plnom rozsahu.

5. Po zrušení platobného rozkazu prvoinštančný súd (prvostupňový súd) o žalobe žalobcu rozhodol
rozsudkom č.k. 14C/109/2014-87 zo dňa 23.10.2014, ktorým súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť
žalobcovi sumu 454,89 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 454,89 Eur od
04.02.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v zvyšujúcej časti súd žalobu žalobcu
zamietol, žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

6. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v časti priznaných úrokov z omeškania zo sumy 454,89
Eur od 04.02.2013 do zaplatenia, v zamietajúcom výroku a výroku o náhrade trov konania podal žalobca
odvolanie.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, rozhodujúc o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 14C/109/2014-87 zo dňa 23.10.2014, uznesením sp.zn.
14Co/305/2015-174 zo dňa 12.09.2018 rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 14C/109/2014-87 zo
dňa 23.10.2014 v časti výrokov, ktorými súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi úrok z
omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 454,89 Eur od 04.02.2013 do zaplatenia a v prevyšujúcej

časti žalobu zamietol a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania zrušil a vec v tomto rozsahu
vrátil Okresnému súdu Zvolen na ďalšie konanie. V zvyšujúcej časti ponechal rozsudok okresného
súdu nedotknutý. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.10.2018. Žalobca mal tak právoplatne
prisúdenú pohľadávku voči žalovanému v sume 454,89 Eur na základe rozsudku Okresného súdu
Zvolen č.k. 14C/109/2014-87 zo dňa 23.10.2014, ktorý rozsudok v tejto časti prisúdenia tejto pohľadávky

nadobudol právoplatnosť dňa 09.10.2018.

8. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorým
bol zrušený OSP (§ 473 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), v ktorom v prechodných
ustanoveniach v § 470 ods. 1 je zakotvené, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na

konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V § 470 ods. 2 prvej vete CSP sa uvádza, že
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované. V zmysle § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konanie v súdenej veci, ktoré začalo
predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP.

9. Prvoinštančný súd vo veci dodáva, že žaloba bola podaná pôvodne Slovenskou sporiteľnou, a.s.,
IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, ktorá bola pôvodným veriteľom
žalovaného. Tento pôvodný veriteľ návrhom datovaným dňa 14.06.2017 počas odvolacieho konania
navrhol pripustenie zmeny strany sporu na strane žalobcu a to v dôsledku právnej skutočnosti, ktoránastala v priebehu konania v dôsledku toho, že predmetná pohľadávka bola na základe Zmluvy o
postúpení pohľadávok č. 0609/2017-CE zo dňa 05.06.2017, ktorá nadobudla účinnosť dňom 07.06.2017
postúpená postupníkovi spoločnosti EDYPLUS s.r.o., IČO: 36 258 881, so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921

01 Piešťany. Súčasťou návrhu na zmeny strany sporu bol aj výslovný súhlas tejto spoločnosti so svojim
vstupom do predmetného súdneho konania namiesto pôvodného žalobcu. O tomto procesnom návrhu
rozhodol uznesením Krajský súd v Banskej Bystrici sp.zn. 14Co/305/2015-132 zo dňa 10.07.2017
tak, že pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný žalobca: Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151
653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava a na jeho miesto vstúpila do konania ako žalobca

spoločnosť EDYPLUS, IČO: 36 258 881, so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany. Odvolací
súd o tomto procesnom návrhu rozhodol podľa § 80 ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 80 ods. 3
CSP, keď z úradnej povinnosti skúmal naplnenie zákonných procesných podmienok na pripustenie
zmeny strany sporu na strane žalobcu, ako aj naplnenie zákonom požadovaného predpokladu pre
platné a účinné postúpenie pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľského úveru. Skonštatoval splnenie
zákonnej podmienky vyplývajúcej z ustanovenia § 17 ods. 1 písm. a/ a b/ Zákona č. 129/2010 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch. Mal za preukázané, že postupník, spoločnosť EDYPLUS s.r.o., IČO: 36
258 881, je držiteľom povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska v súlade s ustanovením § 20
ods. 1 písm. a/ Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch od 30.12.2016. Podľa odvolacieho
súdu žalobca preukázal aj naplnenie zákonných procesných podmienok na vyhovenie jeho procesnému
návrhu v zmysle § 80 ods. 1 až ods. 3 CSP, keď predložil označenú zmluvu o postúpení pohľadávok

ako listinný dôkaz, z ktorého odvolací súd zistil, že predmetom danej zmluvy o postúpení pohľadávok
bolo aj postúpenie pohľadávky voči žalovanému, ktorej zaplatenia sa domáha žalobca v danom súdnom
konaní, pričom spoločnosť EDYPLUS, s.r.o., IČO: 36 258 881 výslovne udelila súhlas s navrhovanou
zmenou a súhlasila so svojim vstupom do konania, čím bol naplnený procesný predpoklad pre povolenie
vstupu novej strany do sporu na strane žalobcu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.08.2017.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici v zrušujúcom uznesení sp.zn. 14Co/305/2015-174 zo dňa 12.09.2018
uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie nárok, ktorý si pôvodný žalobca v konaní voči žalovanému uplatnil,
právne posúdil ako vzťah spotrebiteľský s poukazom na ustanovenia § 52 ods. 1, 2 a 3 § 53 ods. 1, §
54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, posúdil ho správne, pričom nebola dôvodná odvolacia námietka

žalobcu, že prvoinštačný súd na zmluvný vzťah založený dňa 05.12.2007 aplikoval ustanovenia § 52
až 54 Občianskeho zákonníka platného a účinného od 01.01.2008. Z odôvodnenia rozsudku súdu
prvej inštancie je zrejmé, že tento odvolací argument nemá opodstatnenie, pretože súd prvej inštancie
citoval a aplikoval na zmluvný vzťah pôvodného žalobcu a žalovaného právnu úpravu Občianskeho
zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia posudzovanej úverovej zmluvy. Súd však

následne ex offo, bez osobitnej námietky žalovaného aplikoval ustanovenie § 5b Zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení platnom a účinnom od 01.05.2014 a posudzoval premlčanie z vlastnej iniciatívy, pričom následne
nepriznal žalobcovi značnú časť uplatneného nároku práve s poukazom na premlčanie podstatnej
časti uplatneného nároku žalobcu, čo odvolací súd vyhodnotil za nesprávne. Aj keď pripustil, že v

čase rozhodovania súdu prvej inštancie nebola súdna rozhodovacia prax jednotná v otázke možnosti
a prípustnosti retroaktívnej aplikácie ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa ukladajúceho
súdu povinnosť aj ex offo bez osobitnej námietky spotrebiteľa v spotrebiteľských právnych vzťahoch
prihliadať na možné premlčanie nároku dodávateľa uplatneného voči spotrebiteľovi, avšak odvolací
súd už v čase svojho rozhodovania o podanom odvolaní žalobcu bol povinný rešpektovať neskorší

nález Ústavného súdu SR a teda pokiaľ prvoinštančný súd z úradnej povinnosti posudzoval otázku
premlčania zmluvného vzťahu, narušil tak rovnosť účastníkov zmluvného vzťahu, čo podľa odvolacieho
súdu je v rozpore s článkom 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. V náleze č.k. PL.ÚS11/2016-60
totiž Ústavný súd SR vyslovil, že ustanovenie § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov

nie je v súlade s článkom 46 ods. 1 v spojení s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Nález
bol vyhlásený dňa 07.02.2018 a zverejnený bol v mesiaci júl 2018. V čase rozhodovania o odvolaní
žalobcu bol odvolací súd povinný na tento nález prihliadnuť. Navyše prvoinštančný súd aplikoval
uvedené zákonné ustanovenie so spätnou platnosťou aj na neskoršie právne vzťahy, keď z týchto
dôvodov odvolací súd v napadnutej časti rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a v tejto časti vrátil

prvoinštančnému súdu vec na nové konanie a rozhodnutie. Odvolací súd ďalej vytkol prvoinštančnému
súdu nesprávnosť rozsudku prvoinštančného súdu i v tom, pokiaľ prvoinštančný súd dospel k záveru,
že úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere nie je spotrebiteľským úverom podľa Zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keď prvoinštančný súd poukázal nesprávne na výnimku podľa § 1ods. 2 písm. a/ Zákona č. 258/2001 Z.z.. V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva
upravená v Obchodnom zákonníku, ktorý možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný
spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zákon o spotrebiteľskom úvere však upravuje úverovú

zmluvu v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi za zákonom vymienených podmienok pričom
vovzťahukObchodnémuzákonníkumáúčinkynormylexspecialis.Odvolacísúdmalzobsahuzmluvyo
úvere preukázané, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľský úver, pretože sú u neho naplnené zákonné
znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovenia § 2 a § 3 ods. 1 a 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, ako aj ďalšie predpoklady

vyžadované touto osobitnou právnou normou na to, aby sa vzťah medzi veriteľom a dlžníkom podriadil
právnemu režimu tohto osobitného zákona. Prvoinštančnému súdu uložil povinnosť, aby s ohľadom na
všetky tieto skutočnosti nanovo právne posúdil uplatnený nárok pôvodného žalobcu voči žalovanému a
to s akcentom na súdny prieskum spotrebiteľských úverových zmlúv z hľadiska obsahových náležitostí
obligatórne vyžadovaných Zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a
účinnom v čase uzatvorenia posudzovaného zmluvného vzťahu.

11. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

12. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

13. Podľa § 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov
a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

15. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

16. Podľa § 296 CSP, spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

17. V konaní označil dôkazy na vykonanie len žalobca, žalovaný v konaní neoznačil žiadne dôkazy na
vykonanie, žalovaný bol v konaní nečinný, žiadnu obranu nevzniesol.

18. Nakoľko po odvolacom konaní neboli stranami sporu navrhnuté na doplnenie na vykonanie žiadne
nové dôkazy, súd pri svojom opätovnom prejednaní a rozhodnutí vo veci vychádzal len z tých dôkazov,
ktoré boli žalobcom označené na vykonanie do odvolacieho konania, keď ako súd už konštatuje, po
odvolacom konaní neboli navrhnuté na doplnenie žiadne nové dôkazy, keď zistil tento skutkový a právny

stav:

19. Dňa 05.12.2007 žalobca ako veriteľ na jednej strane a žalovaný ako dlžník na strane druhej uzatvorili
Zmluvu o splátkovom úvere č. 0403346620 (ďalej len „zmluva o úvere“), ktorá bola uzatvorená podľa
§§ 497 až 507 Obchodného zákonníka. Na základe tejto zmluvy o úvere žalobca poskytol žalovanému

úver v sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve o úvere, keď žalovaný sa zaviazal za
podmienok dohodnutých v zmluve o úvere poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky
dohodnuté v zmluve o úvere, tak ako to vyplýva z článku I. bod 1. zmluvy o úvere. V tomto článku a v
tomto bode zmluvy o úvere boli dojednané základné podmienky zmluvy o úvere: výška úveru 70.000,-
Sk (2.323,57 Eur), išlo o úver spotrebný - bezúčelový, úroková sadzba bola dojednaná ako premenlivá,

v deň uzatvorenia zmluvy o úvere činila 11,75 % ročne, spôsob poskytnutia úveru bol dojednaný
jednorazovo bezhotovostne, bol dojednaný i spracovateľský poplatok v sume 2.000,- Sk (66,39 Eur),
tiež poplatok za správu úveru v sume 60,- Sk mesačne (1,99 Eur). Výška splátky úveru bola medzi
stranami zmluvy o úvere dojednaná na sumu 1.784,- Sk (59,22 Eur), splatnosť splátok bola dojednanámesačne vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej splátky bola dojednaná na deň 20.
01. 2008, žalovaný ako dlžník sa zaviazal úver splatiť v 52 mesačných splátkach, konečná splatnosť
úveru bola dojednaná na deň 20.04.2012, splatnosť úrokov bola dojednaná mesačne, vždy v posledný

deň kalendárneho mesiaca, spôsob splácania úveru bol dojednaný inkasným spôsobom z inkasného
účtu, ktorý bol určený v tejto zmluve o úvere. Ročná percentuálna miera nákladov bola 16,18 %. Všetky
údaje a náležitosti uvedené v základných podmienkach zmluvy o úvere boli platné ku dňu uzatvorenia
zmluvy o úvere, ich zmeny sa mali riadiť zmluvou o úvere, úverovými podmienkami a všeobecnými
obchodnýmipodmienkami.VčlánkuII.bod4.zmluvyoúveresazmluvnéstranydohodli,žeichvzájomné

právne vzťahy sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka, podľa tohto istého článku bodu 5. zmluvy o úvere, úverová zmluva nadobudla
platnosť a účinnosť dňom jej podpísania obidvomi zmluvnými stranami, keď z tohto istého článku, ale
z bodu 3. zmluvy o úvere vyplýva, že všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v zmluve o úvere
sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami úverových podmienok, všeobecných obchodných podmienok,
Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí. Zmluva o úvere sa

odvolávala na Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s., pre poskytovanie splátkových a
kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom (ďalej len „úverové
podmienky“). V zmysle článku 5. bod 5.2. týchto úverových podmienok, zmluvné strany sa dohodli,
že úroky, náklady banky spojené s úverom a poplatky sa dňom ich splatnosti dohodnutého v úverovej
zmluve alebo v Sadzobníku pripíšu k istine úveru a stávajú sa jej súčasťou. V zmysle tohto istého článku,

ale bod 5.4. úverových podmienok, dlžník súhlasil s tým, že pri splácaní pohľadávky banky sa z došlých
súm uhrádzajú jednotlivé záväzky dlžníka v tomto poradí: splatné poplatky a náklady banky súvisiace s
úverom v poradí od najskôr splatného záväzku, úroky z omeškania podľa poradia od najskôr splatného
úroku z omeškania, úroky z prečerpania podľa poradia od najskôr splatného úroku z prečerpania, úroky
podľa poradia od najskôr splatného úroku a istina úveru.

20. Žalobca vyčíslením zo dňa 04.02.2013 vyčíslil stav jeho pohľadávky z predmetnej zmluvy o úvere
ku dňu 03.02.2013 takto: istina 2.169,95 Eur, riadne úroky 323,01 Eur, úroky z omeškania 349,35 Eur,
výška pohľadávky celkom: 2.842,31 Eur.

21. Žalobca do súdneho konania doložil transakcie na úvere žalovaného (čl. 20 - 32 spisu), keď z
uvedeného listinného dôkazu vyplýva, že ku dňu 20.02.2010 celkový dlh žalovaného zo zmluvy o úvere
bol 1.715,06 Eur, ku dňu 28.02.2010 tento bol 1.732,72 Eur, keď v týchto sumách boli zahrnuté aj úroky a
poplatkyvčítaneistiny.Celkovýdlhžalovanéhozozmluvyoúverekudňu20.04.2012činilsumu2.169,95
Eur, v ktorej sume je zahrnutá istina, úroky, i poplatky. Posledná platba žalovaného na úver bola dňa

11.12.2009. Žalovaný zaplatil doposiaľ na úver celkovo sumu 1.405,95 Eur.

22. Žalobca ďalej do súdneho konania dokladal úrokové sadzby úroku z omeškania k danej zmluve o
úvere, z ktorých vyplýva, že úrok z omeškania bol dojednaný medzi stranami vo výške 8 % ročne.

23. Výzvami na zaplatenie pohľadávky zo dňa 08.09.2011, zo dňa 06.10.2011 a zo dňa 10.07.2012
žalobca vyzýval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.

24. Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, v znení účinnom a platnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy o úvere, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy,

okrem iného i zo zmluvy o úvere (§ 497 Obchodného zákonníka).

25. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

26. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

27. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok
alebojednejsplátkypodobudlhšiuako3mesiace,jeveriteľoprávnenýodzmluvyodstúpiť,apožadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.28. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere
(ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné
odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú

na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

29. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

30. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

31. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len „neprijateľná podmienka“).

32. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

33. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

34. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému.

35. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

36. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskejnárodnejradyč.71/1986Zb.oSlovenskejobchodnejinšpekcii,vzneníplatnomaúčinnomku
dňu uzavretia zmluvy o úvere, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského
úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

37. Podľa § 2 písm. a/ Zákona č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

38. Podľa § 2 písm. b/ Zákona č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

39. Podľa § 2 písm. d/ Zákona č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou
mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru.

40. Podľa § 2 písm. e/ Zákona č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie poplatkami akákoľvek

platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.

41. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

42. Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.43. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí obsahuje najmä
písm. a/ sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť

aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ
chce túto možnosť využiť,
písm. b/ opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
písm. c/ cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
písm. d/ identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a

prevzatia tovaru alebo služby a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
písm. e/ adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
písm. f/ meno a adresu spotrebiteľa,
písm. g/ ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov,
písm. h/ podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná

percentuálna miera nákladov,
písm.i/výpočetnákladovuvedenýchv§2písm.c/,ktorénebolizahrnutédovýpočturočnejpercentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady.
Uvedenie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

44. Podľa § 4 ods. 5 Zákona č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

45. Podľa § 6 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové
obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.

46. Po odvolacom konaní súd nariadil pojednávanie na deň 20.11.2018. Právna zástupkyňa žalobcu
sa tohto pojednávania zúčastnila, žalovaný sa tohto pojednávania nezúčastnil, na pojednávanie bol
predvolaný riadne a včas dňa 23.10.2018 (č.l. 185 spisu), tento neúčasť na pojednávaní neospravedlnil,
nepožiadal zo žiadneho dôvodu o odročenie pojednávania, keď za zistenia a vyhodnotenia uvedených

procesných podmienok na konanie súd vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v prítomnosti
právnej zástupkyne žalobcu a v neprítomnosti žalovaného.

47. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru,
že žaloba žalobcu je dôvodná v časti o zaplatenie sumy 2.170,61 Eur s príslušenstvom a nedôvodná v

časti o zaplatenie sumy 216,81 Eur s príslušenstvom.

48. Aktívna legitimácia žalobcu je v konaní daná a preukázaná Zmluvou o postúpení pohľadávok
č. 0609/2017/CE zo dňa 05.06.2017, ktorá nadobudla účinnosť dňom 07.06.2017. Z jej obsahu mal
súd preukázané, že na základe nej došlo k postúpeniu konkrétnej pohľadávky, ktorá je predmetom

súdneho konania z pôvodného žalobcu na postupníka, spoločnosť EDYPLUS, s.r.o., IČO: 36 258
881. V dôsledku hmotnoprávnej sukcesie, ktorá nastala počas súdneho konania nový žalobca sa stal
vlastníkom predmetnej pohľadávky a preukázal, že je nositeľom hmotnoprávneho nároku, o ktorý v
konaní ide v zmysle § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka.

49. Z vykonaného dokazovania ďalej mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu
Slovenskou sporiteľnou, a.s., IČO: 00 151 653 ako veriteľom na jednej strane a žalovaným ako dlžníkom
na strane druhej bola uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č. 0403346620 (ďalej len „zmluva o
úvere“), ktorá bola uzatvorená podľa § 497 a 507 Obchodného zákonníka medzi účastníkmi zmluvného
vzťahu dňa 05.12.2007. Na základe tejto zmluvy o úvere pôvodný veriteľ poskytol žalovanému úver v

sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve o úvere. Žalovaný ako dlžník sa zaviazal za
podmienok dohodnutých v zmluve o úvere poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť i ďalšie podmienky
dohodnuté v zmluve o úvere tak, ako to vyplýva z článku I. bod 1. zmluvy o úvere. Výška splátky úveru
bola medzi stranami zmluvy o úvere dojednaná na sumu 59,22 Eur (1.784,- Sk). Splatnosť splátok bola
dojednanámesačnevždyk20.-temudňuvkalendárnommesiaci.Splatnosťprvejsplátkyboladojednaná

na deň 20.01.2008. Žalovaný ako dlžník sa zaviazal úver splatiť v 52 mesačných splátkach, pričom
konečná splatnosť úveru bola dojednaná na deň 20.04.2012. Úver bol poskytnutý v sume 2.323,57 Eur
(70.000,-Sk).Úverbolposkytnutýakospotrebný-bezúčelový.Stranysidojednaliiúrokzúveruvovýške
11,75 % ročne s typom úrokovej sadzby premenlivej. Úroková sadzba 11,75 % ročne bola dojednanáv deň uzatvorenia úverovej zmluvy. V zmluve o úvere je uvedená i ročná percentuálna miera nákladov
16,18 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere boli Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne,
a.s., pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám

nepodnikateľom, ktoré nadobudli účinnosť dňa 01.02.2007 a ktoré upravovali bližšie práva a povinnosti
zmluvných strán. Predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou (typovou, formulárovou), ktorá
bola uzatvorená na predpísanom tlačive veriteľa. Ide o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých
prípadoch a voči vopred neurčenému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňujú. Zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Žalovaný má

v danom zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa a veriteľ má postavenie dodávateľa. I keď zmluva
o splátkovom úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d/
Obchodného zákonníka), je zrejmé, že je súčasne spotrebiteľskou zmluvou, na žalovaného je potrebné
hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri uzavretí zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti. Právny predchodca žalobcu pri uzatvorení zmluvy bol v postavení dodávateľa, ktorý pri
uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti (poskytovanie úverov).

Na daný právny vzťah napriek tomu, že zmluva o splátkovom úvere bola typovo uzatvorená podľa §
497 Obchodného zákonníka, je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Uzavretú zmluvu súd zároveň
podriadil aj pod právny režim Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol platný a
účinný v čase uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere, nakoľko spotrebiteľským úverom na účely tohto

zákona sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme (§ 2 písm. a/ Zákona č. 258/2001
Z.z.). Zmluvou o spotrebiteľskom úvere na účely tohto zákona (§ 2 písm. b/ Zákona č. 258/2001 Z.z.) sa
rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským

úverom. Žalovaný má postavenie spotrebiteľa v zmysle § 3 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z., v zmysle
ktorého spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, právny predchodca žalobcu má postavenie veriteľa
s poukazom na § 3 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, keďže do právneho

vzťahu so žalovaným vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľské úvery v rámci svojej
podnikateľskej, či obchodnej činnosti.

50. Z hľadiska súdnej kontroly zmluva o splátkovom úvere obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 4 ods.
2 Zákona č. 258/2001 Z.z., keď obsahuje najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. a/) tiež ročnú percentuálnu mieru nákladov (§ 4 ods. 2 písm. g/). Žalovaný sa
zaviazal úver splácať v 52 mesačných splátkach v sume každej 59,22 Eur (1.784,- Sk), splatnosť prvej
mesačnej splátky bola dojednaná na deň 20.01.2008, poslednej na deň 20.04.2012 čo bola konečná
splatnosť úveru. Splatnosť mesačných splátok bola dojednaná k 20.temu dňu v kalendárnom mesiaci.
Úver bol dojednaný ako úročený pri dojednaní premenlivej úrokovej sadzby 11,75 % ročne v deň

uzatvorenia úverovej zmluvy. Ročná percentuálna miera nákladov je v zmluve uvedená vo výške 16,18
%. V zmluve bol dojednaný i spracovateľský poplatok v sume 66,39 Eur (2.000,- Sk), tiež poplatok za
správu úveru v sume 1,99 Eur mesačne (60,- Sk). Úver bol poskytnutý vo výške 2.323,57 Eur (70.000,-
Sk). Splatnosť úrokov bola dojednaná mesačne vždy v posledný deň kalendárneho mesiaca, spôsob
splácania úveru bol dojednaný inkasným spôsobom z inkasného účtu, ktorý bol určený v tejto zmluve o

úvere. V zmysle článku 5. bodu 5.2. úverových podmienok, ktoré tvorili súčasť zmluvy, zmluvné strany
sa dohodli, že úroky, náklady banky spojené s úverom a poplatky sa dňom ich splatnosti dohodnutého
v úverovej zmluve alebo v Sadzobníku pripíšu k istine úveru a stávajú sa jej súčasťou. V zmysle tohto
istého článku, ale bod 5.4. úverových podmienok, dlžník súhlasil s tým, že pri splácaní pohľadávky
banky sa z došlých súm uhrádzajú jednotlivé záväzky dlžníka v tomto poradí: splatné poplatky a náklady

banky súvisiace s úverom v poradí od najskôr splatného záväzku, úroky z omeškania podľa poradia od
najskôr splatného úroku z omeškania, úroky z prečerpania podľa poradia od najskôr splatného úroku z
prečerpania, úroky podľa poradia od najskôr splatného úroku a istina úveru. Zmluva o splátkovom úvere
tak obsahuje všetky náležitosti vyžadované § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z., platného a účinného v
čase uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere.

51. Zo zmluvy o splátkovom úvere vyplýva, že dátum konečnej splatnosti úveru bol dojednaný na
deň 20.04.2012. Pohľadávka veriteľa voči žalovanému k tomuto dňu pozostávala z istiny vo výške
2.169,95 Eur, z úrokov zo splátkového úveru vo výške 121,13 Eur a z úrokov z omeškania vo výške187,31 Eur. Riadne úroky vo výške 121,13 Eur pozostávali z nezaplatených splatných úrokov za
obdobie od 20.11.2011 do 20.04.2012 pri úročení istiny dojednaným úrokom vyplývajúcim zo zmluvy o
úvere 11,75 % ročne, úroky z omeškania vo výške 187,31 Eur v sebe zahŕňajú nezaplatené čiastkové

úroky z omeškania počítané zo splatnej istiny za ten ktorý mesiac v období od poslednej úhrady
dlhu t.j. od 12.12.2009 do 20.04.2012 pri úročení istiny úrokom z omeškania 8 % ročne. Istina vo
výške 2.169,95 Eur pozostáva z nezaplatenej istiny poskytnutého úveru vo výške 1.699,22 Eur. Veriteľ
poskytol žalovanému úver vo výške 2.323,57 Eur (70.000,- Sk). Žalovaný do 03.02.2013 uhradil celkovo
na úver s príslušenstvom čiastku 1.405,95 Eur, z ktorej suma 624,35 Eur bola započítaná na istinu

pohľadávky, zvyšok zaplatenej sumy vo výške 781,60 Eur bol započítaný na príslušenstvo pohľadávky.
Nezaplatená čistá istina tak predstavuje čiastku 1.699,22 Eur, čo sú nezaplatené splátky istiny za
obdobie od 20.05.2009 do 20.04.2012 (2.323,57 Eur - 624,35 Eur = 1.699,22 Eur). Ďalej suma 2.169,95
Eur okrem čistej istiny 1.699,22 Eur pozostáva z nezaplatených úrokov vo výške 412,96 Eur, keď ide
o úroky vyčíslené do dňa 11.11.2011, ďalej z nezaplatených poplatkov vo výške 57,77 Eur vyčíslených
do dňa 11.11.2011.

52. Na základe vyššie uvedeného potom žalobcovi vznikol nárok voči žalovanému na uhradenie istiny
vo výške 2.169,95 Eur. Medzi veriteľom a žalovaným bolo dohodnuté tzv. zložené úročenie úveru -
kapitalizácia úrokov v zmysle úverových podmienok, z ktorého zmluvne dohodnuté úroky a poplatky,
ktoré neboli úhradami realizovanými žalovaným uhradené včas, boli pripočítané v deň ich splatnosti k

istine, čím sa stali jej súčasťou a v ďalšom období boli úroky počítané z novej istiny. Takýmto spôsobom
nesplatené úroky a poplatky sa pripočítavali k istine iba do prechodu právneho predchodcu žalobcu na
nový bankový informačný systém, t.j. do 11.11.2011. Od tohto momentu istina už nenarastala o ďalšie
neuhradené splatné úroky, tie sa začali vyčísľovať samostatne.

53. Žalobca do žalovanej sumy 2.842,31 Eur, okrem istiny v sume 2.169,95 Eur, na ktorú mu nárok
vznikol zahrnul i sumu 349,35 Eur, čo malo predstavovať čiastkové úroky z omeškania zo splatnej istiny
za ten ktorý mesiac v období od poslednej úhrady dlhu, t.j. od 12.12.2009 do „03.02.2009“ (správne
do 03.02.2013), pri úročení istiny úrokom z omeškania 8 % ročne, ďalej sumu 323,01 Eur, ktorá suma
predstavovala úroky vyčíslené z istiny za obdobie odo dňa prechodu právneho predchodcu žalobcu na

nový bankový informačný systém, t.j. od 11.11.2011 do 03.02.2013 pri úročení istiny úrokom 11,75 %
ročne.

54. Podľa výpočtovej tabuľky predloženej v konaní žalobcom riadne úroky za obdobie od 20.11.2011
do 20.04.2012, kedy sa stal splatný celý úver, resp. posledná splátka úveru, pri úročení istiny úrokom

dojednaným v zmluve 11,75 % ročne predstavovali sumu 121,13 Eur.

55. Súd ohľadne tejto časti nároku pokiaľ ide o sumu 323,01 Eur, čo sú vyčíslené riadne úroky z dlžnej
istiny za obdobie od 11.11.2011 do 03.02.2013 pri úročení istiny úrokom 11,75 % ročne má za to, že
žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie týchto úrokov len v časti sumy 121,13 Eur, čo sú vyčíslené riadne

úroky za obdobie od 20.11.2011 do 20.04.2012 pri úročení istiny dojednaným úrokom 11,75 % ročne,
teda len do konečnej splatnosti celého úveru, ktorá bola dojednaná na deň 20.04.2012. Pokiaľ žalobca
uplatnil nárok na zaplatenie úrokov aj po dni 20.04.2012 do 03.02.2013, v tejto časti súd nárok žalobcu
na zaplatenie riadnych úrokov z istiny úveru zamietol, keď zamietol nárok žalobcu na zaplatenie týchto
úrokov v čiastke 201,88 Eur, a ďalej nepriznal nárok žalobcovi ani na zaplatenie riadnych úrokov vo

výške 11,75 % ročne zo sumy 2.169,95 Eur od 04.02.2013 do zaplatenia, čo žalobca tiež uplatnil v
žalobe, keď uplatnil v žalobe nielen nárok na zaplatenie riadnych úrokov vyčíslených do 03.02.2013, ale
aj nárok na zaplatenie ďalších riadnych úrokov zo sumy istiny od 04.02.2013 do zaplatenia.

56. Zmluvný úrok ako odplata (cena) veriteľom za poskytnuté peňažné prostriedky prislúcha za

dojednanú dobu poskytnutia úveru, čo vyplýva aj z ustanovenia § 503 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého záväzok platiť úrok je splatný je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky.
Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti splatné úroky z
tejto splátky. Úrok za požičanie peňazí prislúcha veriteľovi do doby splatnosti dlhu. Po uplynutí lehoty
splatnosti prislúcha veriteľovi úrok z omeškania, ktorý žalobca napokon žalobou uplatnil. Zmluvný úrok

je odplata za užívane požičanej istiny a je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky,
t.j. spolu s istinou. Pokiaľ teda k splatnosti celého úveru došlo ku dňu 20.04.2012, uvedeným dňom boli
splatné i úroky z istiny z úveru, preto žalobcovi zmluvné úroky po tomto dátume neprislúchajú, a preto
súd žalobu žalobcu v časti uplatnených úrokov po dni splatnosti celého úveru zamietol, keď zamietolžalobu v časti o zaplatenie vyčíslených úrokov v sume 201,88 Eur a nevyčíslených úrokov v podobe
11,75%ročnéhoúrokuzistinyod04.02.2013dozaplatenia.Úrokzúverupatríveriteľovilenzapožičanie
peňazí, ku ktorému po zániku zmluvného vzťahu nedochádza. Doba splatnosti zmluvných úrokov sa

zhoduje s dobou splatnosti úveru, čo znamená, že celková suma úrokov musí byť zaplatená najneskôr
zaplatením poslednej splátky úveru, čo v danom prípade bolo dňa 20.04.2012, po tomto dátume úroky
z úveru veriteľovi nepatria. Za úver nepochybne možno dohodnúť úroky a možno dohodnúť aj obdobie
na užívanie finančných prostriedkov (úverové obdobie). Zákon umožňuje dodávateľovi na určitú dobu
(do splatnosti) podľa jeho predstáv poskytnúť úver a vypýtať si zato dohodnuté úroky. Od začiatku sa

prirodzene sledujú úroky na dohodnutú dobu, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru. Zo zákonom
stanovených dôvodov, napríklad nesplácanie úveru má dodávateľ tiež právo splatnosť posunúť. Niet
zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri
úrokoch z omeškania. Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných
prostriedkov sankcie, či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné
(napríklad zmluvná pokuta). V tomto smere súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove

z 30.06.2015 sp.zn. 6Co/190/2014. Aplikačná prax súdov sa otázkou priznania úrokov za úver po
splatnostipohľadávky,atedapopriúrokuzomeškania,čiinýchsankciáchužzaoberala.NajvyššísúdSR
konštatoval: „Odvolací súd v tejto súvislosti upozorňuje, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov
patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z
omeškania (uznesenie NSSR sp.zn. 4Obo/143/1998). Na základe uvedeného žalobcovi vznikol nárok

na zaplatenie riadnych úrokov z úveru vyčíslených do konečnej splatnosti úveru v čiastke 121,13 Eur, v
prevyšujúcej časti žalovaných úrokov z úveru, čo do čiastky 201,88 Eur a čo do 11,75 % ročného úroku
zo sumy 2.169,95 Eur od 04.02.2013 do zaplatenia potom súd žalobu žalobcu zamietol.

57. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

58. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov.

59. Podľa § 10c citovaného vládneho nariadenia v znení účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah
vznikol pred 01.02.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.01.2013 aj
za dobu omeškania po 31.01.2013.

60. Podľa § 3 ods. 1 tohto vládneho nariadenia, avšak v znení do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania
je o 8 %-nych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

61. Záväzkový vzťah medzi stranami bol založený zmluvou zo dňa 05.12.2007, preto pokiaľ ide o
omeškanie žalovaného s plnením záväzku z tejto zmluvy, bolo potrebné aplikovať právnu úpravu pokiaľ
ide o výšku úrokov z omeškania platnú do 31.01.2013, konkrétne § 3 ods. 1 vládneho nariadenia č.
87/1995 Z.z., v znení účinnom do 31.01.2013.

62. Žalobca žalobou uplatnil vyčíslené úroky z omeškania v čiastke 349,35 Eur, ktoré zahrnul do
žalovanej istiny 2.842,31 Eur, vyčíslil tieto úroky z omeškania z istiny za obdobie od 12.12.2009 do
03.02.2013 vo výške 8 % ročne, a ďalej žalobou uplatnil tieto úroky z omeškania zo žalovanej istiny vo
výške 8 % ročne aj za nasledujúce obdobie od 04.02.2013 do zaplatenia.

63. Žalovaný je preukázateľne v omeškaní s úhradou dlhu, preto žalobca má nárok voči žalovanému
na zaplatenie úrokov z omeškania. Z vyčíslených úrokov z omeškania v sume 349,35 Eur súd však
priznal nárok žalobcovi len na zaplatenie vyčíslených úrokov z omeškania v sume 334,42 Eur, v časti o
zaplatenie sumy 14,93 Eur žalobu žalobcu o zaplatenie týchto vyčíslených úrokov z omeškania zamietol,
keď žalobca v konaní sám uviedol, že za obdobie od 12.12.2009 do 03.02.2013 mu vznikol nárok na

zaplatenie vyčíslených úrokov len v čiastke 334,42 Eur, čo predložil aj doloženým výpočtom, sumu 14,93
Eur do žalovanej sumy 349,35 Eur nevedel zdôvodniť, preto súd žalobu žalobcu v časti o zaplatenie
vyčíslených úrokov z omeškania v sume 14,93 Eur zamietol. Súd žalobcovi priznal úroky z omeškania
zo žalovanej istiny vo výške 8 % ročne aj za obdobie od 04.02.2013 do zaplatenia, pretože žalovaný je vomeškaní preukázateľne aj po dni 03.02.2013 a jeho omeškanie trvá, pričom zo zákonného ustanovenia
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník je povinný platiť úroky z omeškania až do
zaplatenia splatného dlhu. Žalovaný nezaplatil splátky istiny splatné odo dňa 20.05.2009, kedy sa dostal

do omeškania. K tomuto dňu bola základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska 1 %, zvýšená o
8 %-nych bodov, bola 9 %, žalobca uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške,
neprekročil zákonom stanovenú mieru úrokov z omeškania, keď ich uplatnil vo výške 8 % ročne. Z
uvedených dôvodov súd žalobcovi prisúdil požadované úroky z omeškania vo výške 8 % ročne z istiny
od 04.02.2013 do zaplatenia a vyčíslené úroky z omeškania ku dňu 03.02.2013 v čiastke 334,42 Eur

za obdobie do 03.02.2013.

64. Vzhľadom na vyššie uvedené závery, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy 2.625,50 Eur,
nedôvodne žalobca podal žalobu o zaplatenie sumy 216,81 Eur. Zo sumy 2.625,50 Eur bola právoplatne
užprisúdenásuma454,89Eur,pretožalobcamánárokpriopätovnomrozhodnutísúdunaúhradučiastky
2.170,61 Eur.

65. O nároku na trovy konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak strana mala vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo.

66. Väčší úspech v konaní mal žalobca než žalovaný. Žalobca mal úspech v časti o zaplatenie
sumy 2.625,50 Eur, neúspech v časti o zaplatenie sumy 216,81 Eur. Žalobcovi tak vznikol nárok voči
žalovanému na náhradu trov konania pomerom úspechu a neúspechu vo veci, ktorý predstavuje 84 %
(2.625,50 ÷ 2.842,31 = 0,92 t.j. 92 %, 216,81 ÷ 2.842,31 = 0,08 t.j. 8 %, 92 % - 8 % = 84 %).

67. Podľa 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

68.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnejforme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).