Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 20, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/83/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018010203
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Veselovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:0018010203.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov

senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Zuzany Molnárovej, v trestnej veci obžalovaného C. C. pre
prečin nedovolenej výroby omamných látok a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania
a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 1T/23/2018 zo dňa 06.06.2018, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 20. Novembra 2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému

C. C., W.. XX.XX.XXXX U. F., M. F. V. XX,
F.,

u k l a d á

podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 56 ods. 2
Trestného zákona peňažný trest vo výmere 400,- (štyristo) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona sa pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu
ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.

Podľa § 56 ods. 3 Trestného zákona je obžalovaný povinný splácať peňažný trest v mesačných

splátkach po 50,- (päťdesiat) Eur počnúc mesiacom január 2019.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 1T/23/2018 zo dňa 06.06.2018 bol obžalovaný C. C.
uznaný vinným zo spáchania prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona na tom
skutkovom základe, že

bol dňa 07.02.2018 v čase asi o 15:50 hod. pred vchodovou bránou na ulici I. XX v F. - T. kontrolovaný

hliadkou T. zboru, pričom počas kontroly po poučení hliadke dobrovoľne vydal 1 ks alobalového valčeka,
o ktorého obsahu sa vyjadril, že sa jedná o marihuanu, ktorú má pre vlastnú potrebu, pričom následným
znaleckým skúmaním bolo zistené, že predložený alobalový valček obsahoval konope s celkovou
hmotnosťou 750 mg a priemernou koncentráciou 9,5 % hmotnostných tetrahydrokanabinolu (THC),obsahujúce 71 mg THC, pričom uvedené množstvo zodpovedá 2-7 bežným jednotlivým dávkam drogy,
rastliny rodu Cannabis (konopa)sú v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998
Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradené

do I. skupiny omamných látok, účinná látka tetrahydrokanabinol (THC) je v zmysle zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch
v znení neskorších predpisov zaradený do I. skupiny psychotropných látok.

Za to mu bol podľa § 171 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona uložený

trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, pre výkon ktorého bol obžalovaný podľa § 48 ods. 2 písm.
a) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73
ods. 2 písm. d), ods. 4, § 74 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému uložil ochranné ambulantné
protitoxikomanické liečenie.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonnej lehote dňa 08.06.2018 prostredníctvom obhajcu

odvolanie smerujúce proti výroku o treste. Obhajca odôvodnil odvolanie podaním doručeným súdu
prvého stupňa dňa 25.07.2018, v ktorom považuje uložený trest za neprimerane prísny a napadnutému
rozsudku vytýka, že súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal so zárukou ponúknutou
Rímskokatolíckou cirkvou, farnosť - R., pánom farárom K.. R.. R. V., T.. Je pravdou, že obžalovaný sa
trestného činu dopustil počas plynutia skúšobnej doby predchádzajúceho odsúdenia Okresným súdom

Bratislava V zo dňa 29.04.2015 sp.zn. 3T/1/2015, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo
výmere 2 roky so skúšobnou dobou 5 rokov. Išlo o chybu, za ktorú bude obžalovaný niesť následok,
ktorý preňho po prípadnej premene podmienečného odsúdenia znamená 2 roky pobytu vo výkone
trestu. Aj s poukazom na tento do úvahy pripadajúci trest (2 roky) je uloženie 8 - mesačného trestu
odňatia slobody neprimerané. Jednou zo základných zásad ukladania trestov je zásada primeranosti,

ktorej podstatou je, aby nebol v miere väčšej ako je nevyhnutné, potrestaný páchateľ trestného činu
za súčasnej aplikácie individuálnej a tiež generálnej prevencie trestov, kde treba vždy brať do úvahy
všetky okolnosti skutku a predovšetkým osobné pomery páchateľa. Obžalovaný si pána farára V. veľmi
váži a je preňho veľkou autoritou. Na dosiahnutie účelu trestu v jeho prípade je pri ním ponúknutej
záruke postačujúce uloženie trestu povinnej práce podľa § 54 Trestaného zákona prípadne uloženie

akéhokoľvek iného alternatívneho trestu okrem nepodmienečného trestu odňatia slobody. Uloženie
alternatívneho trestu by bolo na jednej strane v súlade so zásadou depenalizácie a nevytvorilo by
neprimeraný zásah do života rodiny obžalovaného. Uložené ochranné liečenie obžalovaný v plnej miere
akceptuje a podrobí sa mu. Z týchto dôvodov obhajoba navrhla zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o
treste a uložiť obžalovanému spravodlivý a primeraný alternatívny trest.

Prokurátor nevyužil právo vyjadriť sa k odvolaniu, ktoré mu bolo v súlade s § 314 Trestného poriadku
riadne doručené.

Nadriadený súd po preskúmaní veci nezistil žiadne vážne procesné vady konania predchádzajúce

napadnutému rozsudku, ktoré by boli dôvodom pre jeho zrušenie na neverejnom zasadnutí. Preto
nariadil verejné zasadnutie, na ktoré predvolal obžalovaného a upovedomil prokurátora. Obžalovaný sa
na verejné zasadnutie neustanovil, avšak písomne požiadal o jeho vykonanie aj bez jeho prítomnosti.
Takému postupu nebránili žiadne zákonné prekážky, a preto nadriadený súd podľa § 293 ods. 5, ods. 7
Trestného poriadku vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa obhajca pridržiaval písomne zdôvodneného odvolania,
navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a uložiť obžalovanému
alternatívny primeraný trest.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry považovala rozsudok súdu prvého stupňa za správny a zákonný, a
preto navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší aj ak je uložený
trest neprimeraný.

Podľa § 322 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne uvádza, že odvolanie podané obžalovaným je
prípustné, bolo podané v zákonnej lehote a spĺňa všetky zákonné náležitosti, preto odvolací súd

konštatuje absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku. Podľa
§ 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru,

že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Odvolací súd z pripojeného spisového materiálu zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V
podal dňa 06.04.2018 na príslušný súd obžalobu na obvineného C. C. pre prečin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa

§ 171 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v úvodnej časti odôvodnenia tohto
rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.06.2018 obžalovaný učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1
písm. b) Trestného poriadku, že je vinný, a následne kladne odpovedal na otázky uvedené v § 333 ods.

3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku. Súd prvého stupňa podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku
vyhlásenie obžalovaného o vine prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu priznania nevykonal, vykonal len
dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste a k ochrannému opatreniu.

Súd prvého stupňa na základe vyhlásenia o vine uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu

nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe uvedom v obžalobe. K
uznaniu viny na skutkovom a právnom základe podľa obžaloby došlo po vyhlásení viny a postupe podľa
§ 257 Trestného poriadku, preto výrok o vine nemôže byť predmetom revízie odvolacím súdom, a táto
časť rozsudku nemohla byť a ani nebola odvolaním napadnutá.

Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný má 6 záznamov v
registri trestov, v 2 prípadoch sa naňho hľadí, akoby nebol odsúdený. Následne sa obžalovaný 4 krát
dopustil drogovej trestnej činnosti vo forme prečinov, za ktoré bol odsúdený 4 súdnymi rozhodnutiami,
naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 3T/1/2015 zo dňa 29.04.2015,

právoplatným dňa 17.07.2015, kedy bol uznaný vinným zo spáchania drogového prečinu, za čo mu
bol uložený súhrnný trest odňatia slobody pokrývajúci celú drogovú trestnú činnosť vo výmere 2 roky
so skúšobnou dobou v trvaní 5 rokov do 12.10.2018. Aktuálneho trestného činu sa teda dopustil vskúšobnej dobe uvedeného podmienečného odsúdenia. 2 razy sa obžalovaný dopustil priestupku v
cestnej premávke. Obžalovaný pracuje ako vrátnik v ubytovni a dosahuje čistý mesačný príjem 600 €.

K osobe obžalovaného súdu prvého stupňa vykonal dôkaz výsluchom osoby R. V., rímskokatolícky farár,
ktorý predložil písomnú záruku za nápravu obžalovaného. V písomnom podaní farár uviedol, že medzi
obžalovaným a ním je vzťah farár - veriaci i priateľský vzťah. Na obžalovaného začal výchovne pôsobiť
v roku 2016. Obžalovaný na farnosti nezištne a dobrovoľne pomáha pri údržbárskych a stavebných
prácach, je s farárom v styku raz - dva razy týždenne. S. je presvedčený, že obžalovaný je dobrý človek a

v jeho prípade nie je účelné ani potrebné, aby išiel do väzenia. Z pozície duchovného bude farár nabádať
obžalovaného k prijímaniu sviatostí a snažiť sa vytvárať mu priestor pre účasť na charitatívnych a inak
spoločensky prospešných aktivitách. Súčasťou písomnej záruky je potvrdenie Ministerstva vnútra SR
o evidencii farnosti, ktorej štatutárnym zástupcom je K.. R.. R. V., T..

Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, o.i. vyplynulo, že obžalovaný v

roku 2007 po infekte prínosových dutín absolvoval operáciu mozgu, v dôsledku čoho sa uňho rozvinula
epilepsia a organický psychosyndróm. Jeho osobnosť je menej diferencovaná, vôľovo slabá, organicky
zmenená s toxikomanickou pohotovosťou. Obžalovaný bol podľa znalkyne len čiastočne schopný
ovládať svoje konanie v dôsledku polyetiologického organického psychosyndrómu podmieneného
viacerými operáciami mozgu. Jeho ovládacie schopnosti znalkyňa označila ako znížené.

Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní k osobe obžalovaného všetky dostupné dôkazy
potrebné na rozhodnutie tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Trestného poriadku, avšak
tieto dôkazy nevyhodnotil celkom správne tak, ako mu to ukladá § 2 ods. 12 Trestného poriadku, v
dôsledku čoho je uložený trest neprimerane prísny.

Odvolací súd dospel k záveru, že okolnosti prípadu a pomery obžalovaného, ale najmä miera jeho
zavinenia nevyžadujú uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, hoci sa obžalovaný dopustil
špeciálnej recidívy v skúšobnej dobe. Odvolací súd prihliadajúc na to, že obžalovaný prechovával
„mäkké drogy“ v množstve nedosahujúcom ani 2 dávky podľa ustálenej súdnej praxe (výrok o

vine nemohol odvolací súd preskúmavať), ďalej na to, že obžalovaný pracuje a inak žije slušným
životom, dospel k záveru, že miera jeho zavinenia charakterizovaná organickým psychosyndrómom
odôvodňuje humanizáciu jeho potrestania v zmysle uloženia alternatívneho trestu. Znalkyňa vo svojom
posudku bližšie nerozviedla prejavy organických zmien na mozgu obžalovaného, ku ktorým došlo z
viacerých príčin (polyetiológia), a to operácie mozgu, dlhodobej závislosti na cannabinoidoch, epilepsie,

a zníženiu ovládacej schopnosti sa venovala len okrajovo. V odbornej psychiatrickej literatúre sa
charakteristika organického psychosyndrómu rôzni, rovnako ako názory odborníkov na jeho zaradenie
do klasifikácie duševných chorôb. V českej odbornej literatúre sa tento pojem vôbec nepoužíva.
Vo všeobecnosti možno konštatovať, že sa jedná o označenie rôznorodých psychických disfunkcií
súvisiacich s prechodným alebo trvalým ochorením alebo poškodením mozgu, niektorí autori stotožňujú

organický psychosyndróm s demenciou, ktorá je považovaná za duševnú chorobu charakteristickú
vážnym narušením kognitívnych funkcií. V uvedenom kontexte vzhľadom na obsah znaleckého posudku
nepoznáme odpovede na otázku, do akej miery bolo konanie obžalovaného obsiahnuté v skutkovej vete
determinované zisteným ochorením mozgu, a preto je na mieste vyhodnotiť túto okolnosť v prospech
obžalovaného.

Za týchto okolností odvolací súd dospel k záveru, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody
je neprimerane prísne, a preto podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a sám rozhodol vo veci rozsudkom.

V zhode so súdom prvého stupňa odvolací súd zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm. l) Trestného zákona - k trestnému činu sa priznal a ľutuje ho, a tiež priťažujúcu okolnosť podľa §
37 písm. m) Trestného zákona spočívajúcu v predchádzajúcich odsúdeniach.

Pri úvahách o druhu trestu odvolací súd dospel k záveru, že miera zavinenia obžalovaného, jeho

súčasné osobné pomery a možnosti nápravy aj so zreteľom na pozitívny vplyv farára Rímskokatolíckej
cirkvi odôvodňujú uloženie trestu peňažného trestu ako vhodnej alternatívy k nepodmienečnému trestu
odňatia slobody. Nepodmienečný trest by obžalovaného vyradil z pozitívne stimulujúceho prostredia,
v ktorom v súčasnosti žije, keďže sa zúčastňuje prospešných aktivít, stará sa o dieťa a pracuje. Priaplikácii kritérií a zásad pre ukladanie trestov vyjadrených v citovaných ustanoveniach § 34 ods. 1, ods.
4 Trestného zákona odvolací súd dospel k záveru, že peňažný trest postačí na splnenie preventívneho,
výchovného i morálneho účelu trestu.

Pri úvahách o výmere peňažného trestu odvolací súd prihliadol na obžalovaným deklarovaný pravidelný
mesačný príjem vo výške 600 € a vymeral trest vo výmere 400 €, ktorý citeľne zasiahne do jeho
majetkových pomerov a splní tým represívnu a morálnu funkciu trestu. Odvolací súd v zmysle § 56 ods.
3 Trestného zákona z dôvodov výšky uloženého peňažného trestu, osobných a majetkových pomerov

páchateľa, ktorý je inak nemajetný, zároveň rozhodol, že obžalovaný peňažný trest zaplatí v mesačných
splátkach, ktorých výšku a splatnosť súčasne určil. Pre prípad, že obžalovaný úmyselne zmarí výkon
peňažného trestu, odvolací súd určil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac, ktorý bude
stimulujúcim faktorom pre riadne zaplatenie uloženého trestu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.